Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 3, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714202376
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714202376.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr.

Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: R. G., G.. G. M.. B.., V.: XX XXX XXX, G.
G. XXX XX C., I. XX/XX, F. D. H. Z. T. C. H. S. G..Č.. XXXX, H. S., XXX XX C., Š. XX-XX, zastúpený:
Mgr. Adrián Bobko, advokát, so sídlom 058 01 Poprad, Nám. sv. Egídia 78, proti žalovanému: B. G. H.
S. C., V.: XX XXX XXX, G. G. XXX XX C., I. XXXX, zastúpený: Hudzík & Partners s. r. o., so sídlom 058
01 Poprad, Mnoheľova 830/15 o zaplatenie 25 150,00 Eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad, č. k. 7C/50/2014-193 zo dňa 14. 03. 2017 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 25 150 Eur
s príslušenstvom a vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje odôvodnenie súd prvej inštancie odôvodnil, cit.:
„Aplikujúc vyššie citované na konkrétny prípad súd dospel k záveru, že medzi stranami v konaní nie
je sporná tá skutočnosť, že dňa 3.12.2013 medzi novým správcom a žalovaným došlo k odovzdaniu

a prebratiu správy bytového domu súpisné číslo XXXX, blok S. nachádzajúceho sa na O. D., a že
vzhľadomnatútoskutočnosťdňom31.10.2013prešlapovinnosťvykonávaťsprávutohtobytovéhodomu
na nového správcu. Nebolo sporné medzi stranami v konaní, že pri odovzdávaní správy žalovaný na
účet bytového domu uhradil len sumu 51 121,09 eur. Tým, že žalovaný v protokole o odovzdaní správy
finančné prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu ponížil okrem iných aj o sumu
nedoplatkov za rok 2005 a 2006, došlo len k vyplateniu sumy 51 121,09 eur.
Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia 25 150,00 eur s

prísl. z dôvodu, že dňom 31.10.2013 prešla povinnosť vykonávať správu bytového domu S. na nového
správcu, a to konkrétne zo žalovaného ako bývalého správcu na nového správcu M.. Žalobca žalobu
odôvodnil tým, že pri odovzdávaní správy žalovaný na účet bytového domu uhradil len sumu 51 121,09
eur, pričom mal uhradiť sumu 76 271,09 eur. Tým, že žalovaný v protokole o odovzdaní správy finančné
prostriedky z fondu, z prevádzky, údržby a opráv bytového domu ponížil okrem iných účtovných položiek
aj o sumu nesprávne vyčíslených nedoplatkov za tok 2005 a 2006, žalobca si v konaní uplatňuje vo
vzťahu k žalovanému, aby mu zaplatil zvyšnú časť 25 150,00 eur s prísl. (76 271,09 eur - 51 121,09 eur).

Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, žalovaný ako bývalý správca bol povinný previesť
zostatok majetku vlastníkov na účet žalobcu zriadený novým správcom, a to najneskôr v deň skončenia
správy (31.10.2013). V zmysle zákona č. 182/1993 Z. z., prostriedky získané z úhrad za plnenia odvlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv sú
účelovo viazané a sú majetkom vlastníkov (§ 8 ods. 3, § 10 ods. 3, ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z.)
Vzhľadom na vyššie citované súd potom dospieva k záveru, že žalovaný pri odovzdávaní správy pri

vyúčtovaní nemal sumy 14 738,91 eur a sumu 9 740,17 eur za rok 2005 a za rok 2006 uvádzať ako
pohľadávky voči vlastníkom bytov, pretože v skutočnosti tieto pohľadávky neexistovali, čo je nakoniec
zrejmé aj zo znaleckého posudku a v konečnom dôsledku toto nebolo sporné ani medzi stranami v
konaní, a to aj napriek tomu, že tieto na účtoch vlastníkoch vedené neboli. Tým, že správca tieto sumy
uviedol ako pohľadávky došlo k poníženiu celkového vyúčtovania o vyššie citované sumy. Súd potom

dospel k záveru, že bez uvedenia týchto súm ako pohľadávok v bodoch pokladňa položka 18, 19 by
správne vyúčtovanie potom malo byť také, že pohľadávky činia sumu 95 133,83 eur, záväzky 171 404,92
eur, rozdiel čoho činí sumu 76 271,09 eur. Tým, že žalovaný poukázal na účet nového správcu sumu 51
121,09 eur, je povinný uhradiť žalobcovi na účet správcu sumu 25 150,00 eur“.

