Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/292/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313210832
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5313210832.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcu : N. C., nar. XX. X. XXXX, bytom I. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Michaelou Poláčkovou,
advokátkou, Advokátska kancelária F., N. XX, proti žalovaným: 1/ E. F., rod. C., nar. XX. X. XXXX, bytom
F., J. J. XXXX, 2/ S. B., nar. XX. X. XXXX, bytom I. č. XX, právne zastúpený JUDr. Jozefom Varmusom,
PhD., advokátom, Advokátska kancelária VARMUS, s.r.o., Palárikova 83, Čadca, v konaní o určenie
neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu a žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu
Čadca č.k. 5C/308/2013-168 zo dňa 8.2.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1/ a 2/ rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť
odporcovi v 2/ rade trovy právneho zastúpenia vo výške 642,96 Eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu v 2/ rade. Odporkyni 1/ súd náhradu trov konania
nepriznal.

Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 31, § 34, § 35, § 37, § 49a, § 588 Občianskeho
zákonníka, § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a vykonané dokazovanie, na
základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom :
Zo zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade zo dňa 12. 11.
2012 súd zistil, že účastníci konania sa dohodli do 5. dní od usporiadania vlastníctva k parcele CKN
6308/17 uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude táto parcela za kúpnu cenu 2.463,-- €.
ZosplnomocneniapodpísanéhoPavlomVarmusom,ktorýmsplnomocnilsvojudcéruEmíliuFormánkovú

ku všetkým úkonom súvisiacim a potrebným vykonať majetkovoprávne vysporiadanie v katastrálnom
území I., zo dňa 25. 3. 2013 súd zistil, že predmetom tohto splnomocnenia sú pozemky a parcely CKN
6308/16, /17, /18, /19.
Z notárskej zápisnice N 83/13 Nz 9808/13 zo dňa 26. 3. 2013 súd zistil, že odporkyňa v 2. rade podľa
plnej moci zastupovala navrhovateľa, ktorá žiadala spísať osvedčenie vyhlásenia o vydržaní podľa §
63 Zákona č. 397/2000 Z.z. a § 134 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktorých výlučným
vlastníkom je navrhovateľ, a to k parcelám CKN č. 4308/16, /17, /18, /19, ktorý nadobudol na základe

tejto zápisnice k týmto nehnuteľnostiam vlastnícke právo vydržaním ku dňu 1. 1. 1961.
Z prepúšťacej správy Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca súd zistil, že navrhovateľ bol
hospitalizovaný v nemocnici od 24. 3. 2013 do 29. 3. 2013.ZkúpnejzmluvyuzatvorenejvSkalitomdňa26.3.2013medzipredávajúcimnavrhovateľomzastúpeným
odporkyňou v 1. rade a kupujúcim odporcom v 2. rade súd zistil, že predmetom tejto zmluvy je prevod
pozemkov parciel CKN 4308/16, /17, /18, /19.

Zo spisu OR PZ odbor kriminálnej polície Martin č. ČVS:ORP-391/OEK-MT-2013 súd zistil, že
uznesením zo dňa 18.5.2015 vyšetrovateľ PZ prerušil konanie začaté pre prečin falšovanie a
pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa
§ 352 ods. 1, 2 Tr. zák. a prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť neznámy
páchateľ, z dôvodu, že sa nepodarilo ďalším šetrením zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné

stíhanie voči určitej osobe.
Zo spisu ČVS:ORP-491/OEK-MT-2013 súd zistil, že uznesením zo dňa 18.5.2015 bolo konanie
prerušené, keďže sa nepodarilo ďalším šetrením zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie
voči určitej osobe. Po vydaní tohto uznesenia OR PZ v Martine na žiadosť Okresného súdu v Čadci
zaslalo tento spis k tomuto konaniu k služobnej potrebe. Okresný súd v Čadci oznámil OR PZ v Martine,
že spis je potrebný k ďalšiemu dokazovaniu, nakoľko Krajský súd v Žiline zrušil rozsudok Okresného

súdu v Čadci práve z dôvodu vedenia tohto trestného konania, a okresný súd oznámil OR PZ v Martine,
že v prípade, ak dôjde k pokračovaniu v trestnom konaní, spis bude obratom vrátený. Avšak aj po
oboznámení sa s týmto trestným spisom nevyplynuli z neho žiadne relevantné skutočnosti potrebné
na rozhodnutie v tomto konaní, nakoľko v trestnom konaní žiadne zistené neboli. Taktiež z opätovného
vypočutia účastníkov konania a oboznámenia sa s listinnými dôkaznými prostriedkami súd zmenu

skutkového stavu nezistil.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Navrhovateľ v konaní má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti splnomocnenia a kúpnej
zmluvy, pretože bez tohto určenia by bolo právne postavenie navrhovateľa k pozemkom, ktoré boli

