Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/381/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213219269
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2213219269.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: Wüstenrot poisťovňa, a.s.,
Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, zastúpenej advokátom: Mgr. Miroslav Vilím,
Michalská 9, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: Z. O., nar. XX. Q. XXXX, trvalo bytom
I., Y.ť U. C. W. s. č. XXX, o zaplatenie 58,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda z 22. mája 2015 č. k. 14C/386/2014-39 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zamietol žalobu a II. žalovanému nepriznal náhradu
trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 517 ods. 2, § 788 ods. 1, § 791 ods. 1, § 801
ods. 1 a § 803 ods. 1 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov);
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia O. z., v znení účinnom do 31.1.2013, a § 79 ods. 1, § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 až 4,
§ 132 a § 205a O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a
doplnení). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou domáhala uloženia žalovanému povinnosti zaplatiť

jej 58,52 eur s príslušenstvom, tvrdiac, že strany uzatvorili 20.12.2010 poistnú zmluvu č. 2160064539
so začiatkom poistenia od 22.12.2010, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá zmluva zanikla 24.10.2011 z dôvodu nezaplatenia
poistného v zákonom stanovenej lehote, pričom žalobkyňa si v tomto konaní uplatňuje poistné za
obdobie od 22.12.2010 do 25.10.2011 v sume 58,52 Eur. Obrana žalovaného spočívala vo vyhlásení,
že nebol držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla Škoda Felícia, ev. č. DS 274 CX, avšak žalobkyňa
oponovala, že skutočnosť, že žalovaný nie je držiteľom motorového vozidla ešte neznamená, že

poistnú zmluvu nemohol platne dojednať, žalovaný podpísal poistnú zmluvu a jej existenciu nijakým
spôsobom nerozporuje a nespochybňuje, preto bola žalobkyňa názoru, že jej nárok je dôvodný v celom
rozsahu. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na 22.5.2015, na ktoré sa dostavil iba
žalovaný, žalobkyňa sa nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila z dôležitého dôvodu. Žalovaný
na pojednávaní uviedol, že v Šamoríne si ku koncu roka 2010 vyhliadol motorové vozidlo zn. Felicia, žltej
farby, ev.č. DS-274 CX, kúpil ho, zaplatil kúpnu cenu a uzatvoril 20.12.2010 povinné zmluvné poistenie,
avšak pri prepise auta na polícii zistil, že chýba štítok VIN, preto predmetné auto nie je možné prepísať

na nového majiteľa, následne odstúpil od kúpnej zmluvy s tým, že vrátil pôvodnému majiteľovi auto,
od ktorého dostal späť kúpnu cenu, potom išiel do poisťovne informovať sa, čo treba robiť s uzavretou
zmluvou, keď nakoniec nedošlo ku kúpe auta, v poisťovni mu oznámili, že nakoľko nie je vlastníkom ani
držiteľom auta, nemá povinnosť zaplatiť poistné. Žalovaný ďalej uviedol, že po začatí súdneho konaniasa snažil reagovať na všetky výzvy, nakoniec podľahol a dňa 5.12.2014 zaplatil dlžnú sumu 58,52 Eur,
hoci tvrdí a stále aj uvádzal poisťovni, že auto bolo poistené aj pôvodným majiteľom, teda t. č. je 2x
zaplatené poistné za to isté obdobie. Žalovaný bol názoru, že jeho platba bola nad rámec. Vykonaným

dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný 5.12.2014 zaplatil dlžné poistné
58,52 eur. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť konštatoval, že žalovaný svoju povinnosť splnil, aj keď po
začatí súdneho konania, preto rozhodol o zamietnutí žaloby v časti istiny. S prihliadnutím na osobitosť
predmetného prípadu, t. j. na skutočnosť, že žalovaný sa snažil riešiť vzniknutú situáciu s poisťovňou už
predpodanímžalobyžalobkyňounasúd,pritomsaaleriadilnesprávnymiažzavádzajúcimiinformáciami

