Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžr/173/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201276
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6015201276.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,

PhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci
žalobkyne: V. N., narodená X. T. XXXX, bytom v P., Z. č. XXX/XX, právne zast.: JUDr. Ľubomírom
Ivanom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP č. 41, proti žalovanému: Okresný úrad Zvolen,
katastrálny odbor, so sídlom vo Zvolene, Študentská č. 12, za účasti pribratej účastníčky konania:
N.. V. S., narodená XX. O. XXXX, bytom v N. N., O. Y. č. XXXX/XX, právne zast.: JUDr. Ivanom
Hegerom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Na Troskách č. 3, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo 7. októbra 2015, číslo V 2254/2015, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. júna 2016, č. k. 24S/179/2015-48, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. júna 2016, č. k.
24S/179/2015-48, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 28. júna 2016, č.

k. 24S/179/2015-48, postupom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)
zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo
7. októbra 2015, číslo V 2254/2015. Uvedeným rozhodnutím žalovaný postupom podľa § 31 ods. 3
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 162/1995 Z. z.“) povolil vklad záložného
právadokatastranehnuteľnostíknehnuteľnostiamnachádzajúcimsavkatastrálnomúzemíP.,pozemok
registra C KN parcelné číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 264m2, stavba so súpisným

číslom 351 na pozemku registra C KN s parcelným číslom XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere
264m2, v prospech N.. V. S. (pribratá účastníčka konania), v podiele 1/1, na základe zmluvy o pôžičke
so zmluvou o zriadení záložného práva uzavretej medzi účastníkmi - N.. V. S. ako záložný veriteľ a V.
N. ako záložca (tu žalobkyňa).

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalobkyňa považovala žalobou napadnuté
rozhodnutiezanezákonnézdôvodunezákonnéhopostupuspočívajúcehovtom,ženapriekskutočnosti,

že žalovaný vedel o podaní žaloby o určenie neplatnosti Zmluvy o pôžičke so zmluvou o zriadení
záložného práva na príslušnom súde, konanie neprerušil a vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností povolil. Zároveň namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, mala
za to, že žalovaný vydal protiprávne a prekvapivé rozhodnutie na základe nedostatočne zistenéhoskutkového stavu a na základe nesprávnej aplikácie zákona. Zdôraznila, že žalovaný konal v rozpore
s ustanovením § 46 Správneho poriadku.

Krajský súd tieto námietky vyhodnotil ako nedôvodné.

Uviedol, že v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní
- Správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb.; pozn. súdu), ak zákon č. 162/1995 Z. z. alebo iný
zákon neustanovuje inak (§ 22 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z.). Zákon č. 162/1995 Z. z. upravuje

náležitosti rozhodnutia, ktorým sa vklad povoľuje, odlišne ako Správny poriadok. Rozhodnutie, ktorým
sa vklad povoľuje, musí mať náležitosti podľa § 31 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z.. Dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie má všetky náležitosti vyžadované zákonom, obsahuje názov okresného
úradu, ktorý rozhodol o vklade, číslo vkladu, označenie účastníkov konania, označenie právneho
úkonu a nehnuteľností, ktorých sa právny úkon týka, deň, keď okresný úrad rozhodol o vklade,
deň, keď nastali právne účinky vkladu, meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá vklad povolila, ako aj

odtlačok okrúhlej pečiatky okresného úradu. Pokiaľ rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti vyžadované
zákonom, nemôže trpieť vadou nepreskúmateľnosti. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie v súlade s
osobitnou úpravou podľa zákona č. 162/1995 Z. z. neobsahuje odôvodnenie, nespôsobuje nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

K namietanému pochybeniu spočívajúcemu v tom, že žalovaný konanie o povolenie vkladu neprerušil
napriek skutočnosti, že žalobkyňa podala návrh na prerušenie konania žalovaný mal vedomosť o
skutočnosti, že na príslušnom súde žalobkyňa podala žalobu o určenie neplatnosti zmluvy, na základe
ktorej bol vklad záložného práva povolený, krajský súd poukázal na to, že v prípade podania návrhu na
vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, správny orgán postupuje podľa § 31 ods. 1 zákona č.

