Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 3, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/383/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206223091
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1206223091.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcov: 1. L. V.,

K. XX, R., št. občan SR, 2. Š. L., L. XX, R., št. občan SR, obaja zast. JUDr. Jozef Herbulák, advokát,
Brnianska 1K, 911 05 Trenčín proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1,
Bratislava, IČO: 00 603 481, o zriadenie vecného bremena za náhradu a o vydanie bezdôvodného
bremena, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 12.773,19 EUR do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 11.806,72 EUR do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .

O práve na náhradu trov konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa v 1. rade a pôvodná žalobkyňa v 2. rade (G. L.) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
28.09.2006 pôvodne domáhali zriadenia vecného bremena k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX,

k.ú. Vrakuňa, ktorých vlastníčkou je žalobkyňa v 1. rade a k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX, k.ú.
Vrakuňa, ktorých vlastníkom je v súčasnosti žalobca v 2. rade. Súčasne sa domáhali, aby súd zaplatil
žalobkyni v 1. rade sumu 127.840,67 EUR ako náhradu za zriadenie vecného bremena a 17.038,01 EUR
z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca v 2. rade sa domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 96.936,87 EUR ako náhradu za zriadenie vecného bremena a 18.505,31
EUR z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

Keďže žalobkyňa v 2. rade (G. L.) po začatí konania stratila spôsobilosť byť účastníčkou konania v
dôsledku jej úmrtia a predmetné pozemky prešli na základe osvedčenia o dedičstve, sp. zn. XXD/XXX/
XXXX, N. XX/XXXX do vlastníctva jej syna Š. L., súd v zmysle § 107 ods. 3 O.s.p. ďalej pokračoval v
konaní s dedičom pôvodnej žalobkyne v 2. rade.

Po niekoľkých úpravách žalobného návrhu sa v zmysle žalobného petitu aktuálneho ku dňu vyhlásenia
rozsudku žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu

12.773,19 EUR a žalobcovi v 2. rade sumu 11.806,72 EUR titulom bezdôvodného obohatenia.

Žalobu odôvodnili tým, že právoplatnými dedičskými rozhodnutiami sa stali výlučnými vlastníkmi
pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. H. vedených ako parcela č. XXX/X zapísaná na LV č. XXXX(žalobkyňa v 1. rade) a ako parcela č. XXX/X zapísaná na LV č. XXXX (právna predchodkyňa žalobcu
v 2. rade). Priloženým geometrickým plánom, ktorý bol zapísaný do katastra nehnuteľností, došlo k
vytvoreniu nových parciel registra C, na ktorých sa nachádzajú cesty. Po nadobudnutí vlastníctva k

pozemkom žalobcovia zistili, že na časti pozemkov bola v roku 1981 zriadená verejná komunikácia,
a to bez súhlasu právnych predchodcov žalobcov a bez toho, aby došlo k majetkovoprávnemu
vysporiadaniu vzniknutej situácie. Účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb. predmetné komunikácie prešli
do vlastníctva žalovaného. Žalovaný odmietol uzavrieť kúpnu zmluvu na pozemky pod cestami za
všeobecnú cenu a nevyužil ani inštitút vyvlastnenia. Žalovaný zotrvával na návrhu uzavrieť nové

nájomné zmluvy s nájomným vo výške 5Sk/m2/ročne alebo pozemky odkúpiť za 35 Sk/m2. S návrhmi
žalovaného nesúhlasili. Predmetné cesty sa právne kvalifikovali ako stavba na cudzom pozemku, pri
ktorej usporiadanie právnych vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby sa v čase podania
žaloby riadili ust. § 135c OZ. Odstránenie stavby nebolo účelné, nakoľko komunikácia slúži verejnému
záujmu a nebolo možné ju viesť na iných pozemkoch. Existencia cesty obmedzovala vlastníctvo
žalobcov k pozemku natoľko, že ho nemohli využiť na žiadny iný účel. Celková výmera pozemkov podľa

geometrického plánu, na ktorých sa nachádzajú cesty žalovaného mala predstavovať u žalobkyne v
1. rade výmeru 1.543 m2 a u žalobcu v 2. rade výmeru 1.170 m2. Bolo nesporné, že žalovaný užíva
pozemky odo dňa skončenia platnosti nájomných zmlúv bez právneho dôvodu, a to od 01.05.2005
(patriace žalobkyni v 1. rade) a od 01.10.2004 (patriace žalobcovi v 2. rade). Žalovaný odo dňa
skončenia platnosti nájomných zmlúv neplatí žiadne nájomné, teda u neho dochádzalo k bezdôvodnému

obohateniu.

Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že s predmetnými nehnuteľnosťami
sa nakladalo ako s nehnuteľnosťami, ktoré boli skonfiškované a neboli pridelené, o čom svedčí listina
vydaná Finančným odborom Okresného U. H. R. - H. č. W..X/XXXX/XX-T. zo dňa 20.10.1975, v

ktorej sa uvádza, že nehnuteľnosti uvedené na druhej strane listiny sa s účinnosťou od 01.01.1975
prevádzajú do vlastníctva čsl. štátu v správe Investing investorsko inžinierska organizácia Hl. mesta
SSR Bratislavy. V článku IV. listiny sa uvádza, že nehnuteľnosti uvedené v listine sú právoplatne
konfiškované podľa N. Č.. XXX/XXXX Zb. a nariadenia č. 104/1945 Zb. a prešli do vlastníctva čsl.
štátu na základe Dohody o výmene obyvateľstva medzi ČSSR a Maďarskom. Na druhej strane listiny

sú uvedené aj pozemky v k.ú. H., zapísané v PK vložke č. XXX, parc. č. XXX/X - roľa o výmere
4.931 m2 a parc. č. XXX/X - roľa o výmere 4.654 m2 pôvodného vlastníka C. D.. O tom, že pozemky
parc. č. XXX/X a XXX/X, k.ú. H. boli pridelené do vlastníctva manželom O. a A. V., sa žalovaný
dozvedel až vtedy, keď ho oslovili žalobcovia a žiadali majetkovoprávne usporiadať pozemky v častiach
zastavaných miestnou komunikáciou. Na základe toho žalovaný uzavrel so žalobkyňou v 1. rade Zmluvu

o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX a s právnou predchodkyňou žalobcu v 2. rade Zmluvu o nájme
pozemku č. XXXXXXXXXXXX. Žalovaný nespochybňoval, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov
bola vystavaná komunikácia, ktorej vlastníkom je žalovaný, vlastníctvo žalovaného však ustanovil až
zákon č. 160/1996 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.1996. Právny predchodca žalovaného
nevediac o prídele nehnuteľností právnym predchodcom žalobcov sa domnieval, že pozemky pre

výstavbu sídliska usporiadal uvedenou listinou finančného odboru O. R. - H.. Výška nájomného v
zmluvách o nájme bola stanovená na 5,- Sk/m2/rok v zmysle § 17 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 465/1991
Zb. Vyhláška č. 465/1991 Zb. bola zrušená k 01.01.2004, avšak v čase, kedy bol uplatnený nárok u
žalovaného, boli tieto predpisy platné a účinné. Po zrušení vyhlášky č. 465/1991 Zb. neexistuje právna
úprava, ktorá by riešila nájom pozemkov prenajatých na iné ako podnikateľské účely, o čo ide v prípade

pozemkov zastavaných verejnou komunikáciou, nakoľko miestnu komunikáciu využíva široká verejnosť
a žalovaný z nej nemá žiadne výnosy, iba náklady spojené s údržbou a prevádzkou. Žalovaný má
výšku nájomného, za ktoré prenajíma nehnuteľnosti na území hlavného mesta, stanovenú v Tabuľke
cien prenájmov nehnuteľného majetku, kde pod položkou 19 je stanovená výška nájmu pozemkov
neslúžiacich účelom podnikania vrátane poľnohospodárskej výroby, ktorá je vo všetkých lokalitách

Bratislavy 5,- Sk/m2/rok. Žalobcovia žiadali zriadenie vecného bremena za odplatu v trhovej cene
pozemkov, išlo v podstate o stanovenie kúpnej ceny za dané pozemky, avšak bez prevodu vlastníckeho
práva, čo sa vzhľadom na verejný účel využitia komunikácie zdalo žalovanému neprimerané, tak isto
aj výška bezdôvodného obohatenia. Treba mať na zreteli, že v čase výstavby sídliska bol stavebník
dobromyseľný v tom, že pozemky sú majetkovoprávne vysporiadané. Ak by mal stavebník vedomosť o

prídele vlastníctva manželom V., nehnuteľnosti by boli od nich vykúpené, resp. vyvlastnené v prospech
Československého štátu. Avšak ako posledný vlastník je vedený v PK vložke č. XXX C. D..Súd rozsudkom, č.k. 8C/383/2006-110, zo dňa 26.03.2007 rozhodol o zriadení vecného bremena za
náhradu a o vydaní bezdôvodného obohatenia v zmysle petitu pôvodnej žaloby pred konečnou úpravou
žalobného návrhu zo strany žalobcov. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Bratislave

uznesením, č.k. 2Co/303/2007-124, zo dňa 29.04.2009 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.

Žalobcovia prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 25.03.2011 vzali žalobu v časti zriadenia
vecného bremena za náhradu a v časti vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.07.2009

späť, nakoľko v priebehu konania došlo k prijatiu zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri
majetkovoprávnomusporiadanípozemkovpodstavbami,ktoréprešlizvlastníctvaštátunaobceavyššie
územné celky, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2009 a v súlade s ust. § 4 ods. 1 zriadil v prospech
žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku
pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. Cit. zákon v § 2, § 3 upravuje nároky
vlastníka zastavaného pozemku voči vlastníkovi stavby a podľa žalobcov išlo o lex specialis k ust. § 135c

ods. 3 OZ, o ktoré opierali základ žaloby. Žalobkyňa v 1. rade si ďalej uplatňovala vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 01.05.2005 do 31.08.2006 a za obdobie od 14.10.2008 do 30.06.2009 a
žalobca v 2. rade za obdobie od 01.10.2004 do 31.08.2006 a za obdobie od 14.10.2008 do 30.06.2009.

