Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 7, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/281/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3805213547
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3805213547.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Beáty Čupkovej v právnej veci žalobkyne L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T., D. XX, právne zastúpená JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Bojnická cesta
č. 7 proti žalovanému H. Dedičovi, nar. XX.XX.XXXX, bytom H., G. XX/X, právne zastúpený JUDr.
Zlaticou Hammerovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Švéniho 4/A, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
23.mája 2016, č.k. 8C/226/2005-679, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak,
že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné veci, definované vo výroku rozhodnutia, spolu
v hodnote 300,- eur, hodnotu obchodného podielu žalovaného v obchodnej spoločnosti PEDETRANS,
s.r.o. v hodnote 5.980,- eur, hodnotu členského podielu v OSBD Prievidza vo výške 38.400,- eur,
teda celkovú hodnotu 44.680,- eur. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci, spolu v
hodnote50,-eur,hodnotuživnostenskéhopodnikužalobkynesobchodnýmmenomL.C.-PEDETRANS

v zápornej hodnote s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 22.315,- eur, do 3 mesiacov
od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni odňal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v rozsahu jej
povinnosti nahradiť štátu trovy konania a jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vysporiadanie BSM.
Žalobkyňu a žalovaného spoločne a nerozdielne zaviazal zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM
vo výške 1.341,50 eur, do 3 dní o právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania a žalobkyňu a žalovaného zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu trovy
konania 3.536,04 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo
dňa 26.03.1988, ktoré bolo rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.09.2003. Vo
vzťahu k hnuteľným veciam medzi účastníkmi neboli sporné jednotlivé hnuteľné veci, ktoré po rozvode
účastníkov užíval žalovaný, hodnota týchto vecí bola spolu 300,- eur a hodnota veci užívané žalobkyňou
50,- eur. Rovnako medzi účastníkmi nebolo sporné, že rozsudkom OS Prievidza, ktorý nadobudol
právoplatnosť 15.01.2009 bolo rozhodnuté, že spoločný nájom žalobkyne a žalovaného k bytu sa

zrušuje s tým, že členom družstva bude žalovaný a zo znaleckého posudku vyplynulo, že hodnota bytu
predstavovala 38.400,- eur. Rovnako medzi účastníkmi nebolo sporné, že počas manželstva ako jediný
spoločník dňa 15.11.2002 založil žalovaný obchodnú spoločnosť PEDETRANS, s.r.o. a zo znaleckéhoposudku znaleckej organizácie vyplynulo, že všeobecná hodnota obchodného podielu v tejto spoločnosti
ku dňu 24.09.2013 predstavuje 5.980,- eur.

3. Ďalej bolo z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyňa 01.04.1995 začala podnikať
v rozsahu ohlasovaných živností pod obchodným menom L. C.. Následne nadobudla koncesované
živnosti v oblasti dopravy s tým, že žalobkyňa pod týmto obchodným menom prevádzkovala
maloobchod. Žalovaný v priebehu roku 2002 a 2003 za trvania manželstva vybral z podnikateľského
účtu výbermi v hotovosti sumu 467.000,- Sk, ktorých použitie na podnikateľské účely tohto podniku

nebolo zaúčtované. Z posudku znaleckej organizácie ďalej vyplynulo, že v majetku podniku žalobkyne
ku dňu 24.09.2003 boli hnuteľné veci v hodnote 2.300,- eur, cestné motorové vozidlá v hodnote
23.281,- eur a v súčasnosti podľa zhodného tvrdenia v hodnote 1.000,- eur, zásoby v hodnote 1.424,80
eur, pohľadávky v hodnote 196,81 eur, finančný majetok 5.691,97 eur. Podnik žalobkyne mal ku dňu
24.09.2003 bežné záväzky z obchodného styku vo výške 23,63 eur a záväzky z pôžičiek 21.576,05
eur. Hodnota podniku žalobkyne k 24.09.2013 predstavovala sumu 11.294,90 eur. Zo zhodných tvrdení

