Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/609/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611210026
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1611210026.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu

JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobkyne: R. C., O.. XX.XX.XXXX,
V. L. Č.. XXX, L. zastúpená advokátkou JUDr. Ľubicou Sopkovou, AK Pribinova 3, Malacky, proti
žalovaným: X/ U. O., O.. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XXXX/X, F., 2/ W. O., O.. XX.XX.XXXX, bytom L.
Č.. XXXX/X, F., obaja zastúpení advokátkou: JUDr.Viera Huťanová, AK Hlavná 1843/63A, Stupava, o
zaplatenie 26.581,69 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Malacky z 26. mája 2015, č. k. 6C/192/2011- 148, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
13.290,85 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 15.12.2012 do zaplatenia, žalovanej 2/ povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 13.290,85 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 15.12.2012 do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku úroku z omeškania žalobu zamietol. Žalovaným 1/, 2/
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania, a to odmenu advokáta 6.659,16 eur na účet jej právnej

zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že U. O., nar. 28.01.1978 zomrel dňa 16.05.2009.
Uznesením Okresného súdu v Malackách č. k. 12D/413/2009-137, Dnot 565/2009 zo dňa 20.05.2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2010 súd schválil dohodu dedičov po neb. poručiteľovi U. O.
a to W. O. - matky poručiteľa a U. O. - otca poručiteľa, podľa ktorej obaja nadobudli okrem iného aj :
- podiel 1/1 na nehnuteľnostiach - rodinnom dome F.. Č.. XX s príslušenstvom, zastavanom pozemku
s vonkajšími úpravami a záhrade, všetky nachádzajúce sa v Jakubove, zapísané na G. Č.. XXX

Okresného úradu v Malackách , katastrálnom odbore, pre kat. úz. L. ako P.. Č.. XXX - zastavané plochy a
nádvoriaovýmere65m2,P..Č..XXX-záhradyovýmere903m2arodinnýdom,F..Č..XXnaP..Č..XXX
- podiel 1/2 na nehnuteľnosti - spoločnom dvore, zapísanom na G. Č.. XXX Okresného úradu v
Malackách, katastrálnom odbore, pre kat. úz. L., ako P.. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
585 m2, spoločne ocenené sumou 96.000,- eur,
pasíva dedičstva :
- pohľadávku Tatra banky a. s. Bratislava v sume 360,19 eur titulom debetu na účte poručiteľa č.

XXXXXXXXXX/XXXX
- pohľadávku Všeobecnej zdravotnej poisťovne a. s. , Krajská pobočka Bratislava v sume 1.084,64 eur
titulom neuhradenia zdravotného poistenia- pohľadávku spoločnosti N. I. B. R..F.. Kežmarok v úhrnnej hodnote 19.128,72 eur titulom zmluvy o
poskytnutí úveru „Z. rekonštrukcie“ č. U 04455-05 uzavretej s VÚB a. s. dňa 25.05.2005 a zmluvy o
poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U 11817-07 zo dňa 09.05.2007.

Súd prvej inštancie ďalej zistil, že účastníkom konania o dedičstve bola aj žalobkyňa ako veriteľka
poručiteľa. V dedičskom uznesení sa konštatovalo sporné pasívum veriteľky v úhrnnej hodnote
33.707,17 eur (1.015,462,20 Sk) uplatnená žalobkyňou titulom poskytnutia finančných prostriedkov na
kúpu nehnuteľností v kat. úz. L. (16.596,96 eur), nákup stavebného materiálu a sanity (7.302,66 eur,
3.136,58 eur , 3.804,02 eur ) a splátky úveru poskytnutého VÚB a.s. (2.867,95 eur) a jej pohľadávka na

vydanie hnuteľných vecí, ktoré sú v jej osobnom vlastníctve. V ďalšom súd prvej inštancie vykonaným
dokazovaním zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 21.11.2003 nadobudol poručiteľ U. O.D. ako kupujúci
od predávajúceho L. M. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v L., zapísané na G. Č.. XXX Okresného úradu
v Malackách, katastrálneho odboru, pre kat. úz. L. R. P.. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 65 m2, P.. Č.. XXX - záhrady o výmere 903 m2 a rodinný dom, F.. Č.. XX na P.. Č.. XXX a
podiel 1 na nehnuteľnosti - spoločnom dvore, zapísanom na G. Č.. XXX Okresného úradu v Malackách,

katastrálnom odbore, pre kat. úz. L., ako P.. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 585
m2. V čestnom prehlásení zo dňa 01.07.2009 L. M. potvrdil skutočnosť, že žalobkyňa žila v spoločnej
domácnosti s neb. U. O., nakoľko im v novembri 2003 odpredal rodinný dom F.. Č.. XX X. L.. I keď
ako vlastník rodinného domu Č.. XX je v evidencii katastra vedený U. O., kúpnu cenu, vtedy 500.000,-
Sk, mu zaplatila zo svojich finančných prostriedkov R. C., ktorej bol na tento účel poskytnutý úver, čoho

bol svedkom. Zo zmluvy o úvere „Z. rekonštrukcie“ č. U 04455-05 zo dňa 25.11.2005 súd prvej inštancie
zistil, že poručiteľovi U. O. bol poskytnutý úver vo výške 513.300,- Sk. Zo zmluvy o poskytnutí úveru
„HypoPôžička“ zo dňa 09.05.2007 súd prvej inštancie zistil, že poručiteľovi U. O. a R. C., obaja bytom
B. XX, L., ako spoludlžníkom, bol 16.05.2007 poskytnutý úver vo výške 220.000,- Sk na rekonštrukciu
nehnuteľnosti. Zo zmluvy s ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 139796 zo dňa 03.11.2003 súd prvej

