Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/246/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616203115
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616203115.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1/ O. C., nar. X.X.XXXX,
bytom U. C., U. A. XXX, 2/ Z. O. (predtým C.), nar. XX.X.XXXX, bytom U. O., G. XXX, o zaplatenie
16.073,68 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 5C/62/2016-98 zo dňa 25. apríla 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti (s výnimkou
zamietnutia žaloby o zaplatenie 58 eur) a vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti žalovaným
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 15.486,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 15.028,45 od 19.8.2015 do zaplatenia a ohľadne 58 eur výroku o zamietnutí žaloby
vo zvyšnej časti.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť

žalobcovi 15.486,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z danej sumy od 19.8.2015
do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vychádzal z toho, že medzi stranami bola uzavretá
zmluva o medziúvere a stavebnom úvere, ktorá spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle §
52 Obč. zák. Vzhľadom na neplnenie si zmluvných povinností žalovanými žalobca požadoval v zmysle
§ 565 veta prvá Obč. zák. okamžité splatenie poskytnutého úveru. Okresný súd však neakceptoval
ním nárokovanú sumu 17.052 eur, ale iba čiastku 16.800 eur, lebo bolo potrebné odpočítať poplatok
za spracovanie medziúveru 252 eur. Dojednanie daného poplatku považoval za neprijateľnú (a teda

neplatnú) zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1, 5 Obč. zák. Zohľadnil pritom výšku poplatku a jeho
individuálne nedojednanie (zmluva len odkazovala na Sadzobník). Okresný súd zároveň konštatoval,
že ide o finančný záväzok za plnenie, ktoré spotrebiteľovi nie je dané a v skutočnosti slúži záujmom
dodávateľa. Poukázal tiež na názorovú líniu všeobecných súdov v rámci Európskej únie, keď napríklad
rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe obsahuje záver o neprijateľnosti poplatkov za
spracovanie spotrebiteľského úveru. Okresný súd uzavrel, že dotknutá platba - 252 eur - bola prvou
(predčasnou) splátkou poskytnutého medziúveru.

2. Od sumy 16.800 eur odpočítal plnenia poskytnuté žalovanými do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v
súhrnnej výške 1.771,55 eur, ktorý rozdiel zodpovedá sume 15.028,45 eur. Žalobca má popri nej nárok
i na kapitalizovaný úrok v sume 458,43 eur. Naproti tomu okresný súd mu nepriznal kapitalizovanú
sumu nezaplatených poplatkov za obdobie do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru -spolu v rozsahu334,80 eur. V tejto spojitosti zdôraznil, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia vo vzťahu k výške
jednotlivých uplatňovaných poplatkov (za poistenie, za vedenie účtu, za prvú a druhú upomienku, za
predžalobné upomienky, za individuálne riešenie omeškania splátok), a to napriek výzve zo strany

konajúceho súdu. Súd totiž nie je povinný nahrádzať žalobcovu povinnosť tvrdení vyhľadávaním v
predložených dôkazoch (§ 132 ods. 2 CSP).
3. Okresný súd taktiež nepriznal žalobcovi nárok na zmluvný úrok 6,59% ročne zo sumy 15.028,48
eur, pretože v zmysle stabilnej judikatúry (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 476/12)
nie je možné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru priznať súčasne úrok z omeškania, ako aj

zmluvný úrok, pretože by išlo o dvojnásobné zaťaženie spotrebiteľa, ktoré je neprípustné. Nárok na úrok
z omeškania okresný súd akceptoval od 19.8.2015 (od druhého dňa po doručení výzvy na zaplatenie
prvému zo žalovaných solidárnych dlžníkov). Zároveň nepriznal úrok z omeškania z kapitalizovaného
úroku, lebo úrok z omeškania ako druh príslušenstva podľa § 121 Obč. zák. nemožno uplatňovať z iného
druhu príslušenstva (zo zmluvného úroku). Dodal, že námietky žalovaných, podľa ktorých by každý z
nich mal platiť dlh veriteľovi samostatne, sa netýkajú veci samej, ale len ich vzájomného pomeru na

plnení dlhu veriteľovi.
4. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na ich náhradu v rozsahu 90,14%,
pričom vychádzal z konkrétnej miery úspechu a neúspechu sporových strán v súdenej veci.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal v zamietajúcej časti (s výnimkou sumy

