Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/141/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211204702
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8211204702.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: F. F., nar. X.X.XXXX, U. X, XXX XX
B., zastúpený JUDr. Jánom Jurčom, advokátom, Partizánska 5, 085 01 Bardejov proti žalovanému:
G. F., nar. X.X.XXXX, P. XXXX/X, XXX XX B. Z. V., za účasti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava 1, IČO: 00 585 441, o náhradu škody s
príslušenstvom,oodvolaníintervenientanastranežalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduBardejov,
č. k. 3C/133/2011-127 zo dňa 18.11.2016, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o ktorom
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil:
„Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.311,40 Eur, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bardejov na súdnom poplatku zo žaloby 138,50
Eur, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.“

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáha náhrady škody na zdraví. Rozsah a
charakterzranenia,ktoréžalobcapridopravnejnehodeutrpel,bolopredmetomznaleckéhodokazovania
znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvie traumatológia. V zhode so závermi znaleckého posudku
MUDr. X. F., súd prvej inštancie ustálil, že žalobca pri dopravnej nehode dňa 10.11.2009 utrpel
zranenia: úrazové vykĺbenie pravého ramenného zhybu s odlomením veľkého hrboľa ramennej kosti,
pohmoždenie hlavy v čelovej oblasti vpravo a pohmoždenie pravého kolena. Za tieto zranenia žalobcovi

patrí jednorazové odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa oznámenia
Štatistického úradu Slovenskej republiky priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky za kalendárny rok 2008, teda za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom
vznikol nárok na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, bola vo výške 723,- Eur. Pri
sume 2 % z takto zistenej priemernej mzdy za jeden bod a zaokrúhlení výslednej sumy na najbližšie
celé euro smerom nahor, žalobcovi patrí náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v
sume 15,- Eur za každý bod. Žalobcovi podľa lekárskeho posudku patrí za bolesť 105 bodov a za

sťaženie spoločenského uplatnenia 50 bodov. Pri súdom zistenej sume náhrady 15,- Eur za jeden bod,
žalobcovi patrí 1.575,- Eur na náhrade za bolesť a na náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
750,- Eur, celkom náhrada vo výške 2.325,- Eur. Súd prvej inštancie ďalej ustálil, že žalobcom zaplatený
poplatok vo výške 5,- eur za vydanie lekárskych posudkov nevyhnutne potrebných pre uplatnenie nárokuna náhradu škody za poškodenie zdravia pri dopravnej nehode, je nutné považovať za súčasť škody,
ktorá žalobcovi vznikla pri dopravnej nehode dňa 10.11.2009, ako skutočná škoda, na náhradu ktorej
má žalobca nárok spolu so škodou za poškodenie zdravia. Žalobca podanou žalobou sa domáhal

náhrady škody vo výške 2.311,40 Eur. Súd prvej inštancie takto uplatnený nárok nemohol prekročiť,
preto žalobcovi priznal náhradu škody vo výške ním žiadanej. Žalobcovi nič nebránilo sa svojho nároku
na náhradu škody domáhať priamo voči žalovanému, ktorý za škodu zodpovedá podľa § 427 a násl.
Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla, a to bez toho, aby pred uplatnením si
svojho práva proti žalovanému, bol povinný sa svojho práva najprv domáhať u poisťovne, s ktorou

žalovaný bol v čase vzniku škody v poistnom vzťahu. Mýli sa preto vedľajší účastník pokiaľ žalobu
žalobcu, s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. považuje za predčasne podanú,
argumentujúc,žežalobcasipredpodanímžalobynasúd,svojnárokneuplatnilupoisťovne.Ustanovenie
§ 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. žalobcovi ako poškodenému iba priznáva právo náhradu škody žiadať
od poisťovateľa osoby zodpovednej za škodu, nie však povinnosť. Je iba na vôli poškodeného, v danom
prípade žalobcu, či toto právo dané mu v § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. využije, alebo nie. Za

nevyužitie tohto práva poškodeného pritom nemožno nijako sankcionovať, ako sa o to pokúša vedľajší
účastník. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie intervenient na strane

