Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313210832
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5313210832.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci v právnej veci navrhovateľa: N. C., nar. XX.
X. XXXX, bytom I. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Michaelou Poláčkovou, advokátkou, Advokátska
kancelária F., N. XX, proti odporcom v rade: 1/ E. F., rod. C., nar. XX. X. XXXX, bytom F., J. J. XXXX, 2/
S. B., nar. XX. X. XXXX, bytom I. č. XX, právne zastúpený JUDr. Jozefom Varmusom, PhD., advokátom,
Advokátska kancelária VARMUS, s.r.o., Palárikova 83, Čadca, v konaní o určenie neplatnosti právnych

úkonov, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 5C/308/2013-104 zo dňa
24.7.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Prvostupňový súd svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 31, § 34, § 35, § 37, § 49a, § 588
Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c) O.s.p. a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k
nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Súd je toho názoru, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti splnomocnenia

a kúpnej zmluvy, pretože bez tohto určenia by bolo právne postavenie navrhovateľa k pozemkom, ktoré
boli predmetom ako kúpnej zmluvy, tak aj splnomocnenia, neisté. Ak by súd na základe vykonaného
dokazovania určil tieto právne úkony za neplatné, odstránila by sa právna neistota právneho postavenia
navrhovateľa, ktorú nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.
Ako navrhovateľ uviedol, mal vôľu previesť odporcovi 2/ len jeden pozemok, a to parcelu číslo 6308/17,
ktorú svoju vôľu prejavil aj v zmluve o budúcej zmluve, kde sa dohodli aj na kúpnej cene tohto

pozemku vo výške 2.463,- eur. Ako navrhovateľ uviedol, v dňoch 24. - 29. 3. 2013 bol nečakane
hospitalizovaný v nemocnici pre vážne zhoršenie zdravotného stavu, ktorý bol spojený s diagnózou
rakoviny žalúdka. Vzhľadom na jeho vek 91 rokov a rozsah krvácania do žalúdka išlo o život ohrozujúci
stav. Práve v čase hospitalizácie navrhovateľa odporca 2/ naliehal na jeho dcéru - odporkyňu 1/, ktorá
konkrétny obsah zmluvy o budúcej zmluve nepoznala, avšak mala vedomosť o tom, že navrhovateľ
a odporca 2/ spolu jednali o prevode, aby si zabezpečila splnomocnenie na prevod pozemku, pričom

samotný navrhovateľ prejavil vôľu splniť ešte za svojho života záväzok voči odporcovi 2/, ktorý mu
vyplýval zo zmluvy o budúcej zmluve. Splnomocnenie pripravil odporca 2/, ktorý zabezpečil zároveň
aj účasť notára v nemocnici, ako navrhovateľ, tak aj odporkyňa 1/ sa s jeho obsahom neoboznámili,
iba ho podpísali, keďže boli silne emotívne ovplyvnení situáciou možnej smrti navrhovateľa. Odporkyňa
1/ aj keby bola schopná prečítať si obsah tohto splnomocnenia, nevedela by ho náležite posúdiť,
nakoľko nepoznala konkrétny obsah zmluvy o budúcej zmluve. Následne dňa 26. 3. 2013 odporkyňa

v 1. rade na základe splnomocnenia podpísala vyhotovenú notársku zápisnicu N 83/2013, ktorá
obsahovala osvedčenie vyhlásenia odporkyne 1/ o vydržaní výlučného vlastníckeho práva navrhovateľak pozemkom 6308/16, /17, /18, /19, a v tento istý deň bola na tom istom notárskom úrade medzi
odporkyňou 1/, ako aj odporcom 2/ uzatvorená kúpna zmluva, ktorú pripravil odporca 2/, a obsahovala
prevod notárom osvedčených štyroch pozemkov navrhovateľa za kúpnu cenu 2.463,- eur. Teda za cenu

jedného pozemku dohodnutého v zmluve o budúcej zmluve. Odporkyni 1/ však v čase podpisu tejto
kúpnej zmluvy uvedená skutočnosť nebola známa, z čoho vyplýva, že medzi obsahom zmluvy o budúcej
zmluveaobsahomsplnomocneniakúpnejzmluvy,súzásadnénezhodyarozporsplnenímvneprospech
navrhovateľa, ktoré však odporkyňa 1/ nevyvolala, konala v najlepšom úmysle zachovať všetky práva
navrhovateľa.

