Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116204641
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116204641.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v spore žalobcu: CondorNet, s. r. o., IČO: 36 444
413, so sídlom Kováčska 1, 080 01 Prešov, zast.: JUDr. Ladislav Lukáč, advokát, Hlavná 19, 080 01
Prešov proti žalovanej: I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXB, XXX XX G., o zaplatenie 297,38 € s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19C/79/2016 - 35 zo dňa 22.06.2017,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Spor právne posúdil podľa ust. § 2 písm. a), § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
§ 52, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 12 písm. b),
§ 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, čl. 8, § 132 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou má spotrebiteľský charakter.
Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca bol povinný poskytovať žalovanej elektronické komunikačné
služby, za ktoré sa žalovaná zaviazala platiť riadne a včas cenu uvedenú v zmluve a v cenníku vo
výške 14,90 € mesačne vždy do 15. dňa v aktuálnom mesiaci so začiatkom platenia pravidelných
poplatkov od 06.11.2013, pričom v období od 01.12.2013 do 30.11.2015 bola žalovaná povinná platiť
cenu za poskytnuté služby vo výške 11,99 € mesačne. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca v konaní

nepreukázal vyúčtovanie ceny za riadne poskytnuté služby, doručenie vyúčtovania (faktúr) poskytnutých
služieb za príslušné zúčtovacie obdobie žalovanej, nesplnenie povinnosti žalovanej platiť za poskytnuté
služby, ktorá jej vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo zmluvy. Žalobca nepreukázal
dôvodnosť nároku na zaplatenie žalovanej sumy, neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených
skutočnostítak,akomutátopovinnosťvyplývazčl.8, ust.§132CSP,apretosúdžalobuakonedôvodnú
zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že dôvody
zamietnutia žaloby sú právne neakceptovateľné. Zmluva uzatvorená so žalovanou je platná, povinnosti
strán sú v zmluve riadne vymedzené a záväzkom žalovanej ako spotrebiteľky z tejto zmluvy bolo
mesačne (išlo o opakované plnenie) platiť zmluvou dojednanú odplatu za poskytnuté služby zapodmienok stanovených zmluvou. Úhrady pravidelných užívateľských poplatkov bola žalovaná povinná
realizovať na účet žalobcu uvedený v zmluve. Žalobca má za to, že je právne irelevantné, či bolo
preukázané doručovanie faktúr žalovanej, pretože žalovanej zo zmluvy vyplýva povinnosť riadne a včas

platiť mesačné poplatky za poskytnuté služby priamo na účet žalobcu. Zmluva bola súd predložená
spolu so žalobou. Názor súdu je v rozpore so súdnou praxou toho istého súdu, nakoľko v obdobných
prípadoch bol žalobca úspešný. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť a žalobcovi
priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s

prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. Keďže ani v

priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si
osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie zo strany súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje a len
na zdôraznenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP):

9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena.

10. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť

preukázaná.
11. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia §
132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a
zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.

12. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na

strany sporu.

13. V podanej žalobe žalobca tvrdil, že žalovaná za celé obdobie za službu neplatila a preto s ňou
30.11.2015 ukončil zmluvu o poskytovaní služby (uzavretú dňa 5.11.2013). Žiadne listinné dôkazy
(okremsamotnejzmluvy)všakkžalobenedoložilatoaniVšeobecnézmluvnépodmienky(ďalejlenVZP)

uvádzané v zmluve o poskytovaní služieb. Nakoľko žalobca nepreukázal vyúčtovanie ceny za riadne
poskytnuté služby, doručenie vyúčtovania faktúr poskytnutých služieb za príslušné zúčtovacie obdobie
žalovanej, nesplnenie povinnosti žalovanej platiť za poskytnuté služby, ktorá jej vyplýva z príslušných
ustanovení zákona ako aj zo zmluvy, súd prvej inštancie žalobcu dňa 26.04.2016 vyzval, aby v lehote
10 dní od doručenia výzvy predložil faktúry, na základe ktorých si uplatňuje pohľadávku voči žalovanej.