predmetom ako kúpnej zmluvy, tak aj splnomocnenia, neisté. Ak by súd na základe vykonaného
dokazovania určil tieto právne úkony za neplatné, odstránila by sa právna neistota právneho postavenia
navrhovateľa, ktorú nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.
Navrhovateľ v konaní namietal neplatnosť splnomocnenia, ktoré navrhovateľ udelil odporkyni 1/ na
uzatvorenie kúpnej zmluvy s odporcom 2/ zo dňa 25. 3. 2013 (ďalej len splnomocnenie), ako aj samotnej

kúpnej zmluvy zo dňa 26. 3. 2013 uzatvorenej medzi odporkyňou 1/ v mene navrhovateľa 2/ a odporcom
2/ (ďalej len kúpna zmluva), a žiadal zároveň určiť ich neplatnosť, a to z dôvodu neexistencie vážnosti
vôle na prevod pozemkov odporcovi 2/, ako to vyplýva z obsahu splnomocnenia a kúpnej zmluvy,
ktoré neprejavujú skutočnú vôľu navrhovateľa. Prejavujú inú vôľu, sú v nesúlade so skutočnou vôľou
navrhovateľa, skutkovo na základe omylu, ktorý vyvolal odporca 2/ vo vzťahu ako k navrhovateľovi, tak

aj k odporkyni 1/.
Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon,
je prejav vôle. Musí existovať jednota vôle a jej prejavu, tieto dve zložky sa musia vyskytovať v
konkrétnom prípade simultánne, inak niet právneho úkonu. Aj keď je vôľa psychický vzťah konajúceho

človeka k zamýšľanému následku tohto konania, existencia vôle sa musí skúmať vždy konkrétne, pričom
východiskom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle. Vôľa sa spravidla, ak nevzniknú
pochybnosti, v každom jednotlivom prípade nedokazuje, dokazovanie tejto zložky právneho úkonu sa
skúma iba konkrétne a individuálne, najčastejšie vtedy, ak vzniknú pochybnosti. Prejav vôle je akákoľvek
forma jej vonkajšieho manifestovania. Táto však musí byť poznateľná inými osobami, a nezáleží na

tom, akými prostriedkami sa táto poznateľnosť dosiahne. Kde niet vôle a prejavu, niet ani právneho
úkonu. Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu. Ak
prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný. § 49a OZ upravuje omyl vo
vôli, t.j. tzv. vnútorný omyl, ktorého právna podstata spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu
alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Základným predpokladom je, že omyl sa

týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila, inak povedané, ak by
nebolo omylu, došlo by k urobeniu právneho úkonu, pričom takýto omyl sa kvalifikuje ako podstatný
omyl. Kumulatívnym predpokladom je však aj subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu
(spravidla zmluvy), kedy druhý účastník musel omyl vyvolať, alebo aspoň o ňom musel vedieť. Právnym
dôsledkom právneho úkonu urobeného v omyle je relatívna neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a OZ.

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že mal vôľu previesť odporcovi v 2. rade len jeden pozemok parcelu číslo
6308/17 za kúpnu cenu 2.463,-- €k, ktorú svoju vôľu prejavil aj v zmluve o budúcej zmluve. Dňa 24.
až 29. 3. 2013 bol nečakane hospitalizovaný v nemocnici pre rakovinu žalúdka, išlo o život ohrozujúci
stav, najmä s prihliadnutím na jeho vek 91 rokov, a práve vtedy odporca v 2. rade naliehal na jehodcéru odporkyňu v 1. rade, ktorá konkrétny obsah zmluvy o budúcej zmluve nepoznala, avšak vedela o
tom, že navrhovateľ a odporca v 2. rade spolu jednali o prevode, aby si zabezpečila splnomocnenie na
prevod pozemku, pričom toto splnomocnenie pripravil odporca v 2. rade. Ten zabezpečil aj účasť notára

v nemocnici, kde sa však navrhovateľ ani odporkyňa s obsahom tohto splnomocnenia neoboznámili,
len ho podpísali. Aj keby ho odporkyňa v 1. rade prečítala, nevedela by ho náležite posúdiť, keďže
nepoznala konkrétny obsah zmluvy o budúcej zmluve. Následne dňa 26. 3. 2013 odporkyňa v 1.
rade na základe tohto splnomocnenia podpísala vyhotovenú notársku zápisnicu N 83/2013, ktorá
obsahovala osvedčenie vyhlásenia odporkyne 1/ o vydržaní výlučného vlastníckeho práva navrhovateľa

k pozemkom 6308/16, /17, /18, /19, a v tento istý deň bola na tom istom notárskom úrade medzi
odporkyňou 1/, ako aj odporcom 2/ uzatvorená kúpna zmluva, ktorú pripravil odporca 2/, a obsahovala
prevod notárom štyroch osvedčených pozemkov navrhovateľa za kúpnu cenu 2.463,-- €. Teda za cenu
jedného pozemku dohodnutého v zmluve o budúcej zmluve. Odporkyni v 1. rade tieto skutočnosti neboli
známe, z toho teda vyplýva, že medzi obsahom zmluvy o budúcej zmluve a obsahom splnomocnenia
sú zásadné nezhody a rozpor s plnením v neprospech navrhovateľa ktoré však odporkyňa v 1.

