Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 3, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/528/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314227074

Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2314227074.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní pred JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: V., S., N..
XX.XX.XXXX, A. R.. N. XXX/XX, Š. a žalobkyne: V. S., N.. XX.X.XXXX, A. R.. N.S. XXX/XX, Š., obaja
zastúpení: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., IČO: 47 241 543, so sídlom Hlavná

6, Šaľa 927 01, proti žalovanému: J. N., N.. XX.X.XXXX, A. W.. W. XXX/X, Š. a žalovanej: W. N., N..
XX.X.XXXX, A. C..Č.. W.. Q.. Š. XXX/XX, Š., o zaplatenie 1.668,89 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť žalobcom istinu 512,55 Eur a

- poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 320 Eur od 26.2.2014 do 31.10.2014,

- poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 320 Eur od 26.4.2014 do 31.10.2014,

- poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 320 Eur od 26.5.2014 do 31.10.2014,

- poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 320 Eur od 26.6.2014 do 31.10.2014,

- poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 320 Eur od 26.7.2014 do 31.10.2014,

- poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 443,66 Eur od 1.11.2014 do zaplatenia,

- úrok z omeškania 5,15% ročne zo sumy 30 Eur od 27.6.2014 do zaplatenia,

- úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 38,89 Eur od 21.11.2014 do zaplatenia,

to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu v ostatnom zamieta.

III. Žalovaní sú spoločne a nerozdielne povinní nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 38,58%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia (manželia) sa žalobou doručenou súdu dňa 21.11.2014 domáhali zaplatenia istiny

1.668,89 Eur s prísl., pričom istina má pozostávať zo sumy 1.600 Eur z titulu nezaplatenia nájomného v
zmysle nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 8.3.2011 (č.l. 17-19) za mesiace 2/2014
až 7/2014, okrem mesiaca 3/2014. Sumu dlžného mesačného nájomného žalobcovia uplatnili v sume
320 Eur mesačne podľa čl. 3 nájomnej zmluvy. K jednotlivým dlžným sumám nájomného si žalobcovia
uplatnili poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile denne z dlžných súm odo dňa nasledujúceho po dnisplatnosti tej ktorej splátky do zaplatenia. Splatnosť jednotlivých súm nájomného je 20-teho v mesiaci,
ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa platí nájomné. Žalobcovia v tejto časti nároku poukázali na
uplatnenie § 710 a 697 OZ. Istina ďalej pozostáva zo sumy 30 Eur, ktorú za žalovaných dňa 4.6.2014

uhradili žalobcovia (č.l. 20) za obdobie 1-3/2014. Ďalšia časť istiny pozostáva zo sumy 38,89 Eur z
titulu vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2013 (č.l. 21-23), a to s odkazom na čl. 3
nájomnej zmluvy, ktoré uhradili žalobcovia dňa 24.10.2014. Žalobcovia v tejto časti nároku poukázali na
uplatnenie § 451 ods. 1 a § 454 OZ. Žalobcovia vyzvali (č.l. 8-14) žalovaných k úhradám uvedených súm,
avšak títo na výzvy nereagovali. K jednotlivým dlžným sumám bezdôvodného obohatenia si žalobcovia

uplatnili zákonný úrok z omeškania z dlžných súm, v prípade sumy 30 Eur počnúc od uplynutia lehoty
poskytnutej v prvej výzve na dobrovoľnú úhradu a v prípade sumy 38,89 Eur až odo dňa doručenia
žaloby, a to až do zaplatenia. Žalobcovia si ďalej uplatnili náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo
výške190,58Eurzaprevzatieaprípravuveciazaspísaniežaloby.Žalobcoviauplatniliprávonanáhradu
trov konania. Žalobcovia žiadali vydanie platobného rozkazu, event. rozsudku, ktorými súd prizná nároky
uplatnené žalobcami.

