Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/175/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207254
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5614207254.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: KOLLDENT
s.r.o., so sídlom Čapajevova 23, 080 01 Prešov, IČO: 44 432 313, zastúpeného právnou zástupkyňou
JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, so sídlom S. č. XX, XXX D. T., proti žalovanému: MEDVE
LM, s. r. o., so sídlom M. Pišúta 4010, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 050 038, zastúpenému
právnym zástupcom JUDr. Jaroslavom Kokavcom, advokátom, so sídlom X. Y. XX, XXX XX N. Y., v
konaní o zaplatenie 21.633,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/47/2014-504 zo dňa 25.04.2017 v spojení s opravným uznesením č.k.

4Cb/47/2014-539 zo dňa 28.08.2017 v časti týkajúcej sa napadnutého rozsudku okresného súdu, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/47/2014-504 zo dňa 25.04.2017 v spojení s
opravným uznesením č.k. 4Cb/47/2014-539 zo dňa 28.08.2017, v časti týkajúcej sa rozsudku,
- v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 14.659,38 Eur s príslušenstvom p
o t v r d z u j e ,
- vo výroku, ktorým sa žalobcovi priznáva náhrada trov konania v rozsahu 35,52 % z r u š u j e a v
tejto časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi peňažnú
pohľadávku vo výške 14.659,38 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania vo výške zo
súm tak, ako sú vyjadrené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku okresného súdu. Samostatným
výrokom vo zvyšnej časti bolo konanie zastavené. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania
bolo rozhodnuté tak, že žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 35,52 %. Okresný súd
vo veci vykonal dokazovanie a zistil podľa výpisu z LV č. XXXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš,

katastrálny odbor pre Okres, Obec, katastrálne územie N. Y., že vlastníkom budovy Polikliniky súpisné
číslo XXXX a pozemku parc. č. 332/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.104 m2 je žalobca. V
časti C: Ťarchy je zapísané zákonné vecné bremeno na stavby (budova zdravotníckeho a sociálneho
zariadenia) bez súpisného čísla, postavenej na pozemku parcelné č. C-KN 332/9, o výmere 368 m2,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, stavby (budova zdravotníckeho a sociálneho zariadenia)
so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku parc. č. 332/1 o výmere 1.710 m2, druh pozemku -
zastavané plochy a nádvoria za účelom vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení

v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti - výroba tepla a rozvod tepla a
vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na sústave tepelných zariadení alebo jej časti,
ak jej výstavba bola povolená podľa stavebných predpisov v prospech žalovaného (Z 2667/2014). Medzi
stranami sporu nebolo sporné, že k návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podľa § 34a nasl. katastrálneho zákona žalovaný pripojil Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.08.2013.
Podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava č. 0086/2014/T-PE žalovaný získal
povolenie na predmet podnikania výroba tepla, rozvod tepla od 01.02.2010 na dobu neurčitú. K sústave

tepelnýchzariadenímalžalovanýuzavretúnájomnúzmluvusoŽilinskýmsamosprávnymkrajomnadobu
určitú od 15.12.2013 do 15.12.2015, ku ktorému dňu nebytové priestory vypratal. Zo spisu Okresného
súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/68/2015 bolo preukázané, že žalobou podanou na okresnom súde
dňa 16.02.2015, ktorej zmenu pripustil Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 9Cb/68/2015-101
zo dňa 12.08.2015, sa žalobca proti žalovanému - Žilinský samosprávny kraj Žilina domáhal určenia,

že žalobca je vlastníkom sústavy tepelných zariadení, rozvodov plynu, pary a teplej vody, výmenníkovej
stanice s dvoma výmenníkmi tepla a dvoma bojlermi vykurovania, vnútorného plynovodu a ohrevu teplej
vody ako súčasti nehnuteľnosti stavby Polikliniky súpisné č. XXXX, postaveného na C-KN parcele č.
332/1, C-KN parcele č. 332/9, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie N. Y., Obec Liptovský
Mikuláš, Okres Liptovský Mikuláš a prípojky plynu regulačnej stanice plynu nachádzajúcej sa na C-KN
parcele č. 332/8, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie N. Y., Obec Liptovský Mikuláš, Okres

Liptovský Mikuláš. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 9Cb/68/2015-210 zo dňa 13.12.2016,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.01.2017, konanie pre späťvzatie žaloby žalobcom zastavil.

2.Okresnýsúdzistil,žemedzistranamisporuboladňa15.08.2013uzavretáZmluvaonájmenebytových
priestorov, ktorou sa žalobca v zmluvnom postavení prenajímateľa zaviazal za odplatu prenechať

nájomcovi - žalovanému na užívanie nebytové priestory určené na prevádzku technologického
zariadenia - plynová kotolňa, ostatné priestory vedené pod č. 1.32 polovicu, 1.33, 1.34, 1.35, 1.36,
1.37 o celkovej výmere 100,92 m2 nachádzajúcich sa v prízemí stavby bloku A Polikliniky Liptovský
Mikuláš súpisné číslo XXXX s tým, že nájomca si predmet nájmu prenajíma za účelom zabezpečenia
riadnej prevádzky plynovej kotolne, ktorú bude nájomca prevádzkovať, aj pre prenajímateľa bude z neho

dodávať teplo a TÚV. Nájomca mal právo užívať spoločné priestory stavby v rozsahu nevyhnutnom pre
riadny chod predmetu nájmu - zadný vstup do dvora vrátane prístupového schodiska. Účelom nájmu
bolo užívať nehnuteľnosti na výkon podnikateľskej činnosti nájomcu v zmysle jeho predmetu podnikania
- dodávka a výroba tepla, TÚV a elektrickej energie. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.10.2013
do30.04.2024súčinnosťouodspustenianovejtechnológie,najneskôrvšak01.10.2013.Ročnénájomné

bolo dojednané na 20.000 Eur bez DPH, ktoré sa nájomca zaviazal za užívanie predmetu nájmu platiť
mesačne po 1.666,67 Eur bez DPH, najneskôr 14. deň v mesiaci. Okrem toho sa nájomca zaviazal
uhrádzať platby za služby spojené s nájmom vrátane DPH zálohovo mesačne v sume 300 Eur bez DPH.
Listom zo dňa 16.07.2014 prenajímateľ vypovedal Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavretú dňa
15.08.2013, pretože nájomca neuhradil žiadnu splátku nájomného za užívanie nebytových priestorov

v súlade § 9 ods. 2 písm. b) Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov s tým, že výpovedná
lehota je trojmesačná a začína plynúť dňom 01.08.2014. Výpoveď zo zmluvy bola žalovanému doručená
dňa 21.07.2014 a výpovedná lehota uplynula dňa 30.10.2014.

