Decision was made at the court Okresný súd Pezinok
Judgement was issued by JUDr. Pavol Uhrík
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10Pc/8/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717202814
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Uhrík
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1717202814.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok pred sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom v právnej veci žalobkyne: I. J., L..
XX.XX.XXXX,J.N..D.Č..XX,XXXXXG.,zastúpená:JUDr.BarboraJasenovcová,advokátkasosídlom
903 01 Hrubý Šúr č. 247, IČO: 31 826 211, proti žalovanému: C. J., L.. XX.XX.XXXX, P.. J. K. D. XX,
XXX XX G., zastúpený: Oľga Šajdíková - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Nevädzová 5, 821
01 Bratislava, IČO: 50 157 337, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode,
takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou podanou na súd dňa 06.04.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo (ďalej len „BSM“) strán sporu, ktorých manželstvo, uzavreté dňa 15.02.1997, bolo
rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 12P 379/2013-91 zo dňa 23.04.2015 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP 47/2016-129 zo dňa 28.06.2016 rozvedené s tým, že k dohode
o vyporiadaní BSM nedošlo.
2. V žalobe uviedla, že sa so žalovaným pokúšala aj prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
dohodnúť na mimosúdnom vyporiadaní BSM, avšak tieto pokusy boli neúspešné. Žalobkyňa, ešte
pred uzavretím manželstva, nadobudla členské práva k družstevnému bytu č. X na L. Č.. XX v
Pezinku. Zmluva, na základe ktorej žalobkyňa uvedený byt nadobudla, bola uzatvorená dňa 10.10.1996.
Žalobkyňa v čase nadobudnutia členských práv k bytu nadobudla členstvo v družstve spojené s
nájmom bytu, pričom na jednej strane samotná zmluva obsahuje ustanovenie: Majetkové vysporiadanie
si účastníci prevodu uskutočnia medzi sebou. Týmto majetkovým vysporiadaním bolo poskytnutie
protihodnoty, a to na základe výmeny stavebného pozemku parc. č. XXXX/X v k. ú. N. vo vlastníctve
žalobkyne, ktorý dostala ako dar od svojich rodičov za predmetný byt č. X na L. Č.. XX v Pezinku.
Žalovaný sa stal oprávneným členom bytového družstva s užívacím právom k predmetnému bytu, ako aj
s právom na odkúpenie bytu do vlastníctva, popri žalobkyni na základe tej skutočnosti, že žalobkyňa bola
členom bytového družstva s užívacím právom už pred uzavretím manželstva. Ako slobodná nadobudla
uvedené členstvo za trhovú hodnotu 18.256,66 € (550.000,- Sk), čo bola v tom čase tak hodnota bytu ako
aj hodnota zamieňaného stavebného pozemku o výmere 743 m2 v N. a tento majetok bol jej osobným
prínosom do manželstva. Z tohto dôvodu, ktorý má právny základ v ustanovení § 150 OZ, požaduje
žalobkyňa od žalovaného sumu, za ktorú byt ako taký v roku 1996 nadobudla, čo je 18.257,- €. Uvedený
byt na L.É. XX, ktorého boli strany sporu najprv spoločnými užívateľmi a po odkúpení do osobného
vlastníctva aj vlastníkmi predali počas existencie manželstva za sumu 69.700,- eur. Následne spoločne
nadobudli do svojho BSM rozlohou väčší byt v Pezinku na ulici D. XX. Na základe Zmluvy o prevode
družstevného bytu do osobného vlastníctva zo dňa 20.04.2010 odkúpili členský podiel za 338,41 €,
pričom hodnota bytu podľa znaleckého posudku bola 79.600,- €. Dňa 01.10.2015 byt na D. A.. Č.. XX,vrátane jeho zariadenia, nábytku a elektrospotrebičov spoločne so žalovaným predali za kúpnu cenu
95.000,- €, pričom zo získanej sumy predčasne splatili spoločne nadobudnutý úver vo VÚB Banke a
každý z manželov dostal na svoj osobný účet sumu 26.279,- €. Hnuteľný majetok nadobudnutý počas
trvania manželstva bol ku dňu rozvodu vyporiadaný tak, že v osobnom vlastníctve každej zo strán sporu
zostali veci osobnej potreby, ktoré si každý z manželov ponechal po predaji bytu v roku 2015 vo svojom
užívaní. Zo spoločných finančných prostriedkov, patriacich do BSM, bolo zakúpené osobné motorové
vozidlo BMW, ktoré bolo 10.06.2013 ukradnuté. V dôsledku krádeže bolo zo strany Allianz - Slovenskej
poisťovne, a.s. vyplatené poistné plnenie vo výške 35.800,- € na účet žalobkyne. Z tohto účtu vedeného
v Tatrabanke bola dňa 30.09.2013 prevedená suma 20.000,- € na účet uvedený žalovaným a zároveň
bola z účtu vybratá suma 10.000,- €, ktorú žalovaný použil na úhradu dlhodobého prenájmu pohostinstva
KELT v Pezinku, kde vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti rýchleho občerstvenia a pohostinských
služieb. Z obdržaných finančných prostriedkov, vyplatených poisťovňou Allianz, nadobudol žalovaný tiež
ďalšie auto zn. Range Rover, ktoré používal výlučne pre vlastnú potrebu a bolo v jeho osobnom užívaní.