žalobkyne, keď táto ho informovala o tom, že nemusí zaplatiť poistné, keďže nedošlo k uzavretiu
kúpnej zmluvy, mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa hodnoverne nepreukázala súdu, že poskytla
žalovanému t.j. spotrebiteľovi riadne poučenie o tom, ako má v danom prípade postupovať, preto žalobu
v celom rozsahu zamietol. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 142 ods.
1 O.s.p., vecne len plným úspechom v konaní žalovaného, ktorý si však žiadne trovy neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie iba žalobkyňa, s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila, že postupom súdu jej bola odňatá
možnosť konať pred súdom a súd prvej inštancie v predmetnej veci dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniamanesprávnevecprávneposúdil.Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkujezrejmé,žežalovaný
podaním zo 6.5.2015 predložil potvrdenie o zaplatení poistného v sume 58,52 eur, súd však predložený

listinný dôkaz nezaslal žalobkyni na vyjadrenie ani ju o ňom žiadnym spôsobom neupovedomil, rovnako
žalovaný žiadnym spôsobom nekomunikoval so žalobkyňou ani jej právnym zástupcom. Súd mal za
preukázané uzavretie poistnej zmluvy medzi stranami a na základe dokladu predloženého žalovaným
aj uhradenie istiny vo výške 58,52 eur dňa 5.12.2014, t. j. po začatí súdneho konania. S poukazom na
odcitovaný § 567 ods. 2 O. z. žalobkyňa dôvodila, že žalovaný predložil potvrdenie o úhrade, vzhľadom

na všeobecne známu skutočnosť, že prevody peňažných prostriedkov prostredníctvom poštového
podniku alebo banky prebiehajú niekoľko dní, potvrdenie predložené žalovaným nie je relevantným
dôkazom preukazujúcim splnenie dlhu. Listinný dôkaz, ktorý predložil žalovaný, nie je dôkaz o splnení
dlhu, ale výlučne len o odoslaní finančných prostriedkov na účet žalobkyne. Podľa názoru žalobkyne mal
súd doklad o úhrade dlžnej sumy zaslať žalobkyni na vyjadrenie, či úhradu dlžnej sumy eviduje. Takýmto

postupom mal súd zistiť, kedy došlo k pripísaniu peňažných prostriedkov na účet žalobkyne za účelom
ustálenia okamihu splnenia dlhu. Potvrdenie predložené žalovaným nebolo dostatočným dôkazom pre
postup súdu - zamietnutie žaloby. Podľa názoru žalobkyne, žalobkyni bola odňatá možnosť konať pred
súdom, nakoľko sa až po doručení písomného vyhotovenia rozsudku a z jeho odôvodnenia dozvedela
o úhrade zrealizovanej žalovaným. Zároveň podotkla, že žalovaný zrealizoval úhradu istiny 5.12.2014,

t. j. až po podaní žaloby na vydanie platobného rozkazu žalobkyňou, z čoho je zrejmé, že žalobkyňou
podaná žaloba bola v celom rozsahu dôvodná. V prípade, ak by súd informoval žalobkyňu o žalovaným
zrealizovanej úhrade a zaslal jej doklad o úhrade na vyjadrenie, žalobkyňa by mala možnosť preveriť
prijatie sumy 58,52 eur, jej dohľadanie a vykonanie dispozičných úkonov so žalobou, t. j. čiastočné
späťvzatie žaloby v časti istiny pre zavinenie žalovaného. Súd prvej inštancie prihliadal pri rozhodovaní

aj na osobitosť prípadu - skutočnosť, že žalovaný sa snažil riešiť vzniknutú situáciu s poisťovňou už pred
podaním žaloby na súd, pritom sa ale riadil nesprávnymi a zavádzajúcimi informáciami žalobkyne, keď
táto ho informovala, že nemusí zaplatiť poistné, keďže nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Argumentáciu
súdu v tomto smere žalobkyňa považuje za nesprávnu a v rozpore so zásadou rovnosti strán v konaní
pred súdom. Na jednu stranu súd má za to, že žalobkyňa nepreukázala, že žalovaného poučila, akým

spôsobom má postupovať a na druhú stranu akceptuje tvrdenia žalovaného o nesprávnom informovaní,
že nemusí hradiť poistné, ktorú žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal a to či už listinnými dôkazmi
alebo napr. výsluchom svedka. Žalovaný svojím podpisom na poistnej zmluve potvrdil, že súhlasí
so všeobecnými poistnými podmienkami ako súčasťou poistnej zmluvy a že prevzal ich písomné
vyhotovenie. Práva a povinnosti žalovaného ako poistníka sú upravené v O. z. ako aj v poistnej zmluve

a všeobecných poistných podmienkach. V prípade ak žalovaný nechcel ďalej zotrvať v poistnom vzťahu,
mohol využiť svoje právo a podať výpoveď podľa ust. § 800 ods. 1 alebo 2 O. z..

