Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/460/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115229672
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115229672.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcov: I. Š. Ž., T..

XX.XX.XXXX, U. H. XXX XX R. D. XXX, Š.U. B. G., II. N. Ž., T.. XX.XX.XXXX, U. H. XXX XX R. D. XXX,
Š. B. G., právne zastúpení STEHURA & partners, v. o. s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca,
IČO: 47 246 863, proti žalovaným: I. I. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H. XXX XX R. D. XXX, Š. B. G., II. I.M.
H., T.. XX.XX.XXXX, U. H. XXX XX R. D. XXX, Š. B. G., o odstránenie plotu, vydanie a vypratanie časti
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovaným I. a II. priznáva proti žalobcom I. a II. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia I. a II. sa žalobou zo dňa 21.09.2015 doručenou súdu dňa 09.10.2015 proti žalovaným
I. a II. domáhali vydania rozsudku, ktorým by súd uložil žalovaným I. a II. povinnosť odstrániť plot nimi
postavený na pozemku nachádzajúcom sa v k. ú. R. D. evidovanom v katastri nehnuteľností na LV
č. XXXX ako parcela Y.-X. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 542 m2 a ďalej vydať
a vypratať časť tohto pozemku, ktorá zodpovedá ploche ohraničenej v žalobcami predloženom náčrte
bodmi A, B, C, D, E, F, A vychádzajúcom z grafickej znaleckej prílohy č. 7 znaleckého posudku č.
XX/XXXX vyhotoveného Ing. Vladimírom Hrivíkom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, odvetvie

geodézia, kartografia a fotogrametria, dňa 10.07.2014 a napokon nahradiť im spoločne a nerozdielne
trovy konania.
2. Žalobcovia I. a II. žalobu skutkovo odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele
o veľkosti 1/2, nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. R. D. evidovaných v katastri nehnuteľností na
LV č. XXXX ako parcely Y.-X. Č..: XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 542 m2, XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2, XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2,
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2 a XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere

54 m2. Tieto nehnuteľnosti nadobudli ešte v roku 2007. Žalovaní I. a II. sú podielovými spoluvlastníkmi,
každý v podiele o veľkosti 1/2, nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. R. D. evidovanej v katastri
nehnuteľností na LV č. XXX ako parcela Y.-X. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 533 m2. Ďalej žalobcovia
uviedli, že nakoľko sa im výmera pozemku parcela Y.-X. Č.. XXX/X nepozdávala, nechali si ju zamerať.
Nazákladeznaleckéhoposudkuč.XX/XXXXvyhotovenéhoIng.VladimíromHrivíkom,znalcomzodboru
geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, kartografia a fotogrametria, dňa 10.07.2014 bola vytýčená
hranica pozemku, pričom skutočná hranica ich pozemku je neoprávnene užívaná žalovanými I. a II.

ako spoluvlastníkmi pozemku parcela Y.-X. Č.. XXX/X. Podľa grafickej znaleckej prílohy č. 3 znaleckého
posudku tvorí hranicu medzi ich pozemkom parcelou Y.-X. Č.. XXX/X a pozemkom žalovaných parcela
Y.-X. Č.. XXX/X priamka a nie odskok, ako je to toho času. Táto priamka a jej smer korešponduje
s hranicou medzi pozemkami parcely Y.-X. Č..: XXX/X a XXX. Žalovaní tak bez právneho dôvoduužívajú ich časť pozemku parcela Y.-X. Č.. XXX/X, a to v rozsahu ako je ohraničené podľa prílohy č. 7
znaleckého posudku červenou hranicu znázorňujúcou jestvujúce oplotenie žalovaných a bodmi 876-45,
876-42, 876-46 a 876-51. Na základe znaleckého posudku znázornili plochu neoprávnene užívanú

žalovanými ohraničenú bodmi A, B, C, D, E, F, A v náčrte vychádzajúcom z grafickej znaleckej prílohy č.
7predmetnéhoznaleckéhoposudku.Žalovanísinaichnehnuteľnostipostavilidrevenýplotsoželeznými
stĺpikmi, ktoré sú osadené v betóne, nehnuteľnosť užívajú a na nej hospodária. So žalovanými sa chceli
mimosúdne dohodnúť na odstránení plotu, vydaní a vyprataní časti ich pozemku, pričom však žalovaní
na mimosúdnu dohodu nepristúpili.

