Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 9P/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616200659
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Dudzíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4616200659.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Helenou Dudzíkovou vo veci starostlivosti súdu v čase

podania návrhu o maloletú S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpenú Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.,
P.O. Z. XXXX/XX a S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., J. XXX, E. republika, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 10P/32/2005
zo dňa 13.5.2005 tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť matky na dcéru S. Z., nar. X.XX.XXXX
zo sumy 56,43 eur na sumu 80,- eur mesačne, s účinnosťou od 1.9.2016, k rukám dcéry S. Z..

II. Zameškané výživné za obdobie od 1.9.2016 do vyhlásenia rozsudku v celkovej
sume 235,70 eur je matka p o v i n n á splácať v mesačných splátkach po 10,- eur, spolu s bežným
výživným, pod následkom straty výhody splátok a exekúcie.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec podal návrh na zvýšenie výživného dňa 03.02.2016, teda v čase kedy bola dcéra S. ešte
maloletá, v ktorom návrhu uviedol, že doposiaľ stanovené výživné nepostačuje na krytie nákladov malol.
dieťaťa, preto žiadal zvýšiť výživné zo sumy 56,43 eur na sumu 130 eur od 01.09.2014.

2. Na pojednávaní dňa 19.04.2016 upravil návrh v tom smere, že žiada zvýšiť výživné zo sumy 56,43
eur na sumu 130 eur s účinnosťou od 01.09.2015, t.j. od nástupu na strednú školu.
3.VpriebehukonaniadcéraS.dovŕšilaplnoletosť,pretoakoúčastníčkakonaniabolavypočutáauviedla,
že žiada zvýšiť výživné, nakoľko je žiačkou 3. ročníka SZŠ v I. a okrem toho matka o ňu nejaví záujem
a má zvýšené náklady v súvislosti so školou, hygienickými potrebami a ostatnými.

4. Matka s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasila, bola vypočutá dňa 07.04.2017 pred Okresným
súdom Praha západ, kde uviedla, že v súčasnej dobe je nezamestnaná a to od júna 2016 a je evidovaná
na Úrade práce Praha 7, avšak doklad o tom nepredložila. Poukázala na to, že je pravdou, že chodí
do Švédska za sestrou, avšak na jej pozvanie. Poukázala na to, že má vedomosť, že otec predal byt,
takže má finančné prostriedky.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, správami bývalých zamestnávateľov rodičov,

správou zo školy, správami o výške hmotných dávok, o povesti, pripojením spisov týkajúcich sa malol.
S. a zistil tento skutkový stav:6. S. Z., nar. XX.XX.XXXX pochádza z manželstva, ktoré bolo rozvedené na základe rozsudku
OS Topoľčany sp. zn. 5C/171/2002 zo dňa 20.01.2003, kedy maloletá S. bola zverená do osobnej
starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné. Ďalším rozsudkom OS Topoľčany sp. zn. 8NcP 5/2003

zo dňa 08.09.2003 bola zverená do osobnej starostlivosti otca a matke bolo určené výživné v sume
43,15 eur s účinnosťou od 11.04.2003.

7. Posledná úprava výživného bola stanovená rozsudkom OS Topoľčany sp. zn. 10P/32/2005 zo dňa
13.05.2005 tak, že bolo zvýšené výživné zo sumy 1.300 Sk na sumu 1.700 Sk (56,43 eur) s účinnosťou

od 01.01.2005. V čase poslednej úpravy výživného mal. S. navštevovala predškolské zariadenie a otec
sa o ňu riadne staral.

8. Matka v čase poslednej úpravy výživného mala príjem 7.481 Kč a bývala v spoločnej domácnosti so
svojou matkou a vyživovaciu povinnosť mala len k malol. S..

9. Otec pracoval ako robotník s priemerným mesačným zárobkom 12.334,83 Sk (409,44 eur) a
vyživovaciu povinnosť mal len k malol. S..

