Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415213790
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6415213790.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci starostlivosti súdu o mal.
deti: mal. Q. P., nar. XX. XX. XXXX a mal. Q. P., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom u matky, v konaní
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T. R., pracovisko W., deti
rodičov: matky L. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX F. T., štátnej občianky SR a otca

I. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. B. XXX, XXX XX F. T., štátny občan SR, v konaní právne
zastúpený Advokátska kancelária Mančíková, s. r. o., so sídlom Pečnianska 3, 851 01 Bratislava, v mene
ktorej koná JUDr. Eliška Mančíková, advokátka, o návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej
osobnej starostlivosti, o odvolaní matky maloletých detí proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 12P/86/2015-185 zo dňa 23. marca 2017 v spojení s uznesením Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 12P/86/2015-273 zo dňa 14. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Dopĺňací rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12P/86/2015-185 zo dňa 23. marca 2017
v spojení s uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12P/86/2015-273 zo dňa 14. novembra
2017 p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom dopĺňacím rozsudkom č. k. 12P/86/2015-185 zo dňa 23. 03. 2017
rozhodol, že obaja rodičia maloletých detí sú povinní nahradiť trovy štátu v rozsahu 50 % týchto trov,
každý z nich zvlášť. V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie
§ 49 ods. 1 a 3 CMP, ďalej na ustanovenie § 57, 58 Civilného mimosporového poriadku a tiež
na ustanovenia § 251 a 225 ods. 1, 2, 3 CSP. Uviedol, že súd uložil obom rodičom povinnosť
nahradiť trovy konania spočívajúce v náhrade vyúčtovaného znalečného za podaný znalecký úkon

súdom ustanovenou znalkyňou H.. E. U.. Súd vo výroku rozhodnutia rozhodol iba o nároku štátu na
náhradu týchto trov vzhľadom k tomu, že ich výška v tej dobe nebola ustálená. Náhradu trov konania
spojených s vykonaním znaleckých úkonov znalkyne súd uložil nahradiť obom účastníkom konania v
rovnakom rozsahu, nakoľko vzhľadom na charakter konania, bolo nariadenie znaleckého dokazovania
nevyhnutným podkladom na rozhodnutie súdu ohľadom vhodnosti danej formy starostlivosti o maloleté
deti. Súd na strane ani jedného z rodičov nevzhliadol okolnosti, ktoré by odôvodňovali ich oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov, či iných trov konania, či akékoľvek okolnosti hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré by súd vzhliadol dôvod na nepriznanie náhrady týchto trov konania. Uvedené trovy konania
vznikli z dôvodu potreby vykonať dokazovanie a tieto trovy konania nie je povinný znášať štát. keďže
pomer účastníkov konania na predmete konania je z dôvodu charakteru konania rovnaký, súd vo výroku
tohto rozhodnutia rozhodol o náhrade trov konania v rovnakom pomere pre oboch rodičov, teda vo výške
50 % z týchto trov.2. Proti dopĺňaciemu rozsudku dňa 02. 05. 2017 podala odvolanie matka maloletých detí. Uviedla,
že jej záujmom bolo dohodnúť sa s otcom ohľadom úpravy styku s maloletými deťmi, čo matka na
súde niekoľkokrát prezentovala. Nakoľko súdne konanie inicioval otec maloletých detí bez toho, že by

o tom matku maloletých detí informoval a tento chcel mať styk s maloletými deťmi upravený súdne,
nie je správne, aby matka bola ďalej potrestaná tým, že bude uhrádzať polovicu trov súvisiacich so
znaleckým dokazovaním. Ročný príjem otca je takmer 10 - násobne vyšší ako ročný príjem matky, čo
však doteraz súd nezobral na vedomie, preto nemožno posudzovať príjem otca a matky ako rovnocenný.
Súd by mal zobrať na vedomie aj otázku ekvity, ktorá je v tomto súdnom spore zatlačená do úzadia.