inštancie zistil, že R. C., ktorá bola zároveň poistená pre prípad nesplácania úveru a neb. U. O. ako
spoludlžníkovi, bol poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 400.000,- Sk. K tomu ČSOB a.s. Bratislava
súdu oznámila, že žiadateľom o úver bola R. C. a pán O. bol spoludlžník. Úverový účet bol zrušený dňa
20.12.2005. Úver bol splácaný z bežného účtu R. C. Č.. XXXXXXXXXX. Dňa 20.12.2005 bol predmetný
úver predčasne splatený vo výške 266.717,96 Sk. Na zabezpečenie pohľadávok z oboch týchto úverov

uzavrel poručiteľ v roku 2005 a v roku 2007 záložné zmluvy, podľa ktorých založil kúpené nehnuteľnosti
ako záloh na zabezpečenie splatenia oboch predmetných zhora uvedených úverov. Poručiteľ U. O.
ešte za života dňa 22.08.2008 uznal písomne dlh voči žalobkyni v sume 700.000,- Sk z dôvodu, že
investovala do kúpy a rekonštrukcie rodinného domu v L., F.. Č.. XX, ktorý spolu kúpili a prerábali.
Dlžnú sumu sa zaviazal uhradiť žalobkyni do troch rokov t. j. do 22.08.2011. Výzvou zo dňa 03.06.2010

žalobkyňa vyzvala žalovaných na úhradu uplatnených pasív v dedičstve v sume 33.707,17 eur. Podľa
LV č. 513 Okresného úradu v Malackách, katastrálneho odboru, boli na základe dedičského uznesenia
12D/413/09, Dnot 565/09, právoplatného 07.07.2010 ako vlastníci P.. Č.. XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 65 m2, parc. č. 360 - záhrady o výmere 903 m2 a rodinného domu, F.. Č.. XX na P.. Č..
XXX zapísaní žalovaní, každý v podiely jednej polovice a podľa G. Č.. XXX ako podieloví spoluvlastníci

v podiely jednej polovice a P.. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 585 m2. Žalobkyňa
si teda uplatnila sumu 23.235,74 eur (700.000,- Sk) titulom uznania dlhu poručiteľom U. O. a sumu
3.345,95 eur (100.800,- Sk) ako sumu, ktorú uhradila na splátky spoločného úveru, ktorý splácala do
30.04.2010, spolu v sume 26.581,69 eur tak, že žiadala zaviazať každého žalovaného na polovicu tejto
sumy t. j. 13.290,85 eur s príslušenstvom.

Z výpovede žalobkyne súd prvej inštancie zistil, že táto s neb. U. O. žila v spoločnej domácnosti od
septembra 2002 a to u jeho rodičov. V novembri 2002 sa presťahovali do rodinného domu v L., ktorý
si prenajali. V spoločnej domácnosti s nimi žila aj jej dcéra z prvého manželstva. Preto sa rozhodli,
že si kúpia nejaký dom. Predmetný dom Č.. XX X. L. kupovali od L. M. tak, že podpisovali dve kúpne
zmluvy. Jednu kúpnu zmluvu podpisovali na kúpnu cenu 112.000,- Sk a táto bola predložená na kataster

nehnuteľností a druhá kúpna zmluva bola podpisovaná pre potreby ČSOB a. s. , kde si žalobkyňa brala
úver 400.000,- Sk. Kúpna cena bola v tejto zmluve stanovená na sumu 700.000,- Sk. V skutočnosti
však za rodinný dom Č.. XX X. L. zaplatili 500.000,- Sk, pričom na to použili 400.000,- Sk z úveru,
ktorý si zobrala a sumu 100.000,- Sk zaplatili zo spoločných úspor. Dohodli sa, že rodinný dom bude
napísaný na poručiteľa U. O. a úver bude písaný na žalobkyňu, pretože vedeli, že si ešte budú musieť

zobrať hypotekárny úver. V roku 2005 si poručiteľ U. O. zobral úver 500.000,- Sk vo VÚB a. s. cez
triangel a tieto peniaze použili na rekonštrukciu rodinného domu a zároveň vyplatili zostatok úveru, ktorý
si zobrala žalobkyňa, a to cca 220.000,- Sk. Od otca žalobkyňa dostala v tom čase 50.000,- Sk , pretože
predal byt v Bratislave a vyplatil túto sumu aj jej bratovi. Brat jej požičal aj svojich 50.000,- Sk, ktorému vrátili z ďalšieho hypoúveru, ktorý si spoločne zobrali v roku 2007 v sume 220.000,- Sk. Všetky
peniaze žalobkyne i poručiteľa U. O. išli na rekonštrukciu rodinného domu. Asi mesiac po tom, ako si
zobrali úver vyhodili neb. U. O. z práce pre alkohol a zobrali mu vodičský preukaz. V tej dobe bola

žalobkyňa tehotná, čakali narodenie syna a všetko zostalo na nej. Uhrádzala splátky úveru a znášala
všetky náklady na dom. Neb. U. O. bol čoraz agresívnejší. V auguste 2007 porodila mŕtve dieťa. Z
toho dôvodu sa rozhodla, že od neb. U. O. odíde. V decembri 2007 ju fyzicky napadol, a preto sa
odsťahovala do bytu v Malackách, ktorý si prenajala. Neb. U. O. jej odmietal vydať urnu so synom
a žalobkyňa ho nemohla pochovať. Až v auguste 2008 sa dohodli, že ho pochovajú a vzájomne sa