162/1995 Z. z., podľa ktorého preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či
je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy
vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie
sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, a či sa neprieči dobrým mravom.
Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať

vplyv na povolenie vkladu.

Žalobkyňa v podanom návrhu na prerušenie konania tvrdila, že zmluva je neplatná a z toho dôvodu jej
vklad nie je možné povoliť a oznámila, že určenia neplatnosti sa domáha v súdnom konaní. Takýto dôvod
na prerušenie konania podľa § 31a písm. a/ menovaného zákona nepostačuje. Žalobkyňa netvrdila a

nenamietala, že zmluva, na základe ktorej bol vklad povolený, nemá náležitosti ustanovené zákonom.
Žalobkyňa taktiež v návrhu na prerušenie konania nepoukázala na konkrétne dôvody neplatnosti
zmluvy, eventuálne, že existujú iné skutkové alebo právne skutočnosti, ktoré by mali význam pre
povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa v návrhu na prerušenie konania
nespochybnila existenciu záložným právom zabezpečovanej pohľadávky.

Podľa § 31 ods. 1 menovaného zákona je okresný úrad, odbor katastra nehnuteľností oprávnený posúdiť
zmluvu, na základe ktorej sa vklad povoľuje, vo vzťahu k zákonným náležitostiam zmluvy. Skutočnosť,
ktorú žalobkyňa žalovanému oznámila, je len tvrdením neplatnosti zmluvy, bez špecifikácie dôvodov jej
neplatnosti. Skutočnosť, že žalobkyňa iniciovala súdny spor žalobou o určenie neplatnosti zmluvy, nie
je predbežnou otázkou predpokladanou ustanovením § 31a menovaného zákona, v dôsledku ktorej by

malo byť katastrálne konanie o povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností prerušené.
Ak správny orgán zmluvu podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. posúdil sám, bol na to oprávnený.
Postup žalovaného v súlade so zákonom nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Dodal, že žalobkyňa v katastrálnom konaní nenamietala, z akých dôvodov je zmluva neplatná. Zároveň
ani v žalobe netvrdila a nenamietala, že žalovaný nesprávne posúdil platnosť zmluvy o pôžičke a

zmluvy o zriadení záložného práva. Len tvrdila, že postup žalovaného bol nezákonný, nakoľko neprerušil
konanie o povolenie vkladu záložného práva bez toho, aby namietla nesprávne právne posúdenie
zmluvy o zriadení záložného práva.

Pokiaľ žalobkyňa v žalobe tvrdila, že žalovaný vydal protiprávne a prekvapivé rozhodnutie na základe

nedostatočne zisteného skutkového stavu, krajský súd túto námietku vyhodnotil ako nekonkrétnu, keď
žalobkyňa neuviedla, v čom videla protiprávnosť a prekvapivosť rozhodnutia žalovaného. Predvídateľné
je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Účastníci
konania by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci správnym orgánom bez toho,aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska právneho názoru správneho orgánu a
navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočení takým postupom správneho
orgánu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe správneho orgánu, ktorý nie je v súlade

s procesným právom a jeho pravidlami. Dodal, že nie je úlohou súdu za žalobkyňu prípadné dôvody
nezákonnosti vyhľadávať. Žalovanému žiadne zákonné ustanovenie nebránilo po odpadnutí prekážky,
ktorá prv viedla k prerušeniu konania, pokračovať v konaní. Zároveň žalovanému zákon neukladal, aby
o návrhu na prerušenie konania osobitne rozhodol pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ
žalobkyňapodalažalovanémunávrhnaprerušeniekonaniaažalovanýnezistiacdôvodyprerozhodnutie

podľa § 31a ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. pokračoval v konaní a rozhodol vo veci samej, jeho postup
bol v súlade so zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré
mu predchádzalo, z dôvodov uplatnených žalobkyňou v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov

je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom, a preto postupom podľa § 250j ods. 1 OSP žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

Žalobkyni a ďalšej účastníčke konania náhradu trov konania nepriznal.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie.