Z vykonaného dokazovania súd dospel jednoznačne k záveru, že tvrdenia navrhovateľa, ako aj
odporkyne 1/ o tom, že tieto právne úkony neprejavujú vôľu navrhovateľa, ale naopak, vôľu odporcu,
ktorý uviedol navrhovateľa, ako aj odporkyňu 1/ do omylu, ktorá práve právne úkony podpisovala ako
jeho splnomocnenec, sú účelové a zavádzajúce, nakoľko sú v rozpore nielen s podpísanými dokladmi,
ale s výpoveďami všetkých svedkov. Ako uviedla svedkyňa JUDr. H., ako splnomocnenie, tak aj kúpnu
zmluvu pripravovala ona, pretože prišiel za ňou samotný navrhovateľ, ktorý si chcel vysporiadať aj iné

svoje pozemky, pričom ona mu uviedla, aké doklady treba zabezpečiť, pričom po preskúmaní týchto
dokladov dospela k záveru, že nakoľko mal navrhovateľ Čd z roku 1950, najlepšie predpoklady na
vysporiadanie aj ostatných pozemkov, ku ktorým doniesol odporca 2/ geometrické plány, by bolo na
navrhovateľa, ktorý uznával vlastnícke právo pána P. a Q. k ostatným trom pozemkom, pričom odporca
2/ by bol pána P. a Q. vyplatil, a z navrhovateľa by boli prevedené tieto pozemky na odporcu 2/. Kúpnu

zmluvu už mala vopred pripravenú, avšak nakoľko došlo k nečakanej hospitalizácii navrhovateľa, bolo
potrebné vyhotoviť plnú moc pre odporkyňu 1/, pričom samotná svedkyňa uviedla, že s odporkyňou v
1. rade sa rozprávala o tejto plnej moci, bol jej známy obsah tejto plnej moci, že ide o štyri parcely,
diktovala, že ide o štyri parcely, bola u nej v kancelárii, a po nadiktovaní odišla hneď s touto plnou mocou
za navrhovateľom do nemocnice. Odporkyňa 1/ mala aj ďalšie možnosti oboznámiť sa s obsahom tohto

splnomocnenia,atoprečítaťsihovaute,keďjuviezolodporca2/donemocnice,respektívekeďhočítala
pracovníčka notárky pred samotným navrhovateľom, ktorá jednoznačne potvrdila, že navrhovateľovi
prečítala celé splnomocnenie, a nakoľko išlo o staršieho človeka, vždy si overuje, či je spôsobilý na
právne úkony, pretože v opačnom prípade by podpis overiť ani nešla, a na mieste samom kladie aj
kontrolné otázky, aby mohla posúdiť, či v danom prípade bol navrhovateľ spôsobilý vnímať obsah tohto

prečítaného splnomocnenia, v opačnom prípade by mu ho podpísať nedala. Súd teda jednoznačne
neuveril tvrdeniam odporkyne 1/, že jej nebol známy obsah plnej moci na prevod štyroch, a nie jedného
z pozemkov. Jednoznačne existovala u nej vôľa podpísať takéto plnomocenstvo, pričom samotným
prejavom vôle bol práve podpis tohto plnomocenstva, s ktorým ona súhlasila.
Skutočnosť, že odporkyňa v 1/ rade vedela o obsahu splnomocnenia, ktorého predmetom mali byť

štyri, a nie jeden pozemok, vyplýva aj z toho, že pred notárkou vyhlásila, že navrhovateľ je výlučným
vlastníkom štyroch pozemkov, nie jedného, pričom notársku zápisnicu N 83/2013, predmetom ktorej
bolo osvedčenie tohto vyhlásenia o vydržaní, vlastnoručne na notárskom úrade aj podpísala. Samotná
notárka v konaní dosvedčila, že oboznámila odporkyni 1/ obsah tejto zápisnice, vždy sa pýta, či účastníci
rozumejú aj obsahu zápisnice, taktiež sa pýta, či sa ohľadne pozemku nevedie nejaký spor, a nakoľko

odporkyňa 1/ nenamietala nič voči tejto zápisnici, osvedčenie vydala a dala odporkyni podpísať. Pokiaľ
by si odporkyňa bola vedomá, že má plnú moc len na podpis jedného pozemku, bola by uvedenú
skutočnosť pred notárkou namietala. Na pojednávaní sa však odporkyňa 1/ vyjadrila tak, že osvedčenie
ani nevidela, ani ho nepodpísala, asi im ho notárka dala len prečítať a podpísať. Sama sa nevedela
vyjadriť, koľko podpisov dala na notárstve. Odporkyňa 1/ však potvrdila v konaní, že im notárka prečítala

