Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 8, 2016

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 5C/308/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313210832
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2016:5313210832.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľa: N. C., R.. XX.

X. XXXX, bytom I. Č.. XXX, právne zastúpený JUDr. Michaelou Poláčkovou, advokátkou, Advokátska
kancelária Čadca, Palárikova 88, proti odporcom: 1/ E. F., W.. C., nar. XX. X. XXXX, bytom Č., S..
J. XXXX, 2/ S. B., R.. XX. X. XXXX, bytom I. Č.. XX, právne zastúpený JUDr. Jozefom Varmusom,
PhD., advokátom, Advokátska kancelária VARMUS, s.r.o., Palárikova 83, Čadca, v konaní o určenie
neplatnosti právnych úkonov takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v 2. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 642,96
€ do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu v 2. rade.

Odporkyni 1/ súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Čadci rozsudkom 5C/308/2013-104 zo dňa 24. 7. 2014 návrh navrhovateľa o určenie
neplatnosti kúpnych zmlúv zamietol, zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, na základe
ktorého Krajský súd v Žiline preskúmal napadnutý rozsudok, a bez nariadenia ústneho pojednávania
v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, vec mu vrátil na
ďalšie konanie v súlade s § 221 ods. 1 písm. f), h), ods. 2 O.s.p. Odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvého stupňa v predmetnej veci rozhodol predčasne s poukazom aj na skutočnosť, že pred
Okresným riaditeľstvom PZ Martin odbor kriminálnej polície sa vedie vyšetrovanie okolností osvedčenia
vlastníckeho práva k pozemkom prevedeným kúpnou zmluvou, ktorej neplatnosť je predmetom

skúmania v danom spore pod spisovou značkou ČVS:ORP-491/OEK-MT-2013. Z dôvodu, že odvolací
súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa za predčasný, došlo k porušeniu práv účastníkov konania
na súdnu ochranu, preto bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne vypočuť účastníkov konania,
oboznámiť sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, spisom Policajného zboru Martin, odbor kriminálnej
polície, a tieto dôkazy vyhodnotiť v súlade s § 132 a nasl. O.s.p., rozhodnutie odôvodniť v súlade s §
157 ods. 2 O.s.p.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že dňa 12. 11. 2012 uzatvoril s odporcom 2/ zmluvu o
budúcej zmluve, ktorej predmetom bola dohoda o uzatvorení kúpnej zmluvy k pozemku CKN parcela
č. XXXX/XX o výmere 821 m2, vytvorenú geometrickým plánom R. Sucháňa č. 178/2012 zo dňa
11. 10. 2012 za kúpnu cenu 2.463,-- €. Dňa 25. 3. 2013 navrhovateľ písomne splnomocnil svojudcéru, odporkyňu v 1. rade, na uzatvorenie kúpnej zmluvy v prospech odporcu 2/ k nehnuteľnostiam
uvedeným v splnomocnení. Splnomocnenie pripravil odporca 2/, navrhovateľ, ani odporkyňa 1/ sa
na jeho vyhotovovaní nepodieľali, iba ho podpísali v nemocnici za prítomnosti notára, ktorého účasť

rovnako zabezpečil odporca. Navrhovateľ a odporkyňa 1/ boli pri podpise splnomocnenia silne emotívne
ovplyvnení situáciou možnej smrti navrhovateľa, a preto splnomocnenie podpísali bez posúdenia jeho
obsahu s tým, že navrhovateľ chcel splniť ešte za života svoj záväzok, ktorý mu vyplýval zo zmluvy
o budúcej zmluve, t.j. na prevod pozemku parcela č. XXXX/XX v dôvere, že odporca 2/ v tomto
rozsahu pripravil obsah splnomocnenia. Odporkyňa 1/ splnomocnenie podpísala s úmyslom splniť vôľu

navrhovateľa bez toho, aby konkrétne poznala obsah zmluvy o budúcej zmluve, ale v dôvere, že odporca
2/ v tomto rozsahu pripravil obsah splnomocnenia. Odporca 2/ o úmysle navrhovateľa a odporkyne 1/
vedel. Okolnosti podpisu splnomocnenia využil vo svoj prospech prípravou obsahu splnomocnenia na
prevod pozemku parcely číslo XXXX/XX a ďalších troch parciel, CKN parcelu č. XXXX/XX, /. a /XX.
Dňa 26. 3. 2013 bola na notárskom úrade, ktorého zamestnanec overoval aj podpis navrhovateľa na
splnomocnení, za účasti odporkyne 1/ vyhotovená notárska zápisnica č. N 83/13, Nz 9808/2013, ktorá

obsahovala osvedčenie vyhlásenia odporkyne 1/ o vydržaní výlučného vlastníckeho práva navrhovateľa
k pozemkom kat. územia I., a to XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX. Dňa 26. 3. 2013 bola
na tom istom notárskom úrade medzi odporkyňou 1/ ako predávajúcim a odporcom 2/ ako kupujúcim
uzatvorenákúpnazmluva,ktorúpripravilodporca2/,aobsahovalaprevodnotáromosvedčenýchštyroch
pozemkov navrhovateľa za kúpnu cenu 2.463,-- €. V skutočnosti táto kúpna cena predstavovala kúpnu

cenu len za jeden pozemok, parcelu číslo XXXX/XX uvedený v zmluve o budúcej zmluve. Odporkyni 1/
nebola v čase podpisu kúpnej zmluvy táto skutočnosť známa, a odporca 2/ jej túto skutočnosť zámerne
zamlčal. Vyhotovenie obsahu splnomocnenia a kúpnej zmluvy odporcom 2/, ktoré nebolo v súlade s
vôľou navrhovateľa a odporkyne 1/, skutkovo zakladá omyl v prejave vôle navrhovateľa a odporkyne 1/,
vyvolanýodporcom2/.Jenaprávnomposúdenísúdu,čivovzťahukomyluvprejavevôlenavrhovateľaa

odporkyne 1/ v splnomocnení bude aplikovať v § 49a, § 40a OZ, alebo bude splnomocnenie subsumovať
pod ustanovenie § 34 OZ ako vadu neexistencie vôle a nezhody vôle a jej prejavu, prípadne aj podľa §
37 ods. 1 OZ, ako vadu nevážnosti vôle, pri ktorých právny úkon nevzniká. Je ničotný, sankcionovaný
platným právom ako neplatný pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, právne
posúdeniesúdu budevychádzaťzaplikácie§49a,§40OZ.Navrhovateľzopatrnostinamietaajrozpors

dobrými mravmi podľa § 39 OZ, nakoľko aj z hľadiska morálneho je zrejmé, že odporca nadobudol práva
k pozemkom neslušným a nepoctivým konaním, ktoré je v rozpore s prevažujúcou morálkou spoločnosti.
Navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti splnomocnenia a kúpnej zmluvy, pretože
bez tohto určenia by bolo právne postavenie navrhovateľa k pozemkom prevedeným na základe kúpnej
zmluvy a splnomocnenia neisté. Navrhovateľovi vznikla aj značná majetková ujma, najmenej v sume

13.425,-- €, pričom ide o sumu vypočítanú násobkom výmery 4475 m2 za pozemky, ktoré navrhovateľ
nemal vôľu predať, krát kúpna cena 3,-- € za m2 dohodnutá pri prevode pozemku parcely č. XXXX/
XX. Odporca sa takto bezdôvodne obohatil na úkor majetku navrhovateľa, ktorý sa snaží navrhovateľ
napraviť uplatnením tohto návrhu.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že prišiel za ním odporca v 2. rade aj so svojim zaťom, a pýtali sa
ho, či má pozemok pri poľskej hranici časť V., on im uviedol, že má, nevedel uviesť, koľko má m2, avšak
zať odporcu 2/ už mal v ruke papier, uviedol, že 900 m2. Navrhovateľ im uviedol, že vzhľadom na svoj
zdravotný stav nie je schopný vybaviť takéto papiere, pričom odporca 2/ sľúbil, že všetko vybaví. Dohodli
sa na kúpnej cene 3,-- € za m2. Za dlhší čas prišiel za ním odporca v 2. rade, že má spísanú zmluvu na

jeden pozemok parcelu /17, za ktorú má vyplatiť 2.463,-- €. Podpísali túto zmluvu, ale uvedená suma
bola za 821 m2, že toľko metrov malo byť vymeraných. Navrhovateľ bol od 12. do 18. 3. 2013 na operácii
vOnkologickomústavevBratislave,ponávrateprišielzanímodporcav2.rade,abyišlipodpísaťzmluvu,
medzitým však začal krvácať, a od 24. 3. do 29. 3. bol hospitalizovaný v Nemocnici v Čadci na JIS-ke,
kde prišla za ním dcéra, že odporca 2/ ju žiadal, aby jej dal splnomocnenie na predaj parcely. Odišla,