Následne toto auto nahradil autom zn. BMW, taktiež pre svoje vlastné potreby a užívanie. V zmysle
uvedeného žalobkyňa žiada z titulu vlastníctva družstevného bytu pred uzatvorením manželstva uhradiť
od žalovaného sumu 18.257,- € a sumu 30.000,- € žiada ako sumu zo spoločného majetku použitú
žalovaným výlučne na osobný majetok a výkon povolania žalovaného.
3. K doručenej žalobe sa žalovaný písomne vyjadril podaním na súd zo dňa 13.06.2017 tak, že
žalobkyňou vymedzená masa BSM je pre žalovaného neakceptovateľná. Väčšina vecí, ktoré žalobkyňa
žiada vyporiadať nebola v čase zániku BSM v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Konkrétne ide o
požiadavku na vyplatenie sumy 18.257,- € za kúpu členského podielu v bytovom družstve. Sama
žalobkyňa vo svojej žalobe uvádza, že predmetný byt jednak nadobudli počas trvania manželstva do
ich bezpodielového spoluvlastníctva a tento byt počas trvania manželstva aj predali. Z týchto peňazí
kúpili väčší byt na D. A. v Pezinku, ktorý rovnako počas trvania manželstva predali a peniaze z predaja
použili na úhradu dlhu voči VÚB Banke a ostatné z takto získaných peňazí si rovným dielom rozdelili a
to všetko počas trvania manželstva. Čo presne chce žalobkyňa vyporiadať nie je žalovanému zrejmé.
Veci, ktoré v čase zániku BSM nepatria do BSM nie je možné vyporiadať. Opačný záver by bol absurdný.
Rovnako ako podielový spoluvlastník nemôže vyporiadavať podielové spoluvlastníctvo k veci, ktorá mu
nepatrí, nemôže tak učiniť ani bezpodielový spoluvlastník. Celá argumentácia žalobkyne v tomto smere
je zmätočná a zavádzajúca. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré si každá zo strán sporu po ukončení BSM
ponechala v osobnom užívaní, aby aj ostali vo vlastníctve tejto strany sporu, s týmto nemá žalovaný
najmenší problém a s návrhom súhlasí. Žalobkyňa však tieto veci nešpecifikuje a teda nie je celkom
zrejmé čo má na mysli. V tejto časti je žaloba neurčitá. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že žalovaný
nadobudol do svojho vlastníctva vozidlo zn. Range Rover, toto nie je pravdou, rovnako ako aj to,
že žalovaný mal nadobudnúť vlastníctvo k vozidlu zn. BMW. Tieto vozidlá žalovaný nikdy nevlastnil
a mal ich v nájme, ktorý pokiaľ ide o vozidlo zn. Range Rover, stále trvá. Veci, ktoré strany sporu
nevlastnili, nemôžu byť predmetom vyporiadania BSM. Pokiaľ ide o peniaze, ktoré mali byť vyplatené
poisťovňou Alianz - Slovenská poisťovňa, a.s. žalobkyni na jej účet, je pravdou, že išlo o plnenie za
ukradnuté motorové vozidlo. Predmetná suma však bola medzi strany sporu rozdelená tak, že každý si
ponechal polovicu poistného plnenia. Rovnako v tomto smere nie je čo vyporiadavať. Ak si žalobkyňa
ponechala polovicu poistného plnenia na svoju potrebu a druhú polovicu poslala na účet žalovanému,
uplatňovanie akéhokoľvek nároku z jej strany na ďalšie peňažné plnenie by bolo v rozpore s dobrými
mravmi a nepožívalo by právnu ochranu. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný požiadal, aby súd
žalobu zamietol. Žalovaný si zároveň uplatnil trovy konania.