V dôvodoch odvolania namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, tiež z dôvodu, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V podanom odvolaní žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu, keď súd

neuviedol dostatočné odôvodnenie, na základe ktorého by bol zrejmý myšlienkový pochod, na základe
ktorého súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Odôvodnenie je síce rozsiahle, avšak v podstatnej väčšine
sa venuje len opisu skutkového stavu, skutočnostiam, ktoré uvádzali jednotliví účastníci s odkazom
na zákonné ustanovenia. Až v závere odôvodnenia rozhodnutia, konkrétne na konci strany 11 súd v
jednom odseku konštatuje, že žalobkyňa v návrhu na prerušenie katastrálneho konania nenamietala

z akých konkrétnych dôvodov je zmluva neplatná. Zároveň podľa názoru súdu žalobkyňa v návrhu
na prerušenie katastrálneho konania netvrdila a nenamietala, že žalovaný nesprávne posúdil platnosť
zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva. K tomu žalobkyňa uviedla, že súčasťou návrhu
na prerušenie konania bola aj samotná žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke so zriadením
záložného práva. V nej boli podrobne špecifikované všetky dôvody, pre ktoré považovala uvedené

zmluvy za neplatné. Ďalej uviedla, že žalovaný nie je orgán príslušný na to, aby posudzoval platnosť,
respektíve neplatnosť uvedenej zmluvy. Jediným príslušným orgánom v tejto otázke je okresný súd,
ktorý v rámci konania na základe podanej žaloby bude túto otázku vyhodnocovať. Posúdenie platnosti
zmluvy bolo teda predbežnou otázkou, o ktorej mal rozhodnúť okresný súd, a to ešte pred rozhodnutím o
povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Žalovaný mal teda podľa § 31a písm. a/ zákona č. 162/1995

Z. z. konanie o návrhu na vklad záložného práva prerušiť. Pokiaľ žalovaný rozhodol o povolení vkladu,
i napriek tomu, že sa vedie konanie o určenie neplatnosti zmluvy, dopustil sa nezákonného postupu.

V ďalšej časti odvolania žalobkyňa namietala porušenie § 3 ods. 1, 2, 4 a § 46 Správneho
poriadku a vyjadrila presvedčenie, že žalovaný vydal protiprávne a prekvapivé rozhodnutie na základe

nedostatočne zisteného skutkového stavu a taktiež na základe nesprávnej aplikácie zákona.

Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, alebo, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného k
náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

III.Žalovaný sa v podanom vyjadrení k odvolaniu z 26. augusta 2016 v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom
krajského súdu, považujúc ho za vecne správny a zákonný.

IV.

Pribratá účastníčka konania sa k odvolaniu vyjadrila podaním zo 7. septembra 2016.

Odvolanie považovala v celom rozsahu za neopodstatnené. Rozsudok krajského súdu vyhodnotila ako

zrozumiteľnýazariadnezdôvodnený,boloznehozrejmézakýchprávnychúvahsúdvychádzal,vysvetlil
na aké právne otázky sa pri prieskume sústredil, čím bol limitovaný (žalobné dôvody) a ako tieto žalobné
dôvody hodnotil. Krajský súd sa vyjadril aj k otázke odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Taktiež
sa zaoberal otázkou neprerušenia katastrálneho konania a zdôvodnil, prečo nepovažoval prerušenie
katastrálneho konania za potrebné. Poukázala tiež na zmätočnosť podaného odvolania, keď žalobkyňa
na jednej strane naznačila, že žalovaný sa mal s tvrdeniami majúcimi za následok neplatnosť zmluvy