3. Žalobcovia I. a II. podaním zo dňa 09.05.2017 doručeným súdu dňa 12.05.2017 navrhli súdu pripustiť
zmenu žaloby s odkazom na súdom ustanoveným znalcom podaný znalecký posudok tak, že by súd
zaviazal žalovaných I. a II. odstrániť plot z pozemku nachádzajúceho sa v k. ú. R. D. zodpovedajúceho
parcele Y.-X. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2 novovytvorenej z parcely Y.-
X. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 542 m2 evidovanej v katastri nehnuteľností na
LV č. XXXX geometrickým plánom č. XX/XXXX-XC/XXX/XXXX vyhotoveným a autorizačne overeným

súdom ustanoveným znalcom Ing. Máriou Blahovcovou dňa 03.04.2017 a úradne overeným Okresným
úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor dňa 21.04.2017 pod č. XXX/XX a ďalej vydať a vypratať
sporný pozemok zodpovedajúci novovytvorenej parcele Y.-X. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 49 m2.
4. Súd uznesením č. k. 6C/460/2015 zo dňa 22.06.2017 zmenu žaloby v zmysle podania žalobcov I. a

II. zo dňa 09.05.2017 podľa ust. § 140 CSP pripustil.
5. Žalovaní I. a II. sa k žalobe a jej prílohám, ktoré im boli riadne doručené do vlastných rúk, písomne
aj napriek výzve súdu nevyjadrili.
6.Súdvecprejednal,vovecivykonaldokazovanienapojednávaniachdňa19.04.2016adňa17.10.2017,
na ktorom aj verejne vyhlásil tento rozsudok, to v prítomnosti žalobcu I., právneho zástupcu žalobcov

I. a II. a žalovaných I. a II. a v neprítomnosti žalobkyne II., ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní
ospravedlnila prostredníctvom svojho právneho zástupcu a o odročenie pojednávaní nepožiadala.
7. Žalobcovia I. a II. na pojednávaniach zásadne zotrvali na svojej argumentácii, ako ju už pôvodne
uviedli v podanej žalobe.
8. Žalovaný I. na pojednávaniach namietal, že hranica medzi pozemkom žalobcov parcelou Y.-X. Č..

XXX/X a pozemkom žalovaných parcelou Y.-X. Č.. XXX/X zodpovedá priebehu sporného oplotenia,
resp. je posunutá na mieste samom ešte viac smerom do pozemku v užívaní žalobcov. S odkazom na
kúpnu zmluvu, na základe ktorej kúpil pozemky parcely Y.-X. Č..: XXX/X a XXX/X v celkovej výmere 652
m2, ďalej uviedol, že tieto pozemky už má 31 rokov kúpené, pričom má za to, že žalobcovia ho chcú
pripraviť o jeho vlastníctvo. K stavbe sporného plotu došlo pred 30 rokmi. S p. J. C. a jej, ešte v tom čase

nažive, manželom D. C. sa dohodli, a to z dôvodu, že hore už bol plot (medzi v súčasnosti pozemkami
parcely Y.-X. Č..: XXX a XXX/X, ktoré staval D. C. ešte v čase, keď vlastníkom pozemkov toho času
parciel Y.-X. Č..: XXX/X a XXX nebol žalovaný I.), že to dajú do roviny, teda to od oka strihli bez toho,
aby bola hranica medzi pozemkami zameraná. Ešte aj v súčasnosti obe predmetné oplotenia prebiehajú
na mieste samom rovnako. V kontexte tohto žalovaný I. poukázal na čestné prehlásenie J. C., ako

predchádzajúceho vlastníka pozemku žalobcov I. a II. parcely Y.-X. Č.. XXX/X, že túto žalobcom I. a II.
darovala po vybudovaný sporný plot, pričom sa so žalovaným dohodli v minulosti na hranici pozemkov.
9. Žalovaná II. zásadne požadovala v konaní len spravodlivé riešenie, pričom poukázala na to, že v
spornom mieste (teda na ploche, ktorú žiadali žalobcovia I. a II. žalobou vydať) je postavená žumpa
žalovaných (toto namietal aj žalovaný I. v podaní zo dňa 15.05.2017, ktorým sa vyjadroval k znaleckému

posudku podanému súdom ustanoveným znalcom).
10. Súd tak na základe stranami sporu produkovaných listinných dôkazov, ako aj dokazovania znalcom,
dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
11. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 10.08.2015 vedeného Okresným úradom
Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom pre k. ú. R. D.Č. (dôkaz produkovaný žalobcami na č.

l. 4 spisu) vyplýva, že v časti A LV sú evidované pozemky parcely registra „C“ č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 54 m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2, č.
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2, XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
17 m2 a XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 542 m2 s poznámkou, že stavba ležiaca na
parcele č. XXX/X je evidovaná na LV č. XXXX. V časti B LV sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci:

pod B1 žalobca I. v podiele o veľkosti 1/2 titulom nadobudnutia: darovacia zmluva č. D. XXX/XXXX z
14.08.2007 pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX a pod B2 žalobkyňa II. v podiele o veľkosti 1/2 titulom
nadobudnutia: darovacia zmluva č. D. XXX/XXXX z 14.08.2007 pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX.12. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX zo dňa 10.08.2015 vedeného Okresným úradom
Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom pre k. ú. R. D.Č. (dôkaz produkovaný žalobcami na č. l. 5
spisu) vyplýva, že v časti A LV sú evidované pozemky parcely registra „C“ č. XXX/X - záhrady o výmere

533 m2 a č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 119 m2 a stavba rodinného domu súp. č.
XXX postavená na parcele Y.-X. Č.. XXX/X. V časti B LV sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci: pod
B1 žalovaný I. v podiele o veľkosti 1/2 titulom nadobudnutia: kúpna zmluva č. M. XXX/XX pod položkou
výkazu zmien č. XX/XX a pod B2 žalobkyňa II. v podiele o veľkosti 1/2 titulom nadobudnutia: darovacia
zmluva č. D. XXX/XXXX z 04.04.2005 pod položkou výkazu zmien č. XX/XX.

