Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717206718
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717206718.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - Prima banka
Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom v Žiline, Hodžova 11, proti žalovanej - W. N., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, B., o zaplatenie 2.738,12 eur s príslušenstvom, na základe odvolania
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 6Csp/76/2017-63 zo dňa 11.10.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v časti výroku II., v ktorej okresný súd zamietol žalobu o:
- úroky z omeškania z nezaplatených zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru,
- úroky z úveru po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

N e d o t ý k a sa rozsudku v časti výroku II., zamietnutia žaloby vo zvyšnej časti.

P o t v r d z u j e rozsudok v časti výroku I., o povolení žalovanej splácať dlh žalobkyni v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 100 eur mesačne , splatných vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho
mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody
splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

N e d o t ý k a sa rozsudku vo zvyšnej časti výroku I.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.
Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.738,12 eur, zmluvný úrok vo výške 160,12 eur, úroky z omeškania vo
výške 1,28 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.738,12 eur od 6.3.2017 do zaplatenia,

všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100 eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa
príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo výroku II. rozsudku
zamietol vo zvyšnej časti žalobu. Vo výroku III. žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

2.Žalobcasapodanoužaloboudomáhavočižalovanejpeňažnejpohľadávkytitulomnezaplatenéhodlhu

a súvisiacich nárokov plynúcich z úverovej zmluvy uzavretej dňa 3.12.2014. Vykonaným dokazovaním
súd mal preukázané, že v uvedený deň uzavreli strany sporu zmluvu o úvere č. 175862, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v celkovej výške 3.000 eur, druh úveru pôžička, s dohodnutou
úrokovou sadzbou 17,90 % ročne a dohodnutým poistným vo výške 1,32 eur mesačne. Poplatok zaposkytnutie úveru bol dojednaný vo výške 150 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať v 120-
tichanuitnýchsplátkachvovýške54,02eurstermínomprvejsplátky22.12.2014akonečnousplatnosťou
úveru dňa 20.11.2024. Splatnosť splátok bola dohodnutá v dvadsiaty deň kalendárneho mesiaca, výška

RPMN 21,51 % a priemerná RPMN bola 17,33 %. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť
bola vo výške 6.632,40 eur. Strany si dohodli úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, poplatok za vklad v
hotovosti na úverový účet 2,50 eur, poplatok za predčasné splatenie úveru alebo jeho časti 1 % (0,5 % / 0
%),poplatokzavypracovaniedodatkukzmenezmluvnýchpodmienoknažiadosťklienta40eur,poplatok
za upomienku 15 eur, poplatok za výzvu 30 eur, poplatok za potvrdenie a súhlasy k úverom vydané

bankou na klientovu žiadosť 25 eur a poplatok za potvrdenie o zostatku úveru s budúcim dátumom
vydané bankou na klientovu žiadosť 50 eur.

3. Žalobca oznámil výzvou zo dňa 23.2.2017 žalovanej, že rozhodol o predčasnej splatnosti úveru z
dôvodu nesplnenia si povinností žalovanou. Súčasne vyzval žalovanú na úhradu dlhu v celkovej výške
2.959,52 eur s príslušenstvom najneskôr do 5.3.2017. Z prehľadu splátok úveru mal súd preukázané, že

do zosplatnenia úveru, t.j. do 23.2.2017 žalovaná uhradila na istinu úveru sumu 261,88 eur, na poistné
sumu 30,36 eur a na zmluvný úrok 292,09 eur. Ku dňu predčasného zosplatnenia úveru bol nedoplatok
na zmluvných úrokoch vo výške 160,12 eur a na úrokoch z omeškania vo výške 1,28 eur.