oboznámiť, vyhodnotiť ich a na tomto základe prerušiť konanie a na druhej strane uvádzala, že žalovaný
niejeorgánpríslušnýnato,abyposudzovalplatnosť,respektíveneplatnosťuvedenejzmluvy.Poukázala
tiež na prvotné podanie žalobkyne, keď táto najprv žiadala katastrálne konanie z dôvodu prekážky
res iudicata zastaviť, pričom zmienka o akýchkoľvek dôvodoch neplatnosti v predmetnom podaní
absentovala. Následne bol podaný návrh na prerušenie konania z dôvodu začatia súdneho konania.

Žalobkyňa len uviedla, že zmluvu považuje za neplatnú a túto situáciu si rieši v súdnom konaní (mimo
katastrálneho konania), pričom v samotnom katastrálnom konaní žalobkyňa nikdy nevzniesla výhrady
voči platnosti zmluvy a nedala podnet na to, aby sa touto otázkou zaoberal pracovník žalovaného a
riešil ju v rámci posudzovania náležitostí zmluvy podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.. Uviedla, že
predmetom konania bolo teda výlučne posúdenie otázky, či žalovaný postupoval správne, ak neprerušil

katastrálne konanie z dôvodu, že sa začalo súdne konanie, v ktorom niektorá zo zmluvných strán
spochybňuje platnosť zmluvy. V tejto súvislosti dala do pozornosti tiež uznesenie Krajského súdu v
Bratislave z 3. júla 2014, sp. zn. 1S/85/2014, podľa názoru ktorého cit.: „ ... predbežnou otázkou,
ako dôvodom na prerušenie konania o povolení vkladu, nemôže byť otázka, obsah ktorej je v rámci
zákonom zverených právomocí oprávnený a povinný posudzovať i správny orgán. Nakoľko odporca v

rámcisvojichprávomocíjepovinnýpreskúmavaťzmluvuzhľadiskajejplatnosti,nemôžeísťopredbežnú
otázku v takom zmysle a s takými právnymi následkami, ako to vymedzuje § 31a písm. a/ katastrálneho
zákona. Samotné vedenie súdneho konania o určenie neplatnosti právneho úkonu na návrh tretej osoby
nie je dôvodom na prerušenie konania o povolení vkladu, nakoľko nejde o predbežnú otázku v zmysle
§ 31a písm. a/ katastrálneho zákona. V tomto smere sa súd stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že

pokiaľ by zákonodarca považoval konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu za dôvod na prerušenie
konania(atedazadôvodnaobmedzenieprávapodľačlánku20ods.1ÚstavySR)achcelbynímnastoliť
obdobný právny stav, ako je tomu v prípade aplikácie inštitútu predbežného opatrenia (§ 31a písm.
e/ katastrálneho zákona), uvedené by výslovne vymedzil ako osobitný dôvod prerušenia vkladového
konania v § 31a katastrálneho zákona, nakoľko ide o zásah do základného práva natoľko významný,

že tento nemožno nastoliť iba v dôsledku použitia (nekonformného) rozširujúceho výkladu ustanovenia
§ 31a písm. a/ katastrálneho zákona.“ Aj vzhľadom na uvedené, považovala postup žalovaného za
správny. Opätovne zdôraznila, že žalobkyňa neuviedla priamo v katastrálnom konaní žiadne námietky
týkajúce sa platnosti zmluvy, s ktorými by žiadala, aby sa kataster pri prieskume zmluvy vysporiadal.

Záverom navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu potvrdil. Zároveň si
uplatnila náhradu trov konania.

V.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej
len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní
žalobkyne (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 212 ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 SSP) postupom podľa
§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred

na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP, v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá, § 211 ods. 2 OSP a § 492
ods. 2 SSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu,
ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 7. októbra 2015,
číslo V 2254/2015.

