Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 20C/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204749
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617204749.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: N. H.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom P. I.. N. H. XXXX/XX, XXX XX O. D., zastúpený JUDr. Jiřím Martausom,
advokátom so sídlom Ul. 1. mája 113/19, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: I. Z., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom O. D. XX, XXX XX O. H., zastúpený Mgr. Julianou Ratulovskou, nar. 15. 12.
1988, bytom Liptovské Matiašovce 85, 032 23 Liptovská Sielnica, v spore o zaplatenie 200,- eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 02. 06. 2017 sa žalobca domáhal proti žalovanému
zaplatenia sumy 200,- eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% ročne od 01. 08. 2014 do
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 02. 06. 2014 požičal žalovanému v hotovosti
sumu 200,- eur, ktorú mal žalovaný vrátiť do výplaty v mesiaci jún 2014. Finančné prostriedky, ktoré
boli odovzdané žalovanému, si žalobca v deň poskytnutia pôžičky vybral zo svojho účtu v UniCredit
Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, prostredníctvom bankomatu v
nákupnom centre STOP SHOP v Liptovskom Mikuláši. V uvedený deň zároveň žalovaný vystavil rukou

písané potvrdenie, v ktorom uviedol, že žalobcovi dlží sumu 200,- eur, ktorý dlh je splatný „do výplaty v
mesiaci jún 2014“. Hoci splatnosť pôžičky už uplynula, žalovaný z nej doposiaľ nič nevrátil. Vzhľadom
na uvedené si žalobca uplatnil svoj nárok podanou žalobou, a to vrátane úrokov z omeškania v zmysle
ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré požadoval od 01. 08. 2014, kedy už bol dlh
žalovaného nepochybne splatný. K žalobe bolo pripojené potvrdenie o poskytnutí pôžičky v sume 200,-
eur a výpis z bankového účtu žalobcu zo dňa 30. 06. 2014.

2. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe žiadal túto v plnom rozsahu zamietnuť. Argumentoval tým,
že dlh voči žalobcovi zanikol, a to na základe naturálneho plnenia. V podrobnostiach poukázal na
fakt, že so žalobcom boli kolegovia, spoločne kedysi pracovali v Akadémii ozbrojených síl, kde si
rozumeli a navzájom si pomáhali. I po odchode žalobcu do starobného dôchodku udržiavali priateľské
vzťahy a navštevovali sa. Vzťahy boli natoľko priateľské, že sám žalobca na jar v roku 2014 doniesol
žalovanému listinu, ktorá sa svojím spôsobom dala považovať za závet žalobcu. Touto listinou žalobca
pre prípad svojej smrti odkázal všetok svoj majetok žalovanému z dôvodu, že nemá nikoho. Na jeho

naliehanie listinu žalovaný prevzal. S odstupom času, približne v mesiaci jún 2015, po dlhšom uvažovaní
však žalovaný listinu žalobcovi vrátil a poďakoval sa za dôveru. Žalobca nevrelo listinu prijal späť.
Žalovaný nepredpokladal, že by sa ich vzťahy mali zmeniť, avšak opak bol pravdou. Týmto okamihom
sa žalobcovo správanie zmenilo a začal vyhľadávať dôvody k rozličným sporom (napr. v júli 2015podal voči nemu žalobu na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn.
4C/260/2015). Žalovaný potvrdil, že od žalobcu prevzal finančné prostriedky vo výške 200,- eur, ktorú
skutočnosť deklaroval na výtlačku papiera s tým, že danú čiastku mal vrátiť do výplaty v júni 2014, t.j.

do 10. 06. 2014. Pri snahe vrátiť požičanú čiastku, žalobca toto odmietol s odôvodnením, že má teraz
starosti s vypratávaním nehnuteľností a namiesto vrátenia by bol radšej, keby mu žalovaný s prácami
pomohol, doslova povedal, „aby som si požičané peniaze odpracoval“. Žalovaný s uvedeným súhlasil
a pomáhal žalobcovi s prácami a vypratávaním nehnuteľností, t.j. dvoch garáží (súp. č. 3750 pri STOP
SHOP v Liptovskom Mikuláši a súp. č. 2974 na Nábreží v Liptovskom Mikuláši). V uvedených garážach

mal žalobca rôzne hnuteľné veci, pri odpratávaní ktorých žalovaný používal svoje motorové vozidlo a
bol nútený požičiavať si aj prívesný vozík. Veci vozili do iných garáží, a to do garáže v Ondrašovej
a do garáže na Nábreží v Liptovskom Mikuláši. O skutočnosti, že odpracúva požičanú sumu, vedela
manželka žalovaného, ktorá toto počula priamo od žalobcu, keď bol u nich na návšteve v Liptovských
Matiašovciach. Uvedené mohli potvrdiť aj J. S., od ktorého si požičiaval prívesný vozík a M.. G. Z.. Ďalej
žalovaný uvádzal, že žalobca chcel v januári 2015 kúpiť garáž súp. č. 3271, postavenú na parc. KN-C