Žalovanývovyjadrenídoručenomsúdudňa13.04.2011vzniesolnámietkupremlčanianárokunavydanie

bezdôvodnéhoobohateniazaobdobieod14.10.2008do14.10.2010,keďžepôvodnýnávrhnarozšírenie
petitu bol doručený súdu až dňa 29.10.2010. Ďalej uviedol, že pozemky parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX
sú zastavané miestnou komunikáciou T. len z časti.

Žalobcovia prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 16.10.2015 vzali žalobu čiastočne späť.

Na nepatrnej časti pozemkov, ktoré sú predmetom konania sa nenachádzajú cesty vo vlastníctve
žalovaného, ale išlo o časť ihriska. Žalobcovia súhlasili, aby sa od celkovej výmery pozemkov odpočítala
výmera pripadajúca na ihrisko, t.j. u žalobkyne v 1. rade sa odpočíta z parcely č. XXXX/XX výmera 49
m2, t.j. nájomné za užívanie tejto parcely sa bude počítať z výmery 305 m2 a u žalobcu v 2. rade sa
z parcely č. XXXX/XX odpočíta výmera 94 m2, t.j. nájomné za užívanie tejto parcely sa bude počítať z

výmery 215 m2. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalobcovia upravili uplatňované obdobie
od 29.10.2008 do 30.06.2009. Žalobkyňa v 1. rade si uplatňovala sumu 12.773,19 EUR a žalobca v 2.
rade sumu 11.806,72 EUR.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesmi právnych zástupcov,

oboznámením sa s výpisom z LV č. XXXX, LV č. XXXX, osvedčením o novoobjavenom dedičstve č. N.
XXX/XX N. XX/XX, osvedčením o dedičstve N. XXXX/XX N. X/XX zo dňa 10. 03. 1997, odpoveďou MÚ
Bratislava - Vrakuňa zo dňa 02.12.2005, znaleckým posudkom č. 175/2005, Zmluvou o nájme pozemku
č. XXXXXXXXXXXX, Zmluvou o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX, výzvou na uzavretie nájomnej
zmluvy zo dňa 20. 04. 2005 a 10. 10. 2005, geometrickým plánom, výpisom z pozemkovej knihy č.

PK vložky: XXX L. Ú.. H., písomnosťou finančného odboru O. R. Č.. X/XXXX/XX-T. zo dňa 20. 10.
1975 adresovanej organizácii Investing, tabuľkou cien prenájmov nehnuteľného majetku, znaleckým
posudkom č. XX/XXXX, ako aj s ostatnými listinami obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

Na základe právoplatných rozhodnutí vydaných v dedičskom konaní (osvedčenie o novoobjavenom
dedičstve N. XXX/XX N. XX/XX, osvedčenie o dedičstve N. XXXX/XX N. X/XX) nadobudli žalobkyňa v
1. a pôvodná žalobkyňa 2. rade (G. L.) po poručiteľovi O. V., zomrelom dňa 07. 11. 1985, vlastnícke
právo k pozemkom nachádzajúcich sa v k. ú. Vrakuňa vedených ako parcela č. XXX/X zapísaná na LV
č. XXXX (žalobkyňa v 1. rade) a ako parcela č. XXX/X zapísaná na LV č. XXXX (žalobkyňa v 2. rade).

Podľa zapísaných geometrických plánov č. XXX-R. z 13.12.2005 a č. XX/XX z 17.6.2006, tomuto
stavu v prípade žalobkyne v 1. rade zodpovedajú parcely číslo XXXX/XX XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX,
XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX XXXX/X, XXXX/X, ktoré sú v súčasnosti v jej vlastníctve. A v
prípade pôvodnej žalobkyne v 2. rade (žalobcu) parcely číslo XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, , XXXX/XXX,

XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve
žalobcu.Na časti vyššie uvedených parciel (XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/X vo výmere 1.543m2 a XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX o výmere 1.170m2)
bola vybudovaná v roku 1981 verejná komunikácia, chodníky, parkoviská ako súčasť sídliska. Právny

predchodca žalovaného sa domnieval, že pozemky pre výstavbu sídliska boli usporiadané listinou
finančného odboru O. R. - H. H. R. č. W. X/XXXX/XX-T. zo dňa 20. 10. 1975. Zákonom č. 138/1991 Zb.
prešlo vlastnícke právo k verejnej komunikácii na žalovaného. O skutočnosti, že pozemky s parc. č. XXX/
X a XXX/X, k. ú. Vrakuňa boli výmerom č. XXX/X/XXX/XXXX zo dňa 15. 12.1950 pridelené do vlastníctva
manželom O. a A. V. sa žalovaný mal dozvedieť až vtedy, keď ho oslovili žalobkyne v 1. a 2. a žiadali

majetkovo právne usporiadať predmetné pozemky. Na základe týchto skutočností žalovaný uzatvoril so
žalobkyňou v 1. rade Zmluvu o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX a s pôvodnou žalobkyňou v 2. rade
Zmluvu o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX, pričom s nadväznosťou na ustanovenie § 17 ods. 1
písm. a) vyhlášky č. 465/1991 Zb. bola výška nájomného v zmluvách stanovená na sumu 5,-Sk/m2/rok.
Nájomné zmluvy boli medzi účastníkmi konania uzatvorené na dobu určitú (od 01. 05. 2002 do 30. 04.
2005 so žalobkyňou 1., od 01 .10. 2001 do 30. 09. 2004 so žalobkyňou 2).

Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vyplýva, že všeobecná hodnota predmetných pozemkov v k. ú
H., na ktorých sa nachádza verejná komunikácia je 2.496,-Sk/m2. Cena prenájmu pozemkov v danej
lokalite predstavuje sumu 248,81,-Sk/m2/ročne.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného B.. T. G. vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu
nehnuteľností - pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. Vrakuňa, zapísaných na LV č. XXXX za obdobie
od 01.05.2005 do 31.08.2006 je 8.360,- EUR a za obdobie od 14.10.2008 do 30.06.2009 je 5.290,-
EUR. Všeobecná hodnota nájmu nehnuteľností - pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. H., zapísaných na
LV č. XXXX za obdobie od 01.10.2004 do 31.08.2006 je 9.140,- EUR a za obdobie od 14.10.2008 do

30.06.2009 je 4.020,- EUR.

Žalobkyne v 1. a 2. rade vo svojej výpovedi uviedli, že trvajú na podanej žalobe a v ďalšom sa odvolávali
na vyjadrenia právneho zástupcu.

Právny zástupca žalobcov vo svojom prednese uviedol, že žalobkyne sú vlastníčkami pozemkov,
na ktorých žalovaný vlastní a spravuje komunikáciu, pričom nespornosť tohto stavu potvrdzuje aj v
minulosti uzavretý nájomný vzťah. Keďže pre nezhodu o výške nájomného k predĺženiu nájmu nedošlo a
vzhľadom na to, že žalovaný predmet nájmu ďalej užíva, žiadali o priznanie bezdôvodného obohatenia.
Vyjadrenie žalovaného, ktoré sa týka identifikácie vlastníctva nehnuteľností považoval za účelové,

nakoľko dnešný stav nie je sporný a žalovaný základ žaloby uznáva.

Zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že podobných žiadateľov mesto uspokojovalo v
zmysle vyhlášky o cenách nájmu nehnuteľností 5,- Sk, resp. 10,- Sk za m2 ročne a do tejto výšky
bol žalovaný ochotný plniť v rozsahu zastavaných častí nehnuteľností komunikáciou. Pred počiatkom

stavby bola snaha o majetkovo-právne vysporiadanie, avšak nehnuteľnosti sa považovali za konfiškát
vo vlastníctve štátu. Zriadenie vecného bremena za jednorazovú náhradu akceptoval vo výške 35,- Sk
za m2. Došlo k zásadnej zmene prijatím zákona č. 66/2009 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2009, ktorý sa
zaoberá režimom pozemkov pod stavbami VÚC alebo obce, pričom upozornil najmä na znenie § 4,
ktoré na takýchto nehnuteľnostiach z verejného záujmu zriaďuje vecné bremeno, takže vecné bremeno

k pozemkom vzniklo zo zákona ku dňu jeho účinnosti.

Žalovaný prostredníctvom vyjadrenia doručeného súdu dňa 15.02.2016 uviedol, že zmluvy o nájme
pozemkov uzavreté so žalobkyňou v 1. rade a právnou predchodkyňou žalobcu v 2. rade boli uzavreté na
dobu určitú do 30.09.2004. Úhrada za nájom bola dohodnutá vo výške 5,- Sk/m2/rok (0,17 EUR/m2/rok).