13. Dňa 17.09.1986 uzavrel B. Q., T.. XX.XX.XXXX, H. R.Ý. D. XXX ako predávajúci a žalovaný I. ako
kupujúci kúpnu zmluvu vo forme notárskej zápisnice č. Nz 314/86 (dôkaz predložený žalovaným I. -
prílohová obálka spisu), ktorou B. Q. previedol na žalovaného I. vlastnícke právo k rodinnému domu súp.
č. 375 postavenému na pozemku parcela J. Č.. XXX/X, k. ú. R. D.. Súčasne bolo v zmluve deklarované,
že v zmysle ust. § 218 ods. 1 Občianskeho zákonníka prechádza na žalovaného I. ako kupujúceho
aj právo osobného užívania pozemkov parcela J. Č.. XXX/X - záhrada o výmere 533 m2 a parcela J.

Č.. XXX/X - zastavané plochy o výmere 119 m2, k. ú. R. D. totožných s parcelou J. Č.. XXX, pričom
právo osobného užívania tohto pozemku bolo v prospech predávajúceho zriadené dohodou o osobnom
užívaní registrovanou pod č. RII 230/69. Kúpna cena za predmet kúpy - rodinný dom bola určená v sume
173.866,- Kčs a úhrada za osobné užívanie pozemkov bola stanovená v sume 2.608,- Kčs. Zmluva bola
následne registrovaná Štátnym notárstvom v Čadci pod č. RI 312/86 dňa 10.12.1986.

14. Dňa 11.11.1968 vydal Okresný národný výbor, odbor výstavby v Čadci územné rozhodnutie o
umiestnení stavby rodinného domku, prístavby, garáže, chaty a záhradky č. Výst.x- 4-8-154-1968 (dôkaz
predložený žalovaným I. - prílohová obálka spisu) pre žiadateľa B. Q., ktorým k výstavbe rodinného
domku vymedzil stavebný pozemok v obci R. D. č. parcely XXX. Súčasťou rozhodnutia bola aj grafická
situácia pre výstavbu rodinného domku B. Q., R. D. Č.. S.. XXX, z ktorej vyplýva, že hranica medzi

parcelou J. Č.. XXX na jednej strane a parcelami J.: Č.. XXX a č. XXX na strane druhej bola zakreslená
na jednej priamke.
15. Dňa 13.04.2016 podpísala J. C., T.. XX.XX.XXXX, H. R. D. XXX listinu označenú ako splnomocnenie
(dôkaz predložený žalovaným I. - prílohová obálka spisu), v ktorej obsahu J. C. pre účely súdneho
konania čestne vyhlásila, že darovala žalobkyni II. parcelu č. XXX po vybudovaný plot, ktorý spolu so

žalovaným I. postavili a dohodli sa v minulosti na hraniciach pozemkov.
16. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vyhotoveného súdom ustanoveným znalcom z odboru geodézia
a kartografia, odvetvie geodézia Ing. Máriou Blahovcovou dňa 21.03.2017 vyplýva, že sporné oplotenie
zasahuje žalovaných I. a II. zasahuje do pozemku parcela Y.-X. Č.. XXX/X. Priestor medzi katastrálnou
hranicou pozemkov parciel Y.-X. Č..: XXX/X a XXX/X a sporným oplotením žalovaných zasahujúci do

parcely Y.-X. Č.. XXX/X zodpovedá geometrickým plánom č. XX/XXXX-XC/XXX/XXXX vyhotoveným a
autorizačne overeným Ing. Máriou Blahovcovou dňa 03.04.2017 a úradne overeným Okresným úradom
Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor dňa 21.04.2017 pod č. 141/17, novovytvorenej parcele Y.-
X. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2. Pokiaľ ide o námietky žalovaného I.
proti znaleckému posudku, súd tieto považoval za zmätočné a zásadne ničím nepodložené, zásadne

vychádzajúce z jeho podozrenia o „podvodoch“ geodetov a znalcov.
17. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia I. a II. výslovne nepopreli skutkové tvrdenia žalovaného I. na
pojednávaní dňa 17.10.2017 (§ 151 ods. 1 CSP), ako sú tieto popísané v odseku č. 8 odôvodnenia tohto
rozsudku, súd z týchto nesporných skutkových tvrdení žalovaného vychádzal (§ 186 ods. 2 CSP).
18. Podľa ust. § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.

