Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/91/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107211911
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7107211911.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice u sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: PB Capital a.s., so

sídlom v Košiciach, Mlynská 27, IČO: 31722296, zastúpeného JUDr. Adelou Csájiovou proti odporcom:
1. Stavebné bytové družstvo I. Košice, so sídlom: Vojenská 14, 040 01 Košice, IČO: 31 661 734,
zastúpené: JUDr. Ivan Husár, advokát, so sídlom: Vojenská 14, 040 01 Košice, X. L.. G. Z., D..
XX.XX.XXXX, N.: A. X, XXX XX G., R.. Z. R.Z. L.. M. Z., D.. X.XX.XXXX, N.: A. X, XXX XX G., X. L..
H. N., D.. XX.X.XXXX, N.: P. XX, XXX XX Z., X. W. B., D.. XX.X.XXXX, N.: Č. Ž. XX, C., P.. G. - P., X.
M. B., D.. XX.X.XXXX, N.: Č. Ž. XX, C., P.. G. - P., X. G. C.Á., D.. XX.X.XXXX, N.: A. X, XXX XX G., X.
M. C., D.. XX.X.XXXX, N.: A. X, XXX XX G., X. L.. R. Z., F.. B., D.. X.X.XXXX, N.: A.G. X, XXX XX G.,

X. L.. T. A., D..X.X.XXXX, N. C. XXX, P.. F.Ň., XX. O. V., D.. XX.X.XXXX, N.: A. X, XXX XX G., XX. L..
A. C., D.. X.X.XXXX, N.: A. X, XXX XX G., XX. L.. G. C., D.. X.X.XXXX, N.: A. X, XXX XX G., XX. L..S.
H., D.. XX.X.XXXX, N.: A. X, XXX XX G., XX. H. H., D.. XX.XX.XXXX, N.: A. X, XXX XX G., XX. L.. N.
G., D.. X.XX.XXXX, N.: O. XX, XXX XX G., XX. O.. L. G., D.. XX.XX.XXXX, N.: O. XX, XXX XX G., XX.
W..L.. U. S., A.., D.. X.XX.XXXX, N.: A. X, XXX XX G., XX. C. S., D.. XX.X.XXXX, N.: A. X, XXX XX G.,
XX. L.. O. G., D.. XX.X.XXXX, N.: A. X, XXX XX G., XX. O. G., D.. XX.X.XXXX, N.: A. X, XXX XX G.,
XX. O.. N. B., D.. XX.XX.XXXX, N.: A. X, XXX XX G., XX. F. A., D.. XX.X.XXXX, N.: A. X, XXX XX G.,

XX. O.. O. G., D.. XX.X.XXXX, N. C. A. XXX, P.. N. N., XX. F.. S. C., D.. X.XX.XXXX, N.: A. X, XXX XX
G., XX. O.. M. N., D.. XX.X.XXXX, N.: O. XX, XXX XX G., XX. O. G., D.. XX.XX.XXXX, N.: A. X, XXX
XX G., XX. S. Z., D.. XX.X.XXXX, N.: A. X, XXX XX G., XX. U. Z., D.. XX.X.XXXX, N.: A. X, XXX XX
G., XX. L.. U. G., D.. XX.X.XXXX, N.: M. X, XXX XX G., XX. L.. Ľ. G., D.. X.X.XXXX, N.: A. X, XXX XX
G., XX. S. G., D.. XX.X.XXXX, N.: A. X, XXX XX G., XX. H. D., D.. XX.X.XXXX, N.: A. X, XXX XX G.,
XX. L.. M. N., D.. XX.X.XXXX, N.: A. X, XXX XX G., XX. O.. Ľ. N., D.. X.X.XXXX, N.: A. X, XXX XX G.,
XX. O. Š., D.. XX.X.XXXX, N.: G. XX, XXX XX G., XX. O. Š., D.. X.X.XXXX, N.: G.Č. XX, XXX XX G.,

odporcovia v 3., 6., 7., 8., 10., 11., 12., 17., 18., 19., 20., 22., 24., 25., 26., 27., 28., 29., 33., 34., 35. a 36.
rade zastúpení JUDr. Jánom Martincom, advokátom, so sídlom: Werferova 1, 040 11 Košice, v konaní
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Priznáva odporcovi v 1. rade právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi vo výške 6.229,32
EUR (trovy právneho zastúpenia), ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi v 1. rade k rukám jeho
právneho zástupcu, JUDr. Jána Husára, advokáta, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Priznáva odporcom, zastúpeným JUDr. Jánom Martincom, advokátom, právo na náhradu trov konania
proti navrhovateľovi vo výške 40.903,50 EUR (trovy právneho zastúpenia), ktorú je navrhovateľ povinný
zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcov JUDr. Jána Martinca, advokáta, v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Ostatným odporcom právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.5.2007, zmeneným podaním zo dňa 19.4.2012
domáhal, aby súd určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nebytových priestorov v obytnom dome

A. Č.. X S. G. súp. č. XXX postavenom na parcele reg. „C“ č. XXXX/X, ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX,
pre okres: G. L.., P.: G. - Z. O., k.ú. Z. O. a vlastníkom spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu A. Č.. X S. G., ktoré k nim prislúchajú, a to:
- nebytového priestoru č. 1 v suteréne obytného domu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach obytného domu vo veľkosti 2780/100000 z celku,
- nebytového priestoru č. 2 na prízemí obytného domu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach obytného domu vo veľkosti 6892/100000 z celku,
- nebytového priestoru č. 3 mezonet na prízemí obytného domu a spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu vo veľkosti 4846/100000 z celku,
- nebytového priestoru č. 4 na 1. poschodí obytného domu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach obytného domu vo veľkosti 2984/100000 z celku.

Zároveň sa domáhal, aby súd určil, že spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach obytného domu A. Č.. X S. G., ktoré prislúchajú k bytom vo vlastníctve odporcov v 1. až
25. nachádzajúcim sa v bytovom dome súp. č. XXX postavenom na parcele reg. „C“ č. XXXX/X, ktorý
je zapísaný na LV č. XXXXX, pre okres: G.L. L.., P.: G. - Z. O., G..Ú.. Z. O. sú:

- pri byte č. 1 na 1. poschodí vo veľkosti 4060/100000 z celku,
- pri byte č. 2 na 1. poschodí vo veľkosti 1517/100000 z celku,
- pri byte č. 3 na 1. poschodí vo veľkosti 1410/100000 z celku,
- pri byte č. 4 na 2. poschodí vo veľkosti 4060/100000 z celku,
- pri byte č. 5 na 2. poschodí vo veľkosti 1410/100000 z celku,

- pri byte č. 6 na 2. poschodí vo veľkosti 1517/100000 z celku,
- pri byte č. 7 na 2. poschodí vo veľkosti 1517/100000 z celku,
- pri byte č. 8 na 2. poschodí vo veľkosti 1410/100000 z celku,
- pri byte č. 9 na 3. poschodí vo veľkosti 4060/100000 z celku,
- pri byte č. 10 na 3. poschodí vo veľkosti 3265/100000 z celku,

- pri byte č. 11 na 3. poschodí vo veľkosti 3461/100000 z celku,
- pri byte č. 12 na 4. poschodí vo veľkosti 4060/100000 z celku,
- pri byte č. 13 na 4. poschodí vo veľkosti 3461/100000 z celku,
- pri byte č. 14 na 4. poschodí vo veľkosti 3461/100000 z celku,
- pri byte č. 15 na 4. poschodí vo veľkosti 4060/100000 z celku,

- pri byte č. 16 na 5. poschodí vo veľkosti 3461/100000 z celku,
- pri byte č. 17 na 5. poschodí vo veľkosti 3461/100000 z celku,
- pri byte č. 18 na 6. poschodí vo veľkosti 4060/100000 z celku,
- pri byte č. 19 na 6. poschodí vo veľkosti 3461/100000 z celku,
- pri byte č. 20 na 6. poschodí vo veľkosti 3461/100000 z celku,

- pri byte č. 21 na 7. poschodí vo veľkosti 4060/100000 z celku,
- pri byte č. 22 na 7. poschodí vo veľkosti 3461/100000 z celku,
- pri byte č. 23 na 7. poschodí vo veľkosti 3461/100000 z celku,
- pri byte č. 24 na 8. poschodí vo veľkosti 4060/100000 z celku,
- pri byte č. 25 na 8. poschodí vo veľkosti 3461/100000 z celku,

- pri byte č. 26 na 8. poschodí vo veľkosti 3362/100000 z celku.

Navrhovateľ tvrdil, že na parcele č. XXX, ktorej vlastníkom bol Československý štát a ktorá bola
v operatívnej správe podniku Potraviny Košice, v 70. rokoch postavili Potraviny Košice obchodno-
administratívne stredisko na ulici býv. Generála Petrova č. 27 (terajšia O. X.. Č.. XX). Nad obchodnými

miestnosťami predmetného strediska bola následne zahájená výstavba 26 bytových jednotiek, prevažne
pre zamestnancov Potraviny Košice. Ide o byty na terajšej A. X.. Č.. X S. G.. Obchodné stredisko a
byty tvoria územne jeden celok a majú aj spoločné súpisné číslo. Pozemok pod časťou obchodno-
administratívneho strediska, nad ktorou sú postavené bytové jednotky, o výmere 310 m2, bol
hospodárskou zmluvou v roku 1976 bezplatne prevedený na Stavebné bytové družstvo Staré Mesto

Košice. v roku 1995 bola nehnuteľnosť - obchodno-administratívne stredisko, prevedená na ZdrojUnivers a.s. a v roku 2000 ju nadobudol navrhovateľ. Skutočnosť, že predchádzajúci vlastníci
nehnuteľnosť postavili a nepretržite užívali a že tohto času navrhovateľ užíva celú nehnuteľnosť ako
svoju, vrátane stavby, ktorej časť je na parcele č. XXXX/X, doteraz odporcovia nespochybnili. Až

faktúrou zo dňa 5.5.2004 odporca v 1. rade žiadal od navrhovateľa zaplatenie sumy 1.582.560,-Sk za
prenájom nebytových priestorov na A. X.. Č.. X S. G.. Za účelom definovania technického a majetkového
stavu bol na objednávku navrhovateľa vyhotovený technický posudok, v ktorom znalec konštatuje,
že časť stavby OD Gastrodom je právne definovaná ako stavba na cudzom pozemku. Odporcovia
teda neoprávnene užívajú prístup k bytom, t.j. schodiskový priestor v časti 1. nadzemného podlažia

(prízemie), medziposchodie a 2. nadzemné podlažie. Vlastníkom dotknutých priestorov je navrhovateľ.
Stavba - obytný dom zapísaný na LV č. XXXXX, je stavbou na cudzej stavbe. Odporca v 1. rade
podal žalobu voči navrhovateľovi o zaplatenie nájomného za užívanie nebytových priestorov na 1.
podzemnom, na 1. a 2. nadzemnom podlaží a na medziposchodí obytného domu ako aj pozemku s
prístupovou cestou na nádvorie domu.

Navrhovateľ ďalej argumentoval, že výlučným vlastníkom sporných nebytových priestorov sa stal jeho
právny predchodca podnik Potraviny Košice vybudovaním a financovaním časti bytového domu - tzv.
časti „C“ obchodno-administratívneho centra (OD Gastrodom). K vybudovaniu tejto časti došlo ešte pred
vybudovaním obytného domu na A. X..X; bytový dom bol budovaný ako nadstavba nad už existujúcou
časťou „C“. Táto časť budovy bola od počiatku užívaná jeho právnym predchodcom ako súčasť

obchodno administratívneho centra a následne vždy prevádzaná ako súčasť tohto centra. Z rámcovej
zmluvy o združení uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a družstvom síce vyplýva úmysel oboch
zmluvných strán, že celá stavba vrátane spornej časti má byť družstevným vlastníctvom, poukázal
však na fakt, že k prevodu vlastníctva k nebytovým priestorom na družstvo v zmysle rámcovej zmluvy
o združení malo dôjsť na základe osobitnej hospodárskej zmluvy. Nebol predložený žiaden dôkaz o

uzavretítakejtozmluvy.Došlolenkprevoduvlastníctvakčastipozemku,naktoromjebudovapostavená.
Predmetná časť stavby sa preto podľa ust. § 11 ods.4 Hospodárskeho zákonníka stala vlastníctvom
podniku Potraviny, ako organizácie, ktorá stavbu obstarala. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že právni
nástupcovia podniku potraviny považovali sporné priestory za súčasť OC Gastrodom. Vo všetkých
dokumentoch, ktoré súvisia s prevodom budovy vo vlastníctve navrhovateľa na Mlynskej ul.27 (pôvodne

gen.Petrova), sa uvádza predmet prevodu ako OD Gastrodom. Právni predchodcovia navrhovateľa
preto nikdy nemali dôvod pochybovať o vlastníckom práve k týmto priestorom a domáhať sa jeho určenia
súdnou cestou. Z nákresov, ktoré sú prílohou znaleckého posudku vyplýva, že súčasťou OD Gastrodom
sú aj predmetné nebytové priestory. Poukázal tiež na skutočnosť, že aj keď kolaudačné rozhodnutia pre
OD Gastrodom sú z roku 1976, celá výstavba tohto objektu bola ukončená a odovzdaná do užívania

skôr, ako stavba bytov. Ďalej poukázal na fakt, že až do 1.9.1997 stavebný zákon č.50/1976 Zb. v zmysle
ust.§58ods.6umožňovalstavaťjednustavbunadruhej,pričomvlastníkombolinýsubjekt,čoznamená,
že bolo možné nadobudnúť vlastníctvo aj v horizontálnom členení stavieb. Hoci pred rokom 1976 právny
poriadok takmer vôbec neupravoval otázky stavieb a možnosť stavby na stavbe, predpokladal, že stav
spoločnosti v danom období sa premietol do prijatého stavebného zákona v roku 1976. Navrhovateľ vo

vzťahu k odporcami predloženej projektovej dokumentácii vypracovanej Ing.arch.Š., uviedol, že napriek
tomu, že táto dokumentácia bola spracovaná pre stavbu 26 bytových jednotiek A. X, G., z legendy
výkresu „Prízemie“ vyplýva, že sú tu miestnosti, označené ako suchý sklad, príjem tovaru, mraziareň
mäsa, chladiareň mäsa a príprava mäsa a je teda zrejmé, že ani po zmene pôvodnej projektovej
dokumentácie, ktorá bola spracovaná v roku 1969 pre celý OD Gastrodom, pre začatím výstavby bytov

neboli tieto priestory spoločnými priestormi určenými pre bytový dom, ale priestory určené výlučne
pre potreby podniku Potraviny. Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že jeho právny predchodca
ako nadobúdateľ privatizovaného majetku štátneho podniku a následne navrhovateľ boli nepretržite
až do roku 2007, kedy sa odporcovia začali domáhať svojich práv súdnou cestou, vo výkone svojho
práva nerušení. Uvedené znamená, že aj keby navrhovateľ nenadobudol vlastnícke právo k sporným

priestorom kúpou, potom vlastnícke právo nepochybne vydržal s ohľadom na nepretržitú dobromyseľnú
držbu svojich právnych predchodcov. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ uzavrel, že obytný dom
súp.č.XXX na A. X..X, postavený na parcele č.XXXX/X o výmere 310 m2, zapísaný na LV č.XXXXX
je obytným domom, v ktorom sa nachádzajú byty vo vlastníctve odporcov a nebytové priestory vo
vlastníctve navrhovateľa, čo znamená, že spoločné časti a zariadenia domu, ktoré nie sú určené

na spoločné užívanie, sú v podielovom spoluvlastníctve všetkých účastníkov konania a to v rozsahu
určenom podielom podlahovej plochy bytov alebo nebytových priestorov k úhrnu všetkých podlahových
plôch.Odporkyňav2.radenamietala,ženavrhovateľnijakýmspôsobomnepreukázal,žezákonnýmspôsobom
nadobudol vlastníctvo k danej nehnuteľnosti, ani skutočnosť, že nadobudol vlastníctvo od štátnej
hospodárskej organizácie Potraviny, š.p.. Poukázala na skutočnosť, že bývalá štátna organizácia

Potraviny, š.p. Košice bola v zmysle § 28 Hospodárskeho zákonníka zriadená na štátom určenú
hospodársku činnosť, nie pre uspokojovanie bytových potrieb občanov. V zmysle § 29 Hospodárskeho
zákonníka kompetentné štátne orgány rozhodli, že investorom bytového domu bude bytové družstvo, z
ktorého prostriedkov bude stavba financovaná. Potraviny, š.p. Košice vykonávali pri výstavbe obytného
domu iba inžinierske činnosti, ktoré im boli zverené v zmysle rámcovej dohody o združení.