rade nevyvolala. Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že tvrdenie
navrhovateľa, ako aj odporkyne v 1. rade, že právne úkony - splnomocnenie a kúpna zmluva neprejavujú
ich vôľu, ale vôľu odporcu, ktorý ich uviedol do omylu, sú účelové a zavádzajúce, keďže sú v rozpore
ako s výpoveďami všetkých v konaní vypočutých svedkov, tak aj s predloženými písomnými dôkazmi.
Svedkyňa JUDr. H. v konaní vypovedala, že zmluvu pripravila na žiadosť navrhovateľa, ktorému uviedla,

aké doklady si má zabezpečiť, a keďže navrhovateľ mal Čd z roku 1950, na základe tohto dokladu bol
najlepší predpoklad vysporiadať aj ostatné pozemky, ku ktorým odporca 2/ doniesol geometrické plány.
IšloopozemkypánaP.aQ.,ktorýchnavrhovateľvlastníckeprávoktýmtopozemkomuznával,aodporca
v 2. rade by bol pána P. a Q. vyplatil. Kúpna zmluva už bola vyhotovená, avšak v dôsledku nečakanej
hospitalizácie navrhovateľa bolo potrebné vyhotoviť plnú moc pre odporkyňu v 1. rade, pričom táto bola

s obsahom plnej moci oboznámená. Tvrdenia odporkyne, že nemala možnosť oboznámiť sa s obsahom
splnomocnenia, a ako už súd uviedol, sú zavádzajúce, keďže si ho mohla prečítať v aute, keď ju viezol
odporca v 2. rade do nemocnice k otcovi, respektíve keď ho čítala pracovníčka notárky v nemocnici pred
samotným navrhovateľom, ktorá v konaní potvrdila, že navrhovateľovi toto splnomocnenie prečítala,
keďže išlo o staršieho človeka, a na samom mieste mu kládla kontrolné otázky, aby mohla posúdiť, či bol

navrhovateľ spôsobilý vnímať obsah tohto prečítaného splnomocnenia, v opačnom prípade by mu ho
podpísať nedala. Odporkyňa v 1. rade aj pred notárkou vyhlásila, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom
štyroch, nie jedného pozemkov, pričom notársku zápisnicu N 83/2013 vlastnoručne na notárskom
úrade podpísala. Samotná notárka v konaní dosvedčila, že oboznámila odporkyňu 1/ s obsahom tejto
zápisnice,vždysapýta,čiúčastnícirozumejúobsahuzápisnice,čisaohľadompozemkovnevedúnejaké

spory, a nakoľko odporkyňa 1/ voči tejto zápisnici nič nenamietala, osvedčenie vydala, a dala odporkyni
podpísať. Pokiaľ by si bola odporkyňa vedomá, že má plnú moc na podpis len jedného pozemku, túto
skutočnosť by určite pred notárkou namietala. Odporkyňa 1/ v konaní tvrdila, že osvedčenie nevidela, ani
honepodpísala.Asijejhonotárkadalalenprečítaťapodpísať.Uviedla,ženevedela,koľkopodpisovdala
na notárstve, ale potvrdila, že notárka im kúpnu zmluvu aj za prítomnosti jej sestry prečítala. Je účelové

tvrdenie, že obsahu tejto notárskej zápisnice neporozumela, sú právne irelevantné. Nik jej nebránil, aby
sa obrátila na právnika, najmä keď, ako uvádzala, bola v ťažkom psychickom rozpoložení, a s ním mohla
tieto skutočnosti prejednať.
Súd sa stotožňuje s vyjadrením právneho zástupcu odporcu v 2. rade, že pokiaľ namietal právny
zástupca navrhovateľa rozpory vyplývajúce z vyšetrovacieho spisu medzi výpoveďami jednotlivých

