Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816216532
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816216532.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti o maloletú B. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa matky: T.. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. M. XX/XX,
O. a otca: O.. Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. X/C, K., o zmenu rozhodnutia, na odvolanie matky
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 9. augusta 2017 č. k. 9P/70/2016-208 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k.
6P/55/2015-142 v bode I. tak, že matke a otcovi maloletej uložil podrobiť sa individuálnemu odbornému
poradenstvu v trvaní pol roka v Súkromnom centre špeciálneho pedagogického poradenstva Žilina
- elokované pracovisko M.R. Štefánika 48, Martin u M.. M. K., zameranému na prijatie vlastnej
zodpovednosti za rozpad prvého manželstva, za vstup do vzťahu s druhým rodičom maloletej B., za

kvalitu spolužitia, rozpad manželstva a porozvodovú situáciu, zameranú ďalej na rozchod v dobrom
s partnerom a partnerkou, ktorého si vybrali ako dospelí za rodiča svojej dcéry maloletej B. a
zameranému na doprianie lásky a ochrany druhého rodiča, uznanie rovnakej zodpovednosti druhého
rodiča za výchovu a starostlivosť o spoločné dieťa a na pochopenie a rozvinutie ďalších aspektov
zodpovedného rodičovstva. Maloletej B. súd uložil podrobiť sa individuálnemu odbornému poradenstvu
v trvaní pol roka v Súkromnom centre špeciálneho pedagogického poradenstva Žilina - elokované

pracovisko M.R. Štefánika 48, Martin u p. K. zameranému na sociálnu integráciu a na prekonanie
následkov neprimeraného správania obidvoch rodičov a zvládnutie iných skutočností, ktorých potreba v
priebehu terapie vyvstane. V ostatných častiach ponechal pôvodný rozsudok nezmenený. V rozhodnutí
konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza 6P/55/2015 z 28.09.2016 bolo maloletej B., matke
a otcovi maloletej uložené podrobiť sa sociálnemu a odbornému poradenstvu za spolupráce Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, oddelenie sociálno - právnej ochrany detí a sociálnej kurately,

referát poradensko - psychologických služieb, Šumperská 1, Prievidza, s tým, že maloletej B. a rodičom
maloletej bola uložená povinnosť podrobiť sa pokynom tohto zariadenia za účelom realizácie sociálneho
a odborného poradenstva a poskytovať zariadeniu potrebnú súčinnosť. Dňa 20.12.2016 bol súdu prvej
inštancie doručený podnet otca maloletej na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 CMP, ktorý bol
na pokyn sudcu zapísaný ako podnet na zmenu nariadených výchovných opatrení z dôvodu nezhody
rodičov o tom, kde sa bude výchovné opatrenie realizovať. V podnete otec uviedol, že poskytol všetku

súčinnosť na to, aby sa podrobil sociálnemu a odbornému poradenstvu, avšak matka všetky ponúknuté
zariadenia, aj PhDr. O. so sídlom v Partizánskom, odmietla. Dcéra užíva silné antidepresíva, ktoré na
nej zanechajú negatívny vplyv. V prípade ak nedôjde k výkonu rozhodnutia, otec navrhol postupovať
podľa § 37 ods. 3 Zákona o rodine. Súd na základe podnetu začal konanie na zmenu rozhodnutia. Vo
veci vykonal rozsiahle dokazovanie a dospel k záveru, že je aktuálne nevyhnutné, v záujme maloletej,
aby obidvaja rodičia absolvovali terapiu zameranú na zistenú situáciu v rodine. Matka vyjadrila dôveru

k Súkromnému centru špeciálneho pedagogického poradenstva Žilina - elokované pracovisko Martin,k M.. M. K., ktorá už terapiu aj začala realizovať, preto súd uložil rodičom ako aj maloletej povinnosť
podrobiť sa individuálnemu odbornému poradenstvu v tomto zariadení v trvaní pol roka.

2. Proti rozsudku, jeho výroku, ktorým bola maloletej B. uložená povinnosť podrobiť sa odbornému
poradenstvu, podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej, ktorá žiadala, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a vrátil na opätovné konanie alebo aby ho zmenil tak, že
zruší výrok vo vzťahu k maloletej a maloletej neuloží povinnosť podrobiť sa individuálnemu odbornému
poradenstvu, z dôvodu, že maloletá má už dlhodobo zabezpečené psychologické poradenstvo. V

odvolaní uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza 6P/55/2015 z 28.09.2016 bolo maloletej,
ako aj im ako rodičom uložené podrobiť sa sociálnemu a odbornému poradenstvu za spolupráce Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, oddelenie sociálno - právnej ochrany detí a sociálnej kurately,
referát poradensko - psychologických služieb, Šumperská 1, Prievidza. V rámci tohto konania bolo
na pojednávaní povedané, že je dôležitá predovšetkým individuálna terapia rodičov, nakoľko maloletá
má riadne zabezpečenú a pravidelne sa podrobuje psychologickej terapii. Pred uložením výchovného

opatrenia sa s vec prejednávajúcou sudkyňou dohodli na tom, že odborné poradenstvo sa bude
realizovať u M.. C., pretože k nej maloletá B. už dlhodobo chodí, pozná ju a dôveruje jej. Bolo dohodnuté
v záujme maloletej, aby ju nezaťažovali ešte naviac nútenými sedeniami u ďalších odborníkov a
zbytočnejunetraumatizovali.Zatýchtopodmienokvzásadesúhlasilasuloženímvýchovnéhoopatrenia,
bola pripravená podrobiť sa individuálnym terapeutickým sedeniam u M.. C., preto sa aj priamo na

pojednávaní vzdala možnosti podať opravný prostriedok. Avšak M.. C. odmietla vykonávať rodinnú
terapiu, odporučila im inú odborníčku O.. L., ktorá to tiež odmietla. Matka nedôverovala odborníčke
navrhovanej zo strany kolíznej opatrovníčky, preto si našla odborníčku v Martine, u ktorej bola aj s
maloletou dvakrát na sedení. Otec sa nechcel prispôsobiť jej výberu a radšej podal na súd podnet
na nariadenie výkonu rozhodnutia, na základe ktorého súd rozhodol napadnutým rozsudkom zo dňa

09.08.2017. Matka ďalej uviedla, že má plnú dôveru k odborníčke v Martine, bola tam aj s dcérou,
nemá problém sa individuálnych sedení zúčastňovať, avšak teraz jej ide o dcéru, ktorá tam odmieta
chodiť, sťažuje sa jej, na čo musí chodiť k toľkým ľuďom, nakoľko si vytvorila vzťah, dôveru k M.. C.
a k M.. C., ktorý jej pomáhajú a majú blahodárny vplyv na dieťa. Podľa jej názoru, aj podľa vyjadrenia
znalkyne O.. M. I. má maloletá zabezpečenú dostatočnú odbornú starostlivosť. V záveroch znaleckého

posudku č. 23/2016 zo dňa 22.06.2016 vypracovanom pre konanie 14P/52/2016, znalkyňa I. uviedla,
že v súčasnosti maloletá odmieta stretávanie sa s otcom, je natoľko negatívne naladená proti otcovi, že
vynútenie stretávania s ním hrozí ďalšou destabilizáciou jej psychického stavu. Ďalej matka poukázala
na to, že u dcéry sa začali prejavovať zdravotné problémy v súvislosti s absolvovaním terapie v Martine,
a to bolesti hlavy, dokonca dňa 12.02.2017 bola k dcére nútená volať rýchlu zdravotnú pomoc, nakoľko

kolabovala a sťažovala sa na bolesti hlavy. Následne tiež mala bolesti brucha, v dôsledku čoho bola
dňa 27.02.2017 v Nemocnici s poliklinikou v Bojniciach, kde ošetrujúca lekárka uviedla, že príčinou sú
psychosomatické ťažkosti. Poukázala na vyjadrenie detského psychiatra M.. C., ktorý sa vyjadril, že
by mala byť akceptovaná vôľa maloletej a ktorý odporučil prerušiť rodinnú terapiu. Dcéra prezentovala
svoje názory i kolíznej opatrovníčke s tým, že by už najradšej nechodila na žiadne poradenstvo, keď už

chodí k M.. C.. Vyslovila ochotu podrobiť sa individuálnemu poradenstvu, s ktorým aj na súde súhlasila,
poukázala však na novú skutočnosť, ktorú sa dozvedela po rozhodnutí súdu prvej inštancie, a to, že
M.. K. z Inštitútu rodinnej terapie v Martine nemôže vykonávať nariadené odborné poradenstvo tak, ako
je uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, preto je napadnutý rozsudok aj nevykonateľný v celom
rozsahu. Zároveň poukázala na skutočnosť, že stále prebieha aj trestné konanie a pokým trvajú zákazy

