Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/140/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010670
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6711010670.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného L. Y. a spol. za trestný
čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Tr. zák. účinného do 1. 1. 2006 spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. 1. 2006 na verejnom zasadnutí dňa 15. februára 2018 o odvolaní
obž. L. Y., obž. Y. Y. a okresného prokurátora vo Zvolene proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn.

1T 119/2011 zo dňa 9. 3. 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného L. Y., obžalovaného Y. Y. a okresného prokurátora vo
Zvolene z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 119/2011 zo dňa 9. 3. 2017 boli obžalovaní
L. Y. a Y. Y. uznaní za vinných z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Tr. zák. účinného do 1. 1.

2006 spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. 1. 2006, ktorého
sa dopustili tým, že
po vzájomnej dohode dňa 28. 6. 2000 v meste Z. na bližšie nezistenom mieste v úmysle získať pre
seba neoprávnený majetkový prospech sfalšovali a podpísali dohodu o zániku spoločného členstva a
spoločného nájmu bytu číslo XX na X. podlaží v bloku H. Ul. Z. XXXX/XX vo Z., v ktorej je sfalšovaný aj
podpis R. Y., v tom čase už H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., Z. XXXX/XX, túto dohodu o zániku

spoločného členstva a spoločného nájmu družstevného bytu následne overili na notárskom úrade Y..
H. T. vo Z., na základe takto obstaraného dokladu došlo dňa 30.06.2000 k spísaniu Zmluvy o prevode
členských práv a povinností medzi prevodcom L. Y. a nadobúdateľmi manželmi N. a P. L., ktorá bola
aj dňa 30.06.2000 pod jednacím číslom 1955 podaná na Stavebnom bytovom družstve Z., v uvedený
deň N. L. vyplatila na Stavebnom bytovom družstve Z. podlžnosť za predmetný byt vo výške 15.751,-
Sk, ďalej vyplatila v hotovosti Y. Y. dve splátky vo výškach 178.249,- Sk a 200.000,- Sk, čím splatila

dohodnutú kúpnu cenu za predmetný byt v celkovej výške 395.000,- Sk, následne Okresný súd Zvolen
rozsudkom číslo 10C 315/00-30 zo dňa 07.11.2001 určil, že Dohoda o zániku spoločného členstva a
spoločného nájmu družstevného bytu číslo XX na 6.. podlaží vo Z., Z. XXXX/XX zo dňa 28.06.2000 a
Zmluva o prevode členských práv a povinností zo dňa 30.06.2000 uzavretá medzi prevodcom L. Y. a
nadobúdateľmi manželmi N. a P. L. sú neplatné, tento rozsudok okresného súdu potvrdil aj Krajský súd
Banská Bystrica rozsudkom číslo 17Co 702/02 zo dňa 28.08.2002, ďalej Okresný súd Zvolen rozsudkom

číslo 8C 130/00-80 zo dňa 28.04.2003 zrušil právo spoločného nájmu 2-izbového družstevného bytu
číslo XX na X. podlaží v bloku H. na Ul. Z. XXXX/XX vo Z. a určil, že ďalšou nájomníčkou a členkou
družstva predmetného bytu sa stáva R. H., čím spôsobili manželom N. L., nar. XX.XX.XXXX a P. L., nar.
XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom Z., Z. XXXX/XX škodu vo výške 13.111,60 € (395.000,-Sk).

Za to boli odsúdení a to obž. L. Y. podľa § 250 ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. 1. 2006 na trest odňatia

slobody vo výmere 15 mesiacov, kde prvostupňový súd podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného do1. 1. 2006 výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. 1. 2006 určil
skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov.

V prípade obž. Y. Y. súd u tohto podľa § 37 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože mal
za to, že trest uložený skorším rozsudkom Okresným súdom Zvolen sp. zn. 1T 96/2015 zo dňa 18. 2.
2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 18. 2. 2016, ktorým bol obž. Y. Y. podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. č.
300/2005 Z. z. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov s určením skúšobnej doby
2 rokov považoval, za dostatočný.