4. Okresný súd právny vzťah založený zmluvou o úvere dňa 3.12.2014 vyhodnotil za spotrebiteľský,

predmetnú zmluvu za zmluvu spotrebiteľskú a žalobou uplatnený nárok žalobcu posudzoval z pohľadu
právneho režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, v aplikácii s hmotnoprávnymi ustanoveniami §
52 ods. 1, § 52 ods. 2, § 488, § 489, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

5. Súd konštatoval, že zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Keďže žalovaná si
svojupovinnosťsplácaťposkytnutýúverriadneavčasneplnila,žalobcapristúpilkvyhláseniupredčasnej
splatnosti úveru ku 23.2.2017. Z prehľadu splátok úveru vyplýva, že do vyhlásenia predčasnej splatnosti
žalovaná uhradila na istinu sumu 261,88 eur, pričom dlžné zmluvné úroky do zosplatnenia sú vo výške
160,12 eur a úroky z omeškania vo výške 1,28 eur. Žalovaná je tak povinná celkovo zaplatiť žalobcovi

sumu 2.899,52 eur, ktorá pozostáva z dlžnej istiny ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 2.738,12 eur,
zo zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v celkovej výške
161,40 eur. Súd postupujúc podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v aplikácii s § 3 Nariadenia vlády
SRč.87/1995Zb.zaviazalžalovanúnaúhraduúrokuzomeškaniavovýške5%ročnezosumy2.738,12
eurpredstavujúcutzv.čistúistinuúveru.Žalobcovivznikolnároknaúrokyzomeškaniaododňa6.3.2017,

kedy sa žalovaná dostala do omeškania. S prihliadnutím na výšku dlhu a majetkové pomery žalovanej,
súd jej povolil splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100 eur, nakoľko povinnosť
uhradiť pohľadávku v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku by malo pre žalovanú nepriaznivé
finančné následky. V tejto súvislosti súd dodal, že výška súdom povolenej splátky takmer dvojnásobne
prevyšuje splátku dojednanú v zmluve a v prípade, že sa žalovaná dostane do omeškania s plnením

čo i len jednej splátky, stane sa splatný celý dlh a zanikne jej výhoda plniť dlh v splátkach. Vo zvyšnej
časti žalobu zamietol pre jej nedôvodnosť.

6. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením dlhu až doručením oznámenia o predčasnej
splatnosti a výzvy na úhradu dlhu a uplynutím dodatočne poskytnutej lehoty na plnenie. Písomná

výzva bola žalovanej doručená v zmysle Všeobecných obchodných podmienok dňa 26.2.2017. Nakoľko
vo výzve na plnenie žalobca určil žalovanej dodatočnú lehotu do 5.3.2017, žalovaná sa dostala do
omeškania až nasledujúci deň, t.j. 6.3.2017. Preto žalobcovi prislúcha nárok na úroky z omeškania až od
tohto dňa. Súd nepriznal žalobcovi ani nárok na úroky z omeškania z nezaplatených zmluvných úrokov
do vyhlásenia predčasnej splatnosti, bol názoru, že úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky

neprislúchajú z úrokov, teda z ďalšieho príslušenstva pohľadávky. Za neopodstatnenú vyhodnotil nárok
žalobcu aj na zaplatenie úrokov po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (i v tejto časti jeho žalobu
zamietol), podľa názoru súdu zmluvné úroky patria veriteľovi len do splatnosti úveru. V tejto súvislosti
ďalej dodal, že veriteľ svojím jednostranným právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom disponuje
oprávnenímzískaťokamžitespäťcelúsumupožičanýchfinančnýchprostriedkov.Akspotrebiteľužnemá

právny titul mať prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré
by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom.7. Vychádzajúc z princípu úspechu/ neúspechu strán sporu, priznal podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s §
262 ods. 1 Civilného sporového poriadku úspešnejšiemu žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Ohľadne žalovanej istiny bol žalobca úspešný v celom rozsahu a vo zvyšnej

časti zamietnutia žaloby sa jednalo len o príslušenstvo pohľadávky.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Jeho odvolanie smeruje do časti
výroku II., konkrétne do zamietnutia žaloby o úroky z omeškania z nezaplatených zmluvných úrokov do
vyhlásenia predčasnej splatnosti a zamietnutia žaloby do zaplatenia úrokov po vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru, ďalej do časti výroku I., pokiaľ okresný súd povolil žalovanej splácať dlh v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 100 eur. V tomto vymedzenom rozsahu s argumentmi okresného súdu
sa odvolateľ nestotožňuje, hodnotí rozhodnutie za nesprávne, namieta nesprávne právne posúdenie
veci. V týchto odvolaním dotknutých výrokoch sa žalobca domáha zmeny a žiada zaviazať žalovanú k
povinnosti nahradiť mu trovy konania (prvostupňové, aj odvolacie).

