Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/123/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313203759
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2313203759.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom KARAFFOM v právnej veci

žalobcu: C + K Consulting spol. s r.o. so sídlom Bratislava, Rybničná č. 40, IČO: 36795216, proti
žalovanej: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š., J. XXXX/XX zastúpená TIMÁR & partners s.r.o. so sídlom
Šaľa, Štúrova č. 42, IČO: 36866296 o zaplatenie 643,34 euro s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené
osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd dňa 13.2.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu

žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 643,34 euro s príslušenstvom a k náhrade trov konania
vzhľadom na to, že žalovaná uzatvorila so žalobcom dňa 3.7.2007 zmluvu o sprostredkovaní, na
základe ktorej vykonávala žalovaná vo funkcii podriadeného sprostredkovateľa - poradcu, uzatvárala
poistné zmluvy pre zmluvných partnerov žalobcu. Na základe jej žiadosti zo dňa 23.1.2009 požiadala
o ukončenie zmluvy o sprostredkovaní s čím žalobca súhlasil a dňa 3.2.2009 bola medzi účastníkmi
konania uzavretá dohoda o ukončení zmluvy o sprostredkovaní a plnej moci. Následne žalobca vykonal
vyúčtovanie a vyčíslil žalovanej zápornú hodnotu storno rezervy vo výške 643,34 euro.

2. Storno rezerva je určená na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanej v prípade vzniku dlžnej
čiastky vo vyúčtovaní z dôvodu stornovania zmlúv a odčítania peňažnej hodnoty jednotiek príslušných
k týmto zmluvám po zániku zmluvného vzťahu. Podmienky storno rezerv určujú Všeobecné zmluvné
podmienky zo dňa 16.6.2008 v zmysle zmien platných od 1.7.2008.

3. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala v podanom odpore proti platobnému

rozkazu, aby súd žalobu zamietol vzhľadom na to, že žalobca k žalobe nepriložil žiaden dôkaz, z
ktorého by vyplývalo ako dospel k výpočtu žalovanej istiny. Poukázala na to, že z vyúčtovania žalobcu
ku dňu 30.10.2012, ktoré žalobca zaslal žalovanej vyplýva, že výška storno rezervy k 31.12.2009
bola vo výške 1.578,98 euro. Z tohto vyúčtovania tiež vyplýva, že žalobcu si voči žalovanej uplatnil
titulom storno zmlúv sumu vo výške 2.222,32 euro, ktorá tak mohla vzniknúť za obdobie od 1.1.2010
do 31.12.2010. Ďalej bolo žalovanou uvedené, že samotný inštitút storno rezervy z hmotnoprávneho
hľadiskaodporujezákonu,apretohojemožnépovažovaťzaneprijateľnúobchodnúpodmienku.Žalobca

v konaní nepreukázal kedy mu nárok na storno rezervu vznikol. Nie je daný okamih vzniku nároku a nie
je ho možné vypočítať. Žalovaná vo veci vzniesla aj námietku premlčania.4. Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uvádzala, že neboli predložené listiny
vzťahujúce sa na poistné zmluvy označené ako „K. V., A. X., Z. G.“. Žalovaná tvrdila, že žalobca by jej
mal zaplatiť 412,25 euro. Táto suma je rozdiel medzi sumou 2.222.32 euro ako storno rezerva a sumou

1.810,07 euro žalovanou.

Z obsahu spisu nie je jasné v akej výške žalobca a kedy vykonal zrážku z provízie žalovanej na
účet stornorezervy a za ktorú zmluvu. Nie je zrejmé aká suma peňažných prostriedkov zodpovedá
dohodnutému úročeniu vo výške 40% zo základnej sadzby NBS ku dňu úročenia a rovnako nie je zrejmé

kedy a ako bola stornorezerva čerpaná aj vzhľadom na údajný vznik nároku na vrátenie provízie. Vo
veci nie je vyriešená otázka, či žalobca vykonal z provízie žalovanej aj za zmluvy jej podriadených alebo
nadriadených.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, zmluvou o sprostredkovaní,
žiadosťou o ukončení zmluvy, listom žalobcu o ukončení zmluvy, vyúčtovaním ku dňu 30.10.2012,

všeobecnými zmluvnými podmienkami k zmluve, výzvou na vrátenie dlhu, vyjadrením poisťovne AXA,
znaleckým posudkom F.. N. Ž.H., K.. č. X/XXXX znalca z odboru Ekonómie a menežment, Účtovníctvo a
daňovníctvo,Financieakoajostatnýmnavecsavzťahujúcimspisovýmmateriálomazistiltentoskutkový
stav veci:

6. Žalobca je právnickou osobou. Žalovaná v čase uzatvárania zmluvy bola evidovaná v Registri
finančných agentov a finančných poradcov vedenom Národnou bankou Slovenska pod reg. č. XXXXX
pôvodne reg. č. I..