účastníkov, ako aj svedkov, a to najmä rozpor výpovedí pána B., ako aj konfrontáciu medzi pánom B. a
pani H., tieto mohli vzniknúť vzhľadom na odlišný charakter konania trestného a občianskoprávneho,
vzhľadom na charakter špecificky položených otázok, ktoré sa môžu javiť ako údajný rozpor vo
výpovediach. V tomto konaní však súd výpovede jednotlivých účastníkov, ako aj svedkov nepovažoval
za rozporné, taktiež nepovažoval za právne relevantné, kedy vyplatil odporca v 2. rade pánov P. a Q.,

nakoľko vyplatení boli.
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, preto ho v celom
rozsahu zamietol. Súd je toho názoru, že účastníci zmluvy dospeli k dohode, že štyri pozemky urýchlene
vysporiadajú na navrhovateľa, pričom navrhovateľovi bude vyplatená kúpna cena za jeho pozemok, a
ostatným užívateľom pozemkov, ktoré neboli vysporiadané, bude vyplatená ich kúpna cena, čo potvrdil

v konaní aj svedok P.. Neobstoja teda tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa, že navrhovateľ nemal
skutočnú vôľu preniesť vlastnícke právo k všetkým štyrom pozemkom, že tu chýba akákoľvek logika,
zámer alebo motív navrhovateľa, ktorý získal vlastnícke právo osvedčením, potom ich predal odporcovi
v 2. rade, a následne ich pýtal žalobou nazad. V konaní však pred zrušením rozsudku okresného súdukrajským súdom tvrdil, že pokiaľ boli na neho zapísané, a teraz sú na neho, nech sú mu zaplatené. Až
po zrušení rozsudku krajským súdom, zrejme po poučení svojím právnym zástupcom, v konaní tvrdil,
že ich vráti skutočným vlastníkom, nechce ich, a žiadal zaplatiť len trovy. On samotný však žiadal, ako

vypovedala svedkyňa JUDr. H., o spísanie čestného prehlásenia, aby mu potvrdili páni P. a Q., že dostali
peniaze za ich pozemky, a nebudú si nárokovať ďalšie finančné prostriedky za tieto pozemky.
V súčasnosti však podaným návrhom navrhovateľ žiadal určiť kúpnu zmluvu za neplatnú, a v prípade, že
by súd jeho návrhu vyhovel v zmysle § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, ak by súd rozhodol o neplatnosti
právneho úkonu, t.j. kúpnej zmluvy, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom, t.j.

vlastníctvonavrhovateľakuvšetkýmštyromparcelám6308/16-19,čímbynaopakonneoprávnenezískal
do vlastníctva ďalšie tri pozemky, za ktoré nikdy nezaplatil kúpnu cenu, a o ktorých vyhlásil, že nie je ich
vlastníkom. Účastníci zmluvy, ako aj ostatní užívatelia týchto pozemkov, však vedeli, že formálne boli
na navrhovateľa zapísané štyri pozemky, pričom bol vlastníkom len jedného, za ktorý mu bola vyplatená
kúpna cena, ako aj ostatným užívateľom týchto pozemkov, teda súd mal jednoznačne preukázané
z vykonaného dokazovania, že vôľou navrhovateľa bolo kúpnou zmluvou previesť štyri pozemky na

odporcu v 2. rade za kúpnu cenu štyroch pozemkov, pričom navrhovateľovi bola vyplatená kúpna cena
za pozemok /17 vo výške 2.463,-- €, matke svedka S. P. bola vyplatená kúpna cena za pozemok /16, a
pánovi Q. kúpna cena za pozemky /18, /19, aj keď neskôr.
Súd poukazuje na judikát Najvyššieho súdu ČR spisová značka 30Cdo/1251/2002, v zmysle ktorého
o ospravedlniteľný omyl nejde, pokiaľ mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť overiť si

skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, ak mala možnosť sa takémuto
omylu vyhnúť. Z uvedeného teda vyplýva, že súdna prax vychádza z toho, že úspech určitej osoby
dovolať sa v konkrétnom prípade neplatnosti právneho úkonu pre rozhodujúci omyl, avšak predpokladá,
žetátoosobapredtýmvyužilamožnosťoveriťsisamaskutočnostirozhodnépreurčenieprávnehoúkonu,
resp. že využije možnosť sa omylu tohto druhu vyhnúť, teda ak takáto osoba nemohla sa pri vyvinutí

obvyklej pozornosti, starostlivosti, ktorú možno od nej požadovať, poznať skutočný stav, t.j. šlo by o
tzv. ospravedlniteľný omyl. Z uvedeného teda vyplýva, že odporkyňa v 1. rade sa mala jednoznačne
pred podpisom plnomocenstva oboznámiť s obsahom tohto plnomocenstva, nič jej nebránilo v tom,
aby si ho prečítala, pričom neobstoja jej tvrdenia, že tomu nerozumela. Pokiaľ tomu nerozumela,
nemala to podpisovať, a mala sa obrátiť na nejakého právnika, a taktiež pokiaľ ide o podpis kúpnej

zmluvy, táto jej bola prečítaná, bola oboznámená s jej obsahom, takže sa nemôže vyhovárať na nejaký
omyl, a pokiaľ tejto zmluve nerozumela, nemala ju podpísať, a mala sa obrátiť na právnika, ktorý jej ju
vysvetlí. Nemôže sa teda vyhovárať, ako v záverečnej reči uviedla, že všetko na súde bolo klamstvo,
ona uvedené doklady nečítala, keď predtým ona sama nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodné
pre vykonanie právneho úkonu, resp. využiť túto možnosť omylu z tohto druhu sa vyhnúť. Nič jej v tom