9. Odvolateľ argumentuje najmä tým, že patrí mu popri nároku na úrok z omeškania z istiny dlhu aj
úrok z omeškania zo zmluvných úrokov. Zmluvné úroky vyčíslil pevnou sumou naakumulovanou z istiny
do dňa zosplatnenia úveru a tento sa ďalej (t.j. po zosplatnení celého dlhu) nenavyšuje. Práve z tohto
dôvodu nejde podľa žalobcu o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá má zamedziť neodôvodnenému
navyšovaniu nárokov na veriteľov. Odvolateľ zdôrazňuje právny význam ustanovenia § 503 ods. 3

Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej
držby požičaných peňažných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj § 16 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZSÚ“), v zmysle ktorého, ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne
alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len

za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Úroky z omeškania treba
vnímať podľa odvolateľa ako sankciu za omeškane s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej
istiny a aj zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane, ak neplní riadne a včas.
Splácanie úveru v súdenej veci bolo dohodnuté v anuitných splátkach, teda v splátkach rovnomerných
zahŕňajúcich splácanie príslušnej časti istiny i úroku mesačne vždy v termíne splatnosti uvedenom v

zmluve. Zaplatenie celej splátky v termíne splatnosti je riadnym plnením. V prípade, že dlžník neuhradí
splátku v dohodnutej výške a v dohodnutom termíne splatnosti, ocitá sa v omeškaní, pričom omeškanie
je sankcionované povinnosťou platiť úrok z omeškania. Ku právnej podstate zmluvných úrokov a úrokov
z omeškania a priamo aj k ich uplatniteľnosti veriteľom popri sebe po predčasnom zosplatnení dlhu sa
jasne vyjadril vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd Českej republiky, konkrétne v rozhodnutí

č.k. 33Cdo 212/2014 zo dňa 21.8.2014, z ktorého odvolateľ aj cituje.

10. Podľa názoru odvolateľa nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až
po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Cituje z komentára Iura Edittion (§ 502 ods. 1, § 503
ods. 3 Obchodného zákonníka) konštatujúce, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia

úveru. V tom zmysle upravuje trvanie povinnosti platiť úrok aj § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia, strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky ( t.j. dobu,
počas ktorej má dlžník platiť úroky) v zmluve o úvere dojednať odchylne. Úroky, a úroky z omeškania
sú dva rozdielne inštitúty, odlišujú sa svojou povahou, ako aj funkciami. Všeobecne treba vychádzať
z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru

a jednak na úrok z omeškania. Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná (má
dispozitívny charakter ) a preto je rozhodujúce ako sa strany dohodli v zmluve. S prihliadnutím na právny
význam ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka záver súdu o tom, že po zosplatnení úveru
veriteľoviužneprislúchaodplatazaposkytnutépeňažnéprostriedky,nemáoporuvprávnychpredpisoch.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka (na aplikáciu ktorého v riešenej otázke sa odvoláva Krajský súd

v Žiline v rozsudku 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.1.2017) obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len
poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úrok
z úveru je nárokom na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou zakladajúcou vznik
nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Odstúpenie
veriteľa pri omeškaní dlžníka od zmluvy nespôsobuje zánik záväzku ex tunc, uvedené vyplýva priamo

z ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka. Naďalej tak trvá právo veriteľa, aby dlžník mu vrátil dlžnú
sumu s úrokmi. Táto povinnosť odstúpenia od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu
veriteľa a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol predodstúpením od zmluvy, situácia totiž nastala pre neplnenie si povinnosti dlžníka. Úrok z úveru je odplatou
za poskytnuté peňažné prostriedky a nárok na túto odplatu trvá od ich poskytnutia až do ich vrátenia.