Napokon prvostupňový súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obom obžalovaným povinnosť a to spoločne
a nerozdielne uhradiť poškodenej N. L., nar. X. X. . XXXX škodu vo výške 13 111,60 eur.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že oproti pôvodnému rozsudku zo dňa 18. 11. 2015,
kedy oboch obžalovaných uznal vinnými v zmysle obžaloby a uložil im podmienečné tresty odňatia

slobody za súčasného uloženia i povinnosti spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorý rozsudok bol
zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To 29/2016 a vec mu bola vrátená, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, vysporiadal sa so všetkými okolnosťami, ktoré vytkol
Krajský súd v Banskej Bystrici. V prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade sa zaoberal
analýzou daného prípadu s poukazom na zložitosť, chovanie strán a to z pohľadu celkovej dĺžky tohto

trestného konania s tým, že konštatuje, že práve z dôvodu konania oboch obžalovaných raz u jedného,
raz u druhého, tak v prípravnom konaní, ako aj v súdnom konaní nebolo možné vykonávať procesné
úkony v tejto veci. Podľa stanoviska prvostupňového súdu tento akcentuje skutočnosť, že i v súdnom
konaní bolo nevyhnutné pristúpiť i k vydaniu príkazu na zatknutie a následne i k vydaniu európskych
príkazov na zatknutie a to na oboch obžalovaných a preto podľa jeho názoru nie je v danom prípade

na mieste postup súdu na zastavenie trestného stíhania pre značný časový odstup od začatia trestného
stíhania obžalovaných, či podania obžaloby, keďže na celkovú dĺžku trestného konania malo vplyv práve
správanie sa oboch obžalovaných. Prihliadol pritom i na práva poškodeného a v konečnom dôsledku
si potom vyriešil otázku ohľadom toho, či v danom prípade s poukazom na dĺžku daného trestného
konania, nebolo porušené právo obžalovaných na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle Ústavy SR, ako i Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu
č. 11, pričom dospel k záveru, že sa tak nestalo.

V písomných dôvodoch odôvodnenia svojho rozsudku potom prvostupňový súd veľmi podrobne
popisuje jednak obhajobu samotných obžalovaných, podrobne rozpisuje výpovede poškodených, ako

aj vypočutých svedkov. Následne po vykonanom dokazovaní a vyhovení návrhu obhajoby oboch
obžalovaných zhodnotil prvostupňový súd výpovede obžalovaných tak, že títo nepopierajú, že k predaju
bytu došlo a že na danej veci participovali, popierajú len vinu za podvodné konanie, ktoré kladú na
seba navzájom. V dôvodoch rozsudku súd konštatuje, že obž. Y. usvedčuje obž. Y. z podvodného
konania v tom, že vedel o tom, že s bývalou manželkou v čase skutku ešte nemali vysporiadaný

majetok, vrátane predmetného bytu, o ktorej skutočnosti ho sám obž. L. Y. upovedomil a to ešte
pred uzatvorením zmluvy o prevode členských práv a povinností, o čom podľa názoru súdu svedčí aj
potrebná k predaju bytu listina a to Dohoda o zániku spoločného členstva a nájmu bytu, keď z tejto
dohody vyplýva, že bola uzatvorená len dňa 28.6. 2000, t.j. dva dni pred uzatvorením zmluvy o prevode
členských práv a povinností zo dňa 30. 6. 2000 a ďalej z jej obsahu vyplýva, že zostatková hodnota

