Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 9C/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716204580
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Kysucká
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2017:3716204580.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňa Mgr. Silvia Kysucká, v spore žalobcu: R. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XXXX/XXX, T. - Q. V., zastúpeného Y.. Y. Q., F. G.. L. XXX/XX, T., proti žalovanému:
Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, Bratislava, IČO: 003328, o zaplatenie 1.832,45 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.630,18 eur, spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5 % ročne od 29.07.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 76,22 % .

o d ô v o d n e n i e :

1.Podanoužaloboudoručenousúdudňa19.05.2016sažalobcadomáhal,abysúdzaviazalžalovaného
zaplatiť mu 1.832,45 eur, spolu s 5,05 percentným ročným úrokom z omeškania od 19. 05. 2016 do

zaplatenia a náhradu trov konania. V žalobe tvrdil, že je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. KN-
C XXXX/X vedeného ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2, v k.ú. Q. V., zapísaného na
liste vlastníctva číslo XXXX a spoluvlastníkom v podiele 13/24 - ín pozemkov: parc. č. KN-C XXXX/
X, vedeného ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2 a parc. č. KNC XXXX/XX, vedeného
ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2, nachádzajúcich sa v k.ú. Q. V., zapísaných na liste
vlastníctva číslo XXXX. Uvedené pozemky sa nachádzajú pod cestu prvej triedy I/49, ktorej vlastníkom

je žalovaný. Pretože predmetné pozemky užíva žalovaný bez právneho dôvodu a bez akéhokoľvek
finančného vysporiadania, predložil žalobca žalovanému návrh finančného vysporiadania listom zo dňa
03. 09. 2013. Žalovaný listom zo dňa 16. 07. 2014 jeho nárok neuznal. Po právnej stránke odôvodnil
žalobu ustanovením § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda svojho nároku sa domáha z
dôvodu že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. V žalobe poukázal na to, že výšku peňažnej
náhrady je potrebné stanoviť čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste
a čase za porovnateľné užívanie / prenajatie / veci, pričom pri jej určení je potrebné vychádzať z

obvyklého nájomného v mieste, kde sa pozemok nachádza. Pri určení rozsahu je potrebné vychádzať
z výmery, ktorú žalovaný užíva z pozemkov žalobcu a z ceny za nájom 1m2/rok. Poukázal ďalej na to,
že na Okresnom súde Považská Bystrica bol vedený pod spisovou značkou 4C/46/2012 spor, kde bola
Slovenská správa ciest žalovaná titulom bezdôvodného obohatenia spočívajúcom v užívaní pozemkov
bez právneho dôvodu a to pozemku KN-E XXX/X a s ním susediaceho pozemku KN-E XXX/X v k.ú. Q.
V.. V danom konaní znalec K.. R. T. určil výmeru pod telesom cesty prvej triedy I/49 s pripočítaním nutnej

výmery okolo cesty, ktorá nemohla byť užívaná žalobkyňou a okrem iného bol novovytvorený pozemok
parcela číslo KN-C XXXX/X ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Ďalšími úpravami boli vytvorené pozemky
parc. č. KN-C XXXX/X a KN-C XXXX/XX, ktoré sú tiež pod telesom cesty I/49 a sú v podiele 13/24 vovlastníctve žalobcu. Dodal, že v danom konaní znalec K.. U. N. vykonal ohliadku predmetných pozemkov
a vyhotovil znalecký posudok číslo 21/2013, ktorým stanovil cenu nájmu pozemku na 3,141 eura/m2/rok.
V danom konaní účastníci uzatvorili zmier, kde sa ustálili na cene za nájom vo výške 3,35 eur za m2/rok.

Z uvedeného dôvodu sa rovnakej ceny za bezdôvodné obohatenie domáha žalobca aj v tomto konaní.

2. V podaní zo dňa 30.05.2017 žalobca doplnil, že bezdôvodné obohatenie žiada za obdobie 2 roky
dozadu od podania žaloby.

3. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobu považuje za zmätočnú, nedôvodnú a
navrhuje ju v celom rozsahu zamietnuť. Ohľadom konania spisová značka 4C/46/2012 poukázal na
to, že v danom prípade išlo o úplne inú situáciu, kedy žalovaný pozemky reálne užíval. V tomto
prípade žalovaný pozemky, za ktoré žalobca žiada finančné vysporiadanie neužíva, nie sú v jeho
správe, a v žiadnom prípade sa nejedná o pozemky pod štátnou cestou I/49. V písomnom podaní
doručenom súdu dňa 03. 08. 2016 žalovaný namietol svoju pasívnu legitimáciu. Žalobu považuje za

účelovú s cieľom získať od štátu, respektíve správcu jeho majetku, ktorým je v prípade štátnej cesty
I/49 žalovaný. Tvrdil, že pozemok pod cestou, ktorý je predmetom žalobného návrhu sa nachádzal aj
vo vlastníctve žalovaného a bol v rámci stavby „ŽSR Modernizácia trate Nové Mesto nad Váhom -
Púchov pred traťou rýchlosť do 160 km/hod“, katastrálne územie Q. V., majetkovoprávne vysporiadaný
od pôvodných vlastníkov parcely KN-E XXX/X, ktorými boli okrem žalobcu aj pani E. G.. Prechod

vlastníckeho práva spoluvlastníckych podielov z vyššie uvedených vlastníkov k pozemku KN-C XXXX/
X, bol na základe rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Trenčíne číslo KSÚ 2012-701/3030-5/Ta a
v rámci vyvlastňovacích náhrad vlastníkom aj vyplatený. Žalovaný ďalej uviedol, že žiadnym spôsobom
neužíva ani predmetné pozemky, ktoré sa nenachádzajú priamo pod cestou a telesom cesty I/49 a sú v
podiele13/24-ínvovlastníctvežalobcu.Vpísomnomvyjadrenícitovalustanovenie§4ods.1,2vyhlášky

číslo 35/1984 Zb. a čiastočne § 8 ods. 1 vyhlášky, ktoré reálne dokazujú, čo mu prináleží do správy,
respektíve užívania a z čoho vyplýva, že sa nejedná o pozemky, ktoré sú predmetom žalobného návrhu.
V tomto prípade sa jedná o cestu ohraničenú zvýšenou obrubou chodníkov.

4. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 26. 08. 2016,

v ktorom tvrdil, že v konaní 4C/46/2012 znalec K.. R. T. v znaleckom posudku číslo 28/2012, určil výmeru
pod telesom cesty prvej triedy I/49 s pripočítaním nutnej výmery okolo cesty, ktorá nemohla byť užívaná
žalobkyňou. Teda znalec neurčil len pozemky pod telesom cesty, ale aj nutnú výmeru, ktorá nemohla
byť užívaná žalobkyňou. Žalovaný potom nárok žalobkyne uznal a so žalobkyňou uzatvoril zmier, na
základe ktorého jej bezdôvodné obohatenie nahradil v peniazoch. Sám žalovaný vo svojom vyjadrení

uznáva, že v rámci konania 4C/46/2012 užívala pozemky pod cestou v jej správe a tie isté pozemky
užíva aj teraz. Ďalej tvrdila že nie je pravdou, že v čase konania 4C/46/2012 bol vlastníkom pozemkov
žalobca, nakoľko tieto boli v spoluvlastníctve viacerých osôb a žalobca mal na nich len nepatrný podiel.
Až ďalšími právnymi úkonmi sa stal vlastníkom, respektíve spoluvlastníkom a z toho dôvodu sa teraz
domáha svojho nároku.

5. Žalobca na pojednávaní dňa 04.05.2017 tvrdil, že keď sa začala stavať cesta urobili tam násyp, teraz
je tam svah a tento je súčasťou cesty, nakoľko ide ponad železnicu a technologicky sa inak táto cesta
postaviť nedá. Pozemok je teda súčasťou cesty I/49. Na fotografii na čísle listu 35 je parcela XXXX/X, tá
časť zatrávnená až po plot, pričom sa jedná o prudký svah. V minulosti tam svah nebol, bola to rovina.