3. Okresný súd mal preukázané, že dňa 15.08.2013 bola medzi žalovaným ako dodávateľom a

spoločnosťouPHARMACY-LM,spol.sr.o.,Prešov,IČO:45337101,akoodberateľomuzavretáZmluva
o dodávke a odbere tepla č. 08/2013, predmetom ktorej bola dodávka a odber tepla na vykurovanie a
prípravu teplej úžitkovej vody, ktorá zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s účinnosťou od 30.04.2024.
Listom zo dňa 11.09.2014 žalobca oznámil žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 10.09.2014 bola pohľadávka vo výške 4.573,99 Eur postúpená na spoločnosť PHARMACY -

LM, spol. s r.o., Prešov, ktorá čiastka predstavuje nájomné a úhradu za energie za mesiace október
a november 2013 dvakrát 1.966,67 Eur a pohľadávku vo výške 640,65 Eur za pomernú časť mesiaca
december 2013. Listom zo dňa 12.09.2014 spoločnosť PHARMACY - LM, spol. s r.o., oznámila
žalovanému započítanie pohľadávky vo výške 4.573,99 Eur s faktúrou č. 10140088 za dodávku tepla
a teplej úžitkovej vody. Okresný súd poukázal aj na priebeh konania, keď uznesením Okresného súdu

Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/47/2013-333 zo dňa 13.04.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Žiline č.k. 13Cob/177/2015-275 zo dňa 21.01.2016 bolo konanie prerušené až do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/68/2015.

4. Okresný súd poukázal na ust. § 261 ods. 1, § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 Zákona

č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, ust.
§ 5 ods. 1, § 5 ods. 7 písm. a), § 10 ods. 1, § 10 ods. 2 písm. c), § 38a ods. 1, 2, § 10 ods. 1 písm. a), § 10
ods.1písm.e), §10ods.8,§10ods.7,§9ods.2písm.g)Zákonač.657/2004Z.z.otepelnejenergetike
v spojení s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že žalobe žalobcupo čiastočnom zastavení konania je nevyhnutné vyhovieť. Základom predmetu sporu bolo zaplatenie
nájomného na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi sporovými stranami
dňa 15.08.2013. Nebolo rozporované uzavretie nájomnej zmluvy, ani porušenie zmluvných povinností

žalovaným uhrádzať nájomné riadne a včas, ani vypovedanie nájomnej zmluvy žalobcom pre porušenie
zmluvných povinností žalovaným. Zmluvu uzavreli zmluvné strany ako podnikateľské subjekty. V spore
zostala sporná otázka platnosti tohto právneho úkonu a otázka, či popri sebe môže obstáť zákonné
vecné bremeno a nájomná zmluva, resp. či možno platne prenajať nehnuteľnosť, ktorá je zaťažená
zákonným vecným bremenom.

5. Okresný súd podľa § 34 Občianskeho zákonníka sa oboznámil so Zmluvou o nájme nebytových
priestorov zo dňa 15.08.2013. Konštatoval, že bola preukázaná existencia dvoch platných, vzájomných
a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán, a to žalobcu ako prenajímateľa a žalovaného
ako nájomcu, vykonaných v písomnej forme, obsahom ktorých bolo dojednanie záväzku prenajímateľa
prenajať žalovanému nebytové priestory a záväzok žalovaného platiť dojednané nájomné, ako aj

ďalšie práva a povinnosti uvedené v zmluve. Žalovaný namietal, že nebol povinný uzavrieť zmluvu
o nájme nebytových priestorov, t.j. namietal platnosť uvedenej zmluvy okrem iného omylom pri jej
uzatváraní. Okresný súd skonštatoval, že v súdenom prípade nebol zistený omyl vo vôli žalovaného.
Jednoznačne vôľou žalovaného bolo uzavrieť zmluvu o nájme nebytových priestorov s dojednaným
predmetom a vyvolať tým právne účinky, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú.

Okresný súd z hľadiska zásady súkromného práva, v ktorom platí princíp zmluvnej voľnosti, zásada
pacta sunt servanda (zmluvy sa majú dodržiavať), mal za to, že uzavretý zmluvný vzťah o nájme
nebytových priestorov medzi žalobcom a žalovaným je záväzný. Ak žalobca a žalovaný ako subjekty
súkromnoprávneho vzťahu uzavreli podľa svojho slobodného rozhodnutia určitú zmluvu, tak túto
zmluvu sú povinní plniť, aj keby bolo plnenie pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 39/2003 zo dňa 20.03.2003). Je tak vyjadrený a podporovaný
princíp autonómie zmluvných strán. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/2015 zo dňa
26.08.2015 porušenia Ústavou Slovenskej republiky zaručených základných práv sa všeobecný súd
dopustí aj vtedy, pokiaľ formalistickým výkladom noriem podústavného práva odoprie autonómnemu
prejavu vôle zmluvných strán dôsledky, ktoré zmluvné strany takým prejavom zamýšľali vo svojej právnej

sfére vyvolať. Zmyslom ochrany legality v súkromnej sfére nie je len ochrana záujmov jednej zmluvnej
strany, ale predovšetkým ochrana obidvoch zmluvných strán podľa ústavnej zásady pacta sunt servanda
(čl. 2 ods. 3 Ústavy SR).

6. Okresný súd zvýraznil to, že žalovaný mal oprávnenie podnikať v oblasti tepelného hospodárstva

na základe povolenia ÚRSO v budove Polikliniky súp. č. XXXX na dobu dvoch rokov od 15.12.2013
do 15.12.2015, a aj napriek uvedenému prejavil vôľu prenajať si nebytové priestory na dobu určitú do
30.04.2024 za dojednané nájomné. K povoleniu podnikať v oblasti tepelnej energetiky musel žalovaný
podľa § 5 ods. 7 Zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike (ďalej len „zákon č. 657/2004 Z.z.“)
predkladať doklad o nájomnom vzťahu k sústave tepelných zariadení, ktorým bola nájomná zmluva

uzavretá so Žilinským samosprávnym krajom. Podľa ustanovenia § 10 zákona č. 657/2004 Z.z. v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, žalovaný ako držiteľ povolenia pri plnení úloh súvisiacich
s predmetom podnikania mal právo vstupovať na cudzie pozemky, do cudzích objektov a zariadení
v súvislosti s prevádzkou, obsluhou, odpočtami, opravami a údržbou sústavy tepelných zariadení v
rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti po predchádzajúcom súhlase vlastníka

nehnuteľností (s výnimkou stavu núdze alebo bezprostredného ohrozenia). Za obmedzenie výkonu
vlastníckych práv k nehnuteľnosti, na ktorú vstúpil pri plnení týchto úloh, bol žalovaný povinný v zmysle
§ 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 657/2004 Z.z. poskytovať jednorazovú náhradu. Tým, že si žalovaný
ako držiteľ povolenia a zároveň oprávnený zo zákonného vecného bremena od vlastníka nehnuteľnosti
predmetné nebytové priestory prenajal, na výkon činnosti podľa zákona o tepelnej energetike, už