členského podielu k tomuto bytu bude vysporiadaná medzi obžalovaným Y. a pani Y. (H.) až v rámci
rozdelenia BSM, t.j. v budúcnosti vo vzťahu ohľadom času predaja bytu, no i napriek tejto skutočnosti sa
podieľal a to veľmi intenzívne na predaji tohto bytu. Túto intenzitu jeho konania preukázali na hlavnom
pojednávaní a to obž. Y., svedkovia manželia L., N.. Y., P. T., ktorí potvrdili, že ohľadom predaja bytu
konal najmä obž. Y.. Jeho obhajobu, že sa o skutočnosti, že predmetný byt nie je vysporiadaný s

bývalou manželkou dozvedel až na polícii dňa 17. 7. 2000, preto považuje za účelovú a vyvrátenú s
poukazom na výpoveď spoluobžalovaného. Z uvedených dôvodov, ako i z ďalších skutočností, ktoré
sú podrobne rozvedené v písomných dôvodoch odôvodnenia rozsudku potom súd ustálil, že obž. Y.
v čase skutku mal vedomosť o tom, že spoluobžalovaný L. Y. nie je výlučným vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti v čase jej prevodu. Podľa názoru prvostupňového súdu jeho účasť spočívala v tom,

že aktívne vypisoval a podpisoval a podieľal sa na podpisovaní potrebných listín ohľadom predaja
predmetného bytu, bol pri ohliadke bytu, pri odovzdávaní kúpnej ceny od kupujúcich práve do jeho
rúk, ktorá skutočnosť bola na hlavnom pojednávaní preukázaná výpoveďami jednak obžalovaného
Y., ako i svedkov manželov L. a tiež vypracovanými a podpísanými listinami. Vo vzťahu k zavineniuobžalovaného L. Y. prvostupňový súd konštatuje, že tento si bol vedomý skutočnosti, že v čase skutku
nemal vysporiadané BSM vrátane predmetného bytu s bývalou manželkou a túto skutočnosť ani na
hlavnom pojednávaní nepoprel. Tu súd zdôrazňuje, že obž. Y. mlčky sa podieľal na riešení celej tejto

záležitosti, aj keď podľa jeho tvrdenia, chcel od uvedeného postupu odstúpiť, napokon tak neučinil a
v spolupáchateľstve s obž. Y. sa podieľal na predmetnom prevode s tým, že niektoré listiny on sám
zadovážil, tieto osobne podpísal, svoj podpis osvedčil i na notárskom úrade. Podľa názoru súdu preto
obaja obžalovaní konali vedome so zištným motívom a tým spoločne uviedli poškodených, t.j. kupujúcich
manželov L. do omylu tým, že sfalšovali a podpísali dohodu o zániku spoločného členstva a spoločného

nájmu družstevného bytu, vrátane sfalšovania podpisu bývalej manželky obž. L. Y., pani Y. (H.) a túto dali
overiť i na notárskom úrade. Predmetným konaním potom podľa názoru súdu spôsobili škodu väčšieho
rozsahu ku škode poškodených. V súvislosti s výpoveďami a obhajobou oboch obžalovaných potom
prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku poukazuje i na ďalšie nezrovnalosti v ich výpovediach a to v
súvislosti s výpoveďami svedkov pani V. a pána V..

Vo vzťahu k úvahám o druhu a výmere trestu i tu v tomto prípade postupoval prvostupňový súd v
intenciách predchádzajúceho rozhodnutia krajského súdu, kde zohľadnil v prípade obž. L. Y. odsúdenia
a to jednak v SR, ako i ČR. Po zhodnotení uvedených trestov napokon súd dospel k záveru, že v
danom prípade obžalovanému ukladal trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov s poukazom na
osobu obžalovaného (viackrát súdom odsúdený, hoci niektoré z nich sú už zahladené), okolnosti prípadu

(jedná sa o spáchanie trestného činu so spôsobením škody väčšieho rozsahu), časového faktoru, ktorý
uplynul od spáchania skutku až do rozhodnutia súdu s poukazom na jeho participáciu na samotnej dĺžke
konania a takto uložený trest potom považoval za spravodlivý a primeraný. Z uvedených dôvodov preto
obžalovanému uložil trest na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Prvostupňový súd sa
vysporiadal i so skutočnosťou, prečo nemôže v danom prípade ukladať obžalovanému súhrnný trest,

resp. prečo nemohol použiť ust. Tr. zák. o súhrnnom treste.