Ako to vyplýva zo znaleckého posudku 3/2016, otec ako nadpriemerne inteligentná osoba, navyše
osoba mužského pohlavia má nepochybne viac možností na zárobok a teda aj hradenie súdnych
poplatkov. Hradenie súdnych trov iniciovaných otcom zhoršujú ekonomickú situáciu matky, na ktorú
nemá pripravenú finančnú zábezpeku. Matka má za to, že rozhodnutie súdu zo dňa 09. 03. 2017
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež, že striedavá starostlivosť v prípade rodičov
maloletých detí nespĺňa svoj účel a nie je prípustné, aby správne orgány v rozhodovaní o skutkovo

zhodných alebo podobných prípadoch rozhodovali rozdielne. Navrhla, aby Okresný súd v Žiari nad
Hronom zmenil dopĺňací rozsudok tak, že trovy znalečného budú na ťarchu otca v celom rozsahu - teda
100 % týchto trov.

3. K vyjadreniu matky maloletých detí sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril otec

maloletých detí, ktorý uviedol, že rodičia sa nevedeli dohodnúť na výkone rodičovských práv, a preto
bolo potrebné, aby autoritatívne zasiahol súd a výkon týchto práv upravil. Výsledok súdneho konania
bol v záujme maloletých detí, takže obaja rodičia sú povinní sa podieľať na úhrade trov znaleckého
dokazovania. Matka tento záujem maloletých detí nie je schopná vnímať, čo otec maloletých detí
usudzuje z toho, že úhradu polovice trov znaleckého dokazovania vníma matka ako svoj „trest“.

Zárobkové pomery oboch rodičov boli podrobne analyzované v rozsudku vo veci samej. Preto otec
maloletých detí navrhol, aby odvolací súd uvedený dopĺňací rozsudok ako vecne správny v celom
rozsahu potvrdil.

4. V predchádzajúcom priebehu konania bola vec predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici

ako súdu odvolaciemu, pričom tento dňa 05. 09. 2017 spis vrátil bez rozhodnutia o odvolaní matky
maloletých detí proti dopĺňaciemu rozsudku č. k. 12P/86/2015-185 zo dňa 23. 03. 2017 s poukazom
na ustanovenie § 57 a 58 CSP a uviedol, že o trovách štátu rozhoduje súd prvej inštancie „ex offo“ v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Musí však rozhodnúť o nároku na náhradu trov, ale aj o výške
jediným rozhodnutím, teda tak, ako tomu bolo v doterajšej právnej úprave. Výrok dopĺňacieho rozsudku

týmto kritériám nezodpovedal pretože súd prvej inštancie vo výroku rozhodol len o nároku na náhradu
trov a nerozhodol o výške trov, čo odôvodnil tým, že o tejto výške bude rozhodnuté osobitným uznesením
po ustálený výšky trov. Tento postup súdu prvej inštancie však nezodpovedá postupu podľa § 58 CMP,
nakoľko tu neplatí postup súdu ako v sporových konaniach podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP. Preto krajský
súd vec vrátil súdu prvej inštancie na odstránenie vady dopĺňacieho rozsudku a uviedol, že po odstránení

súdprvejinštancievecopätovnepredložínarozhodnutieodvolaciemusúduoodvolanímatkymaloletých
detí (proti doĺňaciemu rozsudku).

5. V dôsledku uvedeného usmernenia Krajského súdu v Banskej Bystrici Okresný súd Žiar nad
Hronom vydal uznesenie č. k. 12P/86/2015-273 zo dňa 14. novembra 2017, ktorým rozhodol, že matka

maloletých detí je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 61,35 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia
(výrok I.) a otec maloletých detí je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 61,35 Eur do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia (výrok II.).

