Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/112/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616203233
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616203233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený splnomocnenou
advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, so sídlom Advokátska kancelária so sídlom 900 45 Malinovo,
Slnečná 765/3, proti žalovanej: P. Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V., N. M. XXX/X, zastúpená
splnomocnenou advokátkou JUDr. Elenou Matulovou, so sídlom Advokátska kancelária 987 01 Poltár,
Železničná č. 287/9, o zaplatenie 220,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec číslo konania 8C/69/2016-94 zo dňa 12.12.2016, takto

r o z h o d o l :

I.RozsudokOkresnéhosúduLučenecčíslokonania 8C/69/2016-94 zodňa12.12.2016 potvrdzuje.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18,-
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 18,-eur od 29.06.2014 do zaplatenia
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol. Súd v
odôvodnení rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ
žalovanej ako dlžníčke na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.06.2013

poskytol spotrebiteľský úver vo výške 300,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi spolu s
odplatou vo výške 146,55 eur a úrokom vo výške 117,45 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 564,- eur.
Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov predstavovala RPMN 88%, úrok vo výške 39,15 % ročne
z poskytnutého úveru predstavuje sumu vo výške 117,45 eur. Toho istého dňa žalobca a žalovaná
uzatvorili dohodu o plnení v splátkach, v ktorej sa zaviazala žalovaná zaplatiť celkovú sumu 564,- eur
v 12 splátkach vo výške 47,- eur, vždy ku 28. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 28.07.2013.
V texte tejto dohody je uvedená hodnota RPMN 263,64 %. Žalovaná zaplatila len sumu 282,- eur, čím

porušila podmienky zmluvy o úvere a nedodržala splátkový kalendár, preto žalobca vyhlásil okamžitú
splatnosť dlhu dňa 29.06.2014. Následne súd prvej inštancie právne posúdil daný zmluvný vzťah ako
spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia osobitnej právnej normy upravujúcej spotrebiteľské úvery zákona
číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ku
dňu 28.06.2013). Vzhľadom na uvedené potom súd podrobil daný zmluvný vzťah súdnemu prieskumu z
hľadiska rešpektovania spotrebiteľského práva a zistil, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje všetky
obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované touto osobitnou právnou normou

podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ a to konkrétne údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Súd konštatoval, že daná zmluva o úvere neobsahuje
podstatnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch - RPMN, lebo hoci
je tento údaj uvedený v zmluve vo výške 88%, nezodpovedala realite, nejde o správnu RPMN, lebožalobca pri jej určení nevzal do úvahy úrok vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru v sume 117,45
eur. Ak súčasťou úverového vzťahu sú viaceré samostatné nároky žalobcu na zaplatenie istiny, úrokov
a poplatkov, veriteľ si nemôže sám vyberať, ktoré čiastkové nároky na úroky a poplatky do celkového

výpočtu RPMN zahrnie a ktoré nie, a tak ovplyvňovať celkovú výšku RPMN, ale hodnota RPMN musí
byť určená zo všetkých samostatných nárokov veriteľa na zaplatenie úrokov a poplatkov, ktoré musí
žalovaná ako spotrebiteľka podľa uzatvorenej úverovej zmluvy žalobcovi za poskytnutie úveru zaplatiť.
Hodnota RPMN uvedená v zmluve o úvere vo výške 88 % nezodpovedá skutočnosti pri započítaní úroku
vo výške 39 % ročne z poskytnutého úveru v sume 117,45 eur, ale aj odplaty pri poskytnutí peňažných

prostriedkov vo výške 146,55 eur, pri zohľadnení ktorých výška RPMN poskytnutého úveru predstavuje
až hodnotu 263,65 %. V dohode o plnení v splátkach je hodnota RPMN žalovanej poskytnutého úveru
uvedená vo výške 263,64 %, pričom však súd zdôraznil, že zákonnou povinnosťou žalobcu bolo uviesť
jej správnu hodnotu priamo do zmluvy. Uvedenie nesprávnej RPMN v zmluve je klamaním spotrebiteľa,
predstavuje nekalú obchodnú praktiku, pretože žalovaná nebola správne informovaná pred uzavretím
zmluvy o úvere o výške RPMN, čo je v rozpore s ustanovením § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z