nebol povinný žiadať predchádzajúci súhlas vlastníka nehnuteľnosti a ani mu poskytovať jednorazovú
náhradu za obmedzenie výkonu jeho vlastníckych práv, keďže bol oprávnený užívať nebytové priestory
na základe nájomnej zmluvy v súlade s účelovým určením príslušného predmetu nájmu, a to nielen
v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je charakteristický pre zákonné vecné bremeno. S účinnosťou od
01.05.2014 bolo novelizované ust. § 10 zákona o tepelnej energetike zákonom č. 100/2014 Z.z. Ako

vyplynulo z dôvodovej správy § 10 citovanej zákonnej úpravy sa spresnili práva a povinnosti držiteľa
povolenia v súvislosti so vstupom na cudzie pozemky pri výkone povolených činností. Novelizované
ustanovenie už na vstup na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v nevyhnutnom rozsahu
a vo verejnom záujme v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti nevyžadujepredchádzajúci súhlas vlastníka nehnuteľností, stačí ak držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba
v činnosti uvedenej v § 10 ods. 1 písm. a) až c) vlastníkovi písomne uvedené oznámi. Aj v takomto
prípade však vlastníkovi nehnuteľnosti prináleží jednorazová náhrada za nútené obmedzenie užívania

nehnuteľnosti. Žalovaný nebol povinný písomne oznamovať uvedené činnosti vlastníkovi, pretože mal
predmetné nebytové priestory v nájme.

7. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia, a to v odseku 38. poukázal na tvrdenia žalovaného, podľa
ktorého nájomná zmluva a zákonné vecné bremeno popri sebe nemôžu obstáť. Okresný súd sa s týmto

tvrdením žalovaného nestotožnil. Okresný súd poukázal na ustanovenie § 10 ods. 7 zákona č. 657/2004
Z.z., podľa ktorého nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností, ako aj
povinnosti, a to povinnosť strpieť v nevyhnutnom rozsahu vo verejnom záujme vstup na cudzie pozemky,
a to do objektov, povinnosť strpieť vykonávanie povolenej činnosti sa priznáva nielen vlastníkovi, ale
aj nájomcovi nehnuteľnosti. Rovnako vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 Z.z.,
ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike, a ktorá vyhláška bola platná a účinná

v čase uzavretia zmluvy o nájme nebytových priestorov v § 4 písm. k) ako ekonomicky oprávnené
náklady uvádza aj nájomné za prenájom nehnuteľnosti alebo jej časti, v ktorej je na podlahovej
ploche umiestnené tepelné zariadenie vo vlastníctve alebo v nájme regulovaného subjektu, ktoré sa
používa výhradne na regulovanú činnosť. Okresný súd v súvislosti s ustanovením § 123 Občianskeho
zákonníka uviedol, že je potrebné rozlišovať, či vecné bremeno vznikne na základe zmluvy o zriadení

vecného bremena alebo zo zákona. Obsah zákonného vecného bremena vyplýva priamo zo zákona
o tepelnej energetike, t.j. zo zákona č. 657/2004 Z.z.. Zákonné vecné bremeno môže obmedzovať
vlastníka nehnuteľnosti len v nevyhnutnom rozsahu. Definíciu nevyhnutného rozsahu uvádza Ústavný
súd SR vo svojom Náleze č.k. PL. ÚS 42/2015-105 zo dňa 12.10.2016, ktorý predložil žalovaný, na
strane 44: „Nevyhnutný zásah možno vykonať iba v ústavou dovolenej miere, ktorá vyžaduje, aby

zásah do vlastníctva nebol väčší (nemal väčší rozsah) ako je nevyhnutné a aby netrval dlhšie, než je
nevyhnutné“, rovnako aj Nález Ústavného súdu SR zo 16.12.2009 sp. zn. III. ÚS 237/2009, ktorý sa
zaoberá podmienkami zásahu do vlastníckeho práva: „Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR sú stanovené štyri
kumulatívne určené podmienky zásahu do vlastníctva, a to 1. aby bol zásah v nevyhnutnej miere, 2.
aby bol zásah vykonaný vo verejnom záujme, 3. aby bol zásah uskutočnený na základe zákona a 4. aby

bola za zásah vyplatená primeraná náhrada“.

8. Okresný súd prijal záver, že zákonné vecné bremeno nemôže vlastníka nehnuteľnosti obmedzovať v
nakladanísňou,anihoobmedzovaťvoprávnenípodľa§123Občianskehozákonníka,atonehnuteľnosť
prenajať. Ako už uviedol okresný súd v odseku 38. odôvodnenia svojho rozsudku, zákon č. 657/2004

Z.z. dokonca s možnosťou prenajatia nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza sústava tepelných zariadení,
výslovne počíta, keďže oprávnenia a povinnosti vlastníka nehnuteľnosti priznáva aj nájomcovi. Okresný
súd sa nestotožnil so skutkovým tvrdením žalovaného, že takouto žalobou žalobca chce preklenúť
uplynutie prekluzívnej lehoty na uplatnenie si náhrady. Žalobca mal legitímne očakávania, že má
platne uzavretú nájomnú zmluvu, ktorá sa musí plniť, a tým, že nehnuteľnosti prenajal, oprávnenia a

povinnosti zo zákonného vecného bremena prešli na nájomcu. Zákon nemôže, podľa názoru okresného
súdu, zakázať prenájom nehnuteľnosti len niektorým subjektom, t.j. tým, ktorým by patrilo zákonné
vecné bremeno. Tým, že si žalovaný od žalobcu prenajal predmetné nebytové priestory, ich mohol
užívať v rozsahu širšom než je nevyhnutný, a navyše tieto nebytové priestory, užíval na výkon svojej
podnikateľskej činnosti v oblasti tepelného hospodárstva za účelom dosiahnutia zisku, pričom dodával

teplo iným štyrom subjektom ako žalobcovi.

9. Ak aj právny zástupca žalovaného poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20
Cdo/1265/98, tak toto rozhodnutie sa týka uzavretia dohody o vecnom bremene oprávňujúcom
žalovaného časovo neobmedzene užívať pre podnikateľskú činnosť prízemnú časť predávanej

nehnuteľnostivrátanevjazduadvorabezodplatne.Pretonáslednetietopriestory,ktoréoprávnenáosoba
užíva z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nemôžu byť za trvania vecného bremena
vlastníkom, ktorého vecné bremeno obmedzuje, znovu prenechané do užívania nájomnou zmluvou, aj
keď išlo o zmluvu uzavretú s nositeľom práva zodpovedajúce vecnému bremenu za odplatu. Z tohto
rozhodnutia vyplynulo, že bezodplatné vecné bremeno bolo zriadené zmluvou, avšak v súdenej veci ide

o zákonné vecné bremeno v nevyhnutnom rozsahu, vo verejnom záujme a za náhradu, a preto takéto
rozhodnutie na súdený prípad nebolo možné aplikovať.10. Súd prvej inštancie poukázal na to, že právny zástupca žalovaného predložil e-mail Ing. A.,
ktorým chcel preukázať ukončenie Zmluvy o nájme nebytových priestorov. Zmluva o nájme nebytových
priestorov zo dňa 15.08.2013 sa mohla ukončiť len v súlade s čl. IX., prípadne v zmysle ust. § 9 zákona

