Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 2, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 10Cb/93/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611211899
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1611211899.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci navrhovateľa AUTO ROTOS

s.r.o. so sídlom Pestovateľská č. 10, Bratislava, IČO: 31348653, zastúpený LEGAL & CORP s.r.o.,
Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO : 47 237 325, Bratislava, proti odporcovi VIKONT SK, s.r.o. so sídlom
Studienka č. 425, IČO: 36717703, o zaplatenie sumy 1.859,23 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 20.12.2011 domáhal voči odporcovi
zaplatenia sumy vo výške 1.859,23 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 01.10.2008

uzatvoril s odporcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov na účely prevádzkovania pizzerie, na dobu
neurčitú. Zmluvné strany sa dohodli na nájomnom vo výške 10.000 Sk mesačne vopred, čo predstavuje
sumu 331,94 eur, počnúc mesiacom november 2008. Na základe tejto zmluvy potom navrhovateľ
vystavil odporcovi faktúru č. XXXX zo dňa 19.12.2008, splatnú dňa 19.12.2008 na sumu 331,94 eur
za nájomné za mesiac november 2008, faktúru č. XXXX, zo dňa 19.12.2008, splatnú na výšku 331,94
eur za nájomné za mesiac december, faktúru č. XXXXX zo dňa 26.01.2009, splatnú dňa 31.01.2009
za spotrebovanú elektrickú energiu do 26.01.2009 vo výške 199,47 eur, faktúru č. XXXXX zo dňa

26.01.2009, splatnú dňa 31.01.2009, vo výške 331,96 eur za nájomné za mesiac január, faktúru č.
XXXXX,zodňa26.01.2009,splatnúdňa31.01.2009,vovýške331,96eurzanájomnézamesiacfebruár,
faktúru č. XXXXX zo dňa 13.02.2009, splatnú dňa 28.02.2009, vo výške 331,96 eur za nájomné za
mesiac marec. Odporca predmetné faktúry neuhradil. Nakoľko odporca je so splatením svojho dlhu v
omeškaní, navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania nasledovne: 5% ročne zo sumy 331,94 eur
od 20.12.2008 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 331,94 eur od 20.12.2008 do zaplatenia, 10% ročne
zo sumy 199,47 eur od 01.02.2009 do zaplatenia, 10% ročne zo sumy 331,96 eur od 01.02.2009 do

zaplatenia, 10% ročne zo sumy 331,96 od 01.02.2009 do zaplatenia, 10% ročne zo sumy 331,96 eur od
01.02.2009 do zaplatenia, 10% ročne zo sumy 331,96 eur od 01.03.2009 do zaplatenia.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 18Rob/484/2011-22 zo dňa 08.03.2012, ktorým návrhu
navrhovateľa vyhovel.

Proti platobnému rozkazu podal odporca v zákonnej lehote odpor, v ktorom uplatnil námietku premlčania

práva navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej
lehoty podľa § 107 Občianskeho zákonníka. Lehota na plnenie z poslednej faktúry začala plynúť dňa
01.03.2009 a uplynula dňa 01.03.2009. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľovi uhradil všetky platby, a
tovhotovostidopokladnefirmyY.aleboboliplatbysosúhlasomH.započítanésfaktúramizastravovaniezamestnancov firmy, ktoré odporca fakturoval firme Y., ktorej spoločníčkou je manželka H. Okrem toho
bola započítaná aj faktúra za výrobu políc, napojenia digestora a úpravy kuchyne, v ktorej sa piekla
pizza. Odporca tiež uvádza, že ukončenie zmluvy, ako aj konečné vyúčtovanie konzultoval osobne s

H. konateľom navrhovateľa, ktorý následne povolil odvoz zariadenia patriaceho odporcovi, ktoré do tej
doby zadržiaval. Na základe uvedeného odporca navrhol, aby súd návrh navrhovateľa zamietol ako
vecne neopodstatnený a podaný po lehote. Odporca predložil súdu faktúru č. X/XXXX, ktorú vystavil na
spoločnosť Y. dňa 15.03.2009 so splatnosťou dňa 29.03.2009 na sumu vo výške 47,84 eur, a ktorá bola
prevzatá spoločnosťou Y.. dňa 16.03.2009. Ďalej odporca predložil faktúru č. XXXX/XX, ktorú vystavila

osoba B., B. pre odberateľa U., Y.. Faktúra bola vystavená dňa 15.03.2009 so splatnosťou 29.03.2009,
na sumu vo výške 225 eur za výrobu a montáž reštauračného zariadenia v objekte U..

Navrhovateľ sa k podanému odporu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním
doručeným súdu 31.05.2012, uviedol, že námietku premlčania považuje za bezpredmetnú, nakoľko
návrh nebol uplatnený z titulu vydania bezdôvodného obohatenie, ale zaplatenia pohľadávky dlžného

nájomného. Ďalej uvádza, že návrh bol podaný v čas v trojročnej premlčacej lehote v zmysle § 101
Občianskeho zákonníka, nakoľko splatnosť prvej faktúry bola dňa 19.12.2008 a navrhovateľ podal svoj
návrh na Okresný súd Malacky dňa 20.12.2011, pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu
bol odporca vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy výzvou zo dňa 06.10.2011, ktorú si odporca prevzal dňa
12.10.2011. Na túto výzvu potom odporca odpovedal listom zo dňa 19.11.2011. Odporca nepredložil