dôvodu absencie zákonnej náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských
úveroch súd následne daný úver vyhodnotil podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ tohto zákona v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ako bezúročný a bez poplatkov a následne vyslovil, že žalovaná
je tak povinná zaplatiť žalobcovi iba istinu čerpaného úveru. Uvedená sankcia sa tak vzťahuje aj na
povinnosť žalovanej zaplatiť poplatok za upomienku (dohodnutý vo výške 10,- eur), ale aj zmluvnú

pokutu vo výške 33,- eur a odplatu za úver vo výške 146,55 eur vrátane úroku 117,45 eur. V tejto časti
preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie však v odôvodnení rozsudku
okrem tohto právneho posúdenia taktiež uviedol, že odhliadnuc od uvedeného, žalovaná sa v zmluve o
úvere zaviazala zaplatiť žalobcovi ako odplatu sumu 146,55 eur a úrok z úveru vo výške 39,15 %. Pri
splatnosti úveru v dobe jedného roka potom celková odplata žalovanej za poskytnutie úveru predstavuje

v prepočte 263,65 % ročne, pričom podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odplatu pri poskytovaní
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria : úrok, poplatky, akékoľvek iné odplatné plnenie alebo
iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím
peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Odplata sa vyjadruje
v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok. Najvyššia prípustná

miera odplaty je stanovená ako dvojnásobok priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk
pre jednotlivý typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov za kalendárny štvrťrok predchádzajúci
uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, čo v danom prípade činilo 39,20 % x 2 = 78,40 %. Po vykonanom
dokazovaní potom súd prvej inštancie konštatoval, že takáto vysoká odplata 263,65 % odporuje dobrým
mravom (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z týchto dôvodov potom súd uviedol, že aj keď by

žalovanej poskytnutý úver nebol považovaný za bezúročný a bez poplatkov, je zmluva o úvere absolútne
neplatným právnym úkonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), resp. výkonu práva žalobcu z tejto zmluvy
nemožno poskytnúť právnu ochranu podľa ustanovení § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka a § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z takéhoto právneho úkonu teda žalobcovi vznikol len nárok na vrátenie
istiny poskytnutého úveru žalovanou. Následne potom súd zhrnul, že pokiaľ žalobca poskytol žalovanej

úver vo výške 300,- eur, zaplatila pred splatnosťou dlhu sumu 282,- eur, je tak žalovaná povinná zaplatiť
žalobcovi sumu 18,- eur, ku ktorej súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18,- eur od 29.06.2014 do zaplatenia, lebo len
v tejto výške si úrok z omeškania žalobca žalobou uplatnil, pričom súd bol žalobou viazaný, pričom
do splatnosti úveru 29.06.2014 žalovaná dlžnú sumu nezaplatila. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu

ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného
sporového poriadku a vzhľadom na čiastočný procesný úspech oboch strán potom vyslovil, že nárok na
náhradu trov konania nepriznáva žiadnej zo strán sporu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namieta,

žesúdprvéhostupňapodľajehonázorurozsudoknedostatočneodôvodnil,čímodňalžalobcovimožnosť
konať pred súdom, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a napokon rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 28.6.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa
žalovaná zaviazala uhradiť istinu vo výške 300 eur s nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským

úverom vo výške 264 eur. Žalobca argumentuje, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nemožno preto
hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 564 eur s termínom splatnosti dňa28.6.2014. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára
- Dohody o plnení v splátkach. Žalobca tvrdí, že dlžník bol dňa 28.6.2013 s predmetnou Dohodou
oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v nej

následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných
splátkach vo výške 47 eur, vždy k 28. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 25.07.2013. Ročná
percentuálna miera nákladov je stanovená v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške
88 %. K uvedenému žalobca uviedol, že RPMN je v zmluve o úvere uvedená správne a vypočítaná
v zmysle platných právnych predpisov. Výška RPMN je taktiež v dokumente Štandardné európske

informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol klient oboznámený pred poskytnutím úveru, čo potvrdil
aj svojím vlastnoručným podpisom a je rovnaká ako v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. V
zmluve o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej
RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
vo výške 39,20 %. Odvolateľ preto namieta, že výpočet RPMN uvedený v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, ako aj výpočet uvedený v dohode o splátkach zodpovedá skutočnosti. Podľa dohody o splátkach

spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočíta v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 304,10 %. Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa
plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak, ako je to ustanovené v zmluve o úvere), na základe ktorých
logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 96,80 % stanovená v zmluve o úvere je

hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo výške 304,10 %
dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal
o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN je naviac
jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalobca
tak argumentuje, že výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa

vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené
na zmluve a výpočet RPMN uvedený v zmluve o úvere, ako aj výpočet uvedený v dohode o splátkach
zodpovedáskutočnosti.Nazákladetýchtoargumentovžalobcanamieta,žeúverniejemožnépovažovať
za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa jeho názoru obsahuje všetky
náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z.. Žalobca taktiež namieta, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy

o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom
2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadila podľa predpisov účinných
do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe
zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty
sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je

poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Žalobca tak argumentuje, že na
peňažnom trhu boli v čase poskytnutia úveru stovky iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia pri
poskytnutí úveru. Klient uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil

svojim podpisom. Hlavným predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je odplatné
poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi, pričom ekvivalentom ceny plnenia
je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Úrok patrí
žalobcovi od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných prostriedkov, a to až do doby, kedy
boli poskytnuté finančné prostriedky vrátené žalobcovi. Uplatnený nárok žalobcu v podobe úroku vo

výške 39,15 % ročne, ktorý bol dohodnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere v bode 2, vzhľadom na
povahu a podmienky úverového vzťahu, ako aj jeho zabezpečenie považuje žalobca za primeraný a v
súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty
(úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri
istom druhu finančných produktov. Pokiaľ ide o poplatok vo výške 146,55 eur, tento podľa názoru žalobcu

predstavuje administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Slovenská právna úprava v oblasti úverov „účtovaniu“
poplatku výslovne nebráni, pričom odvolateľ namieta, že zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne
spomína niektoré poplatky: za notárske služby, poplatok za predčasné splatenie úveru, poplatok za
vedenieúčtuatď..Jetedazrejmé,žeslovensképrávoaslovenskýzákonodarcapoplatokzaspracovanie

zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Taktiež zmluvná pokuta bola žalobcom uplatnená
v súlade s bodom 7 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru na základe týchto
argumentov potom odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil prvoinstančnímu súdu na ďalšie konanie.3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná a uviedla, že súhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie
a odvolanie žalobcu pokladá za nedôvodné. Zdôraznila, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou

spotrebiteľskou, pričom v danej zmluve absentujú podstatné náležitosti, konkrétne uvedené ustanovení
§ 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, k/ zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzatvorenia zmluvy. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi stranami niektorú z vymenovaných náležitostí
neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neurčitosť niektorej z vyššie uvedených náležitostí má

ten istý účinok, ako keby uvedená náležitosť v zmluve uvedená nebola. Zmyslom a účelom úpravy
spotrebiteľskýchúverovjedosiahnuťpravdivéinformovaniespotrebiteľaoposkytnutomúvereatovčase
uzavretia zmluvy. Keďže je zmluva o spotrebiteľskom úvere bezúročná a bez poplatková, má žalobca
nárok len na vrátenie istiny a nemá právo požadovať administratívny poplatok, zmluvnú pokutu, poplatok
za upomienku a ani dohodnuté úroky. Zároveň vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná poprela tvrdenie
žalobcu, že na žiadosť klienta bola vystavená dohoda o plnení v splátkach, pretože toto tvrdenie sa

zakladá na pravde. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako aj dohoda o plnení v splátkach, bola pripravená
žalobcom a žalovaná nemohla nič meniť, len tieto dve listiny podpísať. Obe tieto listiny boli predložené
v jednom balíku a podmienky neboli individuálne vyjednané. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne dojednanú podmienku je stav, že zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo
možné meniť ich obsah, tak, ako to bolo aj v danom prípade. Na základe uvedeného preto žalovaná

navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a
uplatnila si trovy odvolacieho konania.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez

nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného
súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

5. Žalobca, ako úverový veriteľ, sa návrhom na vydanie platobného rozkazu/žalobou datovanou
dňa 09.03.2016 domáhal voči žalovanej, ako úverovej dlžníčke, nároku na zaplatenie sumy 220,98

eur s príslušenstvom, ako nároku vyplývajúceho z uzatvorenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 28.06.2013, ktorou poskytol žalovanej úver vo výške 300 eur za dohodnutých
zmluvných podmienok. Toho istého dňa bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou aj Dohoda o
plnení v splátkach k predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorou boli dohodnuté mesačné splátky
vo výške 47 eur po dobu 12 mesiacov, pričom žalovaná do okamžitej splatnosti úveru zaplatila na daný