Vprípadeobž.Y.Y.konštatuje,žetentomá6záznamovodsúdenísúdom,ztoho5-krátOkresnýmsúdom
Zvolen a 1-krát Okresným súdom Plzeň - mesto, kde vyhodnotením týchto predchádzajúcich odsúdení
konštatuje súd v odôvodnení svojho rozsudku, že v danom prípade bolo na mieste ukladanie súhrnného

trestu vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Zvolen sp. zn. 1T 96/2015, kde pri zohľadnení taktiež
časovéhofaktoru,predchádzajúcukriminálnuminulosť,spôsobenúškodu,vprípadetohtoobžalovaného
súd rozhodol tak, že upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k citovanému rozsudku Okresného
súdu Zvolen, pretože takýto postup považoval za dostatočný a primeraný a tiež i spravodlivý.

Vo vzťahu k riadne uplatnenému nároku na náhradu škody poškodenými manželmi L. prvostupňový súd
s poukazom na závery o vine oboch obžalovaných, potom v zmysle ust. § 287 ods. 1 Tr. por., keďže
obžalovaných uznal za vinných uložil im zároveň spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej N. L.
škodu z titulu vyplatenej kúpnej ceny za predmetný byt a to v celkovej sume 13 111,60 eur.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie obž. L. Y., ktoré neskôr doplnil
prostredníctvom písomného podania svojho obhajcu. Obhajca obžalovaného v písomných dôvodoch
odvolania uvádza, že podáva odvolanie vo vzťahu ku všetkým výrokom rozsudku prvostupňového súdu.
Zdôrazňuje, že obžalovaný svoje výpovede ani v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní
nemenil, že iniciátorom celého prevodu bytu bol obž. Y. Y., ktorý ho vyhľadal v byte s tým, že zrealizuje

celý prevod bytu. Taktiež akcentuje skutočnosť, že spoluobžalovaného upovedomil o tom, že na byt
má užívacieho právo aj jeho bývalá manželka, u ktorej došlo ku zmene priezviska z Y. na H., na čo
mu spoluobžalovaný Y. povedal, že to nie je problém, že on všetko vybaví. Doznáva, že zo SBD vo Z.
zadovážil výmer na byt a informoval sa tam, či je možný prevod takéhoto bytu, kde mu bolo povedané,
že ak bývalá manželka podpíše dohodu o zániku členstva a spoločného nájmu k bytu s tým, že bude mať

overený podpis, je to možné. Taktiež doznáva, že je pravdou aj to, že spoluobžalovanému Y. podpísal
nejaké čisté papiere, ktoré boli následne na notárstve u Y.. T. notársky overené, kde tieto dokumenty
vypĺňal osobne spoluobžalovaný a on vypisoval len kolónky týkajúce sa jeho osoby ako prevodcu svojim
menom,ktoréajpodpísalsvojimmenom.Taktiežzdôrazňuje,žesamotnéoverovaniepodpisovsakonalo
v réžii obž. Y. a v réžii pani Q. J. z Notárskeho úradu vo Zvolene. Ďalej uvádza, že nakoľko pri prevode

tohto bytu pojal isté podozrenie, nechcel vo veci pokračovať, avšak spoluobžalovaný Y. ho prehovoril,
že do tejto veci už investoval 50 000,- Sk, aby vo veci pokračovali. Rozhodne popiera, že by zo strany
kupujúcich manželov L., poprípade aj spoluobžalovaného Y. prijal akúkoľvek kúpnu cenu za prevod
predmetného bytu. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie, ktoré vlastnoručne podpísal, tak uvádza, že podpisna tejto listine, je síce jeho, avšak podpísal prázdny papier a kúpnu cenu L. prevzal spoluobžalovaný
Y. Y.. Osobitne pritom zdôrazňuje, že v priebehu konania bolo preukázané, že spoluobžalovaného Y.
pri CKM vo Zvolene fyzicky napadol a to z toho dôvodu, že tento mu nevyplatil žiadnu kúpnu cenu