žiadne doklady o tom, že by dlžné sumy uhradil v hotovosti navrhovateľovi a taktiež namieta započítanie
pohľadávok na základe predložených faktúr, a to z dôvodu, že tieto pohľadávky nespĺňajú podmienku
vzájomnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko faktúry boli vystavené na iné subjekty,
konkrétne na U. a spoločnosť Y.., ktoré nie sú účastníkmi tohto konania. Po preverení účtovníctva
navrhovateľa, neboli zistené žiadne doklady o úhrade od odporcu, či už v hotovosti alebo prevodom

na účet a takisto neexistuje žiadna dohoda o započítaní pohľadávok medzi navrhovateľom a odporcom
alebo medzi odporcom a spoločnosťou Y.
Vo veci samej Okresný súd Malacky rozhodol rozsudkom č. k. 10Cb/93/2012-123 zo dňa 20.11.2013,
ktorým v merite uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.784,48 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 331,94 eur od 20.12.2008, do zaplatenia, s úrokom z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 331,94 eur od 20.12.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 10 % ročne zo sumy 199,47 eur od 01.02.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
10 % ročne zo sumy 331,96 eur od 01.02.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 10 %
ročne zo sumy 331,96 eur od 01.02.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo
sumy 331,96 eur od 01.03.2009 do 29.03.2009 a s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy

257,21 eur od 30.03.2009 do zaplatenia. Návrh zamietol čo do výšky 74,75 eur, ktorá časť pohľadávky
zanikla započítaním.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. 3Cob/66/2014-146 zo dňa 13.05.2015
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa nevyhodnotil riadne vykonané dokazovanie, a to najmä
čo do zhodnotenia a vyhodnotenia uplatneného nároku navrhovateľa na platenie nájomného najmä za
mesiac november 2008. Napriek tomu, že účastníci mali v zmluve uzavretej XX.XX.XXXX v čl. IV bod X.
dohodnuté, že za mesiac november 2008, že nájomca uhradí nájomné v 10-tich mesačných splátkach

po 1.000 Sk, čo bude fakturované a uhrádzané z úhradou nájomného počnúc úhradou za mesiac
december, súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie vyfakturovanej sumy 10.000 Sk i za tento
mesiac nájmu spolu s úrokom z omeškania. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa taktiež pochybil,
keď sa správne nevysporiadal s platnosťou predmetnej zmluvy v súvislosti s námietkou odporcu o
dátume jej uzavretia, účelom predmetu nájmu a taktiež s námietkou, že navrhovateľ účtoval spolu s

nájomným i služby, čo je v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. neprípustné, pretože úhrada za služby nie
je v zmysle § 3 ods. 3 úhradou nájomného. V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí súd v odôvodnení
rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku a musí sa vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež

s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a
dôvody jeho rozhodnutia.Súd prvého stupňa sa opätovne oboznámil s obsahom spisu a už vykonaným dokazovaním v konaní
pred vydaním Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/66/2014-146 zo dňa 13.05.2015, ako aj
obsahom tohto uznesenia, nariadil vo veci pojednávanie, vec v zrušenej časti opätovne posúdil, doplnil

dokazovanie v naznačenom smere a vec právne posúdil a opätovne rozhodol.

Na pojednávaní vo veci dňa 13.01.2016 vzal navrhovateľ návrh na začatie konania späť v časti úroku
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 331,94 eur odo dňa 20.12.2008 do zaplatenia, uplatneného
titulom omeškania odporcu so zaplatením nájomného za mesiac november 2008. Nakoľko odporca so

späťvzatím návrh v tejto časti súhlasil, súd konanie v uvedenej časti Uznesením č.k. 10Cb/93/2012-168
zo dňa 13.01.2016 zastavil.

Súd v merite veci vo zvyšku potom ustálil tento skutkový a právny stav:

Z predloženej Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že navrhovateľ

ako prenajímateľ a odporca ako nájomca uzatvorili nájomnú zmluvu, predmetom ktorej boli nebytové
priestory navrhovateľa nachádzajúce sa na prízemí autosalónu a servisu, nehnuteľnosti sú zapísané na
LV č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, okres O., katastrálne územie
Y. ako stavba - autosalón a servis, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXXX/XX zapísanej na LV č.
XXXX. Celková výmera podlahovej plochy nebytových priestorov je 61 m2, pozostávajú z 3 miestností

(konkrétne 47,4 m2 pred. plocha s barom, 6 m2 toalety s predsienkou, 7,6 m2 kuchynka). Zmluva bola
uzatvorená na dobu neurčitú od 24.09.2009.

Účelom nájmu bolo podľa čl. I. bod 3 zmluvy prevádzkovanie pohostinskej činnosti v súlade so
živnostenským oprávnením nájomcu.

Podľa čl. I. bod 4 zmluvy sa prenajímateľ zaviazal poskytovať nájomcovi služby spojené s užívaním
nebytových priestorov, a to dodávku tepla a teplej úžitkovej vody, dodávku studenej úžitkovej vody,
odvádzanie odpadových vôd a strážnu službu. Podľa čl. IV. bod 5 nájomné zahŕňa zároveň aj odplatu
za poskytovanie uvedených služieb spojených s užívaním priestorov.

Zmluvné strany sa dohodli na výške mesačného nájomného vo výške 10.000 Sk (31,96 eur), splatného
mesačne dopredu, a to spôsobom vystavenia faktúr zo strany prenajímateľa - navrhovateľa vždy do 15.
dňa predchádzajúceho mesiaca. V článku IV. bod zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomné za
mesiac október 2008 bude nájomcovi odpustené a nájomné za mesiac november 2008 nájomca uhradí

prenajímateľovi v desiatich mesačných splátkach vo výške 1.000 Sk (33,19 eur), pričom tieto splátky
budú nájomcovi fakturované spolu s nájomným za ďalšie mesiace, počnúc mesiacom december 2008.
Podľa článku IV bod 5 nájomnej zmluvy, nájomné zahŕňa aj odplatu za poskytovanie služieb spojených
s užívaním nebytových priestorov, konkrétne dodávku tepla a teplej úžitkovej vody, dodávku studenej
úžitkovej vody, odvádzanie odpadových vôd a strážnu službu. Podľa článku V. bod 4 nájomnej zmluvy,

platba za odber elektrickej energie mala byť vykonávaná na základe odpočtu spotreby k poslednému
dňu v príslušnom mesiaci.

