Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 8, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/340/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514204615
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7514204615.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.,
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 47 233 516, proti žalovaným 1) S. K., H. - J. Z. a 2) K. K., H., H. XX,
o zaplatenie 2 704,80 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 43C/560/2015-100 z 28.2.2017
Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol: Konanie o zaplatenie 1 735,10 € a zmluvnej

pokuty 0,065 % denne a úroku z omeškania 4,775 % ročne zo sumy 85,15 €: od 21.10.2010 do
1.11.2010, od 21.2.2011 do 7.3.2011, od 21.3.2011 do 5.5.2011, od 21.4.2011 do 5.5.2011, od 21.7.2011
do 15.9.2011, od 16.9.2011 do 15.6.2013, od 21.8.2011 do 15.6.2013, od 21.9.2011 do 15.6.2013, od
21.10.2011 do 15.6.2013, zo sumy 2 384,20 € od 31.10.2011 do 15.6.2013 zastavuje. V prevyšujúcej
časti žalobu zamieta. Žalovaným proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou z 20.10.2013, došlou mu 6.3.2014,
domáhal, čím ju odôvodnil, s akým odôvodnením podal žalovaný v 2.rade odpor (na čo v ňom v

ďalšom poukázal), že vykonal na pojednávaní dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu
a zistil skutkový stav veci, konkrétne, čo vyplýva zo zmluvy o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX
zo 7.11.2011, z oznámenia o schválení úveru dlžníkovi - zmluvy o revolvingovom úvere z 8.7.2010, z
karty klienta (žalovaného v 1.rade) predloženej žalobcom a z listu z 2.10.2011 adresovaného žalobcom
žalovanému (predmetný list prevzal žalovaný v 1.rade 14.10.2011, ako vyplýva z poštovej doručenky
predloženej žalobcom). Zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa (o. i.) týchto právnych
predpisov: § 497 Obch. zák.,§ 1 ods.1,2,§ 2,§ 9 ods.2,§ 11 ods.1 zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a iných pôžičkách, účinného do 31.12.2010,§ 52 ods.2,3,4,§ 53 ods.1,§ 54 ods.2,§ 39,§ 451,§
100 ods.1,2,§ 101,§ 107 ods.1,2 O. z.,§ 5b zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č.372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ich znenie
cituje). Predmetom konania zostal nárok na zaplatenie 969,10 € (nesplatená istina úveru). Na základe
vykonaného dokazovania právne uzatvoril, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanými ako
spoludlžníkmi, titulom ktorej si uplatňuje pohľadávku je spotrebiteľskou zmluvou s poukázaním na
postavenie subjektov, ktoré ju uzatvárali. Žalobca ako veriteľ uzatváral spotrebiteľskú zmluvu v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaní ako dlžníci sú spotrebiteľmi, ktorí nekonali pri uzatváraní
zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Žalovaní sa zaviazali vrátiť
úver v 36 mesačných splátkach, s výškou mesačnej splátky 85,15 €, so splatnosťou vždy do 20.
dňa v mesiaci, počnúc 20.8.2010, s termínom konečnej splatnosti 20.7.2013. Podrobil zmluvu o úvereprieskumu a dospel k záveru, že zmluva má všetky náležitosti vyžadované zák.č.129/10 Z. z., účinným
v čase uzavretia zmluvy. Zároveň skúmal, či v zmluve dohodnutá výška úrokovej sadzby je v súlade
so zák. dovolenou výškou úroku a dospel k záveru, že úrok 70 % je v rozpore s dobrými mravmi.