majetkovo vyporiadajú. Žalobkyňa navrhla rodinný dom predať a rozdeliť si peniaze. Neb. U. O. s tým
nesúhlasil, pretože nechcel ísť bývať k rodičom. Preto sa dohodli, že žalobkyňu vyplatí. Z toho dôvodu
neb. U. O. podpísal uznanie dlhu na príslušnú čiastku, ktorú na rodinný dom vynaložila. Požiadal ju o
nejaký čas tak, aby splatil aspoň polovicu úveru a mohol si ho potom navýšiť tak, aby žalobkyňu vyplatil.
Z toho dôvodu sa dohodli, že neb. U. O. bude platiť úver z roku 2005 a žalobkyňa splácala spoločný úver
vo VÚB a. s., pretože neb. U. O. jej uviedol, že tieto splátky nemá z čoho splácať. Keďže vedela, že je

to spoločný úver, ktorý, v prípade neplatenia, môže banka vymáhať aj od nej, začala ho splácať tak, že
splátkyúveruposielalanaúčetneb.U.O.vTatrabankea.s.,kdesibankastrhávalasplátku. Vroku2009
sa U. O. obesil zrejme v nejakom alkoholickom opojení. Keď si vypil, mal niekedy také myšlienky, že
spácha samovraždu. Predpokladala, že po jeho smrti sa všetko vyporiada v rámci dedičského konania
po neb. poručiteľovi, preto splátky spoločného úveru uhrádzala aj po jeho smrti. Rodičia neb. poručiteľa

sa však od nej odvrátili. V rodinnom dome neb. U. O. doposiaľ nikto nebýva a o tento dom sa stará
sestra neb. poručiteľa. Táto sa žalobkyne pýtala, koľko peňazí by požadovala na vyporiadanie. Keď jej
uviedla, že 26.000,- eur, tak uviedla, že to nemôže zaplatiť, pretože si zobrala úver a vyplatila čiastku
19.128,72 eur v roku 2010 v rámci dedičského konania spoločnosti N. I. B. ako zostatok nesplatených
oboch úverov, ktoré prevzali žalovaní ako pasívum dedičstva. Rodinný dom bol v dedičskom konaní

ohodnotený na sumu 96.000,- eur. Žalobkyňa spolu s neb. U. O. ohodnotili v rámci dohody rodinný dom
na sumu 2.200.000,- Sk, od ktorej odpočítali zostatky úverov cca v sume 700.000,- Sk. Zo zostatku
t. j. 1.400.000,- Sk jej mal neb. U. O. vyplatiť polovicu t. j. sumu 700.000,- Sk. Túto sumu aj uznal s
tým, že vyplatí zostatok nesplatených úverov. Z vyjadrenia spoločnosti Auto- AZ s. r. o. Trnava, súd
prvej inštancie zistil, že neb. U. O. bol zamestnancom tejto spoločnosti od 20.06.2005 do 31.03.2006 s

priemerným mesačným príjmom 7.960,- Sk a pracovný pomer bol ukončený dohodou a od 01.07.2008
do 15.05.2009 s priemerným mesačným príjmom 7.801,- Sk a v roku 2009 vo výške 338,10 eur , ktorý
bol ukončený jeho smrťou. Používanie alkoholických nápojov u nebohého nebolo zistené.
Svedok L. M. vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2003 za ním prišli R. C. a neb. U. O., že by kúpili
jeho rodinný dom, ale musia si zobrať úver. Najskôr uzavreli predbežnú zmluvu a v tejto zmluve uvádzali

kúpnucenu700.000,-Sk.Svedokchcelzatentorodinnýdom500.000,-Sk.PodľasvedkaúverdostalaR.
C.. Potom podpísal druhú zmluvu, ale len s neb. U. O.. Pri podpise zmluvy boli prítomní obaja a svedkovi
na ruku vyplatili 500.000,- Sk. Do kúpnej zmluvy však uviedli sumu okolo 112.000,- Sk a to kvôli daniam.
Mal vedomosť o tom, že nemali peniaze a že ich potrebujú aj na kúpnu cenu a aj na rekonštrukciu.
Svedok P. D. vo svojej výpovedi uviedol, že je bratom žalobkyne. Neb. U. O. spoznal v roku 2003, keď

mu prišla sestra povedať, že idú kupovať rodinný dom v L. od suseda. Nemali vtedy peniaze a brali si
na to pôžičku. Kúpna cena v sume 500.000,- Sk sa platila čiastočne cez banku a časť ceny sa platila v
hotovosti. Neb. U. O. sa svedkovi nepáčil, pretože sa vyjadroval vulgárne a to najmä k jeho sestre. Po
kúpe domu chodil svedok do ich domu pravidelne a pomáhal im s rekonštrukciou tohto rodinného domu,
Dom bol starý, postavený s z hliny a nepálenej tehly, nebol vetraný a užívaný. Celú rekonštrukciu domu

robili svedok, pán U., P. X., O.. U. O. a pán S.. Všetci okrem S. pracovali na rekonštrukcii zadarmo a to
len za stravu a pijatiku a svedkovi sestra ani neb. U. O. nikdy nič nevyplatili. Kasu vo vzťahu držala R. C.,
ktorávšetkoplatilavhotovostiavždydohodlacenu,taktiežplatilanákladynabývanie.Svedoksosestrou
podnikal a vedel aké peniaze dávala do domu. Vedel aj o tom, že neb. U. O. hrával na automatoch.
Keď mali dom dokončený a mali sa sťahovať, požičala si R. C. od svedka peniaze, a to na chladničku,

plotom cca 20.000,- Sk na mrazničku a asi 35.000,- Sk na kúpu sedačky. Celkom jej požičal asi 70.000,-
Sk, ktoré mu potom sestra vrátila. Neskôr jeho sestra s neb. U. O. robili druhú časť rekonštrukcie, a
to nadstavbu. Keď sa robila strecha, svedok im na novú strechu požičal 200.000,- Sk, ktoré mu R. C.
vracala postupne v priebehu 5 rokov. Svedkovi bolo ľúto len to, že sestra tento rodinný dom nemala s
neb. U. O. ošetrený, pretože bol ožran. Neb. U. O. si rád vypil a v takom stave si aj sadol do auta a

