Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4Cb/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417204515
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417204515.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Tomáš Kušnír s. r.
o. Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: P. Š., J.. XX.X.XXXX, G. Ž. J. E., W..
U. Č.. XXX/XX o žalobe na zaplatenie sumy 281,21€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 281,21 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 44,79 € odo dňa 26.5.2013 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 29,28
€ odo dňa 26.6.2013 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 49,78 € odo dňa
26.7.2013 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 44,02 € odo dňa 26.8.2013 do

zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 112,64 € odo dňa 26.9.2013 do zaplatenia,
všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému plné právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/. Žalobou sa žalobca ako právny nástupca ( Slovak Telekom a. s. Bratislava ) domáhal voči
žalovanému zaplatenia žalovanej istiny a zákonného úroku z omeškania titulom nezaplatenej ceny
za poskytnuté telekomunikačné služby a tiež zaplatenia dohodnutej zmluvnej pokuty s odkazom
na uzatvorenú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb za obdobie 4/2013 až 7/2013 a tiež úhrady

dohodnutej zmluvnej pokuty pre prípad porušenie povinností zo strany žalovaného.

2/. Vo veci súd rozhodol vydaním platobného rozkazu dňa 1.8.2017, voči ktorému v zákonnom
stanovenej lehote žalovaný podal odpor. Súd platobný rozkaz preto uznesením zrušil a vo veci nariadil
pojednávanie. Určeného pojednávania na deň 30.1.2018 sa žalovaný nezúčastnil, neúčasť kvalifikovane
ospravedlnil a žiadal o odročenie pojednávania. Následne súd určil pojednávanie na deň 29.3.2018 na

ktoré sa žalobca a ani žalovaný nedostavili, žalobca sa ospravedlnil prostredníctvom právneho zástupcu
podaním zo dňa 22.3.2018.
Súd s odkazom na ustanovenie § 180 Civilného sporové poriadku ( ďalej len C. s. p. ) vykonal
pojednávanie v neprítomnosti strán sporu.

3/. Z predložených listinných dôkazov stranami sporu súd zistil nasledovné:

4/. Aktívnu legitimáciu žalobca v konaní preukázal Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel so
Slovak Telekom a. s. dňa 27.8.2015. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným Zmluvu o
poskytovaníverejnýchslužieb/čl.4až 15spisu/atospôsobomDohodyozmenevosobeúčastníka(čl.
8 ), následne Dodatkami k zmluve o pripojení, posledným zo dňa 26.12.2012 ( čl. 6 spisu ) v postavenínie spotrebiteľa, ale podnikateľského subjektu a pri uzatváraní zmlúv status podnikateľského subjektu
deklaroval nie len označením vo formulárovej zmluve, ale i predložením živnostenského listu ( čl. 9
spisu ), na základe takto uzatvorených zmlúv právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný

ako podnikateľský subjekt v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzatvoril zmluvy v zmysle ktorých
boli pre žalovaného poskytované telekomunikačné služby v rozsahu uzavretých zmlúv s povinnosťou
žalovaného bolo realizovať úhradu dojednanej ceny v zmysle platného cenníka. Takúto povinnosť si
žalovaný voči poskytovateľovi služieb nesplnil za obdobie 4/ 2013 až 7/2013 ( fa čl. 34-42 spisu ) a
úhradu nerealizoval do dňa splatnosti. Pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodli zmluvné strany

v dodatku k zmluvám o pripojení ( čl. 1 ) zmluvnú pokutu v rozsahu 120,- €, ktorú je povinný zaplatiť
žalovaný ak poruší svoju povinnosť vyplývajúcu pre neho zo zmluvy pre prípad nedodržania zmluvných
povinností, ktorú žalobca uplatnil v konaní.

5/ Súd právne vec posúdil :

Podľa § 261 ods. 1. Obchodného zákonníka ( ďalej len ObZ ), táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi ak pri ich vzniku je zrejmé, že s prihliadnutím na všetky okolnosti sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 262 ods. 1. Obchodného zákonníka ObZ, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah,
ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 sa spravuje týmto zákonom.

Podľa § 264 ods. 1, 2, Obchodného zákonníka ObZ, pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu
sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ

nie sú v rozpore s obsahom zmluvy, alebo so zákonom. Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať
podľa zmluvy sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaniu povahu.

Podľa § 302 ObZ odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Podľa § 324 ods. 1 ObZ záväzok zanikne ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 340 ods. 1 ObZ dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Podľ ods. 2 ak čas
plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy
a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkalu po tom. Čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Podľa § 365 ods. 1 ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo dohody do doby, keď záväzok zanikne.

Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby

poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby kedy záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1. ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa § 369 ods. 2 ObZ , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, je dlžník povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda SR nariadením.

Podľa § 78 ods. 9 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení

podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon
nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa
01.01.2012, t. j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a
uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil Zákon č. 610/2002 Z. z. ).

Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Zákon o
elektronických komunikáciách“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťouzmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 4 prvá veta Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas

určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej
verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 2 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o
poskytovaníverejnýchslužieb;platiťzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvyoposkytovaníverejných
služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

6/. Žalobca osvedčil dôvodnosť uplatňovaného nároku, produkoval v rámci prostriedkov procesného
útoku dôkazy ( Zmluvy o pripojení, dodatky k zmluvám, vystavené faktúry za poskytnuté služby, Zmluva
o postúpení pohľadávok, všeobecné obchodné podmienky poskytovateľa ), ktorými preukázal, že cenu
fakturovanúzaposkytnutéslužbyzaobdobieaprílažjúl2013vovýškežalovanejistinyvlehotesplatnosti
neuhradil žalovaný a preto súd žalobe vyhovel. Súd zaviazal žalovaného k zaplateniu dohodnutej

zmluvnej pokuty, žalobca osvedčil porušenie povinnosti zo strany žalovaného, ktorá bola zabezpečená
zmluvnou pokutou.
Žalovaný tvrdil, že má postavenie spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu a dohodnutá zmluvná pokuta
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne vyjednaná. Namietal tiež
neprimeranú výšku úroku.

S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti v bode 4. rozsudku žalovanému nemožno priznať postavenie
spotrebiteľa. Zmluvu uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo sám i deklaroval.

7/. Súd zaviazal žalovaného i k zaplateniu úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti

jednotlivých súm v zmysle vystavených faktúr

8/. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) s tým, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu omeškania s platením fakturovaných súm
predstavovala 0,50 % ročne, žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne
(0,05 % + 8 % = 8,5 %. ).

9/. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi, ktorý
mal v konaní úspech priznal plné právo na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník podľa § 262 ods. 2 C. s. p.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).