č. 3326/659 v k. ú. O. D.. Na žiadosť žalobcu dal žalovaný vypracovať kúpnu zmluvu vrátane návrhu
na vklad, ako aj oznámenia o zamýšľanom návrhu na vklad svojmu známemu G.. E. X., s ktorým sa
zbežne poznal z práce v Akadémii ozbrojených síl SR. Po vysťahovaní nehnuteľností a zabezpečení
kúpnej zmluvy žalobca prejavil žalovanému vďaku za vykonanú pomoc, pričom vyslovil spokojnosť, že
vykonané práce vrátane sprostredkovania spísania kúpnej zmluvy sú hodné viac ako 200,- eur, preto mu

dal novú priamočiaru pílu a nekompletný starší televízor bez diaľkového ovládača, ktoré mali byť spolu
so sumou 200,- eur odmenou za vykonané činnosti. Žalovaný na základe uvedeného požiadal žalobcu
o roztrhanie potvrdenia, resp. o vyznačenie splatenia dlhu. Žalobca s odôvodnením, že nevie potvrdenie
nájsť z dôvodu vypratávania nehnuteľností a neporiadku v byte, uviedol, že keď potvrdenie nájde, tak ho
roztrhá. Toto sa udialo približne v mesiaci február až marec 2015, od tohto okamihu považoval žalovaný

svoj záväzok za splnený a dá sa povedať, že naň aj zabudol. Žalobca prestal postupne kontaktovať
žalovaného a správal sa k nemu čím ďalej viac podráždene. Túto zmenu si žalovaný vysvetľoval tým,
že došlo k vráteniu spomínaného závetu, čo sa žalobcovi nepáčilo. Správanie žalobcu vyvrcholilo 30.
07. 2015, keď podal žalobu na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, ktoré konanie bolo vedené pod
sp. zn. 4C/260/2015 a v ktorom sa domáhal zaplatenia sumy 600,- eur. Okresný súd vyhlásil vo veci

rozsudok dňa 22. 12. 2016, ktorým žalobu zamietol. Z vykonaného dokazovania, najmä zo správania
žalobcu na súde, bolo v konaní preukázané, že žalobca čisto z účelných dôvodov s cieľom poškodiť
žalovaného vymýšľa konštrukcie a fikcie na jeho obviňovanie, ktoré nemajú vecný ani logický základ a
navyšesúvmnohomvykonštruované.Odvyhláseniacitovanéhorozsudkumedzižalobcomažalovaným
priateľské vzťahy úplne ochladli. Žalobca sa nikdy a žiadnym spôsobom u žalovaného nedomáhal

vrátenia požičanej čiastky vo výške 200,- eur. Vzhľadom na opísané konanie mal žalovaný dôvodné
podozrenie, že žalobca účelne s úmyslom akejsi jeho satisfakcie a vnútorného uspokojenia čakal úplne
na posledný deň z hľadiska premlčania nároku a podal žalobu na súd. Konanie žalobcu je premyslené
a smeruje k vymoženiu čo najväčšieho úroku z omeškania, trov konania a trov právneho zastúpenia.
Žalobca mohol v čase podania žaloby, kedy vymáhal čiastku 600,- eur, zahrnúť do toho aj čiastku

200,- eur, ktorú žaluje v aktuálnom konaní, čo však neučinil. Úmyselne čakal na plynutie času, aby v
prípade úspechu mohol vymáhať čo najväčší úrok z omeškania. Žalovaný zdôraznil, že dlh bol žalobcovi
vrátený v naturálnej podobe (vykonaním prác a zabezpečením vypracovania kúpnej zmluvy), všetko na
výslovnú žiadosť žalobcu a s jeho súhlasom. Splatenie dlhu potvrdil aj samotný žalobca, ktorý ubezpečil
žalovaného, že roztrhá potvrdenie o pôžičke. Napokon žalovaný poukázal na nesprávne určenú výšku

úrokov z omeškania v žalobe, ktorá bola stanovená podľa predpisov obchodného práva aj napriek
tomu, že v posudzovanom prípade ide zjavne o občianskoprávny vzťah. K vyjadreniu bola pripojená
kúpna zmluva z januára 2015 vrátane návrhu na vklad vlastníckeho práva a rozsudok Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 4C/260/2015 zo dňa 22. 12. 2016.

3. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil
skutkový stav nasledovne.

4. Medzi stranami sporu došlo dňa 02. 06. 2014 k vzniku ústnej zmluvy o pôžičke v zmysle ustanovení
§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorú skutočnosť potvrdzuje písomný doklad z č. l. 4 podpísaný

žalovaným, ako aj výpis z bankového účtu žalobcu a ktorá nebola v konaní sporná (§ 151 ods. 1 CSP).
Žalovaný v spore argumentoval tým, že jeho dlh voči žalobcovi zanikol, a to formou naturálneho plnenia
- vypratávaním nehnuteľností, ako aj zabezpečením vypracovania kúpnej zmluvy a návrhu na vklad do
katastra nehnuteľností pre žalobcu. Na preukázanie uvedeného ponúkol súdu vykonanie dôkazov - listínpripojených k vyjadreniu k žalobe a výsluchov svedkov, ktoré boli realizované na pojednávaní dňa 09.
11. 2017.

5. Svedok G.Ř. Z. pri výsluchu uvádzal, že pozná obe strany sporu, pretože pracovali na jednom
pracovisku. Mal vedomosť, že žalovaný vykonával rôzne práce v prospech žalobcu, a to po dlhú dobu,
čo sa mu zdalo zvláštne. Na otázku, prečo tak žalovaný robí, tento mu uvádzal, že spláca svoj dlh
voči žalobcovi. Žalobca opakovane požadoval od žalovaného rôzne služby, opakovane mu telefonoval.
Svedok zdôraznil, že žalovaný je veľmi slušný človek a mal za to, že pokiaľ by mal nejaké dlhy, určite

by ich plnil. Pri výsluchu položil žalobca svedkovi otázku: „Ako to bolo s tým vyrovnaním za bicykel?“,
ktorú otázku súd nemienil pripustiť, avšak vzhľadom na to, že svedok trval na jej zodpovedaní, súd
umožnil G. Z. sa vyjadriť. Tento uviedol, že žalobca mal niekoľko bicyklov, pričom jeden mu dal. Svedok
následne tento požičal inému pánovi a bicykel sa mu následne nevrátil. Keďže je slušný človek, chcel sa
so žalobcom vyrovnať, a preto mu ako zamestnancovi odpustil veľké množstvo materiálu (materiál mal
na starosti v organizácii, kde pracovali). Svedok uviedol, že žalobca si síce pamätá, čo dal, avšak nie to,

čo dostal. Je zrejmé, že je to obdobné, ako v prípade sporu so žalovaným. Žalobca pri výsluchu daného
svedka poukázal na to, že medzi nimi existovali nepriateľské vzťahy v súvislosti s uvedeným bicyklom.

6. Svedok I.. E. X. pri výsluchu uvádzal, že v školskom roku 2014/2015 sa podieľal na výučbe v Akadémii
ozbrojených síl SR. V tom čase ho žalovaný požiadal, aby mu pomohol so spracovaním kúpnej zmluvy

na nehnuteľnosť. Na základe tejto požiadavky svedok vypracoval kúpnu zmluvu, ako aj oznámenie o
zamýšľanom návrhu na vklad. Žalovaný ho požiadal o uvedenie hodnoty danej služby, pričom svedok
uviedol cenu približne 100,- eur. Svedok tvrdil, že žalovaný si týmto spôsobom mienil splniť svoj dlh voči
bývalému kolegovi, nemal však vedomosť o výške dlhu.

7.SvedkyňaN.Z.,manželkažalovaného,vypovedala,ževčasevznikuspornejzmluvyopôžičkebolaich
dcérachoráapotrebovalipeniazevovýške200,-eurnalieky.Keďževdanomčaseešteneprišlavýplata,
žalovaný si požičal sumu 200,- eur od žalobcu. Finančné prostriedky chceli vrátiť, na prvé stretnutie
ohľadom vrátenia však žalobca neprišiel. Následne sa žalovaný so žalobcom dohodli, že si žalovaný
svoj dlh odpracuje. V jeseni 2014 preto žalovaný pracoval pre žalobcu, používal ich motorové vozidlo

vrátane pohonných hmôt. Nemala vedomosť, o aké konkrétne veci sa jednalo v prípade vypratávaní
dotknutých garáží, avšak raz cestovala s manželom autom k nejakej garáži na Nábreží. V minulosti sa
so žalobcom stretávali, chodieval k nim na guláše a na návštevy.