vrátila sa spolu s pracovníčkou notára, ktorej dala podpísať plnú moc, on to nevládal, preto ho zdvihli,
podpísal papier, ktorý nečítal, lebo po zdravotnej stránke nemohol. Pracovníčka mu neprečítala, ani
dcéra mu neuviedla, čo je na ňom napísané, potom odišli. Potom prišla za ním staršia dcéra spolu s
odporkyňou 1/, že v týchto papieroch sú uvedené štyri parcely. Keď sa zrehabilitoval po nemocnici, išiel
za pani H., ktorej uviedol, že predať chcel jeden pozemok, čo to ona porobila, robil tam kravále, pričom

bol prítomný aj jej manžel, ktorý uviedol, že papiere sú skartované. Za hodinu sa vrátila pani H., ktorej to
kázal napraviť. Ona uviedla, že jeho zmluva bola najlepšia, pozemok parcelu č. /17 získal za 50.000,--
Sk od svojho brata. Parcely /16, /18, /19 nevlastnil, parcela /16 bola vedená na J., /18, /19 na Q.. Všetky
papiere na prevod vypracovala pani H.. O zmluve o budúcej zmluve vedeli jeho dve dcéry, O. S. O.W. J.. O uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve nevedela odporkyňa 1/. On sa nerozumie vybavovaniu
papierov potrebných na prevod pozemkov. Za pozemok /17 mu odporca 2/ zaplatil. Keď zapísali do jeho
vlastníctva aj ďalšie tri pozemky, ktorých sa necíti byť vlastníkom, nech mu za ne zaplatia. On by tieto

pozemky vrátil, nie sú jeho, nechce ich, žiada zaplatiť trovy.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že trvajú na podanej žalobe. Zo správania
je zreteľný úmysel odporcu 2/ kúpiť štyri pozemky, a zaplatiť len za jeden. Ďalším faktom je, že
osvedčenie vyhlásenia o vydržaní je verejnou listinou, ktorá potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak,

pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje. Odporca v 2. rade odvodzuje svoje vlastnícke
právo od navrhovateľa, a nepochopiteľne spochybňuje jeho titul vlastníckeho práva k pozemkom, pričom
odporca v 2. rade a jeho právny zástupca rozdielne uvádzajú, komu bolo vyplatené za pozemky. Právny
zástupca odporcu 2/ uviedol, že odporca 2/ vyplatil ostatných podielnikov, čo je úplne iná situácia,
pretože raz tvrdil, že to bolo vyplatené skutočným vlastníkom, raz že podielovým spoluvlastníkom.
Nakoniec tvrdenie, že pani H.Á. zvolila postup v osvedčení na navrhovateľa v záujme urýchlenia, je

absurdné,pretožežiadennotárbyneosvedčilvlastníckeprávo,akbyten,ktožiadaosvedčenie,nespĺňal
predpokladystanovenézákonom.Ajpostupodporcu2/,ktorýsidalzameriavaťpozemkybezprítomnosti
navrhovateľa, bol neštandardný, geodetovi by mal ukázať hranice pozemkov v prírode vlastník, a nie
kupujúci, pretože tieto sa v mnohých prípadoch nezachovali, preto ich vie najlepšie určiť len vlastník.
Taktiež svedecké výpovede spochybňujú tvrdenia odporcu v 2. rade, a poukazuje to na opodstatnenie

ich návrhu. Dôvod, pre ktorý uplatňujú neplatnosť právnych úkonov, spočíva v neexistencii vôle, resp.
v nezhode vôle a jej prejavu. Nesedí to s kúpnou cenou dojednanou v zmluve o budúcej zmluve.
Navrhovateľ by predsa neuzavrel kúpnu zmluvu za hodnotu jedného pozemku, keď predával štyri
pozemky. V konaní bolo preukázané, že vlastníkom štyroch pozemkov na základe verejnej listiny bol
pán C., odporca v 2. rade, ani jeho právny zástupca nijako v tomto konaní nespochybnili, že by boli

vlastníkmi iných pozemkov iní ľudia. Je tu osvedčenie, ktoré je verejnou listinou. Po zrušení rozsudku
na pojednávaní uviedol, že pre nich podstatnými skutočnosťami vyplývajúcimi z vyšetrovacieho spisu
sú rozpory vo výpovedi jednotlivých svedkov, a to najmä rozpory vo výpovedi odporcu v 2. rade pána
B., ako aj rozpory v konfrontácii medzi pánom B. a pani H.. Tieto rozpory preukazujú nedôveryhodnosť
výpovede svedkov pri absolútnom zjednodušení celého konania ide o to, že navrhovateľ nemá skutočnú

vôľu previesť tieto pozemky napriek tomu, že na neho bolo prevedené vlastnícke právo formou
osvedčenia vyhlásenia o vydržaní. Navrhovateľ nemohol mať skutočnú vôľu, keďže chýba cieľ alebo
zámer previesť vlastnícke právo k štyrom pozemkom, pretože načo by o prevádzal po tom, ako by mu
bolo osvedčené, na odporcu v 2. rade, a potom podával žalobu o neplatnosť týchto úkonov. Keby bol
taký, mal také špekulatívne úmysly, tak si to mohol nechať osvedčiť, a vlastnícke právo na odporcu

v 2. rade by nepreviedol. Chýba tu teda akákoľvek logika v tvrdeniach odporcu, že mal vôľu previesť
vlastnícke právo ku štyrom pozemkom. Navrhovateľ mal vôľu previesť vlastnícke právo k jednému
pozemku, následne sa snažil o nápravu, keďže nedošlo k mimosúdnej náprave, domáhal sa nápravy
prostredníctvom súdu. Celý postup je jedna krivda, nakoľko notárka nemohla previesť vlastnícke právo,
pretože navrhovateľ nebol hmotnoprávnym vlastníkom. Celé sa to pripravilo v spolupráci s pani H.,

odporcom v 2. rade, a nevedia, či aj s notárkou. Nesúhlasia s tým, že navrhovateľ špekulatívne zamýšľal
nadobudnúť vlastnícke právo k trom pozemkom. Navyše všetci podieloví spoluvlastníci mu vlastnícke
právo k osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní pred notárskym úradom uznali, žiaden doterajší skutočný
hmotnoprávny vlastník tak, ako tvrdí právny zástupca odporcu v 2. rade, sa neoznal, napriek tomu, že
majú vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, nemá vedomosť o tom, že by bola podaná žaloba na

určenie vlastníckeho práva, to znamená, že nikto nerozporuje vlastníctvo navrhovateľovi, bez ohľadu na
to je toto všetko bezpredmetné, pretože meritom tohto konania je neplatnosť právnych úkonov, a nie ako
nadobudol navrhovateľ vlastnícke právo k pozemku. Pri posúdení neexistencie vôle je pre nich kľúčová
práve situácia, t.j. zdravotný stav navrhovateľa, kedy v čase realizácie osvedčenia, ako aj kúpnej zmluvy
nemohol objektívne posúdiť obsah týchto listín, ktoré podpisoval. Argumentácii odporcu v 2. rade, že

ide o špekulatívnu žalobu, chýba akýkoľvek zámer, alebo motív navrhovateľa, pretože vlastnícke právo
získal osvedčením, a nie je tu žiaden logický dôvod, ani logický argument pre to, aby to najskôr získal
osvedčením, predal ich odporcovi v 2. rade, a následne ich pýtal žalobou naspäť. Z tohto dôvodu žiadajú,
aby súd návrhu vyhovel, priznal náhradu trov konania.

Odporkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že 25. 3. 2013 jej ráno zazvonilo neznáme číslo, bol to
odporca 2/, ktorý hľadal otca, že si dohodli termín, že mu predá záhon a podpíše zmluvu. Ona uviedla,
že otec je v nemocnici v kritickom stave, kde má ísť zistiť, či vôbec žije. Opätovne potom volal odporca
2/, ona mu uviedla, že otca majú operovať, ak ho nebudú, vykrváca. Odporca 2/ namietal, a chcel, abysi vybavila splnomocnenie, aby išla za otca podpísať dokumenty. Ona však o ničom nevedela, že otec
predáva záhon, nerozprávali sa o tom, on však stále naliehal, že ho to stálo veľa vybavovania a peňazí,
a preto sa jej ho uľútostilo, že pôjde. Povedal, že príde po ňu do roboty, zobrala si dovolenku. Vozil

ich odporca v 2. rade, ktorý ich zaviezol k pani H., táto už mala vyhotovené splnomocnenie, ktoré jej
dala v dvoch vyhotoveniach. Tieto mala odovzdať zapisovateľke v aute. Splnomocnenia si neprečítala,
ani nad nimi nerozmýšľala, keďže otec bol v ťažkom zdravotnom stave. Išla za otcom, ktorý uviedol, že
splnomocneniepodpíše.Zavolaladovnútrazapisovateľku,potomotcazdvihla,zapisovateľkasaopýtala,
či otec súhlasí s tým, aby ju splnomocnil, potom mu dala papier, ako aj knihu na podpis. Potom ich

odporca 2/ zaviezol na úrad pre občiansky preukaz, keďže otcovi vybavovali nový občiansky preukaz,
zapisovateľka dopísala do dokladov údaje. Keď odchádzala od otca, otec jej povedal, že si má na podpis
kúpnej zmluvy k notárke zobrať aj sestru, aby ju odporca 2/ neoklamal. Na druhý deň išli k notárke aj
spolu so sestrou, ktorá uviedla, že už od odporcu 2/ peniaze má. Notárka im kúpnu zmluvu prečítala, ona
jej nerozumela, ani ju nevnímala, čo sa tam hovorí. Sestra nič nepovedala, preto zmluvu podpísala. Ona
osvedčenie nepodpísala, takéto osvedčenie nevidela. Notárka im ho dala asi len prečítať a podpísať,

ona sama nevie, koľko podpisov dala na notárstve. Nerozumela tomu, čo im notárka číta, nerozumela ani
číslam, ani pozemkom, nikdy pozemok neprevádzala. Vzhľadom na zdravotný stav otca bola v ťažkom
psychickom rozpoložení. Nerozumie sa prevodom pozemkov, ani postupu pri osvedčovaní vlastníckeho
práva k pozemkom vydržaním. Žiaden z dokladov nevybavovala sama z vlastnej iniciatívy. Podpis na
kúpnej zmluve je jej, túto podpísala u notárky, potom išli za pani H., kde taktiež podpísala doklad, ktorý

ani nečítala. Vôbec nevedela, čo podpísala, myslela si, že všetko je v poriadku. Taktiež zapisovateľka
notárky plnú moc neprečítala jej otcovi v nemocnici. Pani H. už mala zmluvu vyhotovenú.

Odporca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že v Osevnom mal záujem kúpiť štyri pozemky, ktoré neboli
vysporiadané, zistil, že na nich bol zapísaný aj pán C.. Uviedol, že má záujem pozemok predať, preto

zavolal geodetku pani T., aby pozemky zameral a dal ich vykosiť. Geodetka zamerala navrhovateľov
záhon, boli však problémy s metrami, ktoré nesedeli. Geodetka uviedla, že ju metre nepustia, keďže
navrhovateľukazoval,žemátohoviac.Vďalšíchpozemkochboliajďalšípodielnici,pretodalvypracovať
ďalšie geometrické plány, pozbierali sa podpisy a doklady. Keď sa pýtal navrhovateľa, kto bude papiere
robiť, uviedol, že sa dlho pozná s pani H., jej dôveruje. Preto dali doklady pani H., ktorá našla podielnikov,

vybavila papiere, a navrhovateľ veľakrát telefonoval, aby sa to čo najskôr previedlo, že je chorý človek,
že chce mať peniaze. Pani H. navrhla, aby sa všetky tieto pozemky previedli na navrhovateľa, aby sa to
urýchlilo,ženavrhovateľbudevyplatenýibazpozemku/17,ostatnépeniazebudúvyplatenépodielnikom
v ostatných parcelách. Potom mu telefonovala pani H., že sa dohodla s navrhovateľom, či on bude
súhlasiť s takýmto prevodom štyroch pozemkov, a on sa jej pýtal, keď porobil geometrické plány, a keď

sa to prevedie na pána C., že on, ak z toho cúvne, že mu pozemky zostanú. Pani H. mu povedala, že sa
dlhodobo pozná s navrhovateľom, navrhovateľ s prevodom súhlasil, len mal podmienku, aby podielnici
od neho nežiadali peniaze za pozemky, ktoré boli na neho prevedené. Keď vozil odporkyňu v 1. rade a
pracovníčkunotárky,videl,akosiodporkyňav1.radesplnomocneniečíta,aurčitesaoňomajrozprávali.
Nebol prítomný ani pri podpise splnomocnenia, ani na notárskom úrade, len pri podpise kúpnej zmluvy

u pani H., kde si zmluvu prečítala ako odporkyňa, tak aj jej sestra, pani H. im ešte vysvetľovala, prečo
to bolo urobené tak s tými pozemkami. Zmluvu o budúcej zmluve pripravil advokát JUDr. Stehura ml.
Splnomocnenie a kúpnu zmluvu vyhotovila pani H., doklady zaplatil on. Do zmluvy o budúcej zmluve dal
len jeden pozemok z toho dôvodu, že najskôr chcel kúpiť len jeden pozemok, nie štyri. Odporkyňa v 1.
rade, ako aj pani J. vedeli, že predmetom prevodu sú štyri pozemky, pani J. sa o to ešte viac zaujímala,

a bolo im to vysvetlené pani H.. Na týchto pozemkoch v súčasnosti nič nerobí, keďže sú v súdnom
konaní. Vyplatil pozemky pánovi Q., aj Č., podľa potvrdenia obecného úradu išlo o ich pozemky.

Právny zástupca odporcu 2/ na pojednávaní uviedol, že žaloba je absolútne nedôvodná. Nie je
pravdou, že by odporca 2/ uviedol navrhovateľa, prípadne jeho splnomocneného zástupcu do omylu,

naopak, samotný navrhovateľ sa snažil urýchliť konanie o prevod vlastníckeho práva k pozemkom. Tento
objednal u S.. H. usporiadanie vlastníckeho práva k pozemkom. Po dohode S.. H. s navrhovateľom sa
všetky pozemky vysporiadali v prospech navrhovateľa ako vlastníka, aj keď si bol vedomý, že k týmto
pozemkom si uplatňujú spoluvlastnícke práva aj ďalšie osoby, ako S. P. a F. Q., ktorých odporca 2/
vyplatil. Po dohode navrhovateľa s S.. H. boli usporiadané vlastnícke vzťahy k týmto pozemkom na

navrhovateľa, následne sa previedli do vlastníckeho práva odporcu za dohodnutú kúpnu cenu 2.463,--
€. Nie je pravdou, že navrhovateľ údajne nevedel, že prevádza všetky pozemky, riadne splnomocnil
odporkyňu v 1. rade na uzatvorenie predmetnej kúpnej zmluvy. Splnomocnená zástupkyňa si pred
podpisom kúpnu zmluvu riadne prečítala, táto bola notárkou oboznámená, a je z nej jasne zrejmé, žesa prevádzajú štyri pozemky, nie jeden. Po výpovedi navrhovateľa poukázal na amorálnosť tejto žaloby,
keď navrhovateľ tvrdí, že sa necíti byť vlastníkom ďalších troch pozemkov, pričom podľa dohody s
odporcom mu mala byť vyplatená kúpna cena 2.463,-- € za pozemok XXXX/XX. Navrhovateľ vedel, že

nie je vlastníkom ďalších troch pozemkov, že tam má spoluvlastnícke práva s ďalšími vlastníkmi, ktorí
si uplatňovali vlastnícke práva k týmto pozemkom, a to F. Q. a S. P., ktorých odporca 2/ vyplatil. Medzi
navrhovateľom a S.. H. sa formálne dohodlo vyporiadanie pozemkov na navrhovateľa, pričom kúpna
cena mala byť vyplatená jednotlivým vlastníkom, a teraz je účelom žaloby tvrdiť a dosiahnuť neplatnosť
zmluvy, aby sa navrhovateľ zápisom na list vlastníctva stal vlastníkom pozemkov s tým, že vráti jednu

kúpnu cenu 2.463,-- €, a odporca 2/ by bol poškodený o ďalšie dve kúpne ceny, ktoré vyplatil F. Q. a
S. P.. Z uvedeného je zjavné, že nemôže byť daný naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby,
ktorá nie je ani v súlade s morálkou tejto spoločnosti. Navrhovateľ sa snaží dostať na list vlastníctva
zápis všetkých štyroch pozemkov na škodu odporcu 2/.
Právny zástupca odporcu v 2. rade na ďalšom pojednávaní dňa 10. 7. 2014 uviedol, že vyjadrenia
právneho zástupcu navrhovateľa sú úplne od veci. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne

preukázané, že navrhovateľ dobre vedel, že prevádza na odporcu štyri pozemky za kúpnu cenu 2.463,--
€, čo potvrdila svedkyňa S.. H., ktorá spracovávala splnomocnenie a kúpnu zmluvu. Sama uviedla,
že navrhovateľ s ňou komunikoval, dohodol sa s ňou na postupe, že sa vyporiadajú štyri pozemky na
neho, napriek tomu, že vlastnil iba jeden pozemok, a vlastnícke právo sa prevedie na odporcu v rade 2.,
ktorý vyplatí tri pozemky pôvodným vlastníkom, t.j. pánu P. O. Q.V., a jeden pozemok navrhovateľovi.