o nájme a podnájme nebytových priestorov. Zo strany žalovaného nebolo unesené dôkazné bremeno
ohľadne skutkových tvrdení, že medzi stranami sporu bola uzavretá gentlemanská dohoda, podľa ktorej
sižalobcanebudeodžalovanéhouplatňovaťnájomnénazákladezmluvyonájmenebytovýchpriestorov,
čo mu žalovaný mal kompenzovať výrazným znížením fixnej zložky ceny tepla dodávaného do objektu
Polikliniky. Každú zmluvu, ktorá je uzavretá písomne, možno meniť alebo dopĺňať len písomne. Uvedené

vyplynulo z článku X. bod 10.4 zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami, podľa ktorého zmluvného
ustanovenia zmeny a dodatky k zmluve bolo možné vykonať na základe obojstranného súhlasu
zmluvných strán v písomnej forme vzostupne číslovaných dodatkov. Zmluva o nájme nebytových
priestorov bola uzavretá medzi vlastníkom budovy Polikliniky a žalovaným písomne, pričom Zmluva
o dodávke a odbere tepla č. 08/2013 bola uzavretá s úplne iným subjektom ako žalobcom, a to so
spoločnosťou PHARMACY - LM, spol. s r.o.. Naviac z e-mailovej komunikácie predloženej žalovaným

jednoznačne vyplynulo, že žalovaný pri dojednávaní ceny za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody
so spoločnosťou PHARMACY- LM, spol. s r.o., Prešov ako ekonomicky oprávnené náklady okrem
iného uvádza sumu 1.666,67 Eur za nájom nebytových priestorov, ktorú uhrádza žalobcovi (e-mail z
02.12.2013 č.l. 208 spisu).

11. Okresný súd zvýraznil, že podstatné v spore o zaplatenie nájomného podľa jeho názoru bolo to, že
zo strany žalovaného nebolo skutkovo tvrdené a následne preukázané, že nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcu počas doby nájmu užíval len v nevyhnutnom rozsahu vyplývajúcom zo zákonného vecného
bremena. Nájomná zmluva predstavuje širší rozsah práva užívať predmet nájmu ako nevyhnutný a
nájomca užíval nebytový priestor v podstate neobmedzene.

12. Žalovaný užíval nebytový priestor, pričom za jeho užívanie neplatil žiadne plnenie, čo nebolo medzi
stranami sporné, preto okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť nájomné, ktorá priznaná
suma predstavuje nájomné za mesiace január až august 2014 8 x 1.666,67 Eur plus pomernú časť
nájomného za december 2013 vo výške 1.326,02 Eur. Súčasne žalobcovi okresný súd priznal aj

úroky z omeškania, ktorých výška zodpovedá obchodnoprávnym predpisom odo dňa nasledujúceho
po splatnosti nájomného, ak v zmluve o nájme nebytových priestorov v článku IV. bod 4.2 zmluvy sa
nájomca zaviazal uhrádzať nájomné v mesačných splátkach najneskôr do 14. dňa mesiaca, ktorého sa
tieto platby týkajú. Z nájomného splatného za október, november a december 2013 okresný súd úroky
z omeškania priznal do dňa 12.09.2014, t.j. do dňa, kedy došlo k zániku pohľadávky jej započítaním. V

časti, v ktorej zobral žalobca žalobu späť, okresný súd konanie podľa § 144 CSP za súhlasu žalovaného
zastavil.

13. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP
tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania, ktorý mal prevažný úspech vo veci (vo výške 79,08 %, t.j.

v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, priznal náhradu trov konania v časti, v ktorej jeho úspech prevyšoval
úspech žalovaného, 20,92 %, t.j. v časti, v ktorej žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie
konania), rozdiel predstavoval 58,16 %. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník
po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal na závery okresného
súdu, ktorý z titulu nezaplatenia nájmu v priebehu konania skúmal otázku, či pri existencii zákonného
vecného bremena môže vlastník nehnuteľnosti, na ktorej sa vecné bremeno viaže, uzavrieť s
oprávneným z vecného bremena aj súbežnú nájomnú zmluvu, ktorej predmet bol totožný s predmetom,
na ktoré sa vzťahovalo zákonné vecné bremeno. Okresný súd dospel k záveru, že zákonné vecné

bremeno nemôže vlastníka nehnuteľnosti obmedzovať v nakladaní s ňou, ani ho obmedzovať v
oprávnení podľa § 123 Občianskeho zákonníka, nehnuteľnosť prenajať. Dospel k záveru, že súbeh
nájomnej zmluvy so zákonným vecným bremenom je možný, pretože zákonné vecné bremeno môže
obmedzovaťvlastníkanehnuteľnostilenvnevyhnutnomrozsahuanájomnázmluvaumožňujenájomcovi
v danom prípade žalovanému užívať prenajaté nebytové priestory v širšom rozsahu, než je nevyhnutný.

Žalovaný v odvolaní poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/177/2015 zo dňa
21.1.2016, v ktorom rozhodnutí sa vysvetľujú dôvody, pre ktoré došlo k prerušeniu konania vedeného
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 4Cb/47/2014, pričom podľa obsahu rozhodnutia krajského
súdu sa v podstate dáva návod okresnému súdu, ako má ďalej v konaní pokračovať. I napriekuvedenému súd prvej inštancie tento názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Žiline neakceptoval
a v podstate rozhodol v rozpore s právnym usmernením Krajského súdu v Žiline. Ak by nájomná
zmluva mohla súbežne platiť a byť účinná so zákonným vecným bremenom, pričom obidva právne tituly

vyjadrujú tie isté práva a povinnosti zmluvných strán, resp. vecného bremena k rovnakej nehnuteľnosti,
nebol by krajský súd konanie vedené na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši sp. zn. 4Cb/47/2014
prerušil. Žalovaný v odvolaní poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn.
13Cob/177/2015, v ktorom rozhodnutí krajského súdu sa poukazuje aj na predmet zmluvy o nájme
nebytových priestorov uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.8.2013. Žalobou sa žalobca

v konaní vedenom pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/68/2015 proti žalovanému
Žilinskému samosprávnemu kraju domáhal určenia vlastníckeho práva k veciam, k sústave tepelných
zariadení, ktoré mal žalovaný v konaní sp. zn. 4Cb/47/2014 na základe nájomnej zmluvy prenajaté
od Žilinského samosprávneho kraja. Krajský súd v Žiline vyslovil záver, že výsledok tohto konania
bude záležať aj od výsledku konania vedeného pod sp. zn. 9Cb/68/2015. V tomto konaní o určenie
vlastníckeho práva prichádzali do úvahy len dve alternatívy konečného rozhodnutia. Prvá alternatíva