nebránilo.
Súd považuje za nelogické tvrdenie navrhovateľa, nakoľko jeho ďalšie dve dcéry O. S. a W. J. mali
vedomosť o uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve, napriek tomu jediná odporkyňa v 1. rade, ktorá
sa o neho neustále stará, nevedela o uzatvorení tejto budúcej zmluvy, mala vedomosť o tom, že
navrhovateľ s odporcom 2/ jednali o prevode pozemkov, a napriek tomu dal navrhovateľ odporkyni v 1.

rade, ktorá nemala vedomosť o zmluve o budúcej zmluve splnomocnenie na majetkové vysporiadanie
nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom tejto zmluvy.
Pokiaľ navrhovateľ z opatrnosti namietal aj rozpor v týchto právnych úkonoch s dobrými mravmi podľa §
39 OZ, keďže sa odporca k týmto pozemkom dostal neslušným a nepoctivým konaním, ktoré je v rozpore
s prevažujúcou morálkou spoločnosti, súd poukazuje na vyššieuvedené skutočnosti, na to, že naopak

samotný navrhovateľ konal špekulatívne, ktorý pokiaľ by bola kúpna zmluva vyhlásená za neplatnú, v
zmysle § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona by bol on zapísaný ako vlastník štyroch pozemkov, pričom, ako
sám uviedol, je vlastníkom len jedného, a nakoľko mu zapísali aj ďalšie štyri, ktoré mu potom „zobrali“,
tak nech mu ich aj zaplatia. Ak by aj súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ
bol uvedený odporcom v 2. rade do omylu, v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR publikovaného

v Právních rozhledech 2000 č. 12, skutočnosť, že účastník zmluvy uviedol iného účastníka do omylu,
nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi.
Na základe vykonaného dokazovania súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný,
nakoľko nemal preukázanú neexistenciu vážnosť vôle na prevod pozemkov ako navrhovateľa, tak aj
odporkyne v 1. rade. Nemal preukázaný omyl vyvolaný odporcom v 2. rade, a taktiež nemal preukázaný

rozpor s dobrými mravmi.
Keďže súd návrh zamietol v celom rozsahu, postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov v zmysle § 142
ods. 1 O.s.p., úspešnými účastníkmi konania sú odporcovia v rade 1/ a 2/, neúspešným je navrhovateľ.Odporca v rade 2/ si uplatnil náhradu trov konania, ktoré vyčíslil vyúčtovaním z 8.2.2016. Žiadal priznať
náhradu trov konania vo výške 1576,87€ z titulu trov právneho zastúpenia.
Súd sa nestotožnil s výpočtom hodnoty sporu v podaní z 8.2.2016, ktorú hodnotu odporca 2/ určil sumou

15888€, tj. 3€ za 1m2. Súd pri určení hodnoty predmetu konania vychádzal z § 11 ods. 1 písm. a)
vyhlášky 655/2004 Z.z., teda základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna
trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo
ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Súd mal za to, že na určenie hodnoty predmetu konania
by bolo nutné vypracovať znalecký posudok resp. vykonať ďalšie dokazovanie, nakoľko odporca 2/

vychádzal z ceny pozemkov podľa zmluvy o budúcej zmluve resp. kúpnej zmluvy uzatvorených medzi
navrhovateľom resp. odporkyňou 1/ v jeho mene a odporcom 2/, avšak počas celého konania nepredložil
žiadny dôkaz o tom, že táto cena je dohodnutá vo výške, v ktorej sa v danej oblasti predávajú obdobné
pozemky. Súd sa výškou ceny pozemkov ani nezaoberal, keďže toto nebolo predmetom konania.
Postup, kedy by súd zisťoval cenu pozemkov ďalším dokazovaním, považuje za nehospodárny a mal za
opodstatnené aplikovať § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky 655/2004 Z.z., keďže hodnotu veci je možné zistiť

iba s nepomernými ťažkosťami. Základná sadzba je dvojnásobná, nakoľko v konaní išlo o dva predmety
konania ( určenie neplatnosti splnomocnenia a určenie neplatnosti kúpnej zmluvy).
Vzhľadom na uvedené bola sadzba za 1 úkon právnej služby v roku 2014 vo výške 123,70€ (základná
sadzba 61,85€ x 2) a v roku 2016 vo výške 132€ (základná sadzba 66€ x 2).
Režijný paušál bol priznaný vo výške 8,04€ za rok 2014 a 8,58€ za rok 2016.

