Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 35Er/474/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217202146
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7217202146.2

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom
v Bratislave, Einsteinova 25, IČO: 35 942 436 proti povinnej: R. V., N.. XX.XX.XXXX, A. M. K., W. X
o vymoženie 300,30 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Borisom
Sobolovským

r o z h o d o l :

Námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a.

Námietky povinnej proti trovám exekúcie z a m i e t a.

Exekúciu č i a s t o č n e z a s t a v u j e, a to v časti istiny vo výške 20,00 €.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 19.01.2017 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Borisa

Sobolovského vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie 300,30 € s príslušenstvom na základe
exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov DÔVERY zdravotnej poisťovne, a.s. v Bratislave č.
1653155731 zo dňa 23.10.2016.
Dňa 02.02.2017 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s
prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie č. 5803001549 zo dňa
08.02.2017.

Dňa 03.05.2017 predložil súdny exekútor súdu námietky povinnej proti exekúcii. Povinná vo svojich
námietkach uviedla, že je dlhodobo vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Poberá dávku v
hmotnej núdzi a jej mesačné príjmy neprevyšujú sumu 200,00 €. Žije na hranici životného minima.
Na potvrdenie svojich tvrdení predložila povinná súdu potvrdenia z Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice. K tomu povinná priložila aj potvrdenie o zaplatení časti nedoplatku v sume 20,00 € na
účet zdravotnej poisťovne Dôvera. Povinná vyhlásila, že nemá žiadne obchodné podiely, hnuteľné veci,

cenné papiere, ani nie je spoluvlastníčkou podniku. Preto vzniesla námietky proti exekúcii a trovám
exekúcie.
K námietkam povinnej sa vyjadril oprávnený a uviedol, že povinnej boli na pohľadávku uplatnenú v
exekučnom konaní zaslané upomienky, na ktoré nereagovala. Následne, dňa 23.10.2016 bol vystavený
výkaz nedoplatkov č. 1653155731, ktorý bol povinnej zaslaný preukázaným spôsobom doručenia
(do vlastných rúk) na registrovanú adresu trvalého pobytu. Zásielka sa oprávnenému vrátila späť

nedoručenáspoznámkou„adresátsizásielkuneprevzalvodbernejlehote“.Akbolazásielkadoručovaná
preukázaným spôsobom - doporučene s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ a nebola
adresátomprevzatá,považujesazadoručenúdňom,keďbolazásielkavrátenázdravotnejpoisťovni,ato
i vtedy, ak sa o tom adresát nedozvedel. Povinná nepodala voči výkazu nedoplatkov námietky a márnym
uplynutím lehoty na podanie námietok, výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť,
čím sa stal exekučným titulom. Následne, nakoľko povinná pohľadávku neuhradila, bol dňa 18.01.2017

podanýnávrhnavykonanieexekúciepeňažnejpohľadávky.Doklady,ktorépovinnápredložilaknámietke
proti exekúcii sa netýkajú obdobia uplatneného v exekučnom konaní. Úhrada zo dňa 27.03.2017 vovýške 20,00 € je zaúčtovaná ako čiastočná úhrada predmetného exekučného konania. V exekučnom
konaní oprávnený dosiaľ eviduje voči povinnej pohľadávku vo výške 290,30 €. Nakoľko pohľadávka
vymáhaná v tomto exekučnom konaní nie je dosiaľ uhradená v plnenej výške, oprávnený trvá na

pokračovaní exekučného konania.
Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.
Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním

exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa
namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní
námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46 ), o námietkach netreba rozhodnúť.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia sa súd najskôr zaoberal posudzovaním včasnosti
podania námietok povinnou.
Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dáva povinnému oprávnenie vzniesť proti upovedomeniu
o začatí exekúcie námietky, a to v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Pretože

Exekučný poriadok nemá ustanovenia o počítaní lehôt, s poukazom na ust. § 9a ods. 1 Exekučného
poriadku /Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku/, možno na počítanie lehoty 14 dní aplikovať ustanovenia § 121 zák. č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“).
Podľa ust. § 121 ods. 1 C. s. p. lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov,

mesiacov a rokov.
Podľa ust. § 121 ods. 2 C. s. p. do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
Podľa ust. § 121 ods. 3 C. s. p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím
toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty;

ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.
Podľa ust. § 121 ods. 4 C. s. p. ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa ust. § 121 ods. 5 C. s. p. lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde
alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené

elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
Z obsahu spisu vyplýva, že povinná si prevzala upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa
22.03.2017,pričomnámietkyprotiexekúciipodalanapoštovúprepravudňa04.04.2017,tedavzákonom
stanovenej 14-dňovej lehote.
Ďalej sa súd zaoberal posudzovaním dôvodnosti námietok podaných povinnou. Povinná vo svojich

námietkach poukázala na svoju nepriaznivú majetkovú situáciu, ktorá je podľa nej dôvodom, pre ktorý
je exekúcia neprípustná.
K tomu súd uvádza, že konanie o námietkach proti exekúcii je konaním o tom, či sa exekúcia začala
oprávnene, resp. či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady.
Námietky v exekučnom konaní však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným a

vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa
vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Exekučný súd môže námietkam
povinného proti exekúcii vyhovieť len za predpokladu, že tento vo svojich námietkach preukáže
existenciu takých okolností, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti
alebo takých dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný dosiaľ súdu nepredložil dôkazy

preukazujúce úhradu vymáhanej pohľadávky oprávneného a neuviedol ani žiadne také skutočnosti,
ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, resp. ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. Rovnako
nepriaznivé majetkové pomery povinnej nie sú v tomto štádiu exekučného konania dôvodom na
vyhovenie jej námietkam proti exekúcii. Posudzovanie majetkových pomerov povinného je totiž úlohou
súdneho exekútora a nie exekučného súdu. Pokiaľ súdny exekútor na základe vykonaných šetrení

majetkových pomerov povinnej v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinnej
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, môže podať na súd podnet na zastavenie exekúcie a súd sa ním
bude zaoberať.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že námietky povinnej proti exekúcii zamietol.Povinná tiež uviedla, že vznáša aj námietky proti trovám exekúcie.
Podľa ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa
osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie

exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu
za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie.
Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli
ich výšku.
Podľa ust. § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach
rozhoduje súd (§ 45 ). Proti
rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Pretože povinná podala námietky proti trovám exekúcie spoločne s námietkami proti exekúcii, v
intenciách vyššie uvedeného možno konštatovať, že aj námietky proti trovám exekúcie boli povinnou
podané v zákonom stanovenej lehote.

Povinná svoje námietky proti trovám exekúcie žiadnym spôsobom neodôvodnila.
Súdnemuexekútorovipatrízavýkonexekučnejčinnostizozákonaodmena,náhradahotovýchvýdavkov
a náhrada za stratu času. Pretože v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie súdny exekútor
nemôže vedieť, aká bude konečná výška trov exekúcie, v upovedomení o začatí exekúcie si určí len
ich predbežnú výšku, pričom pri jej určovaní vychádza z doterajšej praxe súdneho exekútora. Táto

výška trov exekúcie sa môže v závislosti od náročnosti a dĺžky exekučného konania zmeniť, teda
súdnemu exekútorovi môžu vzniknúť ďalšie trovy exekúcie, ktoré sa rovnako považujú len za predbežné.
V záverečných fázach exekučného konania má súdny exekútor nárok za výkon exekučnej činnosti
požadovať odmenu a náhradu hotových výdavkov, a to vo výške reálne vzniknutých výdavkov a náhrady
za stratu času, ktorá sa vyčísľuje spravidla až pri ukončení exekučného konania a podlieha schváleniu

súdom. Od povinného sú potom vymáhané len reálne vynaložené náklady súdneho exekútora. Prípadný
preplatok zo strany povinného je súdny exekútor povinný povinnému vrátiť.
Pretože povinná vo svojich námietkach nenamietala výšku súdnym exekútorom vyčíslených trov
exekúcie, resp. to, že by boli trovy exekúcie súdnym exekútorom vyčíslené nesprávne, súd nemal inú
možnosť, len námietky povinnej proti trovám exekúcie zamietnuť.

Povinná tiež uviedla, že na pohľadávku oprávneného uhradila sumu 20,00 €, čo oprávnený potvrdil.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané.
Podľa ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len
sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia

sa zastaví len čiastočne.
Pretože povinná v priebehu exekučného konania uhradila časť vymáhanej pohľadávky a oprávnený túto
úhradu eviduje, súd rozhodol tak, že exekúciu čiastočne zastavil, a to v časti istiny vo výške 20,00 €.

Poučenie:

: Proti výroku tohto rozhodnutia, ktorým súd námietky povinnej proti exekúcii zamietol odvolanie nie

je prípustné.

Proti výroku tohto rozhodnutia, ktorým súd námietky povinnej proti trovám exekúcie zamietol odvolanie
nie je prípustné.

Proti výroku tohto rozhodnutia, ktorým súd exekúciu čiastočne zastavil, je možné podať odvolanie do 15
dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej
značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha
( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.