4. Pasíva BSM neboli v konaní stranami tvrdené.
5. Podľa § 143 Obč. zák. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potreby alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
6. Bezpodielové spoluvlastníctvo je majetkové spoločenstvo, vyjadrujúce majetkovoprávne vzťahy
medzi manželmi, je výrazom jednoty manželstva a rovnakého postavenia manželov v ňom aj z
hospodárskej stránky. Môže vzniknúť len medzi manželmi, jeho existencia je závislá od existencie
manželstva.
7.Podľa§148ods.1Obč.zák.zánikommanželstvazanikneajbezpodielovéspoluvlastníctvomanželov.
8. Podľa § 149 ods. 1 Obč. zák. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.9. Podľa § 149 ods. 3 Obč. zák. ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd.
10. Podľa § 150 Obč. zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok a je povinný nahradiť, čo sa za spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu,
a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti na obstarávanie spoločnej domácnosti.
11. Citované ustanovenie upravuje základné zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM:
Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu
jeho zániku. Súd v konaní o jeho vyporiadanie zisťuje predovšetkým rozsah tohto spoluvlastníctva a tiež
skutočnosť, či ohľadne neho nedošlo medzi účastníkmi k dohode v zmysle ust. § 143a Obč. zák., potom
sa zamiera na zistenie ceny vecí, ktoré tvoria predmet BSM, pričom vychádza z ceny, ktorú majú veci
v čase vyporiadania. Nie je teda rozhodujúca cena, za ktorú sa vec nadobudla, prípadne cena, ktorú
mala vec v čase zániku BSM. Pri vyporiadaní BSM sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov. Iný
než rovnaký pomer podielov môže byť ovplyvnený skutočnosťou, že niektorý z manželov sa napriek
svojím schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) a o nadobudnutie
a zveľadenie spoločných vecí a podobne. Platí pri tom, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia
podieľajú na spoločnom majetku, podieľajú sa aj na spoločných dlhoch. Na potreby maloletých detí súd
prihliada najmä v tom smere, aby veci, ktoré im až doteraz slúžili, mohli im slúžiť i naďalej.
12. Vo vzťahu k ustálenej rozhodovacej praxe /čl. 2 ods. 2 C.s.p./ súd na danú vec aplikoval nasl.:
13. „Vec, nadobudnutá za trvania manželstva sa stane predmetom BSM, pokiaľ nie je obstaraná za
finančné prostriedky, ktoré sú majetkom len jedného z manželov“. /R 49/1973/.
14.„PrivyporiadaníBSMjerozhodujúcanielentáskutočnosť,žeurčitávecvčasejehozánikuexistovala,
ale i to, v akom stave vtedy bola napr, z hľadiska kvality, veku, miery opotrebenia, ktorý stav je určujúci
aj pre ocenenie veci, pričom ale treba vychádzať z cien, zodpovedajúcich cenám v čase rozhodovania
súdu“/R 42/1972/ .