rozhodnutia spočívala v tom, že vlastníkom veci, ku ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva buď
budežalobcaavopačnomprípadedruháalternatívapredpokladározhodnutie,ževlastníkomtýchtovecí
jeŽilinskýsamosprávnykraj.Vprípade,žebykonaniesp.zn.9Cb/68/2015boloskončenérozhodnutímv
prospech žalobcu, t.j. žalobca je vlastníkom sústavy tepelného zariadenia, ktoré mal prenajaté žalovaný
od Žilinského samosprávneho kraja, v takomto prípade by nájomná zmluva medzi žalovaným ako

nájomcom a Žilinským samosprávnym krajom ako prenajímateľom bola od počiatku neplatná, pretože
prenajímateľ prenajímal niečo, čo nemal vo vlastníctve. V takom prípade by žalovanému podľa zákona č.
657/2004 Z.z. o tepelnej energetike nemohlo vzniknúť ani zákonné vecné bremeno k nehnuteľnostiam,
a teda nájomná zmluva uzavretá medzi ním a žalobcom o nájme týchto nehnuteľností by bola platná.
Ak by vlastníkom sústavy tepelných zariadení bol Žilinský samosprávny kraj, tak zmluva o nájme týchto

zariadení uzavretá medzi Žilinským samosprávnym krajom a žalovaným by bola platná, a preto v
spojení s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava č. 0086/2014, ktorým žalovaný
od 1.2.2010 na dobu neurčitú získal povolenie na predmet podnikania výroba tepla, rozvod tepla,
mu potom vzniklo k nehnuteľnostiam, za ktorých užívanie žiada žalobca z titulu nájomného úhradu,
zákonné vecné bremeno. Zákonné vecné bremeno pre žalovaného ho oprávňovalo užívať pre potreby

prevádzky sústavy tepelných zariadení nehnuteľnosti, na ktorých sa tieto tepelné zariadenia nachádzali,
za náhradu, ktorú si žalobca mohol uplatniť v lehote podľa zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike.
Žalobca si tento nárok v stanovenej lehote neuplatnil, čím došlo k márnemu uplynutiu lehoty na
uplatnenie práva na náhradu a práve uzavretím nájomnej zmluvy so žalovaným sa pokúsil žalobca tento
svoj nárok zabezpečiť iným inštitútom. Žalovaný poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS

42/2015, ktorý priznáva vlastníkovi náhrady z titulu postavenia povinného z vecného bremena, avšak
ani v jednej časti tohto nálezu Ústavného súdu SR sa neuvádza, ani nekonštatuje, že by vlastníci mali v
prípade obmedzenia ich vlastníckeho práva nárok na náhradu z titulu nájomnej zmluvy. Rovnaký záver
je vyslovený aj v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20Cdo 1265/98, 26 Cdo 285/2005, z ktorých
zhodne vyplýva, že priestory, ktoré oprávnená osoba užíva z titulu práva, ktoré zodpovedá vecnému

bremenu, nemôžu byť za trvania vecného bremena vlastníkom, ktorého vecné bremeno obmedzuje,
platne prenechané do užívania nájomnou zmluvou, aj keby išlo o zmluvu uzavretú s oprávneným
z vecného bremena. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka a mal za to,
že nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.8.2013 nemohla byť uzavretá za
existencie a trvania zákonného vecného bremena, a preto je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka

neplatná. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť.

15. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 01.06.2017, v
ktorom poukázal na to, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neuvádzal
pred súdom prvej inštancie. Žalobca mal za to, že okresný súd rozhodol vecne správne. Žalobca a

žalovaný ako zmluvné strany a súčasne podnikateľské subjekty uzavreli zmluvu o nájme nebytových
priestorov, ktorá sa spravuje ustanoveniami zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, pričom
v spore ostala sporná otázka platnosti tohto právneho úkonu, a to otázka, či popri sebe môže obstáť
zákonné vecné bremeno a nájomná zmluva, resp. či možno platne prenajať nehnuteľnosť, ktorá je
zaťažená zákonným vecným bremenom. Podľa okresného súdu zmluva uzavretá medzi sporovými

stranami, a to zmluva o nájme nebytových priestorov je platnou zmluvou a je potrebné, aby účastníci
zmluvného vzťahu túto zmluvu dodržiavali v zmysle zásady pacta sunt servanda. Ak žalobca a žalovaný
prejavili vôľu uzavrieť zmluvu, tak sú povinní túto uzavretú zmluvu dodržiavať, a to aj v prípade, ak by pre
niektorú zo zmluvných strán bola nevýhodná. Okresný súd v odseku 37. odôvodnenia svojho rozsudkusprávne uviedol, že aj napriek tomu, že žalovaný mal povolenie na podnikanie v oblasti tepelného
hospodárstva na základe povolenia ÚRSO v budove Polikliniky súpisné číslo XXXX v katastrálnom
území N. Y. na dobu určitú od 15.12.2013 do 15.12.2015, prejavil vôľu prenajať si nebytové priestory na

dobu určitú do 30.04.2024 za zmluvne dohodnuté nájomné. Okresný súd vecne správne skonštatoval,
že zákonné vecné bremeno nemôže vlastníka nehnuteľnosti obmedzovať v nakladaní s ňou a ani ho
obmedzovať v oprávnení podľa § 123 Občianskeho zákonníka v spojení aj s vyhláškou č. 222/2013
Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike, ktorá v § 4 písm. k) ako ekonomicky
oprávnené náklady uvádza nájomné za prenájom nehnuteľností alebo jej časti, v ktorej je na podlahovej

plocheumiestnenétepelnézariadenievovlastníctveakonájmeregulovanéhosubjektu,ktorésapoužíva
výhradne na regulovanú činnosť. Okresný súd navyše zdôraznil, že zákon nemôže zakázať prenájom
nehnuteľnosti len niektorým subjektom, t.j. tým, ktorým by patrilo zákonné vecné bremeno a ďalej
uviedol, že žalovaný tým, že si prenajal nebytové priestory mohol ich užívať v rozsahu širšom než je
nevyhnutý a navyše uvedené priestory užíval na výkon svojej podnikateľskej činnosti v oblasti tepelného
hospodárstva za účelom dosiahnutia zisku, pričom teplo dodával nielen žalobcovi, ale aj ďalším štyrom

subjektom. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho
konania.

16. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 12.6.2017 (č.l. 534 spisu), vyjadrenie žalobcu
k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu s

možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a
rozhodovania krajským súdom nevyužil.