šoféroval. Niekedy mal divné reči a raz mal vypité a držal v rukách povraz v garáži a uviedol, že pomyslel
na to, že by sa obesil. Taktiež bol prítomný pri tom, ako jeho sestru neb. U. O. fyzicky napadol na základe
žiarlivostnej scény, ťahal ju za vlasy až do kuchyne, kde boli nože a prestal len po príchode jej dcéry.
Svedok potom zobral sestru, prenajal dom v Malackách a býval tam so sestrou asi pol roka, pokiaľ saneubezpečil, že neb. U. O. jej už neublíži. Sestre potom uviedol, aby si s neb. U. NaĎ. doriešila veci
i finančnú stránku, keďže do toho domu dala všetko a celé roky ho splácala. Svedok vedel, že neb. U.
O. potom poslal sestre SMS správu, že uznáva svoj dlh voči nej za ten dom a že jej to vyplatí. Pred

smrťou aj tento dlh uznal.
Svedkyňa W. U. vo svojej výpovedi uviedla, že je sestrou neb. U. O.. Potvrdila skutočnosť, že jej neb.
brat žil so žalobkyňou od roku 2003, kedy kupovali rodinný dom v L.. V dome sa dalo bývať, aj keď bol
starý, nevetraný a vo veľmi zlom stave. Dom začala žalobkyňa s neb. bratom rekonštruovať od roku
2005, kedy si jej neb. brat zobral úver okolo pol milióna korún. Z týchto peňazí kúpil žalobkyni auto a

začali rekonštruovať rodinný dom. V roku 2007 si jej brat a žalobkyňa zobrali úver 220.000,- Sk a tieto
peniaze použili na rekonštrukciu domu - kúrenie, kotol a radiátory. Koncom roka neb. U. O. žalobkyňu
vyhodil z domu kvôli nevere. Keďže nevládal splácať úvery dohodli sa, že väčší úver bude splácať neb.
U. O. a menší úver bude splácať žalobkyňa. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k spísanému uznaniu dlhu
jej neb. bratom. Mala vedomosť o tom, že jej neb. bratovi zobrali vodičský preukaz avšak nevedela
prečo. Po neb. bratovi svedkyňa posiela matke na účet splátku jedného úveru v sume 119,- eur mesačne

a platí všetky poplatky za rodinný dom po neb. bratovi a jej matka spláca splátku druhého úveru v sume
330,- eur mesačne. Nevedela sa vyjadriť ako a z čoho mal splácať jej neb. brat obidva úvery v rokoch
2007 a 2008.
Z výpovede svedkyne Ľ. M. súd prvej inštancie zistil, že bola susedou neb. U. O. a žalobkyne, pretože
obaja kúpili v roku 2003 rodinný dom v L. Č.. XX a svedkyňa s manželom bývali v tom čase v rodinnom

dome Č.. XX. Mali spoločný vchod, spoločný dvor i záhradu. Dom kupovali na úver, čo jej hovorili. Do
domu sa žalobkyňa s neb. U. hneď nasťahovali a začali ho svojpomocne rekonštruovať, pretože tam
nebola kúpeľňa, ani WC, ani voda. Na dome videla pravidelne robiť brata žalobkyne a nejakých chlapov,
rodina neb. U. O. na dome nepomáhala. Neb. U. O. si rád vypil a vtedy bol agresívny na žalobkyňu i jej
dcéru. Viackrát zobrala dcéru žalobkyne k sebe do domu, keď bol neb. U. O. opitý. Od roku 2003 neb. U.

O. nepracoval, svedkyňa ho videla stále doma a pracovala len žalobkyňa, ktorá zrejme uhrádzala všetky
náklady s bývaním v dome. Neb. U. si niekedy privyrobil tak, že odviezol železo do šrotu. Svedkyňa vo
svojej výpovedi uviedla, že neb. U. O. bol zlý, hulvát, a tak sa aj k žalobkyni správal. Viackrát videla, ako
ju neb. U. napadol, pretože keď mal vypité, bol agresívny a schopný ublížiť aj sám sebe. Alkohol požíval
pravidelne v týždni, avšak nie každý deň. Keď žalobkyňa nebola doma, tak chodil do šenku v dedine a

pil tam s kamarátmi za bieleho dňa. Žalobkyňa bola šikovná, vedela zarobiť peniaze, zabezpečovala
všetky veci ohľadne rekonštrukcie domu i chodu v domácnosti.
Z doložených poštových ústrižkov súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa v roku 2006 uhradila na splátky
úveru sumu 32.000,- Sk (1.062,21 eur) v 4 splátkach, v roku 2007 uhradila na účet neb. Milana Naďa
splátky úveru v sume 77.780,- Sk ( 2.781,25 eur) v 14 splátkach, v roku 2008 sumu 28.000,- Sk (929,43

eur) v 7 splátkach, v roku 2009 sumu 597,50 eur (5 splátok po 119,50 eur ) a v roku 2010 sumu 597,50
eur (5 splátok po 119, 50 eur), spolu v sume 5767,89 eur.
Zo zmluvy o úvere na nákup motorového vozidla č. 602398 z roku 2005 súd prvej inštancie zistil, že
žalobkyňa si zobrala úver vo výške 125.575,- Sk na doplatenie kúpnej ceny motorového vozidla P. V.
XXX, ktorého kúpne cena bola 170.575,- Sk. Úver bol dohodnutý na splácanie v splátkach 8.345,- Sk

mesačne od 11.06.2005 do 11.08.2008. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba
je dôvodná.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3, § 110 ods. 1, § 451 ods. 1, § 454, § 470 ods. 1, 2, §
558Občianskehozákonníka,§175yods.1O.s.p.účinnéhodo30.6.2016.Vykonanýmdokazovanímmal
súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa žila v spoločnej domácnosti s neb. U. O. a to najmenej