509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje.
19. Podľa ust. § 129 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, držiteľom je
ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

20. Podľa ust. § 131 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak je držiteľ so
zreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.
Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
21. Podľa ust. § 132 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastníctvo veci
možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu

alebo na základe iných skutočností uvedených zákonom.
22. Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, oprávnený
držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť,
a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.23. Podľa ust. § 133 OZ v znení účinnom do 31.12.1991, osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť
kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

24. Podľa ust. § 134 ods. 2 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991,
ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej
účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.
25. Podľa ust. § 135c ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak niekto zriadi
stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť,

že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").
26. Podľa ust. § 198 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.1991, právo osobného užívania pozemkov
slúži na to, aby si občania na pozemkoch, ku ktorým sa právo zriadi, mohli vystavať rodinný domček,
rekreačnú chatu alebo garáž alebo zriadiť záhradku; toto právo možno zriadiť aj k pozemkom, na
ktorých sú už tieto stavby vystavané alebo záhradky zriadené. Právo osobného užívania nie je časovo
obmedzené a prechádza na dediča.

27. Podľa ust. § 205 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.1991, rozhodnutím o pridelení pozemku do
osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku.
Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor.
28.Podľaust.§205ods.2OZvznenízákonač.131/1982Zb.účinnomod01.04.1983do31.12.1991,na
podklade pridelenia pozemku do osobného užívania alebo na základe toho, že občanovi vzniklo právo

na uzavretie dohody o osobnom užívaní podľa ustanovenia § 135a ods. 2 uzavrie dohodu o zriadení
práva osobného užívania s občanom národný výbor alebo organizácia, ktoré majú pozemok v správe,
alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda musí mať písomnú formu; je k nej potrebná
registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikne registráciou dohody na
štátnom notárstve.

29.Podľaust.§218ods.1OZvzneníúčinnomdo31.12.1991,sprevodomvlastníctvakstavbezriadenej
na pozemku prechádza na nadobúdateľa stavby i právo osobného užívania pozemku.
30. Podľa ust. § 868 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pokiaľ ďalej nie je
uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom
1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však

posudzujú podľa doterajších predpisov.
31. Podľa ust. § 872 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, Právo osobného
užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1
zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku

tým nie je dotknuté.
32. Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „KZ“), údaje katastra uvedené v § 7 sú
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
33. Podľa ust. § 70 ods. 2 KZ v znení zákona č. 103/2010 Z. z. účinnom od 01.05.2010, údaje

katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti,
druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia,
výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky,
údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj
štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným

údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
34. Možno konštatovať, že žalobcovia I. a II. sa žalobou domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva
k pozemku parcela Y.-X. Č.. XXX/X, k. ú. R. D. v zmysle cit. ust. § 126 ods. 1 OZ pred neoprávneným
zásahom žalovaných I. a II., a to užívaním a hospodárením na tomto pozemku a súčasne v zmysle cit.
ust. 135c ods. 1 OZ odstránenia sporného oplotenia žalovaných I. a II. z tohto ich pozemku.

35.Vecnálegitimáciavyjadrujepostavenieúčastníkakonaniavhmotnoprávnomvzťahu.Totopostavenie
môže byť dvojaké. Strana sporu, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak
je žalobcom), má aktívnu vecnú legitimáciu. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
(záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa
(vykonaným dokazovaním) preukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo alebo ochrana záujmu, súd

žalobe vyhovie (žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu) a naopak, ak sa nepreukáže, že žalobcovi patrí
uplatňované právo alebo ochrana záujmu, súd žalobu bez ďalšieho zamietne (žalobca nemá aktívnu
vecnú legitimáciu). Pri preukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu však súd môže žalobe vyhovieť
len vtedy, ak žalobca zároveň žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to vkonaní (vykonaným dokazovaním) nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného.
36. Základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo veciach vlastníckych (t. j. aj žalôb podľa cit.

ust. § 126 ods. 1 a 135c ods. 1 OZ) je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Bez preukázania
svojho vlastníckeho práva nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu ako
vlastníkovi prislúcha. Tiež platí, že údaje katastra nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa
nepreukáže opak (§ 70 KZ), čo znamená, že konaní o vlastníckej žalobe je povinnosťou súdu zisťovať, či
žalobca je vlastníkom nehnuteľností, poskytnutia ochrany ku ktorým sa v predmetnom konaní vo vzťahu

k žalovanému domáha, s tým, že nič nebráni žalovanému produkovať tvrdenia a predkladať súdu dôkazy
preukazujúce, že žalobca nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností, prípadne, že sú tu iné skutočnosti,
pre ktoré nie je možné žalobcovi poskytnúť ním požadovanú ochranu.
37. Možno konštatovať, že údaje katastra v danom prípade prezumujú (osvedčujú) vlastnícke právo
žalobcov I. a II. k pozemku parcela Y.-X. Č.. XXX/X (viď LV č. XXXX). Zároveň je však z obsahu vyjadrení
najmä žalovaného I. v rámci jeho obrany v spore zrejmé, že žalovaný I. namietal vlastnícke právo

žalobcov I. a II. k časti pozemku parcela Y.-X. Č.. XXX/X zodpovedajúceho geometrickým plánom č. XX/
XXXX-XC/XXX/XXXX vyhotoveným a autorizačne overeným Ing. Máriou Blahovcovou dňa 03.04.2017
a úradne overeným Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor dňa 21.04.2017 pod č.
141/17,novovytvorenejparceleY.-X.Č..XXX/X-zastavanéplochyanádvoriaovýmere49m2.Žalovaný
I. sa konkrétne bránil tým, že sporný pozemok v rozsahu novovytvorenej parcely Y.-X. Č.. XXX/X je

v jeho vlastníctve (resp. podielovom spoluvlastníctve žalovaných I. a II. každého v podiele o veľkosti
1/2), keďže túto plochu považoval za súčasť pozemku parcela Y.-X. Č.. XXX/X, ktorého je podielovým
spoluvlastníkom spolu so žalovanou II. (resp. pred tým výlučným vlastníkom, keďže spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1/2 previedol na žalovanú II. darovacou zmluvou, na základe ktorej došlo k vkladu
vlastníckeho práva žalovanej II. do katastra nehnuteľností dňa 04.04.2005).