11. Žalobca nesúhlasil s rozhodnutím ani v časti, v ktorej súd povolil žalovanej splácať dlh v splátkach
vo výške 100 eur mesačne, v tomto postupe videl motiváciu pre klientov banky, aby porušovali svoje
zmluvné povinnosti. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvnej povinnosti nie je v súlade
so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou Civilným sporovým poriadkom. V uvedenej
odvolacej otázke odvolateľ cituje z rozhodnutí Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/322/2016-85 zo dňa

1.3.2017, Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/33/2017-62 zo dňa 22.2.2017, v ktorých odvolacie súdy
konštatovali nepochybné právo, aby pohľadávka mu bola zaplatená v primeranej lehote. Odvolateľ
zdôrazni, že pri stanovenej výške splátky žalovaná uhradí len istinu - bez príslušenstva za viac než
dva roky. Splnenie celého dlhu bude tak trvať neúmerne dlho. Žalovanej narastú úroky z omeškania, čo
nie je v jej prospech. Žalovaná mohla svoju snahu uhradiť dlh prejaviť aj počas konania, tak neučinila
a po zosplatnení nezrealizovala žiadne úhrady. Navyše, hoc súd mal povinnosť pri povolení splátok

prihliadnuť na osobitné okolnosti prípadu (ako to konštatoval v záveroch uznesenia Krajský súd Banská
Bystrica č.k. 15Co/185/2017-136 z 27.9.2017), ako aj spoľahlivo zistiť všetky skutočnosti, ktoré by
zdôvodňovali záver o povolení splátok, na takéto okolnosti neprihliadal. Posúdenie finančných možností
žalovanej pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného
núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku osoby

povinnej a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Pre posúdenie vymožiteľnosti
pohľadávky a voľby vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný
príjem, prípadne vyživovacia povinnosť žalovanej, ale jej celkové majetkové pomery.

12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení

že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu,
ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379, § 380 CSP,
procesným postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch podľa § 387 ods.1 CSP. Nedotýkal sa rozsudku v
častiach odvolaním nenapadnutých.

13. Krajský súd vyhodnotil odvolanie žalobcu za nedôvodné.

14. V súdenej veci okresný súd vykonal dokazovanie v akceptovateľnom rozsahu, z vykonaného
dokazovania zistil skutkový stav riadne, v dôvodoch svojho rozhodnutia vyargumentoval podstatné

skutkové, ako i právne otázky, ktoré pre uzavretie sporu boli významné, uviedol konkrétne právne
predpisy, ktoré pri právnom posúdení veci aplikoval, rozhodujúce argumenty, ktoré ho viedli
jednak k zamietnutiu žaloby žalobcu vo zvyšnej časti, k povoleniu splácať dlh i jeho príslušenstvo
žalobkyni žalovanému. Svoje závery akceptovateľne zdôvodnil aj v súvisiacom výroku o náhrade trov
prvoinštančného konania.

15. Krajský súd sa stotožňuje aj s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( § 387 ods.2 CSP
a na zvýraznenie jeho vecnej správnosti, ale plniac aj svoju povinnosť voči odvolateľovi považuje za
nutné vyjadriť sa k základným, zásadným odvolacím argumentáciám.

16. V súdenej veci je nepochybné, že žalobca podanou žalobou sa domáha voči žalovanej zaplatenia
dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 175862 uzatvorenej dňa 3.12.2014. Správne uviedol okresný
súd, že uzatvorením označenej zmluvy o úvere jej účastníci založili spotrebiteľský právny vzťah,
ide o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú dopadajú pri právnom hodnotení žalovaného nároku normy
spotrebiteľského práva, v aktuálne súdenej veci hmotnoprávne ustanovenia Občianskeho zákonníka

upravujúce otázky spotrebiteľských zmlúv a ustanovenia špeciálnej právnej normy, zákona č. 129/2012
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy.