od roku 2003 do decembra roku 2007. Tieto skutočnosti mal preukázané jednak výpoveďou žalobkyne
ako i výpoveďami svedkov L. M.U. P. D. C. Ľ. M.. Taktiež mal preukázané, že v roku 2003 si žalobkyňa
s neb. Milanom Naďom spoločne kúpili rodinný dom Č.. XX v L.. Žalobyňa sa plne podieľala na kúpe
tohto rodinného domu, čo vyplýva z výpovedí svedkov L. M., P. D. i zo zmluvy o úvere, ktorý si zobrala
v roku 2003 s tým, že kúpnu cenu za rodinný dom súd ustálil na sumu 500.000,- Sk. Žalobkyňa s neb.

U. NaĎ. spoločne hospodárila a rodinný dom rekonštruovali, na čo použili jednak finančné prostriedky
z ďalších dvoch úverov, pričom jeden úver si zobral neb. U. O. sám a ďalší úver si zobrali spoločne,
ako i vlastné finančné prostriedky, čo mal súd preukázané z výpovedi žalobakyne, svedkov P. D., Ľ.
M. i z doložených úverových zmlúv. Zo vzájomného spolužitia s neb. U. O. sa žalobkyni narodilo mŕtve
dieťa. Po ukončení vzájomného spolužitia v roku 2008 neb. U. O. podpísal žalobkyni uznanie dlhu a

to v sume 700.000,- Sk. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na to, že uznanie dlhu zakladá
vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. Uznaný môže byť aj dlh premlčaný. Takéto
uznanie však zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, ak dlžník, ktorý
dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo preomyl právny (napr. že nepoznal ustanovenia o premlčaní), nemá jeho uznanie uvedené právne účinky.
Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou,
že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval. Nemôže sa však brániť námietkou premlčania.

4. Súd prvej inštancie mal preukázané, že predmetný dlh, ktorý neb. poručiteľ uznal, bol preukázaný
a nebol premlčaný. Predmetné uznanie neb. U. O. podpisoval s vedomím, že rodinný dom, ktorý si
kupovali spoločne, bol zapísaný len do jeho vlastníctva, hoci od počiatku sa na jeho nadobudnutí
a zhodnotení podieľala žalobkyňa a jej rodinní príbuzní. Žalobkyňa len v roku 2007 zabezpečila
na dokončenie rekonštrukcie predmetného rodinného domu (druhá etapa) okrem spoločného úveru

finančné prostriedky od svojho brata najmenej v hodnote 277.000,- Sk (výpoveď žalobkyne i svedka P.
D.), ktoré mu postupne splácala. Okrem toho obaja splácali dva úvery, ktoré si zobrali na rekonštrukciu
rodinného domu a ktoré, v čase spísania uznania dlhu, reálne existovali. Súd prvej inštancie uveril
tvrdeniu žalobkyne, že pri spisovaní uznania dlhu ohodnotili s neb. U. O. rodinný dom na sumu
2.200.000,- Sk, od tejto sumy odpočítali nesplatené úvery cca v hodnote 700.000,- Sk a zostatok
1.400.000,- Sk si rozdelili na polovicu, čo v prospech žalobkyne predstavovalo sumu 700.000,- Sk. Súd

prvej inštancie podotkol, že v dedičskom konaní bol rodinný dom s pozemkami ohodnotený na sumu
96.000,-eur. Vsamotnomuznaníneb.U.O.uviedol,žetentodlhuznávazdôvodu,žerodinnýdomkúpili
spoločne a spoločne ho prerábali. Zo všetkých preukázaných skutočností podľa súdu prvej inštancie
jednoznačne vyplývalo, že uznanie dlhu bolo spísané neb. U. O. ako vyjadrenie nielen finančných
vkladov do nehnuteľností neb. U. O. zo strany žalobkyne, ale aj ako celkové zhodnotenie podielu,

ktorýmsažalobkyňanazhodnotenínehnuteľnostípodieľala.Ztýchtodôvodovsúdprvejinštanciežalobe
vyhovel a priznal žalobkyni uplatnenú sumu 23.235,74 eur (700.000,- Sk ) ako sumu, ktorú neb. U. O.
uznalčododôvoduavýškyazaviazalsajuuhradiťdo22.08.2011.Súdprvejinštanciemalsúčasnezato,
že nepriznanie tejto sumy žalobkyni, vzhľadom na skutkové zistenia v tejto veci, by bolo prinajmenšom
v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň súd rozhodol o tom, že túto sumu uhradia žalovaní, každý v jednej

polovici, podľa výšky podielov nadobudnutých v dedičskom konaní po neb. U. O.. Súd prvej inštancie
žalobkyni taktiež priznal aj uplatnenú sumu 3.345,96 eur ako sumu, ktorú uhradila na splátkach úveru za
neb. U. O.. Z dokazovania vyplynulo, že neb. U. O. nebol schopný splácať zobraté úvery, a to najmenej
od roku 2005 (viď. jeho doložený príjem), a teda splátky úverov prevažne hradila žalobkyňa. Celkom
žalobkyňa preukázala, že uhradila na splátkach úveru od roku 2006 do roku 2010 sumu 5.767,89 eur.