V čl. 2 ods. 2 bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že doba nájmu môže byť predĺžená len na základe
písomnej dohody zmluvných strán uzatvorenej najneskôr ku dňu skončenia nájmu. Žalovaný poukázal
na § 676 ods. 2 OZ, ktorý ráta s obnovením nájomnej zmluvy po uplynutí doby, na ktorú bol nájom
dojednaný. Prvou podmienkou je, že nájomca užíva vec aj po skončení nájmu, tzn. nájomca nevrátil
prenajatú vec a druhou podmienkou je, že prenajímateľ nepodá návrh na vydanie veci alebo návrh na

vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní. Ak sú splnené obe tieto podmienky, nájomná zmluva sa
obnovuje za tých istých podmienok, za akých bola pôvodne dojednaná. Žalovaný mal za to, že nájomné
zmluvy sa obnovili za tých istých podmienok vždy na rok, a preto bol názoru, že žalobcom prislúcha
náhrada za užívanie ich pozemkov vo výške 5,- Sk/m2/rok (0,17 EUR/m2/rok).Podľa § 96 ods. 1 O. s. p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 3 O. s. p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Žalobcovia vzali žalobu späť v časti návrhu na zriadenie vecného bremena za náhradu a v časti
vydania bezdôvodného obohatenia, pričom o čiastočnom späťvzatí bolo rozhodnuté uznesením,
č.k. 8C/383/2006-149. Žalobcovia vzali následne žalobu späť opätovne v časti nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, pričom po čiastočnom späťvzatí sa žalobkyňa v 1. rade domáhala zaplatenia
sumy 12.773,19 EUR a žalobca v 2. rade zaplatenia sumy 11.806,72 EUR. Tento úkon žalujúcej

strany bol reakciou na údaj z kópie katastrálnej mapy, podľa ktorej sa na nepatrnej časti predmetných
nehnuteľností nachádza stavba, ktorá nie je vo vlastníctve žalovaného.

Konkrétne výmera parcely č. XXXX/XX vo vlastníctve žalobkyne sa tak znížila z 354m2 na 305m2.
Výmera nehnuteľností pre ňou uplatnený nárok sa znížila z 1.543m2 na 1.494m2.

Výmera parcely č. XXXX/XX vo vlastníctve žalobcu sa zníži z 309m2 na 215m2. Výmera nehnuteľností
pre ním uplatnený nárok sa zníži z 1.170m2 na 1.076m2.

Vzhľadom na to, že žalobcovia uplatnili svoje právo disponovať s podaným návrhom na začatie konania

a tento vzali čiastočne späť, súd konanie v súlade s ust. § 96 ods. 1 O.s.p. v príslušnej časti zastavil.
Žalovaný k čiastočnému späťvzatiu nemal námietky.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak

ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne
(v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase
uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa § 676 ods. 1 OZ, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ
nedohodne s nájomcom inak.

Podľa § 676 ods. 2 OZ, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá
návrhnavydanievecialebonavypratanienehnuteľnostinasúdedo30dní,obnovujesanájomnázmluva
za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok
sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod

stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonaniezáznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou
je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav

v príslušnom katastrálnom území.

V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa v 1. rade je vlastníčkou nehnuteľností - pozemkov zapísaných
na LV č. XXXX pre k. ú. H. a žalobca v 2. rade je vlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXXX
pre k. ú. H.. Rovnako nebolo sporné, že na vybraných parcelách vo vlastníctve žalobcov boli postavené

miestne komunikácie vo vlastníctve žalovaného, ktoré boli kolaudované dňa 15.04.1981, čo vyplýva z
odpovede G. R. - H. zo dňa 02.12.2005.

Žalobcovia svoj nárok odôvodnili inštitútom bezdôvodného obohatenia.

Predpokladom vzniku tohto zodpovednostného vzťahu je naplnenie zákonných podmienok,

vyplývajúcich z ust. § 451 a nasl. OZ, konkrétne vznik bezdôvodného obohatenia, ktoré je objektívne
merateľné v peňažných jednotkách na strane obohateného;
k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností, ktoré
sú výslovne uvedené v zákone (§ 451 ods. 2 a § 454 OZ);
vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu, pričom táto majetková

ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného;
a napokon príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou
a majetkovou ujmou inej určitej osoby.

Ak sa naplnia všetky vyššie uvedené zákonné predpoklady, vznikne medzi dvoma osobami,

resp. viacerými individuálne určenými osobami samostatný záväzkový právny vzťah bezdôvodného
obohatenia, ktorého obsahom je, aby ten, kto sa obohatil z niektorých dôvodov uvedených v zákone,
vydal obohatenie naspäť tomu, na úkor koho k obohateniu došlo.

Prepredmetnýprípadjedôležitéuviesť,žemajetkovýprospechvznikánielentak,žesadoterajšímajetok

obohateného rozmnoží, ale môže spočívať aj v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k
tomu inak došlo, keby obohatený plnil svoje povinnosti.

Konkrétne naplnenie podmienok vzniku bezdôvodného obohatenia súd vyhodnotil nasledovne.

K tvrdeniu žalujúcich o vzniku bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu žalovaný
namietal, že medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným bola uzavretá zmluva o nájme pozemkov na
dobu určitú do 30.04.2005 a medzi právnou predchodkyňou žalobcu v 2. rade (G. L.) a žalovaným bola
uzavretá zmluva o nájme pozemkov na dobu určitú do 30.09.2004. Úhrada za nájom bola dohodnutá vo
výške 5,- Sk/m2/rok (0,17 EUR/m2/rok) v súlade s vtedy účinnou vyhláškou č. 465/1991 Zb. zrušenou

k 01.01.2004.