Danú časť užíval s rodinou ako záhradu, nakoľko na parcele XXX/X majú dom, ktorý bol postavený v
roku 1935. Zdôraznil, že bez toho, aby tam bol ten svah, by cesta padla, neexistovala by. Popri parcelách
na čísle listu 8 očíslovaných XXX/X, XXX/XX ide vysoký kamenný múr vo výške 2 metre, ten končí na
začiatku parcely XXXX/X a tam pokračuje svah. Kvôli železnici museli cestu zdvihnúť. Takýto stav trpia
už niekoľko rokov, je tam hluk a množstvo odpadkov. Zástupkyňa žalobcu na tom istom pojednávaní

uviedla,žedalavypracovaťznaleckýposudokč.11/2017znalcoviK..R.T.,ktorýpreukazuje,žežalovaný
obmedzuje žalobcu v užívaní jeho pozemkov a to parcely XXXX/X o výmere 220 m2, parcely XXXX/
X o výmere 29 m2, a parcely XXXX/XX o výmere 44 m2, pretože znalec okrem presnej výmery pod
telesom cesty, ktorá sa nachádza na pozemkoch žalobcu, pripočítal aj nutnú výmeru okolo cesty, ktorá
nemôže byť užívaná žalobcom. V prípade parcely XXXX/X ide o výmeru 15,7 m2 a pre parcelu XXXX/

XX o výmeru 28,8 m2, pretože žalobca je spoluvlastníkom parciel v podiele 13/24 - ín. Celková výmera
zabraná žalovaným z pozemkov žalobcu je 264,5 m2, ktoré nemôže žalobca užívať z toho titulu, že na
týchto pozemkoch je postavená cesta I/49, respektíve tieto pozemky svojim svahom držia teleso tejto
cesty. Poukázal na to, že aj keď železnice vykupovali pozemky pod teleso železnice, museli kúpiť avyvlastniť aj svahovité pozemky, ktoré sú vedľa telesa železnice, z titulu, že tieto už nemohli pôvodní
vlastníci užívať, čo možno chápať tak aj v tomto prípade, a preto to znalec takto stanovil vo svojom
znaleckom posudku.

6. Zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že z jeho pohľadu vypracovaný znalecký
posudok je nadbytočným, vzhľadom na fotodokumentáciu, ktorú doložil do spisu. Z pozemkov, ktoré sú
predmetom žalobného návrhu, žalovaný ako správca komunikácie neužíva, nakoľko sa nenachádzajú
podcestou.Žalobuvkonaní4C/46/2012považujezašpekulatívnu,nakoľkovtedajšížalobcasasnažilčo

najrýchlejšie vymôcť nejaké peniaze titulom bezdôvodného obohatenia, hoci v tom čase už prebiehalo
vyvlastňovacie konanie v prospech železníc. Súhlasil s tým, že na fotografii na č.l. 35, kde je zatrávnený
svah až ku plotu je žalobcova parcela. Časť medzi zábradliami na fotografii je chodník, ten spravuje
mesto, nakoľko sa jedná o intravilán. Žalovaný spravuje samotnú cestu a obrubník je ešte súčasť
chodníka, ten spravuje mesto. Poukázal na vyhlášku číslo 35/84 Zb., ktorá presne vymenúva čo je
súčasťou cesty a aj na to, že žalobca v konečnom dôsledku nepreukázal ani žalovanú sumu.

7. Žalobca na podporu svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: výpisy z LV č. XXXX,
XXXX pre katastrálne územie Q. V.Č., návrh finančného vysporiadania, uzatvorenie nájomnej zmluvy
zo dňa 03. 09. 2013, odpovede slovenskej správy ciest zo dňa 15.11.2013 a 16. 07. 2014 k žiadosti o
majetkovoprávne usporiadanie, kópiu znaleckého posudku č. 28/2012 zo dňa 09. 12. 2012 znalca K..

R. T., znalecký posudok č. 11/2017 zo dňa 19.04.2017 znalca K.. R. T.. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn.
4C/46/2012 žiadal vykonať dôkaz - znalecký posudok znalca K.. U. N. č. 21/2013 zo dňa 26.04.2013.