účastníkov ďalej vyplynulo, že všetky motorové vozidlá po rozvode manželstva účastníkov zostali proti
vôli žalobkyne vo faktickej držbe žalovaného. Vozidlá zostali v držbe žalovaného, ktorý mal od nich
kľúče, no užívať ich nemohol z dôvodu, že žalobkyňa z nich sňala evidenčné čísla a bez jej konania
ich nebolo možné opätovne prihlásiť tak, aby boli spôsobilé prevádzky. Okrem toho žalobkyňa pod
svojim obchodným menom v roku 2000 uzavrela so svojou sestrou zmluvu o pôžičke, podľa ktorej jej

malo byť odovzdaním požičaných 550.000,- Sk s tým, že ich žalobkyňa bude vracať v 24-mesačných
splátkach. Dňa 20.09.2004 pod svojim menom pod svojim menom uzavrela so svojou sestrou zmluvu
o pôžičke, podľa ktorej jej mala byť svedkyňou odovzdaním požičaných 300.000,- Sk s tým, že ich
žalobkyňa vráti do 31.03.2001. Túto zmluvu podpísali obe s tým, že zmluvu na strane žalobkyne
podpísal aj žalovaný, ktorý je označený ako manžel a spolupracujúca osoba. Žalovaný poskytnutie

uzavretie akýchkoľvek iných pôžičiek poprel, pričom o tejto pôžičke uviedol, že bola svedkyni splatená.
Svedkyňa si aj napriek splatnosti pôžičiek ich vrátenie žiadnym spôsobom nielen voči žalobkyni, ale ani
voči žalovanému neuplatnila, len sa so žalobkyňou bez vedomia žalovaného 06.05.2003 dohodla, že
žalobkyňa na základe týchto pôžičiek ďalej dlhuje celkovo 670.000,- Sk, pričom splatnosť tejto čiastky
sa predlžuje do 60 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia o vyporiadaní BSM alebo skončenia tohto

konania.

4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 149 ods. 1, 3, § 150, § 143
OZ s tým, že v náväznosti na zistený okruh hnuteľných vecí patriacich do BSM s prihliadnutím na § 143
OZ a vychádzajúc z toho, že časť vecí držala a užívala žalobkyňa, časť žalovaný podľa § 149 ods. 3 a §

150 OZ rozhodol tak, že tie veci, ktoré držala a užívala žalobkyňa prikázal do jej výlučného vlastníctva
a tie, ktoré držal a užíval žalovaný, prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného.

5. Rozsudkom OS Prievidza, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.01.2009 bolo rozhodnuté, že spoločný
nájom účastníkov k bytu sa zrušuje s tým, že členom družstva bude žalovaný, pričom zo znaleckého

posudku bolo zistené, že hodnota bytu predstavovala sumu 38.400,- eur. Po zrušení spoločného nájmu
bytu a určení toho, že členom družstva bude žalovaný, túto hodnotu nadobudol práve žalovaný. Preto
súdpodľa§149ods.3a§150OZrozhodoltak,žedovýlučnéhovlastníctvažalovanéhoprikázalhodnotu
členského podielu v bytovom družstve v hodnote 38.400,- eur.

6. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaný ako jediný spoločník 15.11.2002 založil
obchodnú spoločnosť PEDETRANS, s.r.o., pričom podľa znaleckého posudku všeobecná hodnota
obchodného podielu predstavovala ku dňu 24.09.2013 sumu 5.980,- eur. Žalovaný po zániku BSM zostal
spoločníkom spoločnosti, túto nadobudol počas trvania manželstva a preto súd rozhodol tak, že do
výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hodnotu obchodného podielu v hodnote 5.980,- eur.

7. Žalobkyňa v priebehu manželstva so žalovaným nadobudla podnik, teda podľa § 5 Obchodného
zákonníka súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek k podnikaniu, ku ktorému patria veci práva
a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku. Podnik môže
byť predmetom vlastníctva a vlastníkom podniku bola žalobkyňa. Podľa § 143 OZ treba jej podnik

považovať za súčasť BSM. Predmetom BSM je celý podnik a nie jednotlivé veci a práva na jednej strane
a záväzky na strane druhej. Preto bol nesprávny prístup účastníkov a to najmä samotnej žalobkyne,
ktorá podnik žiadala vyporiadať nie ako celok, ale len ako jeho jednotlivé zložky. Na tomto závere nemení
nič ani to, že na podnikaní žalobkyne sa zúčastňoval žalovaný bez jasného právneho základu, ktorýmnemožnopovažovaťto,žezpohľaduživnostenskéhobolpreniektoréživnostizodpovednýmzástupcom.
Konanie žalovaného, pri ktorom do podniku boli nadobudnuté rôzne veci, motorové vozidlá z podniku
sa niektoré hodnoty stratili a to napr. výber v hotovosti 467.000,- Sk boli úkonmi v mene a na účet

