Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/118/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116207352
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116207352.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne: D. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. J. XXXX/X, XXX XX K., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, so
sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: Poštová banka a.s.,
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpená AK Antol, s.r.o., so

sídlom Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/121/2016-58 zo dňa
14.09.2017

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že

dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.04.2011 je
neplatná. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, obsah pripojených listinných dôkazov,
citoval ust. § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v
znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ďalej ust. § 488, § 489, § 52 ods. 1 - 3 Občianskeho
zákonníka,§497Obchodnéhozákonníka,§1ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len
zákona č. 129/2010 Z.z.), ako aj ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zákona č. 250/2007 Z.z.) a uviedol, že žalobkyňa sa vo veci
domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Výrok o určení neplatnosti právnych úkonov
je určovacím výrokom, avšak s prihliadnutím na novú procesnú úpravu od 01.07.2016 je potrebné
rozlišovať, či v prípade určenia neplatnosti zmlúv ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti (§ 137

písm. d) CSP) alebo či ide o určenie, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) CSP) nakoľko ide len o
inými slovami vyjadrenie určenia, že tu nie je právo veriteľa. S poukazom na ust. § 137 písm. d) CSP,
možnosť žalobkyne domáhať sa určenia právnej skutočnosti za účinnosti Civilného sporového poriadku
účinného od 01.07.2016 je daná iba vtedy, ak by to vyplývalo z osobitného predpisu. Je tomu tak z
dôvodu, že určenie existencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť
aktuálny právny stav, avšak pri určení právnej skutočnosti rozsudok sa týka toho, čo bolo v minulosti, nie

však toho, čo je v prítomnosti. V prípade podanej žaloby, zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva
možnosť domáhania sa určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. V danom prípade žaloba bola
podaná 11.06.2016, t.j. ešte pred účinnosťou Civilného sporového poriadku, avšak žalobkyňa bola v
konaní právne zastúpená a nič nebránilo petit žaloby upraviť tak, aby spĺňal podmienky nového Civilného
sporového poriadku, a to bez ohľadu na to, kedy bola zmluva uzavretá. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti
dohody, v tejto časti nemohla žaloba obstáť z dôvodu jej procesnej neprípustnosti, a preto súd žalobu v

časti určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zamietol. Uviedol, že rozhodnutie vo veci vyhlásil
v čase, keď žalobkyňa v časti určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy mohla docieliť svoj zámeraj právnu istotu tým, že príjme návrh dodatku k zmluve o úvere ponúkaný zo strany žalovaného, čím
bude učinené zadosť aj zámeru autora Civilného sporového poriadku, ktorý v základných princípoch, a
to konkrétne v čl. 7 ods. 2 jednoznačne postavil prioritu zmierlivého vyriešenia sporu (bez výnimky, či ide

o spotrebiteľa alebo nie). Vzhľadom na procesnú neprípustnosť podanej žaloby, t.j. určovacieho výroku
o neplatnosti dohody súd sa potom nezaoberal tým, či dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, ani inak
meritom veci, nakoľko žalobe nebolo možné vyhovieť. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s
poukazom na ust. § 251, § 255 ods. 1, § 257 a § 262 CSP tak, že aplikoval ust. § 257 CSP. Poukázal na
to, že vynaložené trovy konania nie je možné považovať za účelne vynaložené, nakoľko predmetnému

sporu sa mohlo predísť včasným rokovaním so žalobkyňou.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobkyne. Namietal
nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na odôvodnenie
rozhodnutia v bode 23, 24, 25 a 27 týkajúce sa najmä výkladu ust. § 137 CSP, ako aj na odôvodnenie
bodu 26 vo vzťahu k nevyužitej možnosti prijatia dodatku k zmluve a tým k zmierlivému vyriešeniu sporu.

Podľa názoru právneho zástupcu žalobkyne, zásadné pochybenie súdu prvej inštancie spočíva v tom,
že súd si neuvedomil, že neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy je dôsledkom jej neprijateľnosti ako
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa vysporiadať s
neplatnosťou dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej poukázal na
to, že napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vybočil z ustálenej judikatúry týkajúcej sa obdobných

vecí, na ktoré poukázal s tým, že ďalej uviedol, že určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemôže
brániť snaha žalovaného o uzatvorenie dodatku k úverovej zmluve. Vzhľadom k tomu, že podstatou
žaloby je určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, za
nesprávny považoval výklad ust. § 137 CSP. Zdôraznil, že uvedené ustanovenie uvádza len taxatívny
výpočet možných žalôb. Vyplýva to zo slova „najmä“ uvedeného v ust. § 137 CSP. Ďalej poukázal na