Z navrhovateľom vystavených faktúr súd zistil, že navrhovateľ na základe tejto nájomnej zmluvy potom
odporcovi vyúčtoval nájomné a služby nasledovne :

- faktúrou č. XXXX zo dňa 19.12.2008 splatnou dňa 19.12.2008 na sumu 331,94 eur nájomné za mesiac
november 2008,
- faktúrou č. XXXX zo dňa 19.12.2008 splatnou 19.12.2008 na výšku 331,94 eur nájomné za mesiac
december 2008,
- faktúrou č. XXXXX zo dňa 26.01.2009 splatnou dňa 31.01.2009 za spotrebovanú elektrickú energiu

do 26.01.2009 vo výške 199,47 eur,
- faktúrou č. XXXXX zo dňa 26.01.2009 splatnou dňa 31.01.2009 vo výške 331,96 eur nájomné za
mesiac január 2009,
- faktúrou č. XXXXX, zo dňa 26.01.2009 splatnou dňa 31.01.2009 vo výške 331,96 eur nájomné za
mesiac február 2009,

- faktúrou č. XXXXX zo dňa 13.02.2009 splatnou dňa 28.02.2009 vo výške 331,96 eur za nájomné za
mesiac marec 2009.Z odporcom predloženej faktúry č. X/XXXX súd zistil, že faktúrou č. X/XXXX so splatnosťou dňa
29.03.2009 vyúčtoval odporca spoločnosti Y. dňa 15.03.2009 sumu vo výške 47,84 eur, za dodanie
obedov v mesiaci február 2009, faktúra ktorá bola prevzatá spoločnosťou Y. dňa 16.03.2009.

Faktúrou č. XXXX/XX vystavenej fyzickou osobou - podnikateľom VH. ako dodávateľom pre odberateľa
U. vyúčtoval dodávateľ sumu vo výške 225 eur za výrobu a montáž reštauračného zariadenia v objekte
U.. Faktúra bola vystavená dňa 15.03.2009 so splatnosťou 29.03.2009.

Z odporcom predloženej faktúry č. X/XXXX súd zistil, že faktúrou so splatnosťou dňa 29.03.2009
vyúčtoval odporca navrhovateľovi dňa 15.03.2009 sumu vo výške 74,75 eur, za dodanie obedov v
mesiaci február 2009. Táto faktúra je založená aj na č.l. 173 spisu ručne upravovaná.

Z príjmového dokladu zo dňa 16.03.2009 súd zistil, že tento mal byť vystavený navrhovateľom odporcovi
a preukázať prijatie sumy 17,56 eur na účel nájomného X/XXXX a bližšie nešpecifikovanej 3 splátky

XX/XXXX, s uvedenou poznámkou kompenzácia, doklad nie je opatrený žiadnou pečiatkou, len
nečitateľným podpisom, nie je zrejmé, či ide o osobu, ktorá ho vystavila, alebo osobu príjemcu.

Z faktúry č. X/XXXX datovanej dňa 13.01.2009 súd zistil, že odporca vyúčtoval odberateľovi U. dodanie
obedov za mesiac december 2008 v sume 7920 Sk. Doručenie faktúry odporcovi nedokladoval, faktúra

neobsahuje náležitosti riadneho účtovného dokladu, a to dátum zdaniteľného plnenia, dátum splatnosti,
údaje IČO, DIČ prípadne IČ DPH dodávateľa a odberateľa, jednotkovú cenu, sadzbu a výšku DPH, alebo
údaj že dodávateľ nie je platcom DPH.

Z odporcom predloženej faktúry č. XXX/XXXX súd zistil vyúčtoval odporca spoločnosti Y.., ( nesprávne

uvedené Y. sumu vo výške 3600 Sk, za dodanie obedov v mesiaci november 2008. Faktúra neobsahuje
náležitosti riadneho účtovného dokladu, a to dátum vystavenia, zdaniteľného plnenia, dátum splatnosti,
údaje IČO, DIČ prípadne IČ DPH dodávateľa a odberateľa, jednotkovú cenu, sadzbu a výšku DPH, alebo
údaj že dodávateľ nie je platcom DPH.

Z odporcom predloženej faktúry č. XX/XXXX súd zistil vyúčtoval odporca spoločnosti Y. sumu vo výške
7110 Sk (236 eur), za dodanie obedov v mesiaci november 2008. Faktúra bola vystavená 10.01.2009
so splatnosťou 24.01.2009. Odporca ju prevzal bez uvedenia dátumu.

Z odporcom predloženej faktúry č. X súd zistil vyúčtoval odporca spoločnosti W. sumu vo výške 7110 Sk

(236 eur), za dodanie obedov v mesiaci december 2008. Faktúra bola vystavená 12.01.2009. Faktúra
neobsahuje náležitosti riadneho účtovného dokladu, a to dátum zdaniteľného plnenia, dátum splatnosti.
Odporca ju prevzal bez uvedenia dátumu.

Štatutárny zástupca navrhovateľa H.a pojednávaní dňa 19.07.2016 uviedol, pred pôsobením odporcu

v priestoroch navrhovateľa pôsobil V., vykonával tam činnosť spojenú s prevádzkou pizzerie, ktorý s
ňou uzavrel podnájomnú zmluvu, na čo však nemal oprávnenie. Odporca vedel o činnosti predchodcu
a mal záujem v tejto činnosti naďalej pokračovať. Bolo dohodnuté písomne zmluvne mesačné nájomné
a jednou faktúrou navrhovateľ účtoval vyúčtoval odber za elektrickú energiu. K žiadnej dohode o
započítaní pohľadávok nedošlo, uznáva jednostranný zápočet v sume 74,75 eur. Príjmový doklad na

sumu 17,56 Eur zo 16.03.2009 ani platbu v ňom uvedenú v účtovníctve neeviduje, nepodarilo sa
identifikovať ani podpis osoby, ktorá prijala platbu.