7. Dňa 3.7.2007 bola medzi účastníkmi konania uzavretá zmluva o sprostredkovaní, na základe

ktorej žalovaná vykonávala pre žalobcu postavenie sprostredkovateľa pri uzatváraní poistných zmlúv
s tretími osobami v prospech klientov žalobcu. Súčasťou tejto zmluvy o sprostredkovaní boli aj
Všeobecné zmluvné podmienky (ďalej VZP). Žalovaná vykonávala činnosť sprostredkovateľa v období
od 3.7.2007 do 3.2.2009. Podľa zmluvy si žalovaná ako podriadený sprostredkovateľ zabezpečovala
všetky prostriedky potrebné na vykonávanie svojej činnosti. Žalovaná mala nárok na vyplatenie provízie,

ktoré boli určené ako peňažný násobok jednotiek, ktorých hodnota bola určená pre každú uzavretú
zmluvu s klientom.

8. V bode III. VZP, ktorý upravoval výkonnostno-postupový systém sú pod bodom III., V. a VII. upravené
rôzne druhy provízií naviazané na činnosť žalovanej ako poradcu, ako aj jej tímu a teda provízia za

vlastnú produkciu, za tímovú produkciu, ako aj provízia vyplývajúca z bodu VII. písm. B/ VZP. Rovnako
mala žalovaná nárok aj na províziu podľa článku IV. VZP za vlastnú starostlivosť a za starostlivosť tímu.
VzmysleboduII.B.5/5.2VZPjevprípadestornovaniazmluvyvprvýchdvochrokochjejtrvaniažalovaná
povinná žalobcovi vrátiť peňažnú hodnotu jednotiek, ktorá jej bola uhradená a na ktorú jej zanikol alebo
nevznikol nárok, pričom táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na ukončenie zmluvného vzťahu medzi

žalobcom a žalovanou.

9.VsúladesbodomII.B.10ods.1druhávetaVZPjestornorezervaurčenánazabezpečeniepohľadávky
žalobcu voči žalovanej v prípade vzniku dlžnej čiastky vo vyúčtovaní z dôvodu stornovania zmlúv a
odpočítania peňažnej hodnoty jednotiek príslušných k týmto zmluvám po zániku zmluvného vzťahu

medzi žalobcom a žalovanou.

10. V zmysle bodu II.B.9 VZP sa pri stornovaní zmluvy storno jednotky a ich peňažná hodnota odčítajú
poradcovi, ktorý uzavrel zmluvu. Ak bola zmluva stornovaná na základe výpovede v zákonnej lehote
2 mesiacov po jej uzatvorení, odčítajú sa jednotky za prijatie tejto zmluvy a ich peňažná hodnota. Ak

bude zmluva stornovaná a k dátumu stornovania nebolo uhradené všetko poistné, ktoré sa vzťahuje
na obdobie jedného roku pred alebo po nadobudnutí účinnosti dynamizácie/indexácie, budú poradcovi
v plnej výške odčítané aj jednotky pripísané za dynamizáciu/indexáciu a peňažná hodnota týchto
jednotiek. Ak po vykonaní zmeny zvýšením zmluvy bude zmluva stornovaná, budú odčítané poradcovi,
ktorý zvýšenie sprostredkoval, storno jednotky vo výške jednotiek za zmluvu, vrátane jednotiek za

zvýšenie. Ak po vykonaní zmeny znížením zmluvy bude zmluva stornovaná, znížia sa poradcovi, ktorý
zmluvu uzatvoril, storno jednotky za stornovanie zmluvy o výšku jednotiek za zmenu znížením. Takto
sa postupuje aj v prípadoch, keď ku stornovaniu dôjde po ukončení zmluvného vzťahu medzi poradcom
- žalovanou a žalobcom.11. V zmysle bodu II.B.10 ods. 7 prvá a druhá veta VZP poradca na čiastku na stornorezerve nemá
nárok po dobu trvania zmluvného vzťahu medzi ním a žalobcom a po zániku tohto zmluvného vzťahu

vzniká poradcovi nárok na zostatok pohľadávky na stornorezerve až po ukončení trvania druhého roku
všetkých zmlúv sprostredkovaných poradcom a poradcami v jeho bývalom tíme.