8. Na podporu svojich tvrdení žalovaný označil a predložil nasledovné dôkazy: fotografie na č.l. 34 až 45,
čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie Q. V., list Železníc Slovenskej republiky

zo dňa 06. 05. 2014.

9. Súd vykonal dokazovanie prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov
predložených žalobcom a žalovaným, a zistil nasledovný skutkový stav.

10. Z výpisu z LV č. XXXX, pre k.ú. Q. V. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku reg.
„C“ - parc. č. XXXX/X - „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 234 m2. Z výpisu z LV č. XXXX pre
k.ú. Q. V. vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov reg. „C“ - parc. č. XXXX/X,
„zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 29 m2 a parc. č. XXXX/XX, „zastavané plochy a nádvoria“ o
výmere 44 m2, v podiele 13/24-ín.

11. Listom zo dňa 03. 09. 2013 žiadala zástupkyňa žalobcu v mene žalobcu a E. G. Slovenskú správu
ciest o finančné usporiadanie za užívania pozemkov, v ktorom uviedla, že jej klienti sú podielovými
spoluvlastníkmi pozemkov v k.ú. Q. V. a to parciel KN-E č. XXX/X a KN-E č. XXX/X, zapísaných na LV
č. XXXX E. Č.. XXXX v podieloch: R. U. - 1/40-ina a 1/20-ina a E. U. - 1/40-ina na parcele XXX/X a v

podieloch : R. U. - 2/40-iny a E. U. - 2/40-iny na parcele XXX/X. V liste poukázala na znalecký posudok
č. 28/2012 znalca K.W.. R. T., ktorým bola zameraná plocha, na ktorej sa nachádza cesta I/49 v správe
Slovenskej správy ciest a to na parcelách KN-C č. XXXX/X, XXX/X, XXX/X E. XXXX/X, z ktorých parciel
zabrala Slovenská správa ciest 1.043 m2.

12. Slovenská správa ciest listom zo dňa 16. 07. 2014 oznámila zástupkyni žalobcu, že z pozemkov
uvedených v žiadosti o majetkovoprávne usporiadanie sa pod cestou I. triedy nachádza iba časť
pozemku-parcelyKN-Cč.XXXX/X.TátoparcelajevšakvovlastníctveŽSRaostatnépozemkyuvedené
v žiadosti sa pod cestou I. triedy nenachádzajú - nie sú súčasťou cestného telesa.

13. Z kópie znaleckého posudku č. 28/2012 zo dňa 09. 12. 2012, ktorý vyhotovil znalec K.. R. T. pre
účely konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 4C/46/2012 súd zistil, že
znalec po vykonanej ohliadke určil že z parcely KN-E XXX/X orná pôda o výmere 2.390 m2, zapísanej
na LV č. 3XXX, v k.ú. Q. V., zabrala Slovenská správa ciest spolu 257 m2 a to: časť parcely KN-C č.
XXXX/X o výmere 248 m2, parcelu KN-C č. XXX/X o výmere 5 m2, parcelu KN-C č. XXX/X o výmere

4 m2. Ďalej určil, že z parcely KN-E č. XXX/X, o výmere 1.259 m2, zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. Q.
V. zabrala Slovenská správa ciest spolu 786 m2 a to: časť parcely KN-C č. XXXX/X o výmere 49 m2 a
parcelu KN-C č. XXXX/X o výmere 737 m2.14. Z čiastočného výpisu z LV č. XX, pre k.ú. Q. V. súd zistil že vlastníkom pozemku na parcele KN-C
č. XXXX/X, „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 737 m2 je Slovenská republika. Správcom tohto
pozemku sú Železnice Slovenskej republiky.