58 eur zodpovedajúcej poplatkom za vedenie účtu) odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak,
že žalobe bude vyhovené i v rozsahu podaného odvolania. Uviedol, že si voči žalovaným neuplatňoval
nárok na zaplatenie poplatku za spracovanie úveru, lebo ten už bol uhradený. Žalobca dané prostriedky
(252 eur) žalovaným požičal a tieto mu boli hneď vrátené. Uvedené okolností žalovaní nespochybňovali
a nenamietali - napr. podaním vzájomnej žaloby - ani samotný poplatok. Žalobca bol presvedčený, že na

dotknutý poplatok má nárok vyplývajúci z § 499 Obch. zák. a pokiaľ by ho zákonodarca mienil zakázať,
učinil by tak výslovne v zákonnom texte. Doplnil, že nárok na vrátenie poplatku za spracovanie úveru
by bol už i premlčaný.
6. Odvolateľ tvrdil, že okresnému súdu predložil všetky sadzobníky, z ktorých vyplýva konkrétna výška
jednotlivých poplatkov; ktorú špecifikáciu považoval za dostatočnú. Za účelom odstránenia pochybností

v rámci odvolania bližšie vymedzil uplatňované poplatky. Žalobca nesúhlasil so záverom, že po
zosplatnení úveru mu už neprináleží nárok na úrok z úveru. Popieral, že by v danom smere existovala
stabilná judikatúra a pripojil viaceré rozhodnutia súdov v iných veciach s opačným záverom. Odvolateľ
uviedol, že v rozhodnutí Ústavného súdu SR zdôrazňovanom okresným súdom nie je konštatované
stotožnenie sa s názorom prezentovaným v napadnutom rozsudku. Poukázal na Obchodný zákonník,

v zmysle viacerých komentárov ku ktorému je veriteľ oprávnený požadovať úroky z úveru i po
jeho predčasnom zosplatnení. Svojim charakterom ide o „cenu obetovanej príležitosti nakladať s
poskytnutými peňažnými prostriedkami a dosiahnuť zisk“. Dodal, že je nelogické a v rozpore s dobrými
mravmi, aby postavenie neplatiaceho dlžníka bolo priaznivejšie ako postavenie dlžníka riadne si
plniaceho svoje záväzky.

7. Odvolateľ tiež namietal nepriznanie úroku z omeškania z kapitalizovaných úrokov a poplatkov ku
dňu predčasného zosplatnenia úveru. Mal za to, že pojem plnenie v § 517 ods. 2 Obč. zák. zahŕňa
všetko, čo je povinný dlžník na základe zmluvy veriteľovi plniť. Takýto názor je prezentovaný aj v
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98. Žalobca nespochybňoval, že jednotlivý typ úroku
sa nemôže ďalej úročiť rovnakým typom úroku, ale v súdenej veci ide o úrok z omeškania z úroku

z úveru. Konštatoval, že okresný súd pri vymedzení počiatku omeškania sa dopustil pravdepodobne
chyby v písaní. Oznámenie o mimoriadnej splatnosti totiž považoval za doručené dňom 17.8.2015, ale
úrok z omeškania priznal až od 19.8.2015, hoci sám konštatuje, že žalobca má nárok na tento úrok z
omeškania od nasledujúceho dňa po doručení oznámenia. Bez ohľadu na uvedené odvolateľ tvrdil, že
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nie je viazané na doručenie/oznámenie dlžníkovi; veriteľ má právo

predčasne zosplatniť úver kedykoľvek. Zosplatnenie vopred je dôležité aj z toho dôvodu, aby veriteľ
vyčíslil výšku dlžnej sumy.

8. Žalovaní zostali v odvolacom konaní nečinní.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý v nenapadnutom
výrokuouloženípovinnostižalovanýmsolidárnezaplatiťžalobcovisumu15.486,88eurspríslušenstvom
a ohľadne 58 eur výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku a v preskúmavanej časti bez nariadeniapojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Podstatou nepriznania žalobcovi sumy 252 eur je vyhodnotenie súvisiaceho dojednania o poplatku
za spracovanie úveru ako neprijateľnej, a teda neplatnej zmluvnej podmienky. Predmetný poplatok
v plnej miere spĺňa charakteristiku, ktorú ako v spotrebiteľskej veci neakceptovateľnú zadefinoval
okresný súd. To znamená, že ide o individuálne nedojednané (naopak jedná sa o „dojednanie“ vyložene
naoktrojovanédodávateľomavpodstateibezsúčinnostispotrebiteľazúčtované)aneprimeranéplnenie,