V zmluve bola totiž dojednaná ročná úroková sadzba 70 %, pričom v čase uzavretia predmetnej
zmluvy pri nových obchodoch - spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami domácnostiam od 1
do 5 rokov predstavovala v priemere 11,63 % ročne. Dojednaný úrok 70 % ročne podstatnou mierou
prekračoval horný limit obvyklej úrokovej miery. Žalobca si uplatnil úroky vo viac ako 6 násobnej výške
ako poskytovali banky v rovnakom období, čiže podstatne prekračujúc obvyklé úroky poskytované

bankami. Dohodnuté úroky sú odplatou za používanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na
to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bolo dobrovoľne dohodnutá. V
súlade s dobrými mravmi je taká výška úroku, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny za
užívanie požičanej istiny), teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným
(obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov,
ktorápodstatnepresahujeúrokovúmieruobvyklúvčaseichdojednaniastanovenúnajmäsprihliadnutím

na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Nie je možné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke často práve z dôvodov svojej inak
neriešiteľnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v
takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky, čo odporuje dobrým mravom. V
danom prípade - podľa jeho názoru - došlo k neplatnej dohode o podstatnej náležitosti úverovej zmluvy

a to dohode o výške úrokov, čo robí predmetnú zmluvu neplatnou v jej celku. Je však nepochybné,
že žalovaný v 1.rade odčerpal finančné prostriedky 1 500 €, na ktorú sumu „vykonala“ úhrady spolu
530,90 €, preto 969,10 € predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných. Právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa § 100 ods.1 O.
z. Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia sú upravené podobne ako pri premlčaní

práva na náhradu škody (§ 106). Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže
premlčať tak v subjektívnej 2 ročnej dobe (§ 107 ods.1), ako aj v objektívnej 3 ročnej dobe (§ 107
ods.2). Vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský vzťah, ex offo prihliadol na premlčanie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Dňom nasledujúcim po uzavretí neplatnej zmluvy o úvere 9.7.2010 začala
plynúť 3 ročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia

a uplynula 9.7.2013, pričom žalobca podal žalobu uňho až 6.3.2014, preto považoval jeho nárok na
vrátenie plnenia, o ktoré sa žalovaní bezdôvodne obohatili (969,10 €) za premlčaný bez ohľadu na
skutočnosť,kedyzačalaplynúťsubjektívnapremlčaciadoba.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodol
podľa § 262 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 CSP s tým, že žalobca bol v konaní neúspešný (tak v časti,
v ktorej konanie zastavil, ako aj v zamietnutej časti žaloby), preto žalovaným by patril nárok na náhradu

trov konania. Nakoľko im však žiadne trovy v konaní nevznikli, ich náhradu im proti žalobcovi nepriznal.
3. Proti označenému rozsudku žalobca podal v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby a výroku o náhrade
trov konania v zákonnej lehote a z uvedených dôvodov nasledovné O D V O L A N I E. I. Predovšetkým
podáva odvolanie z dôvodu, že súd pri svojom rozhodovaní postupoval podľa ust., ktorého súlad s
Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len SR) je predmetom konania o súlade právnych predpisov pred

Ústavným súdom (ďalej len ÚS) SR. Je všeobecne známou a dostupnou informáciou (z databázy
rozhodnutí ÚS SR, z internetovej stránky www.lexforum.cz), že návrh na posúdenie, či § 5b zák.č.250/07
Z. z. je súlade s Ústavou SR bol prijatým na ďalšie konanie a je vedený pod sp. zn. PL ÚS 11/2016.
Uvedená skutočnosť je podstatná, pretože ak je o určitom právnom ust. pochybnosť takej povahy,
že posudzovanie tohto ust. je predmetom jeho vecného prejednania pred ÚS SR, mal súd na túto

skutočnosť prihliadať bez ohľadu na to, či je alebo nie je účinnosť ust. odložená. Cituje znenie § 162
ods.1,2 CSP. Domnieva sa, že súd mal uvedenú skutočnosť zvážiť, keďže ústavnosť § 5b zák.č.250/07
Z. z. je sporná a konanie mal prerušiť. Dôvod na prerušenie konania podľa § 162 a n. CSP stále existuje
a trvá naďalej. Je názoru, že je preto namieste konanie prerušiť až do skončenia spomenutého konania
vedenéhopredÚSSRnazákladenávrhuevidovanéhopodsp.zn.PLÚS11/2016apretotýmtonavrhuje