17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ustanovenia § 379, §
380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania

verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok
okresného súdu v spojení s opravným uznesením v časti týkajúcej sa rozsudku v napadnutom výroku o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 14.659,38 Eur s príslušenstvom potvrdený ako v tomto výroku
vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného
konania bol rozsudok v tejto časti zrušený podľa § 389 ods. 1 CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP v tejto časti

bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/175/2017-546 zo dňa

18.01.2018, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia dňa 10.04.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

19.Primárnekrajskýsúdzvýrazňujeto,žerozsudokokresnéhosúduposudzovalvrozsahuavmedziach
odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v ním podanom odvolaní zo dňa 9.5.2017 za aplikácie
ustanovení § 379, § 380 ods. 1 CSP. Pri posudzovaní odvolania žalovaného a napadnutého rozsudku
okresného súdu krajský súd poukazuje na ustanovenie § 383 CSP, keďže bol viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pretože nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a ani dopĺňať

dokazovanie, ktoré bolo vykonané pred okresným súdom.

20. Krajský súd k výrokovej časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú pohľadávku
vo výške 14.659,38 Eur s príslušenstvom a k nemu sa viažucim odôvodnením obsiahnutým v
napadnutom rozsudku okresného súdu konštatuje, že v podstatnosti okresným súdom vyslovených

skutkových a právnych záverov, sa s týmito stotožňuje. Žalovaný ako prvé v odvolaní kládol dôraz na
závery, ktoré mal vysloviť krajský súd v uznesení sp. zn. 13Cob/177/2015, ako aj v uznesení sp. zn.
13Cob/96/2016, ktoré závery, podľa názoru žalovaného ako odvolateľa, okresný súd v rámci svojho
konania a rozhodovania neakceptoval a v podstate mal okresný súd rozhodnúť v rozpore s právnym
usmernením Krajského súdu v Žiline. Vzhľadom k tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd sa oboznámil

so svojim uznesením sp. zn. 13Cob/177/2015 zo dňa 21.01.2016, ktorým bolo zmenené uznesenie
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/47/2014-333 zo dňa 13.04.2015 tak, že konanie vedené
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/47/2014-333 zo dňa 13.04.2015 bolo prerušené až
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn.9Cb/68/2015. V tomto samostatnom konaní, t.j. v konaní vedenom pod sp. zn. 9Cb/68/2015 sa žalobca
domáhal proti Žilinskému samosprávnemu kraju ako žalovanému určenia, že je vlastníkom sústavy
tepelnýchzariadení,rozvodovplynu,paryateplejvody,výmenníkovejstanicesdvomavýmenníkmitepla

a dvoma bojlermi, vykurovania vnútorného plynovodu a ohrevu teplej vody ako súčasti nehnuteľnosti
stavby Polikliniky súpisné číslo XXXX, postavené na C-KN parcele číslo 332/1 a C-KN parcele číslo
332/9, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie N. Y., Obec Liptovský Mikuláš, Okres Liptovský
Mikuláš a prípojky plynu a regulačnej stanice plynu, nachádzajúce sa na C-KN parcele číslo 332/8,
zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie N. Y., Obec Liptovský Mikuláš, Okres Liptovský Mikuláš,

ktoré konanie podľa uznesenia č.k. 9Cb/68/2015-210 zo dňa 13.12.2016 bolo zastavené pre späťvzatie
žaloby žalobcom a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.1.2017.

21. Po oboznámení sa s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/177/2015 zo dňa 21.01.2016
nemožno súhlasiť so žalovaným ako odvolateľom, že v ňom boli vyslovené záväzné právne názory
krajského súdu na konanie v predmetnej sporovej právnej veci. V uznesení Krajského súdu Žilina

sp. zn. 13Cob/177/2015 zo dňa 21.01.2016 bolo uvedené to, že výsledok samostatného konania
vedeného pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/68/2015, ktorý sa týkal určenia
vlastníckeho práva žalobcu k sústave tepelných zariadení, vyrieši pozíciu - postavenie žalobcu, ako
aj, že otázky z tohto samostatného konania vedeného pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod
sp. zn. 9Cb/68/2015 dopadnú na posúdenie žalobcovho nároku, t.j. či nárok žalobcu na zaplatenie

nájomného s príslušenstvom, ktorý je predmetom daného konania, bude opodstatnený vo vzťahu
k obrane žalovaného o tvrdenom zákonnom vecnom bremene. Krajský súd v rozhodnutí sp. zn.
13Cob/177/2015 zo dňa 21.01.2016 mal za to, že je účelné prerušiť predmetné konanie, a to aj z titulu
princípu právnej istoty v právnych vzťahoch vo väzbe aj k uplatnenému právu žalobcu na zaplatenie
nájomného z titulu uzavretej Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.8.2013. Iné záväzné

závery alebo zhodnotenia v tomto uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/177/2015 zo dňa
21.01.2016 neboli uvedené, keďže v uznesení, ktorým sa prerušuje konanie, by bolo aj predčasné
uvádzať záväzné právne názory, a preto nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalovaného, že
práve v tomto uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/177/2015 zo dňa 21.01.2016 bol
vyjadrený návod pre okresný súd ako má meritórne vec nájomného z titulu uzavretej zmluvy o nájme

nebytových priestorov posúdiť. Úvahy, ktoré vo vzťahu k tomuto uzneseniu Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 13Cob/177/2015 zo dňa 21.01.2016 žalovaný v odvolaní proti rozsudku okresného súdu v
spojení s opravným uznesením rozvádza, nie sú závermi, ktoré by vyjadroval krajský súd v predmetnom
uznesení. Podľa odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Žiline, ktorým bolo prerušené predmetné
súdne konanie sa vyjadrila len potreba posúdenia vzájomných vzťahov, pozície žalobcu, postavenia

žalovaného, tak k uplatnenému nároku žalobcu, ako aj žalovaným tvrdeného vzniku zákonného vecného
bremena, na ktoré komplexné posúdenie vzťahov práve reagovalo uznesenie Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 13Cob/177/2015 zo dňa 21.01.2016 a pre princíp právnej istoty v týchto právnych vzťahoch,
bolo prerušené predmetné súdne konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného pred
Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/68/2015, ktoré bolo právoplatným rozhodnutím

z titulu späťvzatia žaloby žalobcom zastavené, a ktoré konanie malo riešiť otázku určenia vlastníckeho
práva žalobcu k sústave tepelných zariadení.