žalobkyne, ktorá sa kedykoľvek či už počas trvania alebo po zániku manželstva mohla domáhať proti
žalovanému či už vydania ním zadržovaných vozidiel alebo zaplatenia sumy 467.000,- Sk, ktoré boli
podľa žalobkyni vybraté žalovaným z jej účtu bez toho, aby s tým súhlasila, resp. bez toho, aby žalovaný
preukázal použitie týchto peňazí na úhradu záväzkov podniku. Preto pri vyporiadaní BSM, ktorého
súčasťou je podnik prevádzkovaný jedným z manželov, prichádza do úvahy len také vyporiadanie, kedy

bude hodnota podniku prikázaná do vlastníctva toho z manželov, v mene a účet, ktorého bol podnik
prevádzkovaný. Preto súd podľa § 149 ods. 3 a § 150 OZ rozhodol tak, že do výlučného vlastníctva
žalobkyne prikázal hodnotu živnostenského podniku s obchodným menom L. C. PEDETRANS.

8. Hodnota takéhoto majetku na účely vyporiadania BSM má byť v zásade hodnota čistého obchodného
imania podľa § 6 Obchodného zákonníka ku dňu zániku BSM. Takto by teda zásadne hodnota, ktorá

by mala byť prikázaná žalobkyni mala predstavovať čiastku 11.294,90 eur tak, ako to vyplynulo zo
znaleckéhodokazovania.Zvykonanéhodokazovaniavšaknadruhejstranevyplynulo,žecestnévozidlá,
ktoré ku dňu zániku BSM mali hodnotu 23.281,- eur, po zániku BSM žalobkyni nevydal žalovaný,
išlo o jeho protiprávne konanie, keďže vozidlá boli nadobudnuté do obchodného majetku žalobkyne.
Žalobkyňa na miesto toho, aby sa v roku 2003 domáhala do žalovaného vydania motorových vozidiel,

podala návrh na nariadenie nič neriešiaceho predbežného opatrenia. Žalobkyňa na miesto toho, aby sa
od žalovaného v roku 2003 domáhala zaplatenia údajne protiprávne z jej účtu žalovaným v roku 2002
a 2003 vybraných 467.000,- Sk sa až v priebehu konania vyporiadania BSM domáhala zohľadnenia
tejto skutočnosti pri jeho vyporiadaní. Na koniec žalobkyňa na miesto toho, aby vo vzťahu k svojej
údajnej veriteľke a veriteľke žalovaného konala spoločne a nerozdielne so žalovaným, konala voči tejto

veriteľke samostatne tak, že uznala žalovaným namietaný dlh. Celková hodnota podniku žalobkyne k
24.09.2013 prestavovala 11.294,90 eur. Všetky motorové vozidla z majetku podniku žalobkyne, ktorých
hodnota bola v čase zániku BSM 23.281,- eur, zostali proti vôli žalobkyne vo faktickej protiprávnej
držbe žalovaného. Tým podniku žalobkyne svojim protiprávnym konaním spôsobil škodu v zásade
sa rovnajúcej hodnote týchto motorových vozidiel. Preto súd pri určení hodnoty podniku žalobkyne

na túto skutočnosť prihliadol a hodnotu podniku žalobkyne na účely vyporiadania určil ako rozdiel
hodnoty majetku podniku k 24.09.2013 vo výške 32.894,58 eur, od ktorej odpočítal hodnotu protiprávne
zadržovaných vecí zo strany žalovaného, teda motorových vozidiel 23.281,- eur a hodnotu záväzkov
podniku žalobkyne 21.599,68 eur. Pri takomto postupe súd dospel k záveru, že podnik treba vysporiadať
tak, že jeho hodnota bola záporná, pričom táto záporná hodnota nemôže byť započítaná do vyporiadania

BSM, keďže k vzniku tejto zápornej hodnoty prispelo nielen protiprávne konanie žalovaného, ale aj
podnikateľskyzjavneneodôvodnenékonaniežalobkyne,ktorásaprotižalovanémunedomáhalavydania
svojich motorových vozidiel a ktorá k tretej osobe bez právneho dôvodu uznala svoje dlhy.