Najvyšší súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako
aj jemu predchádzajúce konanie, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so
zásadnými námietkami žalobkyňou uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne
posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného zo 7. októbra 2015,

číslo V 2254/2015, ktorým žalovaný postupom podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. povolil vklad
záložnéhoprávadokatastranehnuteľnostíknehnuteľnostiamvkatastrálnomúzemíP.,pozemokregistra
C KN parcelné číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 264m2, stavba so súpisným číslom
XXX na pozemku registra C KN s parcelným číslom XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere
264m2, v prospech N.. V. S. (pribratá účastníčka konania), v podiele 1/1, na základe zmluvy o pôžičke

so zmluvou o zriadení záložného práva uzavretej medzi
účastníkmi - N.. V. S. ako záložný veriteľ a V. N. ako záložca (žalobkyňa). Vklad bol povolený dňa 7.
októbra 2015; týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť a právne účinky vkladu nastali dňa 7.
októbra 2015.

Najvyšší súd upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým.
Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam
a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný

stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov
uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac,

že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na
svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia.

Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov
uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že
nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich
hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 250j ods. 1 OSP).

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).

Kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje

o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o
predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku
štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k
pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (§ 1 ods. 1 zákona č. 162/1995
Z. z.).

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam,
rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave
chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.Podľa § 28 ods. 1 - 3 zákona č. 162/1995 Z. z. práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1 ods.
1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)Právaknehnuteľnostiamuvedenév§1ods.1vznikajú,meniasaalebozanikajúvkladomdokatastra,
ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho

povolení.

Podľa § 31 ods. 1, 3 - 5 zákona č. 162/1995 Z. z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

(3) Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

(4) Rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, obsahuje
a/ názov okresného úradu, ktorý rozhodol o vklade,
b/ číslo vkladu,
c/ označenie účastníkov konania,
d/ označenie právneho úkonu a nehnuteľností, ktorých sa právny úkon týka,

e/ deň, keď okresný úrad rozhodol o vklade,
f/ deň, keď nastali právne účinky vkladu,
g/ meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá vklad povolila,
h/ odtlačok okrúhlej pečiatky okresného úradu.

(5) Rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti
rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho
nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Podľa § 31a písm. a/ zákona č. 162/1995 Z. z. konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak sa začalo

konanie o predbežnej otázke;

Podľa § 33 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o návrhu na vklad rozhoduje zamestnanec okresného
úradu v sídle kraja s vysokoškolským vzdelaním, ktorý má na to osobitnú odbornú spôsobilosť.

(2) Osobitná odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí, praktických skúseností a znalostí
všeobecne záväzných právnych predpisov a ostatných predpisov upravujúcich oblasť katastra a
súvisiacich s katastrom.

Podľa § 22 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z. v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných

predpisov o správnom konaní (Správny poriadok), ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol
príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto
otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

(2) Správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej
osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.Podľa § 151md ods. 1 písm. i/ Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) záložné právo zaniká ak
sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis, najvyšší súd zistil, že dňa
10. augusta 2015 bol žalovanému doručený návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnosti na základe
zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi pribratou účastníčkou konania
(N.. V., v hmotnoprávnom vzťahu vystupujúcou v pozícii veriteľa / záložného veriteľa) a žalobkyňou (V.
N., v hmotnoprávnom vzťahu vystupujúcou v pozícii dlžníka / záložcu). Záložné právo sa vzťahovalo na

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území P., zapísané na LV č. XXX ako pozemok registra
C KN parcelné číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 264m2, stavba so súpisným číslom
XXX na pozemku registra C KN s parcelným číslom XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere
264m2.PrílohupredmetnéhonávrhutvorilapríslušnáZmluvaopôžičkesozmluvouozriadenízáložného
práva z 28. júla 2015.

