Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 12, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010601
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116010601.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
VladimíraTenceraaMgr.KristínyFerencziovej,vtrestnejveciodsúdenéhoH.F.,osťažnostiodsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12.10.2017, č. k. 5Nt/54/2016-44, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 12.4.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie z r u š u j e .

II. Podľa § 399 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa návrh odsúdeného H. F., nar. XX.XX.XXXX, na
povolenie obnovy konania, vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 4 T/9/2010, o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 12.10.2017, č. k. 5Nt/54/2016-44 súd rozhodol tak, že
podľa § 399 odsek 1 písm. b) Trestného poriadku, žiadosť odsúdeného H. F., nar. XX.XX.XXXX v I.,
trvale bytom I., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, na povolenie obnovy konania,

zamieta.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, bezprostredne po jeho vyhlásení, sťažnosť odsúdený,
ktorú písomne odôvodnil vlastným podaním, ako i prostredníctvom obhajcu.
Obhajca odsúdeného v odôvodnení zahlásenej sťažnosti uviedol, že pokiaľ by bola použitá asperačná
zásada bol by trest uložený v predchádzajúcom konaní miernejší. Ide o právne posúdenie veci, ale
má za to, že dôvod, ktorý uviedol súd vo svojom odôvodnení rozsudku sa nezakladá na správnom

posúdení a to, že návrh na obnovu konania smeruje proti výroku, ktorý už neexistuje neznamená,
že v minulosti neexistoval. Skutočnosť, že rozsudok bol neskôr právoplatne zrušený nie je podstatné
a uvádza, že prvotné rozhodnutie nebolo správne. Na základe uvedeného žiada Krajský súd, aby
rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vyhovel návrhu na povolenie obnovy konania.
Zahlásenúsťažnosťpísomneodôvodnilisamotnýodsúdený,pričompoukázalnanesprávnerozhodnutie
prvostupňového súdu, ktoré je v rozpore s Trestným poriadkom a jeho právom na súdnu a inú právnu

ochranupodľačl.46ods.1ÚstavySR,právomnaspravodlivésúdnekonaniepodľačl.6ods.1Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho právom na účinný opravný prostriedok podľa čl.
13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jeho návrh na povolenie obnovy konania
nebolomožnéodmietnuťprejehoneprípustnosť,pretožeobsahovalvšetkynáležitostivyžadované§394
ods. 1 Trestného poriadku, pretože daný návrh oprel o Nález Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012 sp.
zn. PL ÚS 106/2011, ktorým bolo vyslovené, že časť asperačnej zásady nie je v súlade s Ústavou SR.

Odsúdený poukázal, že asperačná zásada bola tiež použitá pri rozhodovaní o jeho pôvodnom treste,
a preto ide o nový dôkaz, ktorý je navyše spôsobilý v obnovenom konaní vyvolať zníženie pôvodného
trestu. Ďalej uviedol, že prvostupňové rozhodnutie je svojvoľné a nerešpektuje jeho základné práva a
taktiež sudca do budúcna prejudikoval zamietnutie každej novej žiadosti o povolenie obnovy konania.
Ďalej poukázal na judikát R 31/1989, ktorým poukázal na to že vo veciach v ktorých došlo z dôvodu
ukladania súhrnného trestu v inej trestnej veci k zrušeniu výroku o vine a výroku o treste je možné povoliť

obnovu konania. Na základe tohto je odsúdený presvedčený, že jeho pôvodný trest stále existuje v rámci
súčasného právoplatného súhrnného trestu uloženého Krajským súdom v Trnave.Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší
napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie rozhodne vo veci sám.

KrajskýsúdvTrnavenapodkladepodanejsťažnostipodľa§192odsek1Trestnéhoporiadku,preskúmal

správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej
lehote a smerujú voči výroku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
Napadnutýmuznesenímrozhodolokresnýsúdožiadostiodsúdenéhoopovolenieobnovykonania,ktoré

bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 4T/9/2010, ktoré sa skončilo rozsudkom zo dňa
18.10. 2011, právoplatným dňa 18. 11. 2011. Týmto bol Ivan Gombík uznaný za vinného zo spáchania
zločinu úverového podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Za to bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody s
použitím § 36 písm. l) Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona, v trvaní 8 rokov a 2 mesiace.