za byt a to ani jej časť a preto sa necíti byť vinný zo žalovaného trestného činu, ale cíti sa byť i on
poškodeným. Poukazuje tiež na vloženie finančných prostriedkov na účet obž. Y. v Slovenskej sporiteľni
vo výške 300 000,- Sk, ako aj na výpoveď manželov L. s tým, že títo vyplatili celú výšku finančných
prostriedkov do rúk spoluobžalovaného a tiež i vyplatili podĺžnosť na nájomnom za byt. Ďalej tiež uvádza,
že skutok sa stal dňa 28. 6. 2000 teda pred viac ako 17 rokmi a zhodnocuje, že prípravné konanie

bolo vykonávané nekvalitne, že bolo účelovo prerušované, že sa menili vyšetrovatelia a podobne a
že pokiaľ sa týka konania na súde, tak vo väčšine prípadov mal jeho splnomocnený obhajca žiadosť
na vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Akcentuje tiež skutočnosť, že vo veci je
vedené aj občianskoprávne konanie, ktoré je prerušené práve z dôvodu, že sa čaká na výsledok
trestného konania. Napokon vyslovuje názor, že v danej veci bolo podľa jeho názoru porušené jeho
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a že v konečnom dôsledku sa prvostupňový súd

nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, kde dôkazy vyhodnotili v jeho
neprospech a preto sa domáha podaním odvolania zrušenia rozhodnutia rozsudku prvostupňového
súdu s tým, aby vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne,
aby krajský súd ho spod obžaloby oslobodil, vzhľadom na ust. § 285 písm. c) Tr. por., pretože nebolo
preukázané, že sa dopustil spáchania skutku, alternatívne v zmysle ust. § 320 ods. 1 písm. c) Tr. por.,

aby súd zastavil trestné stíhanie z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. g) Tr. por. Na tomto stanovisku
zotrval obhajca obžalovaného i na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obž. L. Y..

Rovnako tak bezprostredne po vyhlásení proti uvedenému rozsudku podal odvolanie i obž. Y. Y.,
ktoré odôvodnil prostredníctvom písomného podania svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania

obhajca obžalovaného zdôrazňuje, podáva odvolanie proti výroku o vine, treste a náhrade škody s
tým, že obž. Y. sa od začiatku cíti byť nevinný, pretože sa na prípade nepodieľal a neparticipoval
spôsobom zakladajúcim trestnoprávnu zodpovednosť. Tvrdenia uvádzané v skutkovej vete obžaloby
a napádaného rozsudku sa podľa obž. Y. nezakladajú na pravde a nekorešpondujú so skutočnosťou.
Obž. Y. nepopiera síce, že obžalovanému pomohol s prevodom práv a povinností k družstevnému bytu,

avšak konal „bona fide“, jeho cieľom nebolo niečo konať s úmyslom dopustiť sa podvodného konania.
Zdôrazňuje pritom, že súdu sa nepodarilo odstrániť pochybnosti a nejasnosti ohľadom zásadných
skutkových okolností, že všetky podklady súvisiace s prevodom práv a povinností k bytu zabezpečil
obž. L. Y. a sú ním i podpísané, ako i jeho bývalou manželkou, kde po sprostredkovaní prevodu práv
a povinností k bytu vyplatenú kúpnu cenu odovzdal obžalovanému, o čom svedčí obsah čestného