kúpnu zmluvu aj za prítomnosti jej sestry, ktorá však na ňu tiež nič nepovedala, iba uviedla, že už
peniaze od odporcu 2/ má. Účelovo pred súdom uvádzala, že neporozumela tomu, čo notárka číta,
nerozumie ani číslam, ani pozemkom, keďže pozemok nikdy neprevádzala. Súd to však považuje za
zavádzajúce, nakoľko z obsahu týchto dokumentov je jednoznačné, že predmetom prevodu boli štyri
pozemky, a nie jeden pozemok. Pokiaľ sa odporkyňa 1/ vyhovárala na to, že bola v ťažkom psychickom

rozpoložení zo zdravotného stavu otca, súd je toho názoru, že aj toto tvrdenie je účelové, keďže prevod
nevysporiadaného pozemku je vážna a náročná záležitosť, pokiaľ tomu nerozumie, mala sa obrátiť
na nejakého právnika, a s ním túto záležitosť, keď by uplynulo ťažké psychické rozpoloženie, mala
prekonzultovať. Pokiaľ by bola až v takom ťažkom psychickom rozpoložení, ako uvádza, nezaujímala
by sa o žiaden prevod pozemkov.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa bol nedôvodný, špekulatívny, a
pretohosúdvcelomrozsahuzamietol.Navrhovateľtvrdil,žeuzatvorenéprávneúkony-splnomocnenie,
kúpna zmluva boli v rozpore s jeho vôľou, mal vôľu previesť jeden pozemok, parcelu 6308/17 za kúpnu
cenu 2.463,- eur podľa zmluvy o budúcej zmluve, avšak odporca ho uviedol do omylu, predal štyripozemky za kúpnu cenu jedného, čím mu vznikla aj značná ujma, najmenej 13.425,- eur. Súd mal
však preukázané, že účastníci zmluvy dospeli k dohode, že štyri pozemky sa urýchlene vysporiadajú
na navrhovateľa, pričom navrhovateľovi bude vyplatená kúpna cena za jeho pozemok, a ostatným

užívateľom pozemkov, ktoré neboli vysporiadané, bude vyplatená ich kúpna cena, čo potvrdil na
pojednávaní aj svedok P.. Súd poukazuje na to, že samotný navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že
sa necíti byť vlastníkom ďalších troch pozemkov, že parcela /16 bola vedená na Kocúra, odpredaná
P., a parcela /18, /19 na Q., avšak keď ich na neho zapísali, a teraz na neho nie sú zapísané, nech
mu ich zaplatia. On však samotný žiadal, ako vypovedala svedkyňa JUDr. H., o spísanie čestného

prehlásenia, aby mu potvrdili pán P. a Q., že dostali peniaze za ich pozemky, a nebudú si nárokovať
finančné prostriedky za tieto pozemky. V súčasnosti však podaným návrhom navrhovateľ žiadal určiť
kúpnuzmluvuzaneplatnú,avprípade,žebysúdjehonávrhuvyhovelvzmysle§34ods.2Katastrálneho
zákona, ak by súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, t.j. kúpnej zmluvy, správa katastra vyznačí
stav pred týmto právnym úkonom, t.j. vlastníctvo navrhovateľa ku všetkým štyrom parcelám 6308/16-19,
čím by naopak on neoprávnene získal do vlastníctva ďalšie tri pozemky, za ktoré nikdy nezaplatil

kúpnu cenu, a o ktorých vyhlásil, že nie je ich vlastníkom. Účastníci zmluvy, ako aj ostatní užívatelia
týchto pozemkov, však vedeli, že formálne boli na navrhovateľa zapísané štyri pozemky, pričom bol
vlastníkom len jedného, za ktorý mu bola vyplatená kúpna cena, ako aj ostatným užívateľom týchto
pozemkov, teda súd mal jednoznačne preukázané z vykonaného dokazovania, že vôľou navrhovateľa
bolo kúpnou zmluvou previesť štyri pozemky na odporcu v 2/ rade za kúpnu cenu štyroch pozemkov,

pričom navrhovateľovi bola vyplatená kúpna cena za pozemok /17 vo výške 2.463,- eur, matke svedka
S. P. bola vyplatená kúpna cena za pozemok /16, a pánovi Q. kúpna cena za pozemky /18, /19.

