Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210208444
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7210208444.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a

členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa F. V. nar.
XX.XX.XXXX bývajúceho v K. na Q. C. č. X zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou (matkou) N. V.
nar. XX.X.XXXX bývajúcou v K. na Q. C. č. X proti odporcovi F. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v K. D.
W. č. XX zastúpenému JUDr. Rudolfom Manikom, PhD. advokátom so sídlom v Košiciach na Jantárovej
ul. č. 30 v konaní o určenie otcovstva a určenie výživného o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice II z 5.5.2016 č.k. 17C 52/2010-635 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
z 23.3.2017 č.k. 17C 52/2010-678 a dopĺňacím rozsudkom z 11.12.2017 č.k. 17C 52/2010-702 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacími rozsudkami vo výrokoch:
- o určení výživného od odporcu pre navrhovateľa za obdobie od 15.4.2010 do 1.6.2017,
- dlžnom výživnom za obdobie od 15.4.2010 do 31.5.2016,
- zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti za obdobie od 15.4.2010 do 31.5.2016.

M e n í rozsudok v spojení s dopĺňacími rozsudkami vo výrokoch:
- o určení výživného za obdobie od 2.6.2017 do budúcna tak, že návrh na určenie výživného od 2.6.2017

do budúcna zamieta,
- o trovách konania účastníkov tak, že navrhovateľovi priznáva náhradu trov konania od odporcu vo
výške 266 €, ktoré je mu odporca povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 5.5.2016 č.k. 17C 52/2010-635 zaviazal odporcu prispievať na výživu
navrhovateľa 200 € mesačne od 1.6.2016 do budúcna vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred
k rukám navrhovateľa. Dlžné výživné v sume 10.779,77 € zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi v
lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania a o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhol, aby odvolací súd
zmenil rozsudok v prvom a druhom výroku tak, že ho zaviaže prispievať na výživu navrhovateľa 30
€ mesačne do budúcna a v časti zaostalého výživného mu určí úhradu v splátkach. Namietal, že súd
nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne posúdil vec. Na základe vykonaného dokazovania
nebolo preukázané odôvodnenie určenia výživného vo výške až 200 € mesačne. Domnieva sa, že
v predmetnej veci neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné

nezodpovedajúcepríjmomanijehomajetku.Od1.1.2014jevpracovnompomere,pričomjehopriemerný
plat je blízky minimálnej mzde a neumožňuje mu uhrádzať určené výživné 200 € mesačne, a to aj s
poukázaním na skutočnosť, že by mu nezostávalo životné minimum na jeho osobu a ďalšiu vyživovanú
osobu, jeho maloletého syna. Nevzdal sa bez vážneho dôvodu zárobku, lebo hoci od 18.1.1993do 2.12.2010 bol SZČO, práve z vážneho dôvodu - nulového príjmu z podnikania v roku 2010 po
skončení prenájmu baru Džemo v Drocárovom parku zo strany MÚMČ Košice Sídlisko KVP a z toho
vyplývajúcehonerentabilnéhopôsobeniana trhu,živnosťzrušil.Navyšeod2.12.2010do31.12.2013bol

nezamestnaný, uchádzač o zamestnanie, neevidovaný na ÚPSVaR, pričom z dôvodu vysokého veku a
nedisponovania žiadnym adekvátnym vzdelaním nemohol nájsť nijaké zamestnanie (ošetrovateľom by
tedanarozdielodtvrdeniasúdunaSlovenskupreabsenciuzdravotnejkvalifikáciebyťnemohol).Navyše
nemá žiadnu potencionalitu príjmov vzhľadom na jeho vek a na skutočnosť, že nezískal vzdelanie na
území SR a jeho stredoškolské vzdelanie z Juhoslávie nie je na Slovensku ani v EÚ nostrifikované.

Už vonkoncom sa nestotožňuje s aplikáciou hrubých príjmov spoločnosti TAMAM COMERC s.r.o., v
ktorej je spoločníkom a konateľom, na jeho príjem, keďže predmetná spoločnosť vykazuje vzhľadom na
prevahu nákladov pred príjmami dlhodobo účtovnú stratu a navyše z tejto nemá na odmene spoločníka
žiaden príjem. Okrem toho nesúhlasí ani s určením výživného v odôvodnení rozsudku po 170 € mesačne
za obdobie od 15.4. do 2.12.2010, keďže v tomto čase už výživné dcéram z prvého manželstva pre
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 7CoP 643/05 o zastavení konania o zvýšenie výživného ešte

z roku 2006 neplatil. Na rozdiel od jeho príjmu má matka žalobcu vysoké mesačné príjmy, keď zarába
viac ako 2.000 € mesačne a tiež má k navrhovateľovi vyživovaciu povinnosť. Za nepreskúmateľný
pokladá rozsudok aj vzhľadom na určenie enormne vysokej sumy zaostalého výživného 10.779,77 €
jednorazovou úhradou, pričom z výroku rozsudku nie je zrejmé, za aké obdobie a v akej mesačnej výške
k tejto sume súd došiel.