Odporcovia sa ďalej bránili tvrdením, že pozemok, ktorý sa nachádza výhradne pod bytovým domom,
je v katastri nehnuteľností zapísaný na rovnakom liste vlastníctva ako bytový dom. Stavba bola
projektovaná ako bytový dom a je stavebnotechnicky oddelená od okolitých stavieb, od základov až
po najvyššie poschodie, má vlastný skelet. Medzi bytovým domom a vedľajšom budovou Gastrodomu
vo vlastníctve navrhovateľa, je dilatačná špára, oddeľujúca dva samostatné objekty so samostatnými

nosnými sústavami. Rozvody, stúpačky, kanalizácia a hlavné uzávery pre celý bytový dom majú uzávery
v spornej časti, ktorá je súčasťou bytového domu.
Odporcovia ďalej poukázali na skutočnosť, že obchodná spoločnosť Zdroj Univers a.s. existovala do
23.2.2005, kedy bol povolený jeho výmaz z obchodného registra. Jeho zániku predchádzalo vyhlásenie
konkurzu zo dňa 10.4.2000 na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach na jeho majetok,

ktorý bol zrušený dňa 20.1.2005 pre nepostačujúci majetok na úhradu výdavkov a odmeny správcu
konkurzu. Zdroj Univers a.s. pritom zmluvou o prevode nehnuteľnosti zo dňa 10.2.2000 previedol
časť svojho majetku - nehnuteľnosť na parcele č. XXXX/X na spoločnosť Zdroj Potraviny a.s. (v
súčasnosti navrhovateľ). Poukázal na skutočnosť, že zo špecifikácie nehnuteľností, ktorá je súčasťou
zakladateľskej listiny Zdroj Univers a.s. vyplýva, že neobsahuje nehnuteľnosť, resp.priestory, ktorých

určenia vlastníckeho práva sa domáha navrhovateľ touto žalobou. Špecifikácia neobsahuje žiadnu
nehnuteľnosť na parcele č. XXXX/X, teda na parcele, na ktorej je zapísaný bytový dom. V tejto
špecifikácii je nehnuteľnosť uvedená tak, ako je uvedená aj v projektovej dokumentácii ku výstavbe
obchodno-administratívneho centra Gastrodom, ako aj v znaleckom posudku č. 10-08/94 pre ocenenie
nehnuteľnosti štátneho podniku Zdroj Košice, pod označením časti A a B, resp. B1 a B2. Priestory,

ku ktorým sa určenia vlastníckeho práva domáha navrhovateľ, teda neboli predmetom privatizácie a
preto nemohli byť následne prevedené na Zdroj Univers a.s. a následne ani na Zdroj Potraviny a.s.,
v súčasnosti navrhovateľa. Je pritom irelevantné, z akých dôvodov bola nehnuteľnosť vynechaná zo
zoznamu, ktorý bol obsahom vyhlásenia o vložení majetku do privatizovanej obchodnej spoločnosti.
Ani v znaleckom posudku č. 10-08/94 vypracovanom na účely zistenia hodnoty podniku Zdroj Košice

š.p., nie je uvedená žiadna nehnuteľnosť, ktorá je zapísaná na parcele č. XXXX/X. Zo znaleckého
posudku č. 22/2000 zo dňa 4.2.2000 vyplýva, že pri výpočte zastavanej plochy sa 2. a 3. nadzemné
podlažie rovná 1. nadzemnému podlažiu. Z toho možno odvodiť, že len v časti A sa nachádzajúce
priestory na 1. poschodí môžu patriť navrhovateľovi. Do znaleckého posudku priestory na 1. poschodí
v časti C zahrnuté neboli, resp. ani nemohli byť. Právny zástupca ďalej poukázal na ust. § 1, § 2 a §

11 zák. č. 92/1991 Zb., z ktorých vyplýva, že v prípade prevodu majetku štátu na iné osoby bolo možné
prevádzať len ten majetok, ku ktorému mal štátny podnik právo hospodárenia a súčasne, majetok ktorý
bolprevedenýnaFondnárodnéhomajetku,čižebolodštátnený.Spornépriestorynemohlibyťprevedené
na Zdroj Univers a.s., nakoľko štátny podnik Zdroj Košice nemal právo hospodárenia k týmto priestorom.
Keby v minulosti sporné priestory boli predmetom sporu, čo sa týka hospodárenia alebo vlastníctva

medzi Potravinami a SBD Staré Mesto, resp. ich právnymi nástupcami, museli byť sa sporné priestory
najprvprávneusporiadaťeštepredprivatizáciouštátnehopodniku.Predmetomsporuvšaktietopriestory
nikdy neboli, čo by bolo aj v rozpore s rámcovou dohodou o združení. Zámerom dvoch socialistických
organizácií, ktoré sa združili, bolo dosiahnutie spoločného záujmu a nie vytvorenie nejakého hybridného
vlastníctva. Rámcová dohoda bola uzatvorená 30.8.1972. Právny zástupca poukázal na ust. § 360 ods.

1 Hospodárskeho zákonníka a ust. § 15 ods. 4 vyhl. č. 104/1966 Zb. o správe národného majetku, podľa
ktorého ak organizácie združujú prostriedky na výstavbu zariadenia, ktoré budú spoločne užívať, musia
sa pred začatím výstavby písomne dohodnúť, ktorá z nich bude mať vybudované zariadenie v správe
(vo vlastníctve). Buď je to spravidla organizácia, ktorá môže najlepšie plniť úlohy, pre ktoré sa zariadenie
vybudovalo, alebo tá organizácia, ktorá prevažne prispeje na jeho vybudovanie. V súlade s rámcovou

dohodou, že stavebné bytové družstvo sa stane investorom stavby vo vzťahu k bytovému domu, bytové
družstvo muselo pristúpiť k prepracovaniu a financovaniu nového projektu, ktorý bol vyhotovený v roku
1973. Z nového projektu jednoznačne vyplýva, že sanita aj ústredné kúrenie v sporných priestoroch boli
realizované na náklady družstva. Výkon inžinierskej činnosti zabezpečovali Potraviny a to bezodplatnev súlade s požiadavkou na čiastočné riešenie bytovej otázky časti jeho zamestnancov (z 26 bytov až
22 bolo pridelených zamestnancom Potravín). Odporcovia poukázali na článok 3 rámcovej dohody, kde
je uvedené, že v projektovanej družstevnej obytnej budove budú v prízemnej časti, teda nie v suteréne

a na 1. poschodí, vybudované nebytové zariadenia slúžiace na prevádzkové účely Potravín. Za dôkaz
zámeru oboch socialistických organizácií možno považovať aj nimi zaslané žiadosti o majetkoprávne
usporiadanie na stredisko geodézie, kde obe organizácie deklarovali, že celý objekt bude vo vlastníctve
družstva a takto ho žiadajú aj právnej usporiadať. Je len samozrejmé, že došlo k prevodu pozemku
v súlade s týmto zámerom a vzhľadom k tomu, že stavebníkom celého bytového domu bolo bytové

družstvo, ktoré sa po dokončení stavby stalo originálne vlastníkom stavby, nemohlo už dôjsť k prevodu
vlastníctva sporných priestorov na toho istého vlastníka. Sporné priestory nikdy neboli nebytovými
priestormi. Odporcovia poukázali na skutočnosť, že z fondu opráv a údržby boli financované opravy
strechybytovéhodomu,kontrolystavurozvodov,spotrebatepla,teplejastudenejvodyvtýchtosporných
priestoroch. Keby uvedené priestory boli nebytové, tak tieto náklady by jednoznačne nemali znášať
odporcovia. Odporcovia vnímali naliehavosť riešenia tohto problému z dôvodu možných sporov vo

vzťahu či už akútnej alebo dlhodobej efektívnej údržby rozvodov sanity a stúpačiek ústredného kúrenia,
ktoréprechádzajúspornýmipriestormi.Prístupodporcovdotýchtopriestorovjevčasehavarijnéhostavu
problematický. Upozornili na fakt, že väčšia časť rozvodov bola sadrokartónmi obložená pri prerábaní
týchto priestorov bez tepelnej izolácie, pričom sa znemožnil prístup odporcov k týmto rozvodom. Príjem
za prenájom týchto priestorov má navrhovateľ bez toho, aby znášal akúkoľvek časť nákladov súvisiacich

či už s údržbou objektu alebo spotrebou tepla, teplej a studenej vody. Prestavba týchto priestorov bola
urobená bez vedomia vlastníkov, utajene a v tichosti so zámerom rekonštrukcie obchodu Fresh. Ďalej
poukázali na skutočnosť, že pre samostatnosť stavieb „A“ a „C“ svedčí aj dilatačná špára existujúca
medzi budovou obchodného centra časti „A“ a bytovým domom. Časť A t.j. 4-poschodová budova a
časť „C“, t.j. 8-poschodová budova boli oddelené vlastnými 40cm a 40cm hrubými obvodovými múrmi,

čo je vidieť aj z fotodokumentácie. Podľa vyjadrenia bývalých zamestnancov Zdroj Košice z časti A sa
dalo prejsť do sporných priestorov časti C na 1.poschodí iba cez terasu. Až v roku 2011 bol odstránený
navrhovateľom celý dvojitý obvodový múr medzi dvoma samostatnými časťami A a C a cez jedny
dvere z predajne na prízemí v časti A do skladu v časti C. K prepojeniu stavieb A a C vybúraním
obvodového múru obidvoch susedných stavieb došlo činnosťou navrhovateľa na 1. poschodí, resp.

jedného z nájomcov navrhovateľa na prízemí svojvoľne, bez akéhokoľvek prejednania s odporcami.
Odporcovia poukázali na skutočnosť, že v prvých rokoch užívania bytového domu mali nájomníci
stretnutia so zástupcami stavebného bytového družstva práve v sporných priestoroch na 1. poschodí.
Odporcovia ďalej voči tvrdeniu navrhovateľa, že v čase začatia výstavby bytov už existovala prízemná
časť bytového domu namietali, že toto tvrdenie je v rozpore s obsahom geometrického plánu zo dňa

16.5.1974 a výkazom plôch k nemu na rozdelenie parcely č. XXX, v ktorých je uvedené, že ide o
vymedzenie stavebného pozemku, nie rozostavanej stavby a hranice pozemku parcely č. XXX/X sú
vymedzené železnými rúrkami a nie múrmi, ako sa to v praxi používalo. Z toho vyplýva, že prízemná
časť budovy ako aj časť 1. poschodia (pričom na 1. poschodí sa nachádzajú 3 byty) v tom čase nemohla
existovať. V opačnom prípade by na geometrickom pláne musela byť hranica pozemku vymedzená

existujúcim obvodovým múrom už stojacej stavby. Odporcovia boli presvedčení, že nemožno prijať taký
záver, že by vtedajšie orgány na úseku štátnej správy týkajúcej sa povoľovania stavieb mali záujem
na výstavbe bytových domov, v ktorých základné príslušenstvo, resp. technické zariadenia ako vchod,
výťahová šachta, rozvody, uzávery teplej a studenej vody, ústredného kúrenia, odpadových potrubí a
pod. boli situované v cudzej stavbe a ku ktorým by odporcovia nemali zabezpečený neobmedzený

prístup, hoci aj len v prípade havárie. Odporcovia nesúhlasili s tvrdením navrhovateľa, že zriadenie
samostatnej stavby na inej stavbe bolo podmienené len súhlasom vlastníka pôvodnej stavby. Toto
tvrdenie vychádza zo stavebného zákona platného až od 1.10.1976 a týka sa len stavebnotechnickej
realizácie stavby, čiže ide o technickú normu, ktorá pripúšťala samostatné odovzdanie prevádzkovo
ucelenej časti stavby do užívania. V zmysle § 119 ods. 2 Obč. zákonníka je však jednoznačné, že

nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva musí byť stavba pevne spojená so zemou a v zmysle § 24
vyhl.č. 144/1959 Ú.l. vlastník stavby musel byť aj vlastníkom pozemku. Odporcovia ďalej poukázali aj
na správu revízneho technika elektroinštalácií, ktorý revíziu vykonal na základe pôvodných podkladov
zo stavebného bytového družstva, ako revíziu spoločných priestorov. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa
o vydržaní vlastníckeho práva k sporným priestorom odporcovia namietali nedostatok dobromyseľnosti,

najmä s poukazom na žiadosť zaslanú na zápis do evidencie nehnuteľností, že bytový dom vrátane
časti pre obchodné zariadenia má byť vlastníctvom bytového družstva v celosti. Takto vyjadrená vôľa
je v priamom rozpore s tvrdením navrhovateľa o vydržaní jeho právneho predchodcu. Vzhľadom k
tomu, že Zdroj Univers a.s. nie je univerzálnym nástupcom štátneho podniku Zdroj Košice, nemohlodôjsť k započítaniu držby predchodcu spoločnosti Zdroj Univers a.s. pred dátumom vzniku tejto akciovej
spoločnosti, t.j. pred dňom 1.11.1995. Poukázali aj na poistenie sporných priestorov, ktoré boli a sú
poistené ako súčasť bytového domu, pričom poistka je hradená len z prostriedkov fondu opráv a údržby.

Odporcovia poukázali aj na kúpnu zmluvu uzavretú medzi Zdroj Potraviny a.s. a Zdroj Univers a.s., ktorá
predstavuje len prevod vlastníctva k nehnuteľnosti, ale nie aj prevod práva užívania sporných priestorov
v bytovom dome. Zatiaľ čo na spoločnosť Zdroj Univers a.s. privatizáciou časti podniku by mohlo prejsť
aj právo užívania priestorov na prízemí resp. medziposchodí na základe článku 4 rámcovej dohody o
združení, zánikom akciovej spoločnosti Zdroj Univers po výmaze z obchodného registra dňa 23.2.2005

by však došlo k zániku, resp. aj došlo k zániku tohto práva ako takého.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ohliadkou a oboznámením listinných dokladov
tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazov zistil skutkový stav veci.

Z územného rozhodnutia Útvaru hlavného architekta mesta Košice č. 314/1968 zo dňa 16.2.1968

súd zistil, že na žiadosť investora, podniku Potraviny PR Košice, bolo vydané územné rozhodnutie o
umiestnení stavby: Obchodné stredisko a družstevné byty na ulici Gen. Petrova v Košiciach. K tomuto
územnému rozhodnutiu bola pripojená súhrnná správa - objemová štúdia vypracovaná projektovým
ateliérom L.. V.. G.. Z obsahu tejto správy vyplýva, že v rámci dispozičného riešenia, zahŕňajúceho
odbytovú a konzumačnú prevádzku, sa počíta aj s družstevnými bytmi, ktoré sú riešené ako samostatný

celok, prístupný z Puškinovej ulice samostatným vstupom, s bytmi od 1. poschodia.

Z rozhodnutia Mestského národného výboru, odboru výstavby v Košiciach č. Výst.133/1969-Va zo dňa
11.2.1969 o prípustnosti stavby súd zistil, že na žiadosť investora, podniku Potraviny PR Košice, ako
aj na základe predloženej projektovej a rozpočtovej dokumentácie, bola povolená stavba: Obchodno-

administratívne centrum, ul. Gen. Petrova, Košice (ďalej aj „OAC alebo OAS“).

Z listiny zo dňa 30.5.1972 označenej ako „Obchodno-administratívne stredisko, Gen. Petrova, Košice -
zdôvodnenie vyprojektovania zmien inštalácií“ súd zistil, že na základe dojednania zástupcov investora,
projektanta a generálneho dodávateľa stavby na kontrolnom dni 4.5.1972, má projektant L..V.. Š.

vyprojektovať zmeny v inštaláciách (elektroinštalácia, ústredné kúrenie, vodoinštalácie a kanalizácie).
Okamžitá potreba vyprojektovania týchto zmien vyplýva z nadväznosti výstavby družstevných bytových
jednotiek na Puškinovej ulici, aby generálny dodávateľ stavby, Hutné stavby, národný podnik Košice,
mohol plynule pokračovať vo výstavbe. Pôvodný investičný zámer, projektová úloha, ako aj ďalšie
stupne projektovej dokumentácie riešia obchodno-administratívne stredisko s družstevnými bytovými

jednotkami ako jeden celok, s priestormi medzi sebou sa prelínajúcimi. Nakoľko však investorom bytov
je bytové družstvo, je potrebné objekt majetkoprávne rozdeliť a riešiť vzťahy budúceho užívania, ako aj
financovanie spoločných objektov.
Rozsah zmien v projekte: vo vzťahu k elektroinštalácii riešiť prívod elektrickej energie pre napojenie
družstevnýchbytovýchjednotiek,spôsobmeraniaakoajovládanie,vovzťahukústrednémuvykurovaniu

rozvody ústredného kúrenia dimenzovať tak, aby na tieto mohlo byť napojené vykurovanie družstevných
bytov, riešiť ich ukončenie v objekte Potraviny tak, aby bolo možné napojenie z konštrukčného hľadiska,
vo vzťahu k vodoinštalácii zabezpečiť meranie pre družstevné byty, rozvod v objekte Potravín voliť
takého prierezu, aby vyhovoval pre ich napojenie a vo vzťahu ku kanalizácii zakresliť stavebné úpravy
pre prechody kanalizácie v objekte Potravín, ako aj jej uloženie kvôli ďalšiemu postupu prác. Rozpočet

zmien spracovať tak, aby bolo možné vyčísliť čiastky spoločných objektov pre finančné vysporiadanie.