15. Z listu Železníc Slovenskej republiky zo dňa 06.05.2014 súd zistil, že Železnice Slovenskej republiky
oznámili žalovanému, že majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov, úprava komunikácie nadjazdu
cesty I/49 v rámci stavby ŽSR, Modernizácia trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, pred traťou
rýchlosť do 160 km/hod, UČS 43, katastrálne územie Q. V., bolo realizované na základe geometrického

plánu č. 073 - 2012, k.ú. Q. V.. V zmysle predmetného geometrického plánu bola vytvorená aj
parcela KN-C č. XXXX/X o výmere 737 m2, ktorá sa majetkovoprávne vysporiadala od pôvodných
vlastníkov parcely KN-E č. XXX/X, ktorými boli aj pán R. U. a pani E. G.. Prechod vlastníckeho
práva spoluvlastníckych podielov uvedených vlastníkov k pozemku KN-C č. XXXX/X, bol realizovaný
na základe rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Trenčíne číslo KSÚ 2012-701/3030-5/Ta a v
zmysle lehoty na vyplatenie vyvlastňovacích náhrad uvedených vlastníkov, boli tieto peňažné náhrady

poukázané poštovou poukážkou na adresy trvalých bydlísk predmetných vlastníkov.

16. Z fotografií, ktoré listinné dôkazy predložil žalovaný, je zrejmé, že popri ceste I/49 sa nachádzajú
svahovité zatrávnené pozemky. Z fotografie na č.l. 35 spisu je zrejmé, že sa na nej nachádza zatrávnený
šikmý svahovitý pozemok s niekoľkými stromami, ktorý je na ľavej strane ohraničený plotom a na pravej

strane obrubníkom a zábradlím, za ktorým nasleduje chodník a pokračuje vozovka. Na tejto fotografii
ako aj na fotografii na č.l. 38, ktorá tento pozemok zobrazuje z opačnej strany, je vidieť, že cesta vedie
ponad železničnú trať.

17. Z katastrálnej mapy čl. 44 spisu vyplýva, že parcely k. ú. Q. V. - č. XXXX/X E. XXXX/XX

bezprostredne na seba nadväzujú, medzi parcelou č. XXXX/XX E. Č.. XXXX/X je časť parcely XXXX/X,
následne však parc. č. XXXX/X pokračuje v rovnakej línii ako parc. č. XXXX/XX.

18. Zo znaleckého posudku č. 11/2017 zo dňa 19.04.2017, ktorý vyhotovil znalec z odboru geodézie a
kartografie K.. R. T. súd zistil, že znalec určil výmeru pod telesom cesty prvej triedy I/49 s pripočítaním

nutnej výmery okolo cesty, ktorá nemôže byť užívaná žalobcom, pričom zistil že žalovaný zaberá časť
parcely KN-C č. XXXX/X o výmere 220 m2, parcelu KN-C č. XXXX/X o výmere 29 m2 a parcelu KN-
C č. XXXX/XX o výmere 44 m2. Uvedené skutočnosti znalec zakreslil do znaleckého náčrtu, ktorý tvorí
prílohu č. 1 k jeho znaleckému posudku.

19. Zo znaleckého posudku znalca K.. U. N. č. 21/2013 zo dňa 26. 04. 2013, ktorý vyhotovil ako súdom
ustanovený znalec v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica, sp. zn. 4C/46/2012 súd
zistil, že znalec určil hodnotu nájmu pozemkov: parc. KN-C č. XXXX/X, Č.. XXX/X, XXX/X, XXXX/X,
XXXX/5 v k.ú. Q. V. za obdobie od 13.04.2010 do 13.04.2012 priemerne vo výške 3,141 eur/m2/rok.

20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o cestných komunikáciách (cestný zákon) pozemné
komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice,
b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie.

24. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o cestných komunikáciách (cestný zákon) pozemnú
komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop,
rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri
miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov.25. Podľa § 3d ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o cestných komunikáciách (cestný zákon) diaľnice, cesty
pre motorové vozidlá a cesty I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú

vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis 2a) neustanovuje inak. Diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a
cesty I. triedy, ktorých verejným obstarávateľom je Slovenská republika na základe koncesnej zmluvy
podľa osobitného predpisu 2cba) (ďalej len "koncesné cesty"), sú vo vlastníctve štátu.