9. Z tohto je potom zrejmé, že ku dňu zániku BSM mali účastníci majetok v hodnote 44.730,- eur,

súčet hodnoty ich podielu v bytom družstve 38.400,- eur, obchodného podielu žalovaného v obchodnej
spoločnosti 5.980,- eur, hnuteľné veci v hodnote 350,- eur, pričom vyporiadaním žalobkyňa nadobudne
hodnotu 50,- eur a žalovaný 44.680,- eur. Vzhľadom na to, že podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa
vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké, je žalovaný povinný vyplatiť žalobkyňu
čiastkou 22.315,- eur, na zaplatenie ktorej súd žalovanému uložil lehotu do 3 mesiacov od právoplatnosti

rozsudku, keďže z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný disponoval takou hotovosťou,
ktorá by mu umožnila zaplatenie tejto čiastky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

10. Žalovanej bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov na základe jej pomerov s tým,
že s prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalobkyni právnym dôvodom vyporiadania BSM bola priznaná

proti žalovanému výplata sumy 22.315,- eur, do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Priznaním tejto
výplatysažalobkynivýraznezmeniapomeryapretosúdvsúlades§138ods.5O.s.p.odňaloslobodenie
od platenia súdnych poplatkov žalobkyni a to v rozsahu jej povinnosti nahradiť štátu trovy konania a
povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM.

11. V konaní o vyporiadaní BSM bol vysporiadaný majetok v hodnote 44.730,- eur z čoho súdny
poplatok predstavuje podľa sadzby v položke 6b sadzobníka súdnych poplatkov 1.341,50 eur, pričom
na zaplatenie tohto súdneho poplatku boli zaviazaní obaja účastníci spoločne podľa § 2 ods. 1 písm. c/
Zákona o súdnych poplatkoch v spojení s § 2 ods. 3 cit. zákona.12. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania s tým, že nebolo možné posúdiť aký bol pomer úspechu a neúspechu

účastníkov,keďžebolozrejmé,žeúčastnícisvojenávrhyprispôsobovalivýsledkomdokazovania.Okrem
toho súd považoval za neúčelný postup účastníkov, ktorý si v komplikovanom konaní o vyporiadanie
BSM dali zastupovať až po niekoľko rokov trvajúcom priebehu konania. Takto vynaložené trovy boli s
ohľadom na to, keby sa účastníci dali zastúpiť advokátmi neúčelné.

13. V priebehu konania vznikli štátu trovy spolu vo výške 3.536,04 eur s tým, že o náhrade trov konania
štátu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov uložil obom účastníkom, keďže
v konaní nebolo možné určiť pomer úspechu a neúspechu. Preto ich zaviazal spoločne a nerozdielne
k zaplateniu týchto trov, keďže solidarita zodpovedá preferovanej solidarite dlžníkov štátu tak, ako to
vyplýva z ust. § 2 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch.

14. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala, aby krajský súd ako súd
odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie
z dôvodu, že považovala rozhodnutie za nepreskúmateľné po stránke skutkovej i právnej. Vo vzťahu
k hnuteľným veciam súhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie s tým, že vo vzťahu k členskému
podielu v bytovom družstve bola hodnota podielov ohodnotená na sumu 38.400,- eur, pričom byt je vo

výlučnom užívaní žalovaného a s takýmto stavom musela súhlasiť a súhlasí preto aj s výškou hodnoty
podielu. Vo vzťahu k spoločnosti PEDETRANS, s.r.o., ktorého všeobecná hodnota obchodného podielu
predstavovala sumu 5.980,- eur bolo preukázané, že na jej založenie použil žalovaný zo spoločného
majetku viac. Jeho strata hneď pri založení spoločnosti sa nemala zohľadniť. Vo vzťahu k jej podnikaniu
pod obchodným menom L. C. - PEDETRANS, súd pochybil v ohodnocovaní jej obchodného podielu.

Súd dospel k záveru, že táto obchodná spoločnosť bola výlučne jej obchodnou činnosťou a ako ju
vykonávala bolo výlučne na nej. Nakoľko však obaja manželia spoločne podnikali a slúžili veci k výkonu
spoločného povolania ich oboch, je pravdou, že živnosť bola napísaná na ňu, avšak obaja podnikali
spolu a so spoločným majetkom, keď už nie inak, tak formou združenia v zmysle § 829 Občianskeho
zákonníka s tým, že majetok nadobúdali do BSM. Výlučne žalovaný obstarával motorové vozidlá, staral

sa o ne, robil údržbu, prevádzku, objednávky a prijímal platby. Ona zabezpečovala v tejto časti len
administratívu, pretože podávala daňové priznania za obe činnosti. Sám kúpil motorové vozidlo bez
jej súhlasu na jej meno. Predal bez jej súhlasu a vedomia vozidlá z majetku živnosti. Pokiaľ by aj súd
sa postavil k situácii tak, že ona jediná podnikala a manžel nerobil nič, tak by musel prihliadnuť na to,
kto a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Čo sa týka samotného ohodnotenia