Zo sprievodnej správy vypracovanej L..V..M. Š. pre akciu Obchodno-administratívne stredisko v
Košiciach, vnútorná elektrická inštalácia, súd zistil, že projekt pre stavbu obchodného strediska bol
spracovaný komplexne vrátane družstevných bytov, kvôli tomu, že nebola uzatvorená hospodárska

zmluva pre výstavbu bytov po dohode. Na kontrolnom dni sa vykonalo prepracovanie rozpočtov, ako aj
úpravy dokumentácie časti „C“ tak, že po úroveň 1. poschodia sa vykoná stavba v rámci obchodného
strediska, vrátane všetkých inštalácií pre plánovanú bytovku. Hlavná stavba bytoviek bude spracovaná
ako samostatná časť naväzujúca na existujúce siete, prízemia a suterénu. Súčasťou sprievodnej správy
je dodatok rozpočtu časti „C“ zosúladený s novými podmienkami výstavby.

Z projektovej dokumentácie vyhotovenej L.. V.. Š. z júla 1973 súd zistil, že táto sa týka Ústredného
vykurovania a Sanity - vnútorná inštalácia v objekte 26 bytových jednotiek Košice, A. Č.. X, ktoréhoinvestorom je Stavebné bytové družstvo Staré Mesto. Jednotlivé výkresy z tejto dokumentácie sú
označené ako časť „C“ - suterén, prízemie, medziposchodie a 1.poschodie.

Z výpisu z rámcovej dohody o združení zo dňa 30.8.1972, uzavretej medzi podnikom Potraviny Košice
PR a SBD Staré Mesto, Košice, z článku 1 vyplýva, že SBD sa zaviazalo prevziať funkciu priameho
investora stavby 38 bytových jednotiek v Košiciach na A. ul.č. XX a podnik Potraviny Košice sa zaviazal
prevziaťaplniťpovinnostivýkonuinžinierskejčinnostivrozsahucenníkainžinierskychčinnostívydaných
FM pre technický a investičný rozvoj a s tým súvisiacich všetkých úkonov týkajúcich sa výstavby

bytových jednotiek bezodplatne, aby takto mohli v zmysle stanov SBD čiastočne vyriešiť bytový problém
pracovníkov svojho podniku v Košiciach.
Zčlánku2 rámcovejdohodyozdruženívyplýva,žepredmetvýstavbybudetvoriťdružstevnýobytnýdom
pozostávajúci z 38 bytových jednotiek s príslušenstvom, ktorý je situovaním umiestnený a budovaný
v prieluke na A. X.. Č.. XX S. G. s tým, že všeobecné údaje, zdôvodnenie jej potreby, konštrukčné a
architektonické riešenie atď. sú zakotvené v projektovej dokumentácii.

Z článku 3 dohody vyplýva, že zmluvné strany v súvislosti s článkom 2 dohody konštatovali, že v
projektovanej družstevnej obytnej budove budú v prízemnej časti zároveň vybudované aj nebytové
zariadenia, ktoré budú slúžiť pre prevádzkové účely podniku Potraviny.
Z článku 4 dohody vyplýva, že plánovanú stavbu podľa článkov 1 - 3 tejto dohody tvorí združená
investícia, ktorá pozostáva z bytovej časti (článok 1 a 2) financovanej SBD a z nebytovej časti

pozostávajúcej z obchodno-prevádzkových miestností a sociálnych zariadení (článok 3) financovanej
podnikom Potraviny.
Zmluvné strany sa dohodli neodvolateľne, že budovaná stavba podľa článku 1 - 3 tejto dohody, aj s
príslušným pozemkom, bude družstevným vlastníctvom v celosti, vrátane nebytovej časti vybudovanej v
družstevnom obytnom dome. Nebytové zariadenie aj s príslušným pozemkom bude podnikom Potraviny

prevedené bezplatne do vlastníctva SBD, čo sa stane v rámci osobitnej hospodárskej zmluvy podľa
platných predpisov.

Zo zápisnice z komplexnej ohliadky stavby OAS zo dňa 11.6.1974 za účasti podniku Potraviny a
dodávateľa Hutné stavby súd zistil, že došlo k prerušenia montáže z dôvodu zatekania časti „C“ a

je potreba doriešiť túto úlohu formou naviac prác, provizórnym prekrytím tejto časti, aby sa mohlo
postupovať s prácami.

Z listiny, označenej ako „zápis prevádzkového úseku PR Potraviny v Košiciach zo dňa 14.6.1974“, z
bodu 9 zápisu súd zistil, že pre neprerušovanie prác na časti „C“ je nutné vykonať provizórne zastrešenie

formou drevenej konštrukcie a nepremokavej plachty a pred zahájením výstavby bytov vykonať prekrytie
provizórnou mäkkou krytinou. Podiel nákladov si podnik Potraviny vysporiada s SBD Košice - Staré
Mesto.

Zo záznamu z kontroly stavby OAS zo dňa 14.8.1974 súd zistil, že podnik Potraviny Košice konštatoval

splnenie úlohy provizórneho zastrešenia časti „C“ formou drevenej konštrukcie a nepremokavej plachty,
s tým, že objekt v časti „C“ je po právnej stránke majetkom SBD Košice - Staré Mesto, preto bude nutné
náklady na prestrešenie doriešiť s SBD.

Z listu PR Potraviny zo dňa 18.4.1974 adresovaného Stredisku geodézie Košice súd zistil, že podnik

Potraviny dokončuje výstavbu obchodno-administratívneho strediska na parc. č. XXX, ktorej vlastníkom
je Československý štát v operatívnej správe podniku, pričom nad časťou objektu, na A. X.. Č.. X, bude
realizovaná výstavba 26 družstevných bytov prevažne pre zamestnancov podniku, ktorých priamym
investorom je SBD Staré Mesto. Podnik Potraviny pret dal súhlas a zmluvne bolo dohnuté, že pozemok
pod družstevnými bytmi bude geodeticky usporiadaný v prospech SBD, ktoré sa stane aj vlastníkom

objektu.

Z listu Stavebného bytového družstva Staré Mesto v Košiciach zo dňa 18.4.1974 adresovaného
Stredisku geodézie Košice súd zistil, že družstvo začne v mesiaci apríl 1974 s výstavbou 26
družstevných bytov na A. X.. Č.. X S. G. ako osempodlažného vežiaku nad obchodnými miestnosťami

podniku Potraviny. Výstavbe dal podnik Potraviny súhlas v rámcovej dohode, ktorej výpis SBD stredisku
geodézie spolu s týmto listom posiela. Týmto časť pozemku, ako aj prevádzkové miestnosti suterénu,
prízemia a 1. poschodia podniku Potraviny, budú tvoriť vlastníctvo SBD a takto to SBD žiada ajmajetkoprávne usporiadať. Užívateľský režim medzi podnikom Potraviny a SBD bude usporiadaný
osobitnou zmluvou po dokončení výstavby družstevných bytov.

Z rozhodnutia Obvodného národného výboru, odboru výstavby Košice - Staré Mesto o prípustnosti
stavby č. Výst.2993/74-Ja zo dňa 15.6.1974 súd zistil, že na základe žiadosti investora, Stavebného
bytového družstva Staré Mesto, Kuzmányho 45, Košice zo dňa 9.4.1974, ako aj a základe predloženej
projektovej a rozpočtovej dokumentácie, bola povolená výstavbu 26 bytových jednotiek na A. X..Č..X
S. G., ktoré tvoria súčasť stavby obchodného a administratívneho strediska Potraviny závod Košice,

na parc. č. XXX/X, kat. územie mesta Košice. Z odôvodnenia vyplýva, že projektová a rozpočtová
dokumentácia bola schválená dňa 15.6.1974, s termínom začatia výstavby október 1974 a dokončenia
výstavby október 1975.

Zo záznamu z kontroly na akcii Obchodno-administratívne stredisko zo dňa 18.2.1975 súd zistil, že
účastníci kontrolného dňa vykonali ohliadku stavby, zistili postup stavebných prác. V zázname sa

konštatuje, že časť „A“ objektu bude pripravená na kolaudáciu dňa 6.3.1975 a časť „B,C“ objektu bude
pripravená na kolaudáciu 7.4.1975.

Z rozhodnutia Obvodného národného výboru, odboru výstavby Košice - Staré mesto č. Výst.4230/1975-
Ja zo dňa 13.1.1976 súd zistil, že podnik Potraviny Košice na základe zápisnice o prevzatí stavby zo

dňa 28.3.1975 požiadal o vydanie povolenia na užívanie stavby. Citovaným rozhodnutím bolo povolené
uviesť obchodno-administratívne stredisko, objekt 014, časť „A“ Potraviny na ul. Gen. Petrova 27 v
Košiciach do trvalého užívania.

Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí dokončenej dodávky bytovej výstavby 26 bytových jednotiek A.

X..X, G., objekt 014 súd zistil, že konanie sa začalo 31.3.1976. Ako odberateľ stavby v zápise
figuruje Stavebné bytové družstvo Staré Mesto Košice, ako generálny projektant Športprojekta, závod
Košice, L.. V.. M. Š.. Názov preberanej dodávky a jej popis je uvedený nasledovne: výstavba
vykonaná formou dodávateľskou, počet bytov 26, výška zástavby 30 metrov, ide o osempodlažnú
nadstavbu nad prízemnou časťou domu Potravín. Stavba bola vykonaná na základe hospodárskej

zmluvy č. ZSP1127/74 zo dňa 18.1.1974 na základe rozhodnutia o prípustnosti stavby č. 2993/74
zo dňa 15.6.1974. Podľa vyjadrenia generálneho projektanta stavba bola vykonaná podľa projektovej
dokumentácie a dodatkov, ktoré boli spracované na základe požiadaviek investora. Z článku 28 zápisu
vyplýva, že o užívaní niektorých spoločných technických zariadení platí medzi PR Potraviny a SBD
osobitná zmluva. Domová vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, plynová prípojka a elektrická

prípojka boli zrealizované v rámci výstavby Potravín PR (obchodno administratívne stredisko) a ostávajú
v operatívnej správe tohto podniku, resp. príslušných organizácií.

Z rozhodnutia Obvodného národného výboru, odboru výstavby Košice - Staré Mesto č. Výst.2050/1976-
Ja zo dňa 13.5.1976 súd zistil, že na žiadosť investora, Stavebné bytové družstvo Staré Mesto Košice,

na základe zápisnice o prevzatí stavby zo dňa 31.3.1976 a prehliadky stavby, bolo povolené trvalé
užívanie stavby 26 bytových jednotiek na Puškinovej ul. v Košiciach.

Z hospodárskej zmluvy č. HZ 1/76-MJ zo dňa 1.4.1976 súd zistil, že Potraviny Košice PR ako
odovzdávajúca organizácia previedla bezplatne vlastnícke právo k pozemku o výmere 310 m2 na A.

X.. X S. G., parcela č. H. XXXX/X, LV XXXX kat. územie Košice (predtým podľa geometrického plánu č.
761-3601-029-1974 parcela č. XXX/X) na Stavebné bytové družstvo Staré Mesto Košice, Kuzmányho
45 ako preberajúcu organizáciu. Ako dôvod prevodu vlastníckeho práva sa v zmluve uvádza, že podľa
rámcovej dohody o združení finančných prostriedkov zo dňa 30.8.1972 bol na predmetnej parcele
postavený 26 bytový družstevný obytný dom.

Zo žiadosti Stavebného bytového družstva Staré Mesto Kuzmányho 45 adresovanej stredisku
geodézie Košice - Mesto zo dňa 21.5.1976 súd zistil, že družstvo požiadalo o zápis vlastníctva k
pozemku prevedeného vyššie citovanou hospodárskou zmluvou, vytvoreného geometrickým plánom č.
761-360-029-1974 zo dňa 16.5.1974, zapísaného na LV č. XXXX.

Z rozhodnutia Obvodného národného výboru, odboru výstavby Košice-Staré Mesto č. Výst.5090/1976-
Ja zo dňa 9.12.1976 súd zistil, že na základe žiadosti investora, podniku Potraviny Košice zo dňa15.11.1976, bolo povolené uviesť obchodno-administratívne stredisko na ul. Gen. Petrova 27 do
trvalého užívania.

Z LV č. XXXXX súd zistil, že vlastníkmi bytov a spoločných častí a zariadení bytového domu na A.
X.. Č..X, Z..Č.. XXX, stojaceho na parcele č. XXXX/X o výmere 310 m2 a spoluvlastníkmi predmetnej
parcely, sú odporcovia (vrátane družstva). Na liste vlastníctva nie sú evidované žiadne nebytové
priestory. Kód druhu stavby je 500, t.j. bytový dom. Kód umiestnenia stavby je 1, t.j. stavba postavená
na zemskom povrchu.

Z potvrdenia Miestneho úradu Košice - Staré Mesto zo dňa 11.9.1992 adresovaného odporcovi v 1.rade
súd zistil, že budova na A. X..Č.. X má súpisné č. L..XXX.

Z potvrdenia STAVOINVESTA, inžinierska organizácia Košice zo dňa 7.10.1992 súd zistil, že výstavba
26 bytových jednotiek A. Č.. X bola realizovaná na základe rozhodnutí vydaných príslušnými orgánmi

a financovaná z prostriedkov SBD I Košice.

Z informácie z katastra nehnuteľností súd zistil, že parcela registra C č. XXXX/X bola pôvodne zapísaná
do listu vlastníctva č. XXXX v prospech vlastníka - odporcu v 1.rade. Na základe žiadosti bytového
družstva zo dňa 9.12.1992 bola táto parcela, ako aj stavba na predmetnej parcele - bytový dom na

A. X..Č..X, zapísané na list vlastníctva č. XXXXX kat. úz. Z. O., okrem iného aj na základe potvrdenia
Miestneho úradu Košice - Staré Mesto o pridelení súpisného čísla ako aj potvrdenia STAVOINVESTY
o spôsobe financovania stavby. Následne bytové družstvo od roku 1994 na základe zmlúv o prevode
vlastníctva družstevných bytov prevádzalo jednotlivé byty v obytnom dome, ako aj spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a k pozemku do vlastníctva jednotlivých členov

družstva, preto bol založený nový list vlastníctva č. XXXXX.

Z geometrického plánu na porealizačné zameranie bytového domu na parcele č. XXXX/X č.
241-3322-451/D-92 zo dňa 15.11.1992, vrátane výkazu výmer k tomuto plánu súd zistil, že doterajší
stav na LV č. XXXX bol evidovaný nasledovne: parcela č. XXXX/X, o výmere 310 m2, druh pozemku

ostatná plocha. Nový stav: parcela č. XXXX/X, o výmere 310 m2, druh pozemku zastavaná plocha, dom
vo vlastníctve Územného bytového družstva Košice, Kuzmányho 43. Stav právny je totožný s EN.

Z jednotlivých zmlúv o prevode vlastníctva družstevného bytu, uzavretých medzi bytovým družstvom a
jednotlivými odporcami ako členmi družstva, z článku 3 týchto zmlúv (Určenie a popis spoločných častí,

spoločných zariadení domu a príslušenstva) vyplýva, že spoločnými časťami domu sú základy domu,
strecha, chodby, obvodové múry, priečelia, schody, schodištia, spoločné terasy, podkrovie, povala,
vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. Spoločnými zariadeniami domu sú
výťahy, práčovňa, sušiareň, kočikáreň, STA, bleskozvod, komín, vodovodné, teplonosné, kanalizačné,
elektrické, telefónne a plynové prípojky.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX kat. územie Z. O., P. G. súd zistil, že ako výlučný vlastník stavby súp.č.
XXX OD Gastrodom, stojacej na parcele č. XXXX/X o výmere 2.393 m2 zastavané plochy, je evidovaný
navrhovateľ. Ako kód stavby je uvedené nebytová budova.
Zinformáciezkatastranehnuteľnostísúdzistil,žepôvodnebolaparcelaregistraCKNč.XXXX/Xkat.úz.

Z.-O., ako aj stavba na tejto parcele - Obchodno-administratívne centrum, evidované na liste vlastníctva
č. XXXX.
Z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. Z.É. O. súd zistil, že stavba Obchodno-administratívne centrum bola
na predmetnom LV evidovaná pod súp.č. XXXX. LV č.XXXX bolo následne zrušené a údaje z neho boli
prenesené na LV č. XXX.

Súd požiadal Stavebný úrad mesto Košice, ako aj archív Mesta Košice a Štátny archív MV SR
o predloženie akejkoľvek zmluvy uzavretej medzi Potravinami Košice š.p. a Stavebným bytovým
družstvom Staré Mesto, upravujúcej spoluprácu týchto subjektov pri výstavbe, ako aj ich užívateľské
vzťahy k tejto stavbe. Takisto súd požiadal o podanie správy, či stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktorým

by došlo k zmene účelu užívania predmetnej obytnej budovy resp. jej časti, konkrétne, či došlo k zmene
spoločných priestorov a zariadení bytového domu na nebytové priestory.Zo správy Mesta Košice, pracovisko Košice - Staré Mesto súd zistil, že neeviduje ani žiadosť, ani
rozhodnutie vo veci zmeny v užívaní stavby predmetnej bytovej budovy, resp. jej časti.

Z informácie Mestskej časti Košice - Staré Mesto z evidencie súpisných čísel súd zistil, že na parcele
G. Y. XXXX D. A. X.. Č.. X sa nachádza stavba obytný dom so súp.č. XXX na parcele č. G. Y. XXXX O.
XX sa nachádza nebytová budova obchodu a služieb Gastrodom so súp. č. XXX. Údaje v evidenčných
kartách stavieb do roku 1990 nie sú kompletné, neobsahujú číslo listiny o pridelení súp. čísla a dátum
jej vydania a vo väčšine prípadov ani dátum uvedenia stavby do užívania.

