Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17Csp/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116218760
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116218760.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobkyne: K. M., rod. V., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, právne zastúpená: Mgr. Ľudmila Vorčáková, advokát so sídlom Národná
814/4, Žilina, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava,
IČO: 47 967 692, právne zastúpenému AK JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom
Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené rozhodnutím Okresného súdu Žilina č.k. 14C

107/2016-29 zo dňa 16.6.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co 274/2016-51 zo
dňa 7.9.2016, ktorým uložil zamestnávateľovi žalobkyne Mgr. Ladislavovi Hanuliakovi SOFT, s miestom
podnikania A. F. Kollára 231, Terchová, IČO: 14 227 614, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok
zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č.
6163341906 zo dňa 15.8.2006 a na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy
o úvere č. 4898722007 zo dňa 26.3.2007 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, a to až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

III. Žalovaný m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 20.7.2016 domáhala rozhodnutia, ktorým by bolo určené, a) že
dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. 6163341906 zo dňa 15.8.2006 v čl.
4 (pozn. súdu správne má byť článok 3) bod 4 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná,
b) že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere č. 6163341906 zo dňa 15.8.2006 v čl. 3 bod 1
takto: „Klient svojím podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s OP pre úver, sadzobníkom poplatkov,
oboznámením spotrebiteľa s niektorými zmluvnými podmienkami dostupnej pôžičky a oznámením o

úrokových sadzbách, súhlasí s ich obsahom a prijíma návrhy v nich predložené“, je ako neprijateľná
neplatná, c) určenie, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere č. 6163341906 zo dňa 15.8.2006
v čl. 3 bod 6 takto: „Klient svojím podpisom potvrdzuje, že PB si splnila povinnosť v zmysle § 93b ZoB“
je ako neprijateľná neplatná, d) že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č.
4898722007 zo dňa 26.3.2007 v čl. 4 (pozn. súdu správne má byť článok 3) bod 4 uzavretej medzi
žalobkyňou a žalovaným je neplatná, e) že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere č. 489872207
zo dňa 26.3.2007 v čl. 3 bod 1 takto: „Klient svojím podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s OP pre úver,

sadzobníkom poplatkov, oboznámením spotrebiteľa s niektorými zmluvnými podmienkami dostupnej
pôžičky a oznámením o úrokových sadzbách, súhlasí s ich obsahom a prijíma návrhy v nich predložené“
je ako neprijateľná neplatná, f) že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere č. 4898722007 zo dňa26.3.2007 v čl. 3 bod 7 takto: „Klient svojím podpisom potvrdzuje, že PB si splnila povinnosť v zmysle
§ 93b ZoB“ je ako neprijateľná neplatná.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že dňa 15.8.2006 uzatvorila zmluvu o úvere č. 6163341906 s
Poštovou bankou a.s., ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 50 tisíc Sk a zaviazala sa
predmetný úver zaplatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 1.490,- Sk s RPMN 25,59 % s celkovou
výškou nákladov na poskytnutý úver 34.565,79 Sk. Žalobkyňa sa dostala do omeškania s platením

mesačných splátok. Listom zo dňa 6.5.2016 adresovaným zamestnávateľovi žalobkyne bola predložená
dohoda o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy, ktorý bol zároveň vyzvaný na vykonanie zrážok zo mzdy.
Z výzvy vyplýva, že ku dňu spísania výzvy 6.5.2016 žalovaný má voči žalobkyni pohľadávku vo výške
2.941,74 eur. Následne žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobkyne v poradí druhú výzvu zo dňa
13.5.2016 a z jej obsahu vyplýva, že dňa 15.12.2010 uzavrela Poštová banka ako postupca a spol.
BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávky a to v rozsahu ku

dňu spísania výzvy 13.5.2016 a žalovaný má voči žalobkyni pohľadávku vo výške 2.927,30 eur.