vyhlásenia a preto nemôže niesť ani zodpovednosť na náhrade škody v rámci trestného konania. Vo
vzťahu ku skutkovým záverom prvostupňového súdu obhajca obžalovaného zdôrazňuje, že súd nemôže
vyvodzovať náležité zistenia skutkového stavu veci z domnienok a hypotéz, čo aj s vysokým stupňom
pravdepodobnosti, pokiaľ pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deja. V tomto smere súd, podľa
názoru obhajcu obžalovaného, existujú naďalej pochybnosti týkajúce sa skutkových zistení. V tomto

smere poukazuje na zásadu „in dubio pro reo“. Vo vzťahu k podozreniu, že to bol obž. Y., ktorý sa
mal podieľať na falšovaní zdôrazňuje, že obž. Y. s falšovaním podpisov nič nemal, nič nefalšoval, ani
nemal o falšovaní vedomosť, čo bolo potvrdené najmä znaleckým posudkom a svedeckou výpoveďou
pracovníčky Notárskeho úradu svedkyňou J., ktorá jasne uvádzala, že overovanie podpisov prebieha
tak, že občan predloží občiansky preukaz, údaje z OP sú zapísané do osvedčovacej knihy a následne

sa občan podpíše. Rozhodne popiera existenciu akejkoľvek dohody medzi spoluobžalovanými, kde
osobitne akcentuje absenciu subjektívnej stránky, t.j. úmyslu obžalovaného Y. Y. dopustiť sa trestného
činu podvodu. Zdôrazňuje, že konanie obž. Y. Y. výlučne smerovalo k pomoci pri sprostredkovaní
prevodu práv k bytu, keďže v tejto oblasti pomáhal aj iným ľuďom pri predaji. Dôkazmi vykonanými v
priebehu konania sa podľa jeho názoru obžalobe nepodarilo preukázať, že by obž. Y. konal s úmyslom

priamym, resp. nepriamym. V tejto súvislosti poukazuje na výpoveď spoluobžalovaného L. Y., ktorú
považuje za zavádzajúcu, kde tento uviedol skutočnosti, ktoré neboli v súlade so skutočným stavom
veci. Zamlčoval, resp. skresľoval podstatné okolnosti a v priebehu konania na súde sa snažil vyviniť z
vlastného protiprávneho konania a preniesť vinu na obž. Y.. Taktiež poukazuje na neúmerne dlhú dobu
od skutku, resp. od začatia trestného stíhania až do konečného rozhodnutia, kde poukazuje na Ústavu

SR a taktiež i na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rovnako tak namieta i záver
prvostupňového súdu o zaviazaní oboch obžalovaných spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej N.
L.kodu vo výške 13 111,60 eur. Zdôrazňuje, že poskytnuté finančné prostriedky od manželov L. odovzdal
obž. Y., kde poukazuje na čestné prehlásenie zo dňa 3. 7. 2000, ktoré bolo overené na Notárskomúrade Y.. T., kde okolnosti podpisu preukázala aj svedkyňa J., ktorá overovala podpisy, ako aj prítomnosť
obžalovaného v tento deň u nej v kancelárii na notárskom úrade. Z obsahu odôvodnenia rozsudku
podľa názoru obhajcu nie je zrejmý ani preskúmateľný postup súdu, či právny predpis a ustanovenie,

podľa ktorých súd v danom konkrétnom prípade postupoval a podľa ktorých mali byť zo strany obž. Y. Y.
splnené všetky esenciálne náležitosti škody vo vzťahu k poškodenej N. L.. Naviac prebehli vo veci už i
občianskosúdne konania, ktorých predmetom bola otázka náhrady škody. Celkovo hodnotí rozhodnutie
prvostupňového súdu za arbitrárne, náležite nezdôvodnené a nepreskúmateľné, ktorým rozhodnutím
boli porušené práva obžalovaného na riadny, zákonný a spravodlivý proces, pričom podaním odvolania

sa domáha zrušenia rozsudku prvostupňového súdu s tým, aby krajský súd vrátil vec prvostupňovému
súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne, aby vo veci rozhodol krajský súd sám zohľadniac
námietky obžalovaného a jeho návrhy prednesené v rámci konania pred súdom prvého, ako aj druhého
stupňa a aby ho spod obžaloby oslobodil. Na tomto závere obhajca obžalovaného zotrval i na verejnom
zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obž. Y. Y..

