Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 21, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117012133
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117012133.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.03.2018 v trestnej
veci proti obž. P. V. pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zákona, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/113/2017 zo dňa 30.01.2018
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného P. V..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného P. V. vinným zo zločinu ublíženia na zdraví v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 11.5.2017 v čase okolo 19.55 hod. v obci Chminianske Jakubovany, okr. Prešov, na mieste s

trávnatým porastom v blízkosti panelového mostíka vedúceho cez potok, pred návesnou tabuľou s
označením „Vitajte v obci“ v smere od Chminianskej Novej Vsi, po predchádzajúcej slovnej hádke s L.
X., ju počas následného fyzického konfliktu jeden krát bodol silou strednej intenzity otváracím nožom
so železnou rukoväťou o veľkosti čepele cca 6 cm do oblasti hrudníka v ľavej časti, pričom došlo k
zabodnutiu polovice uvedenej dĺžky čepele do tela poškodenej , čím jej spôsobil poranenie stredne
ťažkého stupňa a to bodnú ranu prednej steny hrudníka vľavo, zasahujúcu do ľavej pohrudnicovej dutiny,

s bodným kanálom prebiehajúcim zľava doprava, šírky 3 cm, s dobou liečenia približne 33-35 dní a
nedošlo k poškodeniu životne dôležitých orgánov, pričom týmto konaním spôsobil škodu L. X. vo výške
795,- € spočívajúcu v odškodnení za bolesť pri úraze a škodu R. I. X. a.s. B. vo výške 694,41 € za
vynaložené liečebné náklady.

Za to mu podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2,3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcich

okolností podľa § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností uložil trest odňatia
slobody v trvaní štyroch rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenej R. I. X. a.s., B. XX/
A, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX sumu 694,41 € do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do
zápisnice o hlavnom pojednávaní, obžalovaný odvolanie, a to proti výroku o treste, ktoré následne tak
prostredníctvom svojho obhajcu, ako aj sám odôvodnil.V dôvodoch odvolania podaného prostredníctvom obhajcu uvádza, že napadnuté rozhodnutie považuje
za nespravodlivé a to z dôvodu, že uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísny, aj keď bol
uložený na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Konajúci súd podľa jeho názoru mohol a

mal pri rozhodovaní o výmere trestu zohľadniť mimoriadne okolnosti prípadu a pomery páchateľa a za
aplikácie § 39 ods. 1 Tr. zákona resp. § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona trest odňatia slobody mimoriadne
znížiť pod dolnú hranicu zákonom stavenej trestnej sadzby. V jeho osobe ide o osobu doposiaľ
netrestanú, ktorá sa nedopustila nielen žiadneho súdneho deliktu, ale ani žiadneho protispoločenského
konania, teda ani priestupku. Aj vo výkone väzby je doposiaľ bez akýchkoľvek disciplinárnych previnení.

K spáchaniu skutku sa priznal, úprimne ho oľutoval, pričom skutok spáchal vo veku blízkom veku
mladistvých. Namieta, že súd prvého stupňa nezohľadnil pri ukladaní trestu a jeho výmery, a teda pri
nepristúpení k navrhovanej aplikácii podľa § 39 ods. 1 resp. § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, okolnosti
prípadu, a to najmä tie, že nôž rozhodný pre spáchanie skutku na tvár miesta nedoniesol on, ale práve
poškodená, išlo pritom o nôž, ktorý mala dlhodobo v držbe. V tejto súvislosti chce poukázať na to, že
bol významnou mierou nápomocný orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní svojej trestnej

činnosti, keď označil nôž, ktorým bol spáchaný trestný čin vo svojom mobilnom aparáte, čo dopomohlo
orgánom činným v trestnom konaní k tomu, aby tento nôž stotožnili a výpoveďami jeho matky a sestry
ustálili, že ho nemal u seba v držbe, ale bola to len práve poškodená, ktorá ho mala aj v deň spáchania
skutku u seba, a teda musela ho priniesť na tvár miesta. Namieta, že súd prvého stupňa pri posudzovaní
okolností prípadu nezohľadnil, že odľahlé miesto spáchania skutku nevybral on, ale zase len poškodená,

pretože on sa s poškodenou chcel stretnúť na mieste verejnosti prístupnom - pred kostolom, pričom
to bola poškodená, ktorá miesto stretnutia na poslednú chvíľu zmenila. Podľa znaleckého posudku X..
Q. poškodená významnou mierou svojím správaním prispela k spáchaniu skutku a v tejto súvislosti
poukazuje na skutočnosť, že táto si dokonca ani len neuplatňovala náhradu škody. Namieta aj to, že
okresný súd pri ukladaní trestu a jeho výšky nezohľadnil jeho pomery, a to skutočnosť, že ho potrebuje