a obmedzenia nariadené otcovi, akýkoľvek kontakt otca s dcérou je vylúčený. Vyslovila tiež počudovanie
nad tým, či je vôbec možné, že na základe návrhu otca na výkon rozhodnutia súd rozhodoval o zmene
rozsudku o uložení výchovného opatrenia.
3. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky vyslovil názor, že jeho dcére by veľmi
prospelo individuálne odborné poradenstvo, aby bola čiastočne zbavená sústavného tlaku od svojej

programujúcej matky, preto rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny. Jediný problém videl v
tom, že objektívne vie, že M.. K. je dlhodobo a zrejme aj bude dlhodobo práceneschopná. Preto žiadal
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby súd uložil jemu, ako aj matke maloletej povinnosť podrobiť
sa individuálnemu odbornému poradenstvu v danom zariadení bez udania mena konkrétneho terapeuta.
4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že v rámci dokazovania v danom

konaní mal za preukázané, že maloletej nie je poskytovaná dostatočná komplexná odborná starostlivosť
a preto trval na realizácii výchovného opatrenia. Nariadeným výchovným opatrením sa spolupráca
jednotlivých odborníkov sformalizuje, bol by vypracovaný plán sociálnej práce s dieťaťom a jeho rodinou,
ktorý by sa priebežne vyhodnocoval. U rodičov by sa sledoval priebeh ich individuálnych terapii a vprípade posunu u oboch rodičov by postupne do poradenského procesu bola zapojená aj maloletá B..
Maloletá počas osobného stretnutia uviedla, že by najradšej nechodila na žiadne terapie, lebo chodí k
M.. C. a M.. C.. Ďalej uviedol, že dňa 18.09.2017 sa s ním telefonicky skontaktovala M.. M. K., ktorá

uviedla, že z dôvodu zdravotných problémov bude dlhodobo práceneschopná a nebude možné, aby
sa výchovné opatrenie realizovalo u nej. Tiež uviedla, že v zariadení nenašla za seba náhradu, kto by
ju v tomto prípade zastupoval. V súvislosti s uvedeným kolízny opatrovník dňa 28.09.2017 telefonicky
kontaktoval riaditeľku Súkromného centra špeciálno - pedagogického poradenstva v Žiline, ktorá uviedla
v súvislosti s uloženou povinnosťou rodičom podrobovať sa ich individuálnej terapii, že nie je možné, aby

sa realizovalo výchovné opatrenie v ich zariadení. Uviedla, že podľa jej názoru by individuálne terapie
rodičov nemal vykonávať jeden terapeut. Ďalej uviedla, že pre matku by vedeli zabezpečiť terapie v ich
zariadení, otec sa môže podľa jej názoru podrobovať individuálnej terapii v mieste bydliska. Vzhľadom
k uvedenému kolízny opatrovník uviedol, že v súčasnosti začal hľadať nový subjekt pre realizáciu
výchovného opatrenia.
5. Matka v následnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že konanie o uložení výchovného opatrenia

bolo iniciované zo strany kolízneho opatrovníka na podnet otca už v roku 2015, pričom už v tom čase
išlo o neštandardný postup, takéto konanie bolo úplne neopodstatnené a podľa jej názoru v neprospech
maloletej a nie v jej záujme. Po takmer troch rokoch je ich rodinná situácia úplne iná, veľký progres
a zmeny nastali u maloletej, ale napriek tomu súd a kolízny opatrovník stále riešia potrebu uloženia
výchovného opatrenia maloletej bez toho, aby naozaj dôkladne, nezaujato a objektívne zistili súčasný

stav a správne vyhodnotili potrebu zaťažovať a nútiť maloletú k ďalším terapeutickým aktivitám, keď
ona sama je konečne spokojná, má svoje pohodlie, kľud, ktorý potrebovala a jej zdravotný stav sa
postupne zlepšuje. Rozsudok súdu prvej inštancie opätovne označila za nevykonateľný v súvislosti
so skutočnosťou, že M.. M. K. je dlhodobo práceneschopná a zariadenie, v ktorom bolo súdom prvej
inštancie uložené vykonať individuálne odborné poradenstvo, takéto poradenstvo odmieta uskutočniť.