čl. 3 ods. 2 CSP s tým, že uviedol, že výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách
a vetách jasné a nepochybné. Zároveň na zdôraznenie svojho vysloveného právneho záveru poukázal
na konanie vedené pod sp. zn. C-30/12 týkajúce sa Valérie Marcinovej/POHOTOVOSŤ, s.r.o., a to
posudzovania dohody o zrážkach zo mzdy ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Právny zástupca žalovaného sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných

úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak
novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)

vzhľadomnavčaspodanéodvolanieosobouoprávnenou(§359vspojenís§362ods.1CSP)preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

6. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, právnym posúdením,
ako aj uplatnenými odvolacími námietkami odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil dôvodnosť uplatneného nároku žalobkyne na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.Uplatnená námietka bola dôvodná. Je nesporné, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou
uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy medzi stranami sporu, a to zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
13.04.2011, ktorá skutočnosť vyplýva z obsahu žaloby, ako aj z obsahu zápisníc o pojednávaní vo veci

samej. Žalobkyňa namietala, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dojednaná individuálne tak, ako
to predpokladá ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že sa o existencii dohody o zrážkach
zo mzdy mala dozvedieť od svojho zamestnávateľa v čase, keď veriteľ požiadal zamestnávateľa o
vykonávanie zrážok zo mzdy výzvou na vykonávanie zrážok zo dňa 13.01.2016. Súd prvej inštancie
pri posudzovaní dôvodnosti žaloby nesprávne uviedol, že v súvislosti so zmenou procesnej právnej

úpravy účinnej od 01.07.2016, určovací petit týkajúci sa neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nie
je prípustný. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v súlade s princípom právnej istoty,
ako aj princípom legitímneho očakávania vyplývajúcimi z čl. 2 CSP, v súlade s princípom justifikácie
účinkov procesných úkonov žalobkyňa právom očakávala, že ňou podaná žaloba o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola obsahom zmluvy o úvere, t.j. zmluvy spotrebiteľskej je v súlade
s ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016. Na

určení neprijateľnej zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy má žalobkyňa ako spotrebiteľka vždy
naliehavý záujem, ktorý sa predpokladá (§ 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). Navyše súd prvej
inštancie nesprávne posudzoval uplatnený nárok aj s prihliadnutím k tomu, že pokiaľ poukázal na novú
právnu úpravu účinnú od 01.07.2016, v zmysle ktorej posudzoval dôvodnosť uplatnenej žaloby (§ 137
CSP), na spor s ochranou slabšej strany neaplikoval ust. § 290 a nasl. CSP. Napríklad aj ust. § 298 CSP

umožňujesúduajbeznávrhuvysloviťzaneplatnúzdôvoduneprijateľnostizmluvnejpodmienky,zmluvnú
podmienku dohodnutú v spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou. Záver súdu týkajúci sa konania v súlade s čl. 7 CSP, a to zmierlivého
usporiadania vzťahov medzi stranami sporu nebol správny, lebo v konaní pred súdom prvej inštancie
nebolo preukázané, že by zo strany strán sporu došlo k uzatvoreniu dodatku k zmluve o úvere, ktorým by

sadojednaniedohodyozrážkachzomzdyvzmluveoúvereč.XXXXXXXXXXzodňa13.04.2011zrušilo.
Aj v čase rozhodnutia vo veci samej, zmluva o úvere medzi stranami sporu platila, vrátane dojednaného
bodu 3.9 a čl. 7, bodu 7.5 obchodných podmienok, ktorý sa týkal dohody o zrážkach zo mzdy. Uplatnené
námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení, vrátane nesprávneho právneho posúdenia preto
odvolací súd považoval za dôvodné.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). Dôvodom zrušenia napadnutého
rozhodnutia bolo nesprávne právne posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne na určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve

uplatnenej za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016 (§ 80 písm. c)
CSP v spojení s § 470 ods. 2 CSP).

7. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej

inštancie vo veci ďalej postupovať.

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať dôvodnosťou uplatneného
nároku žalobkyne na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej zmluve z dôvodu
dojednanej neprijateľnej podmienky z hľadiska okolností dojednania a posúdenia neprijateľnej zmluvnej

podmienky v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka v spojení s § 37, § 39 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo
veci samej v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu strany
v spore v zmysle ust. § 255 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom nadriadeného súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.