Navrhovateľdostalvyplatenúkúpnucenu,anapojednávaníuviedol,žejesivedomý,ženiejevlastníkom
štyrochpozemkov,alelenjedného.Vzmysle§49aOZmôžebyťneplatnýprávnyúkonlenvtedy,akbysa
preukázalo, že ho uviedol účastník právneho úkonu do omylu, ak tento omyl je podstatný pre uzatvorenie
konkrétneho právneho úkonu, v danom prípade kúpnej zmluvy. O žiadnom omyle nemôže byť ani reči,
keď navrhovateľ dobre vedel, že sa prevádzajú vo forme kúpnej zmluvy štyri pozemky na odporcu, a

vypláca sa mu dohodnutá kúpna cena 2.463,-- €. Žaloba je špekulatívna zo strany navrhovateľa, ktorý
si je vedomý situácie, že v prípade, ak by súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy, tak by sa obnovil zápis
na liste vlastníctva v jeho prospech, a neoprávnene by získal do vlastníctva ďalšie tri pozemky, ktoré,
ako sám tvrdí, nikdy nebol ich vlastníkom, nikdy ich nevlastnil. Aj svedok P. na pojednávaní potvrdil,
že pozemok /16 je vo vlastníctve jeho rodičov, o čom vedel aj samotný navrhovateľ. Súd nemôže

poskytovať právnu ochranu špekulatívnym dôvodom uvádzaným v žalobe navrhovateľa. O skutočnosti
dobre vedela aj jeho dcéra, ktorá bola splnomocnená na uzavretie ako kúpnej zmluvy, tak aj vydanie
osvedčenia. Tak aj z výpovede svedkyne notárky S.. I. vyplynulo, že odporkyňa v 1. rade vedela, čo
je obsahom notárskej zápisnice. Taktiež svedkyňa N., zamestnankyňa notárskeho úradu, potvrdila, že
pred súdom prečítala obsah splnomocnenia, a odporkyňa v 1. rade vedela, že v splnomocnení sú

uvádzané štyri pozemky. Vôľa navrhovateľa bola v konaní preukázaná výpoveďami svedkov S.. H., S.. I.,
svedkyne N.J., ktoré jasne potvrdili, že navrhovateľ a jeho dcéra vedeli o tom, že prevádzajú všetky štyri
pozemky, a formu prevodu dohodli s S.. H., a táto sa aj naplnila. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa,
že predal štyri pozemky za kúpnu cenu jedného, ale predal štyri pozemky za kúpnu cenu štyroch
pozemkov. Po zrušení rozsudku krajským súdom na pojednávaní uviedol, že odvolací súd uložil súdu

prvého stupňa oboznámiť sa ešte s trestným spisom, kde sa viedlo trestné konanie vo veci oznámenia
z podozrenia prečinu falšovania, pozmeňovania verejnej listiny, pričom z obsahu spisu vyplynulo, že
žiadne relevantné skutočnosti potrebné na rozhodnutie pred súdom prvého stupňa neboli v trestnom
konaní zistené. Údajné rozpory vo výpovediach, na ktoré poukazoval právny zástupca navrhovateľa,
nie sú pravdivé, a jednak vzhľadom na odlišný charakter konania trestného a občianskoprávneho je

logické, že na špecificky položené otázky v trestnom konaní, prípadne v občianskoprávnom konaní sa
vyjadrovali účastníci alebo svedkovia priamo k položeným otázkam, preto sa môže javiť ako údajný
rozpor vo výpovediach, čo rozhodne rozpor vo výpovediach nie je. Poukázal na výpoveď samotného
navrhovateľa, ktorý uviedol, že je vlastníkom jedného pozemku, vlastníkom ďalších pozemkov sú iné
osoby, a pritom uviedol, že keď už to na neho bolo prepísané, tak podal túto žalobu. Odporca v 2. rade

vyplatil na základe spornej kúpnej zmluvy kúpne ceny vlastníkom týchto pozemkov, pričom motívom
navrhovateľa je nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom, ktorých vlastníkom nikdy nebol, ako sám
tvrdí. Nevie, aká krivda sa udiala navrhovateľovi, keď sám tvrdí, že mal vôľu previesť vlastnícke právo
k pozemku, ktoré v skutočnosti aj previedol na odporcu v 2. rade, dostal zaplatené, tak, ako sa dohodli,
pričom nerozporuje ani výšku kúpnej ceny za tieto pozemky, a rovnako bolo vôľou ďalších vlastníkov

pána P. O. Q. tieto pozemky predať, pričom dostali finančné prostriedky za prevod týchto pozemkov.
Ak by súd rozhodol v prospech navrhovateľa, došlo by k jeho obohateniu, ktorý nechce pozemky vydať
pôvodným vlastníkom, ale je jeho úmyslom zmocniť sa týchto pozemkov, na ktoré nemá žiaden nárok,
čo je špekulatívne podľa § 3 OZ. Na strane navrhovateľa nešlo o žiaden omyl, vedel, že prevádza svojpozemok, a vedel o spôsobe, akým sa budú prevádzať ďalšie pozemky, preto nemožno uvažovať o
neplatnosti podľa § 49 OZ. Svoj pozemok previedol platnou zmluvou, a pokiaľ sa týka prevodu ďalších
vlastníkov, toto nie je predmetom tohto sporu, nakoľko nie je vlastníkom zvyšných pozemkov, a nemôže

sa domáhať ani určenia neplatnosti zmluvy. Odvolací súd nespochybnil skutkovú a právnu argumentáciu
súdu prvého stupňa, zaujal právny názor, že súd rozhodol predčasne, keďže sa neoboznámil s trestným
spisom. Z tohto vyplýva, že konanie je prerušené, nepodarilo sa zistiť skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
stíhanie konkrétnej osoby. Navrhovateľ nemá ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej
zmluvy vo vzťahu k ďalším trom pozemkom, a vo vzťahu k pozemku XXXX/XX nemôže byť úspešný,

keďže to bola jeho vôľa, ktorá nepopiera prevod vlastníckeho práva k pozemku na odporcu v 2. rade
za dohodnutú kúpnu cenu, ktorá bola riadne vyplatená. Žiadajú návrh zamietnuť, priznať náhradu trov
konania.

Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým spisovým materiálom
a výsluchom svedkov.

Zo zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade zo dňa 12. 11.
2012 súd zistil, že účastníci konania sa dohodli do 5. dní od usporiadania vlastníctva k parcele CKN
XXXX/XX uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude táto parcela za kúpnu cenu 2.463,-- €.

Zo splnomocnenia podpísaného N. C., ktorým splnomocnil svoju dcéru E. F. ku všetkým úkonom
súvisiacim a potrebným vykonať majetkovoprávne vysporiadanie v katastrálnom území I., zo dňa 25. 3.
2013 súd zistil, že predmetom tohto splnomocnenia sú pozemky a parcely CKN XXXX/XX, /., /., /..

Z notárskej zápisnice N 83/13 Nz 9808/13 zo dňa 26. 3. 2013 súd zistil, že odporkyňa v 2. rade podľa

plnej moci zastupovala navrhovateľa, ktorá žiadala spísať osvedčenie vyhlásenia o vydržaní podľa §
63 Zákona č. 397/2000 Z.z. a § 134 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktorých výlučným
vlastníkom je navrhovateľ, a to k parcelám CKN č. XXXX/XX, /., /., /., ktorý nadobudol na základe tejto
zápisnice k týmto nehnuteľnostiam vlastnícke právo vydržaním ku dňu 1. 1. 1961.

Z prepúšťacej správy Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca súd zistil, že navrhovateľ bol
hospitalizovaný v nemocnici od 24. 3. 2013 do 29. 3. 2013.

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej v I. dňa 26. 3. 2013 medzi predávajúcim navrhovateľom zastúpeným
odporkyňou v 1. rade a kupujúcim odporcom v 2. rade súd zistil, že predmetom tejto zmluvy je prevod

pozemkov parciel CKN XXXX/XX, /., /., /..