Z listu evidencie súpisných čísiel budov súd zistil, že pre budovu prevádzka - Potraviny, Mlynská ul.,
predtým Petrovova, na č. parcely XXXX, je určené orientačné číslo XX a súp. č. L..XXX.

Z listu evidencie orientačných čísiel budov súd zistil, že pre budovu obytného charakteru vlastníka ÚBD
Kuzmányho na A. ul. bolo určené orientačné číslo X a súp. č. I.XXX, D. A..Č..XXXX, predošlé zrušené

orientačné číslo X.

Z rukou písanej evidencie orientačných čísel na Mlynskej ul. súd zistil, že budove Zdroj - Gastrodom
na parcele XXXX je pridelené orientačné číslo XX a súp. č. I.XXX a budove na A. ul. ÚBD Kuzmányho
orientačné č. X a súpisné č. L..XXX, XXX.

Z informácie Mestskej časti Košice - Staré Mesto súd zistil, že sa často vyskytujú rozpory v evidencii
súpisnýchčísielvedenýchmestskoučasťouavsúpisnýchčíslachbudovuvedenýchvlistochvlastníctva.
V evidenčných kartách súpisných a orientačných čísiel budov je uvedené číslo parcely, na ktorej
sa budova nachádzala v čase pridelenia súpisného čísla a orientačného čísla vchodu do budovy.

Zmeny číslovania parciel, ktoré boli vykonané po pridelení súpisného čísla, nie sú do evidenčných
kariet premietnuté, nakoľko katastrálny úrad nezasiela mestskej časti informáciu o zmene. V niektorých
prípadoch, najmä pri zoskupených budovách, ktoré sa nachádzali na jednej parcele, bolo v minulosti
pridelené jedno súpisné číslo a to budove, ktorá mala vchod orientovaný na ulicu. Ostatné budovy
nachádzajúce sa na danej parcele, nemali pridelené súpisné číslo. V evidencii súpisných čísel je rohová

budova na križovaní ulíc O. V. A. na parcele č. XXXX vedená ako jedna budova so súp.č. XXX, ako
nebytová budova pre prevádzku a obchod s jedným číslom vchodu XX orientovaným na O.Ú. ulicu. Na
listoch vlastníctva sú zapísané dve samostatné budovy pod jedným súp.č. XXX. Vzhľadom k tomu, že
mestská časť nebola požiadaná o pridelenie súpisného čísla pre bytový dom a nebola jej oznámená
ani zmena - rozdelenie pôvodnej parcely, eviduje v evidenčných kartách len nebytovú budovu so súp.č.

XXX na už neexistujúcej parcele č. XXXX. Táto budova má dva vchody, pričom orientačné číslo má
pridelenélenvchodorientovanýnaO.ulicu.VevidenčnýchkartáchnaA.G.ul.začínačíslovaniepárnych
orientačných čísiel číslom 2 až na nasledujúcej budove, teda na bytovom dome súp.č. XXX na parc.č.
XXXX. V evidencii obyvateľstva je na A. ul. orientačné číslo X pridelené vchodu nárožnej budovy súp.č.
XXX a budove súp.č. XXX pridelené číslo vchodu X. Toto číslovanie zodpovedá aj číslovaniu, ktoré

je uvedené na tabuľkách orientačných čísiel umiestnených pri vchodoch budov. Z uvedených dôvodov
mestská časť vykoná opravu párnych orientačných čísiel vchodov budov na A. ul. v evidenčných kartách.

Z uznesenia Mestského súdu v Košiciach č.k. Pš 80, Zpz 769 zo dňa 29.11.1987 súd zistil, že bolo

nariadené vykonať v podnikovom registri pri podniku s názvom Potraviny Košice, podnikové riaditeľstvo
so sídlom v Košiciach, Gen. Petrova 27, zmenu názvu organizácie na: Zdroj - Východoslovenský podnik,
so sídlom v Košiciach.

Z uznesenia Mestského súdu v Košiciach č.k. Pš 54-4 zo dňa 30.12.1988 súd zistil, že bolo rozhodnuté

o zápise novozaloženého štátneho podniku do podnikového registra, s názvom: Zdroj Košice, š.p. so
sídlom v Košiciach, ul. Gen. Petrova 27, IČO: 157040, deň vzniku 1.1.1989, na základe zakladacej
listiny Ministerstva obchodu a cestovného ruchu SSR zo dňa 23.12.1988 s tým, že dňom 1.1.1989
prechádza na novozaložený štátny podnik všetok majetok, práva a záväzky zrušeného podniku Zdroj -
Východoslovenský podnik Košice v Košiciach. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.1.1989.

Z uznesenia Mestského súdu v Košiciach č.k. Pm 513, Zpz 1363/88 zo dňa 30.12.1988 súd zistil, že
bolo rozhodnuté o návrhu Ministerstva obchodu a cestovného ruchu SSR vo veci výmazu organizácie
Zdroj - Východoslovenský podnik Košice so sídlom v Košiciach z podnikového registra z dôvodu jehozrušenia k 31.12.1988. Všetok majetok, imanie, práva a záväzky vrátane záväzkov z pracovnoprávnych
vzťahov, prechádzajú dňom 1.1.1989 na novozaložený štátny podnik Zdroj Košice.

Z notárskej zápisnice č. N 224/95, Nz 220/95 zo dňa 23.8.1995 súd zistil, že štatutárni zástupcovia
Fondu národného majetku Slovenskej republiky ako zakladateľa prehlásili, že zakladajú akciovú
spoločnosť Zdroj Univers a.s. so sídlom v Košiciach, Mlynská 27. Zakladateľ stanovuje na základe
ocenenia uvedeného v privatizačnom projekte a rozhodnutí č. 187 o privatizácii časti podniku vydanom
Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku SR zo dňa 23.9.1994 pod sp.č. KM-567/9,

č. 253 o následnej privatizácii akcií zo dňa 13.12.1994 pod sp.zn. KM-761/94 a č. 82/Z o privatizácii
časti podniku zo dňa 20.7.1995 pod sp.č. KM-361/1995 výšku nepeňažného vkladu akciovej spoločnosti
394.877,- Sk, z čoho 358.000.033,- Sk je základné imanie, 35.803.000,- Sk je rezervný fond a
1.041.000,- Sk ostatné fondy.
Predmetná notárska zápisnica bola ako titul nadobudnutia zapísaná na liste vlastníctva č. XXX vo vzťahu
k nehnuteľnostiam parc.č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 2.393 m2, ako aj stavba dom súp.č.

XXX na parcele č. XXXX/X. Vklad vlastníckeho práva v prospech Zdroj Univers a.s. bol povolený dňa
1.11.1995 pod č. V 6885/95.

Zo zakladateľskej listiny spoločnosti Zdroj Univers a.s. zo dňa 23.8.1995 z článku 4 (Základné imanie)
súd zistil, že predmetnom nepeňažného vkladu zakladateľa je časť majetku slúžiaca na prevádzkovanie

podniku Zdroj Košice, š.p., ako aj všetky práva, povinnosti a záväzky, okrem práv podľa § 16 zákona č.
92/1991 Zb. s tým, že bližšia špecifikácia tohto majetku je uvedená v privatizačnom projekte. Ocenenie
nepeňažného vkladu uložené odborným odhadom je nahradené podľa § 44 cit. zákona ohodnotením
vkladaného majetku štátneho podniku obsiahnutom v privatizačnom projekte špecifikovanom v prílohe k
rozhodnutiuoprivatizáciipodniku.Odovzdanieaprevzatievecí,ktorésúzahrnutédovkladuzakladateľa,

savykonávsúlades§19,20a21cit.zákona.Zčlánku9zakladateľskejlistinyvyplýva,žejejsúčasťousú
Stanovy a špecifikácia nehnuteľností vkladaných do a.s. Prílohu zakladateľskej listiny tvorí privatizačný
projekt registračného č. XXX, ako aj rozhodnutia o privatizácii časti podniku.

Zo špecifikácie nehnuteľného majetku na založenie Zdroj Univers a.s. Košice súd zistil, že pod

poradovým číslom 73 je uvedená:
- stavba súp.č. XXXX na O. X.. Č.. XX S. G.Š., kat. úz. G. - Z.,
- pozemok podľa pozemkovej knihy PKV č. XXXX parcela č. XXX o výmere 1123 m2, podľa evidencie
nehnuteľností parcela č. XXXX/X o výmere 2393 m2, zastavané plochy, list vlastníctva č. XXXX.

Zo znaleckého posudku č. 10-08/1994 vypracovaného W. C. a spol. STAVOINVESTA s.r.o. so sídlom
v Košiciach dňa 14.10.1994 na žiadosť L.. V. Š. vo veci zistenia hodnoty Zdroj Košice, š.p. súd zistil,
že predmetom ocenenia bola budova Gastrodom Košice, Mlynská 27 + pozemok. Nehnuteľnosť bola
popísaná nasledovne: Gastrodom, vybudovaný v kat. úz. G. O. na parcele č. XXXX/X podľa LV č. XXXX.
Ide o obchodný sedempodlažný dom značne členitý. Znalecký posudok rozčleňuje časti objektu na časť

A - obchodná a administratívna časť, časť B/1 - obchodná, prevádzková časť a časť B/2 - obchodné
zázemie.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I na Zdroj Košice, štátny podnik súd zistil, že v
súlade s rozhodnutím Ministra hospodárstva SR č. 153 zo dňa 11.9.1995 o vyňatí časti majetku štátneho

podniku a rozhodnutiami MPSP NM SR č. 187 zo dňa 23.9.1994, č. 253 zo dňa 13.12.1994 a č. 82/Z zo
dňa 20.7.1995 o privatizácii časti podniku, časť majetku, práv a záväzkov podniku preberajú: 1. ZDROJ
UNIVERS, a.s. so sídlom v Košiciach, Mlynská 27 ku dňu 1.11.1995 v rozsahu podľa cit. rozhodnutia
o privatizácii časti štátneho podniku 2. Mestská časť Košice - Staré mesto v rozsahu podľa zmluvy zo
dňa 31.12.1994 o prevode privatizovaného majetku 3. Mesto Michalovce v rozsahu podľa zmluvy zo

dňa 31.10.1995 o prevode privatizovaného majetku.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I súd zistil, že spoločnosť Zdroj Univers a.s. so
sídlom v Košiciach, Mlynská 27, ktorá vznikla dňa 1.11.1995, zanikla dňa 23.2.2005. Akciová spoločnosť
bola založená rozhodnutím zakladateľa Fond národného majetku SR. Spoločnosť prebrala časť majetku

práv a záväzkov podniku Zdroj Košice, š.p. so sídlom v Košiciach, Mlynská 27.

Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku zo dňa 21.11.1996. uzavretej medzi
Všeobecnou úverovou bankou a.s. ako záložným veriteľom a Zdroj Univers a.s. so sídlom v Košiciach,Mlynská 27 ako záložcom súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie záložného práva v
prospech záložného veriteľa na zabezpečenie úveru z úverovej zmluvy zo dňa 21.11.1996. Záložné
právo sa zriadilo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, stavbe súp. č. XXX,

postavená na pozemku parc.č. XXXX/X, ako aj k pozemku parc.č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere
2393 m2 kat. úz. G.-Z..

Z návrhu na záznam resp. žiadosti o zápis nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností súd zistil, že Zdroj
Univers a.s. dňa 7.6.1999 požiadal o zápis domu súp.č. XXX na parc.č. XXXX/X kat. úz. G.-Z. do

katastra nehnuteľností. Prílohu žiadosti tvorilo rozhodnutie o pridelení súp.č. a geometrický plán na
porealizačné zameranie budovy na parc.č. XXXX/X č. 14396238-49/97 zo dňa 5.5.1997. Podľa výkazu
výmer, tvoriaceho prílohu tohto geometrického plánu, na liste vlastníctva XXXXX je evidovaná parcela
č. XXXX/X o výmere 310 m2 zastavané plochy a dom súp.č. XXX, s doterajším vlastníkom (družstvo)
a na liste vlastníctva č. XXX je evidovaná parcela č. XXXX/X o výmere 2393 m2 zastavané plochy a
budova vo vlastníctve Zdroj Univers a.s. Košice.

Zo zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti uzavretej dňa 10.2.2000 medzi predávajúcim Zdroj
Univers a.s. so sídlom v Košiciach, Mlynská 27, IČO: 31715834 a kupujúcim Zdroj Potraviny a.s. so
sídlom v Košiciach, Jazerná 1, IČO: 31722296 súd zistil, že predávajúci previedol na kupujúceho okrem
iného aj nehnuteľnosť pozemok parc.č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 2393 m2, ako aj dom súp.č.

XXX postavený na tejto parcele, kat. úz. G.-Z., vedené na liste vlastníctva č. XXX, opísané v znaleckom
posudkuč.22/2000zodňa4.2.2000.VkladvlastníckehoprávavprospechnadobúdateľaZdrojPotraviny
a.s. bol Správou katastra Košice povolený dňa 6.3.2000 pod č. V 292/2000.

Zo znaleckého posudku č. 22/2000 vyhotoveného Ing. Ľ. G. na žiadosť Zdroj Univers a.s. Košice

zo dňa 4.2.2000 súd zistil, že predmetom posudku bolo okrem iného ohodnotenie nehnuteľnosti
pozemku parc.č.XXXX/X a obchodného domu Gastrodom na tomto pozemku. Znalec oceňoval budovu
s rozdelením na suterén a 4 nadzemné podlažia.

Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Košice I na spoločnosť Zdroj Košice, a.s. so sídlom v

Košiciach, Mlynská 27, IČO: 31722296 (pôvodne obchodný názov Zdroj Potraviny) súd zistil, že táto
spoločnosť vznikla dňa 1.3.1996. Spoločnosť prebrala časť majetku práv a záväzkov podniku Zdroj
Košice š.p. so sídlom v Košiciach, Mlynská 27, odštepný závod 11-01 Košice, Jazerná 1.

Z oznámenia spoločnosti Zdroj Košice a.s. adresovaného Katastrálnemu úradu v Košiciach zo dňa

25.4.2002 súd zistil, že došlo k zmene názvu a sídla spoločnosti Zdroj Potraviny a.s. so sídlom v
Košiciach, Jazerná 1 na Zdroj Košice, a.s. so sídlom v Košiciach, Mlynská 27.

Zo žiadosti navrhovateľa adresovanej Správe katastra Košice zo dňa 13.1.2006 súd zistil, že dňa
12.1.2006 došlo k zmene obchodného mena spoločnosti Zdroj Košice a.s. na PB Capital a.s..

(navrhovateľ).

Ohliadku nehnuteľnosti súd vykonal dňa 28.4.2014. Súčasťou ohliadky bolo aj vyhotovenie
fotodokumentácie právnym zástupcom odporcov. Nachádza sa v spise na č.l. 807-821. Na ohliadke

bolo účastníkmi konania zhodne konštatované, že čo sa týka priestorov v suteréne, predmetom žaloby
je len časť týchto suterénnych priestorov. Ostatnú časť suterénu tvoria pivnice v osobnom vlastníctve
jednotlivých vlastníkov bytov, ku ktorým sa vchádza cez kovanú bránu. Ohliadkou bolo ďalej zistené, že
do bytového domu sa vchádza cez vchod z A. ulice, za ktorým sa nachádza schodište, ktoré vedie jednak
do suterénu, kde sú umiestnené výťahy a jednak nahor k medziposchodiu, kde sa taktiež nachádzajú

dva výťahy, používané vlastníkmi bytov na prístup k bytom v horných poschodiach.