Tento sa podľa žalovaného po uplynutí dohodnutej doby nájmu konkludentne predĺžil, nakoľko pozemky
vo vlastníctve žalobcov užíval aj po skončení nájmu, tzn. nevrátil prenajatú vec a žalobcovia ako
prenajímatelia zároveň nepodali návrh na vydanie veci alebo návrh na vypratanie nehnuteľnosti na

súde do 30 dní. Z uvedeného dôvodu mala podľa názoru žalovaného žalobcom prislúchať náhrada za
užívanie ich pozemkov vo výške 5,- Sk/m2/rok (0,17 EUR/m2/rok). Súd sa s uvedenou argumentáciou
žalovaného nestotožnil.

Na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov je postavená stavba - verejná komunikácia vo vlastníctve

žalovaného, pričom účastníci nespochybňovali skutočnosť, že táto komunikácia bola postavená bez
súhlasu právnych predchodcov žalobcov. Žalovaný podľa svojho vyjadrenia nevedel, že pozemky s
parc. č. XXX/X a XXX/X, k.ú. H. boli pridelené do vlastníctva manželom O. a A. V. (rodičom žalobkyne
v 1. rade a právnej predchodkyne žalobcu v 2. rade) a o tejto skutočnosti sa mal dozvedieť až keď
ho oslovili žalobcovia a žiadali majetkovoprávne usporiadať pozemky v častiach zastavaných miestnou

komunikáciou, čoho dôsledkom bolo uzavretie nájomných zmlúv. V tomto ohľade možno súhlasiť s
vyjadrením žalobcov, že pokiaľ mal právny predchodca žalovaného záujem v čase výstavby komunikácii
o usporiadanie právnych vzťahov s vlastníkmi pozemkov, mohol nahliadnuť do registra prídelcov na
základe Dohody o výmene obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom.Žalovaný tvrdil, že boli splnené obidve podmienky pre predĺženie nájmu uvedené v § 676 ods. 2 OZ,
t.j. že žalovaný prenajatú vec po skončení nájmu naďalej užíval a prenajímatelia nepodali návrh na

vypratanie nehnuteľností na súde v lehote 30 dní.

Takto formalistický výklad tohto ustanovenia súd nepovažoval pre tento konkrétny prípad za racionálny.

Na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov je postavená verejná komunikácia, ktorá slúži potrebám

verejného záujmu, pre praktické účely je nepredstaviteľné, akým spôsobom by mal žalovaný prestať s
užívaním predmetu nájmu a nehnuteľnosť vypratať. Dôvody pre uzavretie nájomných zmlúv spočívali v
tom, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov boli bez právneho dôvodu postavané stavby. V prípade,
že by vypratanie nehnuteľností, t.j. pozemkov ako predmetu nájmu malo spočívať v odstránení stavby
(verejných komunikácii), takýto výklad súd považuje za nerozumný a v rozpore s účelom uvedeného
zákonného ustanovenia. Osobitosť problematiky neoprávnených stavieb zákonodarca zohľadnil aj

prijatím ustanovenia § 135c OZ, kedy zákon pripúšťal riešenie situácie odstránením stavby, prikázaním
stavby vlastníkovi pozemku alebo zriadením vecného bremena za náhradu. Z uvedeného je zrejmé, že
zákonodarca predpokladal špecifickosť takejto situácie.

Žalobcov pri ochrane svojich práv nemožno nútiť uplatniť svoj nárok vindikačnou žalobou, v ktorej by

boli zjavne neúspešní a na absenciu tohto postupu viazať pre nich nepriaznivé právne účinky.

Je dôvodné preto v danom prípade aplikovať širší výklad ustanovenia § 676 ods. 2 OZ v tom zmysle, že
ticho obnovený nájom predpokladá vôľu účastníkov vzťahu ďalej v ňom pokračovať za predchádzajúcich
podmienok. Tá sa navonok prejaví nerušeným výkonom nájmu.

Žalobcovia sa v začiatku konania v súlade s vtedy aktuálnou právnou úpravou domáhali zriadenia
vecného bremena k pozemkom za náhradu, t.j. na strane žalobcov bol zjavný úmysel usporiadať právne
pomery účastníkov. Zo strany žalobcov boli rovnako predložené výzvy na uzavretie nájomných zmlúv
zo dňa 20.04.2005 a 10.10.2005, kedy požadovali uzavrieť nájomné zmluvy s cenou nájmu podľa

odborného znaleckého vyjadrenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia ďalej nesúhlasili s nájmom
pozemkov za podmienok dohodnutých v pôvodných nájomných zmluvách, kedy bola výška nájomného
dohodnutá v sume 0,17 EUR/m2/rok. Naopak z ich správania, doloženého listinnými dôkazmi zo dňa
20.04.2005 a 10.10.2005, je zrejmé, že nemali vôľu v nájomnom vzťahu za pôvodne dohodnutých
podmienok pokračovať a túto dali žalovanému aktívne, opakovane a zrozumiteľne najavo.