38. Z dokazovania znalcom bez najmenších pochybností vyplynulo, že žalovaní I. a II. nikdy na
zmluvnom základe nenadobudli časť pozemku parcela Y.-X. Č.. XXX/X zodpovedajúcu geometrickým
plánom č. XX/XXXX-XC/XXX/XXXX novovytvorenej parcele Y.-X. Č.. XXX/X o výmere 49 m2. Na
žalovaného ním predloženou kúpnou zmluvou zo dňa 17.09.1986 uzavretou s predávajúcim B. Q. prešlo
v zmysle cit. ust. § 218 ods. 1 OZ právo osobného užívania pozemkov parcely J. Č.. XXX/X o výmere 533

m2 a XXX/X o výmere 119 m2, spolu tak o výmere 652 m2. Toto právo osobného užívania sa v zmysle
ust. § 872 ods. 1 novely OZ vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb. ex lege zmenilo ku dňu 01.01.1992
(deň účinnosti zákona č. 509/1991 Zb.) na právo vlastnícke. Pokiaľ tak súd vychádza z výpisu z katastra
nehnuteľností z LV č. XXX, možno konštatovať, že žalovanému I. (spolu so žalovanou II.) svedčí
vlastnícke právo k pozemkom parcelám Y.-X.: Č.. XXX/X o výmere 533 m2 a č. 474/2 o výmere 119 m2,

celkovo o výmere 652 m2. Ide teda o totožné pozemky (aj výmerou), ako k nim nadobudol žalovaný
I. právo osobného užívania kúpnou zmluvou zo dňa 17.09.1986 uzavretou s predávajúcim B. Q.. Z
geometrického plánu č. XX/XXXX-XC/XXX/XXXX jednoznačne vyplynulo, že novovytvorená parcela Y.-
X. Č.. XXX/X o výmere 49 m2 nie je súčasťou parcely Y.-X. Č.. XXX/X v podielovom spoluvlastníctve
žalovaných, ale súčasťou parcely Y.-X. Č.. XXX/X v podielovom spoluvlastníctve žalobcov.

39. Vzhľadom na obranu žalovaného I. sa však súd zaoberal otázkou, či zo strany žalovaného I. nedošlo
k nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemku zodpovedajúceho geometrickým plánom č. XX/XXXX-
XC/XXX/XXXX novovytvorenej parcele Y.-X. Č.. XXX/X o výmere 49 m2 vydržaním.
40. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je

vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania okrem spôsobilého predmetu vydržania (veci, ku
ktorým nemožno nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, negatívne vymedzuje cit. ust. § 134 ods.
2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.) patria: a) nadobúdateľ je oprávneným
držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav
držby predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a

pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny
nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny
predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo
prestane nakladať s vecou ako so svojou.
41. Zo znenia zákona je tak treba vyvodiť, že ako podmienka pre oprávnenú držbu (teda aj samotné

vydržanie) nepostačuje len subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale
je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere („so zreteľom ku všetkým okolnostiam“). Túto podmienku
vykladá publikovaná judikatúra tak, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam
v dobrej viere, že mu vec alebo právo náleží (súčasné znenie ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka,predtým od 01.04.1983 do 31.12.1991 ust. § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka), nemôže vychádzať
len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam,
za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda i k právnemu dôvodu („titulu“), ktorý by mohol

mať za následok vznik práva (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej
sa osoba ujala držby, pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne
posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a pod.). Otázka existencie dobrej viery
sa posudzuje z hľadiska objektívneho, teda podľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno
na ňom požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu

patrí. (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.04.1997 spis. zn. 2 Cdon 1178/96, rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07.06.2001 spis. zn. 22 Cdo 595/2001) Pokiaľ ide o dobromyseľnosť držby
(jednak pri vstupe do držby, ako aj počas jej trvania)
42. Pokiaľ sa týka problematiky vydržania časti susedného pozemku, súd poukazuje v kontexte zhodnej
právnej úpravy platnej v ČR na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu ČR, v zmysle ktorej pokiaľ
nadobúdateľ nehnuteľností vstúpi do držby časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť zo zreteľom ku

všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie
ospravedlniteľného omylu držiteľa je v takomto prípade aj pomer plochy kúpeného a skutočne držaného
pozemku (napr. rozsudky Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22 Cdo 1848/1998, spis. zn. 22 Cdo 301/2000
a spis. zn. 22 Cdo 386/2000, ako aj spis. zn. 22 Cdo 2451/2011, na ktorý poukazovali odporcovia).
43. V kontexte s nastolenou problematikou súd poukazuje na právne závery vyslovené v rozsudku