Navrhovateľ pripojil k návrhu na začatie konania Technický posudok č. 1/OV/2004 vyhotovený znalcom
L.. W. Z. zo dňa 15.7.2004, predmetom ktorého je technické posúdenie nehnuteľnosti - OD Gastrodom
zapísaného na LV č. XXX. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že časť nehnuteľnosti obchodného domu

Gastrodom o výmere 310 m2, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa, je stavbou na cudzom pozemku a
stavba - obytný dom zapísaný na LV č. XXXXX kat. úz. Z. O., je stavbou na cudzej stavbe. Znalec navrhol
za účelom vysporiadania vlastníckeho práva zapísať časť stavby na parc.č. XXXX/X o výmere 310 m2
ako nebytový priestor zlúčením podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniachdomu a k pozemku. Zdôraznil, že v dobe uzatvárania rámcovej dohody o združení už bola vykonávaná
výstavba OD Gastrodom, ktorého súčasťou bola aj výstavba tej časti stavby, v ktorej sa nachádzajú
nebytové priestory navrhovateľa a na ktorej bol následne vystavaný bytový dom odporcov. Výstavba

OD Gastrodom bola povolená už rozhodnutím z 11.2.1969, pričom výstavba bytových jednotiek bola
povolená až na základe rozhodnutia zo dňa 15.6.1974. To, že v dobe začatia výstavby bytov bola stavba
obchodno-administratívneho centra už vykonaná, svedčí aj žiadosť o majetkoprávne usporiadanie
pozemku, ktorú Stavebné bytové družstvo adresovalo Stredisku geodézie zo dňa 18.4.1974. Ďalej
zdôraznil, že z právnych predpisov platných v dobe výstavby oboch stavieb platili právne predpisy, ktoré

umožňovali režim dvoch samostatných stavieb javiacich sa ako celok. Konkrétne poukázal na vyhlášku
č. 144/1959 Ú.l., ktorou sa vykonáva zákon o stavebnom poriadku, ako aj na vládne nariadenie č. 8/1956
Zb. o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich častí a o povolení na ich uvedenie do trvalej
prevádzky. Právny režim stavieb podliehal aj ust. § 58 ods. 6 Stavebného zákona, podľa ktorého, ak má
stavba čiastočne spočívať na druhej, ak majú byť dve samostatné stavby nad sebou, alebo jedna do
druhej vstavaná a stavebníkom je socialistická organizácia, musí preukázať súhlas vlastníka existujúcej

stavby. V danom prípade bol Stavebnému bytovému družstvu daný súhlas vlastníkom pôvodnej stavby
OASvrámcirámcovejzmluvyozdružení.Právnyporiadokumožňovalvznikdvochsamostatnýchstavieb
až do 1.9.1997, t.j. do účinnosti zákona č. 229/1997 Z.z., ktorým bol novelizovaný Stavebný zákon a
ktorým došlo k zrušeniu ust. § 58 ods. 6 Stavebného zákona a tým aj k zrušeniu možnosti vzniku stavieb,
ktoré by mali vyššie uvedený právny režim. Definícia pojmu stavba bola do nášho právneho poriadku

zakotvená až zákonom č. 237/2000 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o stavebnom poriadku účinný
od 1.8.2000. V ust. § 43 písm. c/ definoval stavbu ako stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými
prácami so stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou, alebo ktorej osadenie vyžaduje
úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v
zemi alebo na inej stavbe. Citovanou novelou Stavebného poriadku bola zavedená aj definícia bytových

budov, medzi ktoré patria aj bytové domy.

Podľa ust. § 43b ods. 1 Stavebného zákona bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica
podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria bytové domy. Mal za to, že
s ohľadom na vyššie uvedené je možné považovať celý predmetný dom za stavbu, v ktorej sa

nachádzajú byty vo vlastníctve a nebytové priestory vo vlastníctve navrhovateľa. Ďalej poukázal na
úpravu podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, definíciu bytového
domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu. Uzavrel, že obytný dom súp.č. XXX
postavený na parc. č. XXXX/X zapísaný na LV č. XXXXX je obytným domom, v ktorom sa nachádzajú
byty vo vlastníctve odporcov a nebytové priestory vo vlastníctve navrhovateľa, tzn., že spoločné časti a

spoločné zariadenia domu, ktoré nie sú určené na spoločné užívanie, sú v podielovom spoluvlastníctve
všetkých účastníkov konania. Z geometrického plánu č. 761-3601-029-74 zo dňa 16.5.1974 ako aj z
výkazu zmien súd zistil, že došlo k rozdeleniu parcely č. XXX zapísanej na LV č. XXXX vo vlastníctve
Československého štátu - Potraviny Košice, dom, dvor č. popisné XXXX o výmere 26 árov 79 m2 na
parceluč.XXX/Xovýmere2364m2sdoterajšímstavomvlastníkaaparceluč.XXX/Xstavebnýpozemok

o výmere 310 m2 vo vlastníctve Stavebného bytového družstva Staré-Mesto Košice, Kuzmányho 45.

Zo sprievodnej správy vypracovanej na objednávku navrhovateľa spoločnosťou Stavoprojekt Košice a.s.
k návrhu na začatie konania - výpočet nových podielov na spoločných častiach a zariadeniach ako aj
k pozemku, súd zistil, že uvedená spoločnosť pri výpočte vychádzala zo schémy podlaží, suterénu,

prízemia, medziposchodia a 1. poschodia z pôvodnej projektovej dokumentácie, pričom zo zlomku boli
vypustené jednoznačné časti a zariadenia domu ako napr. schodiská, chodby a podobne.

Navrhovateľ sa predmetnou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom časti bytového domu

súp.č.XXX na A. X. X S. G., zapísaného na LV č.XXXXX, konkrétne časti, nachádzajúcej sa v suteréne,
na prízemí, medziposchodí a 1.poschodí tohto domu, ktorú označil ako nebytové priestory a zároveň
aj určenia, že je podielovým spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení domu spolu s ostatnými
vlastníkmi (bytov/ vo vymedzenom podiele.

V konaní nebolo sporné, že v súčasnosti je predmetný bytový dom vo vlastníctve odporcov - t.j. bytového
družstva a fyzických osôb, ktorí sú vlastníkmi jednotlivých bytov a zároveň spoluvlastníkmi spoločných
častí a zariadení domu, ako aj pozemku parc.č.XXXX/X o výmere 310 m2, na ktorom je dom postavený.Predmetný návrh je svojim charakterom určovacou žalobou podľa ust. § 80 písm.c/ O.s.p., preto sa súd
primárne zaoberal danosťou naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení.

Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podľa ustálenej súdnej
judikatúry daný vždy, ak navrhovateľ hodlá dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností vo svoj
prospech. V danom prípade sa domáha navrhovateľ určenia, že je vlastníkom časti nehnuteľnosti
a zároveň spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení nehnuteľnosti, pri ktorej sú v katastri
nehnuteľností vedení ako vlastníci odporcovia, preto má vo vzťahu k nim nepochybne naliehavý právny

záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím k významu zápisu vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností a k jeho právnym účinkom je odôvodnený záver, že právne postavenie navrhovateľa je za
tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne
rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny v zápise
v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom
na odstránenie neistoty v skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Navrhovateľ splnil aj

podmienku, že žaloba na určenie vlastníckeho práva musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci
nehnuteľnosti zapísaní v katastri nehnuteľností.

Rozhodnutie o určení vlastníckeho práva, ktoré sa opiera o ustanovenie § 80 písm.c/ O.s.p. je
rozhodnutím deklaratórnym a preto je možné žalobe vyhovieť len v prípade, že navrhovateľ je v

dobe rozhodovania vlastníkom nehnuteľnosti. Podľa citovaného ustanovenia teda môže byť určená len
existencia takého práva alebo povinnosti, prípadne právneho vzťahu, ktorý existuje ku dňu vyhlásenia
rozsudku. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá sa zapisuje do katastra nehnuteľnosti, síce nemožno
vykonať bez vkladu do katastra, avšak existencia tohto práva nie je na údajoch katastra závislá. Samotný
katastrálny zákon predpokladá, že môže existovať rozdiel medzi skutočným právnym stavom a jeho

zápisom v katastri nehnuteľností. V prípade rozporu medzi právnym stavom evidovaným v katastri
nehnuteľností a stavom skutočným, musí súd vychádzať zo skutočného stavu. Pritom je oprávnený
posudzovať ako predbežné otázky platnosť nadobúdacích titulov a prihliadať na skutočnosti, ktoré majú
za následok nesúlad medzi stavom katastra a skutočným stavom. Z uvedených dôvodov bol navrhovateľ
tým subjektom, ktorý musel preukázať tvrdenie, že skutočný stav je taký, že je vlastníkom nehnuteľností.

V spore, v ktorom sa navrhovateľ domáha kladného určenia svojho tvrdeného vlastníctva, ho teda
zaťažuje dôkazné bremeno, t.j. povinnosť tvrdenia, akým titulom svoje tvrdené vlastníctvo nadobudol.

V prvom rade je potrebné uviesť, že na predmetnom LV nie sú evidované žiadne nebytové priestory.

V konaní nebolo sporné a bolo zistené aj ohliadkou, že predmetný bytový dom sa skladá zo suterénu,
prízemia, 1.nadzem.podlažia /neobytná zóna/ a ďalších 8 obytných podlaží, na ktorých sú umiestnené
byty; bytový dom má jeden spoločný vchod z ulice, výťah, spoločné schodište a chodby.

Vkonanínebolospornéaaniodporcovianespochybňovali,žespornépriestory,kuktorýmsanavrhovateľ

domáhalurčeniavlastníckehopráva,reálneužívanavrhovateľresp.užívaliajjehoprávnipredchodcovia.

Navrhovateľ svoje vlastnícke právo odvodzoval z dvoch právnych titulov. V prvom rade tvrdil, že jeho
právny predchodca, podnik Potraviny PR, sa stal výlučným vlastníkom sporných priestorov originálnym
spôsobom - výstavbou. V druhom rade tvrdil, že výlučným vlastníkom sa stal na základe vydržania.

Výstavba:

Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že výstavba predmetného bytového domu
bola povolená rozhodnutím Obvodného národného výboru, odboru výstavby Košice - Staré Mesto

o prípustnosti stavby č. Výst.2393/74-Ja zo dňa 15.6.1974. Trvalé užívanie predmetnej stavby bolo
povolené kolaudačným rozhodnutím Obvodného národného výboru, odboru výstavby Košice - Staré
Mesto č. Výst.2050/1976-Ja zo dňa 13.5.1975. Investorom stavby v zmysle rozhodnutí vydaných v
stavebnom konaní, bolo SBD.

Vykonaným dokazovaním (územné rozhodnutie zo dňa 16.2.1968, stavebné povolenie zo dňa
11.2.1969/ bolo tiež preukázané, že ešte pred výstavbou predmetného obytného domu, podnik Potraviny
PR začal s realizáciou výstavby obchodno-administratívneho centra na ul.gen.Petrova v Košiciach /ďalej
len OAC/. V čase, kedy bolo vydané stavebné povolenie pre výstavbu obytného domu /15.6.1974/, OACešte v plnom rozsahu zrealizované nebolo; kolaudačné rozhodnutie pre OAC bolo vydané dňa 13.1.1976
pre tzv.časť „A“ a dňa 9.12.1976 pre celý tento objekt.

V čase začatia výstavby obytného domu bola v rámci výstavby OAC už realizovaná tzv. časť „C“ (t.j.
suterén + prízemná časť, po 1.NP/, ktorá nebola ucelene stavebne ukončená zastrešením a to práve z
dôvodu, že nad uvedenou časťou sa malo kontinuálne pokračovať s výstavbou bytových jednotiek. Ako
to vyplynulo zo záznamov z kontroly realizácie stavby OAC, pred začatím výstavby bytových jednotiek
bola uvedená časť „C“ pre poveternostné podmienky provizórne zakrytá drevenou konštrukciou a

nepremokavou plachtou.

Je teda zrejmé, že dokončením výstavby bytových jednotiek, ktorá kontinuálne nadväzovala nad časťou
„C“, t.j. nad prízemnou nebytovou zónou, vznikla samostatná budova a to počnúc od základov spojených
so zemou až po strechu, spĺňajúca charakteristiku v tom čase platného pojmu bytového domu, ktorým
sa rozumela funkčne a konštrukčne ucelená priestorová jednotka, kde byty sú prístupné zo spoločného

vchodu, ktorý musí mať najmenej 2 obytné podlažia, spoločné schodište a najmenej 4 byty, ktoré sú
všetky prístupné zo spoločných chodieb alebo podest. Ani sám navrhovateľ napokon uvedený fakt
nespochybňoval; vyplýva to predovšetkým z petitu jeho žaloby, pretože žiadal o určenie vlastníckeho
práva k časti bytového domu - k nebytovým priestorom, nachádzajúcim sa v bytovom dome.

Podľa ust. § 360a ods.1 Hospodárskeho zákonníka, zmluvou o združení sa zaväzujú socialistické
organizácie, že spoja svoju činnosť alebo časť svojich prostriedkov na dosiahnutie určitého účelu,
prípadne v inom spoločnom záujme.

Podľa ust. § 360a ods.2 Hospodárskeho zákonníka, zmluva o združení vymedzí činnosť, ktorá je

predmetom združenia, spôsob jej uskutočňovania, práva a povinnosti zúčastnených organizácií, výšku
podielov, ktorými organizácie prispievajú na úhradu nákladov spojených s výkonom dohodnutej činnosti
a dôsledky porušenia zmluvnej povinnosti.

Vykonaným dokazovaním, z výpisu z rámcovej dohody o združení, bolo nesporne preukázané, že

štátna socialistická organizácia POTRAVINY PR, so sídlom v Košiciach, Gen.Petrova 27 a družstevná
organizácia Stavebné bytové družstvo Staré mesto, Kuzmányho 45, Košice, v súlade s vyššie cit.ust. §
360a Hospodárskeho zákonníka uzavreli dňa 30.8.1972 zmluvu o združení, v zmysle ktorej spojili svoju
činnosť a prostriedky za účelom výstavby družstevného obytného domu na Puškinovej ulici. Z obsahu
dohodyjezrejmé,žepodnikPotravinyPRtýmtozdruženímsledovalzámervyriešiťbytovúotázkusvojich

zamestnancov.

V danom čase združovanie prostriedkov socialistických organizácií v podrobnostiach upravovala
vyhláška č.119/1972 Zb. o združovaní prostriedkov soc.organizácií a o poskytovaní príspevkov na
investičnú výstavbu.

Podľa ust. § 7 ods.1 cit.vyhlášky, organizácie združujúce prostriedky sú povinné podľa zamerania a
účelu, na ktorý sa zmluva uzaviera, sa vopred dohodnúť najmä na:
a/ investorovi výstavby, na prevádzateľovi združenej činnosti a na správcovi resp. vlastníkovi
prevedeného majetku alebo majetku obstaraného za združené prostriedky.

V danej veci je z obsahu zmluvy o združení zrejmé, že zmluvné strany postupovali v súlade s
existujúcou právnou úpravou a teda vopred, t.j. pred realizáciou výstavby, sa dohodli o svojich právach a
povinnostiach, o úhrade nákladov spojených s výkonom združenej činnosti /financovanie/, o investorovi,
ako aj o vlastníkovi výsledku tejto združenej činnosti - bytového domu:

- SBD prevzalo funkciu priameho investora predmetnej výstavby. Potraviny Košice PR sa zaviazalo
bezodplatne prevziať povinnosti výkonu inžinierskej činnosti.
- Čo sa týka financovania výstavby, bytovú časť domu malo financovať SBD. Nebytovú časť domu
v prízemnej časti, tvorenú nebytovými zariadeniami, ktoré mali slúžiť na prevádzkové účely podniku
Potraviny, mal financovať podnik Potraviny.

- Čo sa týka dohody o vlastníkovi budúceho obytného domu, zmluvné strany sa dohodli neodvolateľne,
že celá stavba aj s príslušným pozemkom, bude výlučným vlastníctvom SBD, vrátane nebytovej časti
vybudovanej v družstevnom obytnom dome.Navrhovateľpoukazovalnaskutočnosť,ževzávererámcovejdohodyozdruženísauvádza,ženebytové
zariadenia a príslušný pozemok majú byť prevedené do vlastníctva SBD osobitnou hospodárskou

zmluvou. Tvrdil, že k prevodu vlastníctva nebytového zariadenia, postaveného podnikom Potraviny
(na rozdiel od časti pozemku pod domom) nedošlo, preto sa SBD nemohlo stať vlastníkom tejto časti
bytového domu.

V konaní skutočne nebolo preukázané, že by došlo k uzavretiu hospodárskej zmluvy o prevode

vlastníctva časti bytového domu na SBD. Súd však konštatoval, že k tomu, aby SBD nadobudlo
vlastnícke právo k celému obytnému domu, takýto prevod ani nebol potrebný.

Súd konštatoval, že sporná časť sa stala neoddeliteľnou súčasťou bytového domu vo výlučnom
vlastníctve družstevnej organizácie. Súd pri konštatovaní tohto záveru vychádzal z nasledovných úvah:

Čo sa týka otázky posúdenia vlastníckeho práva k stavbe, z právnej teórie a ustálenej súdnej judikatúry
vyplýva, že zhotovenie stavby predstavuje originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.

Vlastníkom stavby sa stáva stavebník, t.j. ten, kto stavbu uskutočnil. Uvedenému princípu zodpovedá
aj znenie ust. § 11 ods.4 Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorého je stavba vo vlastníctve tej

organizácie, ktorá ju obstarala. Uvedený princíp platí bez ohľadu na to, kto stavbu financoval, či staval
z vlastného alebo cudzieho materiálu a pod. Vlastníkom stavby je teda ten, kto stavbu uskutočnil s
relevantne prejaveným úmyslom mať ju pre seba. Uvedené sa premieta aj vo vzťahu k otázke posúdenia
vlastníckeho práva k stavbe, ktorá vznikla spoločnou činnosťou viacerých osôb; je potrebné vychádzať z
obsahu dohody uzavretej medzi týmito osobami. Takáto dohoda zakladá spoluvlastníctvo zúčastnených

osôb len vtedy, ak je z jej obsahu zrejmé, že účastníci chceli založiť spoluvlastnícky vzťah.

K vzniku spoluvlastníctva s účasťou socialistických spoluvlastníkov však dochádzalo skôr náhodne.
Vzhľadom na rôzne právne režimy nebolo žiaduce, aby určitý majetok bol trvalo v spoluvlastníctve štátu
a občana alebo štátu a družstva. Uvedenému zodpovedala aj úprava podľa vyhlášky č.119/1972 Zb.

o združovaní prostriedkov soc.organizácií a o poskytovaní príspevkov na investičnú výstavbu, ako aj
podľavyhláškyč.104/1966Zb.osprávenárodnéhomajetku,podľaktorých,aksanavýstavbuzariadenia
združuje štátna socialistická organizácia s družstevnou, platí, že organizácie sa musia pred začatím
výstavby písomne dohodnúť, ktorá z nich bude mať vybudované zariadenie vo vlastníctve.

Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov posudzovania vlastníckeho práva k novej stavbe, súd v
predmetnej veci poukazuje na skutočnosť, že obe organizácie - podnik Potraviny PR Košice ako aj
SBD, prejavili svoju vôľu v tomto smere právne relevantným spôsobom a to práve v zmluve o združení.
Je potrebné zdôrazniť, že z obsahu tejto zmluvy nevyplýva, že by uvedené subjekty mienili založiť
spoluvlastnícky vzťah k budovanej stavbe. Naopak, určito a zrozumiteľne prejavili vôľu, že investorom -

stavebníkom -obstarávateľom stavby a tiež výlučným vlastníkom celej stavby, vrátane spornej nebytovej
zóny, bude SBD. Potraviny PR mali byť len užívateľom spornej časti, slúžiacej na prevádzkovanie jej
činnosti.

Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že vôľa zúčastnených strán vyjadrená v zmluve o združení

zodpovedala aj úprave podľa vyhlášky č. 191/1964 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej
bytovej výstavbe a výstavbe rodinných domčekov. Podľa ust. § 3 ods.1 a 3 citovanej vyhlášky, ak
sa má v bytovom dome družstva výnimočne zriadiť nebytové vstavané zariadenie, napr. obchod,
zdravotnícke stredisko, transformačná stanica a pod., stavebná časť nebytového vstavaného zariadenia
je vlastníctvom družstva a družstvo je povinné uzavrieť zmluvu o užívaní tohto zariadenia (§ 350 v

spojení s § 348 Hospodárskeho zákonníka) s organizáciou určenou národným výborom.

Ako už súd uviedol vyššie, dokončením výstavby bytového domu sa sporná nebytová časť stala
neoddeliteľnou súčasťou bytového domu v celosti vo vlastníctve SBD a teda, k osobitnému prevodu
vlastníckeho práva k tejto časti z vlastníctva štátu, v správe Potraviny PR na SBD, nebol daný žiaden

dôvod. Je preto irelevantné, že v zmluve o združení sa uvádza, že nebytové zariadenia sa na SBD
prevedú osobitnou hospodárskou zmluvou.Ovôlizúčastnenýchstrán,prejavenejvrámcovejzmluveozdruženíateda,ževýlučnýmvlastníkomcelej
stavby má byť SBD a užívateľom spornej nebytovej časti má byť podnik Potraviny, svedčia aj nasledovné
skutočnosti, zistené vykonaným dokazovaním:

-Ešte pred vydaním stavebného povolenia vo vzťahu k výstavbe bytov, v roku 1969 bola spracovaná
pôvodná projektová dokumentácia vzťahujúca sa k výstavbe Obchodno-administratívneho strediska,
Gen. Petrova, Košice, ktorej investorom mal byť podnik Potraviny. Pôvodný investičný zámer sa v roku
1972 zmenil. Uvedené vyplýva z listiny zo dňa 30.5.1972 označenej ako „Obchodno-administratívne

stredisko, Gen. Petrova, Košice - zdôvodnenie vyprojektovania zmien inštalácií“, podľa ktorej bolo
úlohou projektanta L..V.. Š. vyprojektovať zmeny v inštaláciách (elektroinštalácia, ústredné kúrenie,
vodoinštalácie a kanalizácie). Okamžitá potreba vyprojektovania týchto zmien vyplynula z nadväznosti
výstavby družstevných bytových jednotiek na A. ulici, ktorých investorom bytov sa malo stať bytové
družstvo, s tým, že je potrebné objekt majetkoprávne rozdeliť a riešiť vzťahy budúceho užívania, ako
aj financovanie spoločných objektov.

-Obe zúčastnené organizácie, Potraviny PR, ako aj SBD, vo svojich listoch zo dňa 18.4.1974,
adresovaných stredisku geodézie uviedli, že priamym investorom výstavby obytného domu je SBD,
pričom pozemok pod domom, ako aj celý dom /vrátane nebytovej časti slúžiacej na prevádzkovanie
činnosti podniku Potraviny/ bude tvoriť vlastníctvo SBD; užívateľský režim medzi organizáciami bude

upravený osobitnou zmluvou.

-Zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí stavby bytového domu /kolaudačná zápisnica/ zo dňa 31.3.1976, z
článku 28 vyplýva, že o užívaní niektorých spoločných technických zariadení platí medzi PR Potraviny a
SBD osobitná zmluva. Domová vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, plynová prípojka a elektrická

prípojka boli zrealizované v rámci výstavby OAC a ostávajú v operatívnej správe tohto podniku resp.
príslušných organizácií.

-Zo záznamu z kontroly realizácie výstavby OAC zo dňa 14.8.1974, vyhotoveného podnikom Potraviny
PR taktiež vyplýva, že objekt v časti „C“ je majetkom SBD.

-Napokon, vôľu zúčastnených strán deklaruje aj hospodárska zmluva č. HZ 1/76-MJ zo dňa 1.4.1976,
ktorou podnik Potraviny PR bezodplatne previedol na SBD vlastníctvo k pozemku, ktorý svojou plochou
zodpovedá pôdorysu spornej časti „C“, práve z dôvodu, že na tomto pozemku bol postavený družstevný
obytný dom. Tento akt zodpovedá potrebe zosúladenia vlastníckych vzťahov - vlastníka pozemku a

vlastníka stavby, stojacej na tomto pozemku.

Na záver súd pokladá za potrebné dodať, že účastníci konania ani archívy nedisponovali žiadnymi
dokumentmi, preukazujúcimi úpravu vzájomných vzťahov zúčastnených strán vo vzťahu k užívaniu
sporných priestorov.

Ktvrdeniunavrhovateľa,ževtomčaseplatnáprávnaúpravaumožňovalaajvertikálnerozdeleniestavieb
srozdielnymisubjektmivlastníctvasúduvádza,žezaoberaťsaposudzovanímrežimupredmetnejstavby
zhľadiskastavebnýchpredpisov,bolozhľadiskapredmetutohtokonania,ktorýmjeurčenievlastníckeho
práva, bez významu.

Podľa ust. § 118 Občianskeho zákonníka, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci; tiež byty
alebo nebytové priestory. Čo sa týka stavby ako veci, pre oblasť občianskeho práva nemožno použiť
vymedzenie pojmu stavby podľa stavebných predpisov. Pre stavebnoprávne účely je pojem stavby
vymedzený ako dynamický proces tak, že stavbou sú všetky stavebné diela bez zreteľa na ich technické
prevedenie, účel a dobu trvania; niektoré stavby ani nemusia tvoriť vec v občianskoprávnom zmysle. Pre

účelyobčianskehoprávajepojemstavbanutnévykladaťstaticky,akovýsledokurčitejstavebnejčinnosti,
ktorý je spôsobilý byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Ak je stavba spojená so zemou pevným
základom, z občianskoprávneho hľadiska ide o nehnuteľnú vec ( § 119 ods.2 Občianskeho zákonníka).
V predmetnej veci nikto nespochybňoval, že stavba na Puškinovej ulici je nehnuteľnosťou, teda vecou
v právnom zmysle slova a teda, predmetom vlastníckeho práva a vzhľadom na záver súdu o výlučnom

vlastníctve družstva k celej budove bolo tiež irelevantné zaoberať sa posúdením, či sporné priestory
v predmetnej budove predstavujú nebytové priestory alebo spoločné priestory a zariadenia bytového
domu.Na záver súd pokladá za potrebné dodať, že účastníci konania ani archívy nedisponovali žiadnymi
dokumentmi, preukazujúcimi úpravu vzájomných vzťahov zúčastnených strán (podniku Potraviny a
družstva) vo vzťahu k užívaniu sporných priestorov.

Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že podnik Potraviny PR (o ktorom navrhovateľ tvrdil, že je jeho
právnym predchodcom), resp. štát, sa vlastníkom spornej časti bytového domu originálnym spôsobom,
teda výstavbou, nestal.

Vydržanie:

Podľa ust. § 135a ods.1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.4.1983, vlastníkom veci, ktorá
môžebyťpredmetomosobnéhovlastníctva,sastaneobčan,ktorýmánepretržitevdržbe(§132aods.1)
hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne

občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).

Podľa ust. § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.1992, vlastníctvo veci možno
nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na
základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ust. § 129 ods.1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou

alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ust. § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), ku
ktorému dochádza pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov:
a/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, ktorým môže byť každá vec v právnom zmysle, ktorá môže
byť predmetom vlastníctva, s výnimkou veci vylúčených zákonom,

b/ držba musí byť oprávnená (§ 130 ods.1 Občianskeho zákonníka),
c/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby (v prípade nehnuteľností desať
rokov).

Občiansky zákonník z roku 1964 v pôvodnom znení do 31.3.1983 nadobudnutie vlastníckeho práva

vydržaním vôbec neupravoval. Inštitút vydržania bol zavedený novelou Občianskeho zákonníka
č.131/1982 Zb. s účinnosťou od 1.4.1983, ktorá však obmedzovala jednak rozsah subjektov vydržania,
ktoré bolo obmedzené na občanov (právnické osoby boli z vydržania vylúčené) a jednak predmet
vydržania. Novela Občianskeho zákonníka č.509/1991 Zb. s účinnosťou od 1.1.1992 tieto obmedzenia
odstránila. Subjektom vydržania môže byť fyzická, ako aj právnická osoba, prípadne štát.

Z ustálenej súdnej judikatúry jednoznačne vyplýva, že k nadobudnutiu práva vydržaním dôjde (aj u
právnických osôb), ak sú v dobe po nadobudnutí účinnosti novely Občianskeho zákonníka č.509/1991
Zb. (resp. najskôr ku dňu jej účinnosti) splnené predpoklady, stanovené v hypotéze ust. § 134
ods.1. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie

vlastníckeho práva k veci vydržiteľom a to okamihom uplynutia vydržacej doby.

Podľaust.§129ods.1a130ods.1Občianskehozákonníka,zadržiteľasapovažujeosoba,ktoráfakticky
ovláda vec a nakladá s ňou ako s vlastnou.

Oprávnená držba pritom predpokladá splnenie nasledovných náležitostí:
a/ faktické ovládanie veci,
b/ vôľa nakladať s vecou ako so svojou, to znamená správať sa k veci tak, akoby držiteľovi vlastnícky
patrila,c/ dobrá viera, že mu vec patrí.

Čo sa týka faktického ovládania veci, v konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že priestory, ktoré

sú predmetom žaloby, od počiatku, t.j. od vzniku predmetnej stavby až doposiaľ, kontinuálne fakticky
užívali tieto subjekty: Potraviny PR Košice, ZDROJ - Východoslovenský podnik, Košice, ZDROJ Košice
š.p., ZDROJ UNIVERS a.s. a naposledy navrhovateľ. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že faktické
užívanie navrhovateľa resp. jeho právnych predchodcov sa nevzťahuje na celý priestor tzv. časti „C“
a teda, na celý priestor tvorený suterénom, prízemím a 1.podlažím uvedenej časti. Medzi účastníkmi

nebolo sporné, že časť suterénu, prízemia a 1.podlažia od počiatku fakticky užívali pôvodne členovia
družstva a nájomcovia bytov, v súčasnosti vlastníci bytov a spoluvlastníci nebytových častí a zariadení
domu (odporcovia). Ide o pivnice v suteréne, vchod z ulice, chodby, schodištia a výťahy.

V danom prípade naplňovanie právnych skutočností, na ktoré hypotéza ust. § 134 ods.1 Občianskeho
zákonníka viaže vznik vlastníckeho práva vydržaním, najmä oprávnenej držby, spadá do obdobia pred

účinnosťou novely Občianskeho zákonníka č.509/1991 Zb.

Jednou z podmienok vydržania je oprávnená držba. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba
predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec patrí a že v tejto dobrej viere je so zreteľom
ku všetkým okolnostiam; uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v

presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, prípadne, že sú dané právne skutočnosti, ktoré
majú za následok vznik vykonávaného práva. Zo zákona vyplýva, že k oprávnenej držbe nestačí prostá
subjektívna dobrá viera; oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“.

Podľa ustálenej súdnej judikatúry a súdnej praxe skutočnosť, či držiteľ veci je dobromyseľný, treba

vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, teda z hľadiska osobného presvedčenia
samotného držiteľa veci. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav totiž nemožno priamo dokázať,
možno o nej len usudzovať z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným
rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec,

ktorú fakticky ovláda, patrí. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí
v spore preukázať držiteľ veci; medzi takéto okolnosti patrí napríklad nadobúdací titul, od ktorého držiteľ
odvodzuje svoje právo a na základe ktorého sa ujal držby, napríklad kúpna zmluva, darovacia zmluva,
zámenná zmluva.

Z textu zákona vyplýva, že oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa
mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Je potrebné zdôrazniť, že ide o opatrnosť normálnu, obvyklú,
posudzovanú zásadne z objektívneho hľadiska. Pri posudzovaní dobrej viery je potrebné klásť na
každého držiteľa rovnaké minimálne nároky bez ohľadu na jeho duševnú vyspelosť, na vzdelanie,
životné skúsenosti a podobne. Z uvedeného je zrejmé, že o dobrej viere je možné hovoriť tam, kde držiteľ

vec drží alebo vykonáva právo v omyle, že mu vec alebo právo patrí a ide pritom o ospravedlniteľný
omyl. Ospravedlniteľný je omyl vtedy, ak k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s
obvyklou mierou opatrnosti, ktorú je možné so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať
od každého. Je vždy treba brať do úvahy, či držiteľ nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

Ako už súd uviedol vyššie, dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať najmä k okolnostiam, za ktorých
vzniklo vecné právo a teda, k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik
vlastníckeho práva. Dobrá viera teda musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, na základe ktorých
možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené.

Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že primárnou otázkou, ktorú bolo potrebné v danom prípade
posúdiť, bola otázka, či je navrhovateľ, resp. či jeho právny predchodca bol oprávneným držiteľom
spornej časti nehnuteľnosti a v súvislosti s touto otázkou teda skúmať, na základe akého právneho
dôvodu sa chopil jej držby.

Navrhovateľ tvrdil, že podnik Potraviny sa držby chopil na základe výstavby, ako originálneho spôsobu
nadobudnutia vlastníckeho práva. Súd konštatoval, že so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, podnik
Potraviny nemohol byť v dobrej viere, že mu k užívanej časti budovy patrí vlastnícke právo. Predmetnýzáver priamo vyplýva z vyššie uvedených výsledkov dokazovania vo vzťahu k otázke, kto sa stal
výlučným vlastníkom zhotovenej stavby. Vôľa podniku Potraviny, že vlastníkom zhotovenej stavby v
celosti má byť družstvo, bola jednoznačne, s určitosťou a zrozumiteľne prejavená predovšetkým v

rámcovej dohode o združení, ale aj v rade ďalších úkonov, ktoré bezprostredne súviseli s realizáciou
tejto dohody (ako je uvedené vyššie: listina zo dňa 30.5.1972 označená ako „Obchodno-administratívne
stredisko, Gen. Petrova, Košice - zdôvodnenie vyprojektovania zmien inštalácií“, list podniku Potraviny
zo dňa 18.4.1975 adresovaný stredisku geodézie, záznam z kontroly realizácie výstavby OAC zo dňa
14.8.1974). Napokon, vôľu podniku Potraviny, deklarovanú v rámcovej dohode o združení, vyjadruje aj

hospodárska zmluva č. HZ 1/76-MJ zo dňa 1.4.1976, ktorou podnik Potraviny PR bezodplatne previedol
na SBD vlastníctvo k pozemku, ktorý svojou plochou zodpovedá pôdorysu spornej časti „C“ budovy,
práve z dôvodu, že na tomto pozemku bol postavený družstevný obytný dom. Tento akt zodpovedá
potrebe zosúladenia vlastníckych vzťahov - vlastníka pozemku a vlastníka stavby, stojacej na tomto
pozemku.

Vzhľadom na vyššie uvedené je preto ťažké uveriť tvrdeniu navrhovateľa, že podnik Potraviny sa držby
chopil vo viere, že mu k daným priestorom patrí vlastnícke právo. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že
dobrá viera sa v prípade, kedy subjektom držby je štát, resp. právnická osoba (štátny orgán, socialistická
organizácia) posudzuje čiastočne podľa iných kritérií, ako v prípade, kedy subjektom držby je fyzická
osoba. Uvedené vyplýva aj z existujúcej judikatúry, ktorá riešila problém, týkajúci sa dobrej viery

právnickej osoby. V zmysle tejto judikatúry, pokiaľ z hospodárskej zmluvy uzavretej medzi socialistickými
organizáciami vyplýva, že jej predmetom mal byť len prevod správy národného majetku, nemohla byť
potom organizácia, ktorá sa na základe tejto zmluvy ujala držby veci, jej oprávneným držiteľom resp.
v dobrej viere, že k veci nadobudla vlastnícke právo. V zmysle tejto judikatúry nedostatok dobrej viery
štátu, ktorý sa chopil držby, nie je možné zhojiť ani tým, že vec je prevedená do správy iného štátneho

orgánu, alebo prevedená inej socialistickej organizácii, ktorá o okolnostiach nadobudnutia držby nie je
informovaná. Prax ukazuje, že vzhľadom k nedostatkom v nadobúdaní držby v danom období bol štát
len zriedka oprávneným držiteľom. Pokiaľ ide o hodnotenie držby štátu, vychádza sa z toho, že štát
mohol a mal mať v evidencii majetku taký poriadok, aby zistil, či je vlastníkom veci, držby ktorej sa chopil
alebo ktorú učinil predmetom prevodu.