Pokiaľ mal žalovaný za to, že došlo ku konkludentnému predĺženiu doby trvania nájmu, žalovaný mal
aj naďalej žalobcom hradiť nájomné dohodnuté v nájomných zmluvách, t.j. vo výške 0,17 EUR/m2/rok,
avšak bolo nesporné, že po uplynutí dohodnutej doby nájmu žalovaný užíval pozemky vo vlastníctve
žalobcov, pričom žalobcom nepoukazoval žiadne platby nájomného. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný

si bol vedomý, že došlo k ukončeniu nájmu.

Hoc teda neboli naplnené podmienky ustanovenia § 676 ods. 2 OZ, nemohlo napriek tomu dôjsť
ku konkludentnému predĺženiu nájmu. V širšom význame takému spôsobu nezodpovedá správanie
ani jedného z účastníkov "obnoveného" nájmu, nakoľko nájom nepokračoval v pôvodne dohodnutých

podmienkach a ani nebol nerušený.

Záveromsúduvádza,žejepravdou,ževkonečnomdôsledkunedošlokusporiadaniuprávnychpomerov
medzi účastníkmi konania podľa § 135c OZ (aspoň do času prijatia osobitného zákona č. 66/2009 Z.z.,
účinného od 01.07.2009, upravujúceho pomery k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí, kedy zo

zákonadošlokzriadeniuvecnéhobremenakpozemkomžalobcov),apretobolivzťahymedziúčastníkmi
pôvodne upravené nájomnými zmluvami. Doslovný a formalistický výklad ust. § 676 ods. 2 OZ, na ktorý
poukázal žalovaný, bez ohľadu na úmysel zákonodarcu, však súd nemohol akceptovať a preto dospel k
záveru,ženedošlokpredĺženiuZmlúvonájmepozemkuč.XXXXXXXXXXXXač.XXXXXXXXXXXX.Po
uplynutí doby nájmu tak žalovaný užíval pozemky bez právneho dôvodu a žalobcom prislúcha náhrada

titulom bezdôvodného obohatenia.

Pre potrebu uplatnenia odôvodneného nároku z bezdôvodného obohatenia tak žalobcovia preukázali
plnenie bez právneho dôvodu (ust. § 451 ods. 2 OZ).Ak niekto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy, spočíva jeho bezdôvodné obohatenie
v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal

plnením bez právneho dôvodu účastník, ktorý má povinnosť vydať majetkový prospech a zodpovedá
hodnote veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, ktorá bola bezdôvodným obohatením získaná.
Obohatenie spočívajúce vo výkonoch tak zodpovedá peňažnej náhrade obvyklého nájomného v čase
užívania s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania (ust. § 671 ods. 1 OZ). Pre
určenie takto definovaného obohatenia súd nariadil znalecké dokazovanie, keďže cena výkonu práva

nájmu nie je regulovaná všeobecne záväzným predpisom.

Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného B.. T. G., obvyklé nájomné za m2/rok
predstavuje: 4,560 EUR za rok 2004; 3,880 EUR za rok 2005; 4,185 EUR za rok 2006; 5,465 EUR za
rok 2008, 4,538 EUR za rok 2009.

Žalobkyňa v 1. rade uzavrela so žalovaným zmluvu o nájme pozemkov na dobu určitú do 30.04.2005,
t.j. žalovaný užíva pozemky bez právneho dôvodu od 01.05.2005. Predmetom nájomnej zmluvy bol
pozemok s parc. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. H.. Geometrickým plánom č. XXX-R. zo dňa
13.12.2005, ktorý bol zapísaný do katastra nehnuteľností, došlo k vytvoreniu nových parciel A. V., na
ktorých sa nachádzajú verejné komunikácie vo vlastníctve žalovaného. Konkrétne išlo o pozemky s parc.

č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX (po odrátaní výmery 49 m2), XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X
o celkovej výmere 1.494 m2. Žalobkyňa v 1. rade si uplatnila náhradu za obdobie od 01.05.2005 do
31.12.2005 (244 dní x 3,880 EUR/m2), od 01.01.2006 do 31.08.2006 (242 dní x 4,185 EUR/m2), od
29.10.2008 do 31.12.2008 (63 dní x 5,465 EUR/m2), od 01.01.2009 do 30.06.2009 (180 dní x 4,538
EUR/m2), t.j. spolu 12.773,19 EUR.