Odporca v obsahu svojich písomných podaní a prednesov štatutárneho zástupcu odporcu H. na
pojednávaniach vo veci namietal neplatnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov a zároveň vzniesol

námietku premlčania uplatňovaného nároku. Svoje tvrdenia odôvodnil tým že, navrhovateľ prenajal
odporcovi nebytové priestory za účelom prevádzkovania pohostinskej činnosti, pričom tento priestor
nebol podľa stavebného povolenia stavebne určený ne prevádzku takejto činnosti a nespĺňal ani
požiadavky hygieny na takúto činnosť. Priestor kuchynka popísaný v nájomnej zmluve, v čase podpisu
nájomnej zmluvy ani neexistoval. Nakoľko predmetný priestor nespĺňal požiadavky na prevádzku

pohostinskej činnosti, bol odporca nútený vyžiadať si od príslušného orgánu vydanie záväzného
hygienického posudku, k čomu bolo potrebné vykonať určité úpravy priestorov. Tieto úpravy realizovala
firma U., ktorej faktúru odporca odsúhlasil spolu s vlastníkom p. H. a odporca túto faktúru uhradil
z vlastných peňažných prostriedkov. Odporca vo svojom vyjadrení uvádza, že podmienky uvedenév nájomnej zmluvy nezodpovedali skutočnosti a je toho názoru, že navrhovateľ nebol oprávnený
prenajímať predmetný priestory na účely prevádzkovania pohostinskej činnosti. Ďalším dôvodom,
prečo odporca považuje nájomnú zmluvu za neplatnú je skutočnosť, že zmluva neobsahuje výšku a

rozpis nájomného a platieb za služby s užívaním nebytového priestoru, nebol vypracovaný žiadny
dodatok k zmluve, ktorý by špecifikoval výšku jednotlivých služieb. Odporca tiež namieta neurčitosť
vyjadrenia výšky nájomného, nakoľko bola určená jedna suma, ktorá v sebe zahŕňala aj platby
za služby spojené s užívaním nebytových priestorov, pričom nie je zrejmé, aká časť tejto sumy
predstavovala samotné nájomné a aká časť predstavovala výšku úhrad za služby. Odporca taktiež tvrdí,

že platil navyše za určité služby, pričom navrhovateľ tvrdil, že ide o platby za odvoz iného domového
odpadu. Ďalej odporca uvádza, že rovnako platby za elektrickú energiu boli v zmluve určené neurčito,
prenajímateľ nie je distribútorom elektrickej energie a teda nemal oprávnenie vystavovať faktúry za
spotrebovanú elektrickú energiu odporcovi, pričom v zmluve nebol určený spôsob platenia zálohových
platieb, prípadné vyúčtovanie elektrickej energie. Odporca tiež uvádza, že zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky v rozpore s § 53 Občianskeho zákonníka, ktorou je zmluvná pokuta vo výške 5%

z dlžnej sumy za každý deň omeškania a tiež aj vzdanie sa práv nájomcu v článku VIII bod 2., čím
je takto vytváraná značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán. Odporca uvádza,
že nájomnú zmluvu podpisoval pred schválením záväzného pokynu hygienika, čo je v zmysle zákona
podmienkou podania žiadosti na vydanie povolenie hygienika na prevádzkovanie obchodu a služieb.
Ďalej uvádza, že v čase podpisu nájomnej zmluvy nemal vedomosť o tom, či prenajímaný priestor má

všetky náležitosti vyhovujúce podnikaniu, na ktoré bola nájomná zmluva uzatvorená. Odporca tvrdí,
že ani po splnení všetkých podmienok hygieny nemohol priestor plnohodnotne užívať na dohodnutú
činnosť, čo malo byť aj dôvodom ukončenia nájomného vzťahu vo februári roku 2009. Na základe
uvedených dôvod sa odporca domnieva, že nájomná zmluva je neplatná a navrhovateľ sa má domáhať
vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytových priestorov. Z toho dôvodu, by sa mali použiť

zákonného ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatí a v zmysle týchto ustanovená,
odporca znáša námietku premlčania, nakoľko navrhovateľ nepodal návrh v dvojročnej subjektívnej
lehote, keďže prvý krát sa o neplatení faktúr dozvedel najneskôr dňa 28.02.2009, čím premlčacia
dvojročná lehota začala plynúť dňa 01.03.2009 a skončila sa dňa 01.03.2011. Navrhovateľ však podal
svoj návrh dňa 20.12.2011, teda po uplynutí tejto lehoty a z tohto dôvodu odporca vznáša námietku

premlčania.

Zo stavebného povolenia vydaného Okresným úradom Bratislava III, zn. XX/XXX-XXX/XXX-EDA-X,
zo dňa 08.03.1999 vyplýva, že stavebný úrad povolil na pozemkoch č. XXXXX/X,X,XX k.ú. Y. stavbu
objektov : W. autosalón a servis, W. oplotenie areálu W. terénne a sadové úpravy, W. prípojka STL

plynu, W. vonkajší rozvod NN a vonkajšie osvetlenie, SR. rozv. slaboprúdu. V rozhodnutí v jeho textovej
časti je opis prevádzky tak, že prevádzka je rozdelená do 3 celkov: autosalón s predajom vozidiel a
náhradnýchdielov,autoservisaskladnáhradnýchdielovaadministratívnačasťsosociálnymzariadením
pre zamestnancov a zákazníkov, jedálňou pre zamestnancov, kotolňou, občerstvením pre zákazníkov
a elektrorozvodňou.

Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Y., ktorý je verejne prístupný na internetovej stránke
www.katasterportal.sk súd zistil, že navrhovateľ je o.i. vlastníkom stavby :
autosalón a autoservis súp. XXXX na parcele XXXXX/XX na základe Povolenie užívania stavby na p.č.
XXXXX/XX podľa Rozhodnutia č.: XXXX/XXX/XXXX/ÚPSP/CHO zo dňa 26.6.2013, Y.

Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvy
medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú
upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto
zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ( ďalej len Zákon ),
prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o
nájme (ďalej len "zmluva").

Podľa § 3 ods. 2 Zákona, nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.

Podľa § 3 ods. 3 Zákona, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu,
výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na
ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizáciazaložená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 4 Zákona, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej
je určený.

Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený,
alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Predmetom konania ostal nárok navrhovateľa na zaplatenie 1784,48 eur, ktorý pozostáva zo sumy
1585,01 eur z titulu uplatneného nájomného za obdobie november 2008 až marec 2009 ( 2 x 334,94 eur
+ 3x 331,96 eur, t.j. 1659,76 eur - 74,75 eur zánik započítaním, ktorý zamietajúci výrok nebol napadnutý

odvolaním) a suma 199,47 eur z titulu spotreby elektrickej energie za obdobie do 26.01.2009.

Súd v prvom rade ustálil právnu kvalifikáciu uplatneného nároku po zrušení pôvodného rozhodnutia
odvolacím súdom, to s ohľadom na vznesenú námietku premlčania, ktorá by bránila súdu prejednať vec
v merite, ako aj na námietku odporcu, že nebola dostatočne určite určená výška nájomného, nakoľko

podľa tejto zmluvy nájomné malo obsahovať aj platby za určité služby spojené s užívaním nebytových
priestorov, čo je v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. neprípustné, pretože úhrada za služby nie je v zmysle
§ 3 ods. 3 úhradou nájomného, ktorou námietkou sa súd prvého stupňa s poukazom na právny názor
odvolacieho súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia nevysporiadal.

Čo sa týka námietky premlčania vznesenej odporcom, súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi ako
obchodno-záväzkový vzťah, pričom za určujúce kritérium je povaha účastníkov pri vzniku záväzkového
vzťahuacharaktervzťahuacharakterzmluvnéhotypu.Nájomnázmluvauzatvorenámedzipodnikateľmi
(okrem nájmu dopravného prostriedku) patrí medzi tzv. „neobchodné zmluvy“ s kombinovaným
záväzkovým režimom, na ktorú sa vťahujú predpisy občianskeho práva upravujúce zmluvný typ a

osobitná úprava záväzkových vzťahov v Obchodnom zákonníku. Potom aj premlčanie prípadného
nároku navrhovateľa je potrebné posudzovať podľa predpisov obchodného práva, kde premlčacia doba
je v súlade s § 397 Obchodného zákonníka 4 roky. a to tak v prípade posúdenia nároku ako plnenia
zo záväzku (nájomné), a tiež v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného
právneho úkonu. V prípade posúdenia nároku ako plnenia zo záväzku premlčacia doba začala plynúť

20.12.2008 (omeškanie so zaplatením najstaršej uplatnenej faktúry splatnej dňa 19.12.2008), návrh bol
podaný 20.12.2011, teda v premlčacej dobe.

V prípade mimozmluvného plnenia pre začiatok plynutia premlčacej doby, je rozhodujúci subjektívny
moment, keď oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon, z ktorého

bolo plnené, je neplatný. Ak by k takejto vedomosti odporcu aj prišlo už v čase uzatvorenia zmluvy
(01.10.2008, ako tvrdí navrhovateľ, že odporca bol oboznámený s podmienkami a predmetom nájmu),
potom by premlčacia doba uplynula 01.10.2012, pričom návrh na súd bol podaný 20.12.2011. Podľa
tvrdenia odporcu však vedomosť o tom, že priestory nie sú určené na účel, na ktorý boli prenajaté sa,
dozvedel 28.02.2009, keď nezískal povolenie hygieny, čo bolo dôvodom na predčasného ukončenia

„podnikania“ v priestoroch (č.l.71), potom by potom by premlčacia doba uplynula 28.02.2013 a návrh
bol taktiež podaný včas ( k úprave premlčania v obchodno-záväzkových vzťahoch je rozhodovacia prax
súdov jednotná, napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/86/2005, Nález ÚS SR sp. zn. II.ÚS 92/06-39)Spoukazomnaprávneposúdenieveciuvedenénižšievodôvodneníazistenýzáveroneplatnostizmluvy
súdvznesenúnámietkupremlčaniapovažovalzanedôvodnúavecmeritórneprejednal.Ktomutozáveru
dospel súd na základe nasledovnej právnej úvahy :

Ako bolo účastníkmi dojednané v čl. IV., účastníci si dohodli výšku nájomného za užívanie nebytových
priestorov vo výške 331,96 eur mesačne (resp. 331,94 eur v prepočte konverzným kurzom), pričom v
dojednanej výške nájomného sú zohľadnené aj náklady na poskytovanie služieb spojených s nájmom,
ktoré si účastníci výslovne vymienili v E. zmluvy (dodávku tepla a teplej úžitkovej vody, dodávku studenej

úžitkovej vody, odvádzanie odpadových vôd a strážnu službu). Súd sa nestotožnil s právnym názorom
odporcu, že takto dojednaná a účtovaná výška nájomného je nezrozumiteľná a preto neprípustná.
Nakoľko spotreba uvedených energií a služieb (spotrebu dodávku tepla a teplej úžitkovej vody, dodávku
studenej úžitkovej vody, odvádzanie odpadových vôd a strážnu službu) je zahrnutá v nájomnom ako jeho
súčasť pevnou cenou, teda nie je zohľadňovaná skutočná spotreba, nie je možné potom vyvodiť záver a
neurčitosti alebo neprípustnosti takto vyúčtovanej odplaty za užívanie predmetu nájmu. Tomuto záveru

svedčí aj úprava zákona o dani z pridanej hodnoty platného a účinného v čase poskytnutia služby, keď
v prípade nájomného toto bolo oslobodené od DPH, avšak pokiaľ sa spolu s nájomným poskytovali aj
služby, ktorých cena bola zohľadnená vo výške nájomného, uplatnila sa príslušná sadzba DPH. Tento
režim vyplýva z predložených faktúr, ktorými navrhovateľ vyúčtoval mesačné nájomné v sume 8.404 Sk
a DPH v sume 1596 Sk (19%). Súd preto túto námietku odporcu, s poukazom na povinnosť sa ňou

vysporiadať uloženú v odôvodnení uznesenia odvolacieho súdu, vyhodnotil ako nedôvodnú.