10. V súčasnej dobe S. Z. ako vyplýva zo správy zo školy na č.l. 101 navštevuje 3. ročník SZŠ sv. Vincent
de Paul I., odbor zdravotnícky asistent, pričom boli vyčíslené náklady spojené so štúdiom 3. ročníka a

zo správy č.l. 102 vyplýva, že náklady sú obedy 200 eur, príspevok do RS 17 eur, učebnice cudzích
jazykov 40 eur, pracovný odev a obuv 100 eur, úbor na telesnú výchovu 50 eur, prezuvky 10 eur, učebné
pomôcky 50 eur, odborné exkurzie 50 eur, koncoročný výlet 20 eur, poplatok za zdravotný preukaz 10
eur a iné 50 eur.

11. Matka v súčasnej dobe je nezamestnaná a poberá sociálne dávky vo výške 6.000 Kč, v mesiaci
január 2017 jej boli vyplatené sociálne dávky vo výške 6.145 Kč, z toho 610 Kč predstavoval príspevok
na druhé dieťa a to syna, ktorého má so svojím druhým manželom, s ktorým je rozvedená, ostatné
predstavuje príspevok na bývanie a v mesiaci február 2017 jej boli vyplatené sociálne dávky vo výške
5.935 Kč. Vyživovaciu povinnosť má k dvom deťom.

12. Otec je v súčasnej dobe nezamestnaný, evidovaný na úrade práce od 02.01.2017, žije v spoločnej
domácnosti so svojou matkou U. v 3 izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho brata a spláca
pôžičky - prvú vo výške 6.000 eur po 114 eur, druhú vo výške 10.000 eur po 137 eur a tretiu vo výške
10.000 eur po 150 eur. Otec po oboznámení sa s výsluchom matky uviedol, že je pravdou, že predal

byt za 32.000 eur, nakoľko má hypotéku vo výške 23.000 eur a z tejto sumy vyplatil celkovú hypotéku.
Vyživovaciu povinnosť má len k dcére S..

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

16.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako ja na schopnosti, možnosti a majetkové pomerypovinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.
Rovnako prihliadne aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov
spätne, odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

21. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena , alebo zrušenie výživného možné , len
na návrh.

22. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu, alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

23. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

24. Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí
o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov zistených porovnaním okolností dôležitých pre
určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom

zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie
výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb
detí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce
povolanie, alei zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu.

Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov,
ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za
celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu
zakotvenú v ustanovení § 78 ods. 3 ZR. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ustanovenia § 62
ods. 2 ZR zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už

v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods.
1 ZR, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené pomery dieťaťa sú
závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a
obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, a sú bezprostredne ovplyvňované

schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými
iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných
pre život kultúrneho človeka. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho
odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie,
kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod. )

25. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti
a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj
okolnosťami objektívneho charakteru.

26. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované.
Výživou dieťaťa je zabezpečovanie potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej;
právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká jeho narodením. ( § 7 ods. 1 Obč. zákonníka)

27. Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z

rodičov, pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne
hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch.28. Súd na základe prevedeného dokazovania mal za to, že návrh na zvýšenie výživného je len
čiastočne opodstatnený, i keď došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dcéry S., ktorá v súčasnej
dobe navštevuje strednú školu, teda prípravu na budúce povolanie. Pokiaľ ide o matku, táto v čase

poslednej úpravy výživného bola zamestnaná, v súčasnej dobe je nezamestnaná, teda zohľadnil túto
skutočnosť a aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o otca, tento v čase poslednej úpravy výživného
bol zamestnaný, v súčasnej dobe je nezamestnaný, rozviazal pracovný pomer dohodou, teda i túto
skutočnosť súd zohľadnil, preto zvýšil vyživovaciu povinnosť matky zo sumy 56,43 eur na sumu 80
eur od 01.09.2016, t.j. od nástupu do 3. ročníka strednej školy. Súčasne súd rozhodol o zameškanom

výživnom za obdobie od 01.09.2016 do vyhlásenia rozsudku v celkovej sume 235,70 eur (23,57x10) a
povolil ho matke splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným.

29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).