Asperačná zásada v čase rozhodovania bola upravená v ustanovení § 41 ods. 2 Trestného zákona, a
preto zvýšená horná hranica trestnej sadzby pri najprísnejšom trestnom čine § 222 ods. 3 Trestného
zákona bola o tretinu zvýšená a trest mal byť ukladaný v hornej polovici takto zvýšenej trestnej sadzby.
Následne bol uvedený výrok o treste uložený odsúdenému rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa
18.10.2011 sp. zn. 4T/9/2010 v spojení s uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 18.11.2011, sp.

zn. 4T/9/2010, zrušený rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 01.02.2012 sp. zn. 6T/1/2008 a bol
odsúdenému uložený úhrnno - súhrnný trest odňatia slobody za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 2
Trestného zákona, § 35 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.07.2001.
Správne konštatoval prvostupňový súd, že návrh odsúdeného na obnovu konania jednoznačne
smeruje proti výroku, ktorý už neexistuje t.j. výrok o treste, nie výrok o vine, pretože bol právoplatne

zrušený neskorším rozhodnutím Krajského súdu v Trnave. Sťažnostný súd poukazuje na argumentáciu
prvostupňového súdu týkajúcu sa tej skutočnosti, že nie je možné rušiť už raz právoplatne zrušený
výrok o treste, keďže návrh odsúdeného smeruje proti výroku, ohľadne ktorého obnova konania nie je
prípustná, kým by predmetný výrok o treste ,,neobživol“ povolením obnovy konania a zrušením výroku
o treste v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 6T/1/2008.

Natomtomiestesťažnostnýsúdpripomína,žeobnovakonaniajemimoriadnymopravnýmprostriedkom,
prostredníctvom, ktorého nie je možné revidovať skutkové alebo právne závery, vyslovené súdmi pri
rozhodovaní o vine obžalovaného, iba na základe iného hodnotenia už skôr vykonaných dôkazov.
K sťažnostným námietkam odsúdeného, krajský súd uvádza, že nie je možné povoliť obnovu konania vo
vecikdevýrokotresteužbolprávoplatnezrušenýanahradenýsúhrnnýmtrestomvinomkonaní.Krajský

súd poukazuje, že odsúdený si nesprávne vyložil aplikáciu judikátu R 31/1989, pretože predmetné
rozhodnutie sa týka toho, že ak je povolená obnova konania a zruší sa výrok o vine musí prísť
automaticky k zrušeniu výroku o treste, ktorý má svoj podklad aj vtedy ak ide o trest ktorý bol ako súhrnný
uložený v inom trestnom konaní. Použite uvedeného rozhodnutia v danom prípade nie je možné, pretože
odsúdený nežiada zrušiť výrok o vine, ale žiada pri povolení obnovy konania zrušiť iba výrok o treste,

ktorý mu bol už zrušený uložením súhrnného trestu rozhodnutím Krajského súdu v Trnave.
V konaní okresného súdu teda neboli zistené nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali
pozitívne rozhodnutie o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania. Preto prvostupňový súd
vecne správne rozhodol o zamietnutí žiadosti odsúdeného o povolenie obnovy konania.
K pochybeniu okresného súdu však došlo pri formulácii výroku prvostupňového súdu, čo však

nemalo vplyv na jeho vecnú správnosť. Nepresnú formuláciu, ktorá nezodpovedá zneniam príslušných
zákonných ustanovení Trestného poriadku, ktoré upravujú rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy
konania, napravil sťažnostný súd tak, že napadnuté uznesenie zrušil a zrušený výrok nahradil vlastným
výrokom tak, aby tento bol v súlade s príslušným ustanovením § 399 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
a aby presne identifikoval konanie vedené na okresnom súde, ktorého sa napadnuté uznesenie týka.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.