6.Vodôvodneníuzneseniasúdprvejinštancieuviedol,žeprinariaďovaníznaleckéhodokazovaniauložil

každému z rodičov maloletých detí osobitne povinnosť zložiť na účet súdu preddavok vo výške 200,-
Eur. Súd uzneseniami č. k. 12P/86/2015-77 zo dňa 05. 08. 2016 a č. k. 12P/86/2015-196 zo dňa 19. 04.
2017 priznal znalkyni za vypracovanie znaleckého posudku a účasť na pojednávaní odmenu v celkovej
výške 522,70 Eur. Suma vo výške 400,- Eur bola znalkyni vyplatená z preddavkov zložených na účet
súdu rodičmi maloletých detí. Zvyšná suma vo výške 122,70 Eur bola znalkyni vyplatená z rozpočtových

prostriedkov štátu. Nakoľko súd dopĺňacím rozsudkom zo dňa 23. 03. 2017 zaviazal každého z rodičov
povinnosťou nahradiť trovy štátu v pomere 50 %, súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP zaviazal každého z
rodičov maloletých detí nahradiť trovy štátu, každý vo výške 61,35 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.7.Vdôsledkuodvolaniakrajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporového
poriadku, ďalej len „CSP“) vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario doĺňací rozsudok súdu prvej inštancie v
spojení s uznesením č.k. 12P/86/2015 - 273 zo dňa 14. 11. 2017 v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP z
dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Odvolací súd uvádza, že odvolanie voči doĺňaciemu rozsudku súdu
prvej inštancie v spojení s uznesením podala matka maloletých detí, otec maloletých detí odvolanie proti
dopĺňaciemu rozsudku resp. uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o výške trov konania, nepodal.

8. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. V zmysle § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je rozhodnutím o
trovách konania (trovách štátu). Rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov štátu bolo

učinené dopĺňacím rozsudkom, následne o výške trov štátu bolo v zmysle usmernenia odvolacieho súdu
rozhodnuté samostatným uznesením. Rozhodnutie o trovách štátu má povahu uznesenia, a preto z
uvedeného dôvodu odvolací súd o predloženej veci rovnako rozhodoval uznesením.

11. Na základe podaného odvolania matky maloletých detí tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle

§ 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní dopĺňacieho rozsudku
a uznesenia súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní o náhrade trov štátu k správnemu záveru a rozhodnutie
náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220
ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania matky maloletých detí a odvolacie dôvody uvedené

v jej odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel odvolací súd k záveru,
že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným
v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd
zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie uložil obom rodičom povinnosť nahradiť trovy konania
spočívajúce v náhrade vyúčtovaného znalečného za podaný znalecký úkon súdom ustanovenou
znalkyňou H.. E. U.. Nariadenie znaleckého dokazovania bolo nevyhnutným predpokladom a podkladom
na rozhodnutie súdu ohľadom vhodnosti formy starostlivosti o maloleté deti a to formou striedavej
starostlivosti. Návrh veci samej na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti podával otec

maloletých detí, nakoľko ohľadom starostlivosti sa s matkou maloletých detí nevedeli dohodnúť
mimosúdne a rovnako nebol konsenzus medzi matkou a otcom maloletých detí ohľadom vhodnosti
striedavej starostlivosti. Nakoľko znalecké dokazovanie bolo vykonané práve na ustálenie tejto uvedenej
otázky, možno konštatovať, že znalecké dokazovanie bolo vykonané v záujme maloletých detí, a preto
v danom prípade nemožno aplikovať zásadu, že preddavková povinnosť (ako aj povinnosť náhrady

trov konania) zaťažuje vždy tú sporovú stranu, ktorá navrhla vykonanie príslušného dôkazu. Ak ide
o spoločný návrh resp. o návrh v tom zmysle, že na vykonaní dôkazu trvajú obidve strany resp. že
vykonanie takéhoto dôkazu je v záujme oboch strán, súd preddavkovú povinnosť pomerne rozdelí a
rovnakým spôsobom rozhodne pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