majetku celý hnuteľný majetok bol vyporiadaný v rámci spoločného majetku manželov a zostali v
majetku zásoby, pohľadávky a finančný majetok. Motorové vozidlá boli ohodnotené na sumu 2.536,- eur,
pričom táto suma je zjavne neprimeraná o čom svedčí skutočnosť, že sa dohodli na rozdelení týchto
motorových vozidiel tak, že všetky prevezme žalovaný za sumu 1.000,- eur. Čo sa týka vád výpočtu
majetku spoločnosti a to preúčtovaním zásob tak, ako to vykonala znalecká organizácia poukázala

na to už v predchádzajúcich podaniach. Znalecký posudok bol nesprávny v tom, že sa prepočítali
ceny zásob predajnými cenami v čase, keď tieto veci neboli predané. T.z. že do ceny zásob zahrnul
aj predanú maržu, ktorá predstavovala jej budúci zisk, ktorý ešte v čase zániku BSM neexistoval.
Znalec vyčíslil hotovosť na sumu 146.950,18 Sk, avšak v tejto čiastke bola zahrnutá aj pôžička, ktorú
vrátila sestre. Pôžička bola zobratá 18.05.2003 vo výške 100.000,- Sk a vrátená 31.12.2003 vo výške

100.000,- Sk. Správne mal byť dlh splatený v hotovosti a o toto sa mala znížiť hodnota majetku firmy.
Do bezdpodielového spoluvlastníctva účastníkov patria aj vozidlá uvedené v návrhu, ktoré žalobkyňa
používa na podnikanie, lebo spoluvlastníctvo účastníkov nebolo zrušené počas trvania manželstva
a nebol upravený dohodou rozsah BSM rozšírením, ani zúžením. Toto sa konštatovalo v konaní o
návrhu na vydanie predbežného opatrenia vedenom na OS Prievidza. Rovnako v ďalšom rozhodnutí

OS Prievidza, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie predbežného opatrenia bolo konštatované,
že obe tieto rozhodnutia boli založené na právnej skutočnosti, že majetok, ktorý mali spoločne pri
podnikaní bol majetkom patriacim BSM. Čo sa týka pôžičiek od jej sestry, v prvom rade poukázala
na pôžičku zo dňa 20.09.2000, ktorú podpísali obaja ako manželia na sumu 300.000,- Sk a ktorá
nebola splatená. Ďalšiu pôžičku zo dňa 25.09.2000 vo výške 550.000,- Sk žalovaný poprel. Toto však

nemá oporu v skutočnosti, pretože už zo samotného peňažného denníka je zrejmé, že v tento deň, t.z.
25.09.2000 sa kupovalo motorové vozidlo za sumu 855.000,10 Sk. Oni finančné prostriedky nemali ako
to vyplývalo aj z finančného denníka. Čo sa týka zrušenia oslobodenia od platenia súdnych poplatkov
poukázala na tú skutočnosť, že žalovaný počas celej doby maril konanie, nechcel sa žiadnym spôsobomdohodnúť a žiadala, aby motorové vozidlá predali, pričom neskôr už len na šrot, alebo ich rozdelili počas
súdneho konania s čím žalovaný nikdy nesúhlasil. Súd jej spätne odňal oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov, avšak ona nemá dosť finančných prostriedkov na úhradu. Z majetku manželstva jej zostali

dlhy voči jej sestre, ktoré bude musieť splatiť a čaká, že možno niekedy vysúdi nejakú čiastku. Žalovaný
získal 3-izbový družstevný byt, má založenú spoločnosť, s ktorou voľne naložil a získal veľkú väčšinu
hnuteľných vecí z manželstva. Čiastka, ktorá jej bola priznaná je neprimerane nízka, nezodpovedá ani
hrubému odhadu toho, čo by jej malo pripadnúť. Poukázala najmä na nesprávneho ohodnotenie jej
obchodnej činnosti a najmä na to, že sa nejedná o výlučne veci užívané ňou k výkonu jej povolania a

nezohľadnenie pôžičky. Na základe týchto skutočností žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť.

15. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

16. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporové poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387
ods. 1, 2 CSP, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim
odôvodnením súdu prvej inštancie, na ktoré zároveň poukazuje.

17. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že súd prvej

inštancie správne zistil okruh majetku patriaceho do BSM s prihliadnutím na jeho vznik a zánik
právoplatným rozhodnutím súdu o rozvode manželstva účastníkov.

18. Správne potom v konečnom dôsledku stanovil okruh vecí patriacich do BSM, pričom vo vzťahu
k zistenému okruhu hnuteľných vecí vo vzťahu k zistenej hodnote bytu ako aj obchodného podielu

žalovaného v spoločnosti s ručením obmedzením žalobkyňa výhrady nemala a preto v tejto časti sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej
inštancie a zároveň naňho poukazuje.

19. Obsahom odvolacích námietok potom bol výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k

vyporiadaniu živnostenského podniku žalobkyne v prejednávanej veci.

20. Občiansky zákonník upravuje BSM ako zásadu a túto formu celkom zreteľne uprednostňuje pred
inými spoluvlastníckym formami, ktoré môžu vznikať za trvania manželstva. Vychádzajúc z reality
životných situácii však predpokladá, že v určitých prípadoch bude niektorá vec alebo právo patriť buď do

oddeleného majetku len jedného z manželov alebo bude predmetom ich podielového spoluvlastníctva.
Manželom tiež vytvára pomerne široký priestor, aby si dohodami upravili režim, rozsah nadobúdania
majetku, odlišne od režimu, ktorým nadobúdajú BSM. Jedným z predpokladov vylúčenia veci z
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to ex lege v zmysle § 143 OZ je skutočnosť, že ide o
vec, ktorá podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z manželov. Za výkon povolania

len jedného z manželov je potrebné považovať aj sústavnú činnosť vykonávanú fyzickou osobou
podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka. Podnikanie takejto fyzickej osoby
v ďalšom kontexte, teda živnostníka má významný ekonomický dopad na BSM a teda aj na majetkové
pomery druhého manžela. Živnostník zodpovedá za dlhy nielen svojim oddeleným majetkom, ale tiež
spoločnýmmajetkovvBSMapretovzmysle§147OZpohľadávkaveriteľalenjednéhozmanželov,ktorá

vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku patriaceho do
BSM. Aj z tohto dôvodu potrebuje živnostník pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Podnikanie
živnostníka svojou ekonomickou stránkou ovplyvňuje BSM jednak v tom zmysle, že výnosy z podnikania
patria do BSM a môžu byť základňou pre jeho rozmnožovanie a jednak v tom zmysle, že dlhy vzniknuté
z podnikania živnostníka môžu viesť k zmenšovaniu masy BSM. Z hľadiska všeobecne požiadavky

spravodlivého usporiadania vzťahov aj medzi manželmi je preto opodstatnené pri absencii dohôd
manželov v zmysle § 143a a § 148a ods. 2 OZ tiež účelu BSM zodpovedajúce, ak sa nepodnikajúci
manžel živnostník má spolupodieľať na dlhoch svojho manžela spätých s výkonom jeho povolania
živnosti, má sa rovnako počas trvania manželstva spolupodieľať aj na nadobudnutí majetku spätého so
živnostenským podnikaním druhého manžela. Vo vzťahu k oceneniu podniku odvolací súd zdôrazňuje,

že cenu veci môže súd stanoviť podľa zhodných tvrdení účastníka a pokiaľ sa nedohodnú, musí cenu
určiť súd spravidla pomocou znaleckého posudku. Pri stanovení ceny sa vychádza zo všeobecnej ceny,
tedacenyobvyklejvdanomčaseamiestevčaserozhodovania,ktorávyjadrujeaktuálnutrhovúhodnotu.
Podľa aktuálne judikatúry sa pri oceňovaní veci, ktorá patrí do vyporiadaného BSM vychádza zo stavuvecikudňuzánikubezpodielovéhospoluvlastníctvaazjejcenyvdobe,kedysavykonávavysporiadanie.
Pre vysporiadanie BSM je teda rozhodná nielen tá skutočnosť, že určitá vec v dobe jej zániku spoločne
existovala, ale aj to v akom stave bola vec s prihliadnutím napr. na mieru jej opotrebenia. Tento stav je

rozhodný aj pre ocenenie veci, pričom treba vychádzať zo zodpovedajúcich či už všeobecne záväzne
cenových predpisov, či vývoju cien, vecí, cenami platnými v dobe, kedy sa vykonáva vyporiadanie. Inak
by bol jeden z manželov nedôvodne zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti druhému. Vo vzťahu k
oceneniu podniku je nutné konštatovať, že takéto ocenenie je vždy vecou znalca, pričom je potrebné
prihliadať k všetkému, čo zvyšuje tzv. tržnú hodnotu oceňovaného majetku vrátane obchodného podielu.