22. Ďalším odvolacím dôvodom žalovaný namietal platnosť Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo
dňa 15.8.2013 a Prílohy č. 1 k tejto zmluve uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným

akonájomcom,predmetomktorejbolnebytovýpriestorurčenýnaprevádzkutechnologickéhozariadenia
- plynová kotolňa a ostatné priestory vedené pod číslom 1.32 polovicu, 1.33, 1.34, 1.35, 1.36, 1.37 o
celkovej výmere 100,92 m2, nachádzajúci sa v prízemí stavby v bloku A - Polikliniky Liptovský Mikuláš,
súpisné číslo XXXX, ktorá stavba je postavená na pozemku parcely registra C-KN 332/1, zapísanej na
LVč.XXXXevidovanénakatastrálnejmapeparcelnéčíslo332/1-zastavanéplochyanádvoriaovýmere

1710 m2. Žalovaný mal za to, že táto zmluva o nájme nebytových priestorov nemohla byť uzavretá za
existencieatrvaniazákonnéhovecnéhobremena.Predmetomodvolaciehokonaniavoväzbekzáverom
okresného súdu a k odvolacím dôvodom žalovaného bolo vyhodnotenie, či Zmluva o nájme nebytových
priestorov uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.8.2013 je platnou zmluvou, pretože žalovaný
poukazoval na jej neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že nemôže byť pri súčasnej

existencii zákonného vecného bremena súbežne uzavretá nájomná zmluva, predmet ktorej nájomnej
zmluvy bol totožný s predmetom, na ktoré sa vzťahovalo zákonné vecné bremeno.23. K tomuto základnému odvolaciemu dôvodu je podľa názoru krajského súdu podstatné poukázať
na rozdielnosť inštitútu zákonného vecného bremena a inštitútu nájmu nebytového priestoru. Je
nepochybné, že nájom nebytového priestoru je upravený zákonom č. 116/1990 Zb.. Vo všeobecnosti

úprava vecných bremien je obsiahnutá v Občianskom zákonníku v ustanovení § 151n a nasledujúce
ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená
vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou
dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Vznik, obsah i zánik užívania
nebytových priestorov na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu na strane jednej a zmluvy

o nájme nebytových priestorov na strane druhej sa významne líšia. Zákonom zriadené vecné bremeno
je vlastník povinný rešpektovať v nevyhnutnej miere a rozsahu a za obmedzenie svojho vlastníckeho
práva má právo žiadať náhradu. V prípade vecných bremien zriaďovaných priamo zo zákona ide vo
svojej podstate o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti. Toto obmedzenie
vlastníckych práv je výrazom prevahy verejného záujmu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto
zasahovanie bolo podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka. Vecné bremená zriadené ex

legemajúšpecifickýrežimupravenýverejnoprávnymipredpismi,nazákladektorýchbolizriadené.Vecné
bremenoobčianskeprávocharakterizujeakoprávoniekohoinéhonežvlastníkaveci,ktoréhoobmedzuje
tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Zákonné vecné bremená tento
charakter majú tiež. Ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa
riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov, avšak neznamená to, že by išlo o komplexnú úpravu,

ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách.

24. Vzhľadom k rozdielnosti obsahu inštitútu vecného bremena a inštitútu nájmu nebytových
priestorov krajský súd poukazuje na to, že Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.8.2013,
z ktorej zmluvy je uplatnené nájomné za užívanie nebytového priestoru určeného na prevádzku

technologického zariadenia, a to plynová kotolňa, je zmluvou, ktorá bola dobrovoľne uzavretá žalobcom
ako prenajímateľom a súčasne vlastníkom nehnuteľnosti a žalovaným ako nájomcom. Okresný súd
správnezistil,žemalpreukázanúexistenciudvochplatných,vzájomnýchaobsahovozhodnýchprejavov
vôle zmluvných strán, a to žalobcu ako prenajímateľa a žalovaného ako nájomcu vykonaných v písomnej
forme, obsahom ktorých bolo dojednanie záväzku prenajímateľa prenajať žalovanému nebytový priestor

azáväzokžalovanéhoplatiťdohodnuténájomné,akoajdojednanieďalšíchprávapovinnostíuvedených
v zmluve. Predmet nájmu vyjadrený v Čl. I bodu 1.1. Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa
15.8.2013 bol riadnym spôsobom vymedzený, nemohlo dôjsť k zámene s iným predmetom nájmu.
Bol dostatočne a určito vyjadrený. Prenajatý nebytový priestor sa nachádzal v prízemí stavby v bloku
A - Polikliniky Liptovský Mikuláš, súpisné číslo XXXX, ktorá stavba bola postavená na pozemku

parcely registra KN-C 332/1, zapísanej na LV č. XXXX evidované na katastrálnej mape parcelné číslo
332/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1710 m2. Podľa Čl. I bodu 1.4. bolo dohodnuté, že
žalovaný ako nájomca má právo užívať spoločné priestory stavby uvedenej v bode 1.1. článku I v
rozsahu nevyhnutnom pre riadny chod predmetu nájmu - zadný vstup z dvora vrátane prístupového
schodiska. V Čl. II bodu 2.2. Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.8.2013 bolo vyjadrené,

že účelom tohto nájmu je užívanie časti nehnuteľnosti, podľa čl. I zmluvy na výkon podnikateľskej
činnosti nájomcu v zmysle jeho predmetu podnikania - dodávka a výroba tepla a teplej úžitkovej
vody a elektrickej energie. V rámci upraveného súkromnoprávneho vzťahu, a to Zmluvy o nájme
nebytových priestorov medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 15.8.2013 boli dohodnuté aj ďalšie práva a
povinnosti, ako platenie nájomného, skončenie nájmu. V Čl. VIII. uzavretej Zmluvy o nájme nebytových

priestorov zo dňa 15.8.2013 boli vymedzené ďalšie práva a povinnosti nájomcu, ktoré sa týkali spôsobu
výkonu práva nájmu a užívania nebytových priestorov žalovaným, opráv a rekonštrukcie prenajatých
priestorov, dojednania zodpovednosti za škodu na predmete nájmu, voči tretím osobám, oprávnenie
žalovaného ako nájomcu vstupovať do všetkých spoločných častí, zariadení a priestorov stavby, ako
aj neobmedzený prístup na strechu stavby, výkon bežných opráv a údržby prenajatých priestorov,

ich zabezpečenie žalovaným ako nájomcom na vlastné náklady a podobne. Žalovaný dobrovoľne
vstúpil do zmluvného vzťahu so žalobcom a dohodol nájom nebytového priestoru, na čo správne
uviedol okresný súd, že takto založený súkromnoprávny vzťah je vzťahom, podľa ktorého sú žalobca
a žalovaný povinní si plniť dohodnuté vzájomné práva a povinnosti, t.j. aj povinnosť žalovaného platiť
dohodnuté nájomné, ktoré bolo predmetom súdneho sporu. K uzavretiu Zmluvy o nájme nebytových

priestorov zo dňa 15.8.2013 žalovaný pristúpil na základe svojej jasne a určito, dobrovoľne prejavenej
vôli i napriek tomu, že bol držiteľom rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým bolo
vydané povolenie na predmet podnikania výroba tepla, rozvod tepla tak, ako to správne vyjadril aj
okresný súd v napadnutom rozsudku v odôvodnení v odseku 37. Aj tento princíp zmluvnej voľnosti bolopotrebné v rámci rozhodovania rešpektovať, t.j. poskytnúť mu ochranu v tom, že nie je možné Zmluvu o
nájme nebytových priestorov uzavretú medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 15.8.2013 vyhodnotiť ako
neplatný právny úkon, ktorý by mal byť v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, keďže

žalovanému na predmetnú nehnuteľnosť vzniklo zákonné vecné bremeno v zmysle zákona č. 657/2004
Z.z.o tepelnej energetike.