8. Svedok J. S. pri výpovedi na pojednávaní uviedol, že žalovaný je jeho kmotor a potvrdil, že žalovaný

si od neho viackrát požičal vozík na sťahovanie. Keď sa pýtal žalovaného, na čo ho potrebuje, povedal,
že sťahuje nejakú garáž pre kolegu. Vozík bol požičaný bezplatne a svedok si nepamätal, koľkokrát
došlo k jeho požičaniu.

9. Z obsahu kúpnej zmluvy z januára 2015 (č. l. 22) mal súd zistené, že táto bola uzavretá medzi

predávajúcim G. L. a kupujúcim N. H. a jej predmetom bola kúpa garáže s. č. 3271 postavenej na parc.
KN-C č. 3326/659 v podiele 1/1, ako aj pozemku KN-C č. 3326/659 o výmere 20 m2 zastavané plochy
a nádvoria v podiele 1/1, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. O. D..

10. V zmysle návrhu na vklad vlastníckeho práva z januára 2015 (č. l. 21 spisu) došlo k podaniu návrhu

na vklad na Okresný úrad Liptovský Mikuláš na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, pričom prílohou
tohto návrhu bola kúpna zmluva, oznámenie o zamýšľanom návrhu, ako aj správny poplatok.

11. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku

konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na

strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou
také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou
v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť.12. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované

právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

13. Keďže skutočnosť uzavretia zmluvy o pôžičke bola v konaní nesporná, zaťažovalo dôkazné bremeno

na preukázanie tvrdení, že sporové strany súhlasným prejavom zmenili pôvodnú zmluvu a že dlh
zanikol naturálnym plnením, žalovaného. Súd zhodnotil jednotlivé vykonané dôkazy samostatne, ako
aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom dospel k presvedčeniu, že argumentácia žalovaného o ústnej
zmene zmluvy o pôžičke, pokiaľ ide o spôsob plnenia, a vykonaní tohto plnenia sú postačujúce,
konzistentné a podporené jednotlivými dôkaznými prostriedkami. Predovšetkým súd poukazuje na
vyjadrenia jednotlivých vypočutých svedkov, ktorí zhodne uvádzali, že žalovaný skutočne vykonával v

prospech žalobcu viaceré služby, pričom tieto zjavne súviseli s uzavretou ústnou zmluvou o pôžičke.
Svedkovia nemali a ani nemohli mať vedomosť o konkrétnom právnom vzťahu, avšak z ich výpovedí
je zrejmé, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi vykonal tvrdené služby, a to vypratávanie garáží a
zabezpečenie vypracovania návrhu na vklad a kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľností. Svedok G. Z.,
svedkyňa N. Z., ako aj svedok J. S. mali vedomosť o tom, že žalovaný realizuje vypratávanie garáží

v prospech žalobcu, svedok I.. E. X. potvrdil, že žalovaný zabezpečoval pre žalobcu vypracovanie
kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľností. Jednotliví svedkovia ponúkli súdu dostatočne konzistentné
informácie, z ktorých mal súd nepochybne preukázané, že tvrdenia žalovaného sú pravdivé. Ak
podľa vykonaných svedeckých výpovedí žalovaný nepochybne na základe zmluvy o pôžičke svoj dlh
odpracovával, potom súd zároveň vyvodil, že strany sporu svojím zhodným prejavom zmenili pôvodný

právny vzťah (§ 40 ods. 2 a contrario, § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

14. Vzhľadom na uvedené, keďže súd nemal pochybnosti o skutkovom stave prezentovanom zo strany
žalovaného, dôkazné bremeno na popretie daných tvrdení sa presunulo na žalobcu. Tento následne na
spochybnenie zisteného skutkového stavu fakticky neprezentoval žiadne podstatné argumenty (§ 151

ods. 2 CSP), nenegoval tvrdenia o spojitosti vykonaných služieb s danou zmluvou o pôžičke, ani hodnotu
týchto služieb. Súdu predložil len čestné prehlásenie M.. N. O., z ktorého vyplýva vyjadrenie tejto osoby
o tom, že na jar 2017 viezol žalobcu z kúpeľov Lúčky a jasne v Kauflande v Liptovskom Mikuláši počul
žalobcu, ako upomínal žalovaného ohľadom splnenia dlhu, pretože hrozilo premlčanie jeho pohľadávky.
Z čestného prehlásenia zároveň vyplýva, že so žalobcom mali v úmysle v roku 2012 prevádzkovať