26. Podľa § 3d ods. 5 písm. b) zákona č. 135/1961 Zb. o cestných komunikáciách (cestný zákon) správu

pozemných komunikácií vykonávajú ak ide o cesty vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov
cez colné priestory - právnické osoby na tento účel zriadené ministerstvom.

27. Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách
(cestný zákon) (ďalej len „vyhláška č. 35/1984 Zb.“) , cestný pozemok tvorí teleso diaľníc, ciest a
miestnych komunikácií a cestné pomocné pozemky. Teleso diaľníc, ciest a miestnych komunikácií

je ohraničené zvýšenou obrubou chodníkov, prípadne zelených pásov, vonkajšími hranami cestných
alebo záchytných priekop a rigolov, svahov cestných násypov a zárezov alebo vonkajšími hranami päty
oporných múrov a tarasov alebo vonkajšími hranami koruny obkladových a zárubných múrov, prípadne
vonkajšími hranami zárezov nad týmito múrmi.

28. Podľa § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., súčasťami diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú najmä
mosty (nadcestia), po ktorých je komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie
sklápacích mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné
múry, tarasy, cestné svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie
zariadenia, zábradlia, odrazníky, prievozy, zvádzadlá, pružidlá, smerové stĺpiky, staničníky a medzníky,

zásnežky,cestnázeleň,odpočívadlá,odstavnépruhyaplochyprezastávkyhromadnejverejnejdopravy,
dopravné značky a zariadenia (s výnimkou svetelných znamení slúžiacich na riadenie dopravy a
stanovíšť dopravných orgánov), zásobníky a skládky údržbových látok, ochranné zelené pásy, dopravné
ostrovčeky a hlásnice. Súčasťami diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú aj ich privádzače a vetvy
križovatiek a protihlukové múry a protihlukové valy vyvolané výstavbou komunikácie a pokiaľ sú

umiestnené na cestnom pozemku.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

30. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. úč. od 1.2.2013, Výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Podľa § 255 ods. 2 CSP, Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Predmetom tohto konania je rozhodovanie o nároku žalobcu, ktorý sa domáha vydania

bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že štátna cesta prvej triedy I/49 v katastrálnom území Q. V. sa
nachádza v časti na pozemku parcely KN-C č. XXXX/X vo výmere 220 m2, ktorý je v jeho výlučnom
vlastníctve a na pozemkoch parciel KN-C č. XXXX/X vo výmere 44 m2 a KN-C č. XXXX/XX vo výmere 29
m2, ktorých je spoluvlastníkom, resp. žalobca tvrdí, že žalovaný predmetné pozemky v danom rozsahu
užíva.

33. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná,
že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku reg. „C“ - parc. č. XXXX/X, „zastavané plochy a nádvoria“
o výmere 234 m2 a podielovým spoluvlastníkom pozemkov reg. „C“ parc. č. XXXX/X, „zastavané plochy
a nádvoria“ o výmere 29 m2 a parc. č. XXXX/XX, „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 44 m2, všetky

nachádzajúce sa v k.ú. Q. V., v podiele 13/24-ín.

34. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalovaný je správcom cesty prvej triedy I/49, ktorá je vo
vlastníctve Slovenskej republiky.35. Medzi stranami došlo k sporu v tom, či žalovaný skutočne predmetné pozemky vo vlastníctve, resp.
spoluvlastníctve žalobcu užíva, keďže žalovaný sa v konaní bráni tým, že štátna cesta sa nenachádza

na pozemkoch, za ktorých užívanie sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný
v priebehu konania tvrdil, že pozemok pod cestou, ktorý je predmetom žalobného návrhu bol v rámci
modernizácie železničnej trate majetkovoprávne vysporiadaný a v rámci vyvlastňovacích náhrad boli
vlastníci vyplatení. Poukazoval pri tom na parcelu reg. „C“ -parc. č. XXXX/X, ktorá vznikla z pôvodnej
parcely KN-E č. XXX/X. Je síce pravdou, že samotná cesta sa nenachádza na pozemkoch, za užívanie