Zo spisu OR PZ odbor kriminálnej polície Martin č. ČVS:ORP-391/OEK-MT-2013 súd zistil, že
uznesením zo dňa 18.5.2015 vyšetrovateľ PZ prerušil konanie začaté pre prečin falšovanie a
pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa

§ 352 ods. 1, 2 Tr. zák. a prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť neznámy
páchateľ, z dôvodu, že sa nepodarilo ďalším šetrením zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné
stíhanie voči určitej osobe.

Svedok S.. P. I. na pojednávaní uviedol, že poskytol odporcovi pánovi B. právne poradenstvo ako

advokát, a v zmysle § 23 Zákona o advokácii je povinný vo veci zachovávať mlčanlivosť. Z tohto dôvodu
odmieta vo veci vypovedať.

Svedkyňa S.. A. I., notárka, na pojednávaní uviedla, že osobne účastníkov konania nepozná. Podľa
predvolania, kde sa v právnej veci uvádzajú účastníci, si pozrela, že vyhotovovala osvedčenie, kde

boli všetky podklady. Nepamätá si však žiadne iné skutočnosti týkajúce sa tohto osvedčenia. Podklady
k osvedčeniu nikdy nezabezpečuje sama, nevie, kto ich zabezpečoval, a má za to, že pokiaľ vydala
osvedčenie, doklady boli v poriadku. Trovy vždy platí ten, kto je prítomný. Pamätá si, že tam bola pani F.
na základe plnej moci, ktorú oboznámila s obsahom osvedčenia. V zmysle ods. 1 sa konkrétne pýtajú,
či sa nevedie nejaké ďalšie súdne konanie, spor o hranicu a podobne, pričom pani F. presne vedela, čo

je obsahom zápisnice. Vždy, keď ju vytlačia, dajú ju prečítať a podpísať. Taktiež sa pýtajú, či účastníci
rozumejú obsahu zápisnice. Ak by boli nejaké námietky, osvedčenie by nevydávala, pričom odporkyňa
v 2. rade voči zápisnici nič nenamietala.Svedkyňa U. N., pracovníčka notárky S.. A. I., k veci uviedla, že účastníkov konania pozná z videnia,
konkrétne ich nepozná. Odporkyňa v 2. rade je jej povedomá, asi u nich bola. Ona overovala podpis
navrhovateľa v nemocnici. Vždy, keď ide do terénu, účastníkovi konania oboznámi obsah celého

osvedčovaného dokumentu, aj v tomto prípade pánovi C. dokument prečítala, prečítala mu celé
splnomocnenie. Má za to, že bola pri tom prítomná aj odporkyňa v 1. rade, pretože samotní účastníci
konania, pokiaľ sa ide do terénu, si musia zabezpečiť odvoz a dovoz, a na príjmovom doklade za
vyúčtovanie podpisu je podpis pani F.. Pokiaľ sa overujú podpisy v nemocnici, vždy žiadajú, aby si
účastníci konania zabezpečili povolenie od primára, keďže sa im už stalo, že ich k pacientom aj nepustili.

Pokiaľ ide i o starších ľudí, keď im prečíta overovaný doklad, vyžiada si preukaz totožnosti, odpíše si
z neho všetky údaje, aby už nemusela ho brať na notársky úrad. Pýta sa kontrolné otázky, kedy sa
narodili, kde bývajú, či pozná niektorú osobu a podobne. Na základe toho potom prečíta dokument, a
keď povie, či súhlasí s týmto dokumentom, ak súhlasí, tak ho aj podpíše. Nie je lekár, preto spôsobilosť
ľudí kontroluje, alebo zisťuje práve kontrolnými otázkami. Pokiaľ by navrhovateľ nebol spôsobilý vnímať
obsah prečítaného splnomocnenia, ona by mu ho podpísať nedala. Vždy sa pýta, či dotyčný, ktorého

podpis má byť overený, je spôsobilý na právne úkony. Pokiaľ jej to nepovedia, tak ani overovať podpis
nejde, a práve preto na mieste samom kladie kontrolné otázky. Dcéra navrhovateľa bola prítomná pri
čítaní splnomocnenia, proti obsahu tohto splnomocnenia nenamietala, ona bola vlastne splnomocnenou
osobou.

Svedok S. P. na pojednávaní uviedol, že navrhovateľa, ako aj odporkyňu v 1. rade pozná, sú po rodine,
pána B. pozná z videnia. Jeho rodičia parcelu XXXX/XX odkúpili od K. J.. Bolo mu povedané, že pokiaľ
ide o vysporiadanie tohto pozemku, bol by najlepší prevod na pána C., ten má ohľadne toho papiere,
a navrhovateľ o tom vedel. Ako sa dojednal ohľadne vyplatenia ceny za pozemok s pánom B., ten
mu peniaze vyplatil, a on ich potom odovzdal svojej matke, žiadne problémy už potom ohľadne tohto

problému neboli. Nevie, ako sa na vyplácaní medzi sebou dohodli pán B. O. C.. Vedel, že pán C. K.á
papiere na svoje pozemky, ale nie na jeho, teda tak to počul, a pokiaľ ide o parcelu XXXX/XX, prišiel
za ním pán B., a pýtal sa, či tento pozemok je ich, on povedal, že matky. Potom sa spýtal matky, či ho
chce predať, matka s tým súhlasila, a preto ho predali. Matka nemala žiaden doklad o vlastníctve tohto
pozemku. Aj samotný navrhovateľ vie, že jeho matka ho kúpila v roku 1965. Potom prišli z družstva,

keď nakoniec zostala jeho matka sama, tak to už nevybavovala. Nikdy nikomu tento záhon neprenajali,
nevymenili ho, vždy ho užívali oni.

Svedkyňa S.. V. H. na pojednávaní uviedla, že účastníkov konania pozná z videnia. Navrhovateľa už
asi dva až tri roky dozadu, kedy bolo stretnutie občanov, kedy mal obecný úrad vykupovať pozemky

pod vlek na I.. Potom prišiel za ňou samotný navrhovateľ, a uviedol, že si chce vysporiadať aj svoje
iné pozemky, pričom mu povedala, aké doklady potrebuje, na čo on uviedol, že deti záujem nemajú.
Pripravovala zmluvu, aj plnú moc. Odporca v 2. rade za ňou prišiel v decembri 2012, doniesol jej 4
geometrické plány, každý na samostatný pozemok, a po preštudovaní týchto geometrických plánov
žiadala od neho ďalšie doklady potrebné na vysporiadanie, pričom pán C. jej doniesol Čd z roku 1950

alebo 1951, na základe ktorého mal kúpiť pozemky od svojho brata. Bolo však potrebné doložiť aj
iné doklady k vysporiadaniu. Po preštudovaní týchto doložených dokladov navrhla, že by bolo vhodné
vysporiadať tieto pozemky na pána C., ktorý mal to Čd z roku 1950 s tým, že on potom uzatvorí kúpnu
zmluvu, účastníci si to finančne vysporiadajú, za akú kúpnu cenu, ju to nezaujímalo. Bola to záležitosť
medzi nimi, oni súhlasili, a navrhovateľ vedel o tom, že budú tie pozemky na neho vysporiadané, on

povedal, že jeden je jeho, ostatné sú P. O. Q.. Urobilo sa to, ale potom navrhovateľ ochorel, a keď už
to bolo pripravené, prišla jeho dcéra, aj s odporcom v 2. rade, že navrhovateľ je v nemocnici, začal
krvácať, a chceli by teda zastúpiť. Uviedla, že je potrebné urobiť plnú moc, tak ju spísala, diktovala,
že ide o 4 parcely, ktoré boli nadiktované v plnej moci. Potom išli overovať ako plnú moc, tak aj kúpnu
zmluvu so všetkým, ako bolo treba. Nevie, ako sa finančne vysporiadali, a keď sa navrhovateľ vrátil z

nemocnice, začal rozprávať, že on predal iba jeden pozemok, a uvedené sú štyri pozemky, že čo, ak
za ním prídu tí ďalší, a budú od neho žiadať peniaze. Chcel nejaké čestné prehlásenie, aby mu ich
spísali, nech mu potvrdia, aj pán P. O. Q., že dostali peniaze, a nebudú si nárokovať finančné prostriedky
za tieto pozemky. Potom nevie, ako to ďalej skončilo, teraz je to na súde. Pán navrhovateľ vedel, že v
plnej moci, ako aj v kúpnej zmluve boli uvedené štyri pozemky, a nie jeden pozemok. S odporkyňou v

