Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 1, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/123/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113224557
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8113224557.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcu: AutoFinance, a.s., Okružná 18, 058
01 Poprad, IČO: 36 810 894, zastúpeného spoločnosťou Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Nám. sv. Egídia č. 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: E. R., F.. X.X.XXXX,
T. Š. XX, XXX XX H., Q..Č.. H. XXX, o zaplatenie 2.660,78 eura s príslušenstvom takto o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10C/282/2013-147 zo dňa 4.5.2017

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) výrokom I. napadnutého rozsudku uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 511,03 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5
% ročne od 26.10.2011 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom
II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výrokom III rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov
konania a žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou súdu podanou 23.8.2013 domáhal toho,
aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 2.660,78 eura s príslušenstvom titulom nesplateného

spotrebného úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý na za účelom financovania osobného motorového
vozidla. Úver bol žalovanému poskytnutý na základe zmluvy o spotrebnom úvere uzatvorenej
XX.X.XXXX. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.920 eur, ktorý mal byť splatený v 36
splátkach s dátumom splatnosti prvej splátky 24.8.2009. Výška v poradí prvej splátky bola 91,06 eura.
Žalovaný sa zaviazal splácať tento úver v splátkach, ktorých výška, splatnosť a skladba mala byť
uvedená vo faktúre, ktorú mal obdržať poštou. V Článku IV. zmluvy bol dohodnutý zabezpečovací
prevod vlastníckeho práva na predmet financovania zmluvy, a to motorové vozidlo zn. M. - H. V..

Zároveň medzi účastníkmi konania bol podpísaný aj formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebnom úvere, kde boli uvedené celkové náklady spotrebiteľa, ročná úroková sadzba, RPMN ako
aj priemerná hodnota RPMN. Súd zistil, že žalovaný na úhradu zaplatil sumu 829,42 eura, súčasťou
splátok úveru malo byť aj havarijné poistenie predmetu financovania vo výške 7,21 eura mesačne.
Čiastka žalovaným zaplateného poistného predstavovala 65,61 eura a za samotný úver žalovaný
zaplatil čiastku 763,809 eura. Súd zistil, že podaním z 29.9.2010 bola určená predčasná splatnosť
úveru z dôvodu neuhrádzania splátok v súlade so splátkovým kalendárom a zároveň došlo k odobratiu

predmetu financovania, ktoré bolo zo strany záložného veriteľa odpredané za kúpnu cenu 450 eur.
Po ukončení realizácie zabezpečovacieho prevodu práva vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie
nedoplatku vo výške 2.660,78 eura s tým, že vo faktúre za určenie predčasnej splatnosti bolo uvedené,
že dlžná suma predstavuje 3.110,78 eura a po započítaní kúpnej ceny za motorové vozidlo vo výške450 eur žalobca uplatnil právo na zaplatenie sumy 2.660,78 eura. Obsahom vyúčtovania po realizácii
zabezpečovacieho prevodu práva boli okrem nezaplatenej istiny aj poplatky za administráciu predčasnej
splatnosti, zmluvné pokuty, náklady spojené s odobratím predmetu financovania a náklady spojené so

skladovaním predmetu financovania.
Súd konštatoval, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Súd prvej inštancie, poukazujúc na ust. § 4 ods. 2 písm. i) a ust. § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001
Z.z. mal za to, že úver, ktorý poskytol žalobca žalovanému je úver bezúročný, nakoľko neobsahuje
zákonom vyžadované náležitosti. Pokiaľ sa tieto majú nachádzať v splátkovom kalendári - faktúre, takýto

postup dodávateľa nie je v súlade so zákonom, zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
majú byť uvedené v samotnej zmluve. Ak mal byť splátkový kalendár - faktúra doručovaný poštou, to v
konaní preukázané nebolo. Zákonom vyžalované náležitosti zmluvy nenachádzajú sa ani vo formulári
o zmluvných podmienkach, ktorý je podpísaný účastníkmi konania. Preto súd prvej inštancie uložil
žalovanému zaplatiť len nezaplatenú istinu úveru. Za nedôvodný mal aj nárok žalobcu na náhradu škody,
keďže žalovaný neporušil svoju povinnosť úver splácať, nebol dôvod, resp. naplnenie predpokladov pre

vznik škody na strane žalobcu. Základná povinnosť vzniku nároku na náhradu škody nebola splnená.
Preto súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
Súd prvej inštancie rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom
v čase podpisu zmluvy - § 4 ods. 2 písm. i), k), § 4 ods. 3 a ustanoveniami Občianskeho zákonníka -
420 ods. 1, § 544 ods. 2, § 517 ods. 1, ods. 2.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 251, § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na to, že pokiaľ žalobe
nebolo v celom rozsahu vyhovené, t.j. v prevyšujúcej časti bola zamietnutá, je rozhodnutie súdu prvej
inštancie nesprávne s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Poukázal na to, že v zmluve, ktorú