Súd mal za preukázané a účelné vykonanie úkonov právnej služby nasledovne:
prevzatie a príprava zastúpenia z 22.1.2014.........................................................123,70€+8,04€
účasť na pojednávaní 17.2.2014.......................................................................... 123,70€+8,04€
účasť na pojednávaní 17.7.2014.......................................................................... 123,70€+8,04€
účasť na pojednávaní 8.2.2016................................................................................. 132€+8,04€

spolu..............................................................................................................................535,80 €
spolu vrátane DPH......................................................................................................642,96 €
Súd teda zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi 2/ trovy vo výške 642,96€ z titulu trov právneho
zastúpenia.
Odporkyni 1/ súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnila, a zo spisu jej

žiadne trovy nevyplývajú.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušiť s vrátením veci na ďalšie konanie v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2

O.s.p. alternatívne v súlade s ust. § 220 O.s.p. rozsudok okresného súdu zmeniť a návrhu vyhovieť.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že rozsudok okresného
súdu je nepreskúmateľný a nepresvedčivý, pretože okresný súd sa nezaoberal dôvodmi návrhu,
jeho právnou kvalifikáciou a navrhovaným plnením. V kvalite predpokladanej relevantnými právnymi
normami a ustálenou súdnou praxou so zachovaním ustálených teoretických konceptov, od ktorých sa

odchýlil bez toho, aby vysvetlil, prečo o práve žalobcu rozhodol inak a podľa iných východísk než boli
použité v analogických veciach. Rozsudok okresného súdu je neudržateľný z hľadiska práva, pretože
súd absurdne ochránil žalovaného v 2/ rade ako oprávneného vlastníka pozemkov, hoci opakovane
a vlastnými slovami potvrdil, že pozemky kupoval od žalobcu, o ktorom vedel, že je skutočným
vlastníkom len jedného pozemku. Žalobca sám nemal a objektívne nemohol mať skutočnú vôľu previesť

žalovanému v 2/ rade štyri pozemky, a pokiaľ sa tak stalo na základe splnomocnenia kúpnej zmluvy tak
v dôsledku omylu vyvolaného žalovaným v 2/rade. Prevod pozemkov sa udial v jeho neprítomnosti a
počas jeho hospitalizácie, ktorá mohla skončiť aj smrťou. Preto žalobca a žalovaná v 1/ rade ako jeho
dcéra pri podpisoch napadnutých právnych úkonov konali v značnom, ale ospravedlniteľnom rozrušení.
Uvádzal, že rozsudok neobstojí, je nezlučiteľný s princípom právnej istoty, materiálnej spravodlivosti a

morálky.
Rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávnych skutkových zistení. Uvádzal, že súd nesprávne
vyhodnotil jednotlivé dôkazy, dôkazy posudzoval jednostranne, namietal vieryhodnosť a rozpory v
svedeckej výpovedi JUDr. H.. Tvrdil, že rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Súd po právnej stránke nevyčerpal obsah návrhu s právnou kvalifikáciou viacerých

právnychvádnapadnutéhosplnomocneniakúpnejzmluvy.Právnemuposúdeniuvecinevenovalnáležitú
pozornosť s komplexnou argumentáciou namietanej neplatnosti. Pomerne zložitú právnu otázku si súd
zjednodušil a zúžil na spomínané posúdenie omylu a v náznaku aj na otázku skutočnej vôle žalobcu
a žalovanej v 1/ rade, avšak tieto posúdil len v kontexte skutkových zistení bez adekvátnych právnychzáverov. Závažného právneho nedostatku sa súd dopustil nezohľadnením právnej zásady nemo plus
iuris na nadobudnuté vlastníctvo žalovaným v 2/ rade.
Nesúhlasil s rozhodnutím o náhrade trov konania.

3. Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný v
2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok okresného
súdu v časti II. výroku o trovách konania zmeniť tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému v
2/ rade trovy právneho zastúpenia vo výške 1.576,87 Eur na účet spoločnosti Advokátska kancelária

Varmus, s.r.o. , so sídlom Čadca, Palárikova č. 83, v zastúpení advokátom a konateľom JUDr. Jozefom
Varmusom, PhD., s miestom plnenia SLSP, a.s. Čadca. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania, ktorých výšku špecifikoval v písomne podanom odvolaní. Vo svojom odvolaní poukazoval na
to, že sa nestotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu ohľadne vyčíslenia trov právneho
zastúpenia. Uviedol, že z obsahu spisu je nepochybné, že medzi účastníkmi bola dohodnutá cena
pozemku vo výške 3,- Eur/m2, t.j. predmetu sporu 5.296 m2 je hodnota pozemkov v sume 15.888,- Eur.