Súd poukazuje na judikát Najvyššieho súdu ČR spisová značka 30Cdo/1251/2002, v zmysle ktorého
o ospravedlniteľný omyl nejde, pokiaľ mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť overiť si

skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, ak mala možnosť sa takémuto
omylu vyhnúť. Z uvedeného teda vyplýva, že súdna prax vychádza z toho, že úspech určitej osoby
dovolať sa v konkrétnom prípade neplatnosti právneho úkonu pre rozhodujúci omyl, avšak predpokladá,
žetátoosobapredtýmvyužilamožnosťoveriťsisamaskutočnostirozhodnépreurčenieprávnehoúkonu,
resp. že využije možnosť sa omylu tohto druhu vyhnúť, teda ak takáto osoba nemohla sa pri vyvinutí

obvyklej pozornosti, starostlivosti, ktorú možno od nej požadovať, poznať skutočný stav, t.j. šlo by o
tzv. ospravedlniteľný omyl. Z uvedeného teda vyplýva, že odporkyňa v 1. rade sa mala jednoznačne
pred podpisom plnomocenstva oboznámiť s obsahom tohto plnomocenstva, nič jej nebránilo v tom, aby
si ho prečítala, pričom neobstoja jej tvrdenia, že tomu nerozumela. Pokiaľ tomu nerozumela, nemala
to podpisovať, a mala sa obrátiť na nejakého právnika, a taktiež pokiaľ ide o podpis kúpnej zmluvy,

táto jej bola prečítaná, bola oboznámená s jej obsahom, takže sa nemôže vyhovárať na nejaký omyl,
a pokiaľ tejto zmluve nerozumela, nemala ju podpísať, a mala sa obrátiť na ďalšieho právnika, ktorý jej
ju vysvetlí. Nemôže sa teda vyhovárať, ako v záverečnej reči uviedla, že všetko na súde bolo klamstvo,
ona uvedené doklady nečítala, keď predtým ona sama nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodné
pre vykonanie právneho úkonu, resp. využiť túto možnosť omylu z tohto druhu sa vyhnúť. Nič jej v

tom nebránilo. Je len nelogické tvrdenie navrhovateľa, že jediná odporkyňa v 1. rade, ktorá sa o neho
neustále stará, nevedela o uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve, avšak mala vedomosť, že navrhovateľ a
odporca2/jednalioprevode,pričomďalšiedvejehodcéry,O.S.,ajW.J.ouzatvorenítejtozmluvyvedeli,
a napriek tomu dal odporkyni 1/, ktorá nemala vedomosť o zmluve o budúcej zmluve, splnomocnenie na
majetkové vysporiadanie práve nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom tejto zmluvy. Taktiež navrhovateľ

celý čas tvrdil, že obsah ako splnomocnenia, tak aj kúpnej zmluvy, pripravil odporca 2/, pričom v konaní
bolo preukázané, že vyhotovenie samotnej kúpnej zmluvy si objednal navrhovateľ u JUDr. H., ktorá to
potvrdila, a jej obsah nepripravil odporca 2/, tak ako aj splnomocnenie, ktoré bolo vyhotovené len z toho
dôvodu, že navrhovateľ začal krvácať, a bol hospitalizovaný.
Pokiaľ navrhovateľ z opatrnosti namietal aj rozpor v týchto právnych úkonoch s dobrými mravmi podľa §

39 OZ, keďže sa odporca k týmto pozemkom dostal neslušným a nepoctivým konaním, ktoré je v rozpore
s prevažujúcou morálkou spoločnosti, súd poukazuje na vyššie uvedené skutočnosti, na to, že naopak
samotný navrhovateľ konal špekulatívne, ktorý pokiaľ by bola kúpna zmluva vyhlásená za neplatnú, v
zmysle § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona by bol on zapísaný ako vlastník štyroch pozemkov, pričom, ako
sám uviedol, je vlastníkom len jedného, a nakoľko mu zapísali aj ďalšie štyri, ktoré mu potom „zobrali“,

tak nech mu ich aj zaplatia. Ak by aj súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ
bol uvedený odporcom v 2/ rade do omylu, v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR publikovaného
v Právních rozhledech 2000 č. 12, skutočnosť, že účastník zmluvy uviedol iného účastníka do omylu,
nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi.Na základe vykonaného dokazovania súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný,
nakoľko nemal preukázanú neexistenciu vážnosť vôle na prevod pozemkov ako navrhovateľa, tak aj
odporkyne v 1/ rade. Nemal preukázaný omyl vyvolaný odporcom v 2/ rade, a taktiež nemal preukázaný