uzavrelžalobcasožalovaným jevčlánkuIII.uvedenávýškasplátkyajpočetsplátok,termínysúuvedené
v ŠEI v spojení so splátkovým kalendárom, ktorý bol žalovanému doručovaný. V zmluve je uvedená
konečná splatnosť počtom mesiacov 36 mesiacov, aj údaj o priemernej hodnote RPMN. Vychádzajúc z
počtu splátok ku dňu ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti je zhodný s dátumom
splatnosti konečnej splátky. Ide o logické vyústenie vyššie uvedených údajov. Konečná splatnosť je

teda určená zrozumiteľne a určito. Zákon nepredpisuje formu, akou má byť konečná splatnosť uvedená.
Taktiež zákon v čase podpisu zmluvy nepožadoval samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov
splatnosti úroku a istiny, nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriacich jednu
splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Práva a povinnosti zmluvných strán sú uvedené v zmluve aj
vo VOP. Žalobca uviedol, že má za to, že zmluva obsahuje výšku splátky, termín splatnosti aj počet

splátok. Odkázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, konkrétne na výklad čl.
10 ods. 1 a 2 Smernice 2008/48, na tam vyslovený výklad práva Európskej únie. Podľa žalobcu úver
nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov, poukázal taktiež na to že súd prvej inštancie
nesprávne právne posúdil tú skutočnosť, že žalobca neporušil svoju povinnosť splácať úver riadne a
včas. Z toho, že súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 511,03 eura,

teda dosplácať poskytnutú istinu úveru je zrejmé, že žalovaný porušil svoju povinnosť platiť priadne a
včas, a preto bol žalobca oprávnený začať s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva.
Na základe ust. § 553d ods. 2 Občianskeho zákonníka má právo na náhradu nákladov, ktoré boli účelne
vynaložené na výkon zabezpečovacieho prevodu práva, v rámci vykonaného dokazovania účelnosť
preukázal, žalovaný bol o začatí realizácie výkonu zabezpečovacieho práva informovaný, mohol tomu

zabrániť uhradením dlžnej sumy, čím by nevznikli náklady. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),

vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej
tabuli a webovej stránke súdu 19.2.2018 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je neopodstatnené.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v
ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastanesuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke
kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených

žalobcom, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
6. Podstata odvolania žalobcu bola koncentrovaná na argumentáciu k dvom okruhom tvrdení:

- tvrdeniu, ktoré malo vyvrátiť záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti úveru, keďže zmluva o
spotrebnom úvere podľa žalobcu zodpovedala zákonom vyžadovaným náležitostiam, t.j., že je z nej
zistiteľná konečná splatnosť úveru, že rozpis splátok, aj vo svetle rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie C-42/15 nebol potrebný, a že niektoré práva a povinnosti sú obsiahnuté vo VOP,
- tvrdeniu o tom, že predpoklady požiadavky na náhradu škody boli preukázané keďže žalovaný s
úhradou meškal a náklady súvisiace s realizáciou zabezpečovacieho prevodu práva boli účelné.

7. Súd prvej inštancie v dôvodoch, pre ktoré považoval úver, ktorý žalobca poskytol žalovanému za
bezúročný, poukázal na dva dôvody absencie zmluvných náležitostí, majúce za následok bezúročnosť
úveru - dôvod uvedený v § 4 ods.2 písm. i) a v § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, pričom reálne sa dôvodom bezúročnosti upraveným v § 4 ods. 2

písm. k) zákona ani nezaoberal. Nezaoberal sa ani tým, či zmluva obsahuje údaje o konečnej splatnosti
úveru. Za tejto situácie ani nebolo potrebné, aby sa odvolací súd zaoberal argumentmi žalobcu o tom,
že informácia o konečnej splatnosti úveru je zistiteľná z iných údajov, ani o tom, či je, a pokiaľ áno, kde,
údaj o hodnote priemernej RPMN.

8. Podstatnou odvolacou námietkou, ktorá mala vyvrátiť záver o bezúročnosti úveru bola však námietka
spochybňujúca záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti úveru pre absenciu náležitosti vyplývajúcej
z ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z..
Podľa tohto zákonného ustanovenia v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov.