15. K posudzovaniu darovania z pohľadu konštantnej judikatúry / R 42/1972/: „ak ide o dar v zmysle
ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, musia byť splnené náležitosti darovacej zmluvy v zmysle
ust. § 628 Občianskeho zákonníka, predovšetkým predpísaná forma. Pre posúdenie, kto je obdarovaný
bude rozhodujúci úmysel darcu, či totiž vec chcel darovať len jednému z manželov alebo obidvom. Tento
úmysel bude možné vo väčšine prípadov vyvodiť len z okolností za ktorých k darovaniu došlo. Pritom
nestačí len posudzovanie povahy predmetu, či slúži potrebám celej rodiny alebo jedného z manželov,
ale vždy treba vychádzať z úmyslu darcu. Rozhodujúca je aj doba darovania, či totiž k nemu došlo
pred uzavretím manželstva, alebo po uzavretí manželstva. Pokiaľ ide o dary obidvom manželom za
trvania manželstva, z kogentného ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že veci
nadobudnuté za trvania manželstva dedením alebo darom obidvom manželom sa nestávajú predmetom
ich bezpodielového vlastníctva, ale podielového spoluvlastníctva. “
16.Súdprivyporiadanízaniknutéhobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovvychádzapredovšetkým
zo zásad uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patrí zásada rovnosti
podielov, zásada refundácie nákladov na spoločný alebo oddelený majetok, zásada ochrany záujmov
maloletých detí a zásada pričinenia na zveľadení majetku. Podiely oboch manželov na majetku
patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva sú v zásade rovnaké. Súd však môže stanoviť tieto
podielyajrozdielne,prihliadnucpritomnahľadiskáuvedenévtretejveteustanovenia§150Občianskeho
zákonníka, t.j. na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku.
17. „Při stanovení ceny věci pro účely vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví manželů se vychází z
cenyvěcivdoběvypořádání,avšakzjejíhostavuvdobězánikubezpodílovéhospoluvlastnictvímanželů.
Zhodnocení společné věci účastníky v době po zániku jejich bezpodílového spoluvlastnictví manželů ze
zdrojů, jež netvořily toto spoluvlastnictví, nemá vliv na cenu, kterou soud pro účely řízení o vypořádání
bezpodílového spoluvlastnictví manželů stanoví“ / R ČR 11/01/.
18. „Pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet BSM, treba vychádzať z jej všeobecnej ceny
určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa BSM
vyporiadava“ /NS SR sp. zn. 4 Cdo 113/2000/.
19. Pri vymedzení rozsahu BSM sa vychádza zo zásady, že do tohto majetkového spoločenstva majú
patriť veci, o nadobudnutie ktorých sa pričinili obaja manželia. Veci, ktoré každý z manželov nadobudol
pred uzavretím manželstva, do BSM nepatria, a to ani v prípade, ak ich užívajú obaja manželia. Do
zákonného BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželovza trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa
svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných
v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred
uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu sa musí týkať majetku,
ktorý podľa ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu
jeho zániku. Dispozíciu účastníkov predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
treba rešpektovať v tom zmysle, že súd vyporiada len tie veci resp. majetok patriaci do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto
konaní môže súd podľa § 153 ods. 2 O.s.p. len pokiaľ ide o výšku (cenu) a to, ako ich vyporiada
z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí (ktorému z manželov ich prikáže), prípadne prikáže
jednému z nich s povinnosťou vyplatiť finančnú sumu na vyrovnanie podielu druhému manželovi.
20. Na pojednávaní konanom dňa 05.02.2018 žalobkyňa žiadala vyporiadať BSM v súlade s
predloženým žalobným petitom, doručeným súdu na dnešnom pojednávaní. Finančné prostriedky vo
výške 18 257,- € mínus 338,41 €, boli vnesené do manželstva ako výlučné vlastníctvo žalobkyne,
ktoré získala ako dar od svojich rodičov, čo preukazujeme darovacou zmluvou zo dňa 8.10.1996,
ktorá tvorí obsah súdneho spisu. Túto sumu hodnotíme ako osobný prínos do manželstva. Keďže
žalovaný do manželstva nepriniesol žiaden osobný prínos, uvedenú sumu nie je možné kompenzovať.
Zdôrazňujem, že byt, ktorý nadobudla navrhovateľka dňa 14.10.1996 môžeme charakterizovať ako
družstevný byt, u ktorého vznikli členské práva a povinnosti podľa vtedy platných predpisov. Jednalo sa
o zámenu pozemku za družstevný byt. Žalovaná tento byt už počas manželstva nadobudla do výlučného
vlastníctva vzhľadom k tomu, že bola výlučnou vlastníčkou podielov v bytovom družstve a zároveň na
výplatu zostatkovej hodnoty bytu použila prostriedky patriace do BSM v sume 338,41 €, ktoré rozdeľujem
na 1, teda 169,205 € pre každého z manželov. Pokiaľ ide o finančné prostriedky z poistnej udalosti
vyplatenej vo výške 35.800,- €, tieto boli poukázané na spoločný účet dňa 4.9.2013 (vlastníkom účtu
bola žalobkyňa), už dňa 30.9.2013 bolo z tohto účtu prevedené 20.000,- € na účet žalovaného a 10.000,-
€ vybraté v hotovosti. Máme zato, že tieto finančné prostriedky majú byť vyporiadané tak, že každému
prináleží suma 17.900,- €, žalobkyni ostala na účte suma 5.800,- € a teda žiada, aby žalovaný uhradil v
rámci vyporiadania BSM titulom tejto poistnej udalosti žalobkyni sumu 12.100,- €. Vzhľadom na vyššie
uvedené, žalobkyňa žiada titulom vyrovnania uhradiť sumu 30.187,- €.