1. rade sa stretla pri vyhotovovaní plnej moci, a tá taktiež mala vedomosť o tom, že v plnej moci budú
uvedené štyri pozemky, a nie jeden pozemok. Vo všetkých plných mociach boli uvedené štyri pozemky,
nie jeden pozemok. V prípade, že by nebola konkrétne uvedená plná moc aj na účasť pri uzatvorení
kúpnej zmluvy, táto zmluva by neprešla bez takejto konkrétnej plnej moci na katastri. S odporkyňou v1. rade sa rozprávali o tejto plnej moci, bol jej známy obsah tejto plnej moci. Veľmi sa však ponáhľali,
o navrhovateľovi hovorili, akoby už bol vo veľmi zlom zdravotnom stave, chceli to urobiť, a ona jej túto
plnú moc dala do ruky. Odporkyňa v 1. rade bola prítomná pri vypracovaní splnomocnenia, keďže ho

vypracovali v kancelárii. Počula obsah diktátu, hneď potom išli do nemocnice za navrhovateľom s touto
plnom mocou. Pred vyhotovením splnomocnenia bola s navrhovateľom asi dvakrát, a po vyhotovení
splnomocnenia tiež prišiel párkrát, keďže chcel vypracovať čestné prehlásenie, aby nemusel vyplácať
ostatných spoluvlastníkov z ďalších troch pozemkov. Navrhovateľ vedel, že obsahom kúpnej zmluvy
budú štyri pozemky, nie jeden. Navrhovateľ uznával a uviedol, ktorý pozemok je jeho, ktorý pána P.,

a ktorý Q., pričom ona uviedla, že najlepšie predpoklady na vysporiadanie má navrhovateľ. Potom
nevedela, ako sa finančne vysporiadali, a tak, ako to uviedli, bolo to do zmluvy dané. Všetci podieloví
spoluvlastníci vedení v právnom stave nemali námietky proti tomu, aby sa vysporiadala parcela na pána
navrhovateľa. Návrh bol vypracovaný skôr, ako bol navrhovateľ v nemocnici, ale čakalo sa na podpísanie
a vyhotovenie notárskej zápisnice, pričom podielov spoluvlastníci sa vyjadrovali aj k vlastníctvu, a
uznávalivlastníctvoajpánaQ.,ajpánaP..Ajnaprieknámietkamnavrhovateľasitrvalnasvojejvýpovedi.

Stretla sa s navrhovateľom predtým, a jednoznačne vedel o tom, že predmetom prevodu majú byť štyri
pozemky, nie jeden, pričom, ako on uviedol, nemohli byť žiadne doklady skartované, keďže tieto museli
byť priložené k notárskej zápisnici, a taktiež nemohla byť opravovaná zmluva, keďže bola už na katastri,
a nijako sa nedalo do nej zasahovať.

Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1, 2 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony

vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho,
kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa§31ods.4OZakjepotrebné,abysaprávnyúkonurobilvpísomnejforme,musísaplnomocenstvo
udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho
úkonu.

Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu

odovzdať, a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu.

Podľa § 34 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad
vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo

k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou, a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby,
ktorých sa táto právna zmena týka.

Okresný súd v Čadci rozsudkom 5C/308/2013 zo dňa 24.7.2014 zamietol návrh navrhovateľa na
určenie neplatnosti právnych úkonov, a to splnomocnenia navrhovateľa odporkyni 1/ na uzatvorenie

kúpnej zmluvy s odporcom 2/ zo dňa 25.3.2013 a kúpnej zmluvy zo dňa 26.3.2013 uzatvorenej medzi
odporkyňou v 1. rade v mene navrhovateľa a odporcom v 2. rade z dôvodu, že nemal preukázanú
neexistenciu vážnosti vôle na prevod pozemkov ako navrhovateľa, tak aj odporkyne v 1. rade, nemal
preukázaný omyl vyvolaný odporcom v 3. rade, a taktiež nemal preukázaný rozpor s dobrými mravmi.Krajský súd v Žiline uznesením 5Co/3/2015-135 zo dňa 29.6.2015 rozsudok Okresného súdu v Čadci
zrušilzdôvodu,žesúdprvéhostupňavpredmetnejvecirozhodolpredčasne,nakoľkopredORPZMartin
odbor kriminálnej polície sa vedie vyšetrovanie okolností osvedčenia vlastníckeho práva k pozemkom

prevedeným kúpnou zmluvou, ktorej neplatnosť je predmetom skúmania v danom spore pod spisovou
značkou ČVS:ORP-491/OEK-MT-2013, preto nariadil Okresnému súdu v Čadci opätovne vypočuť
účastníkov konania, oboznámiť sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ako aj so spisom Policajného
zboru v Martine.

Zo spisu ČVS:ORP-491/OEK-MT-2013 súd zistil, že uznesením zo dňa 18.5.2015 bolo konanie
prerušené, keďže sa nepodarilo ďalším šetrením zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie
voči určitej osobe. Po vydaní tohto uznesenia OR PZ v Martine na žiadosť Okresného súdu v Čadci
zaslalo tento spis k tomuto konaniu k služobnej potrebe. Okresný súd v Čadci oznámil OR PZ v Martine,
že spis je potrebný k ďalšiemu dokazovaniu, nakoľko Krajský súd v Žiline zrušil rozsudok Okresného
súdu v Čadci práve z dôvodu vedenia tohto trestného konania, a okresný súd oznámil OR PZ v Martine,

že v prípade, ak dôjde k pokračovaniu v trestnom konaní, spis bude obratom vrátený. Avšak aj po
oboznámení sa s týmto trestným spisom nevyplynuli z neho žiadne relevantné skutočnosti potrebné
na rozhodnutie v tomto konaní, nakoľko v trestnom konaní žiadne zistené neboli. Taktiež z opätovného
vypočutia účastníkov konania a oboznámenia sa s listinnými dôkaznými prostriedkami súd zmenu
skutkového stavu nezistil.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Navrhovateľ v konaní má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti splnomocnenia a kúpnej

zmluvy, pretože bez tohto určenia by bolo právne postavenie navrhovateľa k pozemkom, ktoré boli
predmetom ako kúpnej zmluvy, tak aj splnomocnenia, neisté. Ak by súd na základe vykonaného
dokazovania určil tieto právne úkony za neplatné, odstránila by sa právna neistota právneho postavenia
navrhovateľa, ktorú nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.

Navrhovateľ v konaní namietal neplatnosť splnomocnenia, ktoré navrhovateľ udelil odporkyni 1/ na
uzatvorenie kúpnej zmluvy s odporcom 2/ zo dňa 25. 3. 2013 (ďalej len splnomocnenie), ako aj samotnej
kúpnej zmluvy zo dňa 26. 3. 2013 uzatvorenej medzi odporkyňou 1/ v mene navrhovateľa 2/ a odporcom
2/ (ďalej len kúpna zmluva), a žiadal zároveň určiť ich neplatnosť, a to z dôvodu neexistencie vážnosti
vôle na prevod pozemkov odporcovi 2/, ako to vyplýva z obsahu splnomocnenia a kúpnej zmluvy,

ktoré neprejavujú skutočnú vôľu navrhovateľa. Prejavujú inú vôľu, sú v nesúlade so skutočnou vôľou
navrhovateľa, skutkovo na základe omylu, ktorý vyvolal odporca 2/ vo vzťahu ako k navrhovateľovi, tak
aj k odporkyni 1/.