Najvyššieho súd ČR spis. zn. 22 Cdo 1985/2005 zo dňa 15.06.2006, v zmysle ktorých: „Oprávneným
držiteľom, ktorého držba mohla vyústiť v nadobudnutia pozemku štátom a vzniku práva na pridelenie
pozemku do osobného užívania bol len držiteľ práva vlastníckeho, nie teda ten, kto držal vec na základe
práva osobného užívania. Osobný užívateľ tak bol detentorom pozemku, jeho držiteľom bol však štát.
Subjektom vydržania však štát ani iný subjekt tzv. socialistického spoločenského vlastníctva nebol,

tým bol len občan (pozri ust. § 135a ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.1991). Pozemky v tzv.
socialistickom spoločenskom vlastníctve, ktoré boli jediným oprávneným predmetom práva osobného
užívania pozemku (§ 199 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.1991) boli z vydržania vylúčené (§ 135a
ods. 3 OZ v znení účinnom do 31.12.1991). V danej veci boli žalovaní, ktorí sa dovolávajú vydržania,
subjektmi práva osobného užívania; boli teda len detentormi pozemku, jeho držiteľom mohol v tomto

prípade byť až do 01.01.1992, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 509/1991 Zb., len štát, príp. iný subjekt
socialistického spoločenského vlastníctva. Držba žalovaných preto nemohla vyústiť vo vydržania (nešlo
o držbu vlastníckeho práva k veci) a štát, aj právnické osoby boli v tom čase k vydržaniu neoprávnené.“.
44. V danom prípade tak s poukazom na skutočnosť, že žalovaný I. bol do 31.12.1991 len nositeľom
práva osobného užívania pozemku parcela Y.-X. Č.. XXX/X možno stotožniac sa s cit. právnymi závermi

vyslovenými v rozsudku Najvyššieho súd ČR spis. zn. 22 Cdo 1985/2005 zo dňa 15.06.2006 uzavrieť, že
nemohol byť oprávneným držiteľom ani susedného pozemku zodpovedajúceho geometrickým plánom
č. XX/XXXX-XC/XXX/XXXX novovytvorenej parcele Y.-X. Č.. XXX/X o výmere 49 m2 (nemohol byť
dobromyseľný v tom, že je vlastníkom tohto pozemku ako súčasti pozemku parcela Y.-X. Č.. XXX/
X). Až následne počnúc dňom 01.01.1992 pripadá do úvahy vznik oprávnenej držby žalovaného I. k

pozemku zodpovedajúceho geometrickým plánom č. XX/XXXX-XC/XXX/XXXX novovytvorenej parcele
Y.-X. Č.. XXX/X o výmere 49 m2, keďže účinnosťou novely OZ vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb.
došlo v zmysle už zmieneného cit. ust. § 872 ods. 1 k zákonnej transformácii práva osobného užívania
pozemku na právo vlastnícke. Za podmienky, že žalovaný bol v čase od 01.01.1992 do 31.12.2001
oprávnenýmdržiteľom(§131ods.1OZ)pozemkuzodpovedajúcehogeometrickýmplánomč.XX/XXXX-

XC/XXX/XXXX novovytvorenej parcele Y.-X. Č.. XXX/X o výmere 49 m2, mohlo dôjsť u žalovaného I.
k nadobudnutiu vlastníckeho práva k tomuto pozemku vydržaním dňom 01.01.2002 (t. j. uplynutím 10-
ročnej vydržacej doby podľa cit. ust. § 134 ods. 1 OZ).
45. Súd sa tak v zmysle vyššie uvedeného zaoberal otázkou, či žalovaný I. splnil všetky podmienky v
zmysle cit ust. § 134 ods. 1 OZ nevyhnutné k tomu, aby mohol ku dňu 01.01.2002 nadobudnúť vlastnícke

právo k pozemku zodpovedajúcemu geometrickým plánom č. XX/XXXX-XC/XXX/XXXX novovytvorenej
parcele Y.-X. Č.. XXX/X o výmere 49 m2. S poukazom na žalovaným I. uvedené a medzi stranami
sporu nesporné skutkové tvrdenia o tom, že po nadobudnutí práva osobného užívania k pozemku
parcela KN-C č. 474/1 na základe kúpnej zmluvy uzavretej s B. Q. dňa 17.09.1986, s vedomím, že
hranica medzi pozemkami parcelou J. Č.. XXX (toho času parcelami Y.-X. Č.. XXX/X a Y.-X. Č.. XXX/