9. Zo zmluvy, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným, termíny splátok zistiteľnými nie sú.
V zmluve - čl. III. bod 2 je iba uvedené, že dlžník sa zaväzuje splácať úver v splátkach (nie je tam
uvedené, či ide o splátky mesačné, štvrťročné alebo iné), v bode 3. tohto článku zmluvy je uvedené, že

dlžník sa zaväzuje úver splácať v splátkach, ktorých výška, splatnosť a skladba je uvedená v splátkovom
kalendári - faktúre, ktorú má dlžník obdržať poštou.

10. Ako uviedol súd prvej inštancie, v spise sa nenachádza žiaden doklad o doručení splátkového
kalendára - faktúry preukazujúci to, že žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s týmto účtovným dokladom,

čo je však podstatné len sčasti.
Podstatné je aj to, že ak by aj bolo preukázané, že faktúra bola žalovanému doručená, nemohol by
žalobcom zvolený spôsob kontraktácie zodpovedať zákonnej požiadavke.
Termín splatnosti splátok je totiž obligatórnou náležitosťou zmluvy, t.j. musí byť dohodnutý priamo v
úverovej zmluve tak, aby bol spotrebiteľ preukázateľne informovaný o tom, k akému dátumu je povinný

uhrádzať splátky, s čím sú spojené ďalšie významné právne dôsledky, napr. omeškanie dlžníka, a s tým
je spojená aj možnosť veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru.
Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na to, že aj z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-42/15
vyplýva, že zmluva nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument a všetky náležitosti
uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, čo je

uvedené v prvej časti bodu 45 tohto rozsudku, je potrebné v prvom rade uviesť, že rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie C-42/15 dáva odpoveď na správny výklad Smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES, na základe ktorej mali členské štáty prijať opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu
so Smernicou do 12. mája 2010, pričom v prejudiciálnej otázke súd, ktorý ju predložil poukázal na zákon
č. 129/2010 Z.z..

Avšak ak žalovaný akcentoval výklad Súdneho dvora Európskej únie k čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48/
ES v prvej časti bodu 45 rozsudku, je vhodné upriamiť pozornosť na druhú časť toho istého bodu
toho rozsudku. V nej je výslovne uvedené, že čl. 10 ods. 2 Smernice nebráni tomu, aby členský štát
vo svojej vnútroštátnej úprave stanovil, že zmluva o úvere, ktorá je vypracovaná písomne, musí byťpodpísaná zmluvnými stranami. Podľa právneho poriadku Slovenskej republiky má byť písomný právny
úkon podpísaný konajúcou osobou, vtedy je platný (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Na splátkovom
kalendári - faktúre nie je žiadny podpis žalovaného, čo znamená, že ak by aj bol splátkový kalendár

- faktúra žalovanému doručený, nemohol sa stať súčasťou zmluvy odkazom na splátkový kalendár,
pretože obligatórna písomná forma zmluvy by naplnenou byť nemohla.

11. Ak teda zmluva neobsahovala podstatnú náležitosť - termíny splátok, nemohol nastať stav
oprávňujúci žalobcu ako veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Ak tak realizoval, urobil tak z

vlastného rozhodnutia bez toho, aby mal na to zákonný dôvod, t.j. bez porušenia povinnosti žalovaným,
v dôsledku čoho nebol daný jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu - protiprávne
konania. Ak žalobcovi vznikla v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a v súvislosti s
predajom motorového vozidla škoda, nemôže sa jej náhrady domáhať od žalovaného, pretože nie sú
splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu u žalovaného. V tejto súvislosti je bez relevancie
aj argument o tom, že súd uložil žalovanému „dosplácať“ istinu úveru, z čoho má vyplývať, že žalovaný

porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas. žalovaný totiž voči rozsudku odvolanie nepodal,
nebolo preto potrebné sa týmto argumentom zaoberať.

12. Odvolací súd z dôvodov, ktoré uviedol, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom
výroku, ako rozsudok vo výroku vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to vrátane súvisiaceho

výroku o nároku na náhradu trov konania. Žalobca vzhľadom na pomer jeho úspechu a neúspechu v
konaní nárok na náhradu trov konania nemá a žalovanému ako úspešnej strane sporu žiadne trovy
nevznikli.

13. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný, naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému

vznikolnároknanáhradutrovodvolaciehokonania(vzmysle§255ods.1CSPvspojenísust.§396ods.
1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril,
náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom
konaní nevznikli. Odvolací súd, vychádzajúc z článku 17 základných princípov CSP zakotvujúceho
procesnú ekonómiu konania pred súdom, rozhodol o trovách odvolacieho konania žalovaného tak, že

mu náhradu trov nepriznal, keďže rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP o priznaní nároku strane sporu na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o
výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo
zjavne nielen nerozumné, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. Pre
aplikáciu ust. § 257 CSP vo vzťahu k náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nezistil žiadne

predpoklady, zo spisu nevyplynuli.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.