V zákonnom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie i okresný prokurátor vo Zvolene
a to v neprospech obžalovaného Y. Y., vo vzťahu k výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania
uvádza, že nesúhlasí s výrokom o treste u obž. Y. Y. a zastáva názor, že obžalovanému po uznaní viny
má byť uložený zodpovedajúci súhrnný trest odňatia slobody za súčasného zrušenia výroku o treste z
rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 96/2015 zo dňa 18. 2. 2016, právoplatného dňa 18. 2. 2016

a nemalo byť postupované v zmysle ust. § 37 Tr. zák., t.j. upustenie od uloženia trestu. Poukazuje pritom
na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, kde zdôrazňuje, že práve spôsob spáchania činu, jeho
následok, zavinenie a pohnútka, ako i osobu páchateľa, pomery a možnosť jeho nápravy bolo podľa
jeho názoru potrebné ukladať obž. Y. Y. súhrnný trest odňatia slobody. Na tomto stanovisku zotrval i
intervenujúci krajský prokurátor na verejnom zasadnutí.

Krajský súd na základe podaných odvolaní v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po

postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že tak odvolania oboch obžalovaných,
ako aj odvolanie okresného prokurátora nie sú dôvodné.

V súvislosti s odvolaniami oboch obžalovaných ohľadne viny, ako i následne uloženého trestu, vrátane
rozhodnutia o náhrade škody, krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd rešpektujúc pôvodné

rozhodnutie krajského súdu v odôvodnení svojho rozsudku veľmi explicitne rozviedol v čom vidí
zavinenie oboch obžalovaných a v čom vidí ich predchádzajúci úmysel podviesť poškodených manželov
L.. Bez konania oboch obžalovaných, ktorí navzájom pri tejto činnosti spolupracovali, nebolo by možné
uviesť do omylu oboch poškodených. Prvostupňový súd veľmi podrobne rozviedol svoje úvahy, v čom sa
navzájom obaja obžalovaní usvedčujú z podielu na páchaní trestnej činnosti a tieto závery si krajský súd

v plnom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie prvostupňového súdu. Naviac
krajský súd konštatuje, že za osobitne významnú skutočnosť považuje fakt, že bývalá manželka Y. Y.
v kritickom čase disponovala OP s inými údajmi, ako sú uvedené na zmluvách a ako boli overené na
notárskom úrade. I z tejto skutočnosti je zrejmé, že postup na notárskom úrade, kde boli overované
podpisy a ktoré riadil obž. Y. Y. tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, nemohol byť reálny.

Bývalá manželka obž. L. Y. sa v skutočnosti ani na notárskom úrade nenachádzala. Pokiaľ by sa tam
nachádzala, predložila by v tom čase platný a aktuálny OP. Práve táto skutočnosť s poukazom na ďalšie
skutočnosti, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu svedčí o tom, že na tomto
podvodnom konaní participovali obaja obžalovaní. O tom, že v kritickom čase vychádzali spolu dobre
obaja obžalovaní svedčia i ďalšie výpovede o tom, že mali záujem na vzájomnom predaji motorového

vozidla a podobne. Z uvedeného dôvodu má potom krajský súd za nepochybne preukázané, že obaja
obžalovaní vedeli, že prevádzajú byt bez toho, aby takýto prevod bytu podpísala oprávnená osoba
(bývalá manželka obž. L. Y.), čím uvádzali do omylu kupujúcich.