Uvedené práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce zo znenia nájomnej zmluvy, by však platili
len za podmienky platnosti samotnej nájomnej zmluvy, pričom po posúdení predloženej zmluvy o nájme
súd dospel k záveru, že táto nespĺňa náležitosti platného právneho úkonu z nasledovných dôvodov :

Odporca voči uplatnenému nároku na zaplatenie nájomného z predloženej nájomnej zmluvy namietal,
že navrhovateľ mu prenajal nebytové priestory za účelom prevádzkovania pohostinskej činnosti, pričom
tento priestor nebol podľa stavebného povolenia stavebne určený na prevádzku takejto činnosti a
nespĺňal ani požiadavky hygieny na takúto činnosť. Priestor kuchynka popísaný v nájomnej zmluve,

v čase podpisu nájomnej zmluvy ani neexistoval, podmienky v nájomnej zmluve nezodpovedali
skutočnosti a je toho názoru, že navrhovateľ nebol oprávnený prenajímať predmetný priestory na účely
prevádzkovania pohostinskej činnosti.

Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť ako obchodno-záväzkový vzťah medzi dvomi

podnikateľskými subjektmi, ide o tzv. „neobchodné zmluvy“ s kombinovaným záväzkovým režimom, na
ktorý sa vťahujú predpisy občianskeho práva upravujúce zmluvný typ a osobitná úprava záväzkových
vzťahov v Obchodnom zákonníku. Preto je nutné pri posudzovaní platnosti právnych úkonov postupovať
síce podľa výkladových pravidiel § 266 a nasl. Obchodného zákonníka, avšak len pokiaľ zákon
nesplnenie zákonných požiadaviek nesankcionuje neplatnosťou právneho úkonu.

V prípade nájmu nebytových priestorov uzatvorenej medzi podnikateľmi je potom na ich právny vzťah
potrebné aplikovať v čase uzatvorenia zmluvy § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka a zákon č. 116/1990
Zb.

Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. výslovne upravuje, že nebytové priestory sa
prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Súd potom dospel k záveru, že zmluva o nájme
nebytových priestorov je neplatná od počiatku, a to z dôvodu rozporu s vyššie citovaným ustanovením
§ 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb., pretože prenajaté priestory neboli stavebne určené na účely
prevádzky pohostinskej činnosti. Súd sa nestotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že možnosť

užívania na takýto účel vyplýva z predloženého stavebného povolenia, nakoľko takéto rozhodnutie
nie je rozhodnutím o užívaní stavby na konkrétny účel, stavebný účel užívania predmetu nájmu
by mohol vyplývať výlučne z kolaudačného rozhodnutia, stavebné povolenie do dokončenia stavby
môže podliehať zmenám stavby pred dokončením. Navrhovateľ ničím nepreukázal existenciu takého
užívacieho rozhodnutia príslušného stavebného úradu. Nakoľko sa nejednalo o nájom nehnuteľnosti

ako celku (ktorý režim by sa spravovala všeobecnými ustanoveniami § 663 Občianskeho zákonníka),
je možné predmet nájmu prenechať do nájmu výlučne na účely, ktoré užívanie vyplýva z kolaudačného
rozhodnutia. Navrhovateľ nepredložil žiadny iný listinný dôkaz, z ktorého by vyplýval iný účel užívania
predmetu nájmu, ako autosalón a servis, pričom stavebný účel vyplýva aj z listu vlastníctva, kde zápisstavby znie : „autosalón a autoservis súp. XXXX na parcele XXXXX/XX“, správa katastra takúto stavbu
zapísala do katastra nehnuteľností záznamom na základe Povolenie užívania stavby na p.č. XXXXX/
XX podľa Rozhodnutia č.: XXXX/XXX/XXXX/ÚPSP/CHO zo dňa XX.X.XXXX, R-XXX/XX.

Na závere súdu o nemožnosti prenechať stavbu určenú na takýto účel užívania (autosalón a autoservis)
nemení nič skutočnosť, že prevádzka podľa stavebného povolenia je rozdelená do 3 celkov, kde časť má
tvoriťjedáleňprezamestnancovsobčerstvenímprezákazníkov,nakoľkonavrhovateľprenajalodporcovi
nebytové priestory v rozpore s účelom, na ktoré sú stavebne určené ( čo ale ani nepreukazuje, že takto

bola stavba aj skolaudovaná, teda že takto bolo vydané aj užívacie povolenie). Požiadavka súladnosti
rozhodnutia stavebného úradu s účelom nájmu je predpokladom platného uzatvorenia zmluvy o nájme,
podstatný je stav predmetu nájmu uvedený v užívacom povolení, nie faktický spôsob užívania alebo vôľa
účastníkov, a to ku dňu uzatvorenia zmluvy. ( v tomto smere bola publikovaná rozsiahla rozhodovacia
činnosť, a to v z príbuzného právneho prostredia českej republiky, porovnaj napr. rozhodnutia NS ČR
sp. zn. 28Cdo 1862/2003, 28Cdo 2040/2003, 28Cdo 1528/2005).

Z tohto dôvodu, keď potom súd dospel k záveru o neplatnosti predloženej Zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 01.10.2008, navrhovateľovi nevzniklo voči odporcovi právo na zaplatenie nájomného
za obdobie od novembra 2008 do marca 2009, ktorého nároku sa v konaní domáha.

Navrhovateľ nepreukázal existenciu tvrdeného zmluvného vzťahu z platného právneho úkonu (zmluvy
o nájme nebytových priestorov), na základe ktorého má voči odporcovi nárok na zaplatenie nájomného.
Rovnako nepreukázal, za aké časové obdobie odporca predmet nájmu reálne užíval na dojednaný účel,
čo by zakladalo prípadný nárok navrhovateľa na obvyklú odplatu v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Takéto skutkové okolnosti však navrhovateľ netvrdil,

a tak ich ani nepreukazoval, a to napriek tomu, že súd tak na pojednávaní vo veci dňa 13.01.2016,
ako aj na pojednávaní dňa 08.02.2016 postupoval podľa § 100 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
a účastníkom uviedol, ako sa mu javí predbežne právne posúdenie veci. Navrhovateľ však zotrval
na tvrdení o existencii platného záväzkového vzťahu medzi účastníkmi a žiadne dokazovanie iného
právneho vzťahu medzi účastníkmi nenavrhol. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a

preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť
dôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Uvedenéustanoveniestanovujedôkaznúpovinnosťúčastníkovv
sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na účastníkoch konania. Procesná zodpovednosť účastníka konania za výsledok sporu
spočíva v tom, že účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie

nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov.

