Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Co/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616211743
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616211743.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny

Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci
žalobcu O. K. A., a.s. so sídlom J., I. XX, T.: XX XXX XXX proti žalovanému M. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L., P. T. XXX/XX, štátny občan SR, zastúpený JUDr. Ondrejom Szilágyim, advokátom so
sídlom Lučenec, Haličská cesta 3200, v konaní o zaplatenie 1 813,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 7Csp/53/2016-94 zo dňa 29.septembra 2017,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 7Csp/53/2016-94 zo dňa 29.septembra 2017, v napadnutej

časti II. výrokovej vete, ktorou súd prvej inštancie žalobu zamietol potvrdzuje.

II. Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 7Csp/53/2016-94 zo dňa 29.septembra 2017, v napadnutej
časti III. výrokovej vete, ktorou žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania mení tak, že žalobca
má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresný súd Lučenec, č.k. 7Csp/53/2016-94 zo dňa 29.9.2017 uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.923,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej
istiny 1.813,69 Eur od 19.8.2016 do zaplatenia. Zároveň žalovanému povolil splácať sumu v splátkach
po 50,-Eur, ktoré sú splatné vždy do posledného dňa v mesiaci vopred pod hrozbou straty výhod splátok
v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky včas. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v rozsahu 97,28 % voči žalovanému.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému

zaplatenia istiny 1.813,69 Eur spolu s úrokom 81,24 Eur, úrokom z omeškania 0,77 Eur, úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1.813,69 Eur od 19.8.2016 do zaplatenia spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 81,24 Eur od 19.8.2016 do zaplatenia,
a poplatku za poistenie vo výške 1,46 Eur.

3. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že stratil zamestnanie, jeho situácia
sa značne zhoršila, preto prestal plniť podmienky v zmluve o úvere. Dostal sa do omeškania s platením

anuitných splátok, preto žalobca ho vyzval na predčasné splatenie najneskôr do 18.8.2016. V odpore
namietal výšku vyčíslených úrokov z omeškania a žiadal o možnosť splácať istinu v mesačných
splátkach po 50,-Eur.4. Okresný súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil, že žalobca so žalovaným
uzatvoril dňa 8.10.2014 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie
pôžičky vo výške 2.000,-Eur s úrokom 12,9 % p.a. s výškou anuitnej splátky 29,73 Eur, s termínom

splatnosti prvej anuitnej splátky 15.10.2014, s termínom splatnosti ďalších splátok vždy v 15-deň
kalendárnehomesiaca,skonečnýmtermínomsplatnostido16.9.2024.Žalovanýsadostaldoomeškania
so splátkou splatnou dňa 15.5.2016, keď žalobcovi naposledy zaplatil splatnú splátku dňa 15.4.2016.
Preto žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej splátky v lehote do 20.6.2016. Výzvou zo dňa
18.8.2016žalobcazosplatnilúvervsúladesčlánkom2.8obchodnýchpodmienokpreúveryobčanov-O.

K. A., a.s. účinných od 30.5.2014, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie
zistil, že žalovaný zaplatil žalobcovi na istinu úveru sumu 186,31 Eur. Dlh žalovaného pozostáva z
nezaplatenej istiny 1.813,69 Eur, z dohodnutého úroku 81,24 Eur do zosplatnenia, úroku z omeškania
0,77 Eur, z poplatoku za poistenie 1,46 Eur, t.j. dokopy 1.923,16 Eur. Žalovaný prestal platiť splátky
žalobcovi z dôvodu zhoršenej finančnej situácie, ktorá u žalovaného nastala v roku 2016, keď žalovaný
začal vykazovať príjem za mesiac august 32,98 Eur, za obdobie september až december 2016 príjem

v každom mesiaci 65,95 Eur.

5. Súd prvej inštancie nárok žalobcu posúdil v zmysle § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom k 8.10.2014, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, (ďalej len „ OZ“), podľa § 53 ods. 9 OZ, § 54
ods. 1 OZ, § 121 ods. 3 OZ, § 488 a 489 OZ, § 494 OZ, § 559 ods. 2 OZ, § 517 ods. 1, 2 OZ, § 565 OZ,

výšku úrokov z omeškania posudzoval podľa § 3 Nariadenia Vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku
dňu uzavretia úverovej zmluvy, a ďalej nárok posúdil aj podľa 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere.