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „O. s. p.“), keďže podľa § 470 ods. 1
CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jehoúčinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O. s. p., akt. § 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O. s. p., § 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201, § 202 O. s.
p.; § 470 ods. 2 veta prvá CSP, akt. § § 355 ods.1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p., akt. § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v

medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p., § 380 ods. 1 CSP),
s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil, (§ 380
ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkesúdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie treba navzdory námietkam žalobkyne považovať za vo výroku vecne správny, keď

súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil
po právnej stránke.

5. Podľa § 115 ods. 1 a 2 O. s. p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi
na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť

je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla
najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.
Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa ustanovenia § 119 ods. 1 vety prvej O. s. p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov.
Podľa § 119 ods. 2 O. s. p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na

odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b)
deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo
telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
Ako vyplýva zo spisu, súd prvej inštancie vyhovel žalobe v skrátenom konaní v plnom rozsahu
vydaním platobného rozkazu dňa 18.2.2014 pod č. k. 8Ro/503/2013-13 v znení opravného uznesenia

súdu prvej inštancie zo 7.10.2014 pod č. k. 8Ro/503/2013-23, voči ktorému platobnému rozkazu
však podal včas odpor s odôvodnením vo veci samej žalovaný, čím sa platobný rozkaz zrušil a
vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 22.5.2015, pričom advokát žalobkyne predvolanie na
uvedené pojednávanie prevzal 4.5.2015. Dňa 14.5.2015 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie
žalobkyne z 12.5.2015, v ktorom ospravedlnila svoju neúčasť i neúčasť jej advokáta na pojednávaní

22.5.2015 a v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. navrhla, aby súd rozhodol bez jej účasti a účasti jej
právneho zástupcu tak, že v plnom rozsahu prizná nárok uplatnený žalobkyňou v žalobe v znení
prípadných písomných podaní žalobkyne. Ak by však súd usúdil, že výsluch žalobkyne je pre toto
konanie potrebný, alebo ak by na základe vykonaného dokazovania nepovažoval nárok uplatňovaný
žalobkyňou za dostatočne preukázaný, žiadala, aby súd v zmysle § 39 O. s. p. vypočul právneho

zástupcu žalobkyne prostredníctvom dožiadaného súdu, ktorý sa nachádza v mieste sídla žalobkyne.
Tento spôsob vykonania úkonu navrhla podľa jej vyjadrenia z dôvodu záujmu o hospodárnosť konania
a predchádzania ďalšiemu zvyšovaniu trov konania, cestovných výdavkov a náhrady za stratu času,
ktoré by vznikli účasťou žalobkyne, resp. jej právneho zástupcu na pojednávaní pred príslušným
súdom. Ak by však súd na nadchádzajúcom pojednávaní s ohľadom na prípadné skutkové tvrdenia

žalovaného (ktoré bude považovať za preukázané), nepovažoval nárok žalobkyne za preukázaný v
celom rozsahu, žiadala o odročenie pojednávania na iný termín a zároveň požiadala o zaslanie opisu
zápisnice z pojednávania poštou, príp. elektronickou poštou tak, aby sa k tvrdeniam žalovaného mohla
vyjadriť do ďalšieho termínu pojednávania. Ak súd v tejto veci do ďalšieho pojednávania nevykoná
výsluch právneho zástupcu žalobkyne dožiadaným súdom a zároveň písomné vyjadrenie žalobkyne v

zastúpení jej právneho zástupcu k skutkovým tvrdeniam žalovaného nebude považovať za dostatočné
pre priznanie nároku uplatneného žalobou, požiadala o výslovné uvedenie skutočností, že súd trvá
na účasti právneho zástupcu žalobkyne na predvolaní na ďalšie pojednávanie (a to popri obsahu
všeobecných poučení obsiahnutých v tlačive predvolania). Zároveň si uplatnila náhradu trov právnehozastúpenia a zaplateného súdneho poplatku. Na pojednávaní dňa 22.5.2015, ktorého sa žalobkyňa ani
jej právny zástupca nezúčastnili a súd prvej inštancie vec prejednal a aj rozhodol v ich neprítomnosti,
žalovaný predložil poštový poukaz na účet/podací lístok, podacie č. 50289 podaný na pošte 929 01