ktorých sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného (ďalej len „dotknuté
pozemky“), avšak z fotografií predložených žalobcom, z kópie katastrálnej mapy je zjavné, že dotknuté
pozemky bezprostredne susedia s cestou I/49. Je síce pravdivé tvrdenie žalovaného, že vyhláška č.
35/1984 Zb. stanovuje, čo je cestný pozemok, cestné pomocné pozemky, akým spôsobom je ohraničené
teleso diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, ako aj to, čo je ich súčasťami, z fotografií predložených
žalovaným do konania je však zrejmé (pričom fotografia konkrétne na čl. 35 spisu podľa vyjadrenia

žalobcu, ktoré žalovaný nepoprel, zobrazuje pozemok parc. č. XXXX/X, k. ú. Q. V.I.), že táto parcela č.
XXXX/X sa dvíha smerom hore k ceste, pričom ide o strmý svah. Napriek tomu, že medzi cestou a týmto
pozemkom je chodník, nemožno dospieť k záveru že by tento svah žalovaný nevyužíval. Tento pozemok
bol zámerne umelo navýšený s tým, že sa jednalo o podklad pod cestné teleso s cieľom vybudovať cestu
I/49 ponad železničnú trať. Tomuto svedčí aj fakt, že v konaní žalobca tvrdil, že na uvedenom pozemku

bola predtým rovina, a že tento bol užívaný ako záhrada, ktoré tvrdenie žalobcu žalovaný nepoprel. Je
teda zrejmé, že žalobca nemôže riadne užívať daný pozemok, a to práve z dôvodu úprav, ktoré boli na
pozemku v súvislosti so stavbou cesty I/49 v minulosti vykonané; žalobca teda nemôže riadne vykonávať
všetky práva vyplývajúce mu z vlastníctva. Tento pozemok je nevyhnutný k ďalšej existencii cesty I/49,
keďže bez existencie takéhoto svahu by sa cesta znehodnotila a nemohla by slúžiť svojmu účelu. Pokiaľ

ide o ďalšie pozemky - par. reg. „C“ - parc. č. XXXX/X E. XXXX/XX, k. ú. Q. V.V., žalovaný nepredložil
a ani nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil závery vyplývajúce zo znaleckého posudku K.. R. T.,
ktorý v znaleckom posudku č. 11/2017 konštatoval, že ide o pozemky, ktoré sú pod telesom cesty I/49,
resp.,žetietožalobcanemôžeužívaťzdôvodupripočítanianutnejvýmeryokolocesty.Právetentodôkaz
a fotografie preukazovali tvrdenie žalobcu o tom, že dotknuté pozemky nemôže žalobca riadne užívať.

Súd teda ustálil, že nevyhnutná výmera okolo telesa cesty, ktorú žalobca nemôže užívať je 259,50 m2
(z parc. č. XXXX/X vo výmere 220 m2, z parc. XXXX/X vo výmere 15,7 m2 a z parc. č. XXXX/XX vo
výmere 23,8 m2 - s prihliadnutím na podiel žalobcu na daných parcelách), a teda že užívaním takejto
výmery bez právneho dôvodu sa žalovaný bezdôvodne obohacuje (keďže v konaní nebolo preukázané,
že by mal žalobca so žalovaným uzavretú nejakú zmluvu, ktorá by žalovaného na toto oprávňovala).

36. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 29.07.2016 uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že popiera
právny základ žaloby sa k výške žalovanej sumy nebude vyjadrovať, na pojednávaní k výške žalovanej
sumy uviedol, že žalobca ju nepreukázal. Súd sa s týmto tvrdením žalovaného nestotožnil. V konaní

vykonaný dôkaz - znalecký posudok K.. U. N. č. 21/2013 zo dňa 26.04.2013 - preukazuje, že v období
od 13.04.2010 do 13.04.2012 bola hodnota nájmu okrem iného i pozemku reg. „C“ - par. č. XXXX/X,k.
ú. Q. V. v priemere 3,141 eur/m2/rok. Keďže je všeobecne známa skutočnosť, že ceny nehnuteľností
z roka na rok stúpajú, súd nemal dôvod pochybovať o tom, že aj v žalovanom období od 19.05.2014
do 19.05.2016 bola cena nájmu nie nižšia, ako bola táto zistená znalcom K.. N. pre obdobie rokov

