Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617204008
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4617204008.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcov: 1. C. M.,
nar. XX.XX.XXXX bytom S. XXX, 2. V. M., nar. XX.XX.XXXX bytom W. XXXX/X D., 3. Q. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. 82, všetci zastúpení JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, Advokátske
združenie, so sídlom Škultétyho 1597/7 Topoľčany, proti žalovaným: 1. Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

S. XXX a 2. J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov
proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č.k. 8C/5/2017-57 zo dňa 13. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o odmietnutí podania p o t v r
d z u j e .
II. Napadnuté uznesenie vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania zrušuje a vec
mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením podanie žalobcov vo veci samej ( určenie vlastníckeho
práva) doručené Okresnému súdu Topoľčany dňa 24.05.2017, odmietol a žalovaným priznal spoločne
a nerozdielne voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 129 ods. 1, 2, 3, 4 CSP a uviedol, že dňa 24.05.2017 bolo súdu

prvejinštanciedoručenépodaniežalobcov,ktorýmsadomáhali„ určenia,žesúpodielovýmiavýlučnými
podielovými spoluvlastníkmi tej časti nehnuteľnosti- pozemku v kat. úz. S., zapísanej na Okresnom
úrade Topoľčany, katastrálny odbor na LV č. XXX ako parc. č. 110/1 záhrady o výmere 7658m2, ktorá je
na geometrickom pláne znaleckého posudku označená ako novovytvorená parcela č....... v podieloch
po 1/2 a v ďalšej časti pozemku v podieloch po 1 žalobcovia v1. a 2. rade a žalobca v 3. rade v podiele
1 „. K žalobe pripojili list vlastníctva č. XXX, kópiu z katastrálnej mapy dedičské rozhodnutie po ich

právnom predchodcovi V. M. sp. zn. D/8/73, osvedčenie o dedičstve po A. M. sp. zn. 10D/384/2010,
výpis z evidencie nehnuteľností č. XXX.
2. Pretože toto podanie nemalo náležitosti riadnej žaloby vzhľadom na neurčitosť v označení sporných
nehnuteľností, súd uznesením č.k. 8C/5/2017-38 zo dňa 30.08.2017, vydaným vyšším súdnym
úradníkom, vyzval žalobcov na opravu a doplnenie podania - v lehote 15 dní, s tým, aby presne
špecifikovalipetit a presneoznačilinovovytvorenéparcely,kuktorým sadomáhajúurčeniavlastníckeho

práva, označili výmeru týchto parciel a hranice tvrdených "novovytvorených parciel", a pripojili dôkazy
- geometrický plán, príp. vytyčovací náčrt, z ktorého bude zrejmá výmera, umiestnenie ako aj hranice
"novovytvorených parciel". Ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníctva. Uznesenie bolo právnemu
zástupcovi žalobcov doručené dňa 04.09.2017. Voči tomuto uzneseniu - výzve podali žalobcovia
sťažnosť, o ktorej rozhodol sudca súdu prvej inštancie uznesením č.k. 8C/5/2017-53 zo dňa 25.10.2017
tak, že sťažnosť žalobcov zamietol a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2017.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nakoľko žalobcovia vady podania v zmysle výzvy- uznesenia
zo dňa 30.08.2017 neodstránili a ide o také vady (nejasný, neurčitý a nevykonateľný petit žaloby), prektoré nemožno v konaní pokračovať, podľa § 129 ods. 3 CSP podanie žalobcov zo dňa 24.5.2017,
ktorým sa domáhali určenia vlastníckeho práva, odmietol. Poukázal na to, že ako už konštatoval vo
svojom uznesení č.k. 8C/5/2017-53 zo dňa 25.10.2017, najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby

je petit. V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť - ako by mal znieť
výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze
toho, o čom a ako má rozhodnúť. Žalobný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí
celkom presne vedieť o čom má konať a rozhodnúť, nakoľko nemôže stranám priznať iné práva než
sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcim povinností

v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, jeho prevzatie do výroku súdneho
rozhodnutia by malo za následok jeho nevykonateľnosť. Pokiaľ má dôjsť k zmene zápisu vecných práv
k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností, vyžaduje sa aby nehnuteľnosť, ku ktorej má
byť určené vlastnícke právo bola označená tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou nehnuteľnosťou;
musí teda byť splnená požiadavka jej určitosti a nezameniteľnosti. Zároveň uviedol, že skutkový obsah
žaloby musí byť premietnutý do žalobného návrhu a musí s ním byť vo vzájomnom logickom prepojení;

