Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 62Cr/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118255480
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslava Strhárska
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118255480.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu European Trading for kids, s. r. o., so sídlom Staré
Grunty 24, 841 04 Bratislava, IČO: 43 862 071, zastúpený advokátskou kanceláriou MST PARNERS, s.
r. o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545 proti žalovanému MIRAGE SHOPPING
CENTER, a.s., so sídlom Framborská 12, 010 01 Žilina, IČO: 44 547 331, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku spisová značka 3R/001/2018-IG zo dňa 12.02. 2018 vydaného AD hoc rozhodcom JUDr.

Ivetou Gálošovou Bušovou, MBA, LL.M. so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina a o návrhu
na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

1/ Súd konanie vo veci zastavuje.

2/ Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.04.2018 o 15:42:16 hod. domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku spisová značka 3R/001/2018-IG zo dňa 12.02. 2018 (ďalej len „rozhodcovský
rozsudok“) vydaného AD hoc rozhodcom JUDr. Ivetou Gálošovou Bušovou, MBA, LL.M. so sídlom
Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina a odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

2/ Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovská doložka a ustanovenie rozhodcu Ad hoc

spoločnosťou MIRAGE SHOPPING CENTER, a.s. dohodnutá podľa bodu 20.5. Zmluvy o nájme
nebytových priestorov číslo 1226/2016 uzavretej dňa 09.09. 2016 medzi žalovaným ako prenajímateľom
a žalobcom ako nájomcom (ďalej len „zmluva“) sú s odkazom na ustanovenie § 269 ods. 3 zákona
číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a § 8 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní absolútne
neplatnými právnymi úkonmi. Predmetné ustanovenie zmluvy nie je možné vykladať ani ako dohodu o
ustanovení vybranej osoby podľa § 6 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní. Z uvedeného je zrejmé,

že pre absenciu rozhodcovskej doložky a platnej dohody o ustanovení rozhodcu, sú rozhodcovské
konanie a rozhodcovský rozsudok zaťažené vadou podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1. a 4. zákona
o rozhodcovskom konaní. Žalobca ďalej namietal prekročenie právomoci Ad hoc rozhodcu. Z textu
rozhodcovskej doložky vyplýva, že spory strán týkajúce sa zabezpečenia zmluvy vyplýva, nemožno
prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Predmetom sporu je pritom údajný nárok žalovaného
na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je však inštitútom slúžiacim na zabezpečenie záväzku,

nárokuplatnenýžalovanýmjejednoznačnesporomtýkajúcimsazabezpečeniazmluvy.Adhocrozhodca
preto nemá právomoc na prejednanie a rozhodnutie sporu. Rozhodcovské konanie je zaťažené vadou
podľa § 10 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobca upozornil súd na
procesné vady, a to na skutočnosť, že oznámenie Ad hoc rozhodcu zo dňa 31.01. 2018 o tom,
že tento prijíma funkciu rozhodcu, prílohou ktorého bola kópia rozhodcovskej žaloby a uznesenie o
poučení, bolo žalobcovi doručené súčasne spolu s rozhodcovským rozsudkom, a to dňa 14.02. 2018.

Žalobcovi tak bola odňatá možnosť zúčastniť sa rozhodcovského konania čo predstavuje dôvody na
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona o rozhodcovskom konaní.Žalobca dal do pozornosti súdu, že v danej veci nebolo nariadené ústne pojednávanie pre údajnú
skutkovú jednoduchosť predmetného sporu, pričom s odkazom na ustanovenie § 26 ods. 1 prvá veta
zákona o rozhodcovskom konaní nebol nariadené ústne pojednávanie ani konanie nebolo písomné,

nakoľko žalobca nemal pred vydaním rozhodcovského rozsudku možnosť sa k tvrdeniam uvedeným
v rozhodcovskej žalobe vyjadriť. Žalobcovi bola teda odňatá možnosť použiť prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany podľa ustanovení § 154 Civilného sporového poriadku v spojení s § 51 ods.
3 zákona o rozhodcovskom konaní, tak ako mu to garantuje článok 6 Civilného sporového poriadku.
Za ďalšiu procesnú vadu je potrebné považovať tiež rozhodovanie sporu predpojatým rozhodcom.

Žalobca sa dňa 20.02. 2018 z údajov na internetovej stránke P..Y..J. dozvedel, že N.. V. K. H.Á., I., W..I..
pôsobí ako spolupracujúci právnik v advokátskej kancelárii Krnáč, Končok & Partners. Táto advokátska
kancelária, resp. jej partner N.. I. Y., advokát, zastupovala žalovaného v spore so žalobcom o zaplatenie
dlžného nájomného v zmysle článku IX Nájomnej zmluvy, ktoré bolo vedené pred Okresným súdom
Žilina pod spisovou značkou 18Cb/193/2017. Z uvedených skutočností je zrejmá dôvodnosť pochybovať
o nestrannosti Ad hoc rozhodcu pre jeho pomer k žalovanému. Sídlo Ad hoc rozhodcu sa nachádza na

rovnakej adrese ako sídlo advokátskej kancelárie Krnáč, Korčok & Partners. Na tomto závere nič nemení
ani vyhlásenie Ad hoc rozhodcu, že bude funkciu vykonávať nestranne, pretože dôvody predpojatosti
je potrebné skúmať objektívne a subjektívne presvedčenie Ad hoc rozhodcu nie je právne významné.
Žalobca taktiež namietal, že došlo k ďalším procesným pochybeniam Ad hoc rozhodcu, pretože z
odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že Ad hoc rozhodca použil pri rozhodovaní o žalobe,