Dunajská Streda 028 dňa 5.12.2014, ktorým žalovaný poukázal žalobkyni sumu 58,52 eur na č. účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX pod VS: XXXXXXXXXX a uviedol, že si ku koncu roka 2010 vyhliadol motorové
vozidlo Felicia žltej farby, EČ: DS-274CX, ktoré mal záujem kúpiť od súkromnej osoby p. T., bytom
Z., reálne žalovaný aj kúpil toto auto, zaplatil kúpnu sumu, prevzal motorové vozidlo, uzatvoril povinné
zmluvné poistenie 20.12.2010, avšak pri prepise auta na polícii zistil prostredníctvom ohliadky, že chýba

štítok VIN a toto auto nie je možné prepísať na nového majiteľa. Následne odstúpil od kúpnej zmluvy,
vrátil auto pôvodnému predajcovi, peniaze mu vrátil v celosti. Potom išiel do poisťovne H. informovať
sa čo s touto zmluvou, nakoľko nakoniec nedošlo ku kúpe auta, tam ho informovali, že nakoľko nie je
vlastníkom ani držiteľom tohto auta, nemá povinnosť zaplatiť poistné. Po začatí súdneho konania sa
snažil reagovať na všetky výzvy, aj súdne, avšak pre množstvo nepríjemných výziev zo strany žalobkyne
nakoniec podľahol a dňa 5.12.2014 zaplatil dlžnú sumu 58,52 eur. Tvrdí a toto stále uvádzal aj žalobkyni,

že auto bolo poistené aj pôvodným majiteľom, teda t. č. je dvakrát zaplatené poistenie za to isté obdobie.
Mal za to, že ním realizovaná platba bola nad rámec. Súd prvej inštancie na uvedenom pojednávaní
postupoval v zmysle § 118 ods. 2 a 4 O. s. p. poskytol poučenie podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a nakoľko
žalovaný nemal návrhy na doplnenie dokazovania vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a
vyhlásil napadnutý rozsudok.

Z uvedeného vyplýva, že v predmetnej veci sa žalobkyňa ani jej právny zástupca pojednávania
22.5.2015 nepochybne nezúčastnili, hoci strana žalobkyne naň bola riadne a včas predvolaná,
žalobkyňa nepožiadala o odročenie tohto pojednávania, naopak navrhovala aby súd prvej inštancie
ospravedlnil neúčasť žalobkyne i jej právneho zástupcu a podľa § 101 ods. 2 O. s. p. vo veci rozhodol bez
jej účasti a účasti jej právneho zástupcu. To že žalobkyňa svoj súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci

v jej neprítomnosti dala iba pre prípad vyhovenia žalobe v celom rozsahu, inak žiadala výsluch svojho
právnehozástupcudožiadanýmsúdomresp.oodročeniepojednávanianainýtermín,zaslaniezápisnice
z pojednávania na vyjadrenie k tvrdeniam protistrany a predvolanie na pojednávanie s výslovným
uvedením,žesúdtrvánaúčastijejprávnehozástupcu,odvolacísúdnepovažovalzarelevantné,nakoľko
riadnepredvolanážalobkyňasanedostavilanapojednávanieaninepožiadalazdôležitéhodôvoduojeho

odročenie (keď za dôležitý dôvod nemožno považovať dôvody ňou uvedené, ktoré sa skôr javia ako jej
taktizovanie),apokiaľsúdprvejinštancievecprejednal(vrátanevykonaniadôkazuozaplatenípoistného
v sume 58,52 eur, predloženého žalovaným na tomto pojednávaní) a rozhodol v jej neprítomnosti, jeho
postup bol súladný s § 101 ods. 2 O. s. p., a teda ho nie je možné hodnotiť ako nesprávny, čiže taký,
ktorým by sa žalobkyni odňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.. Nebolo

povinnosťou súdu prvej inštancie riadne vykonaný dôkaz na pojednávaní, ktorého sa strana žalobkyne
vedome nezúčastnila (hoci naň bola riadne a včas predvolaná) a nepožiadala z dôležitého dôvodu o
jeho odročenie, zasielať tejto strane na vyjadrenie a ani ju o ňom upovedomovať, ani z tohto dôvodu
odročovať pojednávanie.