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,

ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon,
je prejav vôle. Musí existovať jednota vôle a jej prejavu, tieto dve zložky sa musia vyskytovať v
konkrétnom prípade simultánne, inak niet právneho úkonu. Aj keď je vôľa psychický vzťah konajúceho
človeka k zamýšľanému následku tohto konania, existencia vôle sa musí skúmať vždy konkrétne, pričom
východiskom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle. Vôľa sa spravidla, ak nevzniknú

pochybnosti, v každom jednotlivom prípade nedokazuje, dokazovanie tejto zložky právneho úkonu sa
skúma iba konkrétne a individuálne, najčastejšie vtedy, ak vzniknú pochybnosti. Prejav vôle je akákoľvek
forma jej vonkajšieho manifestovania. Táto však musí byť poznateľná inými osobami, a nezáleží na
tom, akými prostriedkami sa táto poznateľnosť dosiahne. Kde niet vôle a prejavu, niet ani právneho
úkonu. Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu. Ak

prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný. § 49a OZ upravuje omyl vo
vôli, t.j. tzv. vnútorný omyl, ktorého právna podstata spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu
alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Základným predpokladom je, že omyl sa
týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila, inak povedané, ak by
nebolo omylu, došlo by k urobeniu právneho úkonu, pričom takýto omyl sa kvalifikuje ako podstatný

omyl. Kumulatívnym predpokladom je však aj subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu
(spravidla zmluvy), kedy druhý účastník musel omyl vyvolať, alebo aspoň o ňom musel vedieť. Právnym
dôsledkom právneho úkonu urobeného v omyle je relatívna neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a OZ.Navrhovateľ v konaní tvrdil, že mal vôľu previesť odporcovi v 2. rade len jeden pozemok parcelu číslo
XXXX/XX za kúpnu cenu 2.463,-- €k, ktorú svoju vôľu prejavil aj v zmluve o budúcej zmluve. Dňa 24.
až 29. 3. 2013 bol nečakane hospitalizovaný v nemocnici pre rakovinu žalúdka, išlo o život ohrozujúci

stav, najmä s prihliadnutím na jeho vek 91 rokov, a práve vtedy odporca v 2. rade naliehal na jeho
dcéru odporkyňu v 1. rade, ktorá konkrétny obsah zmluvy o budúcej zmluve nepoznala, avšak vedela o
tom, že navrhovateľ a odporca v 2. rade spolu jednali o prevode, aby si zabezpečila splnomocnenie na
prevod pozemku, pričom toto splnomocnenie pripravil odporca v 2. rade. Ten zabezpečil aj účasť notára
v nemocnici, kde sa však navrhovateľ ani odporkyňa s obsahom tohto splnomocnenia neoboznámili,

len ho podpísali. Aj keby ho odporkyňa v 1. rade prečítala, nevedela by ho náležite posúdiť, keďže
nepoznala konkrétny obsah zmluvy o budúcej zmluve. Následne dňa 26. 3. 2013 odporkyňa v 1. rade
na základe tohto splnomocnenia podpísala vyhotovenú notársku zápisnicu N 83/2013, ktorá obsahovala
osvedčenie vyhlásenia odporkyne 1/ o vydržaní výlučného vlastníckeho práva navrhovateľa k N. XXXX/
XX, /., /., /., a v tento istý deň bola na tom istom notárskom úrade medzi odporkyňou 1/, ako aj
odporcom 2/ uzatvorená kúpna zmluva, ktorú pripravil odporca 2/, a obsahovala prevod notárom štyroch

osvedčených pozemkov navrhovateľa za kúpnu cenu 2.463,-- €. Teda za cenu jedného pozemku
dohodnutého v zmluve o budúcej zmluve. Odporkyni v 1. rade tieto skutočnosti neboli známe, z toho
teda vyplýva, že medzi obsahom zmluvy o budúcej zmluve a obsahom splnomocnenia sú zásadné
nezhody a rozpor s plnením v neprospech navrhovateľa ktoré však odporkyňa v 1. rade nevyvolala. Na
základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že tvrdenie navrhovateľa, ako aj

odporkyne v 1. rade, že právne úkony - splnomocnenie a kúpna zmluva neprejavujú ich vôľu, ale vôľu
odporcu, ktorý ich uviedol do omylu, sú účelové a zavádzajúce, keďže sú v rozpore ako s výpoveďami
všetkých v konaní vypočutých svedkov, tak aj s predloženými písomnými dôkazmi. Svedkyňa S.. H.
v konaní vypovedala, že zmluvu pripravila na žiadosť navrhovateľa, ktorému uviedla, aké doklady
si má zabezpečiť, a keďže navrhovateľ mal Čd z roku 1950, na základe tohto dokladu bol najlepší

predpoklad vysporiadať aj ostatné pozemky, ku ktorým odporca 2/ doniesol geometrické plány. Išlo o
pozemky pána P. O. Q., ktorých navrhovateľ vlastnícke právo k týmto pozemkom uznával, a odporca v
2. rade by bol pána P. O. Q. vyplatil. Kúpna zmluva už bola vyhotovená, avšak v dôsledku nečakanej
hospitalizácie navrhovateľa bolo potrebné vyhotoviť plnú moc pre odporkyňu v 1. rade, pričom táto bola
s obsahom plnej moci oboznámená. Tvrdenia odporkyne, že nemala možnosť oboznámiť sa s obsahom

splnomocnenia, a ako už súd uviedol, sú zavádzajúce, keďže si ho mohla prečítať v aute, keď ju viezol
odporca v 2. rade do nemocnice k otcovi, respektíve keď ho čítala pracovníčka notárky v nemocnici pred
samotným navrhovateľom, ktorá v konaní potvrdila, že navrhovateľovi toto splnomocnenie prečítala,
keďže išlo o staršieho človeka, a na samom mieste mu kládla kontrolné otázky, aby mohla posúdiť, či bol
navrhovateľ spôsobilý vnímať obsah tohto prečítaného splnomocnenia, v opačnom prípade by mu ho

podpísať nedala. Odporkyňa v 1. rade aj pred notárkou vyhlásila, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom
štyroch, nie jedného pozemkov, pričom notársku zápisnicu N 83/2013 vlastnoručne na notárskom
úrade podpísala. Samotná notárka v konaní dosvedčila, že oboznámila odporkyňu 1/ s obsahom tejto
zápisnice,vždysapýta,čiúčastnícirozumejúobsahuzápisnice,čisaohľadompozemkovnevedúnejaké
spory, a nakoľko odporkyňa 1/ voči tejto zápisnici nič nenamietala, osvedčenie vydala, a dala odporkyni

podpísať. Pokiaľ by si bola odporkyňa vedomá, že má plnú moc na podpis len jedného pozemku, túto
skutočnosť by určite pred notárkou namietala. Odporkyňa 1/ v konaní tvrdila, že osvedčenie nevidela, ani
honepodpísala.Asijejhonotárkadalalenprečítaťapodpísať.Uviedla,ženevedela,koľkopodpisovdala
na notárstve, ale potvrdila, že notárka im kúpnu zmluvu aj za prítomnosti jej sestry prečítala. Je účelové
tvrdenie, že obsahu tejto notárskej zápisnice neporozumela, sú právne irelevantné. Nik jej nebránil, aby

sa obrátila na právnika, najmä keď, ako uvádzala, bola v ťažkom psychickom rozpoložení, a s ním mohla
tieto skutočnosti prejednať.

Súd sa stotožňuje s vyjadrením právneho zástupcu odporcu v 2. rade, že pokiaľ namietal právny
zástupca navrhovateľa rozpory vyplývajúce z vyšetrovacieho spisu medzi výpoveďami jednotlivých

účastníkov, ako aj svedkov, a to najmä rozpor výpovedí pána B., ako aj konfrontáciu medzi pánom B. a
pani H., tieto mohli vzniknúť vzhľadom na odlišný charakter konania trestného a občianskoprávneho,
vzhľadom na charakter špecificky položených otázok, ktoré sa môžu javiť ako údajný rozpor vo
výpovediach. V tomto konaní však súd výpovede jednotlivých účastníkov, ako aj svedkov nepovažoval
za rozporné, taktiež nepovažoval za právne relevantné, kedy vyplatil odporca v 2. rade pánov P. O. Q.,

nakoľko vyplatení boli.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, preto ho v celom
rozsahu zamietol. Súd je toho názoru, že účastníci zmluvy dospeli k dohode, že štyri pozemky urýchlenevysporiadajú na navrhovateľa, pričom navrhovateľovi bude vyplatená kúpna cena za jeho pozemok, a
ostatným užívateľom pozemkov, ktoré neboli vysporiadané, bude vyplatená ich kúpna cena, čo potvrdil
v konaní aj svedok P.. Neobstoja teda tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa, že navrhovateľ nemal

skutočnú vôľu preniesť vlastnícke právo k všetkým štyrom pozemkom, že tu chýba akákoľvek logika,
zámer alebo motív navrhovateľa, ktorý získal vlastnícke právo osvedčením, potom ich predal odporcovi
v 2. rade, a následne ich pýtal žalobou nazad. V konaní však pred zrušením rozsudku okresného súdu
krajským súdom tvrdil, že pokiaľ boli na neho zapísané, a teraz sú na neho, nech sú mu zaplatené. Až
po zrušení rozsudku krajským súdom, zrejme po poučení svojím právnym zástupcom, v konaní tvrdil,

že ich vráti skutočným vlastníkom, nechce ich, a žiadal zaplatiť len trovy. On samotný však žiadal, ako
vypovedala svedkyňa S.. H., o spísanie čestného prehlásenia, aby mu potvrdili páni P. O. Q., že dostali
peniaze za ich pozemky, a nebudú si nárokovať ďalšie finančné prostriedky za tieto pozemky.

