Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/133/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116213227
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116213227.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: ViD.

Ď., D.. XX.XX.XXXX, H. N. XXX XX Ď. XX, Š. P. Z., právne zastúpený LALINSKÝ ADVOKÁT s. r. o.,
so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, proti žalovaným: I. M. Č., II. M. Č., III. M.
Č., IV. G. U., F.. Č., V. O. W., F.. Z., všetci žalovaní I. až V. neznámi vlastníci, zastúpení Slovenským
pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 05 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje podielové spoluvlastníctva žalobcu a žalovaných I. až V. k pozemku nachádzajúcemu sa
v katastrálnom území Ď., evidovanému Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, na liste

vlastníctva č. XXXX ako parcela G.-Y. Č.. XXX - orná pôda o výmere 176 m2 a toto podielové
spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že tento pozemok prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.

Žalobca je povinný zaplatiť:
- žalovanej I. primeranú náhradu v sume 20,18 eur,
- žalovanému II. primeranú náhradu v sume 10,09 eur,
- žalovanému III. primeranú náhradu v sume 10,09 eur,

- žalovanej IV. primeranú náhradu v sume 10,09 eur a
- žalovanej V. primeranú náhradu v sume 20,18 eur,
a to všetko na účet č. L.: Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXX, do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 09.05.2016 podanou na Okresnom súde Žilina dňa 17.05.2016 sa žalobca voči
žalovaným I. až V. domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán

sporu k nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozsudku (ďalej aj ako „sporná nehnuteľnosť“ alebo
„sporný pozemok“) a vyporiadal toto tak, že sporná nehnuteľnosť by bola prikázaná do jeho výlučného
vlastníctva s tým, že by zároveň bol zaviazaný zaplatiť každému zo žalovaných I. a V. primeranú náhradu
vsume9,72eurakaždémuzožalovanýchII.ažIV.vsume4,86eurdo15dníodprávoplatnostirozsudku.
2. Podanú žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že je spolu so žalovanými I. až V. podielovým
spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, pričom podielu každého zo žalovaných I. a V. o veľkosti 20/300
zodpovedá výmera 12 m2 a podielu každého zo žalovaných II. až IV. o veľkosti 10/300 zodpovedá

výmera 6 m2. Dňa 15.03.2016 bol znalcom Ing. Darinou Kalambusovou vyhotovený znalecký posudok
č. X/XXXX ako súčasť znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 30.03.2016 vypracovaného Ing. Pavlom
Raškom, ktorým bola jednotková všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti stanovená vo výške 0,81
eur / m2. Na základe tohto znaleckého posudku tak náhrada z spoluvlastnícky podiel každého zožalovaných I. a V. predstavuje sumu 9,72 eur a každého zo žalovaných II. až IV. predstavuje sumu
4,86 eur. Žalobca napokon uviedol, že žalovaní ako neznámi vlastníci spornú nehnuteľnosť neužívajú,
naopak on má záujem na užívaní celej nehnuteľnosti. So žalovanými nebolo možné sa dohodnúť na

zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti.
3. Zákonný zástupca žalovaných, Slovenský pozemkový fond (ďalej aj ako „SPF“), sa k doručenej žalobe
a jej prílohám, v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.
4. Súd tak vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 30.01.2018 v
neprítomnosti žalovaných I. až V., ako aj SPF a za prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

5. Od predvolania žalovaných I. až V. na pojednávanie, súd upustil z dôvodu, že boli zastúpení
zástupcom na celé konanie (§ 178 ods. 1 CSP). SPF ako zástupca žalovaných I. až V. podaním
zo dňa 29.01.2018 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a vyjadril svoj súhlas so zrušením a
vyporiadaním podielového spoluvlastníctva strán sporu k spornej nehnuteľnosti vychádzajúc z hodnoty
tejto nehnuteľnosti vo výške 1,72 eur / m2. Peňažnú náhradu žiadal zaslať na účet uvedený vo výroku
tohto rozsudku.

6. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, pričom produkoval zhodné tvrdenie o hodnote
spornej nehnuteľnosti pre účely vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k tejto spornej
nehnuteľnosti, ako SPF v podaní zo dňa 29.01.2018.
7.Súdtakpokiaľideoskutkovézisteniavprejednávanejvecivychádzalzlistinnýchdôkazovoznačených
žalobcom a súčasne vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu, o ktorých pravdivosti nemal dôvodné

pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP).
8. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 20.04.2016 vedeného Okresným úradom
Žilina, katastrálnym odborom pre k. ú. Ď. (na č. l. 6 spisu) vyplýva, že na tomto bol v čase vydania výpisu
v časti A LV evidovaný pozemok parcela G.-Y. Č.. XXX - orná pôda o výmere 176 m2, nachádzajúci sa
mimo zastavaného územia obce. V časti B LV boli ku dňu výpisu evidovaní ako podieloví spoluvlastníci:

žalobca pod b16 v podiele o veľkosti 23/30, žalovaná I. pod B1 v podiele o veľkosti 20/300, žalovaný II.
pod B5 v podiele o veľkosti 10/300, žalovaný III. pod B6 v podiele o veľkosti 10/300, žalovaná IV. pod
B7 v podiele o veľkosti 10/300, žalovaná V. v podiele o veľkosti 20/300, všetci žalovaní I. až V. titulom
PKN. VL. XXX parc. XXXX pod položkou výkazu zmien č. XX/XX a súčasne pod B15 zapísanou správou
SPF. Ku dňu rozhodnutia v prejednávanej veci nevyšlo najavo, že by došlo k akýmkoľvek zmenám v

zápisoch v častiach A a B LV č. XXXX.
9. Súd na základe zhodných tvrdení strán sporu vychádzal z toho, že hodnota spornej nehnuteľnosti ku
dňu rozhodnutia súdu vo veci je vo výške 1,72 eur / m2.
10. Podľa ust. § 34 ods. 14 zákona č.. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní
pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových

spoločenstvách v platnom znení, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom
vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, [5) § 17 zákona č. 229/1991 Zb.] podielov
spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise [23h) § 10 zákona č. 97/2013 Z. z. o
pozemkových spoločenstvách] a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke
právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných

pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
11. Podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo
súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo a) súpisu
pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého

pobytu alebo sídlo sú známe, c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého
pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
12. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. v platnom znení, fond nakladá podľa tohto zákona
a podľa osobitných predpisov [30) zákon č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov] s pozemkami
a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise [32) § 17 zákona č. 229/1991 Zb. v znení

neskorších predpisov] a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len "pozemok vo vlastníctve štátu"), b) s nezisteným
vlastníkom (§ 13), [33) § 18 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov] c) ktorých vlastníctvo
nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore
popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak, ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.
[30aa) § 2 písm. q) zákona č. 326/2005 Z. z.]

13. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. v platnom znení, ak je potrebné, fond v konaní pred
súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm.
b) a c); obdobne postupuje správca.14. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. v platnom znení, ak tento zákon neustanovuje
inak, nemôže na základe právneho úkonu [48) napríklad § 588 a 628 Občianskeho zákonníka] alebo
rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva [49) § 142 a 149 Občianskeho zákonníka] alebo

rozhodnutiaodedičstve[50)§203Civilnéhomimosporovéhoporiadku]vzniknúťrozdelenímjestvujúcich
pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok,
alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
15. Podľa citovaného ust. § 8 ods. 1 písm. c) zák. č. 180/1995 Z. z. sa za pozemok s neznámym
vlastníkom považuje pozemok, ktorého vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo

nie je známe. Takýto pozemok sa zapisuje do súpisu údajov katastra nehnuteľností. Keďže v danom
prípade, žalovaní I. až V. sú zjavne neznámymi vlastníkmi, súd konal so Slovenským pozemkovým
fondom ako zástupcom žalovaných I. až V. podľa cit. ust. § 34 ods. 14 zák. č.. 330/1991 Zb.
16. Podľa ust. § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