3. Dňa 26.3.2007 žalobkyňa uzatvorila zmluvu o úvere č. 4898722007 s Poštovou bankou, a.s., ktorej
predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 50 tisíc Sk. Žalobkyňa sa zaviazala predmetný úver zaplatiť
v 60 mesačných splátkach vo výške 1.491,- Sk s RPMN 25,58 %, úroková sadzba 23 % ročne s

celkovou výškou nákladov za poskytnutý úver 34.614,34 Sk. Žalobkyňa sa dostala do omeškania s
platením mesačných splátok a listom zo dňa 6.5.2016 adresovaný zamestnávateľovi žalobkyne bola
predložená dohoda o zrážkach zo mzdy a z uvedenej výzvy vyplýva, že žalovaný eviduje voči žalobkyni
pohľadávkukudňupodpísaniuvýzvyvovýške3.873,55eur.Následnežalovanýzaslalzamestnávateľovi
žalobkyne v poradí druhú výzvu zo dňa 13.5.2016 a z jej obsahu vyplýva, že dňa 15.12.2010 uzavrela

Poštová banka ako postupca a spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupník zmluvu
o postúpení pohľadávky a ku dňu spísania výzvy 13.5.2016 žalovaný má voči žalobkyni pohľadávku vo
výške 3.861,34 eur.

4. V súlade s čl. 3 bod 4 zmluvy zo dňa 15.8.2006 a v súlade s čl. 3 bod 4 zmluvy zo dňa 26.3.2007

žalobkyňa považuje obe dohody o zrážkach zo mzdy za neplatné a rovnako má pochybnosti aj do
platnosti oboch zmlúv o úvere, a to z toho dôvodu, že obe zmluvy špecifikované v tomto podaní obsahujú
neprijateľné zmluvné podmienky. Obe zmluvy sú úžerné, náklady na poskytnuté úvery sú v hrubom
nepomere k poskytnutému úveru, ako aj obe zmluvy obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou
je rozhodcovská doložka (čl. 3 bod 4). V uvedenom formulári sa spotrebiteľ stručne odkazuje, že PB

si splnila povinnosť v zmysle § 93b zákona o bankách a takáto formulácia zmluvného ustanovenia
je nedostatočná vzhľadom k tomu, že ustanovenie neobsahuje obsah poučenia, za ktorým sa skrýva
rozhodcovská doložka. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Okresného súdu Skalica sp. zn. 1Er
1741/2011 zo dňa 3.9.2014, ktorým súd exekučné konanie vo veci žalobkyne zamietol a z uznesenia
vyplýva, že súd zistil, že exekučný titul, na základe ktorého navrhol oprávnený vykonať exekúciu nie je

spôsobilým exekučným titulom. Tiež uviedla, že rovnako obe zmluvy majú formu formulárovej zmluvy,
čo vylučuje možnosť individuálneho dojednania zmluvných náležitostí z pohľadu zákonných úprav, práv
spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom
zmeniť obsah zmluvy, nemôže vyjednávať a jedinou alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu.

5. Predmetom konania je určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je obsahom zmluvy o
úvere č. 6163341906 zo dňa 15.8.2006 a zmluvy o úvere č. 4898722007 zo dňa 26.3.2007 (článok 3 bod
4) ako prostriedku na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzatvorenej medzi žalovaným a žalobkyňou,
ktorá má postavenie spotrebiteľa a určenie neplatnosti zmluvnej podmienky, ktorá je obsahom týchto
zmlúv vymedzených v čl. 3 bod 1 a 6, a v čl. 3 bod 1 a 7. Naliehavý právny záujem žalobkyňa

preukazuje tým, že na základe obsahu výzvy zo dňa 6.5.2016 a výzvy zo dňa 13.5.2016, podľa ktorých
žalovaný upozorňuje zamestnávateľa žalobkyne na to, že pokiaľ z jeho strany nedôjde k vykonávaniu
zrážok zo mzdy žalobkyne si bude žalovaný uplatňovať nárok na náhradu spôsobenej škody vo výške
neuspokojenej pohľadávky uplatňovať súdnou cestou, a preto zamestnávateľ žalobkyne z opatrnosti
pristúpil k vykonávaniu zrážok.