pokiaľ teda žalobcovia v obsahu žaloby prezentujú určité tvrdenie k nehnuteľnosti, musí aj žalobný
petit obsahovať vymedzenie tej nehnuteľnosti, ku ktorej sa v súdnom konaní domáhajú požadovaného
určenia. Pokiaľ tomu tak nie je, možno bez ďalšieho konštatovať zjavný nesúlad medzi obsahom žaloby
ažalobnýmpetitom.Zastalnázor,žezožalobcamivymedzenéhožalobnéhopetituniejemožnéurčiťako
presne, ktorými bodmi a na základe akého geometrického plánu, prípadne vytyčovacieho náčrtu, majú

viesť hranice "novovytvorených parciel", ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho práva, zároveň
nie je možné určiť ani polohu - umiestnenie predmetných parciel, rovnako tak ani výmeru; súdu prvej
inštancie tak nebolo zrejmé k akým nehnuteľnostiam vlastne má určovať vlastnícke právo. Súčasne
nie je možné z podanej žaloby zistiť ani v akom spoluvlastníkom podiele, resp. výlučnom vlastníctve
niektorého zo žalobcov, sa požaduje určiť vlastnícke právo ku každej (a ktorej konkrétne) novovytvorenej

parcele. Tieto nedostatky sú podľa názoru súdu takými nedostatkami, ktoré bránia pokračovaniu v tomto
civilnom spore, čo má za následok odmietnutie podania.

4. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia a žiadali ho v celom rozsahu
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodov podľa § 365

ods. 1 písm. b, e, h CSP . Uviedli, že ich vzťahy so žalovanými sú natoľko narušené, že zameranie
pozemku bez nariadenia súdom určeného znaleckého dokazovania, je nepredstaviteľné. Podľa nich
žiaden zememerač, tobôž súdny znalec, bez príkazu súdu, proti súhlasu vlastníkov, žiadne meranie
vykonávať nebude. Tým skôr, že už vopred vedia, že s takýmto znaleckým posudkom by druhá sporová
strana nesúhlasila. Ich ako žalobcov by to stálo niekoľko sto eur a znalecký posudok by bol nepoužiteľný,

práve pre námietky žalovanej strany. Preto sa podľa žalobcov javí ako jediným možným a spravodlivým
riešením vykonať dokazovanie najprv výsluchom účastníkov konania, potom vykonaním autoritatívne
nariadeného znaleckého dokazovania, podania znaleckého posudku, prípadne ohliadky na mieste
samom a až potom vydania meritórneho rozhodnutia. Tento znalecký úkon nariadený súdom sú ochotní
zaplatiť a nevedia čoho sa súd bojí, keď im nedáva ani len šancu preukázať v súdnom konaní ich

tvrdenia, ktoré sú obsahom žaloby. Namietali tiež, že súd im svojim postupom upiera ich ústavné právo
na ochranu vlastníckeho práva bez toho, aby im dal čo i len minimálnu šancu tieto svoje argumenty v
rámci dokazovania prezentovať. Až po vykonaní znaleckého dokazovania bude možné spresniť petit
žaloby ako to požaduje súd. Vzhľadom k tomu navrhli napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

5.Žalovanýv2.radesakodvolaniupísomnevyjadriltak,žepodľanehoniejezrejmé,čohosažalobcovia
podanou žalobou konkrétne domáhajú, považuje ju za neurčitú, svoje tvrdenia žiadnym spôsobom
nepreukázali, a už vôbec v podanej žalobe nekonkretizovali akého vlastníckeho práva, či už podielového
alebo výlučného vlastníctva a k akým konkrétnym pozemkom a o akej konkrétnej výmere sa domáhajú.
Podanú žalobu posúdil ako špekulatívnu. Preto žiadal odvolanie ako nedôvodné zamietnuť a napadnuté

uznesenie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť.
6. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade podali žalobcovia stanovisko, v ktorom uviedli, že z vyjadrenia
žalovaného vyplýva panický strach z toho, že by sa skutočne mohlo na pozemku merať a dokazovať,
prečo pozemok žalovaných reálne desiatky rokov užívajú žalobcovia. Ak sa v rámci ROEP-u urobili
nejaké chyby, potom je právom skutočných vlastníkov pozemku, aby sa tieto chyby odstránili, na čo

slúžia určovacie žaloby.
7. Žalovaný v 1.rade k odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril v tom smere, že s vyjadreniami
žalovaného v 2.rade súhlasí a nevidí dôvod na to, aby podával opakovane vyjadrenia totožné s jeho
tvrdeniami. Odvolanie žalobcov považoval za nedôvodné, v podanom odvolaní žiadnym spôsobomneuviedli, v čom považujú napadnuté rozhodnutie za vecne nesprávne, len opakovane uvádzajú svoje
vyjadrenia už obsiahnuté v podanej žalobe. Napadnuté rozhodnutie preto navrhol ako vecne správne
potvrdiť.