2. Súd uznesením č.k. 34Ro/833/2014-27 dňa 16.12.2014 vydal platobný rozkaz, ktorým vyhovel
návrhu žalobcov. Voči uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná 2/ odpor s tým, že žaloba
v časti údajného dlžného nájomného je nedôvodná, nakoľko podľa nej došlo k zániku nájomného
vzťahu. Žalovaní sú bývalí manželia, rozvedení rozsudkom, ppl. dňa 8.3.2010. Následná obrana,

počnúc doručením odporu spočívala v nasledovnom. V 2/2014 navštívila byt žalobkyňa, kedy bola v
byte prítomná žalovaná s tým, že žalobkyňa ponúkla žalovaným odkúpenie bytu. Žalovaná oznámila
žalobkyni, že nemajú záujem odkúpiť byt, ale že sa odsťahujú do 15.3.2014. Žalovaná súdu predložila
nájomnúzmluvunainýbytsozačiatkomnájmuod16.4.2014.Žalobkyňamalauviesť,žekeďbytpredajú,
budú sa musieť žalovaní odsťahovať skôr (do 2-3 týždňov). Žalovaná považovala uvedený rozhovor

za ústnu dohodu. Dohodli sa, že ustanovenia nájomnej zmluvy ohľadne výpovede, resp. dohody sa
neuplatnia. Zároveň sa mali žalobkyňa a žalovaná dohodnúť na tom, že nájomné za 2/2014 bude
uhradené zo zábezpeky. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 320 Eur mesačne, ale žalovaní hradili
vyššie sumy (č.l. 47-53) ako zábezpeku na nedoplatky a elektrinu. V čase nájmu žila žalovaná v byte
spolu so žalovaným. Žalovanej nebola doručená výzva k zaplateniu údajného dlhu zo strany žalobcov.

Kľúče od bytu odovzdala žalovaná žalovanému a žalovaný uviedol, že on ich odovzdal 15.3.2014
otcovi žalovaného, vtedy boli odpísané hodiny, a tento deň považoval za skončenie nájmu. Aj žalovaný
ďalej uviedol, že sumy nad rámec dohodnutého nájomného mali byť započítané na nedoplatky, a teda
podľa neho žalobcovia majú uhradiť sumu 250 Eur žalovaným. Žalovaní uviedli, že neboli dohodnutí so
žalobcami na dátume vyúčtovania zábezpeky. Žalobcovia nepreukázali, že došlo k dohode o zvýšení

nájomného. Ohľadne nedoplatku za internet volali žalovanej z SBD. Žalovaná mala za to, že túto
záležitosť vyriešil žalovaný. Právny zástupca žalovaných uviedol, že dohoda o zvýšení nájomného
nemusí byť na rozdiel od dohody o skončení nájmu písomná a poprel aj uzatvorenie ústnej dohody o
skončení nájmu. Uviedol, že v priebehu nájmu došlo k zvýšeniu nájomného a žalovaní aj platili vyššie
sumy ako bolo dohodnuté. Aj z sms komunikácie, ktorú predložil (č.l. 130-134) podľa neho vyplýva, že

žalovaní boli upozornení žalobcami, že nedošlo k skončeniu nájmu.

3. Súd na danú vec aplikoval najmä nasledovné právne normy: § 710, § 40 ods. 1, § 121 ods. 3, § 697,
§ 566 ods. 2, § 517 ods. 1 a 2, § 3 a 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 451, § 454, § 3 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

4. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 8.3.2011 došlo medzi nimi k uzatvoreniu nájomnej zmluvy na X-
J.. A. N. R. L.., so začiatkom nájmu 8.3.2011, na dobu neurčitú, pričom suma nájomného bola dohodnutá
v čl. 3 vo výške 320 Eur mesačne so splatnosťou 20-teho v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za
ktorý sa platí nájomné. Žalobcovia uviedli, že nedošlo k skončeniu nájmu. Žalovaná uviedla, že nájom

skončil na základe ústnej dohody dňa 15.3.2014 s tým, že byt prestali uvedeným dňom tiež užívať.
Žalovaný uviedol, že nájom skončil odovzdaním kľúčov od bytu dňa 15.3.2014. Žalobcovia sú podľa čl. 3
nájomnej zmluvy povinní platiť nájomné spoločne a nerozdielne. Podľa čl. 7 nájomnej zmluvy je možné
ukončiť nájomný vzťah dohodou. Ustanovenie § 710 OZ vyžaduje pre zánik bytu písomnú formu dohody.
Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda

účastníkov, je neplatný. Nakoľko medzi stranami nebolo sporné, že nedošlo k uzatvoreniu písomnej
dohody o skončení nájmu bytu, súd vyhodnotil, že k skončeniu nájmu dohodou dňa 15.3.2014, ani v
období, za ktoré žalobcovia uplatňujú nájomné, nedošlo, pričom prípadná ústna dohoda o skončenínájmu je v zmysle OZ absolútne neplatná. Teda za obdobie 2/2014 až 7/2014, okrem mesiaca 3/2014,
majú žalobcovia nárok na nájomné celkovo vo výške 1.600 Eur.

5. Žalobcovia si ďalej uplatňujú poplatok za internet, ktorý za žalovaných uhradili za mesiace 1-3/2014,
teda v čase kedy žalovaní byt užívali. Žalovaní nepopreli užívanie internetu do 15.3.2014. Žalovaná
uviedla, že bola kontaktovaná zo strany SBD s tým, aby tento záväzok uhradila. Nepoprela, že by sa
nemalo jednať o záväzok žalovaných, iba uviedla, že mala za to, že to vybavil žalovaný. Z uvedeného
dôvodu vznikol na strane žalovaných úhradou sumy zo strany žalobcov bezdôvodné obohatenie,

nakoľko žalobcovia plnili za nich sumu 30 Eur, čo preukázali žalobcovia listinným dôkazom, potvrdením
o úhrade (č.l. 20). Podľa čl. 3 nájomnej zmluvy nedoplatky na službách spojených s užívaním bytu sú
nájomcovia povinní uhradiť v lehotách splatnosti nedoplatkov. Súd má za preukázané, že za rok 2013
vznikol nedoplatok v zmysle vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok (č.l. 21-23) vo výške
38,89 Eur, ktorý žalovaní pred začatím súdneho sporu neuhradili. Aj v tomto prípade vzniklo na strane
žalovaných bezdôvodné obohatenie, nakoľko žalobcovia plnili za nich, čo aj v tomto prípade žalobcovia

preukázali listinným dôkazom, potvrdením o úhrade (č.l. 7).

6. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní uhrádzali v priebehu nájomného vzťahu sumy vyššie
ako bolo dohodnuté v čl. 3 nájomnej zmluvy. Žalovaná predložila listinné dôkazy (č.l. 47-53), z ktorých
vyplýva, že v niektorých mesiacoch trvania nájomného vzťahu uhrádzali žalovaní nad rámec sumy 320

Eur mesačne, čo žalobcovia nepopreli, ani netvrdili, že tieto sumy nad rámec 320 Eur mesačne boli
uhrádzané ako nájomné za iné mesiace. Žalobcovia tvrdili, že v priebehu trvania nájomného vzťahu
bolo medzi účastníkmi dohodnuté zvýšenie nájomného. Takúto dohodu žalovaní popreli a žalobcovia
v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázali existenciu takejto dohody, čo i len
ústnej. Na základe uvedeného má súd za to, že žalovaní uhradili nad rámec dohodnutého nájomného

sumu 1.156,34 Eur.