úver sumu 282 eur a okamžitá splatnosť úveru nastala ku dňu 29.06.2014.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vo veci najmä oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi - Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.06.2013, Dohodou o plnení
v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.06.2013, uzatvorenou dňa

28.06.2013, Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru a písomnými vyjadreniami
a stanoviskami strán sporu a po ich zvážení a vyhodnotení následne na podklade takto zisteného
skutkového stavu zaujal právne stanovisko obsiahnuté v rozsudku, ktorým súd meritórne rozhodol a
sčasti žalobnému nároku vyhovel. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca, ktorý ako odvolateľ namietal
vecnú správnosť v meritórnom výroku rozsudku súdu prvej inštancie, neuviedol v odvolaní žiadne nové

skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvej inštancie, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok
stanovených v ustanovení § 384 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku o ďalšie nové relevantné
skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolaním len
spochybnil vyvodený právny názor súdu prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania a
namietal dôvody a právne posúdenie veci, pokiaľ prvoinštačný súd uviedol, akými úvahami sa spravoval

a na podklade ktorých skutočností zaujal právny názor vyslovený vo výroku rozsudku, ktorým sčasti
žalobný návrh zamietol.

7. Odvolací súd, pokiaľ pristúpil k vecnému prieskumu odvolaním napadnutého rozsudku, konštatuje,
že súd prvej inštancie sa správne v odôvodnení rozsudku zameral predovšetkým na právne posúdenie

základného zmluvného vzťahu, z ktorého uplatnený nárok vzišiel. Odvolací súd po oboznámení sa
s obsahom spisu konštatuje, že z obsahu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
28.06.2013, ako aj na jej obsah nadväzujúcej Dohody o plnení v splátkach zo dňa 28.06.2013, je bez
pochýb zrejmé, že na právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi žalobcom a žalovanou,od ktorej sa uplatnený nárok v danej veci odvíja, je nutné aplikovať príslušné ustanovenia § 52 a
násl. Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv
spotrebiteľa a súčasne je nutné podriadiť predmetný zmluvný vzťah právnemu režimu osobitnej právnej

normy upravujúcej spotrebiteľské úvery a to zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere. Odvolací súd poznamenáva, že právne posúdenie
zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, ako vzťahu spotrebiteľského a vyplývajúceho zo
spotrebiteľskej úverovej zmluvy ani samotným žalobcom v odvolaní spochybnené a namietané nebolo.
Význam inštitútu spotrebiteľskej zmluvy a legislatívne osobitne upravených práv a povinností vo

vzťahoch, v ktorých ako zmluvná strana vystupuje spotrebiteľ, spočíva vo zvýšenej miere zabezpečenia
ochrany práv spotrebiteľa, ako spravidla slabšej zmluvnej strany.

8. Súd prvej inštancie správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií
spotrebiteľského práva a to najmä v kontexte obligatórnych zákonných požiadaviek obsahových
náležitostí spotrebiteľského úveru vyplývajúcich z osobitnej právnej úpravy spotrebiteľských úverov -

zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia konkrétnej zmluvy.

9. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzatvorenia konkrétnej zmluvy (ďalej Zákon o spotrebiteľských úveroch), zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

10. Podľa ustanovenia 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

11. Osobitná právna úprava spotrebiteľských úveroch je vo svojich ustanoveniach striktná a prísna,
pokiaľ požaduje ako nevyhnutnú súčasť každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie všetkých

obligatórnych náležitostí vymienených expressis verbis v ustanovení § 9 ods. 2 písm. a/ až y/ Zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, pričom neuvedenie, respektíve aj nesprávne, zmätočne, neúplne alebo nezrozumiteľné uvedenie
niektorej zo zákona požadovaných obligatórnych náležitostí má rovnaký následok vyplývajúci zo
zákona, konkrétne z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/, ako by v zmluve takýto údaj obsiahnutý nebol

vôbec. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že neuvedenie už čo i len jednej z obligatórne požadovaných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. a/ až y/ má za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť posudzovaného úveru tak, ako to ustanovuje spomínané
ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ Zákon a spotrebiteľských úveroch. Preto hoci z obsahu spisu mal
odvolací súd ozrejmené, že žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala zákonnosť, respektíve

nezákonnosť uplatneného nároku žalobcu voči nej na podklade predloženej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo viacerých smeroch a tvrdila, že posudzovaná zmluva neobsahuje hneď niekoľko obligatórnych
náležitostí požadovaných zákonom, konkrétne uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 písm. i/, j/ a k/
zák. č. 129/2010 Z.z., pokiaľ súd zistil, že zmluva neobsahuje správny údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov, ako jeden z najelementárnejších údajov, ktoré slúžia spotrebiteľovi k posúdeniu a

zhodnoteniu výhodnosti či nevýhodnosti uzatváraného úverového vzťahu, nemusel sa už súd zaoberať
skúmaním aj ďalších obligatórnych náležitostí, nakoľko z absencie hoc aj len tohto obligatórneho údaju
v konkrétnej zmluve bol súd povinný vyvodiť zákonný následok upravený v ustanovení § 11 ods. 1 písm.
b/ ZoSÚ. Každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí teda zahŕňať okrem iných presne špecifikovaných
náležitostí takejto zmluvy aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej RPMN). Ročná percentuálna

miera nákladov (RPMN), pokiaľ má byť hodnotená ako korektne vypočítaná, musí obsahovať všetky
splátky úveru a poplatky, teda náklady spojené s poskytnutím úveru voči hodnote poskytnutých
finančných prostriedkov prepočítaných na obdobie jedného roka. Účelom nutnosti uvedenia RPMN bolo
umožňovať jednoduché porovnanie nákladov na spotrebiteľský úver. RPMN tak patrí medzi základné
informácie, ktoré je veriteľ povinný a to pravdivo a úplne poskytnúť spotrebiteľovi už pri ponuke

spotrebiteľského úveru, pretože ročná percentuálna miera nákladov je vyjadrením skutočnej ceny
spotrebiteľského úveru, ktorá zohľadňuje nielen úroky a poplatky s poskytnutím úveru spojené, ale aj
časové obdobie ich splácania. Je taktiež nevyhnutné vychádzať z doslovného znenia ustanovenia §
9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá požaduje obsiahnutie tohto údaju priamo v textekonkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ tak mal súd z predloženej Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 28.06.2013 zistené, že v texte tejto zmluvy je obsiahnutý
údaj o RPMN vo výške 88 %, avšak v Dohode o plnení v splátkach uzatvorenej tohto istého dňa

28.06.2013 je už uvedený údaj o RPMN vo výške 263,64 %, zjavne zohľadňujúci výšku splátok a
obdobie splácania, je správny záver súdu prvej inštancie, že nemožno mať za to, že je v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, ako hlavnom zmluvnom vzťahu, správne uvedená skutočná výška RPMN pre
poskytnutý úver. Taktiež je správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že ak sú súčasťou úverového
vzťahu viaceré samostatné nároky žalobcu na zaplatenie istiny, úrokov a poplatkov, veriteľ si nemôže

sám vyberať, ktoré čiastkové nároky na úroky a poplatky do celkového výpočtu RPMN zahrnie a
ktoré nie, a tak ovplyvňovať celkovú výšku RPMN, ale hodnota RPMN musí byť určená zo všetkých
samostatných nárokov veriteľa na zaplatenie úrokov a poplatkov, ktoré musí žalovaná ako spotrebiteľka
podľa uzatvorenej úverovej zmluvy, v spojení s osobitne uzatvorenou dohodou o splátkach, žalobcovi
za poskytnutie úveru zaplatiť. Hodnota RPMN uvedená v zmluve o úvere vo výške 88 % nezodpovedá
skutočnosti pri započítaní úroku vo výške 39 % ročne z poskytnutého úveru v sume 117,45 eur, ale

aj odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 146,55 eur, pri zohľadnení ktorých výška
RPMN poskytnutého úveru predstavuje až hodnotu 263,65 %. V dohode o plnení v splátkach je hodnota
RPMN žalovanej poskytnutého úveru uvedená vo výške 263,64 %, pričom však súd správne zdôraznil,
že zákonnou povinnosťou žalobcu bolo uviesť jej správnu a skutočnú hodnotu priamo do zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Uvedenie nesprávnej RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je klamaním,

respektíve zavádzaním spotrebiteľa, spôsobuje skreslené údaje o skutočných nákladoch spotrebiteľa v
súvislosti s ponúkaným úverom a predstavuje tak nekalú obchodnú praktiku, pretože žalovaná nebola
priamo v zmluve o úvere správne a pravdivo informovaná pred uzavretím zmluvy o úvere o skutočnej
výške RPMN, čo je v rozpore s ustanovením § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná navyše
tvrdila (a žalobca ani hodnoverne nevyvrátil toto tvrdenie žalovanej), že obe zmluvy boli podpisované