žalovaného. Namietal, že opakovane rozporoval predložený lekársky posudok z dôvodu, že tento nie
je podložený zdravotnou dokumentáciou z ktorej lekár pri vypracovaní tohto posudku vychádzal. Z
uvedenéhodôvoduintervenientnastranežalovanéhožiadal,abysúdprvejinštanciedoplnildokazovanie
vyžiadaním zdravotnej dokumentácie od žalobcu, na preukázanie, že všetky poškodenia zdravia
žalobcu, zahrnuté v lekárskom posudku majú výlučný súvis s dopravnou nehodou zo dňa 10.11.2009.

Preto nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bode 63 rozsudku, kedy je síce pravda,
že žalovaný sám obsah lekárskych posudkov a nimi vykonané bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia nenamietal, avšak intervenient na strane žalovaného namietal tento lekársky
posudok z dôvodu, že bodové ohodnotenie nebolo preukázané príslušnými lekárskymi správami.
Pri absencii lekárskych správ na základe ktorých bol vypracovaný lekársky posudok, intervenient

na strane žalovaného v zmysle ust. § 209 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok nemohol
dať vypracovať súkromný znalecký posudok, ktorým by došlo k preskúmaniu správnosti bodového
ohodnotenia vykonaného MUDr. X. F. v predmetnom lekárskom posudku. Odvolateľ tiež namietal,
že svojím nesprávnym právnym posúdením súd prvej inštancie konštatoval, že požiadavka doplniť
dokazovanie predložením lekárskych správ žalobcom o jeho poškodení zdravia prekračuje predmet

tohto konania. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho
vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie
dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné,
pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu a neodôvodnene sa vzďaľuje od
želanej a možnej miery' zistenia skutkového stavu. Možnosť zúčastniť sa na súdnom pojednávaní

je právom každého účastníka a záleží výlučne na ňom, či toto právo využije alebo nie. Intervenient
na stane žalovaného zaslal súdu viaceré vyjadrenia vo veci, a preto nesúhlasí s tým, že poisťovňa
nebola v spore aktívna, pričom dokonca dňa 19.07.2016 intervenient na strane žalovaného využil aj
svoje právo nahliadnuť do súdneho spisu, avšak v spise sa nenachádzali lekárske správy, ktorých
predloženia do konania sa intervenient opakovane domáhal. Odvolateľ má za to, že je nevyhnutné,

aby nárok poškodeného bol preukázaný. Nevyhnutným atribútom posudku je jeho preskúmateľnosť,
čo je vyjadrené aj v ust. čl. 8 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. Z predloženého lekárskeho posudku
v konaní pred súdom prvej inštancie nie sú zrejmé skutočnosti, na základe ktorých posudzujúci lekár
dospel k celkovému počtu 105 bodov v prípade bolestného a 50 bodov v prípade náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu intervenienta sa vyjadril žalobca. Uviedol, že odvolanie intervenienta je účelové a jeho
konanie, ako správne odôvodnil súd prvej inštancie v tom, že intervenient nebol aktívny v spore, je
potrebne tiež prístup v spore považovať, že napriek poučeniu súdom prvej inštancie, intervenient bez

toho, aby sústredil prostriedky procesnej obrany sústredil sa sám dostal do dôkaznej tiesne, pričom
poukazovanie, že nemal k dispozícií lekárske správy žalobcu, aby lak mohol preskúmať dôvodnosť
nároku žalobcu je výhovorkou intervenienta, lebo vo veci nároku bol spracovaný znalecký posudok
znalcom MUDr. X. F. č. X/XXXX, ktorý bol súčasťou spisu pripojením trestného spisu a intervenient odpodania žaloby t.j. od 13.07.2011, skoro za šesť rokov mal dostatok času si tento posudok pre svoje
potreby zabezpečiť a preto jeho námietka nemá oporu v ust. § 364 a násl. CSP. Ostatné opísané dôvody
odvolania intervenientom žalobca považuje za právne bezvýznamné. Navrhol napadnutý rozsudok

potvrdiť ako vecne správny a priznať mu trovy odvolacieho konania.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril intervenient. Opätovne zdôraznil, že v predmetnej veci aktívny
bol, o čom svedčia aj vyjadrenia z jeho strany k nárokom žalobcu, ako aj návrhy na doplnenie
dokazovania, ktoré však súd prvej inštancie nevykonal. Vo vzťahu k znaleckému posudku č. X/