6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.10.2016 (č.l. 39) k podanej žalobe žiadal žalobu
v celom rozsahu zamietnuť. Vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu tento spor prejednávať.
Tiež vzniesol námietku nedostatku procesnej podmienky, a to pasívnej vecnej legitimácie na stranežalovaného. Má zato, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo. Tiež
namieta nedostatok procesnej podmienky naliehavého právneho záujmu podľa ust. § 137 písm. c)
CSP. Nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pokiaľ by súd návrhu vyhovel,

žalobca by následne podal ďalší návrh na splnenie povinnosti. Poukázal na fakt, že právny predchodca
žalovaného už v r. 2008 realizoval dohodu o zrážkach zo mzdy v súvislosti s oboma zmluvami o úvere,
a preto je nepochopiteľné, že žalobkyňa realizuje naliehavý právny záujem zo zmluvy o úvere po 10
rokoch od podpisu zmluvy. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy súd má skúmať predovšetkým či jej
uzatvorenie skutočne spôsobilo nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a či táto ochrana poskytovaná

súdom neprekročí hranice prípustnosti a súd nebude chrániť spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu,
ale jeho nezodpovednosť ako zmluvnej strany, ktorá sa potom, čo nastali dôsledky porušenia povinnosti
dovoláva neplatnosti pre ňu „nevýhodnej podmienky“. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou
zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného
zabezpečovacieho inštitútu.

7. Na nariadené pojednávanie dňa 18.4.2018 sa strany sporu neustanovili. Právna zástupkyňa
žalobkyne podaním zo dňa 17.4.2008 neprítomnosť svoju ako i žalobkyne na pojednávaní ospravedlnila
a výslovne súhlasila, aby sa pojednávanie uskutočnilo v ich neprítomnosti a nežiadala o odročenie
pojednávania. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu doručenie predvolania mal riadne

vykázané,svojuneúčasťneospravedlnilaaninepožiadalzdôležitéhodôvoduoodročeniepojednávania.
Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.

8. Súd pri rozhodnutí vo veci vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z dôkazov produkovaných
stranami sporu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

9.Dňa15.8.2006uzavrelprávnypredchodcažalovanéhoPoštovábankaa.s.akoveriteľažalobkyňaako
dlžník úverovú zmluvu č. 6163341906, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.659,69 eur,
výška mesačnej splátky 49,45 eur v 60 mesačných splátkach s dátumom prvej splátky 15.9.2006, RPMN
25,59 %. Zmluva bola uzavretá vo forme predtlače právneho predchodcu žalovaného, ktorá súčasne

obsahovala v bode 4 znenie: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú dohodu o
zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 zákona č. 40/1964 Zb., ktorá je zabezpečením pohľadávky PB
vzniknutej zo ZoU. Klient udeľuje PB výslovný súhlas na predloženie dohody platiteľovi mzdy klienta.
Táto dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy, ako aj na iné príjmy klienta.“ Bod 6 citovanej
zmluvy znie: „Klient svojím podpisom potvrdzuje, že PB si splnila povinnosť v zmysle § 93b ZoB“.

10. Dňa 26.3.2007 uzavrel právny predchodca žalovaného Poštová banka ako veriteľ a žalobkyňa ako
dlžník zmluvu o úvere č. 4898722007, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 1.659,69 eur.
Celková výška mesačnej splátky 64,42 eur, v mesačných splátkach 60, dátum prvej 26.4.2007, RPMN
25,58 %, úroková sadzba 23 %. Zmluva bola uzavretá vo forme predtlače žalovaného, ktorá súčasne

obsahovala v bode 4: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú dohodu o zrážkach
zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky PB vzniknutej zo
ZoU“ a v bode 7: „Klient svojím podpisom potvrdzuje, že PB si splnila povinnosť v zmysle 93b ZoB.“
11. Uznesením Okresný súd Skalica č.k. 1Er 1741/2011 zo dňa 3.9.2014 (č.l. 24) exekúciu zastavil
a to po zistení, že uznesením č.k. 1Er 1741/2011 zo dňa 3.1.2012 bola žiadosť súdneho exekútora

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. v Bratislave
sp. zn. IIA0310031 zo dňa 10.6.2011 zamietnutá. Súdnemu exekútorovi nebolo v danej veci udelené
poverenie, keďže zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným
posudzoval ako spotrebiteľskú a rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, ktorá je

v zmysle § 53 ods. 4 absolútne neplatná a neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto je exekučný titul nulitný, ako exekučný titul
neúčinný.

12. S poukazom aj na vyššie uvedené súd vznesenú námietku žalovaného o nedostatku právomoci

vyhodnotil ako nedôvodnú ( § 7 ods. 1 a 2 CSP). V tomto konaní žalovaný predložil na výzvu súdu
dňa 2.1.2018 rozhodcovské doložky (čl. 89), od ktorých odvodzuje právomoc rozhodcovského súdu
prejednaťvecsamú atietobolidojednanéneplatne,apretoniejedanáprávomocrozhodcovskéhosúdu.13. Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy)
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

15. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) obsahuje
len demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok, preto kľúčová bola a aj je všeobecná definícia
uvedená v ods. 1.