pre Strelecký zväz strelnicu v Poprade - Kvetnica, neskôr v Levoči, čo sa im však z organizačných
dôvodovnepodarilo.Žalobcazatýmtoúčelomzohnalkompletnúsúpravunastáčaniepiva,profesionálny
kávovar a mraziaci box, čo zatiaľ uskladnil v prenajatých garážach pri STOP SHOP-e a v areáli garáží na
Nábreží za cintorínom v Liptovskom Mikuláši. M.. N. O. v čestnom prehlásení uviedol, že o uvedené veci
prejavil záujem žalovaný, keďže chcel prevádzkovať pohostinstvo v Matiašovciach, kde býva. Osobne

bol pri tom, keď uvedené veci žalovaný z oboch garáží nakladal na prívesný vozík a odvážal si ich
domov pre vlastnú potrebu, čo trvalo približne asi hodinu. So žalobcom sa mal neskôr dohodnúť na
cene za odvezený tovar. K uvedenému prehláseniu súd poukazuje na fakt, že toto bolo vyhotovené
až v novembri 2017, teda v priebehu súdneho sporu a deklarovalo skutočnosť, ku ktorej došlo na jar
2017, kedy boli vzťahy medzi sporovými stranami (krátko pred podaním žaloby) narušené. Pokiaľ M.. N.

O. poukazoval na udalosti z roku 2012, tieto súd nevedel identifikovať a spojiť so vzniknutým právnym
vzťahom medzi sporovými stranami, ktorý spadá do obdobia júna 2014. Dané čestné prehlásenie
zjavne nemá spojitosť s daným prípadom, resp. dostatočným spôsobom nepopiera jednotlivé výsledky
dokazovania zistené z výsluchov svedkov na pojednávaní dňa 09. 11. 2017. Pre úplnosť na tomto mieste
súd akcentuje pasivitu žalobcu, pokiaľ ide o dôkaznú povinnosť, ktorá ho zaťažovala po vykonaní vyššie

spomínanýchvýsluchovsvedkov,predovšetkýmvkontextejednoduchéhoodkazunačestnéprehlásenie
bez prezentovania potrebných skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP).

15. V prospech žalovaného svedčí aj jeho tvrdenie prezentované na pojednávaní dňa 05. 10. 2017,
že v čase, kedy mal byť dlh splatený (jún 2014), disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami,

podporené výpisom z osobného účtu (č. l. 38), z ktorého je zrejmé, že dňa 09. 06. 2014 bol zostatok
na účte žalovaného 1.202,59 eur. Nemožno preto spochybňovať jeho solventnosť a možnosť reálne
financie vrátiť, pokiaľ by nedošlo k dohode o možnosti splatenia dlhu in natura.16. Pokiaľ ide o kompenzačnú námietku žalovaného zo dňa 09. 11. 2017, na ktorú upriamil pozornosť
zástupca žalobcu v tom zmysle, že táto odporuje skôr vysloveným tvrdeniam žalovaného, súd len
stručne uvádza, že táto znamenala obranu v spore a ktorá z hľadiska skutkového a právneho posúdenia

veci nemala zásadný význam. Z jej obsahu totiž vyplývajú rovnaké tvrdenia, aké žalovaný prezentoval
už skôr v spore, a teda že žalovaný vykonal v prospech žalobcu viaceré služby, na základe ktorých
došlo k splateniu dlhu. Uvedená listina nijako nemení právny názor súdu na fakt, že pôvodná zmluva
o pôžičke, na základe ktorej mal žalovaný splatiť svoj dlh, bola zmenená ústnou dohodou o možnosti
úhrady vo forme naturálneho plnenia. Právne posúdenie každého tvrdenia a dôkazu zaťažuje súd a

keďže kompenzačná námietka neznamenala žiaden odklon v obsahu skutkových tvrdení žalovaného,
súd nevidel dôvod na modifikáciu právnej kvalifikácie či iné hodnotenie dôkazov.

17. Napokon súd uvádza, že pokiaľ ide o návrhy žalobcu na vykonanie výsluchov svedkov G. U. a U.
U., títo mali byť zabezpečení stranou sporu, pričom žalobca uvedené nevykonal a ani nepožiadal súd o
predvolanie svedkov na pojednávanie. Z tohto dôvodu, ako aj s ohľadom na fakt, že nebolo vysvetlené,

k akým skutočnostiam sa majú svedkovia vyjadriť, súd návrh na ich výsluch zamietol.

18. Treba zdôrazniť, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo
(§ 191 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí

z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Pokiaľ boli zo strany žalovaného
súdu ponúknuté dôkazy, ktoré dostatočne podporili jeho tvrdenia a tieto žalobca následne procesne
relevantným spôsobom nespochybnil, bolo opodstatnené žalobu zamietnuť.

19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, a to tak,
že priznal žalovanému ako úspešnej strane plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.