súčasne, ako jeden balík dokumentov súvisiacich s poskytnutým úverom a tak odlišné uvádzanie
viacerých obligatórnych náležitostí v ich skutočnej výške v osobitnej dohode, ktoré však zjavne mali byť
vzhľadom na jeden kontraktačný proces správne uvádzané priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
nie je korektným prístupom veriteľa k jeho zákonným povinnostiam uvádzať všetky relevantné údaje o
poskytovanom úvere v čase uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere úplne a pravdivo a súd preto

takémuto zavádzajúcemu postupu veriteľa na úkor práv spotrebiteľa nemôže poskytnúť právnu ochranu.
Správny bol potom aj záver súdu prvej inštancie, že z dôvodu absencie čo i len tejto jedinej zákonnej
náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch je následne daný
úver nutné vyhodnotiť podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ tohto zákona v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy ako bezúročný a bez poplatkov a žalovaná je tak povinná zaplatiť žalobcovi iba istinu

čerpaného úveru pri zohľadnení už doposiaľ splatenej sumy na daný úver. Z uvedených dôvodov potom
odvolací súd konštatuje vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozsudku.

12. Odvolací súd, reagujúc na všetky odvolacie argumenty odvolateľa, však taktiež konštatuje, že
pokiaľ žalobca v odvolaní argumentuje, že pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku (zrejme

pre úplnosť), okrem už spomínaného záveru o absencii jednej z obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere navyše poukázal aj na neprimerane vysokú odplatu vo výške 263,65 % za
poskytnutý úver, pričom súd vychádzal z ustanovenia § 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., je
správny a dôvodný odvolací argument žalobcu, že súd túto právnu úpravu aplikovať na daný právny
vzťah nemohol. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú

výšku odplaty a pokiaľ posudzovaný záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, vychádzajúc
z intertemporálneho ustanovenia § 10d ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadila podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená
to, že pokiaľ bol v danej veci spotrebiteľovi poskytnutý úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014,
obmedzenie výšky odplaty vyplývajúce z ustanovenia § 1 tohto nariadenia vlády v znení účinnom od

01.06.2014 sa tu nebude aplikovať. Aj napriek tomuto konštatovaniu však odvolací súd poznamenáva,
že táto nesprávnosť, respektíve nesprávna aplikácia ustanovenia zákonnej úpravy, ktorú súd na
posudzovaný vzťah aplikovať nemal, nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie
a to s ohľadom na skutočnosť, že súd v prvom rade právne posudzoval uplatnený nárok s ohľadom na
existenciu obligatórnych náležitostí posudzovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení § 9

ods. 2 písm. j/ v spojení s ustanovením § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia posudzovanej zmluvy, pričom súd správne
právne posúdil a aplikoval správnu právnu úpravu, pokiaľ vyhodnotil daný spotrebiteľný úver ako
bezúročný a bezpoplatkový s poukazom na túto právnu úpravu.. Aj z odôvodnenia rozsudku je zrejmé,že súd už len na dôvažok, po tom, ako správne právne posúdil uplatnený nárok, konštatoval navyše aj
rozpor s dobrými mravmi ohľadom neprimerane vysokej odplaty s poukazom na nesprávnu aplikáciu
ustanovenia § 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. a toto pochybenie nemá tak vplyv na vecnú

správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle výroku rozsudku.

13. Okresný súd preto správne právne posúdil vec, keď v odôvodnení rozsudku konštatoval, že obsah
konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v rozpore s citovanými ustanoveniami § 9 ods. 2 písm. j/ a
§ 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch a v dôsledku absencie povinného údaju RPMN

považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Správny bol potom aj záver z uvedeného
konštatovania, keď súd uviedol, že pokiaľ žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 300
eur a žalovaná podľa tvrdenia žalobcu zaplatila na úvere žalovanému sumu 282 eur, má žalobca nárok
na vrátenie rozdielu týchto súm a teda na istinu v sume 18 eur s priznaným úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 18 eur od 29.04.2014 do zaplatenia.

14. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil ako vecne správny.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255

ods. 1 CSP) a vyslovil, že žalovaná, ako procesne plne úspešná strana v odvolacom konaní, má voči
žalobcovi, ako procesne neúspešnej strane, nárok na náhradu trov odvolacieho konania a to v plnom
rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).