2010-2012. Hoci žalobca pri výpočte bezdôvodného obohatenia vychádzal zo sumy 3,35 eur/m2/rok
tvrdiac, že na takej výške sa dohodol žalovaný so žalobkyňou v konaní vedenom na tomto súde sp.
zn. 4C/46/2012, svoje tvrdenia však nepreukázal ( z citovaného spisu navrhol vykonať len dva znalecké
posudky nachádzajúce sa na čl. 42 a 54 ). Znalecký posudok K.. N. síce výslovne nestanovuje cenu
nájmuajzaparc.č.XXXX/XE.Č..XXXX/XX,k.ú.Q.V., vychádzajúcvšakzpolohytýchtonehnuteľností,

keď tieto na seba nadväzujú, nie je dôvod pochybovať aj o tom, že cena nájmu týchto parciel v porovnaní
s cenou nájmu parcely č. XXXX/X, k. ú. Q. V., by bola nižšia.

37. Nakoľko podľa znaleckého posudku K.. T. nevyhnutná výmera okolo telesa cesty, ktorú žalobca
nemôže užívať je 259,50 m2 (z parc. č. XXXX/X vo výmere 220 m2, z parc. XXXX/X vo výmere 15,7

m2 a z parc. č. XXXX/XX vo výmere 23,8 m2 - s prihliadnutím na podiel žalobcu na daných parcelách),
že výška bezdôvodného obohatenia za m2/rok je 3,141 eur a žalované obdobie je 2 roky, súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu čiastky 1.630,18 eur (259,50 m2 x 3,141 eur x 2 roky).38.Žalobcažiadalpriznaťiúrokzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy1.832,45eurod19.05.2016
do zaplatenia. Úroky z omeškania možno priznať iba od času, kedy sa dlžník dostal do omeškania.
Pri nároku z bezdôvodného obohatenia treba vychádzať z toho, že dlžník je povinný platiť úrok z

omeškania prvý deň po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal. Ak nedošlo požiadanie skôr, treba
za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; v takom prípade dňom zročnosti takejto pohľadávky
bude deň po doručení žaloby žalovanému (analogicky R 27/1977). V súdenej veci žalobca nepreukázal,
že by žalovaného na zaplatenie žalovanej čiastky z uvedeného titulu vyzval, preto za deň splatnosti
sa považuje deň po doručení žaloby žalovanému. Keďže žaloba bola žalovanému doručená dňa

27.07.2016, dňom 28.07.2016 zostala pohľadávka žalobcu splatná, preto súd priznal žalobcovi v súlade
s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. úč. od
01.02.2013 úrok z omeškania vo výške 5 % ročne (základná sadzba ECB bola k uvedenému dňu 0%)
z priznanej sumy 1.630,18 eur od 29.07.2016 do zaplatenia.

39. Vo zvyšku žalobu čo do istiny a úroku z omeškania zamietol.

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Pre výpočet pomeru
úspechu/neúspechu súd vyčíslil uplatnený a priznaný nárok žalobcu ku dňu rozhodnutia súdu, t. j. k
31.05.2017 (uplatnený nárok 1.928,28 eur = 1.832,45 eur + 95,83 eur /vyčíslený úrok z omeškania/;
priznaný nárok 1.698,96 eur = 1.630,18 eur + 68,78 eur /vyčíslený úrok z omeškania/. Žalobca bol teda

úspešný čo do zaplatenia 1.698,96 eur; pomer úspechu / neúspechu žalobcu je teda 88,11 % ku 11,89
%. Žalobca má teda nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu úspechu žalobcu k úspechu
žalovaného, t. j. v rozsahu 76,22 % (88,11 % mínus 11,89 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva

na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods.
1,2 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 CSP ).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať
návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu ( Exekučný poriadok ).