6. Otec v následnom písomnom vyjadrení k podaným vyjadreniam uviedol, že je pravdou, že nastal veľký
progres a zmeny u maloletej, ktoré však nemôže žiadnym spôsobom vnímať, pretože mu je odopierané
zúčastňovať sa výchovného procesu u maloletej. On progresívne zmeny vníma aj tak, že súd prvej
inštancie zatiaľ neprávoplatne rozhodol o jeho nevine. Verí, že v krátkej dobe toto rozhodnutie potvrdí aj
odvolací súd a bude sa môcť so svojou dcérou stretnúť a celú situáciu vo vzťahu k nej vysvetliť a dať na

pravú mieru ako milujúci otec so svojou dcérou. Pokiaľ mu to však nie je umožnené, žiada, aby kolízny
opatrovníkdodržiavalstriktnezákonosociálnoprávnejochranedetí,ktorýchrániprávaazáujmydieťaťa,
keďže matka mu všetkými možnými spôsobmi snaží zabrániť v stretávaní sa s dcérou. Vyslovil názor,
že kolízny opatrovník má dostatočne fundované personálne obsadenie, ktoré je schopné zabezpečiť
výchovné opatrenie, ktoré bolo jeho dcére uložené rozhodnutím súdu. Jediným správnym riešením je

podľa jeho názoru potrebné vyjsť z pôvodného zámeru a realizovať výchovné opatrenie prostredníctvom
odborného útvaru Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi.
7. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a 66 zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový
poriadok, ďalej len CMP) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
(Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa §

389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a konanie o zmenu rozhodnutia, začaté na podnet súdu, podľa § 391
ods. 1 CSP zastaviť, z nasledovných dôvodov:
8. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k.
6P/55/2015-142 zo dňa 28.09.2016, ktorým bolo maloletej B., matke maloletej a otcovi maloletej uložená
povinnosť podrobiť sa sociálnemu a odbornému poradenstvu za spolupráce Úradu práce, sociálnych

vecíarodinyPrievidza,oddeleniesociálno-právnejochranydetíasociálnejkurately,referátporadensko
- psychologických služieb, Šumperská 1, Prievidza, a to za účelom realizácie sociálneho a odborného
poradenstva, a uložená im povinnosť poskytovať zariadeniu potrebnú súčinnosť.
9. Súd prvej inštancie v danej veci začal konať na základe podnetu otca maloletej na nariadenie výkonu
rozhodnutia, keď otec namietal, že sa právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu prvej inštancie

nerealizuje. Súd prvej inštancie začal konať z vlastného podnetu, keď návrh otca dal zapísať ako podnet
na zmenu nariadeného východného opatrenia.
10. Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností
rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý
oznámiť orgánu sociálno - právnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto

orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv
a povinností.11. Podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: d/ uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

12. Tak ako už bolo uvedené, v danej veci súd prvej inštancie rozhodol právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím - rozsudkom č.k. 6P/55/2015-142 zo dňa 28.09.2016 o nariadení výchovného opatrenia,
pričom napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k zmene pôvodného rozhodnutia v tom
smere, že bolo presne špecifikované odborné pracovisko, na ktorom sa majú rodičia a maloletá
podrobiť nariadenému sociálnemu a odbornému poradenstvu a vymedzená doba, po ktorú sa má toto

poradenstvo vykonávať a špecifikované oblasti, na ktoré sa má odborné poradenstvo u rodičov, a
špeciálne u maloletej zamerať; v ostatných častiach zostal rozsudok súdu prvej inštancie nezmenený.
Nepochybné tak je, že nariadené výchovné opatrenie, ktoré bolo uložené právoplatným a vykonateľným
rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 6P/55/2015-142 (proti ktorému sa účastníci vzdali práva podať
odvolanie) stále trvá a napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie došlo iba k zmene miesta výkonu,
doby trvania a k upresneniu otázok, na ktoré sa má odborné poradenstvo zamerať.

