Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/140/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315206150
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8315206150.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so
sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, P., o zaplatenie
1.296,95 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 18C/288/2015
- 59 zo dňa 10.05.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 831,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z
tejto sumy od 15.06.2012 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,26
%. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.574,33 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne od 15.06.2012 do zaplatenia. So žalovanou uzavrel dňa 01.12.2010
zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 2.577,60
eur, ktorú mala žalovaná splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 53,70 eur. Do
podania žaloby uhradila žalovaná celkovo sumu 768,27 eur. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať
poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas. V súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve,
žalobca dňa 25.05.2012 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Celkový dlh
žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 1.574,33 eur. Žalobca si uplatnil aj zákonné úroky

z omeškania. Uznesením zo dňa 13.10.2015 súd pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu tak,
že z konania vystúpil žalobca Consumer Finance Holding a.s. a na jeho miesto vstúpil žalobca Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o.

2. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.03.2016 vzal žalobu v časti o zaplatenie 277,38 eur
späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo ešte pred
jej doručením žalovanému, súd o zastavení konania v tejto časti nerozhodoval. Súd vo veci rozhodol

platobným rozkazom sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 26.08.2016, ktorý bol následne zrušený uznesením
zo dňa 20.12.2016 pre nemožnosť jeho doručenia žalovanej do vlastných rúk3. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
bola dňa 01.12.2010 uzavretá zmluva o úvere, ktorá je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou,
a to vzhľadom na povahu účastníkov. Žalovaná je spotrebiteľom, ktorá zmluvu uzavrela na vopred

pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami, bez možnosti ovplyvnenia ich
obsahu, za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb (čo vyplýva i z označenia žalovanej v
tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom,
rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Právny predchodca žalobcu je podnikateľom v oblasti
poskytovaniapôžičiek,pretonauvedenýprávnyvzťahmedzistranamisporusúdaplikovalspotrebiteľské

právo.

4. V zmluve o pôžičke bola úroková sadzba dohodnutá vo výške 28,99 % ročne. Súd uviedol, že
roky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých
mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej
stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné

úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov v decembri 2010, kedy bola predmetná
zmluva uzavretá, v sadzbe 11,10 %. Úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa
01.12.2010 bola so splatnosťou 48 mesiacov. Úroková sadzba predmetného úveru je tak viac ako
2,5-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Súd v tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009,

podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri
peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná
výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v
súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny
úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté

úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Na základe
uvedeného bol súd toho názoru, že žalobcovi zo zmluvy patrí len suma, ktorú žalovaná reálne čerpala
titulom úveru, t.j. 1.600,- eur. Jednotlivými splátkami žalovaná uhradila sumu 768,27 eur, preto má
žalobca nárok na zaplatenie sumy 831,73 eur ako rozdiel medzi reálne poskytnutými finančnými
prostriedkami a žalovanou uhradenými sumami. Žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho

peňažného dlhu vo výške 831,73 eur, a preto žalobca má právo aj na úrok z omeškania, výška ktorého
je v súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

5. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 831,73 eur (64,13 %), v časti o zaplatenie 465,22 eur (35,87

%) žalobu zamietol. V konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov
konania v rozsahu 28,26 %.

II. Obsah odvolania žalobcu

1. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca, v rozsahu výroku, ktorým
súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o trovách konania. Namietal
nesprávne právne posúdenie dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme
zmluvne dojednaného úroku za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Výška dojednanej odplaty

neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzavretia úverovej
zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995,
platného a účinného od 01.09.2014. Nepresahuje 2x váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN, je

primeraná,vsúladesozákonomadobrýmimravmi.Žalobcanavrholrozsudokvnapadnutejčastizmeniť,
zaviazať žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 465,22 eur, úrok z omeškania vo výške 9%
ročnezosumy465,22eurod15.06.2012dozaplatenia,atovšetkovlehotedotrochdníodnadobudnutia
právoplatnosti rozsudku a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania ktoré špecifikoval.

2. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p.,

vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

2. Úlohou odvolacieho súdu bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval
príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva.
O omyl v aplikácii ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

3. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne ustálil, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa

01.12.2010 vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou spotrebiteľský právny vzťah, na
ktorý je potrebné aplikovať všetky ustanovenia vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa v zmysle ust. §
52 ods.1 Občianskeho zákonníka a nasl., ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.

4. Len na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, je potrebné uviesť, že základnú
charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto
ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti

5. Zmluvou o pôžičke zo dňa 01.12.2010 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku vo
výške 1.600,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 53,70 eur,
pri dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe 28,99%. Žalovaná sa zaviazala celkovo uhradiť žalovanému
sumu 2.577,60 eur. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že úroky za poskytovanie peňažných

prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (v zmysle ust. § 39
Občianskeho zákonníka). Pod slovným spojením „dobré mravy“ sa v súdnej praxi rozumie súbor
spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je vlastný všeobecne uznávaným
vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a ktorý v historickom
vývoji osvedčil istú nemennosť. Vystihujúce podstatné historické tendencie sú zdieľané rozhodujúcou

časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Za dobré mravy sa považuje súhrn etických,
všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržovanie je častokrát zabezpečované
aj právnymi normami tak, aby každé správanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami
demokratickej spoločnosti.

6. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania
sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok.
Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani
kontroly podľa generálnej klauzuly (ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto
odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe

dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaných
bankami pri poskytovaní pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného
trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne však
nie viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto prevýšia priemer úrokov
na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

7. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke
Národnej banky Slovenska, podľa ktorých priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné
úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov v decembri 2010, teda v čase uzavretiazmluvy o pôžičke, predstavovali 11,10 %. Je preto nepochybné, že zmluvne dojednaná ročná úroková
sadzba vo výške 28,99% je viac ako 2,5 násobkom priemernej ročnej úrokovej miery zo spotrebiteľských
úverov s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly,

ktoré sú v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dostáva sa do rozporu so zákonom a takéto
klauzuly sú neplatné (v zmysle ust. § 39 v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Odvolací súd
uvádza, že vecne správnemu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zodpovedá aj súvisiaci
výrok o trovách konania.

8. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako
vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho prislúcha nárok

na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že žalovanej
v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, preto jej ich náhrada
nebola priznaná.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).