rodina tak, ako vypovedala jeho matka, teda rodina, ktorá neúspešne a s veľkými problémami zápasí
s tým, že všetci jej členovia boli dlhodobo týraní zo strany otca, ktorý bol za to dvakrát odsúdený na
nepodmienečný trest odňatia slobody a ktorý spôsobil nielen u každého člena rodiny syndróm týranej
osoby, ale aj ekonomicky prepad rodiny, ktorý trvá do dnešných dní a ktorý viedol k tomu, že jeho
matka sa už šesť rokov snaží dostať k svojej dcére, ktorá je umiestnená v detskom domove. Jeho

matka má zdravotné problémy, je odkázaná na jeho pomoc a sama bez možnosti sa riadne zamestnať
sa dlhodobo snaží ekonomicky sa pozviechať a zmeniť miesto bývania. Namieta aj to, že okresný
súd pri nepristúpení k navrhovanej aplikácii mimoriadneho zníženia trestu neprihliadol na skutočnosť,
že znalecký posudok X.. Q. nevylúčil možnosť pozitívnej prognózy vývoja i keď pripustil čiastočnú
negatívnu prognózu vzhľadom na faktory, ktoré do dnešného dňa pôsobili na vývoj jeho osobnosti. Aj

keď trpí ľahkou mentálnou retardáciou, bol opakovane obeťou týrania, nie svojím zavinením pochádza z
ťažkých socioekonomických pomerov, vedel byť pred vzatím do väzby zamestnaný viac ako dva roky a
ekonomicky tak pomáhať svojej matke, ktorá má zdravotné problémy a ktorej zdravotný stav si vyžaduje
jeho osobnú starostlivosť, ekonomicky matku podporovať, aby mohli zmeniť miesto pobytu za miesto
vhodné pre návrat sestry z detského domova. Je pravdou, že sa dopustil jednorázového skratového

konania, ktorého príčinu zrejme zavdala sama poškodená, ale toto konanie bolo iba pokusom trestného
činu, čo mohlo nájsť vyjadrenie pri rozhodovaní súdu o uložení trestu pod dolnú hranicu zákonom
stanovenejtrestnejsadzbyprisúčasnomodkladejehovýkonunaskúšobnúdobuauloženíprobačnéhoa
mediačného dohľadu. Navrhol teda, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám
uložiltrestodňatiaslobodyprijehomimoriadnomzníženípoddolnúhranicuzákonomstanovenejtrestnej

sadzby a jeho výkon podmienečne odložil za súčasného uloženia dohľadu probačného a mediačného
úradníka.

Na obdobné okolnosti poukazuje v dôvodoch odvolania aj sám obžalovaný, keď uvádza, že s výškou
uloženého trestu nesúhlasí, pretože všetko oľutoval, priznal sa k spáchaniu skutku, ľutuje ho aj teraz,

poučil sa z toho, čo urobil a sľubuje, že bude viesť riadny život, polepší sa. Chce pomôcť matke, ktorá
má zdravotné problémy a býva v rodinnom dome, v ktorom sú zlé životné podmienky na bývanie. On
by sa zamestnal a peniaze, ktoré by zarobil by pomohli k tomu, aby si našli nové bývanie a sestra sa
mohla vrátiť z detského domova.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317 ods.
1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričomna chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V posudzovanej veci krajský súd nezistil také odvolaním nevytýkané chyby, ktoré by zakladali niektorý
z dôvodov dovolania uvedený v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preto svoju prieskumnú činnosť obmedzil na
napadnutý výrok, teda výrok o treste.

Len pre úplnosť je potrebné uviesť, že vo vzťahu k výroku o vine nebolo ani v konaní pred súdom prvého

stupňa vykonávané dokazovanie vzhľadom na to, že obžalovaný po tom, čo bol poučený o možnosti
urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásil, že je vinným a po tom, čo
kladne zodpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, a h/ Tr. poriadku, okresný súd
podľa
§ 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu
v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom

o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.

Vo vzťahu k napadnutému výroku, teda výroku o treste, boli ako to z obsahu zápisníc o hlavnom
pojednávaní vyplýva, vykonané dôkazy, a to znaleckými posudkami a výsluchmi znalkýň z odboru
psychiatrie F.. A. G., z odboru psychológie X.. T. Q. X.., svedkyne T. V. matky obžalovaného, správami

o povesti obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov a odpisom registra trestov.

Podstatné skutočnosti, ktoré z takto vykonaných dôkazov vyplynuli prvostupňový súd v dôvodoch svojho
rozhodnutia aj uviedol, vyhodnotil ich a rozviedol akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní o ukladaní
druhu aj výmery trestu a takisto sa v dôvodoch rozhodnutia vysporiadal aj s tým, prečo podľa jeho názoru

v posudzovanom prípade neprichádzalo do úvahy navrhované použitie ustanovenia
§ 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Napriek námietkam prezentovaným v dôvodoch odvolania obžalovaného sa krajský súd so závermi, ku
ktorým prvostupňový súd vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku dospel, stotožňuje.