Procesnou povinnosťou navrhovateľa v konaní je svoje tvrdenia preukázať. Dôkazným bremenom čo
sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho

tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti,
ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží

na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy

neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci či
už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení stanovenú v ust. § 101 a v ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 6/2010 zo dňa 22.09.2010).

Súd sa zaoberal aj odporcom namietanou skutočnosťou, že dojednaná účinnosť nájmu (od 24.09.2008)
predchádzala samotnému uzatvoreniu zmluvy dňa 01.10.2008. Zákon č. 116/1990 Zb. upravuje ako
podmienku platnosti nájomnej zmluvy na prenájom nebytových priestorov písomnú formu právnehoúkonu. Podľa § 44 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď
prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Obchodný zákonník v ustanoveniach § 269
a nasl. obsahuje len niektoré ustanovenia o uzavieraní zmlúv, aj pre obchodné vzťahy preto platia

všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o zmluvách. Citované ustanovenie sa týka momentu
vzniku konsenzuálnych zmlúv. Zmluva je uzavretá v momente zhody (konsenzu) vôle zmluvných strán
o obsahu zmluvy, teda keď adresát právneho úkonu prijme bez výhrad návrh na uzavretie zmluvy. Ak
sú splnené všetky podmienky (napríklad zákonom stanovená písomná forma zmluvy, alebo v prípade
zmluvy o pôžičke reálne odovzdanie peňazí a pod.), okamihom vzniku nadobúda zmluva platnosť. Od

platnosti zmluvy je potrebné odlišovať účinnosť zmluvy. Pod účinnosťou zmluvy sa rozumie okamih,
keď nastávajú účinky zmluvy, to znamená, odkedy sa možno domáhať plnenia zo zmluvy. Vo väčšine
prípadov s platnosťou zmluvy sa zmluva stáva aj účinnou, v niektorých prípadoch nastáva neskôr, je
tomu tak vtedy, keď je potrebné pre účinnosť zmluvy rozhodnutie príslušného orgánu (§ 47 Občianskeho
zákonníka), ak zmluva obsahuje odkladaciu podmienku (§36 ods. 2 Občianskeho zákonníka) alebo ak si
strany dojednali dobu účinnosti. Podmienkou nadobudnutia účinnosti zmluvy ako dvojstranného úkonu

- teda vzniku právnej a skutkovej situácie, že na základe zmluvného vzťahu začnú vyplývať pre jeho
účastníkov zmluvne dohodnuté práva a tiež povinnosti, je existencia platne uzatvorenej zmluvy. Zmluva
o nájme nebytových priestorov vyžaduje pre platnosť písomnú formu. Z predloženej zmluvy vyplýva,
že nadobudla platnosť dňom ich podpisu posledným z účastníkov, keď týmto dňom najskôr mohol
účastník prejaviť vôľu byť zmluvou viazaný. Podľa názoru súdu nie je možné konštatovať, že v čase

od 24.09.2008 do 30.09.2008 existovala písomná zmluva o nájme nebytových priestorov, preto dospel
k záveru, že zmluva je v tejto časti neplatná. S ohľadom na to, že predmetom sporu nie je zaplatenie
nájomného za uvedené obdobie, ako aj záver o neplatnosti zmluvy ako celku z dôvodu rozporu s § 3
ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb., však tento právny záver nemá vplyv na rozhodnutie súdu v merite a súd
ho uvádza len pre úplnosť vyhodnotenia námietok odporcu.

Súd ďalej skúmal uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny za odber elektrickej energie
odporcom, ktorú mu vyúčtoval faktúrou č. XXXXX zo dňa 26.01.2009 splatnou dňa 31.01.2009, podľa
textu faktúry fakturovaná suma mala zodpovedať spotrebovanej elektrickej energie do 26.01.2009 vo
výške 199,47 eur. Bez ohľadu na konštatovanú neplatnosť zmluvy) z článku V. bod 3 a 4 nájomnej

zmluvy vyplýva, že prenajímateľ - navrhovateľ, bude fakturovať nájomcovi - odporcovi, skutočne
spotrebovanú elektrickú energiu za príslušný mesiac. To znamená, že navrhovateľov nárok zodpovedá
čodomnožstvaskutočnespotrebovanejelektrickejenergieodporcomzaten-ktorýmesiac,čoanalogicky
platí aj pre prípad konštatovanej neplatnosti zmluvy, keď v zmysle zásad o bezdôvodnom obohatení by
navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie obvyklej ceny za elektrinu spotrebovanú odporcom za dobu

užívania predmetu nájmu na základe neplatného právneho úkonu. Navrhovateľ však ani v prípade tohto
nároku nepreukázal, za aké časové obdobie spotrebu energie účtoval (keď fakturácia nekorešponduje
s dojednaným mesačným intervalom vyúčtovania spotreby), nepreukázal, aké množstvo elektrickej
energie odporca skutočne spotreboval a nepreukázal ani platnú dohodu o vzájomne dohodnutej výške
ceny za elektrickú energiu, ktorá má byť odporcovi navrhovateľom preúčtovaná - v tomto smere je nutné

súhlasiť s odporcom o neurčitosti uplatneného nároku, a to tak do právneho základu ako aj výšky.