16. Podľa § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť

písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
nežbybolizrážkyprivýkonerozhodnutia.Protiplatiteľovimzdynadobúdaveriteľprávonavýplatuzrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

17. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:

a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
18. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu

vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
19. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. (s účinnosťou od 1.1.2018) spotrebiteľ sa môže pred

súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
20. Vychádzajúc tak zo znenia citovaného ustanovenia § 137 písm. c) a d) CSP, ktorý zásadne
nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej
skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu, kedy priamo osobitný právny

predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia
tejto právnej skutočnosti s účinnosťou od 1.1.2018 (§ 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z.), podľa ktorého
spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tento zákon upravuje niektoré

podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
22. Pokiaľ ide o procesnú prípustnosť určovacej žaloby v časti o určenie neprijateľných zmluvných
podmienok v prípade ochrany práv spotrebiteľa a s poukazom na úmysel zákonodarcu v doplnení

úpravy § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. súd procesnú prípustnosť určovacej žaloby podľa ust. §
137 písm. d) CSP v prípade ochrany práv spotrebiteľa do istej miery modifikuje ustanovením § 298
ods. 1 CSP, ktoré podľa názoru súdu umožňuje aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka
používaná dodávateľom spotrebiteľskej zmluvy alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná.

23. Súd dospel k záveru, že žalobu žalobkyne o určenie neprijateľných zmluvných podmienok je
procesneprípustnépreskúmaťvecne,výlučnelenzpohľaducitovanéhoust.§298ods.1CSPvzhľadom
k tomu, že v oboch prípadoch úverových zmlúv išlo o spotrebiteľské zmluvy. V zmysle citovaných
ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona účinného do 28.2.2010 možnopovažovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku len takú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá vyplýva z vopred dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy a jej obsah spotrebiteľ
nemohol individuálne ovplyvniť a súčasne (kumulatívne), ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
24. Súd konštatuje, že splnenie prvého predpokladu pre deklarovanie neprijateľnosti dotknutých
zmluvných podmienok (dohôd o zrážkach zo mzdy) a to, že vyplýva z vopred dodávateľom (žalovaným)
pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy a jej obsah spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť, bolo
naplnené, kedy táto zmluvná podmienka bola obsiahnutá vo vopred formulovanom znení predmetných

zmlúv v čl. 3 bod 4 tak zmluvy zo dňa 15.8.2006 a zmluvy zo dňa 26.3.2007 údajom, že podpisom
tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktoré znenie žalobkyňa
bez najmenších pochybností bola nútená prijať v celom rozsahu, ak chcela ako dlžník vstúpiť do ňou
primárne sledovaného zmluvného vzťahu so žalovaným ako veriteľom a získať tak spotrebiteľský úver.
25. Naplnenie druhého predpokladu pre deklarovanie neprijateľnosti dotknutých zmluvných podmienok
dohody o zrážkach zo mzdy, t.j. že spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa súd nevzhliadol. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551
Občianskeho zákonníka je právnym prostriedkom zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a
umožňuje veriteľovi uspokojiť svoju pohľadávku zrážkami zo mzdy, resp. z iného príjmu dlžníka bez
následného súhlasu dlžníka predložením dohody platiteľovi mzdy, resp. iného príjmu dlžníka. V čase
uzatvorenia predmetných úverových zmlúv a v nich zahrnutej dohody o zrážkach zo mzdy, tento právny

inštitút nebol akokoľvek vylúčený zo spotrebiteľských zmluvných vzťahov tak, ako je tomu s účinnosťou
novely zákona č. 250/2007 Z. z. od 1.5.2014 doplnením ust. § 5a ods. 1 písm. a), v zmysle ktorého je
neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby s výnimkou
prípadu, že táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej

uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Zákon tak v spornom čase neustanovoval žiadnu ingerenciu súdu
ako podmienku pre výkon zrážok zo mzdy a právne následky vyvolané uzavretím dohody o zrážkach
zo mzdy, resp. iného príjmu dlžníka nemožno apriori považovať za spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže nejde o právnu konštrukciu
vytvorenúuzavretoudohodouozrážkachzomzdy,resp.inéhopríjmudlžníka(spotrebiteľa),aleoprávnu