17. Podľa ust. § 136 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vec môže byť
v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
18. Podľa ust. § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
19. Podľa ust. § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a

povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
20. Podľa ust. § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o
vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
21. Podľa ust. § 142 ods. 1 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, ak nedôjde k
dohode,zrušíspoluvlastníctvoavykonávyporiadanienanávrhniektoréhospoluvlastníkasúd.Prihliadne

pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd
vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec
mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
22. Podľa ust. § 142 ods. 2 OZ, v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu
alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
23. Podľa ust. § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
24. Podľa ust. § 216 ods. 2 CSP, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa
strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného

predpisu.
25. Na úvod právneho posúdenia veci súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti s podielmi dávajúcimi celok tak, ako
to vyplýva z údajov katastra nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom
Žilina, katastrálnym odborom pre k. ú. Ď.. V konaní tak boli zúčastnení - stranami sporu všetci podieloví

spoluvlastníci ako vecne legitimovaní nerozluční spoločníci podľa ust. § 77 ods. 1 CSP, a preto sa súd
zaoberal v ďalšom vecou samou.
26. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu (zásada nemo in communione potest invitus detineri). Dôvodom pre podanie

tohto návrhu na súd je v zásade skutočnosť, že buď nedošlo medzi spoluvlastníkmi k dohode ohľadom
hospodárenia so spoločnou vecou, prípadne, že sa spoluvlastníci nedohodli o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva podľa ust. § 141 ods. 1 OZ. V takomto konaní nie je súd návrhmi
spoluvlastníkov na spôsob vyporiadania viazaný (§ 216 ods. 2 CSP), keďže spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva vyplýva priamo z právneho predpisu. Cit. ust. § 142 ods. 1 OZ upravuje

tri spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom súčasne stanovuje ich poradie, ktoré
je pre súd záväzné. Prvý spôsob - reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva podľa výšky podielov
medzi jednotlivých spoluvlastníkov prichádza do úvahy, ak je vec reálne deliteľná. Samotná možnosť
reálneho rozdelenia veci ešte sama o sebe nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do
akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym

rozdelením veci. Ak by napríklad reálne rozdelenie vyžadovalo vynaloženie neprimeraných nákladov
najmä vzhľadom ku hodnote veci, je potrebné na vec nahliadať ako na reálne nedeliteľnú. Súčasne tiež
treba prihliadnuť aj na účelné využitie veci. Ak by reálnym rozdelením spoločnej veci došlo k vytvoreniu
takých samostatných vecí, z ktorých by bola čo i len jedna nevyužiteľná, je taktiež potrebné nahliadať navecakonareálnenedeliteľnú.Druhýspôsobprichádzadoúvahyvtedy,akjereálnerozdelenienemožné,
tedavtomtoprípadesúdvecprikážedovýlučnéhovlastníctvajednéhopodielovéhospoluvlastníkaalebo
viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu odstupujúcim spoluvlastníkom. Súd pri tomto prihliada

najmä na účelné využitie veci. Pri obytných domoch sa tak skúma bytová potreba spoluvlastníkov,
prihliada sa k tomu, kto dom doposiaľ obýval, udržoval ho, opravoval, prípadne investoval a kto je
schopný sa aj naďalej starať o jeho údržbu. Druhým zákonom stanoveným kritériom je veľkosť podielov
jednotlivých spoluvlastníkov. Súdna prax sa v ďalšom vyjadrila aj k otázke, či pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva je možné povedľa zákonom uvedených kritérií zohľadniť aj iné okolnosti. Judikatúra