17. Odvolateľ nenamietal spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý uzatvorením zmluvy o úvere

jej účastníci založili. Ďalej bolo nesporné, že žalovaná si svoju povinnosť splácať poskytnutý úver
riadne a včas neplnila, z tohto dôvodu žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a to
ku 23.2.2017. Odvolateľ napadol odvolaním rozsudok okresného súdu v časti nepriznania nároku na
úroky z omeškania z nezaplatených zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti. Nesúhlasilso záverom súdu, že úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky neprislúchajú z úrokov, teda z
ďalšieho príslušenstva pohľadávky. Odvolací súd poukazuje na právny charakter úrokov z omeškania
(resp. nárok na ne) pre prípad omeškania dlžníka, túto otázku upravuje Občiansky zákonník v § 517

ods. 1 prvá veta a ods. 2. Úroky z omeškania je dlžník povinný platiť v tom prípade, ak svoj dlh riadne
a včas nesplní a v prípade, že ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
popri plnení i úroky z omeškania. Základnou podmienkou omeškania dlžníka je splatnosť dlhu. Podľa §
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka úroky, úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky. Je právne
významná spätosť príslušenstva a hlavnej veci čo v danom prípade znamená, že tak nárok na úrok z

úveru, ako aj nárok na úroky z omeškania sa musí viazať k hlavnej veci, t.j. k istine ako takej. Nárok
na úrok z omeškania bezpochyby v súdenej veci sa viaže nie k hlavnej veci (k dlžnej istine), ale k
príslušenstve pohľadávky (k úrokom). Žalobca v odvolaním napadnutej časti žiada priznať aj úroky
z omeškania z úroku, t.j. priznania príslušenstva z príslušenstva pohľadávky, čo vzhľadom na právnu
povahu úrokov z úveru (príslušenstva pohľadávky) je vylúčená, teda nie je možné takýto nárok priznať
( viď. aj závery Rc 5/2006). Správne postupoval podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pokiaľ

žalobcovi uvedený čiastkový nárok (príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky ) nepriznal.

18. Aj ďalší odvolací argument žalobcu, ktorým vytýka zamietnutie žaloby o úrok z úveru po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti, musel odvolací súd vyhodnotiť za nedôvodný. Rozhodnutie okresného súdu
vychádza z ustálenej súdnej praxe, napr. Najvyšší súd SR už v uznesení sp. zn. 4Obo/143/98 uzavrel,

že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých peňažných prostriedkov patria veriteľovi len do
splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti dlhu je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.
Z uvedeného dôvodu má preto žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba
do dňa, kedy vyhlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo
na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania s plnením dlhu. Uvedený právny

záver vychádzajúci z ustálenej rozhodovacej právnej praxe za ústavne konformný vyhodnotil aj Ústavný
súd SR v rozhodnutí IV.ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012.

19. Ako vyplýva z obsahu spisu, príjmová situácia žalovanej, ako aj jej zadlženosť dávajú dostatočný
podklad pre konštatovaný záver o povolení jej splácať dlh žalobcovi v splátkach, takýto spôsob

zaplatenia dlhu nezasiahne neprimeraným spôsobom do majetkových pomerov žalobcu (bankového
subjektu), navyše v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky dlhu bude povinnosťou žalovanej zaplatiť
žalobcovi celý dlh naraz.

20. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodnutie súdu má oporu v § 255

ods. 1 Civilného sporového poriadku, vychádza z princípu úspechu/neúspechu strán v spore.

21. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP odvolací súd žiadnej zo strán sporu
nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Stalo sa tak z dôvodu, že žalobca v odvolacom
konaníúspešnýnebol,úspešnástranasporu-žalovanásitrovyodvolaciehokonanianeuplatnila,navyše

odvolací súd nezistil z obsahu spisu, že by boli vznikli žalovanej v súvislosti s podaným odvolaním
žalobcu nejaké trovy.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.