Dohoda o budúcej kúpnej zmluve je objektívnym listinným dôkazom, z ktorého mal súd vychádzať (ide
o všeobecnú hodnotu dohodnutú medzi kupujúcim a vlastníkmi - predávajúcimi). Tvrdenie súdu prvého
stupňa, že žalovaný v 2/ rade nepredložil žiadny dôkaz o tom, aká je cena pozemkov v danej oblasti,
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže objektívnym listinným dôkazom je zmluva o budúcej
zmluve.

Pokiaľ okresný súd nepriznal žalovanému v 2/ rade náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods.
1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., ale podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky pri svojom rozhodovaní
vec nesprávne právne posúdil a jeho rozhodnutie je arbitrárne.

4. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalovaný v 2/ rade

prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie, čo do výroku I. potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume
špecifikovanej v písomnom vyhotovení vyjadrenia k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvého
stupňa. Vo svojom vyjadrení uvádzal, že súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav a vyvodil z
neho správny právny názor. Už pred vydaním pôvodného rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré bolo

zrušené uznesením odvolacieho súdu, vykonal súd prvej inštancie rozsiahle dokazovanie, z ktorého mal
preukázané, že podľa vyjadrenia žalobcu tento bol vlastníkom jednej parcele, ktorú v súlade s jeho vôľou
previedoldovlastníctvažalovanéhov2/radezadohodnutúkúpnucenu.Vlastníkmiďalšíchdvochparciel
boli S. P. a F. Q., ktorým žalovaný v 2/ rade vyplatil dohodnutú kúpnu cenu s tým, že s takýmto postupom
súhlasil aj žalobca, ktorý súhlasil s tým, že všetky štyri pozemky sa formálne vyporiadajú na žalobcu,

ktorý zmluvou prevedie ich vlastníctvo na žalovaného v 2/ rade, ktorý vyplatí žalobcovi dohodnutú kúpnu
cenu, vyplatí aj S. P. a F. Q.. Po doplnení dokazovania súdom prvej inštancie sa nezistili žiadne nové
skutočnosti a doteraz zistený skutkový stav sa nezmenil. Okresný súd sa oboznámil so spisom OR PZ
Martin, odbor vyšetrovania a kriminálnej polície. Ani z tohto vyšetrovacieho spisu neboli zistené žiadne
nové relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu skutkového stavu.

Žalobca nemôže byť úspešný v žalobe o určení neplatnosti kúpnej zmluvy, keď sám tvrdí, že nie je
vlastníkom parciel KN-C č. 6308/16, 6308/18 a 6308/19. Na podanie žaloby o určenie neplatnosti tejto
časti kúpnej zmluvy nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem, nakoľko pri úspechu v takejto časti
žaloby by bol žalobca zapísaný ako vlastník na LV, hoci vlastníkom nie je. Žalobca nemôže byť úspešný
ani v časti žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu k parc. č. KN-C č. 6038/17 nakoľko

ako vlastník tohto pozemku previedol v súlade s jeho vôľou vlastnícke právo na žalovaného v 2/ rade
za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu.
Súd prvej inštancie na úplne zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu.

5. K odvolaniu žalovaného v 2/ rade proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalobca

prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s odvolaním
žalovaného v 2/ rade. Žalovaný v 2/ rade namietal nesprávne právne posúdenie súdu určením základnej
sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby pri neurčitej hodnote veci alebo práva podľa ust. §
11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Tvrdil, že súd mal o náhrade trov právneho zastúpenia
rozhodnúť podľa ust. § 10 ods. 1 cit. vyhlášky pri hodnote veci alebo práva v sume 15.888,- Eur, ktorú

určil násobkom (5.296,- x 3) súhrnnej výmery 5296 m2 za pozemky parc. č. 6308/16, 6308/17, 6308/18,
6308/19 podľa kúpnej zmluvy a sumy 3,- Eur za 1m2 výmery pozemku parc. č. 6308/17 podľa zmluvy
o budúcej zmluve.Argumentácia žalovaného v 1/ rade je nepravdivá a nesprávna, pretože žalovaný v 2/ rade zavádza
odvolací súd a skresľuje priebeh dokazovania, keď tvrdí, že dohodnutá jednotková cena za pozemky
prevedené kúpnou zmluvou bola 3,00 Eur/m2. Z kúpnej zmluvy vyplýva podstatne nižšia jednotková

cena pozemkov 0,46 Eur/m2. Preto ak mal súd vychádzať z ust. § 10 ods. 1 Vyhlášky potom kúpna
zmluva zakladala hodnotu veci alebo práva v sume 2.462,00 Eur a nie v sume 15.888,00 Eur, ktorá z
kúpnej zmluvy nie je uvedená ani z nej nevyplýva.
Tak isto súd nemal dôvod prihliadať na účely použitia ust. § 10 ods. 1 Vyhlášky na zmluvu o budúcej
zmluve,naktorúsažalovaný2/prednostneodvoláva,alenakúpnuzmluvu,pretožetátobolapredmetom