Bez ohľadu na súdom vyššie vyslovený záver, že k uzavretiu osobitnej hospodárskej zmluvy o prevode
vlastníctva k spornej časti budovy nebol daný žiaden dôvod, súd pokladá za potrebné poukázať aj na to,
že podnik Potraviny sa v rámcovej dohode o združení zaviazal, že „nebytové zariadenie aj s príslušným
pozemkom bude podnikom prevedené bezplatne do vlastníctva SBD, čo sa stane v rámci osobitnej

hospodárskej zmluvy.“ Podnik Potraviny napriek tomu tento záväzok nesplnil (resp. splnil len vo vzťahu
k pozemku). Pokiaľ navrhovateľ v prospech svojich tvrdení v tomto konaní argumentoval poukazom na
to, že nedošlo k prevodu spornej časti nehnuteľnosti na družstvo, potom je potrebné poukázať na to,
že práve tento fakt (okrem iného) spochybňuje existenciu dobrej viery podniku Potraviny, ktorý musel
mať vedomosť o tejto svojej povinnosti.

Pokiaľ sa teda podnik Potraviny fakticky chopil držby, učinil tak v súlade s rámcovou dohodou o
združení, v zmysle ktorej nebytová časť domu v prízemnej časti, tvorenej nebytovými zariadeniami,
mala slúžiť na prevádzkové účely podniku Potraviny, pričom chopiť držby sa mohol len titulom práva
užívania (v súčasnosti nájmu), nie titulom práva vlastníckeho. Súd už vyššie poukázal na to, že vôľa

zúčastnených strán vyjadrená v zmluve o združení zodpovedala aj úprave podľa vyhlášky č. 191/1964
Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej bytovej výstavbe a výstavbe rodinných domčekov,
podľa ktorej ak sa má v bytovom dome družstva zriadiť nebytové vstavané zariadenie, napr. obchod,
zdravotnícke stredisko, transformačná stanica a pod., stavebná časť nebytového vstavaného zariadenia
je vlastníctvom družstva a družstvo je povinné uzavrieť zmluvu o užívaní tohto zariadenia príslušnou

organizáciou (ust. § 3 ods.1 a 3).

Súd ďalej konštatoval, že k zhojeniu uvedeného nedostatku oprávnenej držby, nedošlo ani vo vzťahu k
ďalším subjektom, ktoré sa po zániku podniku Potraviny chopili držby spornej časti nehnuteľnosti.

Pokiaľ dôjde k zmene v subjekte držiteľa veci, je potrebné posúdiť, či aj nový držiteľ je držiteľom
oprávneným. Vydržanie tu začína plynúť opätovne, s tým, že nový držiteľ si môže započítať aj dobu, po
ktorúmalvecvoprávnenejdržbejehoprávnypredchodca.Oprávnenýdržiteľsimôžepreúčelyvydržania
započítať vydržaciu dobu toho predchodcu, od ktorého nadobudol držbu. Pokiaľ jeho bezprostrednýpredchodca nebol držiteľom oprávneným, nemôže si započítať dobu oprávnenej držby vzdialenejšieho
predchodcu.

V konaní nebolo sporné, že podnik Potraviny (neskôr so zmeneným názvom Zdroj - Východoslovenský
podnik Košice) užíval sporné priestory do svojho zániku dňa 31.12.1988. Od vstupu do držby teda ide
o obdobie cca 13 rokov držby (práva užívania, nie vlastníckeho práva). Vo vzťahu k držbe podniku
Potraviny už súd vyššie konštatoval, že z hľadiska vydržania vlastníckeho práva išlo o neoprávnenú
držbu.

Univerzálnym právnym nástupcom podniku Potraviny sa stal Zdroj Košice, štátny podnik, ktorý užíval
sporné priestory do 31.10.1995, kedy spoločnosť Zdroj Univers a.s. so sídlom v Košiciach, Mlynská
27, založená rozhodnutím zakladateľa Fondu národného majetku SR, v rámci privatizačného procesu
prebrala časť majetku práv a záväzkov štátneho podniku Zdroj Košice. Štátny podnik teda užíval sporné
priestory necelých 7 rokov.

Záver, vyslovený súdom vo vzťahu k držbe podniku Potraviny, sa vzťahuje aj na nadväzujúcu držbu
štátneho podniku Zdroj Košice. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona č.88/1988 Zb. o štátnom podniku,
zakladateľom podniku je ústredný orgán štátnej správy alebo národný výbor. Podľa ust. § 19 citovaného
zákona, zakladateľ pri vzniku štátneho podniku vydáva zakladaciu listinu, ktorá okrem iného musí

obsahovať určenie imania podniku pri jeho založení. Podľa ust. § 6 ods.1 citovaného zákona, podnik
hospodárismajetkomvsocialistickomcelospoločenskomvlastníctve,ktorýtvoriaveciamajetkovépráva
(imanie). Podľa ust. § 2 ods.1 citovaného zákona, podnik je socialistickou organizáciou, ktorej hlavným
spoločenským poslaním je svojou podnikateľskou činnosťou účelne a hospodárne uspokojovať potreby
socialistickej spoločnosti. Z citovanej právnej úpravy je zrejmé, že imanie štátneho podniku rovnako,

ako v prípade podniku Potraviny, tvorilo štátne socialistické vlastníctvo. Vo vzťahu k posudzovaniu
otázky dobrej viery v prípade držby, ktorej subjektom bol štát prostredníctvom svojich štátnych orgánov,
socialistických organizácií, vrátane štátnych podnikov, sa súd vyjadril už vyššie. Nedostatok dobrej viery
štátu, ktorý sa chopil držby prostredníctvom podniku Potraviny, nie je možné zhojiť ani tým, že vec bola
prevedená do správy iného štátneho orgánu, alebo prevedená inej socialistickej organizácii (v danom

prípade štátnemu podniku), ktorá o okolnostiach nadobudnutia držby nebola informovaná.

Obchodná spoločnosť Zdroj Univers a.s. užívala sporné priestory od 1.11.1995 do 6.3.2000, teda 4
roky a 4 mesiace a od 6.3.2000 sa na základe kúpnej zmluvy chopila držby spoločnosť navrhovateľa (s
pôvodným obchodným názvom Zdroj Potraviny a.s.), ktorá priestory užíva doposiaľ.

Navrhovateľ tvrdil, že žiaden z faktických užívateľov, vrátane navrhovateľa, nemali dôvod pochybovať
o svojom vlastníckom práve a to z dôvodu, že odjakživa boli predmetné priestory užívané ako súčasť
OD Gastrodom a OD Gastrodom bol predmetom prevodu v rámci privatizácie zo štátneho podniku na
Zdroj Univers a.s. a následne predmetom prevodu v zmysle kúpnej zmluvy zo spoločnosti Zdroj Univers

a.s. na spoločnosť navrhovateľa.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že sporné
priestory, ktoré sa nachádzajú v bytovom dome a teda, na parcele č.XXXX/X, neboli ako predmet
prevodu vlastníctva označené ani v rámci privatizácie štátneho podniku Zdroj Košice, ani v kúpnej

zmluve uzavretej medzi Zdroj Univers a.s. a navrhovateľom. V oboch právnych úkonoch sa uvádza len
budova stojaca na parcele č.XXXX/X. V tejto súvislosti nie je bez významu, že v čase vykonania oboch
právnych úkonov (1995, 2000) boli nielen uvedené parcely, ale aj obe budovy, t.j.OD Gastrodom na
Mlynskej ul.27 ako aj bytový dom na A. X..X, zapísané v katastri nehnuteľností na samostatných listoch
vlastníctva. Uvedené nesporne vyplynulo z vykonaného dokazovania, vrátane informácie katastrálneho

úradu. Parcela č. XXXX/X, ako aj stavba na predmetnej parcele - bytový dom na A. X..Č..X, boli v roku
1992zapísanénalistvlastníctvač.XXXXXkat.úz.Z.O..VčaseprivatizáciebolabudovaOdGastrodom,
v tom čase označená ako stavba súp.č.XXXX stojaca na pozemku parc.č.XXXX/X, zapísané na list
vlastníctva č. XXXX a v čase prevodu zo spoločnosti Zdroj Univers a.s. na navrhovateľa boli zapísané
na liste vlastníctva č.XXX.

Všeobecný princíp výkladu právnych úkonov, vyjadrených slovami v oblasti súkromného práva je
obsiahnutý v ust. § 35 ods.2 Občianskeho zákonníka. Platí, že právne úkony, vyjadrené slovami, je
potrebné vykladať podľa ich jazykového vyjadrenia a skutočnej slobodnej vôle toho, kto právny úkonučinil. Táto vôľa však nesmie byť v rozpore s jednoznačným jazykovým prejavom, vyjadreným písomne.
Pokiaľ sú pojmy použité k jazykovému vyjadreniu obsahu písomnej zmluvy natoľko jednoznačné, že z
nich nemožno ani s prihliadnutím k tvrdenej vôli usudzovať na iný obsah tohto právneho úkonu, nemožno

potom obsah zmluvného dojednania vykladať v rozpore s jeho písomným vyjadrením a raz učinený
prejav vôle takto dopĺňať, meniť či dokonca nahradzovať, pokiaľ ju účastník nemal, príp. aj mal, ale ju
neprejavil.

V danom prípade bola vôľa zmluvných strán, vyjadrená v privatizačnom projekte resp. prílohe

zakladateľskej listiny spoločnosti Zdroj Univers a.s. zo dňa 23.8.1995, ako aj v zmluve o prevode
vlastníctva nehnuteľnosti uzavretej dňa 10.2.2000 medzi predávajúcim Zdroj Univers a.s. a kupujúcim
navrhovateľom, vo vzťahu k vymedzeniu predmetu prevodu vlastníctva, v týchto právnych úkonoch
jednoznačne písomne vyjadrená. Predmetom prevodu vlastníckeho práva neboli sporné priestory,
nachádzajúce sa v obytnom dome na Puškinovej ulici na pozemku parc.č.XXXX/X. Ako už súd uviedol
vyššie, oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej

opatrnosti vyhnúť. Pri zachovaní obvyklej opatrnosti si kupujúci nadobúdatelia museli byť vedomí toho,
že nehnuteľnosť, ktorá v zmluve nie je označená a pritom je riadne zapísaná v katastri nehnuteľností,
nemôžu nadobudnúť. Pokiaľ sa teda nadobúdatelia nepresvedčili o existencii práva, ktoré v zmluve, od
ktorej odvíjali svoje vlastnícke právo, nebolo vôbec špecifikované, nemôžu byť so zreteľom k všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že im právo náleží. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že výkon držby

resp. užívanie nepochybne obnáša takú činnosť, akou je umiestnenie zariadení a predmetov slúžiacich
na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, ako aj úpravy a opravy týchto zariadení a priestorov ako
takých a pod.. Uvedené obchodné spoločnosti faktickým uchopením držby sporných priestorov mali
nepochybne na mieste samom možnosť zistiť, že sporné priestory sú umiestnené, resp. že sú súčasťou
budovy obytného domu a že priestory suterénu, prízemia a 1.nadzemného podlažia, na ktorých sa

sporné priestory nimi užívané nachádzajú, v ostatnej časti užíva družstvo resp. vlastníci bytov. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že Zdroj Univers a.s. požiadal kataster nehnuteľností o zápis
domu súp.č. XXX (OD Gastrodom) na parc.č. XXXX/X kat. úz. G.-Z. do katastra nehnuteľností, pričom
prílohu jeho žiadosti tvoril geometrický plán na porealizačné zameranie budovy na parc.č. XXXX/X č.
14396238-49/97 zo dňa 5.5.1997. Podľa výkazu výmer, tvoriaceho prílohu tohto geometrického plánu,

na liste vlastníctva XXXXX je evidovaná parcela č. XXXX/X o výmere 310 m2 zastavané plochy a dom s
doterajším vlastníkom (družstvo) a na liste vlastníctva č. XXX je evidovaná parcela č. XXXX/X o výmere
2393 m2 zastavané plochy a budova vo vlastníctve Zdroj Univers a.s. Košice. Uvedené skutočnosti sa
javia v rozpore s tvrdením navrhovateľa o dobrej viere týchto subjektov.

Už len na okrej súd dodáva, že súdna prax sa v zhode s právnou teóriou ustálila na názore, že
pre posúdenie určitosti zmluvy o prevode nehnuteľností je významný len prejav vôle vyjadrený v
písomnej forme. Je pritom irelevantné, že účastníkom zmluvy bolo zrejmé, ktoré nehnuteľnosti sú
predmetom prevodu. V takýchto prípadoch prevažuje verejný záujem na určitosti vlastníckych práv nad
individuálnym záujmom zmluvných strán.

Zhrnúc vyššie uvedené, vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že k vydržaniu
priestorov, vo vzťahu ku ktorým sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva, nedošlo a to
z dôvodu, že nebola splnená jedna zo základných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním, a to oprávnenosť držby, ktorá sa odvíja od právneho dôvodu (titulu) držby.

Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia a odporcom,

ktorí mali v konaní úspech, priznal náhradu trov, potrebných na účelné bránenie svojho práva proti
navrhovateľovi.

Trovy odporcu v 1.rade predstavujú trovy právneho zastúpenia, pretože odporca v 1.rade bol v tomto
konaní zastúpený advokátom JUDr.Ivanom Husárom. Právny zástupca odporcu v 1.rade vyčíslil trovy

právneho zastúpenia vo výške 10.964,15 EUR.

Trovy odporcov v 3., 6., 7., 8., 10., 11., 12., 17., 18., 19., 20., 22., 24., 25., 26., 27., 28., 29., 33., 34.,
34. a 36. rade predstavujú trovy právneho zastúpenia, pretože títo boli v konaní zastúpení advokátomJUDr.Jánom Martincom. Právny zástupca odporcu v 1.rade vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške
50.103,13 EUR.

Odporcovia v 2., 4., 5., 9., 13., 14., 15., 16., 21., 23., 30., 31. a 32. rade si náhradu trov neuplatnili resp. im
vznik trov z obsahu spisu nevyplýva, preto súd vyslovil, že im náhradu trov konania proti navrhovateľovi
nepriznáva.

Trovy právneho zastúpenia odporcu v 1.rade súd určil podľa ust. § 10, § 14 a § 16 ods.3 vyhl.MS SR č.

655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom
v čase vykonania právnych služieb.

Podľa ust. § 10 ods.2citovanej vyhlášky, v znení účinnom do 31.12.2008, ak nie je ustanovené inak,
považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna
služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby.

Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nebytovým priestorom a určenie
spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a zariadeniam domu a k pozemku. Pri určení tarifnej
hodnoty podľa ust. § 10 ods.2 cit.vyhlášky súd vychádzal z ceny veci, ku ktorej sa navrhovateľ domáhal
určenia vlastníckeho práva.

Odporcoviapredložilidveinformácierealitnejspoločnosti4SALEs.r.o.,sosídlomvKošiciach,Mäsiarska
40 zo dňa 20.2.2015. Podľa jednej bola trhová hodnota predmetných nebytových priestorov o výmere
995 m2 (suterén 187,5 m2, prízemie 310 m2, medziposchodie 187,5 m2 a 1.poschodie 310 m2)
odhadom 495.000 EUR. Podľa druhej bola trhová hodnota predmetných nebytových priestorov o výmere

310 m2 odhadom 250.000 EUR. Odporca v 1.rade predložil aj znalecký posudok L..L. J. zo dňa
23.8.2012, podľa ktorého trhová hodnota nebytového priestoru na prízemí meštianskeho domu na
Mäsiarskej ul. 9 v Košiciach o výmere 88,90 m2 je 86.511 EUR.

V prvom rade je potrebné uviesť, že predmetom tohto konania boli nebytové priestory o výmere 359,19

m2 ( suterén 57,06 m2, prízemie 141,43 m2, mezonet so vstupom na prízemí 99,46 m2 a 1.poschodie
61,24 m2). Uvedené vyplýva zo sprievodnej správy spoločnosti Stavoprojekt Košice a.s. k výpočtu
podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku, ktorú navrhovateľ súdu predložil pri
návrhu na pripustenie zmeny žaloby v znení, v akom bola predmetom tohto konania.

Vychádzajúc z predložených informácií realitnej kancelárie, podľa jednej správy je cena za 1 m2 vo
výške 497,49 EUR, podľa druhej je cena za 1 m2 vo výške 806,45 EUR a podľa znaleckého posudku
je cena za 1 m2 vo výške 973,13 EUR; priemer predstavuje 758 EUR za 1 m2. Vzhľadom k tomu, že
súd disponoval len uvedenými podkladmi, pri určení ceny veci vychádzal z priemernej ceny za 1 m2; pri
celkovej výmere 359,19 m2 cena veci, ktorá bola predmetom konania, predstavuje 272.266 EUR.