3.Súdprvejinštancievecprávneposúdilvzmysleust.§8aods.1,2,3,4,§8bods.1zákonač.182/1993

Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

4. Zároveň považoval za nedôvodnú vznesenú námietku premlčania, ako aj námietku nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu.

5. Proti uvedenému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalovaného, v ktorom namietal, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
zároveň rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal nesprávne posúdenie
aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko v zmysle platnej právnej úpravy majiteľmi účtu sú vlastníci bytov
a nebytových priestorov, a preto na podanie žaloby sú aktívne vecne legitimovaní vlastníci a nie

správca. Taktiež žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, aby pri odovzdaní správy pôvodný správca
disponoval s finančnými prostriedkami na účte vlastníkov bytov a nebytových priestorov v sume vyššej
o žalovanú sumu 25 150 Eur. Ak boli na účte v banke len finančné prostriedky vo výške 51 121,09 Eur,
pôvodný správca si svoju zákonnú povinnosť splnil. Pokiaľ pôvodný správca finančné prostriedky prijaté
do pokladne neuznal, je potrebné skúmať, kedy porušil svoju povinnosť pripísať vybrané prostriedky na

účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Preto neobstojí argumentácia, že mal pôvodný správca
previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke tieto platby za roky 2005 a 2006. Z uvedeného
dôvodu je rozsudok súdu prvej inštancie arbitrárny a nepreskúmateľný. Zároveň namietal nesprávne
posúdenúnámietkupremlčania,nakoľkoakžalobcatvrdí,ženaúčetvlastníkovbytovnepripísalpôvodný
správca platby za roky 2005 a 2006. Potom tvrdenie súdu prvej inštancie v tomto smere nemôže byť

správne, nakoľko k premlčaniu došlo najneskôr v roku 2008. Ak správca nesprávne prijal do pokladne
platby za roky 2005 a 2006, vlastníci bytov mali možnosť pri ročnom vyúčtovaní zistiť, že na účte
bytového domu nie sú pripísané ich finančné prostriedky a podať žalobu na pôvodného správcu. V
zmysle zákona je povinnosťou správcu previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch na účet nového
správcualebospoločenstva.Žalovanásumasavšaknaúčtochvlastníkovnenachádzala.Ztohtodôvodu

žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie, prípadne žalobu zamietnuť a priznať
náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s námietkou nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca v konaní vystupuje ako oprávnená osoba konať za vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom toto
oprávnenie mu vyplýva z ust. § 8b citovaného zákona, nakoľko je správca povinný vykonávať správu
samostatne, teda aj bez výslovných príkazov od vlastníkov bytov na základe zákona a zo zmluvy je
povinný vykonávať všetky úkony a činnosti na ochranu a spravovanie majetku vlastníkov. Postavenie
správcu v konaní vyplýva aj zo skutočností, že žalovaný je povinný plniť na účet, ktorého majiteľom

sú vlastníci bytov bytového domu, ktorý zriadil správca. Poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu,
ktorý sa vyporiadal s nedostatkom alebo s námietkou nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní.
Zároveň namietal, že nemožno prijať argumentácie žalobcu o tom, že po skončení správy tento poslal
všetky finančné prostriedky nachádzajúce sa na účte, nakoľko takýto výklad je v rozpore so zásadami
o hospodárení správcu, dňom skončenia správy prestal byť oprávneným disponentom spravovaného