Keďže vzájomné spolužitie ukončili niekedy koncom roku 2007, uplatnila si z tejto sumy len čiastku
3.345,96 eur, ktorú uhradila do 13.05.2010. Aj túto sumu sud stanovil uhradiť žalovaným, každému
v polovici podľa výšky podielov nadobudnutých v dedičskom konaní po neb. U. O.. O príslušenstve
pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č.87/1995 Z.z.. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

účinného do 30.6.2016.
5. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní a napadli ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené.
Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil tak, že žalobu
zamietne. Uviedli, že žalobkyňa nijako nepreukázala, že viedla s poručiteľom spoločnú domácnosť.
V konaní bolo preukázané, že poručiteľ si zobral na rekonštrukciu domu 2 úvery v roku 2005, úver

č. U 04455 - 05 na čiastku 513 300 SK a v roku 2007 úver č. U 11817 - 07 na sumu 224 800 SK,
ktoré použil na rekonštrukciu domu, pričom ku dňu smrti zostalo nesplatených 19 128,72 eur, ktoré
splácajú toho času žalovaní- rodičia poručiteľa. Žalobkyňa tak svoje tvrdenia o financovaní rekonštrukcie
domu poručiteľa žiadnym spôsobom nepreukázala. Rovnako súd prvej inštancie nemal v konaní žiadny
relevantný dôkaz, na základe ktorého dospel k záveru, keď kúpnu cenu za rodinný dom ustálil na sumu

500 000 SK. V ďalšom uviedli, že žalobkyňa nepredložila žiadny záväzok dlžníka, ktorý by dosvedčil
existenciu dlhu a teda žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že dlh vôbec vznikol, alebo, že v čase uznania
trval. Žalobkyňa tiež žiadnym spôsobom nepreukázala skutočnosť, že dlžník vedel o tom, že uznáva
premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka tak nevyvolal účinky, spojené s uznaním dlhu. Napokon žalovaní
vo svojom vyjadrení zo dňa 26. 2. 2015 namietali, že podpis na uznávacom prejave nepovažujú za

vlastný poručiteľa a v tomto smere ponechali vykonanie znaleckého dokazovania na úvahe súdu. Súd
sa však s touto otázkou v rozsudku nevysporiadal.
6. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhla rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch potvrdiť. Uviedla, že žaloba o zaplatenie 26 581,69 eur bola
podložená na základe objektívnej argumentácie, ktorú žalobkyňa odôvodnila adekvátnymi listinnými

dôkazmi, ktoré jednoznačne preukazujú, že počas spolužitia s poručiteľom použila svoje finančné
prostriedky na kúpu rodinného domu a na jeho rekonštrukciu, ako i to, že uhrádzala náklady na splátky
pôžičiek. Žalobkyňa si spoločne s poručiteľom preukázateľne zobrali viacero pôžičiek, pričom časť z
nich splatila práve žalobkyňa. Žalobkyňa splátky úveru aj počas spolužitia s poručiteľom uhrádzala zosvojichfinančnýchprostriedkov,nakoľkobolporučiteľnezamestnaný,prípadnejehopríjemnepostačoval
na úhradu splátok úveru, vedenie domácnosti a podobne. Pravdivosť týchto tvrdení preukazuje i
prehlásenie samotného poručiteľa zo dňa 22.8.2008, v ktorom uznal svoj dlh voči žalobkyni vo výške

700 000 SK, pričom tieto peniaze použil na kúpu a rekonštrukciu rodinného domu v Jakubove a jeho
udržanie - splátky úveru. Predmetné uznanie poručiteľ podpisoval s vedomím, že rodinný dom, ktorý
si kupovali spoločne, bol zapísaný len do jeho vlastníctva, hoci sa od začiatku na jeho prestavbe a
zveľaďovaní podieľala i žalobkyňa s pomocou príbuzných. Sám poručiteľ v uznaní uviedol, že rodinný
dom kúpili spoločne a spoločne ho prerábali, a to v čase, keď so žalobkyňou žili ako druh a družka a

teda viedli spoločnú domácnosť.
7. Žalovaní sa k vyjadreniu žalobkyne (bod 6) písomne nevyjadrili.
8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, ktorým bolo žalobe vyhovené, prejednal
odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje

správnosť dôvodov napadnutého rozsudku ( § 387 ods. 2 C.s.p.).
Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,
keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185 ods.
1 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne
zhodnotil ( § 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom,

ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil ( § 220 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 387 ods. 2 C.s.p.,
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by

sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj
v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 191 ods. 1 C.s.p.,
dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov
súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz

hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch
zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 193 C.s.p.). Kontrola
výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu
odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku
uvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnostitvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesného

útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na
ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V posudzovanom

prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie rozsiahlym dokazovaním riadne zistil
skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo
odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti
a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový
nález súdu. Okolnosti namietané žalovanými v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných

dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom
rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,
že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo

účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. I právne závery súdu prvej inštancie
zodpovedajú skutkovým zisteniam vyplývajúcim z vykonaného dokazovania.

11. Pri vecnom preskúmavaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bol odvolací súd viazaný

dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že tento napadnutý rozsudok nebol oprávnený odvolací súd
preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli
byť len vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
Z dôvodu, že rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonomstanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
súdov SR (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). V tomto smere potom odvolací súd dodáva, že
žalovaní svoje odvolanie založili len na dôvodoch, že: 1/ v konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa

s poručiteľom viedli spoločnú domácnosť, 2/ že žalobkyňa svoje tvrdenia o financovaní rekonštrukcie
domuporučiteľažiadnymspôsobomnepreukázala,3/žežalobkyňanepredložilažiadnyzáväzokdlžníka,
ktorý by dosvedčil existenciu dlhu a teda žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že dlh vôbec vznikol,
alebo, že v čase uznania trval, a napokon 4/ že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala skutočnosť,
že dlžník vedel o tom, že uznáva premlčaný dlh. Odvolací súd tak podrobil odvolaciemu prieskumu

napadnutý rozsudok iba z týchto dôvodov (§ 380 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd sa tak nezaoberal (z
dôvodu absencie odvolacích dôvodov) vecnou správnosťou priznaného nároku vo výške 3.345,96 eur,
ktorú mala žalobkyňa uhradiť zo svojho na splátkach úveru za neb. U. O..
12. Pokiaľ ide o priznanú sumu 23.235,74 eur (700.000,- Sk) odvolací súd uvádza, že na č. l. 9 spisu
sa nachádza vyhlásenie poručiteľa (U. O.) v nasledovnom znení: „Ja dolu podpísaný U. O., narodený
XX.X.XXXX, trvale bytom v L. Č..Y.. XX uznávam, že som dlžný sumu 700 000 SK R. C., narodenej