Právna predchodkyňa žalobcu v 2. rade uzavrela so žalovaným zmluvu o nájme pozemkov na dobu
určitú do 30.09.2004, t.j. žalovaný užíva pozemky bez právneho dôvodu od 01.10.2004. Predmetom
nájomnej zmluvy bol pozemok s parc. č. XXX/X, zapísaný na PK vložke č. XXX, k.ú. Vrakuňa.
Geometrickým plánom č. XXX-R. zo dňa 13.12.2005 došlo k vytvoreniu nových parciel A. V., na ktorých

sa nachádzajú verejné komunikácie vo vlastníctve žalovaného. Konkrétne išlo o pozemky zapísané na
LV č. XXXX s parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX (po odrátaní výmery 94 m2), XXXX/XX, XXXX/XX o
celkovejvýmere1.076m2.Žalobcav2.radesiuplatnilnáhraduzaobdobieod01.10.2004do31.12.2004
(91 dní x 4,560 EUR/m2), 01.01.2005 do 31.12.2005 (365 dní x 3,880 EUR/m2), od 01.01.2006 do
31.08.2006 (242 dní x 4,185 EUR/m2), od 29.10.2008 do 31.12.2008 (63 dní x 5,465 EUR/m2), od

01.01.2009 do 30.06.2009 (180 dní x 4,538 EUR/m2), t.j. spolu 11.806,72 EUR.

Takto určenú výšku nároku zo záveru znaleckého posudku žalovaný namietol.

Konkrétne pri použitom koeficiente technickej infraštruktúry v najväčšej možnej výške uvedenej v prílohe

č. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku. Záver, že "je predpoklad, že pod pozemkami sa nachádzajú vedenia inžinierskych
sietí." nebol v posudku podložený žiadnym vyjadrením čo len jedného správcu sietí o tom, že sa na
predmetných pozemkoch inžinierske siete nachádzajú. Znalkyňa reagovala vyjadrením, že technická
infraštruktúra pozemku sa posudzuje z pohľadu možného priameho napojenia cez vlastné, prípadne

obecné pozemky. Keďže na ohodnocovaných pozemkoch je možnosť napojenia na všetky inžinierske
siete - verejný vodovod, verejná kanalizácia, plynovod, elektrina, optická sieť (telefón, televízia a
vysokorýchlostný internet), bol v znaleckom posudku použitý koeficient v najvyššej možnej výške. Túto
námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú, bez potreby ďalšieho preverenia, nakoľko možno považovať
za všeobecne známu skutočnosť, že bratislavská sídlisková lokalita N. T., tak ako je to štandardné na

sídliskách v Hlavnom meste, je vybavená všetkou dostupnou infraštruktúrou, preto bolo namieste použiť
koeficient najvyššej hodnoty v súlade s Vyhláškou.

Druhá námietka spočívala v použití koeficientu povyšujúcich faktorov pre rok 2008 vo výške 1,30
a pre rok 2009 vo výške 1,40 oproti rokom 2004-6, kde bol použitý koeficient len vo výške 1,00.

Zvýšený koeficient Vyhláška predpokladá pri pozemkoch s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to
nebolo zohľadnené v zvýšenej východiskovej hodnote. Znalkyňa nezdôvodnila použitie povyšujúcich
koeficientov pri pozemkoch z veľkej časti zastavaných spevnenými plochami v súvislosti so záujmom o
ich kúpu. Z následného vyjadrenia znalkyne vyplýva, že koeficientom povyšujúcich faktorov je vyjadrenývšeobecný zvýšený záujem o kúpu pozemkov v danej lokalite. Tu musí súd opäť konštatovať, že je
všeobecne dostupnou a známou skutočnosťou, že roky 2008 a 2009 boli obdobím prudkého nárastu
cien nehnuteľností, vrátane pozemkov a lokality Vrakune a tieto poznatky musia byť žalovanému z jeho

podstaty, ako vlastníka týchto nehnuteľností známe. Znalkyňa použitím povyšujúceho koeficientu len
tentostavreflektovala.Trebatiežsúhlasiťstým,žekoeficientbolzvýšenýlenoštvrtinusvojejmaximálnej
hodnoty a v prípade ich nezastavania mohol byť použitý až do výšky 3,00. Znalkyňa napokon zástavbu
zohľadnila použitím ponižujúceho koeficientu v takmer maximálnej výške.
Obe námietky súd tak vyhodnotil ako nedôvodné a mal preukázanú aj druhú nevyhnutnú podmienku

bezdôvodného obohatenia - vznik ujmy vyjadriteľný v peniazoch a jej výšku.

Vzťah príčinnej súvislosti podmienok vzniku bezdôvodného obohatenia je zrejmý z preukázaného
skutkového a právneho stavu, kedy žalovaný užíva stavbu v jeho vlastníctve na nehnuteľnostiach vo
vlastníctve žalobcov bez právneho dôvodu.

Žalovaného námietky premlčania a rozsahu užívaných nehnuteľností žalobcovia reflektovali späťvzatím
návrhu v namietaných častiach.

Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil
žalobu ako dôvodnú, a preto žalobkyni v 1. rade priznal nárok na zaplatenie 12.773,19 EUR a žalobcovi

v 2. rade 11.806,72 EUR.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

S poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodne o trovách konania po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len douplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.