X) na jednej strane a parcelami J.: Č.. XXX a č. XXX na strane druhej prebieha po jednej priamke, čo
korešponduje aj s údajmi katastrálnej mapy (viď príloha k znaleckému posudku č. X/XXXX podaného
súdom ustanoveným znalcom Ing. Máriou Blahovocou), postavili spoločne spolu s vlastníkom parcely
J. Č.. XXX (toho času parcely Y.-X. Č.. XXX/X) Evou Pavlusikovou sporný plot, a to tak, že tento dali dojednej priamky s už jestvujúcim oplotením medzi pozemkami (v súčasnosti) parcelami Y.-X. Č..: XXX/X
a XXX, a to v domnení (resp. po vzájomnej akceptácii), že hranica medzi pozemkami prebieha v mieste
tohto oplotenia, súd dospel k záveru, že žalovaný I. mohol byť v ospravedlniteľnom skutkovom omyle,

že sporná plocha zodpovedajúca geometrickým plánom č. XX/XXXX-XC/XXX/XXXX novovytvorenej
parcele Y.-X. Č.. XXX/X (t. j. plocha od katastrálnej hranice parcely Y.-X. Č.. XXX/X a parcely Y.-X.
Č.. XXX/X až po sporné oplotenie) je súčasťou pozemku parcely J. Č.. XXX/X (resp. Y.-X. Č.. XXX/
X). Žalovaný tak mohol byť v ospravedlniteľnom omyle, že aj k spornému pozemku zodpovedajúcemu
geometrickýmplánomč.XX/XXXX-XC/XXX/XXXXnovovytvorenejparceleY.-X.Č..XXX/Xakodomnelej

súčasti pozemku parcela J. Č.. XXX/X (resp. parcela Y.-X. Č.. XXX/X) nadobudol na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 17.09.1986 uzavretej s predávajúcim B. Q. v spojení s ust. § 218 ods. 1 OZ právo
osobného užívania, a to dňom registrácie tejto kúpnej zmluvy Štátnym notárstvom Čadca, t. j. dňom
10.12.1986. Správnosti tohto záveru nasvedčuje aj obsah čestného vyhlásenia J. C. zo dňa 13.04.2016.
Z obsahu tohto čestného vyhlásenia je totiž zrejmé, že aj J. C. ako predchádzajúci vlastník pozemku
parcela Y.-X. Č.. XXX/X (v súčasnosti vo vlastníctve žalobcov) bola v domnení, že pozemok parcela Y.-

X. Č.. XXX/X siaha len po sporné oplotenie [uvedené vyplýva z formulácie: „... som darovala p. č. XXX p.
N. Ž. po vybudovaný plot, ktorý sme spolu postavili (so žalovaným) a dohodli sa v minulosti na hraniciach
pozemkov] a za týmto oplotením sa nachádza už pozemok parcela Y.-X. Č.. XXX/X vo vlastníctve
žalovaného I. (resp. v spoluvlastníctve so žalovanou II.). Tomu nasvedčuje aj to, že nesporne na
spornom pozemku zodpovedajúcom geometrickým plánom č. XX/XXXX-XC/XXX/XXXX novovytvorenej

parcele Y.-X. Č.. XXX/X majú žalovaní postavenú žumpu a že podľa tvrdení žalobcov tento užívali a
obhospodarovali. Navyše výmera pozemku zodpovedajúceho geometrickým plánom č. XX/XXXX-XC/
XXX/XXXX novovytvorenej parcele Y.-X. Č.. XXX/X, t. j. výmera 49 m2 je k výmere pozemku parcela Y.-
X. Č.. XXX/X, t. j. k výmere 533 m2, v pomere cca 1:11, čo tiež podporuje (v zmysle cit. právnych záverov
vyslovených v rozsudku Najvyššieho súd ČR spis. zn. 22 Cdo 1985/2005 zo dňa 15.06.2006) záver súdu

o ospravedlniteľnom skutkovom omyle žalovaného I. že plocha zodpovedajúca geometrickým plánom č.
XX/XXXX-XC/XXX/XXXX novovytvorenej parcele Y.-X. Č.. XXX/X je súčasťou pozemku parcela Y.-X. Č..
XXX/X. Možno tak uzavrieť, že žalovaný I. tak na základe vyššie uvedeného ku dňu 01.01.1992 vstúpil
do oprávnenej držby sporného pozemku zodpovedajúceho geometrickým plánom č. XX/XXXX-XC/XXX/
XXXX novovytvorenej parcele Y.-X. Č.. XXX/X v domnení, že je jeho vlastníkom ako súčasti pozemku

parcela Y.-X. Č.. XXX/X. Súčasne možno konštatovať, že v konaní nebolo preukázané a ani nevyšlo
najavo, že by žalovaný I. bol v tejto oprávnenej držbe v dobe od 01.01.1992 do 01.01.2002 (t. j. po celú
10-ročnú vydržaciu dobu) kýmkoľvek rušený. Pochybnosť o oprávnenosti držby žalovaného I. v konaní
vyplynula až v období po tom, ako žalobcovia I. a II. nadobudli vlastnícke právo k pozemku parcela Y.-
X. Č.. XXX/X (t. j. v roku 2007), a to vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcov I. a II. uvedených v