XXXX, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní MUDr. X. F., uviedol, že k dopravnej nehode, ktorej
účastníkom bol žalobca došlo dňa 10.11.2009, znalecký posudok č. X/XXXX pre účely trestného
konania podal znalec dňa 07.01.2010. Zdravotný stav poškodeného po úraze alebo inom poškodení
zdravia je možné považovať za ustálený až po uplynutí určitej doby, resp. skončení kontinuálne
prebiehajúcej liečby na základe čoho je možné sa dopracovať k určeniu poškodenia na zdraví ako
aj jeho ďalšieho vývoja. Predmetom uvedeného znaleckého posudku bolo posúdenie rozsahu a

charakteru zranení žalobcu, bodové ohodnotenie bolo vykonané až v neskôr vypracovaných lekárskych
posudkoch. Žalobca si v konaní pred súdom prvej inštancie uplatňoval nárok na základe lekárskeho
posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 08.06.2011, v ktorom bolo žalobcovi ohodnotené
sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 50 a lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa
01.12.2010, v ktorom bolo vyčíslené bolestné v rozsahu 105 bodov. Z týchto lekárskych posudkov a

v nich určeného bodového ohodnotenia vychádzal žalobca pri uplatňovaní svojho nároku na náhradu
škody na zdraví. Správnosť a adekvátnosť bodového ohodnotenie v týchto lekárskych posudkoch
nebolo možné preskúmať z dôvodu, nedoloženia zdravotnej dokumentácie, na základe ktorej boli
vypracované. Pri odškodňovaní nárokov z titulu škody na zdraví, je nevyhnutné náležíte objasnenie
okolnosti ohľadom zdravotného stavu poškodeného, ktoré je podložené zdravotnou dokumentáciou

preukazujúcou poškodenia na zdraví, tak aby bol zaistený podrobný podklad pre rozhodnutie súdu
opierajúce sa o dostatočne široké skutkové zistenia jasne preukazujúce nárok žalobcu. Z týchto
dôvodov a v zmysle princípu preskúmaleľnosti lekárskych posudkov, intervenient na strane žalovaného
opakovane navrhoval, aby do prebiehajúceho súdneho konania žalobca predložil kompletnú zdravotnú
dokumentáciu súvisiacu so škodou, náhrady ktorej sa žalobca domáha a z ktorej by bolo možné dôvodiť

opodstatnenosť bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie intervenienta na strane
žalovaného nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam uvádza.

9. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumu 2.311,40 eur z titulu náhrady škody.

10.Žalobcautrpelujmunazdravínaprechodeprechodcov,kedyhoakochodcažalovanýzrazil.Žalobca
prechádzal po prechode z ľavej strany vozovky v smere jazdy G. F., pričom pri zrážke utrpel zranenia
vykĺbeniepravéhoramennéhozhybusodlomenímpravejramennejkostiapomliaždeniehlavyapravého
kolena. Žalovaný v priebehu vyšetrovania sa priznal k spáchaniu skutku, pre ktorý bol trestne stíhaný(prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona). Priznal, že jeho
zavinením počas vedenia motorového vozidla zrazil chodca F. F., ktorý prechádzal po prechode pre
chodcov na ulici V. v B..

11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

12. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla.

13. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

14. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša škodu sám.

15. Odvolací súd má za to, že za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poškodenému

zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla, a to bez ohľadu na zavinenie (objektívna
zodpovednosť). (Porovnaj sp. zn. 3Co 52/2012 zo dňa 07.11.2012 a sp. zn. 3Co 241/2013 zo
dňa 02.04.2014). Táto zodpovednosť však neprichádza do úvahy pri každom spôsobení škody
dopravným prostriedkom, ale len vtedy, keď je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Pre záver, či
je prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedný za škodu je rozhodujúce, či škoda bola vyvolaná

osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a či bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod
v prevádzke vozidla. Osobitná povaha prevádzky motorového vozidla je charakterizovaná rôznymi
okolnosťami, ako je napr. rýchlosť, vybavenie technického zariadenia, konštrukcia a pod.