rozpor s dobrými mravmi.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa v súlade s ust. § 220 O.s.p. zmeniť tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie a prizná mu
náhradu trov konania. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že skutkové zistenia súdu sú nesprávne
a založené na absolútne neobjektívnom rozlíšení a posúdení nesporných, právne relevantných
skutočností, ďalej právne relevantných skutočností, ktoré sa na základe bežných životných skúseností
javia ako rozumne prijateľné a napokon právne relevantných skutočností, ktoré sú pre jednoznačnú
protiprávnosť neprijateľné, ktoré podrobne špecifikoval vo svojom odvolaní. Uviedol, že na základe

notárskej zápisnice bolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľa k všetkým štyrom
pozemkom, ktorú skutočnosť odporca 2/ nevyvrátil. Pokiaľ odporca 2/ uvádzal, že navrhovateľ nie je
skutočným vlastníkom zvyšných troch pozemkov, a tak spochybňoval jeho vlastnícke právo, nijako
nevedel preukázať vlastnícke právo iných osôb, ktorý mal údajne vyplatiť cenu im patriacich pozemkov.
Títoúdajnívlastnícisinavyšenerobilivlastníckynárokkpozemkom,hocimalivedomosťotomtosúdnom

konaní, z čoho možno usudzovať, že nie sú skutočnými vlastníkmi a svoje vlastnícke právo nevedia
preukázať. Ak by teda platilo, že navrhovateľ nebol vlastníkom sporných pozemkov, tak vlastnícke
právo odporcu 2/ trpí vadou v zmysle zásady „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse
habet“, ktorá vedie k absolútnej neplatnosti právnych úkonov podľa ust. § 39 OZ. Odporca 2/ sa
navyše nikdy nevyjadroval, že nadobudol vlastníctvo k pozemkom plne po práve a podľa práva, tvrdil,

že o okolnostiach osvedčenia vlastníckeho práva na navrhovateľa vedel. Vyjadrenia odporcu 2/ sú
preto protichodné a zmätočné. Iná vada konania spočíva podľa neho k preukázateľne jednostrannom
posúdení veci v prospech odporcu 2/, ktorému súd poskytol právnu ochranu, čo by vlastníkovi pozemkov
v zmysle práva, hoci v konaní bolo svedkami jasne naznačené, že navrhovateľ na neho podľa
napádaných právnych úkonov previedol pozemky, hoci nebol ich skutočným vlastníkom. Jednostranný

prístup súdu je zrejmý z celého obsahu odôvodnenia, kde sa súd žiadnym spôsobom nevyrovnáva
s pochybným nadobudnutím vlastníctva odporcu 2/ k pozemkom, ani pochybnými okolnosťami ich
nadobudnutia, ani pochybným prospechom odporcu 2/, ale všetky tieto pochybnosti smerujúce k osobe
odporcu 2/ posúdil ako špekuláciu, účelovosť a vyhováranie navrhovateľa a odporkyni 1/.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a bez nariadenia ústneho pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f), h),

ods. 2 O.s.p.

V zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

V zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav.

V zmysle ust. § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu do
právomoci, ktorého vec patrí.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa v predmetnej veci rozhodol predčasne, s poukazom aj na skutočnosť,

že pred Okresným riaditeľstvom PZ Martin, odbor kriminálnej polície, sa vedie vyšetrovanie okolnosti
osvedčenia vlastníckeho práva k pozemkom, prevedených kúpnou zmluvou, ktorej neplatnosť je
predmetom skúmania v danom spore pod sp.zn. ČVS: ORP-491/OEK-MT-2013.Z dôvodu, že odvolací sôd považuje rozsudok súdu prvého stupňa za predčasný, došlo postupom súdu
prvého stupňa k porušeniu práv účastníkov konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci

nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí
spĺňať parametre zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné,
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie v ovplyvňujúcich súvislostiach. Účastník má právo na súdne konanie spĺňajúce garancie
spravodlivosti, s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne vypočuť účastníkov konania, oboznámiť sa s listinnými
dôkaznýmiprostriedkami,spisomPolicajnéhozboruMartin,odborkriminálnejpolície.Dôkazyvyhodnotiť

v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s
ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.