žalobe, teda niekedy v roku 2014 (kedy došlo k zameraniu hranice medzi pozemkami parcely Y.-X.: Č..
XXX/X a č. XXX/X Ing. Vladimírom Hrivíkom). Na základe vyššie uvedených úvah a skutkových záverov
súd vyvodil, že žalovaný I. ku dňu 01.01.2002 nadobudol vydržaním podľa cit. ust. § 134 ods. 1 OZ
vlastnícke právo k spornému pozemku zodpovedajúcemu geometrickým plánom č. XX/XXXX-XC/XXX/
XXXX novovytvorenej parcele Y.-X. Č.. XXX/X, t. j. časti pozemku evidovanému v katastri nehnuteľností

ako parcela Y.-X. Č.. XXX/X, k. ú. R. D..
46. Pokiaľ tak žalovaný I. a II. akýmkoľvek spôsobom užívajú (obhospodarujú) pozemok evidovaný v
katastri nehnuteľností ako parcela Y.-X. Č.. XXX/X, k. ú. R. D. v rozsahu jeho časti zodpovedajúcej
geometrickým plánom č. XX/XXXX-XC/XXX/XXXX novovytvorenej parcele Y.-X. Č.. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 49 m2 a na tejto majú aj postavené oplotenie, nemôžu zasahovať týmto

spôsobom do vlastníckeho práva žalobcov I. a II., keďže títo nie sú vlastníkmi spornej časti pozemku
evidovanému v katastri nehnuteľností ako parcela Y.-X. Č.. XXX/X zodpovedajúcej novovytvorenej
parcele Y.-X. Č.. XXX/X a túto nemohli nadobudnúť v roku 2007 ani darovaním od J. C., keďže táto už
v roku 2007 jej vlastníkom nebola (zásada nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet,
t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má) a ani u nich nemôže prichádzať do úvahy jej

nadobudnutie vydržaním podľa ust. § 134 ods. 1 OZ, keďže u nich bez najmenších pochybností nemohlo
dôjsť k oprávnenej držbe po dobu 10 rokov (odo dňa 14.08.2007 neuplynula do začiatku sporu, t. j.
do roku 2015 doba 10 rokov). Súčasne súd poukazuje na to, že žalobcovia I. a II. vlastne až v roku
2014 zistili, že pozemok parcela KN-C č. 477/8 je situovaný aj za sporným oplotením, teda na strane
žalovaných I. a II. Aj táto skutočnosť u nich vylučuje oprávnenú držbu. Žalovaní I. a II. tak zo strany

žalobcami I. a II. namietaným spôsobom vykonávajú len svoje oprávnenia vlastníka podľa ust. § 123 OZ.
47. Súd tak v zmysle vyššie uvedených úvah a záverov v predmetnom spore žalobu žalobcov v celom
rozsahu zamietol v dôsledku nedostatku vecnej legitimácie strán sporu.48. Pokiaľ nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne J. C., ako ho navrhli žalovaní I. a II., súd toto
svoje rozhodnutie (§ 185 ods. 1 CSP) odôvodňuje tým, že žalovaní navrhli túto svedkyňu vypočuť
za účelom preukázania vôle J. C., ktorú mala mať pri prevode pozemku parcela č. 477 darovaním

na žalobcov a súčasne za účelom preukázania ich skutkových tvrdení ohľadom stavby predmetného
oplotenia. Súd tak poukazuje na to, že už len zo samotného čestného prehlásenia, ktoré žalobcovia
nespochybnili vyplýva, že J. C. vnímala rozsah plochy parcely č. 477 len po sporné oplotenie. Teda z
toho čestného prehlásenia je zrejmé, že J. C. bola v domnení, že hranica medzi parcelou Y.-X. Č.. XXX/
X a parcelou Y.-X. Č.. XXX/X prebieha v mieste sporného oplotenia. Súčasne však možno konštatovať,

ako to aj namietali žalobcovia, že toto vnímanie J. C. nič nemení na tom, že na nich previedla pozemok
vymedzený jeho geometrickým a polohovým určením, t. j. pozemok takto vymedzený ako parcela Y.-
X. Č.. XXX/X (resp. zrejme v tom čase ešte parcela č. XXX). Ako však už bolo konštatované, J. C. v
čase prevodu vlastníctva na žalobcov už nebola vlastníkom pozemku zodpovedajúceho spornej časti
parcely Y.-X. Č.. XXX/X, t. j. geometrickým plánom č. XX/XXXX-XC/XXX/XXXX novovytvorenej parcely
Y.-X. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2, a preto v tomto rozsahu ani nemohla

na žalobcov previesť k tomuto spornému pozemku vlastnícke právo. Pokiaľ ide o okolnosti výstavby
sporného oplotenia a súčasnej situácie na mieste samom opísanej žalovanými, súd konštatuje, že tieto
skutkové tvrdenia žalovaných žalobcovia spornými neurobili, a preto nebol dôvod vykonávať nadbytočné
dokazovanie na preukázanie nesporných skutkových tvrdení žalovaných.
49. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.
50. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
52. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu rozhodol o nároku žalovaných I. a
II. na náhradu trov konania podľa ust. § 255 CSP, pričom vzhľadom na plný úspech žalovaných vo veci,
priznal žalovaným I. a II. podľa cit. ust. § 255 ods. 1 CSP proti žalobcom I. a II. nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdnym úradníkom v zmysle cit. ust.

§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).