3. Navrhovateľ podal odvolanie proti výroku rozsudku o nepriznaní náhrady trov konania a žiadal v
tejto časti zmeniť rozsudok a zaviazať odporcu na zaplatenie trov konania vo výške 266 €, tak ako
bolo rozhodnuté v pôvodnom rozsudku Okresného súdu Košice II zo 16.11.2011 č.k. 17C 52/2010-393.
Tieto trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 66

€ a zo zálohy na trovy znaleckého dokazovania vo výške 200 €. Uviedol, že v pôvodnom konaní bola
jeho terajšia splnomocnená zástupkyňa (matka) v postavení navrhovateľky v 1. rade a on v postavení
navrhovateľa v 2. rade, nakoľko bol v čase podania návrhu maloletý. V priebehu konania, XX.XX.XXXX,
dovŕšil plnoletosť. V konaní bol úspešný, nakoľko súd vyhovel jeho žalobe o určenie otcovstva, ako aj
určenie výživného, preto má nárok na náhradu vzniknutých trov konania voči odporcovi v zmysle § 255

ods. 1 CSP. Súd nielenže nesprávne vo veci rozhodol o trovách, ale jeho rozhodnutie je v tejto časti aj
nepreskúmateľné, pretože neobsahuje žiadne dôvody ani odkaz na zákonné ustanovenie, podľa ktorého
o trovách rozhodol.

4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok v ním napadnutých výrokoch

potvrdiť. Uviedol, že odporca len opakuje argumenty, ktoré uvádzal v prvostupňovom konaní. Súd
vykonal dokazovanie a správne sa s nimi vysporiadal pri určení výživného, pričom sa riadil aj názorom
odvolacieho súdu vysloveným v jeho zrušujúcom uznesení 7CoP 81/2012-424. Odporca nedôvodne
uvádza argument o neplatení výživného dcéram v roku 2010, teda v období od podania návrhu, keďže
z listinných dôkazov - výpisu z účtu odporcu vedeného v ČSOB vyplýva, že vo vyššie uvedenom období

plnil vyživovaciu povinnosť voči dcéram vo výške po 170 € na každú z nich a pritom je nepodstatné,
či to bolo dobrovoľné plnenie alebo plnenie na základe rozhodnutia súdu. Ďalej uviedol, že súd pri
rozhodovaní zohľadnil celkové majetkové pomery, a teda aj príjmy jeho matky, ako aj otca preto
poukazovanie na túto skutočnosť je bez právneho významu. Podľa zákona má dieťa právny nárok na
výživné od oboch rodičov. Poukazovanie na príjmy jeho matky je nenáležité aj vzhľadom na skutočnosť,

že od jeho narodenia sa o neho výlučne starala len matka, ktorá zabezpečovala všetky jeho potreby
bez akéhokoľvek finančného prispenia odporcu a takýto stav pretrváva až doposiaľ. Matka pracuje
v zahraničí v záujme materiálneho zabezpečenia, ktoré by zárobkom v podmienkach na Slovensku
nedosiahla a on by tým bol ochudobnený. Na rozdiel od odporcu sa matka postarala o dosiahnutie
takého príjmu prácou v zahraničí, aby vedela zabezpečiť jeho potreby a táto skutočnosť nemôže byť

preto zohľadnená v prospech odporcu určením výživného v minimálnej výške. Vzhľadom na okolnosti
prípadu, keď odporca viac ako 23 rokov neprispieval na jeho výživu, nesúhlasí s povolením splátok
dlžného výživného. Odporca mal možnosť počas súdneho konania, ktoré trvá viac ako 5 rokov a ešte
stále nie je ukončené, vytvoriť si finančnú rezervu na splnenie si súdom určenej vyživovacej povinnosti.
Pre určenie majetkových pomerov odporcu nie je určujúca len výška mzdy, ale aj jeho celkové majetkové

pomery a tieto súd pri rozhodovaní zohľadnil, preto nie je podstatné, či má k dispozícii dlžnú sumu
10.779,77 €.5. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok v časti napadnutej navrhovateľom
potvrdiť. Vyjadril názor, že súd dostatočne zistil skutkový stav a správne ho posúdil, keď žiadnemu z
účastníkov konania náhradu trov nepriznal, ako je to v rozhodovacej praxi súdov v rámci rodinného práva

vrátane sporov o výživné ustálené. Navyše v predmetnom konaní nebola úspešná na 100 % ani jedna
zo strán konania, keďže navrhovateľ požadoval výživné až v sume 300 € mesačne, preto nepriznanie
náhrady trov konania je súladné aj s princípom úspechu v konaní.

6. Po predložení veci odvolaciemu súdu odvolací súd prípisom z 9.11.2016 vrátil vec súdu prvej inštancie

na rozhodnutie o celom predmete konania v súlade s odôvodnením napadnutého rozsudku, a to o určení
výživného pre navrhovateľa za obdobie od 15.4.2010 do 31.5.2016, o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej
časti a vo výroku o dlžnom výživnom na určenie časového ohraničenia, za ktoré súd prvej inštancie
dlžné výživné určil.

7. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom z 23.3.2017 č.k. 17C 52/2010-678 rozhodol tak, že dlžné

výživné za obdobie od 15.4.2010 do 2.12.2010 v sume 1.286,39 €, za obdobie od 2.12.2010 do
31.12.2013 v sume 3.693,38 € a za obdobie od 1.1.2014 do 31.5.2016 v sume 5.800 €, t.j. dlžné výživné
za obdobie od 15.4.2010 do 31.5.2016 v celkovej sume 10.779,77 € zaviazal odporcu zaplatiť k rukám
navrhovateľa do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti - za obdobie od 15.4.2010 do
2.12.2010 v sume 983,61 €, za obdobie od 2.12.2010 do 31.12.2013 v sume 7.387,05 € a za obdobie

od 1.1.2014 do 31.5.2016 v sume 2.900 €, t.j. v celkovej sume 11.270,66 € návrh zamietol.

8. Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku podal odvolanie odporca, v ktorom uviedol, že na základe
vykonaného dokazovania nebolo preukázané odôvodnenie zaplatenia zaostalého výživného vo výške
10.779,77 € naraz do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Domnieva sa, že v predmetnej veci neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, ktorým bolo určené zaplatenie zaostalého výživného naraz,
čo nezodpovedá jeho príjmom ani majetku. Od 1.1.2014 je v pracovnom pomere, pričom jeho priemerný
plat je blízky minimálnej mzde a neumožňuje mu uhradiť súdom určené zaostalé výživné naraz, a to aj
s poukázaním na skutočnosť, že by mu nezostávalo životné minimum na jeho osobu a na ním ďalšiu
vyživovanúosobu,jehomaloletéhosyna.Uviedol,žesanevzdalbezvážnychdôvodovzárobkuzdôvodu

vysokého veku a nedisponovania žiadnym adekvátnym vzdelaním, preto si dlhodobo nemohol nájsť
nijaké zamestnanie. Navyše nemal žiadnu potencionalitu príjmov vzhľadom na jeho vek a na skutočnosť,
že nezískal vzdelanie na území SR. V danej veci by mala byť podľa neho povinnosť uhradiť zaostalé
výživné vo výške ako bude určené po odvolacom konaní v splátkach popri bežnom výživnom a nie neraz.

9. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že odporca opäť opakuje argumenty, ktoré
uvádzal v prvostupňovom konaní, s ktorými sa súd vysporiadal. Nedôvodne uvádza argument, že
nemá žiadnu potencionalitu príjmov vzhľadom na vek a vzdelanie. Podľa výpisu z Obchodného registra
je odporca od 17.5.2013 jediným spoločníkom a konateľom firmy TAMAM COMERC s.r.o., ktorá
si celú budovu Jumbo centra na Masarykovej ul. č. 2 v Košiciach prenajala a na vlastné náklady

zrekonštruovala za účelom ďalšieho prenajímania obchodných a kancelárskych priestorov, ako aj
priestorov na organizovanie spoločenských a kultúrnych podujatí, čo vyplýva z oficiálnej internetovej
stánky Jumbo centra. Z tejto činnosti vykazuje TAMAM COMERC s.r.o. zisky (www.finstat.sk/47136529).
Sám odporca využíva v tomto objekte bývalú tanečnú sálu ako svoju kanceláriu, ktorú prezentoval
aj na sociálnej sieti. Okrem uvedených skutočností podľa oficiálnej internetovej stránky Jumbo centra

tu konkrétne pôsobí 41 rôznych firiem, podnikateľských subjektov či inštitúcií (pobočky bánk), ktorým
spoločnosť prenajíma priestory. Napríklad manželka odporcu prevádzkuje v priestoroch Jumbo centra
kvetinárstvo Dašena a právny zástupca odporcu má tam advokátsku kanceláriu. Odporca vykresľuje
svoje nedostatočné majetkové pomery - plat blízky minimálnej mzde, čo však podľa neho nie je
určujúce, nakoľko sa dá predpokladať, že plat si odporca ako jediný spoločník a konateľ účelovo určil

vo výške blízkej minimálnej mzde, aby vyvolal dojem insolventnosti. Pre určenie celkových majetkových
pomerov však nie je smerodajná len jeho mzda, ale uvádzané podnikateľské aktivity spoločnosti TAMAM
COMERC s.r.o. či schopnosť splácať úvery, ako aj vlastníctvo nehnuteľností, ktoré súd prvej inštancie
pri rozhodovaní korektne zohľadnil. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností je odporca spolu s manželkou
vlastníkom rodinného domu, skladu a pozemkov v okrese K. J., katastrálne územie V., LV č. XXXX

a č. XXX. Skutočnosť, že odporca navrhuje uhradiť dlžné výživné v splátkach, svedčí o tom, že
úhradu výživného zámerne odďaľuje a tým sa naďalej snaží vyhýbať plneniu vyživovacej povinnosti.
S povolením úhrady dlžného výživného v splátkach nesúhlasí aj vzhľadom na to, že odporca takmer
25 rokov na jeho výživu nijako neprispieval. Mal možnosť počas súdneho konania trvajúceho viacako 7 rokov vytvoriť si finančnú rezervu na splnenie súdom určenej povinnosti. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného, ako aj dlžného výživného potvrdil. Zároveň
oznámil, že vysokoškolské štúdium druhého stupňa ukončil štátnou skúškou 1.6.2017 a v ďalšom štúdiu

už pokračovať nebude. Od 2.6.2017 je nezamestnaný a evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. K
vyjadreniu pripojil potvrdenie o ukončení štúdia k 1.6.2017, kedy vykonal poslednú štátnu skúšku, diplom
o získaní titulu Mgr. v študijnom programe medzinárodné vzťahy na Stredoeurópskej vysokej škole v
Skalici z 1.6.2017 a oznámenie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 2.6.2017.

10. Odporca vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ neoprávnene stotožňuje
príjmy právnickej osoby s jeho príjmami. Zo spoločnosti TAMAM COMERC s.r.o. nemá iný príjem ako
mzdu, žiadne tantiémy ani podiel na zisku. Nie je fyzickou osobou podnikateľom a skutočne nemá žiadnu
potencionalitu príjmu s poukázaním na vek 53 rokov a nezískanie vzdelania v SR. Naopak navrhovateľ
ukončil 1.6.2017 ucelené vysokoškolské vzdelanie, preto by mu výživné po tomto dátume nemalo byť
priznané. Na rozdiel od tvrdenia navrhovateľa nemohol mu prispievať dlhodobo na jeho výživu, nakoľko

o údajnom otcovstve k nemu sa dozvedel až zo žaloby podanej jeho matkou v roku 2010, pričom matka
mu prezentovala ako otca iného muža žijúceho s ňou v spoločnej domácnosti. Na základe uvedeného
žiada, aby súd zmenil rozsudok a určil výživné 30 € mesačne od podania žaloby do 1.6.2017 a v časti
zaostalého výživného mu povolil úhradu v splátkach, a pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa voči trovám
konania, navrhol rozsudok potvrdiť.

11. Po predložení veci odvolaciemu súdu 27.10.2017 odvolací súd opäť zistil, že súd prvej inštancie
nerozhodol o celom predmete konania, a to o určení výživného od odporcu pre navrhovateľa za obdobie
od podania návrhu, teda od 15.4.2010 do 31.5.2016, preto opakovane vrátil vec súdu prvej inštancie na
rozhodnutie o celom predmete konania.

12. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom z 11.12.2017 č.k. 17C 52/2010-702 doplnil výrok rozsudku
a určil, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa za obdobie od 15.4.2010 do 1.12.2010
po 170 € mesačne, za obdobie od 2.12.2010 do 31.12.2013 po 100 € mesačne a za obdobie od 1.1.2014
do 31.5.2016 po 200 € mesačne.

13. Proti tomuto rozsudku podal opäť odvolanie odporca a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
a do mája 2017 určil minimálne zákonné výživné a návrh na určenie výživného od júna 2017
navrhol zamietnuť. Opäť namietal nesprávne právne posúdenie veci, pričom jeho príjem, ako aj
potencionalita jeho príjmu za uvedené obdobie mu neumožňovali platiť výživné vo výške stanovenej

súdom. Svoje podnikanie ako fyzická osoba v roku 2010 neukončil zo subjektívnych dôvodov, ale
preto, že v predchádzajúcich rokoch mu podľa predložených dokladov klesal príjem a v roku 2010 bol
dokonca nulový. Nakoľko podnikanie je podľa zákona č. 455/1991 Zb. činnosť vykonávaná za účelom
dosiahnutia zisku, ktorý v týchto rokoch nemal, musel aj vzhľadom na ukončenie platnosti zmluvy o
nájme podnikateľských priestorov podnikanie ukončiť. Následne bol nezamestnaný až do prijatia do

pracovného pomeru v spoločnosti TAMAM COMERC s.r.o., avšak nepoberanie akéhokoľvek príjmu za
uvedené obdobie, resp. príjem iba zo mzdy súd nezohľadnil. Opätovne zopakoval svoju argumentáciu
o vzdelaní, ktoré nie je nostrifikované na Slovensku, ako aj svoj vek, v dôsledku ktorého nemá na trhu
práce reálnu možnosť sa zamestnať.

14. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

15. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.18. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

21. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v

zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 CSP a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a vo vzťahu k výrokom o určení výživného od odporcu
pre navrhovateľa za obdobie od 15.4.2010 do 1.6.2017, dlžnom výživnom za obdobie od 15.4.2010 do
31.5.2016 a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti za obdobie od 15.4.2010 do 31.5.2016 dospel k
záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, pričom doplnil dokazovanie v intenciách

zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine,
v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v
konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými
podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia a s jeho závermi sa v plnom rozsahu
stotožňuje aj odvolací súd. Odporca v podaných odvolaniach neuviedol žiadne podstatné skutočnosti,

ktorébyspochybňovalizáverysúduprvejinštancie,pričomjehoodvolaciaargumentáciajetotožnásjeho
obranou v konaní na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd v napadnutom rozsudku vysporiadal. V tejto
súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie
tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto

prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav,
ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné,
neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces.

22. Súd prvej inštancie správne, zákonne a v súlade s rozhodovacou praxou vyhodnotil možnosti,
schopnosti a majetkové pomery odporcu ako povinného rodiča s prihliadnutím na zmeny pomerov,
ktoré u neho nastali v priebehu konania, pričom správne aplikoval princíp potencionality možností,
schopností a majetkových pomerov odporcu v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý má prednosť
pred princípom fakticity a takto na základe komplexného zhodnotenia zistených pomerov dospel k

odôvodnenému záveru o primeranosti určeného výživného v jednotlivých obdobiach.

23. Súd prvej inštancie správne ustálil aj dlh odporcu na výživnom a správne rozhodol aj o jeho splatnosti
s tým, že z ust. § 160 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj z ust. § 232
ods. 3 CSP účinného v čase rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že zákonnou lehotou na plnenie sú

3 dni, ktoré uplynú od právoplatnosti rozsudku. Súd však môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu, prípadne splátky peňažného plnenia, a to sám nezávisle na návrhu účastníkov konania, pričom
takúto výnimku zo splatnosti musí náležite odôvodniť úvahou, či povolenie takejto výhody je vhodné
so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo
na iné okolnosti prípadu. Súd je tiež povinný prihliadať aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to,

či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho
spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej 3-dňovej lehote. Zvláštnu
pozornosť je vždy potrebné venovať povoleniu výhody splátok alebo dlhšej splatnosti v konaniach
týkajúcich sa výživného a predovšetkým výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, ktoré
je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. V

tomto prejednávanom prípade ani odvolací súd nezistil žiadne závažné okolnosti, pre ktoré by bolo
potrebnéodporcuzvýhodňovaťďalšímisplátkami,prípadneumožniťmusplatenievdlhšejako30-dňovej
lehote, ako určil súd prvej inštancie, a to predovšetkým s poukazom na jeho postoj k plneniu vyživovacej
povinnosti, ktorá je jeho zákonnou povinnosťou, ktorá nevzniká až rozhodnutím súdu, keď napriek tomu,že za celé obdobie trvania súdneho konania, t.j. od 15.4.2010 na výživu navrhovateľa neprispieval a tiež
s prihliadnutím na to, že ani navrhovateľ nebol pri uspokojovaní svojich potrieb zvýhodnený možnosťami
splátok a musel ich uspokojovať tak, ako priebežne vznikali. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že

rozsudky o výživnom sú vykonateľné ich doručením (§ 44 CMP), preto prípadné nedoplatky odporcu na
bežnom výživnom od 1.6.2016 môže navrhovateľ uplatniť v prípadnom exekučnom konaní na podklade
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu.

24. Vzhľadom na to, že navrhovateľ v priebehu odvolacieho konania preukázateľne ukončil štúdium

na vysokej škole 1.6.2017, v súlade s ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine zanikla odkázanosť dieťaťa
na výživné poskytované mu rodičmi, keďže ukončenie prípravy na budúce povolanie, kedy nadobúda
všetky schopnosti pre zabezpečovanie vlastnej výživy svojou prácou, je najobvyklejším dôvodom zániku
vyživovacej povinnosti, a to bez ohľadu na to, či v skutočnosti do pracovného pomeru nastúpi, dospel
odvolací súd k záveru, že nárok navrhovateľa od 2.6.2017 nie je dôvodný, preto napadnutý rozsudok
o určení výživného za obdobie od 2.6.2017 do budúcna zmenil tak, že návrh navrhovateľa v tejto časti

zamietol.

25. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

26. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje
súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

27. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

28. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

29. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

30. Odvolací súd sa nestotožnil s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko základným predmetom konania bolo určenie
otcovstva odporcu k v tom čase maloletému navrhovateľovi, ktoré bolo zo zákona spojené s konaním
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, a to na základe návrhu podaného

15.4.2010 matkou navrhovateľa a maloletým navrhovateľom, ktorý v priebehu konania dovŕšil plnoletosť
16.11.2010, preto ostalo predmetom konania len určenie otcovstva a určenie výživného pre plnoletého
navrhovateľa. V priebehu konania matka navrhovateľa uplatnila trovy konania vo vzťahu k určeniu
otcovstva,atospočívajúcevzaplatenomsúdnompoplatkuzanávrh66€azloženompreddavkunatrovy
znaleckého dokazovania z odboru genetika, odvetvia analýza DNA v sume 200 €. Vzhľadom na to, že

rozsudkom súdu prvej inštancie zo 16.11.2011 bol odporca určený za otca navrhovateľa, bol navrhovateľ
vcelomrozsahuvkonaníúspešný,pretovsúlades§142ods.1O.s.p.účinnéhovčaserozhodnutiasúdu
prvejinštanciemalnároknanáhradutrovpotrebnýchnaúčelnéuplatňovanieprávaprotiodporcovi,ktorú
skutočnosť súd prvej inštancie opomenul, nakoľko napadnutým rozsudkom rozhodoval už len o určení
výživného od odporcu pre navrhovateľa. Vzhľadom na to, že odvolací súd rozhoduje už za účinnosti

CMP v súlade s jeho ust. § 395 ods. 1, 2, posudzoval nárok navrhovateľa na náhradu trov konania podľa
§53CMPspoukazomnato,ženavrhovateľbolvkonaníourčenierodičovstvaúspešný,pričomnávrhna
začatie konania podal za účinnosti O.s.p. a rovnako za účinnosti O.s.p. k určeniu rodičovstva (otcovstva)
došlo a podľa vtedy platnej právnej úpravy mal nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd preto považoval za spravodlivé priznať mu náhradu trov konania od odporcu v rozsahu

266 €, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 66 € a zaplateného preddavku na trovy
znaleckého dokazovania 200 € za súčasného splnenia podmienky pre rozhodovanie o trovách konania,
ktorým bolo podanie návrhu na ich priznanie (§ 151 ods. 1 vety prvej O.s.p., § 57 CMP). O trovách
súvisiaceho konania o výživnom súd rozhodovať nemohol, nakoľko návrh na ich priznanie podaný nebol.31. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).