16. Odvolací súd pripomína, že vzhľadom na špecifičnosť prevádzky dopravných prostriedkov, ktorá sa

pre svoju značnú rizikovosť stáva zdrojom zvýšeného nebezpečenstva pre zdravie a životy občanov a
majetok spoločnosti i jednotlivca, je zodpovednosť za túto škodu v Občianskom zákonníku upravená
osobitne na objektívnom princípe bez zreteľa na zavinenie. Táto úprava zodpovednosti umožňuje oveľa
širšie a dôslednejšie zabezpečenie náhrady tejto škody. Je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa
ktorej sa občiansko-právna zodpovednosť za škodu zakladá zásadne na zodpovednosti za zavinenie.

Postavenie poškodeného pri uplatňovanom nároku je podstatne uľahčené; nemusí sa preukazovať
porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá
je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzkovateľom
dopravného prostriedku.

17. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov zachováva
(najmä vzhľadom na zabezpečenie intenzívnej ochrany poškodených) zásadu, že zodpovednosť
prevádzkovateľa dopravných prostriedkov vzniká bez zreteľa na zavinenie. Ak sa na vzniku škody
podieľalo aj konanie samotného poškodeného, je potrebné použiť ustanovenie § 441 Občianskeho
zákonníka. Pre záver o zodpovednosti na strane poškodeného musia byť rovnako splnené všetky

základnépredpokladyzodpovednostizaškodu(§420Občianskehozákonníka)atoprotiprávnekonanie,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom zavinenie sa predpokladá. Zodpovednosť škodcu
je potom obmedzená v rozsahu, v akom rozsahu vznikla škoda, tiež následkom protiprávneho úkonu
poškodeného.

18. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 2.311,40 eur titulom náhrady škody za bolesť a sťaženie
spoločenskéhouplatneniaanáhraduzazaplatenýpoplatokzavydanielekárskychposudkovnevyhnutne
potrebných pre uplatnenie nároku na náhradu škody za poškodenie zdravia pri dopravnej nehode.
Žalobcovi bola priznaná aj náhrada trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný navrhol tento návrh žalobcu
zamietnuť ako nedôvodný.

19. Odvolací súd pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu škody za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia vychádzal z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie, najmä zo znaleckého
posudku znalca MUDr. X. F..20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

21. Podľa § 3 ods. 2 veta prvá zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za bolesť sa poskytuje na základe
lekárskeho posudku.

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa

poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

23. Podľa § 4 ods. 2 veta prvá zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa poskytuje na základe lekárskeho posudku.

24. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

25. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku žalobcu na bolestné a

nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia správne vychádzal zo znaleckého posudku
MUDr. X. F., ktorý je súčasťou pripojeného trestného spisu. Je pravdou, že žalobca svoj nárok založil na
znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný ku dňu 07.01.2010 a lekárskom posudku zo dňa 01.12.2010,
no vzhľadom na zranenia, ktoré žalobca pri dopravnej nehode utrpel, a predovšetkým predpokladanú
dĺžku ich liečenia, odvolací súd považuje tieto posudky za dostatočné pre posúdenie nároku žalobcu v

zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z. Odvolací súd zdôrazňuje, že posudok,
obsahom ktorého bolo ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, bol vypracovaný ku
dňu 08.06.2011, teda viac ako rok a pol od dopravnej nehody, (10.11.2009).

26. Odvolací súd súhlasí s tvrdením intervenienta, že možnosť zúčastniť sa na súdnom pojednávaní

je právom každého účastníka a záleží výlučne na ňom, či toto právo využije alebo nie. Závery o
ľahkovážnom prístupe intervenienta k danému sporu súd prvej inštancie však odôvodnil aj inými
zásadnými skutočnosťami.