X.XX.XXXX, trvale bytom na V. XX, V., nakoľko investovala do kúpy a rekonštrukcie rodinného domu v
Jakubove pod súpisným číslom XX, ktorý sme spolu kúpili a prerábali. Dlžnú sumu sa zaväzujem vyplatiť
do troch rokov od dnešného dňa, t. j. do 22.8.2011. P. C. sa zároveň zaväzuje, že na finančné prostriedky
počkať do onoho dňa“.
K tomuto odvolací súd uvádza, že uznanie dlhu sa považuje za samostatný zabezpečovací inštitút.

Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v dobe
uznania. Na to, aby uznanie dlhu malo také účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí
dlh, ďalej je potrebné, aby bol dlh priamo v písomnom uznaní určený čo do dôvodu a výšky. Na základe
uznania dlhu nevzniká namiesto pôvodného záväzkového vzťahu nový záväzkový vzťah medzi dlžníkom
a veriteľom. Zakladá sa tým iba právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však

vyvrátiteľná dôkazom opaku. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z
veriteľa na dlžníka. Veriteľ má tak v prípade sporu uľahčenú pozíciu tým, že nemusí preukazovať vznik
dlhu a jeho výšku v čase uznania. Uznanie dlhu je druhom určovacej zmluvy, ktorou sa odstraňuje
spornosť alebo pochybnosť o existencii alebo rozsahu pohľadávky veriteľa, a to na základe ústupkov
dlžníka. Uznanie dlhu predstavuje, rovnako ako urovnanie, nový, samostatný dôvod plnenia: uznaný

záväzok je nezávislý od skutočností, či predtým existovalo pochybné či sporné právo. Funkcia dohody
o uznaní dlhu nespočíva len v zabezpečení záväzku, ale rovnako ako dohoda o urovnaní, slúži na
odstránenie nejasnosti alebo dokonca spornosti v existujúcom právnom vzťahu. Vyjadrenie prísľubu dlh
zaplatiť je esenciálnou náležitosťou uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Ak písomný
prejav vôle dlžníka obsahuje uznanie dlhu, čo do dôvodu aj výšky a absentuje v ňom výslovný prísľub

na zaplatenie dlhu, dôsledkom tohto úkonu je iba pretrhnutie premlčacej doby podľa § 110 ods. 2 druhej
vety Občianskeho zákonníka; vyvrátiteľná právna domnienka trvania dlhu v zmysle § 558 nenastane.
Uznanie dlhu má konštitutívny charakter, pretože veriteľovi vznikne nový právny titul na vymáhanie dlhu.
Z procesného hľadiska je zmyslom uznania dlhu to, že poskytuje veriteľovi nesporný právny základ pri
vymáhaní jeho pohľadávky. Zakladá sa ním právna domnienka, že dlh v dobe jeho uznania existoval,

pričom táto domnienka je vyvrátiteľná dôkazom opaku. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun
dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka.
13. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uvádza, že v danej veci nebolo povinnosťou žalobkyne
preukazovať existenciu dlhu poručiteľa, ale naopak žalovaných v konaní zaťažovalo bremeno dôkazu o
tom, že uznaný dlh neexistuje resp. nevznikol. Neobstojí preto odvolacia argumentácia žalovaných, že

žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že dlh vôbec vznikol, alebo, že v čase uznania trval. Táto povinnosť
(pri prenesení dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka) zaťažovala práve žalovaných. Žalovaní však v
konaní nepreukázali neexistenciu príp. zánik dlhu, ktorý bol predmetom uznania poručiteľom (nepodarilo
sa im preukázať opak).
Pokiaľ ide o samotný úkon uznania dlhu spísaného poručiteľom, odvolací súd poukazuje na to, že tento

poručiteľ vyhotovil písomne, je ním podpísaný a je datovaný. Rovnako z neho jednoznačne vyplýva
jeho dôvod (investície žalobkyne do kúpy a rekonštrukcie rodinného domu v L. pod súpisným číslom
XX) i výška (700.000 Sk). Zároveň je v ňom vyjadrený prísľub poručiteľa dlh zaplatiť („....dlžnú sumu sa
zaväzujem vyplatiť do troch rokov od dnešného dňa, t. j. do 22.8.2011....“). Z tohto pohľadu sa potom
jedná o platný právny úkon uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd v tejto

súvislostizároveňdodáva,žeakžalovanímalipochybnostiopravostipodpisuporučiteľanapredmetnom
uznaní dlhu, mohli sami navrhnúť vykonanie znaleckého dokazovania v tomto smere cestou súdu
príp. mohli si sami nechať vyhotoviť znalecký posudok a tento predložiť v konaní ako listinný dôkaz.
Skutočnosť, že uvedené ponechali len „na zváženie súdu“, má za následok, že v tomto smere svojetvrdenie nepreukázali (neuniesli dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia). Predovšetkým dôkazná
povinnosť zaťažuje v konaní stranu sporu (účastníka konania) a nie súd (zásada kontradiktórnosti
konania). Súd iba z predložených dôkazov posúdi, či nimi účastník konania preukázal svoje tvrdenia