13. Matka vo svojom odvolaní napadá výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým uložil povinnosť
maloletej B. podrobiť sa sociálnemu a odbornému poradenstvu, keď vyslovuje svoje námietky,
spočívajúce v tom, že maloletá má zabezpečené dostatočné odborné poradenstvo a nie je potrebné
nariaďovať výchovné opatrenie formou individuálneho poradenstva na ďaľšom odbornom pracovisku.
Matka teda odvolaním napáda tú časť rozhodnutia, ktorá je právoplatná a vykonateľná na základe

predchádzajúceho právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu prvej inštancie; preto nie je
možné jej odvolaniu vyhovieť, pretože pokiaľ by súd rozhodol v zmysle návrhu matky, došlo by tak
k neprípustnej revízii napadnutého rozhodnutia v časti právoplatného uloženia povinnosti maloletej
podrobiť sa sociálnemu a odbornému poradenstvu. Odvolací súd preto argumentáciu matky, ktorá
poukazovala na nevhodnosť nariadenia takéhoto výchovného opatrenia už nemohol akceptovať.

14. Dôvodné však boli námietky matky (potvrdené aj vyjadrením otca maloletej a kolízneho
opatrovníka), v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, ako bolo vydané, je nevykonateľné.
Z predložených vyjadrení totiž vyplýva, že súdom uložená povinnosť podrobiť sa individuálnemu
odbornému poradenstvu v Súkromnom centre špeciálneho pedagogického poradenstva Žilina -
elokované pracovisko M.R. Štefánika 48, Martin, a to u konkrétneho terapeuta M.. M. K., nie je možné,

nakoľko z predložených listinných dôkazov vyplýva, že tento terapeut je dlhodobo práceneschopný
a zariadenie ako také odmietlo riadené individuálne odborné poradenstvo realizovať (viď vyjadrenie
kolízneho opatrovníka č. l. 230 spisu). Uvedený dôvod, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je
nevykonateľný, je dôvodom, pre ktorý bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
(keďže odvolací súd v zmysle ust. § 65 CMP nie je viazaným rozsahom odvolania), zrušiť.

15. Odvolací súd však zároveň bol toho názoru, že konanie v danej veci (o zmenu rozhodnutia), začaté
z vlastného podnetu súdu, je potrebné podľa § 391 ods. 1 CSP zastaviť. Odvolací súd bol toho názoru,
že začatie takého konania nebolo potrebné, keď zmena pôvodného právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia nebola potrebná, nakoľko v danom rozhodnutí
nebolo presne špecifikované odborné pracovisko, na ktorom sa má výchovné opatrenie realizovať, ani

konkretizované oblasti, ktorých riešeniu sa má odborné poradenstvo venovať, preto nebolo potrebné
rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu meniť (vo výroku I. citovaného rozhodnutia bola uložená
povinnosť podrobiť sa sociálnemu a odbornému poradenstvu za spolupráce - nie na - Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny Prievidza, oddelenie sociálno - právnej ochrany detí a sociálnej kurately, referát
poradensko - psychologických služieb, Šumperská 1, Prievidza), preto nič nebráni tomu, aby Úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza naďalej, aj bez zmeny súdneho rozhodnutia, spolupracoval
pri uloženej povinnosti. Zároveň však dáva odvolací súd na zváženie, či je naďalej potrebné, najmä vo
vzťahu k maloletej Jasmíne, na takomto výchovnom opatrení trvať, a či by nebolo vhodné, aby súd prvej
inštancie nariadené výchovné opatrenie (aspoň vo vzťahu k maloletej B.), zrušil. Treba totiž prihliadať
k predloženým listinným dôkazom, z ktorých vyplýva, že u maloletej B. došlo za posledné obdobie

k progresu v jej zdravotnom stave, k upokojeniu situácie, ako aj k vyjadreniam odborných lekárov,
nachádzajúcich sa v spise, najmä k vyjadreniu psychiatra M.. C., z ktorých vyplýva, že maloletá B. má
zabezpečenú dostatočnú odbornú pomoc, pričom z odporúčania jej psychiatra M.. C. vyplýva, že tento
výslovne ďalšiu terapiu u maloletej nedoporučuje. Je preto potrebné dôsledne zvážiť, či nariadenie už
uloženéhovýchovnéhoopatreniavovzťahukmaloletejB.nepovedienaopakkzhoršeniujejzdravotného

vzťahuačinariadenévýchovnéopatrenieajvovzťahukrodičom,vzhľadomnaichantagonistickýpostoj,
ktorý sa nezlepšil ani uplynutím času, je vôbec potrebné a je v záujme maloletého dieťaťa.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).