Podľa konštantnej judikatúry sa cena majetku pre vyporiadanie spoločného majetku manželov stanoví
cenou obvyklou, teda cenou, za ktorú by bolo možné za prevod majetkovej hodnoty v rozhodnej dobe
a mieste dosiahnuť. Pri stanovení ceny pre toto vyporiadanie musí súd dbať o to, aby bolo zohľadnené
o čo sa účastník, ktorému je určitá hodnota prikazovaná do výlučného majetku skutočne obohatí. Pri
ocenení obchodného podielu je potrebné pre účely vyporiadanie BSM v zásade vychádzať z obvyklej
tržnej ceny podielu, pričom pri takto zisťovanej cene spravidla nebude možné určiť túto cenu obvyklým

spôsobom ako pri určovaní ceny členského podielu v bytovom družstve. Preto nezostane nič iné ako
vychádzať z odborných postupov týkajúcich sa oceňovania majetku.

21. Zistenie ceny obchodného podielu, či podniku je otázkou skutkovou, z čoho potom vyplýva, že
pokiaľ ten, ktorý účastník nesúhlasí so znaleckým posudkom, nezostáva mu nič iné ako jeho závery

relevantne spochybniť a navrhnúť vypracovanie revízneho znaleckého posudku. Jedná sa o zložitú
odbornú problematiku s tým, že je na samotnom účastníkovi, aby použitú metódu zo strany znalca
relevantne spochybnil.

22. Preto potom v zásade platí, že finančné prostriedky vynaložené v súvislosti s podnikom sa

pri vyporiadaní BSM nevysporiadavajú zvlášť, ale sú zohľadnené v rámci ocenenia podniku. Zo
sporu vyporiadavajúceho BSM nemožno spraviť vyúčtovací spor a dohľadávať jednotlivé vynaložené
prostriedky tak, že pri vyporiadaní je podnikajúci manžel povinný nahradiť do BSM takú čiastku, ktorá
by sa rovnala pozitívnemu, teda kladnému rozdielu medzi aktívmi a pasívami jeho podnikania ku dňu
zániku BSM, čo spravidla bude predstavovať cenu podniku. V prípade, že by jeho výsledná hodnota

bola záporná, nie je do BSM čo nahradzovať a to je prejednávaný prípad.

23. Vo vzťahu k vykonanému znaleckému dokazovaniu pred súdom prvej inštancie potom odvolací
súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci bol uznesením zo dňa 11.01.2010 nariadené znalecké
dokazovanie, znaleckou organizáciou ALDING, s.r.o. s tým, že v dôsledku nespokojnosti s daným

znaleckým posudkom, súd prvej inštancie v prejednávanej veci nariadil ďalšie znalecké dokazovanie,
znaleckou úlohou poveril spoločnosť INTERAUDIT Trenčín, s.r.o. a jej úlohu vymedzil vo výroku
uznesenia. V konečnom dôsledku potom aj súd prvej inštancie zo záverom tejto znaleckej organizácie
v prejednávanej veci vychádzal. Znalecký posudok v bode záväzky potom zaoberal aj záväzkami tejto
spoločnosti a to aj záväzkami vyplývajúcimi z finančnej výpomoci zo dňa 31.12.2002 a 31.12.2003

podľa predloženej inventarizácie záväzkov vo výške 550.000,- Sk a 500.000,- Sk a tieto záväzky v
konečnom dôsledku ohodnotil všeobecnou hodnotou záväzku na čiastku 21.599,68 eur. Pri stanovení
celkovej hodnoty majetku 32.894,58 eur a hodnoty záväzkov 21.599,68 eur takto všeobecná hodnota
podniku prevádzkovaného fyzickou osobou s obchodným menom L. C. PEDETRANS predstavuje sumu
11.294,90eur.Sprihliadnutímnaplynutiečasupotomsprávnejsúdprvejinštanciedalosobitneohodnotiť

všeobecnú hodnotu motorových vozidiel patriacich do majetku podniku. Pokiaľ motorové vozidlá ku dňu
24.09.2003 ich hodnota predstavovala sumu 23.281,- eur, ku dňu 31.10.2014 boli tieto motorové vozidlá
ohodnotené na čiastku 2.536,- eur, pričom následne z hľadiska zhodného vyjadrenia oboch sporných
strán, v konečnom dôsledku v čase vyhlasovania rozsudku súdu prvej inštancie na základe zhodného
tvrdenia účastníkov súd prvej inštancie tieto vozidlá ohodnotil čiastkou 1.000,- eur. Pokiaľ následne