Prvostupňový súd podľa názoru krajského súdu sa pri rozhodovaní o treste, jeho druhu a výmery (aj
keď to výslovne v dôvodoch rozhodnutia neuvádza) riadil zásadami pre ukladanie trestov uvedených v
ustanovení § 34 Tr. zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Zvýrazniac najmä existenciu poľahčujúcich okolností na strane obžalovaného, ktoré mu priznal v zmysle

ustanovenia § 36 písm. j/ Tr. zákona, teda že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život
a v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona, teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin
úprimne oľutoval (aj keď o správnosti priznania tejto poľahčujúcej okolnosti by mohol mať krajský
súd pochybnosti vzhľadom na obsah výpovede obžalovaného z prípravného konania, čo však už
vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie bolo podané len v prospech obžalovaného, nemôže meniť)

a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 Tr. zákona ukladal prvostupňový
trest obžalovanému trest odňatia slobody na úplne dolnej hranici trestnej sadzby (ktorá po aplikácii
ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona t.j. pri znížení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu postupom
uvedeným v § 38 ods. 8 Tr. zákona, predstavuje sadzbu od štyroch do ôsmich rokov) majúc za to, že
uvedeným trestom bude splnený účel trestu sledovaný zákonom.

S týmto záverom prvostupňového súdu sa stotožňuje aj krajský súd, pričom ani podľa jeho názoru v
danom prípade nie sú splnené podmienky preto, aby bolo použité obhajobu navrhované mimoriadnezníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, prípadne
§ 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.

Podľa§39ods.1Tr.zákonaaksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomerypáchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa§39ods.2písm.a/Tr.zákonasúdmôžeznížiťtrestpoddolnúhranicutrestnejsadzbyustanovenej
týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za prípravu na zločin alebo za pokus trestného činu
a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti
postačuje aj trest kratšieho trvania.

Z citovaných ustanovení plynie, že v oboch prípadoch je možné, za splnenia ďalších tak stanovených
podmienok, mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby len v
prípade, ak sa dospeje k záveru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti je postačujúci aj trest kratšieho trvania.

K záveru o tom, že by použitie zákonom stanovenej trestnej sadzby bolo v danom prípade neprimerane
prísne podľa názoru krajského súdu nie je možné dospieť ani vzhľadom na všetky odvolaním namietané
skutočnosti, najmä s prihliadnutím na okolnosti prípadu, použitú zbraň, miesto kam útok smeroval,
intenzitu útoku aj správanie sa samotného obžalovaného po spáchaní skutku.

Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že by to naozaj mala byť samotná poškodená, ktorý
by mala (aj keď nevedno z akých dôvodov) doniesť zbraň a ani to, že mala miesto stretnutia zmeniť.

Anisamotnépomeryobžalovanéhoaprostredie,vktoromvyrastal,aplikáciuustanovenia§39Tr.zákona
podľa názoru krajského súdu neodôvodňujú, pričom naviac nemožno súhlasiť ani s tvrdením odvolateľa,

že by v danom prípade malo ísť o nejaké mimoriadne skratové konanie a to dokonca vyprovokované
samotnou poškodenou (čo len tiež svedčí o postoji obžalovaného k skutku, ktorého sa dopustil).

Nemožno totiž obísť skutočnosti, na ktoré poukázal súd prvého stupňa a ktoré vyplývajú predovšetkým
zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie. Z obsahu uvedeného posudku a

výpovede znalkyne vyplýva, že čo sa týka osobnosti obžalovaného bol preukázaný disharmonický vývin
osobnosti, aktuálne s poruchami správania, ktorý nespĺňa charakter závažnejšej poruchy osobnosti,
prognosticky vysoko pravdepodobnostne bude vývin osobnosti prebiehať v smere patologickej
osobnostnej poruchy, pričom agresivita ako trvalá vlastnosť už teraz patrí medzi výrazné črty vyvíjajúcej
sa osobnosti obžalovaného. Obžalovaný disponuje takou osobnostnou výbavou, ktorej súčasťou je

jeho tendencia javiť sa v lepšom svetle, má sklon skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, má sklony
ku fabuláciám a konfabuláciám, pričom z psychologického hľadiska majú u neho prevahu skôr znaky
negatívnej prognózy pre resocializáciu. Podľa znalkyne, ak bol obžalovaný v minulosti obeťou týrania,
pravdepodobne sa to podieľalo na disharmonickom osobnostnom vývine, avšak súčasne znalkyňa
konštatuje, že sa od veku asi 10 rokov liečil psychiatricky, jedenkrát bol hospitalizovaný v detskej

psychiatrickej liečebni, no napriek včasnej intervencii vykazuje osobnosť závažný disharmonický vývin
so zvýraznenou rolou agresivity a poruchami správania, takže v minulosti poskytnutá liečba nebola
efektívna a mala minimálny podiel na ďalšom vývine osobnosti.

Vzhľadom na uvedené, ani s prihliadnutím na prípadnú odkázanosť rodiny, na osobnú pomoc

obžalovaného, nie je možné hovoriť o takých pomeroch páchateľa, nehovoriac už o okolnostiach
prípadu, vzhľadom na existenciu ktorých by bolo možné záver o splnení podmienok na mimoriadne
zníženie trestu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona urobiť.

Odvolanie obžalovaného preto nebolo možné považovať za dôvodné, takže krajský súd ho v zmysle §

319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.