6.Nazákladevykonanéhodokazovaniamalpreukázané,žežalobaječiastočnedôvodná.Zistil,žepodľa

Zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 Obchodného zákonníka žalobca poskytol žalovanému peňažné
prostriedky vo výške 2.000,-Eur, pričom ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52a nasl. Občianskeho
zákonníka, bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a ide o spotrebiteľský úver podľa § 1 ods.
2, § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre takýto úver sú v zákone o spotrebiteľských
úveroch stanovené obsahové náležitosti podľa § 9 ods. 1, 2, ktoré zmluva spĺňa. Žalovaný porušil svoju

povinnosť podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka platiť svoj dlh riadne a včas, keď neuhradil splátku
splatnú dňa 15.5.2016. Preto žalobca pristúpil k zosplatneniu k 18.8.2016, t.j. po uplynutí 3 mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky. Keďže žalovaný nerozporoval uplatnený nárok vo výške 1.923,16
Eur súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 1.813,69 Eur, t.j. zosplatnený dlžný
úver, zmluvný úrok vo výške 81,24 Eur do predčasného zosplatnenia a úroky z omeškania 0,77 Eur

z splátok, poplatok za poistenie schopnosti splácať 1,46 Eur. Žalovaný sa so zosplatnením dostal do
omeškania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi v súlade s § 517 OZ a § 3 Nariadenia Vlády č. 87/1995
aj uplatnený úrok z omeškania 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1.813,63 odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti t.j. 19.8.2016.

7. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z
nezaplatených úrokov 81,24 Eur od 19.8.2016 do zaplatenia. Bol toho názoru, že úrok z úveru nie
je možné úročiť s rokom omeškania. V tejto súvislosti uviedol, že podľa § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady
spojené s jej uplatnením. V súvislosti s definíciou záväzkového vzťahu ( § 448 OZ ), je istinou

záväzkového vzťahu peňažné plnenie a s omeškaním dlžníka dochádza k možnosti žalobcu nárokovať
si sankciu - úroky z omeškania. Uviedol, že hlavným záväzkom je peňažný záväzok žalobcu poskytnúť
žalovanému úver a žalovaného vrátiť poskytnutý úver. Vedľajším ( akcesorickým ) vzťahom je záväzkový
vzťah úrokový, ktorý vznikne len vtedy, ak existuje hlavný záväzkový vzťah. Žalovaný včas nezaplatil
úroky z istiny, dostal do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného

dlhu istiny. Právo požadovať po dlžníkovi príslušenstvo z príslušenstva neumožňuje Občiansky zákonník
vzhľadom na dikciu § 517 ods. 2 v nadväznosti na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ani Obchodný
zákonníka vzhľadom na dikciu § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z dikcie § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, resp. § 369 Obchodného zákonníka neplynie nárok na príslušenstvo z príslušenstva.
Právna úprava uvedená v § 517 ods. 2 OZ určuje druh príslušenstva, ktoré je možné pri omeškaní s

plnením peňažného záväzku požadovať súčasne s istinou. Pri aplikácii tohto ustanovenia s odkazom
na § 121 ods. 3 OZ by možno z priznania úroky z omeškania z príslušenstva pohľadávky viedla k
absurdnému záveru podľa ktorého priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky,
ale samostatne novovzniknutou pohľadávkou, pričom ustanovenie § 517 ods. 2 OZ určuje druhpríslušenstva, ktoré možno pri omeškaní s plnením peňažného dlhu s hlavným peňažným záväzkom
požadovať súčasne s istinou. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp.zn. 35Odo/101/2002, a podotkol , že možnosť dohodnúť medzi stranami zmluvy úročenie zmluvných

úrokov, v prípade spotrebiteľskej zmluvy, by takéto dojednanie bolo neplatné s poukazom na § 39
Občianskeho zákonníka z dôvodu zhoršeného postavenia spotrebiteľa.

8. Súd prvej inštancie povolil žalovanému splácať dlh v splátkach pod hrozbou straty výhody v zmysle
§ 323 CSP. Súd tak rozhodol z dôvodu zlej finančnej a sociálnej situácie žalovaného, keď jeho výdavky

podľa zistenia súdu dosahujú jeho mesačný príjem. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol
podľa § 255 ods. 2 CSP .Uviedol, že žalobca mal vo veci úspech čiastočný, keď sa domáhal zaplatenia
sumu 1.813,69 Eur, úroku 81,24 Eur, úroku z omeškania 0,77 Eur, úroku z omeškania 5 % ročne z istiny
1.813,69 Eur od 19.8.2016, ktorá ku dňu rozhodnutia súdu predstavovala sumu 100,87 Eur, úrok 5% p.a.
z nezaplatených úrokov 81,24 Eur od 19.8.2016, ktorá ku dňu rozhodnutia súdu predstavovala sumu
4,52 Eur a k tomu nezaplatený poplatok za poistenie 1,46 Eur. Celková suma, ktorú si žalobca uplatnil

predstavovala 2.002,55 Eur. Žalobca bol neúspešný v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % p.a. zo
sumy 81,24 Eur od 18.8.2016, ktorá ku dňu rozhodnutia súdu predstavovala 4,52 Eur. Percentuálny
pomer úspechu žalobcu voči žalovanému predstavuje 98,64 % ( 1.998,03 Eur z 2.002,55 Eur = 98,64
% ) Úspech žalovaného predstavuje 1,36 % ( 100 - 98,64 = 1,36 %). Čistý úspech žalobcu dosahuje
98,64 Eur - 1,36 Eur, t.j. 97,28 Eur a v tomto rozsahu súd priznal žalobcovi náhradu trov konania.

9. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby, o priznaní uhradiť dlžnú
sumu v splátkach a výroku o priznanej náhrady trov konania , podal odvolanie žalobca a domáhal sa,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a žalobe v plnom
rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

Namietal s odvolaním sa závery rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 4Cob/62/2007 zo dňa
27.3.2008, tým, že s omeškaním s úhradou úroku je možné požadovať platenie úrokov z omeškania
z nezaplatených úrokov (§369 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka). Ak je dlžník v omeškaní so
splatením peňažného záväzku ( § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ), je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania. Pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto

zmeškaných úrokov úroky z omeškania. S poukazom na uvedené rozhodnutie a na ústavný princíp
právnej istoty, žalobca je toho názoru, že má popri nároku na úrok z omeškania z istiny dlhu aj nárok na
úrok z omeškania zo zmluvných úrokov. Požadovaný nárok na úroky z omeškania zo zmluvných úrokov
sú nárokom, ktorý predpokladá ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka vyššie citovaným judikátom.
Žiadne zákonné ustanovenie nárok svojím znením nespochybňuje. Okrem toho úroky z omeškania

treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, t.j. požičanej istiny a aj
zmluvných úrokov, pretože do omeškania sa dlžník dostane ak neplní riadne a včas. V zmysle § 503 ods.
2 Obchodného zákonníka poskytnuté peňažné prostriedky sa majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti
každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. V deň splatnosti každej splátky má dlžník uhradiť nielen
splátku, ale aj úroky z tejto splátky. V prípade, že by dlžník uhradil iba splátku a neuhradil by úroky,

ocitne sa vo vzťahu k úrokom v omeškaní. Sankciou za omeškanie s ich plnením by potom boli úroky z
omeškania. K zmluvným úrokom a úrokom z omeškania a k ich uplatniteľnosti veriteľom popri sebe po
predčasnom zosplatnení dlhu sa vyjadril Najvyšší súd Českej republiky, sp.zn. 33 Cdo/212/2014, zo dňa
21.8.2014, z ktorého vyplýva, že pre posúdenie primeranosti výšky úrokového zaťaženia nemožno obe
sadzby úrokov sčítať a že zákonné úroky z omeškania nenahradzujú od splatnosti pohľadávky úroky,

ktoré si strany dojednali.

10. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie o povolení splácať dlh v splátkach žalobca namietal,
že pri danej výške splátky žalovaný uhradí len istinu bez príslušenstva za takmer 3 roky a splnenie
celého dlhu tak bude trvať neúmerne dlho. Žalovanému narastú úroky z omeškania, čo nie je v prospech

žalovaného. Dodal, že výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinný nie je v súlade
so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou Civilným sporovým poriadkom ( rozsudok
Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 24Co/322/2016-85 zo dňa 1.3.2017 a na uznesenie Krajského súdu v
Žiline, sp.zn. 7Co/33/2017-62 zo dňa 22.2.2017 ).

11. K rozhodnutiu súdu o náhrade trov konania žalobca namietal, že súd prvej inštancie postupoval
nesprávne, Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie pri posudzovaní úspechu nemal prihliadať na
úspech žalovaného v časti príslušenstva. Mal dospieť k záveru, že žalobca bol v konaní úspešnýv rozsahu 100 %.( rozsudok Krajského súdu Trnava, sp.zn. 10Copr/2/2016 z 27.7.2016 , uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Obo/243/2007 zo dňa 27.11.2008 ).

12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie § 385 ods. 1 CSP , pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
v napadnutej II. výrokovej vete o zamietnutí žaloby a o priznaní práva splácať dlh v splátkach nie je

dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti výroku potvrdil, ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutiam, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. V zmysle § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

16. V preskumávanej veci odvolací súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na

základe podaného odvolania žalobcom dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v
dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade
s § 191 ods. 1 CSP, a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. S
dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa týkajú požadovaného nároku na úrok z omeškania
zo zmluvných úrokov, k rozhodnutiu o povolení splácať dlh v splátkach sa krajský súd stotožňuje a

v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje. Odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvej
inštancie konštatuje, že v posudzovanom prípade je v celom rozsahu sú aplikovateľnými závery
Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 35Odo/101/2002 zo dňa 24.marca 2004 (vychádzajúc
z právnej úpravy obsahovo zhodné so slovenskou ), ktorý v rozsudku uviedol, že úroky , úroky z
omeškania, poplatok z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom

pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu
v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie, (istina) na ktorú má veriteľ právo podľa
hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorému zmene (pokiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za
omeškanie s platením ) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový
vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmieneným platným záväzkovým vzťahom hlavným.