14. Uvedené nedostatky žalobca neodstránil ani napriek výzve súdu, čím neuniesol bremeno tvrdenia
ani dôkazné bremeno. Za takéhoto stavu súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu zamietol.15. Podľa ust. § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

16.Podľa§ust.150ods.1CSPstanymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

17. Podľa ust. § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

Podľa ods. 2, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila
včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo

vykonanie ďalších úkonov súdu.

18. V tejto súvislosti je potrebne dodať, že ďalšie iné doklady žalobca nepredložil ani v priebehu
odvolacieho konania. Pokiaľ mal žalobca za to, že určité prostriedky procesného útoku nemohol bez
svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, mal ich v zmysle ust. § 366 CSP predložiť v

konaní odvolacom, čo však neurobil.

19. Cieľom dôkaznej povinnosti vychádzajúcej z tohto ustanovenia je unesenie dôkazného bremena v
rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania bez ohľadu na jej procesné postavenie.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového

základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou konania v opačnom procesnom postavení než
je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s
dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany konania za výsledok konania, ktorý závisí od
zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné

zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany.
Zmyseluplatňovaniadôkaznéhobremenaspočívavzabezpečeníreálnehouplatneniazákladnéhopráva
na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj
iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane konania,

na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

20. Žalobca v prejednávanej veci nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čim sám výlučne
spôsobil, že žalobe nebolo možné vyhovieť, aj keď by sa to čiastočne javilo ako dôvodné. Žalobca musí

rovnako ako každý iný veriteľ uplatňujúci peňažný nárok dôvodnosť tohto nároku do posledného centu
preukázať.

21. Ak má súd uplatniť čl. 6 Smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktoré pravidlo treba považovať za normu na úrovni kogentných pravidiel vnútroštátneho práva

(čl. 50, 51 uznesenia C-76/10), tak to nie je možné bez toho, aby mal všetky zmluvné podmienky.
Explicitne sa v rámci ex offo súdnej kontroly vyžaduje pri posudzovaní jednotlivých zmluvných
podmienok okrem iného ich vyhodnotenie v konzekvencii s ostatnými zmluvnými podmienkami - čl. 4
citovanej smernice („1., Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky

okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. 2., Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje
ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako
aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú
zrozumiteľné.“)

22. Nemali by byť pochybnosti o tom, že ak žalobca nedoložil VZP, znemožnil tým súdu naplniť úlohu,
ktorú má doslova prikázanú únijným právom. Za týchto okolností odvolací súd nepodporuje ochranu
dodávateľa, ktorý na jednej strane VZP nepredloží, no na druhej strane sa domáha plnenia podľanich. Ak žalobca nevykonáva fakturáciu, potom mal doložiť VZP, ktoré predpokladá čl. 1 zmluvy o
poskytovaní služieb č. XXXXXXXXX zo dňa 05.11.2013, ktorý sa javí ako inkorporačná doložka. Civilný
sporovýporiadokkladievyššienárokynasplneniesiprocesnýchpovinnostívrámcitzv.kontradiktórneho

procesu. Ak ich účastník nesplní, nesplnil si procesnú zákonnú povinnosť a tomu potom zodpovedá aj
rozhodnutie súdu.

23. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

24. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí o trovách konania uvedenými, potvrdil.

25. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej

vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k
odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP
zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s §

396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o
výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo
zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

26. Pri písomnom vyhotovení rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19C/79/2016 - 35 zo dňa

22.06.2017 došlo ku chybe v písaní v jeho záhlaví, keď súd prvej inštancie nesprávne uviedol názov a
IČO žalobcu - CONDORNET SERVIS, s.r.o. so sídlom Kováčska 1, 080 01 Prešov, IČO: 36 480 894,
pričom správne má byť žalobca označený - CondorNet, s. r. o., so sídlom Kováčska 1, 080 01 Prešov,
IČO: 36 444 413, tak, ako to vyplýva zo spisu ako aj z návrhu žalobcu na opravu rozsudku (č. l. 39).

27. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
inézrejménesprávnosti.KrajskýsúdvPrešovepretotútochybuvpísanívsúladescitovanýmzákonným
ustanovením opravil.

28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).