21.Žalovanýnapojednávaníkonanomdňa05.02.2018vovzťahukbytunauliciL.uvádza,žepredmetný
byt nebol v čase vzniku BSM strán sporu, vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, táto vlastnila iba členské
práva v bytovom družstve. Až počas manželstva nadobudli strany sporu predmetný byt do ich BSM,
ktorý následne predali, kúpili ďalší byt, ktorý tiež ešte počas manželstva predali a výťažok z predaja
si počas trvania manželstva rozdelili tak, že každému pripadla 1 z kúpnej ceny. Minimálne dva krát
došlo teda k zmiešaniu peňažných prostriedkov, ktoré však ani v počiatkoch neboli vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne. Byt, do ktorého vnos chce žalobkyňa vysporiadavať, nebol ku dňu právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva vo vlastníctve strán sporu. V tomto smere je teda celý žalobný návrh
žalobkyne bezdôvodný, nakoľko nie je možné vyporiadávať veci, ktoré v čase zániku manželstva do
BSMnepatriliabolivovlastníctveinýchosôb. Vovzťahuktvrdenejpoistnejudalostiavýplatepeňažných
prostriedkov z nej žalovaný uvádza, že k plneniu došlo v roku 2013, rozsudok o rozvode manželstva
nadobudolprávoplatnosťdňa3.8.2016,jetedaviacakopravdepodobné,žepredmetnásumabolapočas
trvania manželstva stranami sporu spotrebovaná, pritom je úplne bezvýznamné, ktorá zo strán sporu
predmetné peňažné prostriedky spotrebovala, v akej výške. Žalobkyňa nedoložila jediný dôkaz, ktorý
by svedčil tomu, že predmetná suma peňažných prostriedkov (35.800,- €) bola ku dňu zániku BSM na
účte ktorejkoľvek zo strán. Ak teda predmetná suma peňazí bola ku dňu zániku BSM spotrebovaná,
opätovne nie je čo vysporiadavať. Žalobkyňa mohla k termínu dnešného pojednávania produkovať
dôkazy na podporu svojich tvrdení, že predmetná suma bola na účte žalovaného alebo žalobkyne ku
dňu zániku BSM, neučinila tak, nepožiadala žalovaného ani súd, aby si vyžiadal akýkoľvek výpis z
účtu, pričom jej musí byť zrejmé, že prostriedky procesného útoku musí uplatniť včas a to tak, aby súd
mohol rozhodnúť spravidla na prvom pojednávaní vo veci samej. Žalovaný trvá na tom, že predmetné
peňažné prostriedky sa ku dňu zániku BSM na jeho účte nenachádzali, pričom vo vzťahu k peňažným
prostriedkom nachádzajúcim sa na účte žalobkyne sa chce zachovať ako džentlmen a zatiaľ nenavrhuje
súdu, aby takýto dôkaz obstaral. S ohľadom na uvedené, žalovaný žiada žalobu ako nedôvodnú v celomrozsahu zamietnuť a rovnako žiada, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
v prípade úspechu v spore.