Navrhovateľnanámietkyodporcuvovzťahuknárokunazaplatenieúdajnenímspotrebovanejelektrickej
energie za bližšie nešpecifikované obdobie nijako procesne nereagoval, a to napriek tomu, že súd tak
na pojednávaní vo veci dňa 13.01.2016 ako aj na pojednávaní dňa 08.02.2016 postupoval podľa § 100

ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a aj v tejto časti nároku účastníkom uviedol, ako sa mu javí
predbežne právne posúdenie veci. Navrhovateľ žiadne ďalšie tvrdenia ohľadom sporných skutočností
(výška spotreby elektriny a cena) netvrdil a žiadne dokazovanie na preukázanie nároku nenavrhol.

Skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali posúdenie nároku na zaplatenie obvyklej odplaty za užívanie

priestorov, rovnako skutkové okolnosti umožňujúce prijať záver o konkrétnom množstve spotrebovanej
elektrickej energie, však navrhovateľ netvrdil, a tak ich ani nepreukazoval, preto súd jeho návrh v celom
rozsahu ako nedôvodný zamietol. S poukazom na vyššie uvedené právne posúdenie veci a vykonané
dokazovanie potom súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno, keď
nepreukázal existenciu platného zmluvného vzťahu, na základe ktorého by vznikol navrhovateľovi nárok

na zaplatenie nájomného a odporcovi povinnosť platiť nájomné v uplatnenej výške a nepreukázal ani
nárok na zaplatenie spotrebovanej elektrickej energie práve v ním tvrdenej a uplatnenej výške.Čo sa týka odporcom v konaní prezentovaných námietok, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu medzi
zmluvnými stranami, súd sa pridržiava právneho posúdenia, ktoré už uviedol v odôvodnení

predchádzajúceho zrušeného rozhodnutia - v súdenej veci, nie je možné aplikovať ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách upravených v § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluvné strany
sú právnickými osobami založenými za účelom podnikania a ich právny vzťah je vzťahom obchodno-
záväzkovým s ohľadom na povahu účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. Úprava zmluvy o nájme
nebytovýchpriestorovsaspravujepodľaustanoveníObčianskehoprávaozmluvnomtypeaObchodným

zákonníkom, a to s poukazom na § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Podľa § 52 ods. 3 a 4
Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Uplatnený nárok teda nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy preto súd na
námietky odporcu ohľadom posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok neprihliadol.

Rovnako s ohľadom na dôvody zamietnutie návrhu sa potom súd podrobne nezaoberal obranou
odporcu, ktorá mala spočívať v započítaní pohľadávok navrhovateľa voči pohľadávkam odporcu na
zaplatenie obedov pre zamestnancov. Pre úplnosť vyhodnotenia však súd uvádza, že o tomto odporca
predložil len jednu faktúru vystavenú na navrhovateľa zo dňa 15.03.2009, splatnú dňa 29.03.2009,

ktorou navrhovateľovi fakturoval dodanie obedov za mesiac február 2009 vo výške 74,75 eur, ktoré
započítanie navrhovateľ uznal, súd v tejto časti už návrh svojím skorším rozhodnutím zamietol a tento
výrok nebol napadnutý opravným prostriedkom. Ďalej odporca namietal započítanie pohľadávky vo
výške 225 eur na pohľadávku navrhovateľa, titulom neuhradenej faktúry vystavenej osobou U. na osobu
U. za výrobu a montáž reštauračného zariadenia v objekte U. na Y. keď tieto pohľadávky s ohľadom

na to, že nejde o vzájomné pohľadávky navrhovateľa a odporcu, nie sú spôsobilé na započítanie.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka je možné prihliadnuť na započítaciu námietku len ak veriteľ a
dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ
sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik
nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Odporca predložil ako listinné

dôkazy vystavené faktúry na dodanie obedov (č. 1/2009 datovanej dňa 13.01.2009, č. 111/2008, č.
12/2008, č.1), ako sú uvedené vyššie v odôvodnení, avšak z týchto nevyplýva splnenie podmienky
vzájomnosti, ani nespĺňajú náležitosti riadne vystaveného účtovného dokladu, navrhovateľ v konaní
uviedol,ženemávedomosťožiadnychdokladochoúhradeododporcu,čiužvhotovostialeboprevodom
na účet a takisto neexistuje žiadna dohoda o započítaní pohľadávok medzi navrhovateľom a odporcom.

Odporca nepreukázal, že existenciu takýchto vzájomných pohľadávok, ani skutočnosť, že by išlo o
splatné pohľadávky, keď na faktúrach absentuje údaj o splatnosti a dodaní služby. Čo sa týka tvrdeného
zániku pohľadávky navrhovateľa do výšky 17,56 eur splnením, odporca nepreukázal poskytnutie plnenia
v tejto výške navrhovateľovi, príjmový doklad zo dňa 16.03.2009 nepreukazuje prijatie sumy 17,56 eur
na účel nájomného X/XXXX a bližšie nešpecifikovanej 3 splátky XX/XXXX, s uvedenou poznámkou

kompenzácia, doklad nie je opatrený žiadnou pečiatkou, len nečitateľným podpisom nie je zrejmé, či ide
o osobu, ktorá ho vystavila, alebo osobu príjemcu. Z týchto dôvodov súd ( s výnimkou sumy 74,75 eur,
ako bolo ustálené v rozsudku č.k.10Cb/93/2012-123 zo dňa 20.11.2013) dospel k záveru, že započítacia
námietka odporcu nebola vznesená dôvodne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. v zastavenej časti a § 142 ods. 1 O.s.p. v
merite.

V zastavenej časti súd rozhodol o trovách podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil,
že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal

späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Navrhovateľ vzal návrh
na začatie konanie späť a keďže nejde o prípad podľa § 146 ods. 2, druhá veta O.s.p., z procesného
hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania.

Vo veci samej účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, navrhovateľ mal v
konaní plný neúspech, odporca plný úspech, navrhovateľ je potom povinný zaplatiť náhradu trov konania
odporcu.Odporca si náhradu trov v konaní neuplatnil, preto súd potom rozhodol tak, že mu ju voči navrhovateľovi
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)