majetku vlastníkov bývalý správca a novým disponentom sa stáva nový správca. Je irelevantné, či
majetok vlastníkov sa fyzicky nachádza v pokladni žalovaného alebo na bankovom účte. Podstatné je
to, že žalovaný pri skončení správy deklaroval majetok vlastníkov podľa preberacieho protokolu, pričom
výšku tohto majetku ustálila aj znalkyňa, ktorej posudok bol použitý v konaní. Medzi stranami sporunebol rozsah majetku vlastníkov bytov sporný, sporné bolo to, či žalovaný správne postupoval, keď do
svojich záväzkov voči vlastníkov bytov zahrnul aj sumy označené ako pohľadávky z roku 2005 a 2006.
Išlo o preddavkové platby niektorých vlastníkov bytov bytového domu na úhradu nákladov súvisiacich s

užívaním bytu, ktoré žalovaný prijal do pokladne, no neuznal tieto platby. Preddavkové platby na úhradu
nákladov súvisiacich s užívaním bytu prijaté správcom nie sú majetkom správcu, a teda ani pohľadávky
v roku 2005 a 2006, ak by aj boli v súčasnosti existovali, neboli by majetkom správcu, ale tvorili by
majetok vlastníkov bytov. Keďže žalovaný nie je vlastníkom týchto pohľadávok, nemôže ich odpočítavať
zo svojho záväzku voči vlastníkom bytu. K námietke premlčania uviedol, že vlastníci bytov sa nemôžu, či

užsamostatnealebovsúhrnepočasvýkonusprávydožadovaťvydaniaichmajetkuzdispozíciesprávcu,
tento nárok im vzniká až od okamihu ukončenia správy, a preto bol žalovaný povinný previesť majetok
vlastníkov bytov z titulu skončenia správy až ku dňu 31. 10. 2013, pričom žaloba bola podaná dňa 03.
03. 2014, teda bola uplatnená riadne a včas a nie po uplynutí premlčacej doby. Jednotlivým vlastníkom
nebolo možné zistiť z ročného vyúčtovania či správca na účet bytového domu pripísal všetky finančné
prostriedky vlastníkov bytov. Ostatok na účte bytového domu sa na ročnom vyúčtovaní nenachádza a

navyše z tohto údaja by vlastník bytu nevedel posúdiť či správca splnil svoju povinnosť pripísať platby
od ostatných vlastníkov bytov na účet bytového domu, nakoľko nemá informácie o platbách ostatných
vlastníkov bytov. Z vyššie uvedených dôvodov preto žiadal potvrdiť napadnutý rozsudok a priznať
náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva na svojich dôvodoch uvedených v odvolaní s tým,
že vo vyjadrení žalobcu sa nenachádzajú nové skutočnosti, ktoré by neboli uvedené v priebehu konania.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2

CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej

inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie
spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho
rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil
záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno
uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen

právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne
závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté
rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl.
6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .13. Posúdenie aktívnej vecnej legitimácie bolo predmetom konania odvolacieho súdu, ktorý vo svojom
rozhodnutí sp. zn. 3Co/311/2015 zo dňa 01. 06. 2016 uviedol, že žalobca koná ako zákonný zástupca,

ktorého oprávnenie konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred
súdom vyplýva z ust. § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v platnom znení, čo znamená aj oprávnenie
vykonávať všetky procesné práva na úspešné uplatňovanie aj bránenie záujmov vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku za
nedôvodnú s poukazom na obsah citovaného rozhodnutia vydaného krajským súdom v tomto konaní,

v ktorom sa zaoberal touto námietkou.