27. Je pravdou, že intervenient zaslal súdu viaceré vyjadrenia vo veci, no odvolací súd má za to, že súd

prvej inštancie dôvodne nadobudol presvedčenie, že intervenientovi nie je poriadne zrejmý ani predmet
sporu, nakoľko jeho vyjadrenie vôbec nereflektovalo na predmet tohto sporu.

28. Intervenient v písomnom podaní zo dňa 27.10.2016 konštatoval, že žalovaný si voči nemu nesplnil
povinnosti v zmysle Občianskeho zákonníka a Zákona o povinnom zmluvnom poistení, argumentujúc

pritomustanovením§799ods.2Občianskehozákonníkaa§11ods.6zákonač.381/2001Z.z.Uvedené
ustanovenia sa však týkajú vzťahu žalovaného a intervenienta a nie vzťahu žalobcu a žalovaného.

29. Súd prvej inštancie tak nielen v kontexte uvedeného správne ustálil, že požiadavka intervenienta na
doplnenie dokazovania predložením kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobcom, na základe ktorej

by intervenient mohol pristúpiť k došetreniu škodovej udalosti, je nedôvodná. Je potrebné si uvedomiť,
že základom právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je žalobcom tvrdená zodpovednosť
žalovaného za škodu, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa
10.11.2009 a jeho nárok na náhradu tejto škody. Predmetom tohto sporu nebol nárok žalovaného,
aby intervenient uhradil škodu žalobcovi namiesto žalovaného ako to vyplývalo z písomných vyjadrení

intervenienta. Odvolací súd posúdil takéto vyjadrenia intervenienta ako zmätočné a nereflektujúce na
predmet tohto sporu.

30. Námietky intervenienta o nevedomosti o znaleckom posudku podanom v trestnom konaní znalcom z
odboru zdravotníctva MUDr. X. F. nemožno prisvedčiť váhu, nakoľko súd prvej inštancie tento znalecký

posudok vykoval ako dôkaz priamo na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 18.11.2016. Aj keď sa
intervenient tohto konania osobne nezúčastnil, mal možnosť vyžiadať si opis zápisnice, či zvukový
záznam a oboznámiť sa tak s priebehom tohto pojednávania a skutočnosťami, ktoré v jeho priebehu
vystali.31. K odvolacej námietke intervenienta, že z lekárskeho posudku, ktorý spolu so žalobou predložil
žalobca, nie sú zrejmé skutočnosti, na základe ktorých posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu

105 bodov v prípade bolestného a 50 bodov v prípade náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenie,
odvolací súd uvádza, že tieto tvrdenia intervenient uvádzal už pred súdom prvej inštancie, pričom tento
sa s nimi náležite vysporiadal, rovnako ako aj s tvrdeniami intervenienta, že lekárske posudky, ktorými
bola stanovená bodová hodnota bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu. Odvolací
súd by tak už len duplicitne uvádzal to, čo už konštatoval súd prvej inštancie v rozsiahlom odôvodnení

napadnutého rozsudku.

32. Odvolací súd ešte zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vyzval posudzujúceho lekára MUDr. X. F.,
aby sa vyjadril vo vzťahu k vyššie uvedeným námietkam intervenienta. Tento vo svojom písomnom
vyjadrení riadne ozrejmil akékoľvek nejasnosti, na ktoré poukazoval intervenient, a preto odvolací súd
má za to, že predložený znalecký posudok, rovnako ako aj lekárske posudky a závery z nich plynúce

vo vzťahu k nároku žalobcu na bolestné a nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
sú dostatočne preskúmateľné, a preto nevidí dôvod na to, aby nároku žalobcu v súlade s predloženými
dôkazmi preukazujúcimi jeho dôvodnosť nevyhovel.

33. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných

v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami intervenineta, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

34. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti s
osvojením si jeho dôvodov ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že procesne úspešnej strane, t. j. žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania
voči procesne neúspešnej strane, t. j. žalovanému v plnom rozsahu.
36. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).