8. Žalovaný v 2.rade k vyjadreniu žalobcov uviedol, že žalobcovia v stanovisku uvádzajú ničím
nepodložené tvrdenia o tom, že má údajne panický strach z toho, že by sa na pozemkoch mohlo
merať, pričom títo mohli merania realizovať a tieto predložiť, nevidel žiadny dôvod, aby takéto merania
realizoval súd, mohli si ich vykonať samostatne a na vlastné náklady. K tomu dodal, že merania by
k ničomu neviedli, nakoľko žalobcovia nemajú v danom prípade čo zameriavať. Z vyjadrení žalobcov

taktiež žiadnym spôsobom nevyplýva to, v čom považujú rozhodnutie súdu za nesprávne.

9.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej
len „CSP“) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vo výroku o odmietnutí podania je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil a vo výroku o nároku na náhradu trov konania toto rozhodnutie pre absenciu odôvodnenia

zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie ( § 389 ods. 1 písm. b) , §
391 ods. 1 CSP).

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Podľa § 123 ods. 1 CSP podanie je úkon určený súdu. Podľa ods. 2, podanie vo veci samej je najmä
žaloba,vzájomnážaloba,zmenažaloby,späťvzatiežaloby,odpor,odvolanie,dovolanie,aaktozpovahy
veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

13. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

14. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. Podľa ods. 2, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené

dôkazy. Podľa ods. 3, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť.

15. V ustanovení § 123 CSP sa zaviedla legálna definícia pojmu podanie a podanie vo veci samej.
Za podanie sa považuje akýkoľvek úkon určený súdu. Osobitným druhom podania je podanie vo veci

samej (v merite veci), pričom v odseku 2 sú podania vo veci samej uvedené len demonštratívne, za
podanie vo veci samej sa teda môže považovať aj iné podanie. Žaloba musí obsahovať všeobecné
náležitostipodaniapodľa§127ods.1CSP.Čosatýkaoznačeniadôkazovnapreukázanierozhodujúcich
skutočností, strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže

prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké
dokazovanie a obhliadka. Čo sa týka žalobného návrhu, tým sa rozumie tzv. petit, ide o spresnenie
všeobecnej náležitosti podania (čo sa podaním sleduje). Zákonodarca zaviedol pojem žalobný návrh,
lebo to vyžaduje nadväznosť na novú úpravu rozsudku a opravných prostriedkov. Petit musí byť jasný a

zrozumiteľný, inak má podanie vadu spočívajúcu v nezrozumiteľnosti, čo zakladá postup súdu podľa §
129 CSP. Vadu podania vo veci samej je aj neurčitosť podania a za takéto podanie sa považuje podanie,
ktoré vzbudzuje pochybnosti o individualizácii veci alebo identifikácii strán sporu. Za neurčité podanie
sa považuje aj žaloba obsahujúca nedostatočnú identifikáciu parciel, ktoré sú predmetom sporu, ako
to je aj v tejto veci.

16. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.17. Doplnenie podania upravujú ustanovenia § 128, 129 CSP, ktoré sú čiastočne prevzatými a čiastočne
modifikovanými úpravami predtým platného ustanovenia § 43 OSP. Predmetná úprava predstavuje

všeobecný režim odstraňovania vád podania. Zvýšená manudukčná povinnosť sa uplatňuje v prípade
úpravy podľa § 129 CSP. Ak teda účastník (žalobcovia) podal podanie, ktoré svojím obsahom môže byť
návrhom na začatie konania, toto podanie nemalo zákonom predpísané náležitosti alebo bolo neúplné,
nesprávne a nezrozumiteľné, strana bola uznesením súdu vyzvaná na odstránenie týchto nedostatkov
s poučením o následkoch neodstránenia týchto vád a ak neodstránením týchto vád nie je možné

pokračovať ďalej v konaní, vydá súd uznesenie o odmietnutí podania tak, ako v predmetnom prípade.