V súčasnosti však podaným návrhom navrhovateľ žiadal určiť kúpnu zmluvu za neplatnú, a v prípade, že
by súd jeho návrhu vyhovel v zmysle § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, ak by súd rozhodol o neplatnosti

právneho úkonu, t.j. kúpnej zmluvy, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom, t.j.
vlastníctvo navrhovateľa ku všetkým štyrom parcelám XXXX/XX-XX, čím by naopak on neoprávnene
získal do vlastníctva ďalšie tri pozemky, za ktoré nikdy nezaplatil kúpnu cenu, a o ktorých vyhlásil,
že nie je ich vlastníkom. Účastníci zmluvy, ako aj ostatní užívatelia týchto pozemkov, však vedeli, že
formálne boli na navrhovateľa zapísané štyri pozemky, pričom bol vlastníkom len jedného, za ktorý mu

bola vyplatená kúpna cena, ako aj ostatným užívateľom týchto pozemkov, teda súd mal jednoznačne
preukázané z vykonaného dokazovania, že vôľou navrhovateľa bolo kúpnou zmluvou previesť štyri
pozemky na odporcu v 2. rade za kúpnu cenu štyroch pozemkov, pričom navrhovateľovi bola vyplatená
kúpna cena za pozemok /XX C.o výške 2.463,-- €, matke svedka S. P. bola vyplatená kúpna cena za
pozemok /XX, a pánovi Q. kúpna cena za pozemky /XX, /., aj keď neskôr.

Súd poukazuje na judikát Najvyššieho súdu ČR spisová značka 30Cdo/1251/2002, v zmysle ktorého
o ospravedlniteľný omyl nejde, pokiaľ mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť overiť si
skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, ak mala možnosť sa takémuto
omylu vyhnúť. Z uvedeného teda vyplýva, že súdna prax vychádza z toho, že úspech určitej osoby

dovolať sa v konkrétnom prípade neplatnosti právneho úkonu pre rozhodujúci omyl, avšak predpokladá,
žetátoosobapredtýmvyužilamožnosťoveriťsisamaskutočnostirozhodnépreurčenieprávnehoúkonu,
resp. že využije možnosť sa omylu tohto druhu vyhnúť, teda ak takáto osoba nemohla sa pri vyvinutí
obvyklej pozornosti, starostlivosti, ktorú možno od nej požadovať, poznať skutočný stav, t.j. šlo by o
tzv. ospravedlniteľný omyl. Z uvedeného teda vyplýva, že odporkyňa v 1. rade sa mala jednoznačne

pred podpisom plnomocenstva oboznámiť s obsahom tohto plnomocenstva, nič jej nebránilo v tom,
aby si ho prečítala, pričom neobstoja jej tvrdenia, že tomu nerozumela. Pokiaľ tomu nerozumela,
nemala to podpisovať, a mala sa obrátiť na nejakého právnika, a taktiež pokiaľ ide o podpis kúpnej
zmluvy, táto jej bola prečítaná, bola oboznámená s jej obsahom, takže sa nemôže vyhovárať na nejaký
omyl, a pokiaľ tejto zmluve nerozumela, nemala ju podpísať, a mala sa obrátiť na právnika, ktorý jej ju

vysvetlí. Nemôže sa teda vyhovárať, ako v záverečnej reči uviedla, že všetko na súde bolo klamstvo,
ona uvedené doklady nečítala, keď predtým ona sama nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodné
pre vykonanie právneho úkonu, resp. využiť túto možnosť omylu z tohto druhu sa vyhnúť. Nič jej v tom
nebránilo.

Súd považuje za nelogické tvrdenie navrhovateľa, nakoľko jeho ďalšie dve dcéry O. S. a W. J. mali
vedomosť o uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve, napriek tomu jediná odporkyňa v 1. rade, ktorá
sa o neho neustále stará, nevedela o uzatvorení tejto budúcej zmluvy, mala vedomosť o tom, že
navrhovateľ s odporcom 2/ jednali o prevode pozemkov, a napriek tomu dal navrhovateľ odporkyni v 1.
rade, ktorá nemala vedomosť o zmluve o budúcej zmluve splnomocnenie na majetkové vysporiadanie

nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom tejto zmluvy.

Pokiaľ navrhovateľ z opatrnosti namietal aj rozpor v týchto právnych úkonoch s dobrými mravmi podľa §
39 OZ, keďže sa odporca k týmto pozemkom dostal neslušným a nepoctivým konaním, ktoré je v rozpore
s prevažujúcou morálkou spoločnosti, súd poukazuje na vyššieuvedené skutočnosti, na to, že naopak

samotný navrhovateľ konal špekulatívne, ktorý pokiaľ by bola kúpna zmluva vyhlásená za neplatnú, v
zmysle § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona by bol on zapísaný ako vlastník štyroch pozemkov, pričom, ako
sám uviedol, je vlastníkom len jedného, a nakoľko mu zapísali aj ďalšie štyri, ktoré mu potom „zobrali“,
tak nech mu ich aj zaplatia. Ak by aj súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľbol uvedený odporcom v 2. rade do omylu, v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR publikovaného
v Právních rozhledech 2000 č. 12, skutočnosť, že účastník zmluvy uviedol iného účastníka do omylu,
nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi.

Na základe vykonaného dokazovania súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný,
nakoľko nemal preukázanú neexistenciu vážnosť vôle na prevod pozemkov ako navrhovateľa, tak aj
odporkyne v 1. rade. Nemal preukázaný omyl vyvolaný odporcom v 2. rade, a taktiež nemal preukázaný
rozpor s dobrými mravmi.

Keďže súd návrh zamietol v celom rozsahu, postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov v zmysle § 142
ods. 1 O.s.p., úspešnými účastníkmi konania sú odporcovia v rade 1/ a 2/, neúspešným je navrhovateľ.

Odporca v rade 2/ si uplatnil náhradu trov konania, ktoré vyčíslil vyúčtovaním z 8.2.2016. Žiadal priznať
náhradu trov konania vo výške 1576,87€ z titulu trov právneho zastúpenia.

Súd sa nestotožnil s výpočtom hodnoty sporu v podaní z 8.2.2016, ktorú hodnotu odporca 2/ určil sumou
15888€, tj. 3€ za 1m2. Súd pri určení hodnoty predmetu konania vychádzal z § 11 ods. 1 písm. a)
vyhlášky 655/2004 Z.z., teda základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna
trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo

ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Súd mal za to, že na určenie hodnoty predmetu konania
by bolo nutné vypracovať znalecký posudok resp. vykonať ďalšie dokazovanie, nakoľko odporca 2/
vychádzal z ceny pozemkov podľa zmluvy o budúcej zmluve resp. kúpnej zmluvy uzatvorených medzi
navrhovateľom resp. odporkyňou 1/ v jeho mene a odporcom 2/, avšak počas celého konania nepredložil
žiadny dôkaz o tom, že táto cena je dohodnutá vo výške, v ktorej sa v danej oblasti predávajú obdobné

pozemky. Súd sa výškou ceny pozemkov ani nezaoberal, keďže toto nebolo predmetom konania.
Postup, kedy by súd zisťoval cenu pozemkov ďalším dokazovaním, považuje za nehospodárny a mal za
opodstatnené aplikovať § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky 655/2004 Z.z., keďže hodnotu veci je možné zistiť
iba s nepomernými ťažkosťami. Základná sadzba je dvojnásobná, nakoľko v konaní išlo o dva predmety
konania ( určenie neplatnosti splnomocnenia a určenie neplatnosti kúpnej zmluvy).

Vzhľadom na uvedené bola sadzba za 1 úkon právnej služby v roku 2014 vo výške 123,70€ (základná
sadzba 61,85€ x 2) a v roku 2016 vo výške 132€ (základná sadzba 66€ x 2).

Režijný paušál bol priznaný vo výške 8,04€ za rok 2014 a 8,58€ za rok 2016.

Súd mal za preukázané a účelné vykonanie úkonov právnej služby nasledovne:

prevzatie a príprava zastúpenia z 22.1.2014.........................................................123,70€+8,04€
účasť na pojednávaní 17.2.2014.......................................................................... 123,70€+8,04€

účasť na pojednávaní 17.7.2014.......................................................................... 123,70€+8,04€
účasť na pojednávaní 8.2.2016................................................................................. 132€+8,04€
spolu..............................................................................................................................535,80 €
spolu vrátane DPH......................................................................................................642,96 €

Súd teda zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi 2/ trovy vo výške 642,96€ z titulu trov právneho
zastúpenia.

Odporkyni 1/ súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnila, a zo spisu jej
žiadne trovy nevyplývajú.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,

nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier),
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia.