Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Miroslav Osif
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/29/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213011770
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7213011770.2
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava
Tomčovčíka a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. apríla
2018, v trestnej veci proti L.. T. K., obžalovaného pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 ods.1 písm.a/, ods.2 písm.a/ Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Košice II zo dňa 11.1.2018 sp.zn. 4T/160/2013 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 11.1.2018 sp.zn. 4T/160/2013 bol obžalovaný T. K., nar.
XX.X.XXXX P. W., trvale bytom T. I. XXX, okr. W. - C. podľa § 285 písm. a) Tr.por. oslobodený spod
obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 2 Pv 492/2013, pre skutok právne kvalifikovaný ako
zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 2.9.2012 v presne nezistenom čase od 23.00 hod. do 00.32 hod. dňa 3.9.2012 v W. pred budovou L.
O. na ul. O. X, počas vykonávania služobnej činnosti, ako veliteľ hliadky W. G. L. W., bezdôvodne fyzicky
napadol poškodeného L. K. tým spôsobom, že najprv ho kopol a následne udrel rukou do oblasti tváre,
v dôsledku čoho poškodený L. K. spadol na zem a utrpel zranenie a to opuch dolnej pery a následne
ako vodič a zároveň veliteľ hliadky, odviezol poškodeného L. K. proti jeho vôli služobným motorovým
vozidlom zn. Š. C. ev. č. W. XXX V. za obec X., okr. W. - C., kde týmto spôsobom konal v rozpore s
ustanovením § 48 ods. 3 písm. a) Zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície SR
v znení neskorších predpisov,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie
a rozhodnutie. Svoj návrh odôvodnil tým, že sa nestotožnil s právnymi úvahami okresného súdu, ktorý
pri svojom rozhodovaní vychádzal predovšetkým z dôkazov a ich obsahu, a to v rozsahu ako boli
vykonané pred súdom prvého stupňa. Je pravdou, že poškodený L. K. pri svojom opakovanom výsluchu
odmietol vypovedať, ale pri svojom prvotnom výsluchu potvrdzoval okolnosti spáchania skutku tak, ako
sú uvádzané v obžalobe.
Podľa odvolateľa prvotné tvrdenia poškodeného L. K. napokon potvrdzuje aj záver znaleckého posudku
Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, ktorý vyhodnocoval záznam bezpečnostného kamerového systému
a podľa záverov tohto posudku je možné bezpečne určiť, že bol to práve obžalovaný T. K., ktorý kopol
poškodeného L. K. a tiež ho udrel tak, že v dôsledku úderu poškodený padol na zem. Rovnako zozabezpečeného videozáznamu je možné ustáliť aj to, že obžalovaný T. K. ako vodič motorového vozidla
a zároveň veliteľ hliadky poškodeného L. K. z miesta činu odviezol preč.
Z vyššie uvedených dôvodov preto podľa názoru odvolateľa nemožno sa stotožniť so záverom súdu,
že obsah videozáznamu je neurčitý. V neprospech obžalovaného T. K. svedčí aj lekárska správa
spracovaná neurologičkou T.. I. S.. z obsahu ktorej vyplýva, že poškodený L. K. mal utrpieť opuch pery.
V závere odvolateľ poukázal aj na výsluchy svedkov - príslušníkov C. L. P. N., U. J. H. K. C.Š., z ktorých
výpovedí je zrejmé, že kritického dňa pri P. B.J. X. našli poškodeného L. K. a ktorý im mal uviesť, že
ho zbili policajti.
Na podklade odvolania okresného prokurátora krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
V prvom rade odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že v zmysle ustanovenia § 1 Tr.por. o
kontradiktórnom konaní, súd rozhoduje spor dvoch strán, t.j. medzi prokurátorom, ktorý vystupuje
v pozícii žalobcu a na druhej strane obžalovaným a prípadne jeho obhajcom. Súd pritom nesmie
zasahovať do vykonávania dôkazov, tieto vykonávajú strany konania a súd len dohliada, aby boli
vykonávané zákonným spôsobom.
K argumentom okresného prokurátora, že v neprospech obžalovaného T. K. svedčia predovšetkým
výpovede príslušníkov polície C. L. P. N., ale predovšetkým záznamy bezpečnostnej kamery L. O.,
považuje odvolací súd za nutné zdôrazniť, že súd prvého stupňa sa neuspokojil so znaleckým posudkom
Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, v ktorom znalecký ústav prostredníctvom znalca vyhodnocoval tento
záznam takým spôsobom, že komentoval čo je na videozázname vidieť.
Odvolací súd zdôrazňuje, že znalecký posudok je dôkazom ako každý iný a nie je mu možné pripisovať
väčší význam, ako ktorémukoľvek zákonným spôsobom vykonanému dôkazu. Napokon súd podľa
svojho vnútorného presvedčenia jednotlivo, ako aj v ich súhrne hodnotí jednotlivé dôkazy, ktoré boli
získané zákonným spôsobom.
Nepochybil preto okresný súd, keď na podklade dôkazov v rozsahu, ako boli vykonané pred súdom
prvého stupňa, keď dospel k záveru, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Okresný súd správne poukázal predovšetkým na výpoveď
samotného poškodeného L. K. z hlavného pojednávania, ktorý oproti prípravnému konaniu na hlavnom
pojednávaní zmenil svoju výpoveď.
Poškodený L. K. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní si priznal svoje nesprávne konanie, ktoré však
ospravedlňoval tým, že v tej dobe sa liečil od závislosti na drogách a alkohole. Uznal, že neoprávnene
sa domáhal od lekárov, aby mu predpísali liek, ktorý on požadoval a keď to odmietli, dochádzalo ku
konfliktom, pri ktorých musela zasahovať aj polícia.
Konflikt s políciou pred poliklinikou malo s jeho osobou opakovane kritického dňa riešiť viacero policajtov.
Naposledy proti jeho osobe zasahovala asi skupina šiestich policajtov, ale on si nepamätá, že ktorý z
policajtov mal na neho zaútočiť, teda použiť fyzickú silu.
Takto zmenenú výpoveď poškodeného L. K. oproti výpovedi z prípravného konania okresný súd
preveroval dôkazmi, a to v rozsahu, ako to navrhovali strany konania. Predovšetkým výsluchom
svedkov, a to policajtov, ktorí sa zúčastnili na zákroku v budove L. B. D.. O. P. W., ako aj pred touto
budovou. Ani z jedného výsluchu nevyplynulo, aby bol to práve obžalovaný T. K., ktorý by bol napadol
poškodeného L. K. tým spôsobom, ako mu to dávala obžaloba za vinu.
Keďže poškodený L. K. na poliklinike robil neporiadok, agresívnym spôsobom sa domáhal predpísania
liekov, museli byť proti jeho osobe použité hmaty a chvaty za účelom zabezpečenia verejného poriadku.
Ani samotná skutočnosť, že poškodený L. K. kritického dňa bol nájdený inou hliadkou polície pri P. B.
X., bez ďalších dôkazov nesvedčí o tom, aby bol to obžalovaný T. K., ktorý ho služobným motorovým
vozidlom mal na toto miesto odviesť. Vykonanie takejto jazdy napokon nevyplýva ani z knihy jázdmotorového vozidla, s ktorým vykonávala služobnú činnosť kritického dňa policajná hliadka pod velením
obžalovaného T. K..
K samotnému dôkazu, akým bolo vyhodnotenie záznamu bezpečnostnej kamery L. O. P. W., aj odvolací
súd má za to, že vzhľadom na nízku kvalitu záznamu vôbec nie je zrejmé, kto zo zasahujúcich policajtov,
ktorí boli obstúpení okolo poškodeného L. K., mali prísť s ním do fyzického kontaktu. Zisťovanie takejto
osoby napokon nemôže prislúchať znalcovi, lebo úlohou znalca je riešiť odbornú otázku a nie otázku
právnu, resp. skutkovú tak, ako to vyplýva zo záverov vyššie citovaného znaleckého posudku Ústavu
súdneho inžinierstva Žilina.
Odvolací súd okrem už vyššie uvedeného v celom rozsahu poukazuje na podrobné dôvody uvádzané v
písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré si v celom rozsahu osvojuje a ničím viac nedopĺňa.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné
zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.