12. Žalobca vykonal po skončení činnosti žalovanej, v rámci ktorého vyčíslil zápornú hodnotu storno
rezervy a to vo výške 643,34 euro.

poistník zač.poist. strhn.provízia počet uhr.mes. koef.storna stornorezerva
H. 20.9.2007 -83,64 euro 18 25 1.495,34
Y. 21.10.2008 -194,90 euro 1 45,83 1.300,44
Y. 21.10.2008 -156,30 euro 1 95,83 1.144,14
E. 27.8.2008 -286,03 euro 3 87,50 858,11

G. 4.4.2008 -104,55 euro 9 62,50 753,56
H. 21.11.2007 -37,64 euro 15 37,50 715,92
A. 30.9.2008 -22,52 euro 22 8,33 693,40
G. 7.9.2008 -452,69 euro 2 91,67 240,72
H. 7.8.2008 -104,55 euro 9 62,50 136,17

G. 21.10.2008 -129,58 euro 1 95,83 6,59
Y. 30.10.2008 -161,77 euro - 41,43 -155,18
Y. 30.10.2008 -163,66 euro 4 83,33 -318,84
H. 17.11.2007 -50,39 euro 12 50 -369,23
H. 23.10.2008 -68,22 euro - 19,94 -437,45

K. 1.1.2008 -5,81 euro 4 83,33 -536,44
A. 3.12.2008 -5,32 16 33,33 -541,62
G. 14.11.2008 -2,86 18 25 -544,62
K. 19.11.2008 -66,73 4 83,33 -611,35
Š. 13.11.2008 -31,99 13 45,83 -643,34

13. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok znalcom F.. N. Ž. K.. znalcom z odboru Ekonómie a
menežment, účtovníctvo a daňovníctvo, financie. Znalec vo svojom znaleckom posudku konštatuje, že
pri akceptácii zmluvných podmienok a vyhlásenia žalobcu a štandardnom zúčtovaní 15% storno rezervy
v danom segmente nebolo mesačné zúčtovanie storno rezervy správne v mesiacoch:

XII/2017 - mesačná storno rezerva 0
I/2008 - mesačná storno rezerva 0
II/2008 - mesačná storno rezerva 0
III/2008 - mesačná storno rezerva 0
IV/2008 - mesačná storno rezerva 0

I/2009 - mesačná storno rezerva 0.

14. Znalec osobitne skúmal formálnu správnosť mesačných vyúčtovaní za obdobie: november 2008 zo
dňa 15.1.2009
december 2008 zo dňa 15.2.2009

január 2009 zo dňa 15.3.2009
február 2009 zo dňa 15.4.2009
a konštatoval (str. 9 znal. posudku), že prezentované vyúčtovanie nie je preukázané, používané údaje
nemajú k dispozícii doložený podklad oprávňujúci ich použitie. Výsledok je v tomto zmysle nesprávny.

15. Uvádzanie nezúčtovanej zálohy 1612,92 euro a tým aj generovanie dlhu 1612,92 euro vo vyúčtovaní
za mesiac február 2009 a nasl. je bezpredmetné, nesprávne a zmätočné z dôvodu, že podľa dokumentu
výpis z účtu žalovanej z 19.5.2011 bola táto čiastka bankovým prevodom v prospech žalobca uhradená,
rovnako aj čiastka 209,25 euro uvádzané ako záloha vo vyúčtovaní za január 2009, február 2009 a
celkovézúčtovanie03/2009až10/2009vykonanénesprávnebezzodpovedajúcehodoloženiaprvotnými

účtovnými dokladmi a použité číselné údaje sú nepreukázané.

16. Doložené údaje preukazujú tento výsledok:
storno rezerva k 31.12.2008 celkom 1930,21 euro - dlh - 0storno rezerva k 28.2.2009 celkom 1930,21 euro - dlh - 0
storno rezerva k 31.10.2012 celkom 1930,21 euro - dlh - 0.

17. Storno rezerva je v zmysle zmluvných podmienok obchodno-záväzkového vzťahu súčasťou odmeny
žalovanej, ktorá má u žalobcu charakteristiku cudzieho zdroja so špecifickým režimom možného
použitia. Súčasťou cudzích zdrojov u žalobcu je aj žalobcom určený úrok zo zhodnotenia storno rezervy
za sledované obdobie vo výške celkom 34,81 euro. Žalobca neuviedol storno rezervu v evidencii ako
cudzí zdroj, čím si nesplnil povinnosť určenú v ustanovení § 7 ods. 1, 2 v nadväznosti na ustanovenie §

2 ods. 2, 3 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

18. Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že
bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou
osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa § 644 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá
zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

Podľa § 646 Obchodného zákonníka, ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu
až splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkovanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok

takisto v prípade, keď záväzok tretej osoby voči záujemcovi zanikol alebo splnenie záväzku tretej osoby
sa oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca. Ak je základom pre učenie výšky provízie rozsah
splneného záväzku tretej osoby, započítava sa do tohto základu aj plnenie neuskutočnené z dôvodov,
za ktoré zodpovedá záujemca.

19. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o
sprostredkovaní dňa 3.7.2007 a že žalovaná požiadala o ukončenie zmluvy a na základe dohody bola
dňa 3.2.2009 ukončená zmluva o sprostredkovaní a plnej moci.