V súvislosti s úvahami prvostupňového súdu o druhu a výmere trestu i v tomto prípade si krajský

súd v plnom rozsahu osvojuje závery prvostupňového súdu uvedené v odôvodnení svojho rozsudku.
Prvostupňový súd veľmi explicitne rozviedol skutočnosť, že na dĺžke trvania tak v prípravnom konaní,
ako i hlavného pojednávania sa výraznou mierou podieľali samotní obžalovaní. Len pre ilustráciu
krajský súd poznamenáva, že v danom konkrétnom prípade po podaní obžaloby bolo viackrát odročenéhlavné pojednávanie z dôvodu neúčasti oboch obžalovaných, resp. neúčasti jedného z nich. Napr.
12. 1. 2012 odročené pre neprítomnosť obž. Y., 14. 11. 2012 neprítomní obaja obžalovaní, hlavné
pojednávanie bolo odročené a bol vydaný príkaz na zatknutie obž. Y., vrátane európskeho zatýkacieho

rozkazu, 5. 9. 2013 obaja obžalovaní boli neprítomní, hlavné pojednávanie bolo odročené, 3. 7. 2014
boli obaja obžalovaní neprítomní, hlavné pojednávanie bolo odročené, 10. 10. 2014 obaja obžalovaní
boli neprítomní, hlavné pojednávanie bolo odročené, 14. 1. 2015 boli obaja obžalovaní neprítomní,
hlavné pojednávanie bolo odročené, 26. 3. 2015 obaja obžalovaní neprítomní, hlavné pojednávanie bolo
odročené, bol vydaný európsky zatýkací rozkaz na obž. Y. a v ďalšom konaní bolo vykonané hlavné

pojednávanie v neprítomnosti oboch obžalovaných. To sú všetko konkrétne skutočnosti, ktoré poukazujú
i na záver, že v danom konkrétnom prípade sa na dĺžke konania významnou mierou spolupodieľali
samotní obžalovaní. Tento záver nachádza potom i odraz v trestoch, ktoré boli obžalovaným uložené,
kde obom obžalovaným, napriek predchádzajúcim odsúdeniam, boli uložené tresty a to v prípade obž. L.
Y. mierny podmienečný trest odňatia slobody a v prípade obž. Y. Y. bolo upustené od uloženia súhrnného
trestu. Možno teda konštatovať, že dĺžka konania našla svoj odraz i v uložených trestoch, ktoré v danom

prípade boli uložené ako veľmi mierne.

Esenciálnou zložkou rozhodnutia prvostupňového súdu s poukazom na uznanú vinu bolo i rozhodnutie
o uložení povinnosti nahradiť poškodeným škodu a to spoločne a nerozdielne. Bolo nepochybne
preukázané, že na inkriminovanom konaní, ktoré je predmetom obžaloby, sa aktívne podieľali obaja

obžalovaní, pričom výška škody bola riadne v prípravnom konaní poškodenou stranou uplatnená a
špecifikovaná a preto podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo povinnosťou prvostupňového
súdu rozhodnúť tak, ako je uvedené v rozsudku prvostupňového súdu, že zaviazal oboch obžalovaných
nahradiť poškodenej škodu spoločne a nerozdielne.

Vovzťahukodvolaniuokresnéhoprokurátorakrajskýsúdkonštatuje,žeajvtomtoprípadebolopotrebné
vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie Okresným súdom Zvolen obžalovanému zvážiť možnosť,
vzhľadom na dĺžku konania, uloženia súhrnného trestu. Prvostupňový súd postupoval správne, pokiaľ v
danom prípade upustil od uloženia súhrnného trestu a to vzhľadom na dĺžku konania a dĺžku uplynutia
času od spáchania trestného činu po konečné rozhodnutie.

S poukazom potom na horeuvedené dôvody, keďže odvolania tak obžalovaných, ako aj okresného
prokurátora vo Zvolene považoval krajský súd za nedôvodné. Z týchto dôvodov preto krajský súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny ďalší opravný
prostriedok.