konštrukciu vytvorenú zákonnou právnou úpravou. Aj zo samotnej Smernice Rady 93/13 EHS vyplýva,
že neprijateľnou podmienkou nemôže byť taká dohoda, ktorá preberá obsah zákonnej úpravy tak, ako je
to v danom prípade, pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy upravenú v § 551 Občianskeho zákonníka.
26. Súd poukazuje na rozhodnutie použiteľné i pre danú vec, ktoré sa týka zásadne totožného
právneho problému len s iným zákonom upraveným zabezpečovacím právnym prostriedkom (záložným

právom a jeho výkonom prostredníctvom dobrovoľnej dražby) a to výklad Európskeho súdneho dvora
obsiahnutý v rozsudku vo veci C-34/2013 prejudiciálneho konania na návrh Krajského súdu v Prešove
vo vnútroštátnom spore Kušionová proti SMART Capital, a. s. o výklad smernice Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002,
s. 288) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných

praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady
84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 149, s. 22), vo svetle článku 38 Charty
základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a rozsudku Simmenthal (106/77, EU:C:1978:49).
Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku podal výklad, v zmysle ktorého: „1. Ustanovenia smernice

Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú
vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo
veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne
nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako
zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne

nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu
súdu, 2. Článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka
obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti
tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo
regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“

27. Pokiaľ ide o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v čl. 3 bod 1, 6 a 7 t.j. že spôsobovali
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nebola v
konaní preukázaná. Súd je toho názoru, že v danom prípade sa jedná o samotné vyhlásenie klienta, žesa oboznámil s obchodnými podmienkami, keďže zmluvu uzavrel. V danom prípade súd je toho názoru,
že spotrebiteľ - žalobkyňa nie je zbavená možnosti ochrany svojich práv poskytnutých jej právnymi
predpismi na jej ochranu, keďže jej nič nebráni domáhať sa žalobou proti žalovanému rozhodnutia

súdu, ktorým by bolo deklarované, či veriteľ má právo na plnenie zo strany spotrebiteľa vyplývajúcej z
ktorejkoľvek zmluvnej podmienky obsiahnutej v dotknutej spotrebiteľskej zmluve, napr. či má právo na
zaplatenie úrokov, poplatkov, zmluvnej pokuty a pod.
28. Žalobkyňa v návrhu uviedla dôvody, pre ktoré môže byť uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy
vyhlásená za neplatnú či už v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 39) alebo

podľa ustanovení o ochrane spotrebiteľa (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) ako neprijateľná
podmienka spotrebiteľskej zmluvy. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej
úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) je existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobkyne, ktorý musí byť v čase vyhlásenia
rozsudku daný.
29. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom žalovaného

Poštovou bankou zmluvu o úvere zo dňa 15.8.2006 a 26.3.2007, na základe ktorých jej boli poskytnuté
finančné prostriedky. Z dôvodu porušenia záväzku zo strany žalobkyne žalovaný ako právny nástupca
pôvodného veriteľa predložil zamestnávateľovi žalobkyne dohody o zrážkach zo mzdy. Určovací návrh
je prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia žalobkyne skôr, než toto jeho
postavenie bolo porušené, jeho cieľom je zásadné poskytnutie preventívnej ochrany, v čom spočíva

jeho rozdielnosť od žaloby na plnenie, ktorého uplatnenie prichádza do úvahy až vtedy, keď už právo
žalobkyne bolo porušené, takže jeho cieľom je reparácia. Ak by teda žalobkyňa bola toho názoru, že
žalovaný sa zrážkami z jej mzdy bezdôvodne obohacuje, mohla podať žalobu na vydanie bezdôvodného
obohatenia, kde by súd prejudiciálne riešil platnosť úverových zmlúv a dohôd o zrážkach zo mzdy.
Za nedovolenú považuje súdna prax takú určovaciu žalobu, ktorá neslúži podmienkach praktického