6. K tvrdeniu odvolateľky, že potvrdenie predložené žalovaným nie je relevantným dôkazom
preukazujúcim splnenie dlhu, ale výlučne len o odoslaní finančných prostriedkov na účet žalobkyne a
zaslaním potvrdenia žalobkyni na vyjadrenie, či úhradu dlžnej sumy eviduje, mal súd zistiť, kedy došlo
k pripísaniu peňažných prostriedkov na účet žalobkyne za účelom ustálenia okamihu splnenia dlhu a že
potvrdenie predložené žalovaným nebolo dostatočným dôkazom pre postup súdu - zamietnutie žaloby,

odvolací súd uvádza nasledovné:
Podľa § 559 ods. 1 a 2 O. z: (1) Splnením dlh zanikne. (2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 567 ods. 1 a 2 O. z.: (1) Dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto
plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. (2) Peňažný dlh plnený prostredníctvom
peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet

veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon
neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
Predpokladom zániku záväzku je okrem včasného splnenia aj to, že došlo k riadnemu plneniu, t.j.
plneniu ktoré po všetkých stránkach spĺňa predmet plnenia dojednaný v zmluve, určený zákonom,
rozhodnutím súdu, prípadne iného orgánu. Splnenie dlhu ako jednostranný a adresný právny úkon

dlžníka, ktorým plní veriteľovi predmet záväzku, za predpokladu, že plnenie je prijaté veriteľom, má
za následok splnenie dlhu (solúciu). Splnenie dlhu je právna skutočnosť, spôsobujúca zánik práv a
povinností resp. právneho pomeru. Je to právny úkon dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovi na určitom
mieste, dohodnutým spôsobom a v čase zročnosti pohľadávky to, čo bolo predmetom jeho povinnosti.Dlh treba splniť predovšetkým na tom mieste, ktoré za miesto plnenia určila dohoda účastníkov. Splnenie
dlhu vyžaduje aj jednostranný právny úkon veriteľa spočívajúci v prijatí plnenia. Prijatie plnenia sa
môže uskutočniť aj neformálnym spôsobom, dokonca môže byť existencia tohto úkonu predpokladaná

v samotnom pôvodnom dojednaní, napr. tým, že veriteľ už v pôvodnej zmluve označí číslo bankového
účtu, na ktorý dlžník poukáže dohodnutú sumu.
Žalobkyňa nepopierala, že žalobou uplatňované právo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už
neexistovalo, nepopierala že suma bola pripísaná na jej účet (poukazovala iba na skutočnosť, že prevod
finančných prostriedkov prebieha niekoľko dní a dlh je splnený až pripísaním sumy na účet), vytýkala

súdu prvej inštancie len procesný postup, ku ktorému už odvolací súd vyššie zaujal stanovisko.
V predmetnej veci sa prijatie plnenia uskutočnilo neformálnym spôsobom, keďže existencia tohto úkonu
bolapredpokladanávsamotnejzmluveuzavretejstranami(poistnejzmluvez20.12.2010),vktorejstrany
dojednali platenie poistného poštovou peňažnou poukážkou, vo výzve z 9.11.2011 žalobkyňa vyzvala
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy priloženou poštovou poukážkou a v žalobe žiadala uhradiť dlžnú
sumu na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX, sama žalobkyňa

teda označila číslo svojho bankového účtu, na ktorý žalovaný preukázateľne poukázal žalovanú sumu
poštovýmpoukazomnaúčet/podacímlístkom(naktorompredtlačadresátavyhotovilazjavnežalobkyňa)
z 5.12.2014, pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX a na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, uvedený v
žalobe, na ktorý žalobkyňa žiadala poukázať dlžnú sumu. Ak žalovaný bol počínaním žalobkyne (ktorá
napriek splneniu dlhu zo strany žalovaného nevzala žalobu späť ani po 5 mesiacoch, hoci nič nebránilo

spárovaniu platby a jej tvrdenie, že až z písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku sa dozvedela
o úhrade zrealizovanej žalovaným súd preto považoval za účelové) prinútený v spore zotrvať aj potom,
čo nemohlo byť pochybnosti, že žaloba už nemôže mať najmenšiu nádej na úspech; odvolaciemu súdu,
ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, neostávalo iné, než rozsudok súdu prvej inštancie v
celom jeho rozsahu (vrátane vecne správneho a odvolacími námietkami nespochybneného rozhodnutia

o trovách prvoinštančného konania) podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

7. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262

ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal právo
na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech
vo veci (v prejednávanej veci žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala (v prejednávanej veci žalobkyňa).

8. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)