jeho prerušenie. II. Zároveň namieta ako nesprávny a nezákonný postup „súd“, ktorý o veci rozhodol
pomerneformalistickýmspôsobom,kedyžiadnymspôsobomneprihliadalnapodstatnéskutočnosti,ato:
- žalovaný v 1.rade ako „dlžníka“ neuhradil mu ani len sumu, ktorú prijal na účet. Prihliadanie na údajné
premlčanie postupom ex offo zo strany súdu je v takýchto skutkových okolnostiach zjavne neprimeraným
postupom, ktorý odporuje základným zásadám CSP, najmä čl.3. - Súd pri svojom závere o neplatnosti

zmluvy o revolvingovom úvere č.8300030897 nezohľadnil ani § 107 ods.3 O. z. (jeho znenie cituje). Súd
nebol oprávnený prihliadať jednostranne na údajné premlčanie, nakoľko takýto postup porušuje § 107
ods.3 O. z. III. Okrem skutočnosti, kedy súd nesprávne prihliadal na „premlčanie“ (úvodzovky žalobca)
jeho nároku voči žalovaným (tak ako to „uvádzané“ v bode I. a II. tohto odvolania), napáda aj záversúdu o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX, a to pre jeho rozpor s § 502 ods.2
Obch. zák. v spojení s § 53 ods. 6 O. z. Úverová zmluva, kam patrí aj zmluva o revolvingovom úvere
č.8300030897 uzavretá medzi stranami sporu, sa riadi ust. Obch. zák. a v otázkach, ktoré neupravuje

Obch. zák., ust. O. z. Prednostné použitie O. z. na spotrebiteľské vzťahy bolo totiž do O. z. zavedené
zák.č.102/14 Z. z. a účinné od 1.4.2015. Na uzavretú zmluvu sa preto môžu použiť len tie predpisy z
O. z., ktoré v r.2011 osobitne upravili otázky neregulované Obch. zák. To potvrdila, napr. aj Národná
banka Slovenska prostredníctvom stanoviska útvaru dohľadu nad finančným trhom, číslo č.1/2015 k
použitiu O. z. v spotrebiteľských obchodných vzťahoch (cituje z neho, čo platí). Stanovisko sa osobitne

zaoberá aplikáciou § 52 ods.2 O. z. na a. všeobecnú úpravu záväzkov podľa Obch. zák., b. zmluvu
o úvere, c. použitie ust. Obch. zák. ako zmluvných ust., d. všeobecné obchodné podmienky (§ 273
Obch. zák.), e. vzťahu k osobitným sektorovým normám finančného trhu, f. časovú pôsobnosť tohto
ust. Prednostné použitie O. z. v zmysle označeného ust. (§ 52 ods.2 posledná veta) je prípustné len
pre vzťahy založené po jeho účinnosti. Čl. XIV zák.č.102/14 Z. z. upravuje jeho účinnosť nasledovne
(cituje jeho znenie). Ústavne konformná interpretácia (zásada zákazu retroaktivity) z každej normy robí

normu pôsobiacu iba do budúcnosti. Pokiaľ zákonodarca chce, aby norma pôsobila aj na vzťahy, ktoré
vznikli v minulosti, musí tak učiniť dostatočne jasným spôsobom, ideálne zavedením nového režimu
a mechanizmu uplatnenia týchto práv. Toto upresňuje čl.9 ods.4 Legislatívnych pravidiel vlády (cituje
jeho znenie). Preto pokiaľ pre dotknuté ust. chýba takáto úprava časovej pôsobnosti, má za to, že
uvedené ust. sa použije iba na právne vzťahy, ktoré vznikli najskôr 1.4.2015. Právne vzťahy vzniknuté

pred 1.4.2015 sa preto majú a budú naďalej posudzovať podľa dovtedy platných predpisov; v tomto
prípade podľa predpisov z r.2013. Základná úprava regulácie výšky úrokov pre úverovú zmluvu bola v
čase uzavretia Zmluvy o úvere č. uvedená v § 502 Obch. zák. (cituje jeho znenie). Z uvedeného vyplýva,
že argument „žalobcu“ zneplatňujúci dojednanie o úroku je nielen nedôvodný, ale v rozpore s ust. zák.
Uvedené zákonné ust. teda reguluje otázku platnosti dohody o úrokoch a právne dôsledky spojené s