Najvyšší súd ďalej zistil, že žalobkyňa podaním doručeným žalovanému dňa 31. augusta 2015 žiadala
o zastavenie katastrálneho konania, alebo, alternatívne, aby žalovaný návrh na vklad v celom rozsahu
zamietol. Ako dôvod tohto podania uviedla, že by malo ísť o povolenie vkladu toho istého záložného
práva, ktorého vklad už bol povolený v konaní vedeným pod číslom V 400/2015 a ktorého sa záložná
veriteľka v celom rozsahu vzdala. Nakoľko o povolení vkladu záložného práva zriadeného zmluvou

o zriadení záložného práva z 20. februára 2015 bolo v minulosti rozhodnuté, je daná prekážka veci
rozhodnutej. Žalovaný rozhodnutím z 9. septembra 2015, číslo V 2254/2015, postupom podľa § 31a
písm. a/ zákona č. 162/1995 Z. z. prerušil konanie a súčasne vyzval žalobkyňu, aby upresnila uvedené
podanie, nakoľko z neho nie je zrejmé, podľa akého ustanovenia by mal žalovaný katastrálne konanie
zastaviť, keď navyše (ako tento ďalej konštatoval) konanie vedené pod číslom V 400/2015 bolo

právoplatne ukončené povolením vkladu záložného práva na základe Zmluvy o pôžičke so zmluvou o
zriadení záložného práva z 20. februára 2015 a návrh na vklad zaevidovaný pod číslom V 2254/2015
bol podaný na základe Zmluvy o pôžičke so zmluvou o zriadení záložného práva z 28. júla 2015, čiže
nešlo o konanie povolenia vkladu toho istého záložného práva.

Žalobkyňa následne podaním doručeným žalovanému dňa 1. októbra 2015 oznámila, že podala na
Okresnom súde Zvolen žalobu o určenie neplatnosti uvedenej zmluvy z 28. júla 2015. Prílohu tohto
podania tvorila príslušná žaloba opatrená pečiatkou Okresného súdu Zvolen s dňom jej podania 1.
októbra 2015 spolu s potvrdením, že dňa 1. októbra 2015 bol na uvedenom okresom súde prijatý návrh
na začatie konania a zapísaný pod sp. zn. 14C/357/2015.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a
vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na §
219 ods. 2 v spojení s § 492 ods. 2 SSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem

obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním v prevažujúcom rozsahu
stotožňuje a zároveň na zdôraznenie záverov, ktoré si osvojil, uvádza nasledovné:

Žalobkyňa v podanom odvolaní predovšetkým namietala, že žalovaný nie je orgán príslušný na to,

aby posudzoval platnosť, respektíve neplatnosť uvedenej zmluvy. Jediným príslušným orgánom v tejto
otázke je okresný súd, ktorý v rámci konania na základe podanej žaloby bude túto otázku vyhodnocovať.
Žalovaný správny orgán mal teda vkladové konanie prerušiť, keďže sa začalo konanie o tzv. predbežnej
otázke podľa § 31a zákona č. 162/1995 Z. z.

V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na to, že inštitút predbežnej otázky upravuje Správny poriadok
v ustanovení § 40. Predbežnou (prejudiciálnou) otázkou treba rozumieť takú otázku, zodpovedanie
ktorej podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho (tu vkladového) konania. Zároveň
ide o otázku, rozhodnutie ktorej nepatrí do kompetencie správneho orgánu, ktorý vo veci rozhoduje.

To znamená, že správny orgán si o predbežnej otázke (s výnimkou otázok uvedených v § 40 ods.
2 Správneho poriadku) môže urobiť úsudok, t. j. nevydá o nej samostatné rozhodnutie, pričom
samotné riešenie prejudiciálnej otázky správnym orgánom je súčasťou skutkovej podstaty konkrétne
prejednávanej veci. Z tohto dôvodu posúdenie predbežnej otázky sa nemôže vyjadriť formou výroku,ale iba v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej. Z tejto prejednávanej veci je zrejmé, že
žalovaný správny orgán si o predbežnej otázke spočívajúcej v posúdení prípadnej neplatnosti zmluvy
o pôžičke so zriadením záložného práva urobil úsudok sám, čo sa napokon prejavilo vo vydaní

preskúmavaného rozhodnutia. Táto možnosť správneho orgánu vyplýva nielen z už vyššie citovaných
ustanovení Správneho poriadku, ale aj z § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., podľa ktorého okresný
úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v
predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne
určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené,