túto možnosť akceptovala. V rámci posudzovania účelného využitia je tak možné zohľadniť aj celý
rad skutočností rozhodných pre záver o tom, ktorému zo spoluvlastníkov bude vec prikázaná do
spoluvlastníctva. V poradí tretím spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie
predaja veci a rozdelenie výťažku z tohto predaja medzi spoluvlastníkov v pomere podľa veľkosti ich
spoluvlastníckych podielov, čo môže prísť do úvahy vtedy, ak vec ani jeden zo spoluvlastníkov nechce.
27. Súd sa tak pri rozhodovaní v tejto veci riadil vyššie uvedenými zásadami, pričom v prvej časti výroku

tohto rozsudku zrušil na návrh žalobcu spoluvlastníctvo strán sporu k sporným nehnuteľnostiam.
28. Pri svojom rozhodovaní o vyporiadaní tohto zrušeného spoluvlastníctva tak v prvom rade vychádzal
zo skutočnosti, ktorá vyplynula z dokazovania, a to že v danom prípade sporný pozemok je veľmi
malej výmery 176 m2, pričom tak veľkosti podielu každého zo žalovaných I. a V. na spornom pozemku
(20/300) zodpovedá výmera 11,73 m2 a každého zo žalovaných II. až IV. na spornom pozemku (10/300)

zodpovedá výmera 5,87 m2. Zohľadniac tak veľmi malú výmeru sporného pozemku a zanedbateľnú
výmeru zodpovedajúcu veľkosti spoluvlastníckeho podielu každého zo žalovaných I. až V., súd dospel
k záveru, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu reálnym rozdelením sporného
pozemku je neúčelné. Súčasne súd zohľadniac zákonom stanovené obmedzenie drobenia pozemkov
v zmysle cit. ust. § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., dospel k záveru, že sporný pozemok nie je ani

právne deliteľný.
29. Pokiaľ ide o v poradí druhý spôsob, o výlučné vlastníctvo sporných nehnuteľností prejavil záujem
len žalobca. Súd s poukazom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu (23/30), ako aj na záujem o
reálne využitie sporného pozemku žalobcom, dospel k záveru, že vyporiadal podielové spoluvlastníctvo
stránsporutak,žespornýpozemokprikázaldovýlučnéhovlastníctvažalobcu.Vzhľadomktomuzároveň

zaviazal žalobcu poskytnúť žalovaným primeranú náhradu za ich spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ ide
o výšku tejto náhrady, súd vychádzal z hodnoty, ktorá bola medzi stranami sporu v spore nesporná,
pričom strany sporu zjavne vychádzali zo sumy 1,72 eur / m2. Súd teda aplikujúc ust. § 186 ods. 2
CSP vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu o hodnote spornej nehnuteľnosti, t. j. celkovo z hodnoty
302,72 eur (1,72 eur / m2 x 176 m2 = 302,72 eur), keďže nemal dôvodnú pochybnosť o ich pravdivosti.

Potom vychádzajúc z takejto hodnoty sporných nehnuteľností zaviazal žalobcu zaplatiť (na účet vedený
na tento účel Slovenským pozemkovým fondom) každému zo žalovaným I. a V. sumu 20,18 eur (302,72
eur x 20/300 = 20,18 eur) a každému so žalovaných II. až IV. sumu 10,09 eur (302,72 eur x 10/300
= 10,09 eur) v zmysle ust. § 142 ods. 1 OZ ako primeranú náhradu za ich spoluvlastnícky podiel na
spornej nehnuteľnosti.

30. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
31. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
32. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
34. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP aplikoval ust.

§ 255 ods. 1 CSP, pričom považoval žalobcu za plne úspešného v spore, opierajúc sa o úvahu, že ak
podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym
rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým
spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom
rozsahu úspešný. Súčasne však súd rešpektoval návrh žalobcu, pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o trovách

konania, kedy žalobca podaním doručeným súdu na pojednávaní požiadal, aby súd žiadnej zo strán
sporu právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd teda nerozhodol proti vôli žalobcu a nepriznal mu
nárok na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).