Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/83/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115213596
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3115213596.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: S. I., zastúpený zástupcom: Y.,
T., Q. & T. s.r.o., so sídlom v F., ul. T. X/B, proti žalovanému: L. C., bytom M., ul. F. XXXX/XX, o zaplatenie
1.128,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
25. októbra 2016, č. k. 17C/235/2015-70, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.128,95 eur,
úrok vo výške 16,90 % ročne zo sumy 730,66 eur za obdobie od 01.04.2015 do zaplatenia a úrok z
omeškania 8,25 % ročne zo sumy 1.032,17 eur za obdobie od 01.04.2015 do zaplatenia, a to do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal dlhu z úveru,
pretože úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm.a) zák. č. 129/2010 Z.z.) pre
nesplnenie náležitosti úverovej zmluvy stanovenej ust. § 9 ods. 2 písm. y) a k) zák. č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere podľa súdu prvej inštancie neobsahovala správny údaj o
priemernej RPMN a neobsahovala údaj o jednotlivých zložkách splátok úveru. Údaj o priemernej RPMN

uvedený v zmluve totiž podľa súdu prvej inštancie nezodpovedal dohodnutej zmluvnej splatnosti. Keďže
úver bol žalovanému poskytnutý dňa 03.02.2011 a splatný sa stal poslednou 60. splátkou splatnou
dňa 15.02.2016, nemal zmluvnú splatnosť od 1 do 5 rokov, ale od 5 do 10 rokov. Preto priemerná
RPMN zverejňovaná podľa § 21 zák.č. 129/2010 Z.z. mala byť v zmluve uvedená podľa úverov so
splatnosťou 5 - 10 rokov, teda 27,12 % a nie podľa úverov so splatnosťou 1 - 5 rokov (44,57 %).
Podľa súdu prvej inštancie je bez vplyvu na uvedené to, že úver sa mal splatiť v 60 mesačných
splátkach (čo zodpovedá obdobiu piatich rokov), pretože zverejňovaná priemerná RPMN sa uvádza

pre obdobie zmluvnej splatnosti, nie pre dĺžku obdobia medzi prvou a poslednou splátkou. Ako ďalší
dôvod bezodplatnosti úveru konštatoval súd prvej inštancie to, že úverovej zmluve absentuje údaj o
výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný žalobcovi vrátil
poskytnutú istinu, neboli ďalšie plnenia dôvodné a súd prvej inštancie preto žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol súd prvej inštancie podľa 255 ods. 1 a 2 CSP.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť.
Namietal nesprávne zaradenie poskytnutého úveru medzi úvery so splatnosťou od 5 do 10 rokov, keďže
prvá splátka úveru bola splatná dňa 15.3.2011 a posledná dňa 15.2.2016. V tejto súvislosti žalobca
napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že nerozlišuje medzi prirodzeným plynutím času a splatnosťou,pričom významná je tu zmluvná splatnosť. Tou je potrebné rozumieť práve splácanie daným počtom
mesačných splátok, pretože je to počet splátok, ktorými sa amortizuje istina, a práve počet splátok
tak určuje celkovú výšku sumy, ktorú je povinný dlžník zaplatiť. Žalovaný ďalej namietal nesprávny

výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože z uvedeného
ustanovenia nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere osobitne informáciu o tom,
aká suma z každej splátky úveru sa započítava na istinu, úroky a poplatky.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4.Odvolacísúdpreskúmalvecvzmysleust.§378anasl.CSPbeznariadeniaodvolaciehopojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388
CSP.

5. Ohľadom záveru súdu prvej inštancie o nesprávne uvedenej RPMN je rozhodujúcim výklad pojmu

zmluvná splatnosť ako jedno z kritérií pre určenie priemernej RPMN podľa zák. č. 129/2010 Z.z. Súd
prvej inštancie ju pri poskytnutom úvere konštatoval v intervale 5 - 10 rokov a žalobca prezentoval v
intervale 1-5 rokov. Skutkovým východiskom oboch záverov bolo uzavretie úverovej zmluvy a možnosť
čerpania úveru dňa 3.2.2011, dohodnutý dátum prvej splátky dňa 15.3.2011 a poslednej splátky dňa
15.2.2016. Pri obvyklom výklade pojmu splatnosť, sa pod týmto pojmom rozumie zmluvne dohodnutý,

predpisom stanovený, či rozhodnutím určený okamžik, kedy je dlžník povinný svoj dlh splniť. Tento
okamžik nie je zhodný so vznikom samotného práva veriteľa voči dlžníkovi. Splatnosť nenastane, ak síce
existuje právo veriteľa na plnenie od dlžníka, no nenastal ešte okamžik, kedy má byť toto právo splnené.

6. Tak v posudzovanom prípade vzniklo žalobcovi ako veriteľovi právo na vrátenie úveru s

príslušenstvom dňom uzavretia úverovej zmluvy 3.2.2011 (resp. dňom čerpania úveru zo strany
žalovaného), no v tento deň nebol žalobca ako dlžník povinný vrátiť ani len prvú splátku úveru. Úver
bol poskytnutý, no nie splatný. Splatným sa stal v jeho prvej splátke až dňa 15.3.2011, a preto zmluvnú
splatnosť úveru nemožno počítať od skoršieho okamžiku. Vymedzením počiatku zmluvnej splatnosti
dňom 15.3.2011 a jej konca dňom 15.2.2016 sa jednoznačne jednalo o úver so zmluvnou splatnosťou

do 5 rokov. Záver súdu prvej inštancie, ktorý určil zmluvnú splatnosť v rozpore s uvedeným preto nebol
správny, v dôsledku čoho nebol správny ani na to nadväzujúci záver o úvere ako bezúročnom a bez
poplatkov.

7. Rozhodnutie o zamietnutí žaloby založil súd prvej inštancie tiež na použití § 9 ods. 2 písm. k)

zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy
medzi stranami sporu. Podľa uvedeného ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Inak veriteľ nemá právo na úroky a poplatky za úver (§ 11 ods. 1 Zák. č.
129/2010 Z.z.).

8. Súdna prax nebola pri aplikácii uvedeného ustanovenia donedávna jednotná. Rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.2.2018 sp. zn. 3Cdo 146/2017 však prijalo záver, že predmetné
ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ

predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť
požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale
len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

9. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby pre nesplnenie náležitosti úverovej
zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. nie je v súlade s uvedeným záverom NS SR.

10. Pre nesprávnosť všetkých záverov súdu prvej inštancie o úvere ako bezúročnom a bez poplatkov
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel. O úroku z omeškania rozhodol odvolací

súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
podľa ktorých patrí žalobcovi priamo zo zákona a vo výške vyplývajúcej zo zákona aj úrok z omeškania
z omeškania za obdobie, v ktorom bol žalovaný v omeškaní so splnením svojho dlhu.11. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozhodnutia bol v konaní plne úspešný žalobca, preto mu v súlade
s ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP patrí voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným

rozhodnutím.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).