ktoré slúži výlučne záujmom dodávateľa. Tento určujúci záver o neplatnosti daného dojednania, ktoré
je súd povinný skúmať, podmieňuje nemožnosť priznania predmetného čiastkového nároku žalobcovi.
Pokiaľ ho žalovaní (s)plnili (v realite žalovaným ani nebola dotknutá suma poskytnutá, ale žalobca si ju
priamo zúčtoval/“započítal“), dané plnenie je nutné zahrnúť do platieb/splátok istiny úveru žalovanými.
11. Nejedná sa teda o posudzovanie nároku na vrátenie dotknutej sumy, ako s nemalou dávkou
účelovosti uvádza odvolateľ, preto je aj (eventuálna) námietka premlčania irelevantná. Len na okraj

krajský súd dodáva, že nezodpovedá procesným úkonom žalobcu ani jeho tvrdenie, že nárok na
predmetný poplatok si v konaní (vôbec) neuplatňoval. Zo špecifikácie žalovanej sumy (č.l. 35) je zrejmé,
že poplatok za spracovanie medziúveru zahrnul do nárokovanej čiastky.

12. Žalobca v žalobe ním uplatňované poplatky absolútne nevymedzil, uviedol iba, že súčasťou

uplatneného nároku sú aj „nezaplatené poplatky“. V spomínanej špecifikácii vykonanej na základe
výzvy okresného súdu, ktorá vo svojich dôsledkoch v kontradiktórnom konaní ide až nad rámec
bezprostredných povinností súdu, žalobca poplatky vymedzil sumou 334,80 eur a ich vymenovaním pod
písmenami a/ až e/. Takéto vymedzenie jednoznačne predstavuje neunesenie bremena tvrdenia už len
z toho dôvodu, že vôbec nie je uvedené, ktorý poplatok zodpovedá akej konkrétnej výške; nieto ešte

jeho vymedzenie na základe konkrétnych skutočností, vrátane súvisiacich časových údajov. Okresný
súd náležite zdôraznil, že nedostatok skutkových tvrdení nie je možné nahrádzať odkazom na písomné
prílohy žaloby, resp. iného podania strany sporu. Ak by okresný súd sám iniciatívne z takýchto listinných
príloh niektorej zo sporových strán vymedzoval skutkové tvrdenia, konal by v rozpore so ústavným
princípom rovnosti strán pred súdom.

13. Pokiaľ v rámci odvolacieho konania uviedol žalobca aj bližšiu špecifikáciu jednotlivých ním
uplatňovaných poplatkov, ide v zmysle § 366 CSP o neprípustnú novotu v odvolacom konaní. Odvolateľ
ani len netvrdí, že by v tejto spojitosti bola daná niektorá zo situácii predpokladaných v písmenách a/
až d/ dotknutého zákonného ustanovenia. Keďže žalobcovi nebol priznaný (samotný) nárok na dotknuté
poplatky, logicky mu neprináleží ani nárok na úroky z omeškania z týchto poplatkov.

14. Obdobne neobstojí ani ďalšia odvolacia námietka (tiež v značnej časti vychádzajúca z nepresnej
premisy, že ustanovenia Obchodného zákonníka, týkajúce sa zmlúv o úvere, sa v celom rozsahu
vzťahujú i na spotrebiteľov) ohľadne nároku na úrok z úveru aj za obdobie po vyhlásení jeho mimoriadnej
splatnosti/po jeho zosplatnení.

15. V takomto prípade totiž veriteľ svojím jednostranným právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom
disponuje oprávnením získať okamžite späť celú sumu požičaných finančných prostriedkov. V dôsledku
toho na strane veriteľa odpadá časové obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá
právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak spotrebiteľ už nemá právny titul mať prostriedky u seba a tieto
užívať,nietdôvoduaninato,abyveriteľinkasovalúroky,ktorébymupatrilivýhradnezastavuoprávnenej

držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený ústavne nekomformný stav, keď
spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia plnenia a veriteľ by naďalej
„pohodlne inkasoval“ úroky z úveru. Inými slovami, išlo by o právny stav, kedy by sa fakticky popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku (zosplatnenia úveru) a veriteľ by mal právo na úroky,
ako keby ku zmene záväzku nedošlo; naproti tomu spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva,

ktoré mu plynuli zo zmluvy pred takouto zmenou.
16. K totožnému záveru je možné dospieť i prostredníctvom vyhodnotenia mimoriadnej splatnosti úveru
z hľadiska povahy právneho stavu ňou navodeného. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi
povinnosť vrátiť (celú aktuálnu) sumu požičaného úveru, navýšenú o úroky ku dňu zosplatnenia. Počnúc
prvým dňom omeškania spotrebiteľa s predmetným plnením ide svojim charakterom o protiprávny stav.