Splnením hlavného záväzku ( alebo iným so spôsobom jeho zániku ) zaniká ( končí) aj akcesorický
záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z
istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného
dlhu ( istiny ). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva ( úroky z omeškania z
dojednaných úrokov ) potom veriteľ nemá preto, že ani občiansky ani obchodný zákonník mu túto

možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani obchodný ani občiansky zákonník nezakotvujú majetkové
sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.

17. Ak sa teda rozumie pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanovení § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka istina ( plnenie z hlavného peňažného záväzku ), potom nemôže nárok na

príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Názor, že možno priznať úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania za príslušenstva
pohľadávky, len podľa úpravy obsiahnutej v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž bez väzby na
ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka by viedol k neakceptovateľnému záveru, že takto
priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou

pohľadávkou.

18. K námietke žalobcu, ktorá sa týka postupu súdu prvej inštancie, ktorý umožňuje žalovanému dlh
splácať v splátkach, je potrebné uviesť, že ide o výnimočné oprávnenie, ktoré musí byť dostatočneodôvodnené konkrétnymi majetkovému pomermi tej strany sporu, ktorej sa toto oprávnenie priznáva.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu
stratou zamestnania prestal plniť podmienky zmluvy o úvere, dostal sa do omeškania s platením

anuitných splátok, preto žalobca podľa výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 18.8.2016 zosplatnil
celú časť úveru vo výške 1.957,16 Eur s príslušenstvom a vyzval žalovaného na jeho zaplatenie do
28.8.2016. V podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu a na pojednávaní konanom dňa
21.8.2017 žalovaný žiadal o povolenie splácať dlh v splátkach. Uviedol, že je nezamestnaný, nepoberá
minimálnu mzdu, pomáhajú mu rodičia. Má ešte jeden spotrebný úver vo výške 6.000,-Eur, ktorý tiež nie

je schopný splácať včas a stavebný úver 102,80 Eur, ktorý spláca. Spotrebné úvery použil na prestavby
bytu. Býva s družkou, má dve deti a na XX ročné dieťa platí výživné. Má R. chorobu a na lieky mesačne
musí dať 40,-Eur. Nevlastní žiadny nehnuteľný a hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Žalovaný bližšie
odôvodnil svoju majetkovú a sociálnu situáciu, popísal rozhodnuté skutočnosti, z ktorých je možné
vyvodiť, že nie je schopný dlh uhradiť jednorázovo. Odvolací súd zohľadnil zlé majetkové a sociálne
pomery žalovaného, výšku dlžnej sumy a umožnil žalovaného dlh uhradiť v splátkach. Navrhované

mesačné splátky 50,-Eur znamená možnosť splácať prisúdenú istinu takmer 3 roky, čo potvrdzuje
samotný žalobca v podanom odvolaní. V konečnom dôsledku táto lehota je primeraná k lehote splatnosti
úveru dohodnutú v zmluve do 16.9.2024.

19. Odvolací súd preskúmal aj správnosť rozhodnutia o náhrade trov konania.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Po preskúmaní veci ďalej zistil, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď pri výpočte
pomeru úspechu a neúspechu strán sporu kapitalizoval žalobcom uplatnený úrok z omeškania ku dňu

vyhlásenia napadnutého rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu pre posudzovanie pomeru úspechu
a neúspechu strán sporu v konaní je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine
bez príslušenstva, keďže toto príslušenstvo žalobca v žalobe nevyčíslil. V danom prípade žalobca mal
úspechvuplatnenejistinevplnomrozsahuaneúspechmal lenvčastinímuplatnenéhoanevyčísleného
príslušenstva - úroku z omeškania 5 % ročne z nezaplatených úrokov 81,24 Eur od 19.8.2016 až

do zaplatenia. Vzhľadom na to, že tento úrok z omeškania nebol kapitalizovaný, pre určenie pomeru
úspechu a neúspechu strán sporu bol rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine. Z
uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok v napadnutej časti III. výrokovej vety zmenil
tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % od žalovaného.

22. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O
výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 v nadväznosti
na ustanovenie § 251 CSP súd prvej inštancie.

23. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).