18. Odvolací súd konštatuje, že ak podávateľ v stanovenej lehote podanie neopraví alebo nedoplní, je
potrebné skúmať, či je alebo nie je možné pre uvedený nedostatok pokračovať v konaní. Ak podanie
nebolo ani na výzvu súdu opravené alebo doplnené, ale ide o takú vadu konania, ktorá nebráni riadnemu
pokračovaniu konania vo veci, je súd povinný vo veci ďalej konať a rozhodnúť. Ak však ide o taký

nedostatok, pre ktorý nie je možno v konaní pokračovať a podanie vo veci samej nie je ani napriek
výzve súdu opravené alebo doplnené v stanovenej lehote, súd podanie odmietne. Súd prvej inštancie
sa vo svojom rozhodnutí vysporiada nielen s tým, prečo je podanie neúplné, neurčité a nezrozumiteľné
a prečo pre tieto nedostatky nie je možné pokračovať v konaní, ale zároveň sa vysporiadal aj s
otázkou, prečo nedostatky podania neboli odstránené. Právoplatnosťou uznesenia o odmietnutí podania

obsahujúcehonávrhnazačatiekonaniasakonaniekončí.Odmietnutiepodaniavšaknevytváraprekážku
veci právoplatne rozhodnutej, pretože môže podávateľ podať návrh opätovne.

19. Odvolací súd zastal názor, že podanie žalobcov , ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam bolo, tak ako to konštatoval súd prvej inštancie , neurčité v špecifikácií nehnuteľností,

ktoré sú predmetom sporu a ide o taký nedostatok podania pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať
a napriek výzve súdu ho žalobcovia nedoplnili. Dôvod, prečo vytknutú vadu žalobcovia neodstránili,
odvolací súd neposúdil ako dôvodnú. Žalobcovia tvrdili, že žiaden zememerač (geodet) nemôže bez
príkazu súdu vstúpiť proti súhlasu vlastníkov na pozemok a vykonať meranie a preto nepredložili
geometrický plán , ktorým by špecifikovali sporné nehnuteľnosti. Odvolací súd k tomu dodáva, že každý

geodet, ktorý je zapísaný v Centrálnom registri geodetov oprávnených na vstup do štátnej dokumentácie
a oprávnených na vstup a vjazd na cudzie nehnuteľnosti a ktorý sa preukáže príslušným preukazom
oprávňujúcim vstúpiť na cudzí pozemok na čas nevyhnutný k vykonaniu práce, je oprávnený vykonať
meranie a osoby zapísané ako vlastníci pozemku musia takéto meranie strpieť. Žalobcom nič nebránilo
dať si vyhotoviť geometrický plán , prípadne vytyčovací náčrt , z ktorého by bolo zrejmé, k akým

pozemkomžiadajúurčiťvlastníckeprávoa podľatohošpecifikovaťpetitžaloby.Civilnýsporovýporiadok
v ust. § 209 dáva stranám sporu možnosť dať si vypracovať súkromný znalecký posudok bez toho,
aby ho nariadil súd a ten ho môže v súdnom konaní použiť ako znalecký posudok vypracovaný súdom
ustanoveným znalcom. V danej veci nemožno hovotiť ani o „ informačnom deficite“ na strane žalobcov,
ktorý by im bránil podať bezvadnú žalobu( s náležitosťami podľa § 127 ods. 1 v spojení s § 132 CSP),

pretože žalobcovia majú povinnosť špecifikovať žalobný petit a túto povinnosť si mohli splniť doložením
geometrického plánu (súkromného znaleckého posudku ). Potom v odvolaní uvedené dôvody, pre ktoré
žalobcovia vady podania neodstránili, sú neopodstatnené.

20. Nakoľko podanie žalobcov nespĺňa náležitosti žaloby na začatie konania, pričom ide o taký

nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať, rozhodnutie súdu prvej inštancie o odmietnutí
podania žalobcov je v súlade s ust. § 129 ods. 3 CSP a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie v tejto časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 389 ods. 1

písm. b) CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie z
dôvodu, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania vôbec neodôvodnil ,
ani necitoval príslušné ustanovenia, ktoré pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval,
preto je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné a aj v prípade, že by bolo vecne správne, musel ho
odvolací súd zrušiť a vrátiť súdu na nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne

rozhodne o nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania a svoje rozhodnutie náležite
odôvodní ( § 363 ods. 1,3 CSP).22. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).