či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní
o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na
povolenie vkladu. Z uvedeného vyplýva, že sám zákonodarca zveril do právomoci správneho orgánu
v konaní o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem
splnenia ďalších zákonných podmienok skúmať aj jej platnosť. Povinnosťou správneho orgánu pri
posudzovaní platnosti zmluvy je v zmysle ustanovenia § 3 Správneho poriadku postupovať v súlade

s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj ďalšími právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na
posúdenie právneho úkonu zakladajúceho vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov tohto
právneho úkonu, na základe ktorého bol zmluvný záväzok zmluvných strán uzavretý. Pri posudzovaní
zmluvy podľa ustanovenia § 31 ods. 1 správny orgán rieši podobné otázky, ako by riešil súd v spore o
určenie neplatnosti zmluvy. Preto je aj opodstatnené, že o návrhu na vklad rozhoduje iba zamestnanec

správneho orgánu s vysokoškolským vzdelaním, ktorý má na to osobitnú odbornú spôsobilosť (§ 33
ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.). Skutočnosť, že žalobkyňa iniciovala súdny spor žalobou o určenie
neplatnosti zmluvy, ešte samo o sebe nezakladá automaticky dôvod na postup podľa § 31a zákona č.
162/1995 Z. z., v dôsledku ktorého by malo byť katastrálne konanie o povolenie vkladu záložného práva
do katastra nehnuteľností prerušené. Takýto výklad by totiž do značnej miery sťažil postavenie veriteľov,

keďže dlžníkovi na to, aby zabránil zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností, by postačovalo
podanie akejkoľvek, hoci aj formálnej žaloby o určenie neplatnosti záložnej zmluvy. Zároveň najvyšší
súd zastáva názor, že ustanovenie § 31a písm. a/ zákona č. 162/1995 Z. z. sa vzťahuje skôr na také
prejudiciálne otázky, ktoré presahujú kompetenčný rámec samotného oprávnenia správneho orgánu.
Inak povedané, pokiaľ správny orgán je oprávnený priamo zo zákona (predbežne) posudzovať určitý

okruh otázok (medzi ktoré patrí aj otázka platnosti zmluvy) potom nie je dôvod z jeho strany postupovať
striktne podľa § 31a písm. a/ a môže si o uvedenej otázke urobiť úsudok aj sám (§ 40 ods. 1 Správneho
poriadku).

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii

rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. V priebehu katastrálneho konania o povolenie vkladu okresný
úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska
kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z. z.;
predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovenia § 42 ods. 1, 2 a 3 menovaného zákona. To

znamená, že katastrálne konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad
ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 a § 42 ods.
1, 2 a 3 menovaného zákona posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Ak teda správny orgán zmluvu podľa § 31 ods. 1 menovaného zákona posúdil sám, bol na to oprávnený.

Vprípadeodvolacejnámietky,ktoroužalobkyňavytýkalakrajskémusúdu,žejehoodôvodnenierozsudku
nie je riadne zdôvodnené a preskúmateľné, najvyšší súd poukazuje na právny názor Ústavného súdu

Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí z 3. júla 2003, sp. zn. IV. 115/03-14, konštatoval,
že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie

§ 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov,
stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové
zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi
zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto odôvodnenie musí obsahovaťaj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (§ 211 OSP). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasni skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces. Odvolávajúc sa na vyššie uvedené konštatovania ústavného súdu, majúc za
to, že napadnutý rozsudok krajského súdu stanovené kritéria spĺňa, vzhliadol najvyšší súd námietku

žalobkyne za nedôvodnú.