resp. či navrhovaný dôkaz vykoná alebo nie. Nemožno však ponechávať „na úvahu“ súdu“, či má vôbec
dôkaz vykonať alebo nie, nakoľko uvedené by bolo v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania.
Možno teda uzavrieť, že uvedeným postupom (keď súd prvej inštancie nenariadil znalecké dokazovanie
- ktoré navyše ani nebolo žalovanými riadne navrhnuté) súd prvej inštancie neporušil žiadne právo
žalovaných na prístup k súdu a spravodlivý proces. Napokon porovnaním podpisu poručiteľa na úverovej

zmluve (B. Č.. H. XXXXX-XX) a podpisu na uznaní dlhu sa odvolaciemu súdu javí, že ide o totožné
podpisy tej istej osoby.
14. V ďalšom odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať
aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá
právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel
o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo právny omyl, nemá jeho uznanie

spomenuté právne následky. V tomto smere odvolací súd ďalej uvádza, že poskytnutie peňažných
prostriedkov tretej osobe na nadobudnutie nehnuteľnosti, prípadne zhodnocovanie nehnuteľnosti tretej
osoby je zásadne považované za investíciu do cudzieho majetku a môže byť právnym titulom na
prípadné vymáhanie poskytnutých prostriedkov ako bezdôvodného obohatenia, zásadne však samo
osebenepredstavujeprávnytitulnanadobudnutiespoluvlastníctvaknehnuteľnosti(viďnálezÚstavného

súdu SR z 25. novembra 2015, sp. zn. III. ÚS 288/2015). V danej veci je tak nepochybné, že dlh, ktorý
bol predmetom uznania (ako správne konštatoval i súd prvej inštancie) bol nárokom z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia (§ 451 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o jeho premlčanie, odvolací
súd poukazuje na závery nálezu Ústavného súdu SR zo 17. februára 2016, sp. zn. I. ÚS 548/2015 z
ktorých o. i. vyplýva, že „ ak účelom vynaloženia týchto nákladov bolo (spolu)užívanie rodinného domu,

ktoré sa skončilo jeho predajom tretej osobe, lehoty na vrátenie tohto plnenia sa odvíjajú nie od jeho
poskytnutia, ale od vzniku zodpovednostného vzťahu a bezdôvodného obohatenia, t. j. od času, keď
právny dôvod plnenia dodatočne odpadol. Na určenie začiatku plynutia premlčacej doby na vydanie
bezdôvodného obohatenia tak nebol rozhodujúcim okamih zhodnotenia predmetnej nehnuteľnosti, ale
deň, keď sťažovateľke bolo znemožnené predmetný rodinný dom užívať“. Pre danú vec uvedené potom

znamená, že prostriedky (investície) na kúpu a rekonštrukciu nehnuteľnosti (dlh vo výške 700.000 Sk)
vo vlastníctve poručiteľa vynaložené žalobkyňou sa stali bezdôvodným obohatením až v dobe, keď bolo
žalobkyni (ako družke) poručiteľom znemožnené predmetný rodinný dom užívať. Inými slovami, dlh
(bezdôvodné obohatenie), ktorý poručiteľ uznal, nevznikol v okamihu zhodnotenia jeho nehnuteľnosti
(resp. v okamihu vynaloženia peňažných prostriedkov na jeho kúpu a rekonštrukciu žalobkyňou), ale až

v okamihu, keď poručiteľ žalobkyni znemožnil užívanie jeho nehnuteľnosti. Totiž v čase, kedy žalobkyňa
tieto prostriedky na nehnuteľnosť poručiteľa vynaložila, existoval právny titul ich vynaloženia a ním
bola dohoda medzi nimi, že nadobudnú a zrekonštruujú pre účely spoločného bývania (ako druh a
družka) predmetnú nehnuteľnosť. Je potom zrejmé, že ak v danom čase existoval titul na ich vynaloženie
žalobkyňou, nemohlo sa jednať o bezdôvodné obohatenie. Týmto sa tieto peňažné prostriedky stali

až v okamihu, kedy bolo žalobkyni poručiteľom znemožnené predmetný rodinný dom užívať. Až týmto
okamihom odpadol právny dôvod z už poskytnutého plnenia.

V danej veci žalobkyňa odišla zo spoločnej domácnosti (z rodinného domu v Jakubove) v roku 2007. Až
v tomto roku (s poukazom na vyššie uvedené) tak došlo na strane poručiteľa k vzniku bezdôvodného

obohateniatitulomposkytnutiapeňažnýchprostriedkovžalobkyňounanadobudnutiejehonehnuteľnosti,
prípadne jej zhodnocovanie. K uznaniu dlhu poručiteľom došlo v roku 2008. Je tak zrejmé, že dlh
(z bezdôvodného obohatenia), ktorý bol predmetom uznania poručiteľom, nebol v čase jeho uznania
premlčaný. Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolaciu argumentáciu žalovaných o tom, že
predmetom uznania bol premlčaný dlh o ktorom poručiteľ nevedel, že je premlčaný, za nedôvodnú.

15. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov nezostalo odvolaciemu súdu iné, než rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch, ktorým bolo žalobe vyhovené, potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p..

Výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku úroku z omeškania zamietol, nebol napadnutý
odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
16. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyžadovalo potrebu
doplnenia príp. zopakovania dokazovania na pojednávaní, nakoľko súd prvej inštancie v dostatočnomrozsahu (t. j. potrebnom pre rozhodnutie) zistil skutkový stav veci. Podľa § 384 C.s.p., odvolací súd
zopakuje dokazovanie v potrebnom rozsahu sám iba vtedy, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V danej veci však odvolací súd nebol

názoru, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Odvolací súd pri svojom rozhodnutí tak vychádzal iba zo skutkového stavu zisteného súdom
prvej inštancie.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni úspešnej v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p.
proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.).
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).