Čo sa týka odporcu v 1.rade, tento bol v čase začatia konania vlastníkom 4 bytov v bytovom dome (byty
č. X,XX,XX V. XX). Odporca v 1.rade tvrdil, že bol tiež vlastníkom bytu č.11. Z výpisu z listu vlastníctva
v čase podania žaloby je však zrejmé, že vlastníkmi predmetného bytu boli S. H. V. H. H.. Vychádzajúc
z LV výška podielu odporcu v 1.rade k predmetu konania predstavovala spolu 18.308/100.000-in, preto

tarifná hodnota vo vzťahu k odporcovi v 1.rade predstavuje 49.846,46 EUR.

Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby činí 526,13 EUR. Tarifná odmena v uvedenej
výške patrí za tieto úkony vykonané JUDr.Ivanom Husárom: 1. prevzatie a príprava zastúpenia (2007), 2.
vyjadreniekžalobezodňa14.11.2007, 3. účasťnapojednávaní 20.6.2013,4.a5.účasťnapojednávaní

dňa 30.9.2013 - pojednávanie trvalo viac ako 2 hodiny - ust. § 13a ods.1 písm.d/ cit.vyhl. v znení účinnom
od 1.7.2013, 6. a 7. účasť na pojednávaní 9.12.2013 - pojednávanie uvedeného dňa trvalo viac ako 2
hodiny - ust. § 13a ods.1 písm.d/ cit.vyhl. v znení účinnom od 1.7.2013, 8. účasť na ohliadke 28.4.2014,
9. účasť na pojednávaní 1.12.2014 a 10. účasť na pojednávaní 17.2.2015, spolu 4.209,04 EUR.
Podľa ust. § 14 ods.4 resp.5 cit.vyhlášky patrí za účasť na pojednávaniach konaných dňa 4.11.2010

a dňa 19.4.2012 tarifná odmena vo výške jednej štvrtiny, pretože pojednávanie bolo odročené bez
prejednania vo veci samej, t.j. vo výške 131,53 EUR za jeden úkon.
Podľa ust. § 14 ods.4 cit.vyhlášky, v znení účinnom od 1.6.2010 do 30.6.2013, odmena vo výške jednej
tretiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za úkon ďalšej porady alebo rokovania s klientom, aknepresiahne jednu hodinu. V zmysle cit.ust. preto právnemu zástupcovi patrí 175,37 EUR za poradu s
klientom dňa 25.6.2010 v trvaní od 10,00 hod. do 10,45 hod. a rovnaká suma za poradu s klientom dňa
17.6.2013 v trvaní od 9,00 hod. do 9,30 hod.

Podľa ust. § 13a ods.2 písm.d/ cit.vyhlášky, v znení účinnom od 1.7.2013, odmena vo výške jednej
polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za úkon ďalšej porady alebo rokovania s klientom, ak
nepresiahne jednu hodinu. V zmysle cit.ust. preto právnemu zástupcovi patrí 263,06 EUR za poradu s
klientom dňa 16.2.2015 v trvaní od 8,00 hod. do 8,30 hod.
Spolu tarifná odmena za 15 úkonov právnej služby činí 5.085,90 EUR.

Právnemu zástupcovi ďalej patrí tzv.režijný paušál za každý úkon právnej služby. Jeho výška v roku
2007 činila 5,91 EUR a patrí za 2 úkony vykonané v tomto roku. V roku 2010 bol režijný paušál vo výške
7,21 EUR a patrí za 2 úkony vykonané v tomto roku. V roku 2012 bol režijný paušál vo výške 7,63 EUR
a patrí za 1 úkon. V roku 2013 bol režijný paušál vo výške 7,81 EUR a patrí za 6 úkonov. V roku 2014
bol vo výške 8,04 a patrí za 2 úkony. V roku 2015 je vo výške 8,39 EUR a patrí za 2 úkony. Spolu režijný
paušál činí 105,20 EUR.

Tarifná odmena a režijný paušál spolu predstavujú 5.191,10 EUR. Podľa ust. § 18 ods.3 cit.vyhlášky
súd uvedenú sumu zvýšil o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, keďže právny zástupca odporcu v
1.rade preukázal, že je platiteľom tejto dane. Po pripočítaní dane v sume 1.038,22 EUR celková výška
trov právneho zastúpenia činí 6.229,32 EUR.

Podľa ust. § 13 cit.vyhlášky, v znení účinnom od 1.6.2010, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o
50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Čo sa týka odporcov v 3., 6., 7., 8., 10., 11., 12., 17., 18., 19., 20., 22., 24., 25., 26., 27., 28., 29., 33.,

34., 34. a 36. rade, výška podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu je:
- u odporcu v 3. rade 1832/100000, preto tarifná hodnota vo vzťahu k nemu predstavuje 4.987,91 EUR
a základná sadzba tarifnej odmeny je vo výške 180,93 EUR, po znížení o 50 % vo výške 90,47 EUR;
- u odporcu v 6. rade 4902/100000, preto tarifná hodnota vo vzťahu k nemu predstavuje 13.346,48 EUR
a základná sadzba tarifnej odmeny je vo výške 303,74 EUR, po znížení o 50 % vo výške 151,87 EUR;

- u odporcu v 7. rade 1704/100000, preto tarifná hodnota vo vzťahu k nemu predstavuje 4.639,41 EUR
a základná sadzba tarifnej odmeny je vo výške 161,01 EUR, po znížení o 20 % vo výške 128,81 EUR,
po znížení o 50 % vo výške 80,51 EUR;
- u odporcu v 8. rade 1842/100000, preto tarifná hodnota vo vzťahu k nemu predstavuje 5.015,14 EUR
a základná sadzba tarifnej odmeny je vo výške 180,93 EUR, po znížení o 20 % vo výške 144,75 EUR,

po znížení o 50 % vo výške 90,47 EUR;
- u odporcu v 10. rade 1704/100000, preto tarifná hodnota vo vzťahu k nemu predstavuje 4.639,41 EUR
a základná sadzba tarifnej odmeny je vo výške 161,01 EUR, po znížení o 50 % vo výške 80,51 EUR;
- u odporcov v 11. a 12. rade 4179/100000, preto tarifná hodnota vo vzťahu k nim predstavuje 11.377
EUR; ide o podiel v BSM, preto súd ustálil, že tarifná hodnota osobitne vo vzťahu k obom zvlášť je 1 z

tejto hodnoty, t.j. 5.688,50 EUR. Základná sadzba tarifnej odmeny je vo výške 200,85 EUR, po znížení
o 20 % vo výške 160,68 EUR, po znížení o 50 % vo výške 100,43 EUR;
- u odporcov v 17. a 18. rade 4179/100000, preto tarifná hodnota vo vzťahu k nim predstavuje 11.377
EUR; ide o podiel v BSM, preto súd ustálil, že tarifná hodnota osobitne vo vzťahu k obom zvlášť je 1 z
tejto hodnoty, t.j. 5.688,50 EUR. Základná sadzba tarifnej odmeny je vo výške 200,85 EUR, po znížení

o 20 % vo výške 160,68 EUR, po znížení o 50 % vo výške 100,43 EUR;
- u odporcov v 19. a 20. rade 4179/100000, preto tarifná hodnota vo vzťahu k nim predstavuje 11.377
EUR; ide o podiel v BSM, preto súd ustálil, že tarifná hodnota osobitne vo vzťahu k obom zvlášť je 1 z
tejto hodnoty, t.j. 5.688,50 EUR. Základná sadzba tarifnej odmeny je vo výške 200,85 EUR, po znížení
o 20 % vo výške 160,68 EUR, po znížení o 50 % vo výške 100,43 EUR;

- u odporcu v 22. rade 4179/100000, preto tarifná hodnota vo vzťahu k nemu predstavuje 11.377 EUR
a základná sadzba tarifnej odmeny je vo výške 270,54 EUR, po znížení o 20 % vo výške 216,43 EUR,
po znížení o 50 % vo výške 135,27 EUR;
- u odporcu v 24. rade 4902/100000, preto tarifná hodnota vo vzťahu k nemu predstavuje 13.346,48
EUR a základná sadzba tarifnej odmeny je vo výške 303,74 EUR, po znížení o 20 % je vo výške 242,99

EUR, po znížení o 50 % vo výške 151,87 EUR;
- u odporcu v 25. rade 4179/100000, preto tarifná hodnota vo vzťahu k nemu predstavuje 11.377 EUR
a základná sadzba tarifnej odmeny je vo výške 270,54 EUR, po znížení o 20 % vo výške 216,43 EUR,
po znížení o 50 % vo výške 135,27 EUR;- u odporcu v 26. rade 4902/100000, preto tarifná hodnota vo vzťahu k nemu predstavuje 13.346,48
EUR a základná sadzba tarifnej odmeny je vo výške 303,74 EUR, po znížení o 20 % je vo výške 242,99
EUR, po znížení o 50 % vo výške 151,87 EUR;

- u odporcov v 27. a 28. rade 4179/100000, preto tarifná hodnota vo vzťahu k nim predstavuje 11.377
EUR; ide o podiel v BSM, preto súd ustálil, že tarifná hodnota osobitne vo vzťahu k obom zvlášť je 1 z
tejto hodnoty, t.j. 5.688,50 EUR. Základná sadzba tarifnej odmeny je vo výške 200,85 EUR, po znížení
o 20 % vo výške 160,68 EUR, po znížení o 50 % vo výške 100,43 EUR;
- u odporcu v 29. rade 4902/100000, preto tarifná hodnota vo vzťahu k nemu predstavuje 13.346,48

EUR a základná sadzba tarifnej odmeny je vo výške 303,74 EUR, po znížení o 20 % je vo výške 242,99
EUR, po znížení o 50 % vo výške 151,87 EUR;
- u odporcov v 33. a 34. rade 4207/100000, preto tarifná hodnota vo vzťahu k nim predstavuje 11.454,23
EUR; ide o podiel v BSM, preto súd ustálil, že tarifná hodnota osobitne vo vzťahu k obom zvlášť je 1 z
tejto hodnoty, t.j. 5.727,12 EUR. Základná sadzba tarifnej odmeny je vo výške 200,85 EUR, po znížení
o 20 % vo výške 160,68 EUR, po znížení o 50 % vo výške 100,43 EUR;

- u odporcov v 35. a 36. rade 4297/100000, preto tarifná hodnota vo vzťahu k nim predstavuje 11.699,27
EUR; ide o podiel v BSM, preto súd ustálil, že tarifná hodnota osobitne vo vzťahu k obom zvlášť je 1 z
tejto hodnoty, t.j. 5.849,64 EUR. Základná sadzba tarifnej odmeny je vo výške 200,85 EUR, po znížení
o 20 % vo výške 160,68 EUR, po znížení o 50 % vo výške 100,43 EUR.

V súlade s vyššie cit.ust. § 13 vyhlášky, za spoločné úkony pri zastupovaní vyššie uvedených odporcov
súd vychádzal zo základnej tarifnej odmeny zníženej o 50 %.

Za zastupovanie odporcov v 3. a 8. rade s rovnakou hodnotou základnej tarifnej odmeny patrí odmena
vo výške 90,47 EUR za jeden úkon, za tieto úkony: 1. prevzatie a príprava zastúpenia (2010), 2. a 3.

účasť na pojednávaní dňa 20.6.2013 (pojednávanie trvalo viac ako 2 hodiny - ust. § 13a ods.1 písm.d/
cit.vyhl. v znení účinnom od 1.7.2013), 4. a 5. účasť na pojednávaní dňa 30.9.2013 (pojednávanie trvalo
viac ako 2 hodiny - ust. § 13a ods.1 písm.d/ cit.vyhl. v znení účinnom od 1.7.2013), 6. a 7. účasť na
pojednávaní 9.12.2013 - pojednávanie uvedeného dňa trvalo viac ako 2 hodiny - ust. § 13a ods.1 písm.d/
cit.vyhl. v znení účinnom od 1.7.2013, 8. účasť na ohliadke 28.4.2014, 9. písomné podanie vo veci samej

z 28.11.2014, 10. účasť na pojednávaní 1.12.2014 a 11. účasť na pojednávaní 17.2.2015, spolu vo
výške 995,17 EUR za jedného z odporcov, za oboch 1.990,34 EUR.
Podľa ust. § 14 ods.4 resp.5 cit.vyhlášky patrí za účasť na pojednávaniach konaných dňa 4.11.2010, dňa
19.4.2012 a 6.10.2014 tarifná odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby, pretože pojednávanie
bolo odročené bez prejednania vo veci samej a teda, vo výške 22,61 EUR za jeden úkon, spolu za 3

úkony 67,83 EUR a spolu za oboch odporcov 135,66 EUR.

Za zastupovanie odporcov v 6., 24., 26. a 29. rade s rovnakou hodnotou základnej tarifnej odmeny patrí
odmena vo výške vo výške 151,87 EUR za jeden úkon, za tie isté úkony, ako sú uvedené vyššie, spolu
vo výške 1.670,57 EUR za jedného z odporcov, za všetkých spolu 6.682,28 EUR.

Podľa ust. § 14 ods.4 resp.5 cit.vyhlášky patrí za účasť na pojednávaniach konaných dňa 4.11.2010, dňa
19.4.2012 a 6.10.2014 tarifná odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby, pretože pojednávanie
bolo odročené bez prejednania vo veci samej a teda, vo výške 37,97 EUR za jeden úkon, spolu za 3
úkony 113,91 EUR a spolu za štyroch odporcov 455,64 EUR.

Za zastupovanie odporcov v 7. a 10. rade s rovnakou hodnotou základnej tarifnej odmeny patrí odmena
vo výške vo výške 80,51 EUR za jeden úkon, za tie isté úkony, ako sú uvedené vyššie, spolu vo výške
885,61 EUR za jedného z odporcov, za oboch spolu 1.771,22 EUR.
Podľa ust. § 14 ods.4 resp.5 cit.vyhlášky patrí za účasť na pojednávaniach konaných dňa 4.11.2010, dňa
19.4.2012 a 6.10.2014 tarifná odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby, pretože pojednávanie

bolo odročené bez prejednania vo veci samej a teda, vo výške 20,12 EUR za jeden úkon, spolu za 3
úkony 60,36 EUR a spolu za oboch odporcov 120,72 EUR.

Za zastupovanie odporcov v 11.,12.,17., 18., 19., 20., 27., 28., 33., 34., 35. a 36. rade s rovnakou
hodnotou základnej tarifnej odmeny patrí odmena vo výške vo výške 100,43 EUR za jeden úkon, za tie

isté úkony, ako sú uvedené vyššie, spolu vo výške 1.104,73 EUR za jedného z odporcov, za všetkých
12 odporcov spolu 13.256,76 EUR.
Podľa ust. § 14 ods.4 resp.5 cit.vyhlášky patrí za účasť na pojednávaniach konaných dňa 4.11.2010, dňa
19.4.2012 a 6.10.2014 tarifná odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby, pretože pojednávaniebolo odročené bez prejednania vo veci samej a teda, vo výške 25,11 EUR za jeden úkon, spolu za 3
úkony 75,33 EUR a spolu za 12 odporcov 903,96 EUR.

Za zastupovanie odporcov v 22. a 25. rade s rovnakou hodnotou základnej tarifnej odmeny patrí odmena
vo výške vo výške 135,27 EUR za jeden úkon, za tie isté úkony, ako sú uvedené vyššie, spolu vo výške
1.487,97 EUR za jedného z odporcov, za oboch spolu 12.975,94 EUR.
Podľa ust. § 14 ods.4 resp.5 cit.vyhlášky patrí za účasť na pojednávaniach konaných dňa 4.11.2010, dňa
19.4.2012 a 6.10.2014 tarifná odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby, pretože pojednávanie

bolo odročené bez prejednania vo veci samej a teda, vo výške 33,81 EUR za jeden úkon, spolu za 3
úkony 101,43 EUR a spolu za oboch odporcov 202,86 EUR.

Spolu tarifná odmena za 14 úkonov právnych služieb predstavuje 38.495,38 EUR.

Právnemu zástupcovi ďalej patrí tzv.režijný paušál za každý úkon právnej služby, učinený vo vzťahu k

22.odporcom. V roku 2010 bol režijný paušál vo výške 7,21 EUR a patrí za 2 úkony vykonané v tomto
roku x 22 odporcov, spolu vo výške 317,24 EUR. V roku 2012 bol režijný paušál vo výške 7,63 EUR a
patrí za 1 úkon x 22 odporcov, spolu vo výške 167,86 EUR. V roku 2013 bol režijný paušál vo výške
7,81 EUR a patrí za 6 úkonov x 22 odporcov, spolu vo výške 1.030,92 EUR. V roku 2014 bol vo výške
8,04 a patrí za 4 úkony x 22 odporcov, spolu vo výške 707,52 EUR. V roku 2015 je vo výške 8,39 EUR

a patrí za 1 úkon x 22 odporcov, spolu vo výške 184,58 EUR. Spolu režijný paušál činí 2.408,12 EUR.

Celková výška trov právneho zastúpenia (odmena + režijný paušál) predstavuje 40.903,50 EUR.

V súlade s ust. § 149 ods.1 O.s.p. súd uložil navrhovateľovi, aby priznanú náhradu trov zaplatil odporcom

k rukám ich právnych zástupcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( 205 ods. 2
O.s.p. )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 O.s.p. ).