akýsi bližšie nekonkretizovaný „Rokovací poriadok rozhodcu“. Tento zrejme fiktívny dokument nebol
žalobcovi predložený, nebol zverejnený v Obchodnom vestníku a žalobca sa s ním nijakým spôsobom
nemohol oboznámiť. Ad hoc rozhodca zjavne opomenul, že strany sa v rozhodcovskej doložke zaviazali
podrobiť iba predpisom stáleho rozhodcovského súdu, nie predpisom ad hoc rozhodcu. Neexistuje
žiadna dohoda strán sporu, ktorou by sa zaviazali podriadiť predpisom vydaným JUDr. Ivetou Gálošovou

Bušovou, MBA, LL.M.. Ad hoc rozhodca pritom ani nie je osobou, ktorej by zákon o rozhodcovskom
konaní umožnil rokovací poriadok vydávať. V súlade s § 12 ods. 2 a § 14 zákona o rozhodcovskom
konaní môže rokovací poriadok vydať iba stály rozhodcovský súd. Ad hoc rozhodca preto nemohol
postupovať podľa „Rokovacieho poriadku rozhodcu“, ani vydať rozhodcovský rozsudok bez vyjadrenia
žalobcu ako žalovaného v rozhodcovskom konaní, pretože zákon o rozhodcovskom konaní takýto

postup neumožňuje. Postup Ad hoc rozhodcu je nezákonný a vydaný Rozhodcovský rozsudok je
paaktom. Žalobca má zato, že rozhodcovské konanie je z dôvodov uvedených v tejto časti žaloby
zaťažené vadami, ktoré mali vplyv na rozhodnutie Ad hoc rozhodcu vo veci samej. Tieto vady boli
žalobcom namietané aj v jeho žalobnej odpovedi. Týmto je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4. zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobca súdu navrhol,

aby súd rozhodcovský rozsudok spisová značka 3R/001/2018-IG zo dňa 12.02. 2018 vydaného AD
hoc rozhodcom JUDr. Ivetou Gálošovou Bušovou, MBA, LL.M. so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21,
010 01 Žilina zrušil a na základe vyššie uvedených skutočností odložil podľa § 40 ods. 3 zákona o
rozhodcovskom konaní jeho vykonateľnosť.

3/ Lustráciou registrov súd zistil, že na tunajšom súde je vedené konanie pod sp. zn. 60Cr/2/2018,
na základe žaloby podanej žalobcom dňa 05.04.2018 o 12:06:17 hod. proti žalovanému o zrušenie
totožného rozhodcovského rozsudku, zrušenia ktorého sa žalobca domáha aj v tomto súdnom konaní
vedenom pod sp. zn. 62Cr/2/2018. Z obsahu pripojeného súdneho spisu sp. zn. 60Cr/2/2018 súd taktiež
zistil, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 05.04.2018 domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku

na základe rovnakej skutkovej a právnej argumentácie.

4/ Podľa § 159 Zákona č. 160/2015 Z .z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), začatie konania
bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom
spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

5/ Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

6/ Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

7/Civilnýsporovýporiadokdbánato,abysúdnekonanieprebiehalopodľapresnestanovenýchpravidiel,
ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vo veci autoritatívne rozhodnúť. Aktieto pravidlá, nazývané tiež procesné podmienky, nie sú v konkrétnej veci splnené, konanie vykazuje
nedostatky, ktoré môžu byť tak odstrániteľné, ako aj neodstrániteľné. Neodstrániteľné nedostatky majú
za následok, že súd nemôže v konaní pokračovať, spor medzi stranami prejednať a vo veci samej

rozhodnúť. V prípade existencie neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, súd preto musí
konanie zastaviť.

8/ Prekážka začatej veci (prekážka litispendencie) patrí svojou podstatou k procesným podmienkam a
jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka

nastáva vtedy, ak po začatí konania má byť v novom konaní prejednávaná tá istá vec. O tú istú vec ide
vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok, alebo stav, o ktorom už prebieha iné súdne konanie, ak
sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten
istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých
bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku).

9/ V danom prípade súd konštatoval, že v konaní vedenom pod sp. zn. 60Cr/2/2018 začatom na
základe podanej žaloby žalobcu dňa 05.04.2018 o 12:06:17 hod vystupujú tie isté subjekty ako v tomto
konaní, pričom zároveň sa jedná o skutkovú i právnu totožnosť žalobou uplatneného nároku. Keďže
prekážka začatej veci je jedným z neodstrániteľných nedostatkov procesných podmienok konania a
bráni tomu, aby súd o tej istej veci znovu konal a vo veci samej rozhodol, súd z dôvodu existencie tohto

neodstrániteľného nedostatku podmienky konania postupom podľa § 159 v spojení s § 161 ods. 2 CSP
rozhodol tak, že konanie v danej veci zastavil.

10/ Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11/ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1

CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd pri rozhodovaní
o trovách konania dospel k záveru, že žalobca podaním žaloby vo veci, o ktorej sa už vedie iné súdne
konanie z procesného hľadiska zavinil zastavenie tohto súdneho konania, preto súd priznal náhradu
trov konania protistrane.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (§ 355 ods. 2 a § 357 ods. 1 písm. a/, m/ CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšieprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.