13. Individuálny režim má v rámci Civilného sporového poriadku znalecké dokazovanie, ktoré je
ex lege povinne preddavkované; s výnimkou strany, ktorej bolo priznané oslobodenie od súdneho
poplatku podľa § 254 CSP. Takýto subjekt nemožno zaťažiť povinnosťou zložiť preddavok na trovy
znaleckého dokazovania. Zákon však na tento účel výslovne vyžaduje, aby bolo strane oslobodenie od
súdneho poplatku riadne priznané. Nepostačuje čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku, zákonné

oslobodenie od súdneho poplatku, ani preukázané splnenie podmienok na oslobodenie od súdneho
poplatku. Strany musia v súvislosti so znaleckým dokazovaním zohľadniť, že štát vo všeobecnosti
neznáša trovy dôkazu, vrátane trov znaleckého dokazovania.14. Keďže v prejednávanej veci nebolo žiadnemu zo strán priznané oslobodenie od súdneho poplatku a
predovšetkým znalecké dokazovanie bolo vykonané v záujme maloletých detí a v konečnom dôsledku
v záujme oboch rodičov maloletých detí, ktorí nepochybne obaja sledujú najlepší záujem svojich

detí, súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu
50 % obom rodičom maloletých detí. Pokiaľ otec maloletých detí podal samotný návrh na začatie
konania (návrh na zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov), takýto jeho
postup je legitímnym naplnením jeho rodičovského práva, a preto nemožno na neho prenášať bremeno
zodpovednosťzazavinenie(začatia)konania.Aksavtakomtoprebiehajúcomkonanípokúšalpreukázať

súdu oprávnenosť , odôvodnenosť a vhodnosť uvedenej formy starostlivosti o maloleté deti, striedavej
starostlivosti o maloleté deti, a to i prostredníctvom znaleckého dokazovania, i uvedený postup je
legitímnym naplnením jeho rodičovského práva a sleduje najlepší záujem maloletých detí. Z uvedeného
dôvodu bolo správne a na mieste rozdeliť povinnosť náhrady trov štátu medzi oboch rodičov maloletých
detí a to rovným dielom.

15.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštancie,ktorýmsúduložilobomrodičom
maloletých detí povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu 50 % týchto trov každý z nich zvlášť a následne
osobitným uznesením rozhodol, že ako matka, tak aj otec maloletých detí je povinný nahradiť trovy
štátu vo výške 61,35 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia ako vecne správne. Správny je i
samotný výpočet, keď súd najprv pri nariaďovaní znaleckého dokazovania uložil každému z rodičov

maloletých detí osobitne povinnosť zložiť na účet súdu preddavok vo výške 200,- Eur. Trovy znaleckého
dokazovania predstavovali sumu celkom 522,70 Eur. Znalkyni bola vyplatená z preddavku zloženého
na účet súdu rodičmi suma 400,- Eur a zostávajúca suma vo výške 122,70 Eur bola vyplatená z
rozpočtových prostriedkov štátu. Nakoľko však štát nie je povinný uvedené trovy dôkazu znášať, súd
prvej inštancie dospel správne k záveru ohľadne výšky sumy 61,35 Eur, keď túto uložil každému rodičovi

zvlášť, nakoľko uvedená suma predstavuje polovicu celkovej štátom hradenej sumy 122,70 Eur.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s uznesením
o povinnosti nahradiť trovy štátu vo výške 61,35 Eur potvrdil ako vecne správny.

17. Záverom odvolací súd uvádza, že zo spisu vyplýva, že napriek podanému odvolaniu matka
maloletých detí jej uloženú povinnosť splnila a na účet súdu prvej inštancie uhradila dňa 27. 11. 2017
sumu 61, 35 eur. (viď čl. 274 spisu).

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd pri aplikácie ustanovenia § 396 ods. 1 CSP

a § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

19. Keďže v danej veci neprichádzala do úvahy aplikácie ustanovení týkajúcich sa náhrady trov konania
v zmysle § 53 až 55 CMP, odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

odvolacieho konania (§ 52 CMP).

20. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).