S protiprávnym stavom (keďže spotrebiteľ ocitá v omeškaní) sa prirodzene spájajú výhradne sankcie.
Naopak s protiprávnym stavom sa nemôžu spájať odplatné plnenia, ktoré sa viažu len na stav lege artis,
t.j. na oprávnené držanie peňažných prostriedkov spotrebiteľom podľa pôvodných podmienok zmluvyo úvere. Povedané inak, v protiprávnom stave patria veriteľovi len sankcie na tento účel definované
kogentným (určujúcim) pravidlom § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 a § 3a nar. vlády č. 87/1995 Z.z.
17. To znamená, že okresný súd správne navrhovateľovi za obdobie po zosplatnení úveru priznal nárok

„len“ na úrok z omeškania. Rovnako náležite poukázal i uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 476/2012 z 18.9.2012, ktorý dotknutý názor z ústavnoprávneho hľadiska akceptoval. Nadväzne je
nesporné, že takýto výklad práva je primeraný, na čom nič nemení fakt, že judikačnej praxi súdov je
možné nájsť i odlišné názory/rozhodnutia.
18. Krajský súd dopĺňa, že odvolateľ síce používa termín „cena obetovanej príležitosti nakladať s

poskytnutými peňažnými prostriedkami a dosahovať zisk“, ale neadekvátne ho paušálne stotožňuje s
úrokmi z úveru. Vo svojej podstate ide totiž o dve rozdielne kategórie, kedy úrok z úveru je odplatou
za službu. Finančnú hodnotu má nepochybne aj „cena obetovanej príležitosti“, avšak okolnosti k nej sa
viažuce majú iný skutkový základ ako odplata za konkrétny poskytnutý úver. V tomto smere žalobca
neprodukoval žiadne konkrétne skutkové tvrdenia.

19. Krajský súd sa napokon stotožňuje so záverom okresného súdu i v otázkach nároku na úrok
z omeškania. Pripustenie výkladu prezentovaného odvolateľom, v zmysle ktorého dlžníka zaťažuje
povinnosť platenia úrokov z omeškania už odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru veriteľom,
by znamenalo, že ak veriteľ oznámi zosplatnenie dlžníkovi so značným časovým odstupom (aj niekoľko
mesiacov)dlžníkabudezaťažovaťpovinnosťplatiťúrokyzomeškaniazceléhozosplatnenéhoúverubez

ohľadu na to, kedy sa o úkone veriteľa dozvedel; eventuálne bez ohľadu na to, či v medziobdobí vykonal
nejaké ďalšie plnenia. Dotknutý výklad je (nielen) v spotrebiteľských veciach neudržateľný. Nadväzne
je potrebné uzavrieť, že riadne oznámenie (spôsobom zmluvnými stranami dohodnutým) zosplatnenia
úveru je podmienkou pre vznik povinnosti dlžníka platiť (aj) úroky z omeškania.

20. Odvolateľ nepresne tvrdí, že okresný súd uviedol, že nárok na úrok z omeškania mu prináleží od
nasledujúceho dňa po doručení oznámenia o zosplatnení úveru. Okresný súd konštatoval, že takýto
nárok vzniká „od druhého dňa“ po doručení predmetného oznámenia. Dotknutý výklad zodpovedá tomu,
že po oznámení vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého úveru majú dlžníci plniť hneď po výzve
veriteľa, t.j. nasledujúci deň po doručení oznámenia. Len ak uvedené nesplnia, ocitajú sa v omeškaní

ďalším dňom, t.j. druhým dňom od doručenia. V konkrétnostiach súdenej veci pri doručení oznámenia
dňa 17.8.2015, tak k omeškaniu dochádza dňom 19.8.2015. Nadväzne je zrejmé, že medzi výrokovou
časťou napadnutého rozsudku a jeho odôvodnením nie je daný rozpor.

21. Zhodne s okresným súdom krajský súd posúdil i nemožnosť priznania úrokov z omeškania z úrokov

(z úveru), keďže v oboch prípadoch ide „len“ o príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 Obč. zák.).
Odvolateľom zdôrazňované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu
prax; navyše jeho východiskom sú prioritne ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré nemožno
automaticky uplatniť v spotrebiteľských veciach, keďže tie majú občianskoprávnu povahu a prioritne sa
vo vzťahu k nim uplatňujú normy občianskeho práva/Občianskeho zákonníka.

22. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

23. Žalobca síce odvolaním výslovne napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách
prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci
samej (čiastočným zamietnutím žaloby). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá
vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP)
aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len pre úplnosť krajský súd dopĺňa, že okresný

súd náležite aplikoval zásadu pomerného úspechu v spore (§ 255 ods. 2 CSP).

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto
nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovaným žiadne trovy konania v súvislosti odvolacím

prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421
ods. 1 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.