života, ale naopak, len k zbytočnému vyvolávaniu ďalších sporov. V prípade, ak by aj súd určil
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a takéto rozhodnutie by nadobudlo právoplatnosť, takto určený
právny pomer by len vyvolal sériu súdnych sporov, napr. na vydanie bezdôvodného obohatenia proti
žalovanému, nehovoriac o skutočnosti, že nikdy nebola samotná pohľadávka vyplývajúca z úverových
zmlúv uzavretých dňa 15.8.2006 a 26.3.2007 žalobkyňou spochybnená, čo znamená, že naozaj jej boli

poskytnuté finančné prostriedky zo strany právneho predchodcu žalovaného a tieto riadne nesplácala a
teda, že žalovaný by zase mohol podať proti nej žalobu na plnenie.
30. Platná právna úprava, ako aj jej aplikácia priznáva spotrebiteľom zvýšenú ochranu ich práv, ale ani
v spotrebiteľských sporoch nie je možné vydať rozsudok s určujúcim výrokom, ak takéto rozhodnutie
v konečnom dôsledku neodstráni právnu neistotu v danom vzťahu. Z uvedených dôvodov považoval

súd za potrebné žalobu zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu tak, ako to vyžaduje
ustanovenie § 137 písm. c), a pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky v danom prípade nešlo
o neprijateľné zmluvné podmienky. Súd je toho názoru, že spotrebiteľ sa môže domáhať určenia
v rozsudku neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve
iba za splnenia podmienky, že zároveň súd rozhoduje o spore vyplývajúcom z tejto spotrebiteľskej

zmluvy, kedy je zároveň fakticky vždy daný naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení.
Ak súd v takomto konaní rozhoduje o neplatnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve
bez návrhu (ex offo), skúmanie naliehavého právneho záujmu neprichádza do úvahy. Individuálny
spotrebiteľ ale už nemôže mať naliehavý právny záujem výlučne na určení neplatnosti neprijateľných
podmienok v spotrebiteľskej zmluve bez toho, aby sa zároveň domáhal ochrany svojich individuálnych

spotrebiteľských práv. Vyhovením takejto žalobe individuálneho spotrebiteľa by sa naplno nevyriešil stav
neistoty jeho právneho postavenia, ohrozenie jeho práva by tým nebolo odstránené a rozhodnutie o
danej určovacej žalobe by neznamenalo úplné vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu medzi
dodávateľom a žalobkyňou ako spotrebiteľom.
31. S poukazom na vyššie uvedené, že žalobkyňa domáha sa jedine určenia neprimeraných podmienok

v spotrebiteľskej zmluve bez toho, aby sa zároveň domáhala uplatnenia alebo ochrany svojich
spotrebiteľských práv súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
32. Podľa § 336 ods. 4 CSP, ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci
samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
33. Podľa § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej

inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta, alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.
34. Uznesením Okresný súd Žilina č.k. 14C 107/2016-29 zo dňa 16.6.2016 v spojené s rozhodnutím
Krajského súdu v Žiline 7Co 274/2016-51 zo dňa 7.9.2016 uložil zamestnávateľovi žalobkyne Mgr.Ladislavovi Hanuliakovi povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody
o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. 6163341906 z 15.8.2006 a č. 4898722007
z 26.3.2007 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci

samej.
35. Pokiaľ ide o zrušenie neodkladného opatrenia, možno konštatovať, že súd tiež bez návrhu zruší
uznesenie o neodkladnom opatrení vtedy, ak žaloba síce bola podaná, bola však odmietnutá alebo
zamietnutá, alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené. Touto právnou úpravou sa pokračuje v
koncepcii, podľa ktorej sa preferuje zrušenie neodkladného opatrenia rozhodnutím súdu pred zánikom

predbežného opatrenia ex lege kvôli právnej istote dotknutých subjektov. Výrok súdneho rozhodnutia
o zrušení neodkladného opatrenia podľa § 335 ods. 1 CSP je obligatórny a má vždy charakter tzv.
závisléhovýroku.Zásadnevšakplatí,ženeodkladnéopatreniejenezlučiteľnésprocesnýmneúspechom
žalobcu vo veci samej. Preto, ak bolo neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania (resp. pre
začatím konania) a samotná žaloba bola následne zamietnutá, súd neodkladné opatrenie zruší. O
zrušení neodkladného opatrenia rozhodne za daných okolností aj bez návrhu súd prvej inštancie z

úradnej povinnosti, a to osobitným výrokom, ktorý je súčasťou rozsudku o zamietnutí žaloby.
36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods.
1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalovaného vo veci tak,
že žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

38. O samotnej výške tejto náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).