súd prvej inštancie dospel k tomu právnemu záveru, že hodnota podniku je záporná a preto nemôže
byť prihliadnuté na jeho hodnotu pri vyporiadaní BSM, je v celom rozsahu vecne správna. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý pri vyporiadaní podniku
prihliadol na tú skutočnosť, že odpočítal od jeho hodnoty protiprávne zadržované motorové vozidlá
žalovaným v hodnote 23.281,- eur, avšak zároveň odpočítal aj hodnotu záväzkov podnikov žalobkyne

vo výške 21.599,68 eur a nakoniec dospel k záveru, že podnik treba vyporiadať tak, že jeho hodnota
bude záporná a záporná hodnota nemôže byť započítaná do vyporiadania BSM, keďže ku vzniku tejto
zápornej hodnoty prispelo nielen protiprávne konanie žalovaného, ale aj žalobkyne a za stavu, kedy v
konečnomdôsledkucelýpodnikbolprikázanýžalobkyni,tentopostupjepotrebnépovažovaťzasprávny,pretože pokiaľ tvrdí niektorý z účastníkov existenciu pohľadávky tretej osoby voči spoločnému majetku
a druhý ju popiera, je vhodné tento dlh prikázať tomu, kto ho tvrdí, pričom súd prvej inštancie sa takýmto
postupom aj dôsledne riadil.

24. Čo sa týka samotnej výšky podielov každého z manželov pri vyporiadaní spoločného majetku sa
vychádza z toho, že podiely oboch manželov na majetku patriacim do ich spoločného majetku sú
rovnaké. Je pravdou, že súd by sa mohol odchýliť od tohto pravidla za predpokladu, že sú zistené
prípady, keď napríklad jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec nepracoval, prípadne sa

vyhýbal poctivej práci, počíval si nezodpovedne k rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu,
ktorá musela byť za trvania manželstva uhradzovaná a druhý manžel na jej spôsobení nemal žiadnu
vinu alebo z iných dôvodov bolo zistené, že manžel sa o nadobudnutie spoločných vecí nezaslúžil
alebo zaslúžil v miere podstatne menšej. Aj k prípadnému zvýšeniu podielu toho ktorého manžela môže
dôjsť jedine za predpokladu mimoriadnych zásluh jedného z manželov získaní spoločného majetku.
Odklon od rovnosti podielov na spoločnom majetku manželov je na mieste za situácie, kedy zvýšené

úsilie jedného z manželov zabezpečilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty. Pokiaľ
vychádzame z predpokladu rozboru pojmu mimoriadne úsilie, je potrebné zvážiť, že na udržania a
nadobudnutie spoločného majetku by muselo byť vynaložené zo strany jedného z manželov také
mimoriadne úsilie, ktoré predstavuje napr. úsilie vrcholového športovca pri dosiahnutí výsledku športovej
činnosti a podobne, čo však nie je prejednávaný prípad. Zároveň ani tá skutočnosť, že manželia po

dlhšiu dobu hospodária oddelene nie je dôvodom k stanoveniu rozdielnych podielov na ich majetku v
bezdpodielovom spoluvlastníctve manželov.

25. Preto v náväznosti na vyššie uvedené, v prejednávanej veci tu nebol dôvod na odklon od základnej
zásady vyporiadania BSM, z ktorej vyplýva, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Vo zvyšku odvolací

súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa
stotožňuje.

26. Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvej inštancie, ktoré odňal žalobkyni
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a to s prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalovaný bol

zaviazaný vyplatiť žalobkyni výplatu vo výške 22.315,- eur a preto nie je ďalej dôvod na to, aby bola
oslobodená od platenia súdneho poplatku za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a náhradu trov konania štátu. V tomto kontexte bol rovnako postup súdu prvej inštancie v celom rozsahu
správny a korektný.

27. Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k tomu právnemu záveru, že je potrebné napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

28. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému, ktorému by inak patrila plná náhrada

trov odvolacieho konania ich náhrada v konečnom dôsledku priznaná nebola z dôvodu, že žalovaný
sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril, z obsahu spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania
nevyplývajú a preto odvolací súd rozhodol tak, že inak v odvolacom konaní úspešnému žalovanému
ich náhradu nepriznal.

29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).