14. K odvolacej námietke otázky skutkových tvrdení a dôvodov na preukázanie skutočností tvrdených v
žalobe, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bode 8, podľa ktorého
otázka nepoukázania prostriedkov vlastníkov bytov za obdobie rokov 2005 a 2006 nebola spornou v
konaní, spornou bola skutočnosť, že tieto finančné prostriedky neboli na účte. S touto skutočnosťou sa

dôsledne vyporiadal súd prvej inštancie, kedy poukázal na znalecký posudok poskytnutý ako dôkaz zo
strany žalobcu, z ktorého vyplýva, že stav účtu vlastníkov bytov bol pri odovzdávaní správy bytového
domu v roku 2013 znížený o sumy 14 738,91 Eur a 9 740,17 Eur ako zúčtovanie za roky 2005 a 2006.
V tomto smere sa stotožňuje odvolací súd s odôvodnením súdu prvej inštancie, že v dôsledku spôsobu
vedenia účtovníctva zo strany žalovaného došlo k zníženiu zostatku finančných prostriedkov patriacich

vlastníkom bytov a nebytových priestorov na ich účte, celkovo o sumu, ktorá bola predmetom tohto
konania.Odvolacísúduvádza,žetátootázkazúčtovaniaprijatýchplatiebaichvedeniavrámcizáväzkov
a pohľadávok je otázkou vyžadujúcou odborné znalosti, a preto žalobca týmto dôkazom uniesol dôkazné
bremeno preukázania tejto skutočnosti, že predmetné finančné prostriedky mali byť pripísané na účet
bytového domu, teda na účet jeho vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čím by stav na účte v čase

zmeny výkonu správy bol vyšší o žalovanú sumu. Z týchto dôvodov nie sú relevantné odvolacie dôvody
žalovaného ohľadom preukázania skutkových tvrdení preukazujúcich tvrdenia žalobcu.

15. Rovnako odvolací súd považoval za správne vyhodnotenú námietku premlčania zo strany súdu prvej
inštancie, ktorý uviedol, že sa jedná o špecifický nárok vyplývajúci z ust. § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993

Z. z., podľa ktorého je povinný previesť pôvodný správca zostatok majetku vlastníkov na účtoch v
banke na účty nového správcu alebo spoločenstva. Predmetné ustanovenie zákona stanovuje lehotu
na toto plnenie, a to najneskôr v deň skončenia svojej činnosti. Týmto dňom začína plynúť všeobecná
premlčacia doba pre uplatnenie uvedeného nároku. Zo spisového materiálu bolo preukázané, že deň
skončenia správy pôvodným správcom bol deň 31. 10. 2013 a pokiaľ došlo k podaniu žaloby na

príslušnom súde dňa 03. 03. 2014 nepochybne námietka žalovaného nie je dôvodná a nedošlo k
premlčaniu predmetného nároku v 3-ročnej premlčacej dobe. Začiatok plynutia premlčacej doby bol
ustálený správne.

16. V tomto smere poukazuje odvolací súd na vyjadrenia žalobcu k podanému odvolaniu, s ktorým sa

stotožňuje v časti týkajúcej sa posúdenia námietky premlčania, že ak aj v tomto prípade išlo o platby za
roky2005a2006,nároknavydanietýchtopeňažnýchprostriedkovzačínaplynúťaždátumomukončenia
správy bytového domu pôvodným správcom, nakoľko sa jedná o osobitný nárok vyplývajúci zo zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

17. Pokiaľ sa týka námietky, že predmetné ustanovenie zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov ustanovuje povinnosť pôvodného správcu previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v
banke, odvolací súd uvádza, že v danom prípade treba príslušné ustanovenie zákona vykladať v širšom
kontexte vychádzajúc z cieľov a princípov zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Prijatím
takto zužujúceho výkladu by došlo nepochybne k postupu, ktorý by bol v rozpore minimálne so zásadou

dobrých mravov, ak by bol prijatý výklad, že pôvodný správca je povinný vydať len finančné prostriedky,
ktorésanachádzajúnaúčtochbytovéhodomu.Právezdôvodu,žemôženastaťsituácia,kedyúčtovnými
postupmi sú nesprávne prevedené finančné prostriedky, teda v inej výške než by mala byť prevedená
na účet bytového domu a v takomto prípade nemožno takémuto konaniu priznať súdnu ochranu, čo by
bolo v rozpore s ústavným princípom ochrany vlastníckeho práva.

18. Vo výroku o trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP s poukazom na úspech žalobcu.19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).