tým, ak je dohodnutý úrok vyšší než určuje zák. Nevyplýva z nej, že úroková sadzba je neplatná alebo
je neplatnou celá zmluva. Súd dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti úverovej zmluvy a teda aj
na to nadväzujúcemu záveru o povahe nároku, ktorý má voči žalovaným. Nesprávnosť postupu súdu
namieta aj preto, že pri posúdení maximálnej, resp. prípustnej úrokovej sadzby súd nepostupoval podľa
príslušného zákonného ust. Tým bol § 53 ods.6 O. z. (cituje jeho znenie, teda, čo podľa neho k 7.11.2011

platilo). Tvrdí preto, že označená zmluva o revolvingovom úvere nie je neplatným právnym úkonom a
závery súdu, z ktorých následne vychádzal pri rozhodovaní o veci samej, sú nesprávne. IV. Odvolanie
proti rozsudku „súd“ podáva preto z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b),d),f) a h) CSP a preto navrhuje
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Uplatňuje si nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške trov právneho zast. spojených s týmto odvolaním 72,35 € vrátane DPH

(1 úkon - odvolanie proti rozsudku 61,74 € vrátane DPH/51,45 € + 20 % DPH/, režijný paušál 10,61
€ vrátane DPH/8,84 € + 20 % DPH/) a náhradu iných trov odvolacieho konania za súdny poplatok za
podané odvolanie.
4. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
6. Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o náhrade trov konania,
nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto v uvedených
výrokoch nebol v odvolacom preskúmavaný.
7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok vo výroku
o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o náhrade trov konania potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP,
lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie.

8. Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.
9. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (medzi jeho zložky
možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zák., právo na
nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo

navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia).
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie.O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný
postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní
záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť

hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho
postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo
na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako samostatné odvolacie dôvody.
10. Skutočnosti uvedené v odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným postupom
znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva a preto ani nemohlo dôjsť k

porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
11. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvej inštancie
pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného
rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým
došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie

sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré
mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
12. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde bolo takou inou
vadou postihnuté.
13. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom

prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz

len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.
14. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke sú správne, lebo
majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h)
CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú
aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo

aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo

pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na
základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.16. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP):
18. Podmienky na prerušenie konania podľa § 162 ods.1,2 CSP (tzv. obligatórne prerušenie konania)
neboli (a ani v súčasnosti nie sú) splnené, lebo súd prejednavajuci tuto vec (a ani odvolací súd) nepodal
na ÚS SR, podľa § 162 ods.1 písm. b) CSP, návrh na začatie konania z dôvodu, že dospel k záveru, že
sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov.

19. ÚS SR uznesením nepozastavil účinnosť napadnutého ust. právneho predpisu, podľa § 38 ods.1
zák.č.38/93 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších právnych predpisov.
20. ÚS SR rozhodol Nálezom PL. US 11/2016 zo 7.2.2018 o návrhu Okresného súdu Košice II na začatie
konania podľa čl.125 ods.1 písm. a) a čl.144 ods.2 Ústavy SR o súlade § 5b zák.č.250/07 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov s čl.1 ods.1 a čl.46 ods.1 Ústavy SR tak, že § 5b zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
nie je v súlade s čl.46 ods.1 v spojení s čl.1 ods.1 Ústavy SR, ale tento Nalez ešte nebol vyhlásený v Z.
z., preto je cit. § 5b stále účinný a súdy sú povinné ho aplikovať (§ 41a ods.1 právny predpis, jeho časti
alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke

zákonov).
21. Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade s aktuálnou súdnou praxou, podľa ktorej § 5b zák.č.250/07
Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods.2 tretia veta O. z. nadobudli účinnosť 1.5.2014 a právne predpisy,
ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ust., tzn., že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom (rozsudok NS SR 3MCdo 14/2014 z 21.4.2015).

22. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
23. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24.Žalobcanemalvodvolacomkonaníúspech,pretomunebolapriznanánáhradajehotrovažalovaným
v ňom žiadne trovy nevznikli.

25. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.