25. Nielen pre rešpektovaný princíp zmluvnej voľnosti uzavretej Zmluvy o nájme nebytových priestorov
medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 15.8.2013 predmetný právny úkon požíva súdnu ochranu, ale aj

právezvyššievyjadrenýchodlišnostídvochinštitútov,atoinštitútunájmuzaloženéhosúkromnoprávnym
vzťahom, a to zmluvou medzi žalobcom a žalovaným a obsahovo a rozsahovo samostatne vyjadreným
zákonným vecným bremenom, ktoré má vyplývať žalovanému v zmysle zákona č. 657/2004 Z.z. o
tepelnej energetike. Podstatné a nie menej dôležité bolo to, čo vyjadril aj okresný súd v odôvodnení
svojho rozsudku v odseku 43., že Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.8.2013 riešila
širší rozsah práva žalovaného ako nájomcu užívať predmet nájmu ako zákonné vecné bremeno, ktoré

predstavujelennevyhnutnýrozsahprávaužívaniažalovaným.Právepreodlišnosťrozsahu,obsahupráv
týchto dvoch inštitútov nebolo možné uzavretú Zmluvu o nájme nebytových priestorov medzi žalobcom
a žalovaným zo dňa 15.8.2013 postihnúť neplatnosťou, resp., že by nemala svoje opodstatnenie popri
zákonnom vecnom bremene, ktoré vyplýva z ustanovení zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike.

26. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku vzhľadom k uplatnenému nároku, a to nájomné za
mesiacjanuáražaugust2014aktomupomernáčasťnájomnéhozadecember2013,poukázalnaznenie
zákona č. 657/2004 Z.z., tak do 30.4.2014 ako aj po 1.5.2014. Zákonné vecné bremeno oprávňuje len v
nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť.
Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu zvýrazňuje, že nájom nebytových priestorov podľa

uzavretej Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 15.8.2013 a zákonné vecné bremeno nemajú
rovnaký rozsah, obsah výkonu práva, a to práva nájmu a práva zo zákonného vecného bremena, preto
vedľa seba zmluvný nájom aj zákonné vecné bremeno môžu obstáť. Nájom nebytového priestoru podľa
uzavretej Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 15.8.2013 dáva žalovanému širšie práva než
zákonné vecné bremeno, čo vyplynulo aj zo zisťovaného skutkového stavu pred okresným súdom. Na

základe Zápisnice z ohliadky na mieste samom, ktorá bola napísaná dňa 25.2.2015 (č.l. 159 - 160 spisu
v spojení s fotodokumentáciou č.l. 161 - 163 spisu) vyplynulo, že zo strany žalovaného ide o 24 hodinovú
prevádzku, preto kotolník, ktorý je zamestnancom žalovaného, je tam nonstop. Rozdielnosť inštitútov
nájmu nebytových priestorov a zákonného vecného bremena v ich obsahu a rozsahu vyplýva aj z Nálezu
Ústavného súdu SR č.k. PL. ÚS 42/2015-105 zo dňa 12. októbra 2016, ktorý bol predložený v sporovom

konaní, z ktorého v súlade s podmienkami čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že zásah do vlastníctva je
možný iba a) v nevyhnutnej miere, b) ak je vo verejnom záujme, c) uskutoční sa na základe zákona a
d) za primeranú náhradu, ako aj, že nevyhnutný zásah možno vykonať iba v ústavou dovolenej miere,
ktorá vyžaduje, aby zásah do vlastníctva nebol väčší, ako je nevyhnutné, a aby netrval dlhšie, než je
nevyhnutné, na ktoré atribúty obmedzenia vlastníckeho práva v zmysle zákona v spojení s Ústavou SR

správne poukázal aj okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku v odseku 39.

27. K vecne správnym záverom prijatým okresným súdom, na základe ktorých bolo žalobe žalobcu o
zaplatenie nájomného z uzavretej Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.8.2013 vyhovené,
sa poukazuje aj na to, že podľa v tom čase platnej vyhlášky č. 222/2013 Z.z. sa pri cene

tepla zohľadňoval aj nájom, ktorý bol platený, t.j. v cene tepla sa premietol aj nájom priestoru, v
ktorom je umiestnené tepelné zariadenie (§ 4 ods. 1 písm. k) v tom čase platnej vyhlášky Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike, t.j. vyhlášky
č. 222/2013 Z.z., ktorá bola zrušená až právnou úpravou č. 248/2016 Z.z.). Cenová regulácia v
tepelnej energetike počítala aj s nájmom nehnuteľností, preto ani z tohto argumentu nemohol obstáť

odvolací dôvod žalovaného, že Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.8.2013 uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným by mala byť neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže bola
uzavretá za existencie a trvania zákonného vecného bremena. Z rozdielnosti obsahu a rozsahu inštitútu
zmluvného nájmu nebytových priestorov, zákonného vecného bremena, skutočnosti, že pri cenovej
regulácii v tepelnej energetike sa ako oprávnené uvádzali aj náklady za nájom nehnuteľnosti, nebolo

možné odvolaniu žalovaného vyhovieť. Okresný súd dospel k vecne správnym záverom, a preto pokiaľ
ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol relevantný, vo vyvolanom odvolacom konaní bol
rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú
pohľadávku vo výške 14.659,38 Eur spolu s príslušenstvom v spojení s opravným uznesením týkajúcimsa rozsudku potvrdený ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie. Krajský súd dodáva, že inštitút
nájmu rieši širší rozsah práv užívania predmetu nájmu ako právo vyplývajúce zo zákonného vecného
bremena, ktoré predstavuje len nevyhnutný rozsah práva užívania, pričom žalobca poskytol žalovanému

uzavretou Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.8.2013 nebytový priestor na užívanie, aby
žalovaný mohol prevádzkovať kotolňu na dodávku tepla, a tým vykonávať aj svoju podnikateľskú činnosť
za účelom dosiahnutia zisku.

28. Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v časti týkajúcej sa rozsudku bol vo

výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, podľa ktorého sa žalobcovi priznáva náhrada
trov konania v rozsahu 35,52 % zrušený a v tejto časti bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, a to z dôvodu rozporu, nesúladu tejto výrokovej časti s odôvodnením
rozsudkuokresnéhosúduobsiahnutýmvodseku45.To,žesažalobcovipriznávanáhradatrovkonaniav
rozsahu 35,52 %, nezodpovedá odôvodneniu rozsudku okresného súdu v odseku 45., keď sa konštatuje
rozdiel 58,16 %. Okresný súd v rámci nového konania preto pri dôslednej aplikácii ustanovenia § 255

ods. 2 CSP k rozsahu predmetu sporu a vyhoveného nároku so zohľadnením aj čiastočného zastavenia
konania určí percentuálny nárok náhrady trov prvoinštančného konania tak, aby bol dosiahnutý aj súlad
výroku a odôvodnenia tejto časti trov prvoinštančného konania.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bol
priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému, o výške ktorej náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.