22. Žalobkyňa v tomto konaní žiadala vyporiadať hodnotu, 3 izbového družstevného bytu č. X na X
poschodí bytového domu v Pezinku v bloku XXb/XXXC na ulici L. Č.. XX, vnesený do manželstva
v hodnote 18.257,- €, ktorý nadobudla pred uzavretím manželstva výmenou za stavebný pozemok
parc. č. XXXX/X o výmere 743 m2 k.ú. N. darovaný od rodičov dňa 08.10.1996. Predmetný byt
počas manželstva, ktorého boli manželia najprv spoločnými užívateľmi a po odkúpení do osobného
vlastníctva aj vlastníkmi predali za sumu 69.700,- €, ktorú použili na kúpu rozlohou väčšieho 3 -izbového
družstevného bytu v Pezinku na ulici D. XX za sumu 79.600,- eur, ktorý počas existencie manželstva
predali vrátane jeho zariadenia, nábytku a elektrospotrebičov za kúpnu cenu 95.000,- €. Pričom z takto
získaných finančných prostriedkov predčasne splatilispoločne nadobudnutý úver vo VUB Banke a každý
z manželov dostal na svoj osobný účet sumu 26.279,- €.
22. Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí majetok, ktorý nadobudol niektorý z manželov pred
uzavretím manželstva. Rozhodujúcim je okamih vzniku vlastníctva v právnom slova zmysle k získanej
veci, a nie prostriedky na ňu vynaložené, hoci by išlo o prostriedky (alebo len ich časť) použité
zo spoločného majetku. Použitie spoločných prostriedkov nemôže nič zmeniť na vlastníctve už raz
nadobudnutom. Byt na L. XX, ktoré podľa vyjadrení žalobkyňa vniesla do manželstva v hodnote 18.257,-
€ by nemal patriť do majetku manželov BSM treba poznamenať, že už v čase zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (03.08.2016) byt nebol v majetku žalobkyne, ani predmetom BSM čo bola v
konaní nesporná skutočnosť. Súd teda vyporiadať tento byt, ani hodnoty nadobudnuté z jeho predaja
nemohol, keďže neboli predmetom BSM v čase zániku manželstva. Čo sa týka vnesených prostriedkov
uplatnených žalobkyňou v konaní boli nimi peniaze, ktoré sa spolu s peniazmi patriacimi do masy BSM
použili na kúpu ďalšieho bytu na D.Ä. A. Č.. XX za kúpnu cenu 79.600,- €. Tento byt, taktiež netvoril masu
BSM v čase jeho zániku 03.08.2016, pretože ho manželia spoločne predali dňa 01.10.2015. Peniaze
takto získané, manželia použili na predčasnú úhradu úveru poskytnutého VÚB Bankou a sumu spolu
52.279,- € si ponechali v hotovosti a to tým spôsobom, že každý si na účet vedený na svoje meno
pripísal sumu 26.279,- €. Tieto peniaze boli teda zmiešané prostriedky BSM s prostriedkami vnesenými
do manželstva zo strany žalobkyne. O ich presnom použití strany sporu nepredložili, žiadne dôkazy a
teda súd má za to, že počas existencie manželstva boli stranami sporu spotrebované, keďže existenciu
jediných finančných prostriedkov, ktoré v čase zániku manželstva strany sporu preukázali (ku dňu ) bola
časť finančných prostriedkov získaná z poistného plnenia za ukradnutý osobný automobil BMW (celkovo
35.800,- €) na účte žalobkyne ku dňu 03.08.2016 v sume 5.800,- €, ktoré boli jediným preukázaným
majetkom patriacim do BSM ku dňu zániku manželstva. Tieto prostriedky však žiadna zo strán nenavrhla
k vysporiadaniu.
23. Obdobné v tomto konaní platí aj o sume 30.000,- € (neskôr na pojednávaní žalobkyňa uvádzala
sumu 17.900,- €) s tým, že tieto mal žalovaný použiť v sume 10.000,- € na úhradu dlhodobého prenájmu
pohostinstva KELT a 20.000,- € pravdepodobne nákup vozidla Range Rover, teda tieto sumy mal
výhradne použiť na vlastné účely. Takéto použitie prostriedkov bez jej súhlasu žalobkyňa žiadnym
spôsobom nepreukázala, resp. nepreukázala, že akékoľvek vozidlo kúpené z prostriedkov BSM by
bolo predmetom BSM v čase zániku manželstva. Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že jediný
preukázateľný majetok tvoriaci masu BSM existujúci v čase zániku manželstva (03.08.2016) boli
finančné prostriedky na účte žalobkyne v sume 5.800 €.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a cit. zák. ustanovenia súd rozhodol tak ako je
uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, keď úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.