konania. Žalovaný 2/ z kúpnej zmluvy nevychádzal, použil len údaj o celkovej výmere pozemkov, ktorú
vynásobil jednotkovou cenou podľa zmluva o budúcej zmluve a nie podľa kúpnej zmluvy, čím vznikol
vyšší základ pre vyčíslenie trov. Je nesporné, že v tomto spojení rôznych podmienok rôznych právnych
titulov bola nesprávne a účelovo určená hodnota veci alebo práva, z ktorej žalovaný 2/ vyčíslil a uplatnil
trovy právneho zastúpenia, ktoré mu nepatria.
Žalovaný v 2/ rade v odvolaní namietal, že zmluva o budúcej zmluve je objektívnym dôkazom o cene

pozemkov, ktorý má súdu postačovať k zisteniu ceny pozemkov v danej oblasti bez potreby ďalšieho
dokazovania, napr. znaleckým posudkom. Z obsahu spisu jasne vyplýva, že zmluva o budúcej zmluve
nemôže obstáť ako objektívny dôkaz o cene pozemkov, keď už kúpnou zmluvou bola podstatne znížená
jednotková cena pozemku.
Podľa neho môže byť zmluva o budúcej zmluve vnímaná jedine ako objektívny dôkaz špekulácie

žalovaného v 2/ rade pri nadobúdaní pozemkov. Z porovnania oboch zmlúv vyplýva, že objektívne
sporná je nielen cena pozemkov v danej oblasti, čo je podstatné pre rozhodnutie o trovách konania,
ale objektívne je sporná cena pozemkov prevedených kúpnou zmluvou, čo je podstatné pre meritórne
rozhodnutie. Tieto podozrivé cenové podmienky súd vyhodnotil správne aspoň na účely rozhodnutia
o trovách konania (v meritórnom rozhodnutí podľa neho pochybil), keď uzavrel, že k určeniu trhovej

ceny pozemkov by bolo potrebné ďalšie dokazovanie, okrem iného znaleckým posudkom, ktoré by bolo
nehospodárne a presahujúce predmet konania. Opísaná disproporcia a diskrepancia plnení v prospech
žalovaného v 2/ rade znamená, že žalovaný v 2/ rade získal 4 pozemky za cenu 1 pozemku, bola jedným
zo základných argumentov žalobcu, ktorý namietal neexistenciu vôle k podpísaniu kúpnej zmluvy a
splnomocnenia na žalovaného v 1/ rade s napadnutím ich platnosti. Postup žalovaného v 2/ rade je

účelový a neprináleží mu súdna ochrana.
Právne posúdenie náhrady trov konania v predmetnej veci zodpovedá praxi súdov znižovať nesprávne
vyčíslenú výšku trov právneho zastúpenia na vyhláškou ustanovenú výšku. Žalovaný 2/ s použitím
nesprávnej právnej normy nesprávne vyčíslil a nepreukázal základ ani výšku trov právneho zastúpenia.
Za takejto situácie mal žalovaný 2/ podľa právnej teórie znášať následok v podobe nepriznania náhrady

trov konania.
Tvrdí, že podľa právnej teórie žalovanému vôbec nepatrí náhrada trov právneho zastúpenia, lebo podľa
súdnej praxe mu môže patriť náhrada trov právneho zastúpenia najviac 441,73 Eur s nepriznaním
náhrady trov právneho zastúpenia za podanie odvolanie, pretože je vecne nesprávne a účelové.
Taktiež uvádzal, že súd prvej inštancie pochybil pri vyčíslení trov právneho zastúpenia, keď určil

dvojnásobok tarifnej odmeny za úkon právnej služby, hoci citovaná právna norma predpokladá zvýšenie
základnej sadzby tarifnej odmeny veci s najvyššou hodnotou o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny
ostatných vecí, pričom v tomto prípade bola hodnota spojených vecí rovnaká.
V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktorých výšku
špecifikoval v písomnom vyhotovení vyjadrenia.

6. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných

procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a beznariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

8. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. §
470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania)
posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov
CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený

princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré
začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne
konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

9. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,

s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

13. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa

odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

14. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

15. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie po zistení skutkového stavu správne vec právne
posúdil, keď konštatoval, že nemal preukázanú neexistenciu vážnosti vôle na prevod nehnuteľností tak

žalobcu ako aj žalovanej v 1/ rade, nemal preukázaný omyl vyvolaný žalovaným v 2/ rade ako aj rozpor
s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o náhrade trov konania tak uvedená suma priznaná
súdomprvejinštanciezodpovedáVyhláškeMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátov
za poskytovanie právnych služieb.

16. S poukazom na vyššie uvedené právne závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií
odvolateľov, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny.17. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mali plný úspech žalovaní v 1/ a 2/ rade,

a preto odvolací súd priznal žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)