Záverom najvyšší súd poukazuje aj na nie celkom štandardný postup žalobkyne v priebehu
katastrálneho konania o povolenie vkladu, keď táto najprv podaním z 31. augusta 2015 žiadala o
zastavenie katastrálneho konania, alebo, alternatívne, aby žalovaný návrh na vklad v celom rozsahu
zamietol z dôvodu, že malo ísť o povolenie vkladu toho istého záložného práva, ktorého vklad už bol

povolený v konaní vedenom pod číslom V 400/2015 a ktorého sa záložná veriteľka (pribratá účastníčka
konania) v celom rozsahu vzdala. Žalovaný rozhodnutím z 9. septembra 2015, číslo V 2254/2015,
postupom podľa § 31a písm. a/ zákona č. 162/1995 Z. z. prerušil konanie a súčasne vyzval žalobkyňu,
aby upresnila uvedené podanie, nakoľko nebolo z neho zrejmé, podľa akého ustanovenia by mal
žalovaný katastrálne konanie zastaviť, keď navyše (ako tento ďalej konštatoval) konanie vedené pod

číslom V 400/2015 bolo právoplatne ukončené povolením vkladu záložného práva na základe Zmluvy
o pôžičke so zmluvou o zriadení záložného práva z 20. februára 2015 a návrh na vklad zaevidovaný
pod číslom V 2254/2015 bol podaný na základe Zmluvy o pôžičke so zmluvou o zriadení záložného
práva z 28. júla 2015, čiže nešlo o konanie povolenia vkladu toho istého záložného práva. Žalobkyňa
následne podaním doručeným žalovanému dňa 1. októbra 2015 oznámila, že podala na Okresnom

súde Zvolen žalobu o určenie neplatnosti uvedenej zmluvy z 28. júla 2015 (konanie vedené pod sp.
zn. 14C/357/2015), pričom následne bolo zistené, že žalobkyňa vzala predmetnú žalobu o určenie
neplatnosti vyššie uvedenej zmluvy v celom rozsahu späť, a teda konanie vedené na Okresnom
súde Zvolen pod sp. zn. 14C/357/2015 bolo na základe tohto späťvzatia žaloby zastavené (uznesenie
Okresného súdu Zvolen z 22. novembra 2016). Rovnako z verejne dostupného registra bolo zistené, že

už vyššie opísané nehnuteľnosti boli na základe kúpnej zmluvy (vkladové konanie vedené pod číslom
V 2488/2017) prevedené do výlučného vlastníctva iných osôb. Z uvedeného je teda zrejmé, že záložný
veriteľ(tupribratáúčastníčka)poprávoplatnomzastaveníkonania14C/357/2015pokračovalavovýkone
záložného práva, k jeho výkonu došlo, čím zároveň podľa § 151md ods. 1 písm. i/ Občianskeho
zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.), záložné právo zaniklo.

Vzhľadom na vyššie uvedené, najvyšší súd (po vyčerpaní odvolacích dôvodov) napadnutý rozsudok
krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, s § 219
ods. 2 OSP a s § 492 ods. 2 SSP ako vecne správny potvrdil.

VI.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1, § 246c ods. 1 veta prvá
a § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 492 ods. 2 SSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keď žalobkyňa v odvolacom konaní nebola úspešná a žalovanému ako aj pribratej

účastníčke, zákon priznanie trov konania neumožňuje (§ 250k ods. 1 OSP). Nemožnosť priznania
náhrady trov konania ďalším účastníkom konania by síce mohla byť chápaná ako narušenie zásady
rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej strane za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobkyne
spravodlivo žiadať, aby nahradila trovy vzniknuté účastníkovi, hoci jeho účasť na konaní sama ovplyvniť
nemohla (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. marca 2013, sp. zn.

8Sžp/11/2012, z 30. mája 2012, sp. zn. 2Sžp/25/2011).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.