20. Po ukončení zmluvy žalobca vykonal vyúčtovanie v rámci ktorého vyčíslil zápornú hodnotu storno

rezervy vo výške 643,34 euro. Túto sumu žalobca požadoval od žalovanej a táto suma je predmetom
sporu. Vyúčtovanie bolo učinené dňa 30.10.2012.

21. K spisovému materiálu na č.l. 68 až 121 sú pripojené žalobcom oznámenia o zániku jednotlivých
poistných zmlúv a taktiež pri jednotlivých zmluvách sú uvedené platby, ktoré učinili klienti.

22. K námietke žalovanej ohľadom legitímnosti stornoprovízie je nutné uviesť, že žalovaná dobrovoľne
vstúpila do vzťahu so žalobcom a vystupuje ako podnikateľský subjekt, a preto nemožno hovoriť
o neprijateľnej obchodnej podmienke. Žalobca hneď po prijatí návrhu zo strany poisťovne uhradil
províziu pre žalovanú. Zmluvy sa uzatvárali na 24 mesiacov. Medzi účastníkmi konania bola dohoda,

na základe ktorej v prípade, že dôjde k predčasnému ukončeniu zmluvy z akéhokoľvek dôvodu vráti
sprostredkovateľ poistenia vráti alikvotnú časť provízie podľa počtu nezaplatených mesiacov. Storno
provízia nemá sankčný charakter, ale motivuje sprostredkovateľov starať sa o svojich zákazníkov tak,
abyostaliminimálne24mesiacovpoistení.Výškastornoprovíziejevždyodvodenáodpočtuzaplatených
mesiacov a nie od ukončenia zmluvy.

23.KrajskýsúdvTrnavevrozhodnutí11Co532/2014zodňa10.júna2015,ktorýmbolzrušenýrozsudok
súdu prvej inštancie zo dňa 25.6.2014 uvádza, že odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou
žalovanej, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na skutkovom základe, ktoré nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, pretože súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní mal k dispozícii len

Oznámeniespol.AXAozánikujednotlivýchpoistnýchzmlúvaplatbyklientovztýchtozmlúv,vyúčtovanie
za obdobie 3-12/2010, čo v danom prípade je potrebné vyhodnotiť tak, že nejde o údaje, z ktorých by súd
mal preukázané skutkové okolnosti potrebné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu.

24. Možno konštatovať, že údaje, ktoré boli predložené v listinách nedajú taký sumár údajov, ktoré

by preukazovali potvrdenie skutočností rozhodných pre vrátenie vyplatených provízií. Listinné dôkazy
predložené žalobcom nepreukázali dostatočne vznik jeho nároku na vrátenie vyplatenej provízie,
keďže v rámci povinnosti tvrdenia o povinnosti dôkaznej žalobca nepreukázal predmetný nárok ďalšími
skutočnosťami.25. Súd poukazuje pri zdôvodnení svojho rozhodnutia na znalecký posudok F.. N. Ž. K.. v ktorom
sa uvádza, že zúčtovanie storno rezervy nebolo správne zúčtované. Taktiež sa v znaleckom posudku

uvádza, že prezentované vyúčtovanie nie je preukázané, používané údaje nemajú k dispozícií doložený
podklad oprávňujúci ich použitie. Výsledok je v tomto zmysle nesprávny.

26. Žalobca nesúhlasil so znaleckým posudkom, avšak tvrdenia a dôkazy v ňom uvedené žiadnym
spôsobom nevyvrátil. Žalobca síce navrhol kontrolné znalecké dokazovanie, avšak nesplnil zákonné

podmienky pre to, aby mohlo byť vykonané.

27. Súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní opodstatnenosti žalovanej
sumy. Z predložených listinných dôkazov súd ani znalec nemohol dospieť k jednoznačnému záveru
a dôvodnosti, či nedôvodnosti žalovanej sumy. Na tieto skutočnosti opakovane poukazovala žalovaná
strana vo svojich vyjadreniach. Listinnými dôkazmi ani svojimi vyjadreniami však žalobca neodstránil

spornosť výšky žalovanej sumy v dôsledku čoho potom súd musel žalobu zamietnuť.

28. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech (rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 762/2001 zo dňa 28.2.2002). Zmyslom dôkazného

bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, vyzvaná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebolo pre nečinnosť sporovej strany preukázané a
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by
táto skutočnosť bola nepravdivá.

29. § 150 CSP - bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu - UZN NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24.2.2010
Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta
prvá O.s.p. (teraz § 150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť

označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,

že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,ktorésúdvykonal
bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť
svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom,
tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie

bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak
v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa
hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka
väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou

hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje
jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,
jednak nositeľa dôkazného bremena.

rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009 - Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia

a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má
to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia
vo veci30. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.