7. Žalobcom na základe hore uvedeného vznikol nárok voči žalovaným celkovo vo výške 1.668,89 Eur.
Žalovaní uhradili nad rámec dohodnutého nájomného 1.156,34 Eur. Žalovaní uviedli, že žalobcovia mali
uvedené plnenia započítať na ich záväzok z titulu nedoplatku na nájomnom, resp. službách. Túto obranu

uplatnili až v priebehu súdneho konania s tým, že nepreukázali a ani netvrdili, že došlo k dohode o
čase a spôsobe vyúčtovania údajnej zábezpeky. Súd vyhodnotil obranu žalovaných ako nárok z titulu
bezdôvodného obohatenia plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalobcovia v žalobe a v konaní
tvrdili, že nájomný vzťah naďalej trvá, čo je v rozpore s listinným dôkazom, ktorý predložili žalobcovia,
a to výpoveďou doručenou žalovanému dňa 19.6.2014. Súd má za to, že v predmetnom spore je v

súlade s § 3 ods. 1 OZ potrebné vyriešiť všetky vzájomné práva a povinnosti plynúce z predmetného
nájomného vzťahu, a ako deň kedy odpadol dôvod na zadržiavanie plnení poskytnutých žalovanými
nad rámec dohodnutého nájomného, súd určil deň kedy mala uplynúť výpovedná lehota na základe
predmetnej výpovede. Ako deň kedy odpadol dôvod na zadržiavanie čiastky prijatej žalobcami nad
rámec dohodnutého nájomného súd určil deň 31.10.2014, kedy mali podľa názoru súdu prenajímatelia, v

súlade s čl. 3 nájomnej zmluvy („Prípadné vzniklé preplatky za služby spojené s užívaním bytu prináležia
nájomcom..“) a dobrými mravmi, vyúčtovať nájomcom predmetné platby. Žalobcovia si neuplatnili
nájomné počnúc od 8/2014, preto súd započítal sumu, ktorú žalovaní preukázateľne zaplatili nad rámec
dohodnutého nájomného (1.156,34 Eur) v rozsahu v akom sa kryje s pohľadávkou žalobcov ohľadne
uplatneného nájomného (1.600 Eur), teda pohľadávka žalobcov z titulu nájomného je s účinnosťou od

1.11.2014 vo výške 512,55 Eur. Súd v ostatnom nárok žalobcov na istinu zamietol.

8. Súd priznal poplatok z omeškania z dlžných súm nájomného počnúc dňom, ktorý nasleduje po piatich
dňoch od splatnosti jednotlivých splátok (v súlade s § 697) do 31.10.2014 s tým, že k uvedenému dňu
súd započítal obranu žalovaných proti pohľadávke na nájomnom. Od 1.11.2014 súd priznal žalobcom

poplatok z omeškania zo sumy 1.600 - 1.156,34 = 443,66 Eur do zaplatenia. K sume 30 Eur prináležia
žalobcom zákonné úroky z omeškania od 27.6.2014, t.j. odo dňa kedy si ich uplatnili žalobcovia, teda
siedmym dňom od doručenia výzvy na úhradu. K sume 38,89 Eur prináležia žalobcom zákonné úroky z
omeškania od 21.11.2014, t.j. odo dňa ako si ich žalobcovia uplatnili. Žalobcovia si ďalej uplatnili náklady
spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 190,58 Eur za prevzatie a prípravu veci a spísanie žaloby. V

danom prípade sa jedná o úkony právnej služby, pričom tieto sú súčasťou rozhodovania súdu o náhrade
trov konania, preto tento nárok žalobcov súd nepriznal spôsobom uplatneným v žalobe. Súd priznal
nároky v súlade s vyššie uvedeným a v ostatnom žalobu zamietol.9. O trovách súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP a priznal žalobcom právo na náhradu trov
konania s ohľadom na ich čiastočný úspech v rozsahu 38,58% (69,29-30,71). Žalovaná preukázala,
že má zníženú, avšak nie vylúčenú možnosť vykonávať pracovnú činnosť. Žalovaný nijak nepreukázal

svoje tvrdenia preukazujúce ťažkú sociálnu situáciu, pričom tvrdenia súd považuje za nepostačujúce. Na
základe uvedeného súd dospel k záveru, že neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie
práva na náhradu trov konania vo vzťahu k časti nároku, v ktorom boli žalobcovia úspešní.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).