Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/152/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212200396
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8212200396.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. XX, XXX XX J., proti žalovanému I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX Y., o určenie
vecného bremena práva prechodu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo
dňa 21.02.2017 Prešov č.k. 2C 10/2012-159 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí protižaloby o nájomné.

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.,

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o určenie existencie vecného bremena zamietol.

Rovnako zamietol protižalobu žalovaného o nájomné. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu
Bardejov dňa 17.1.2012 domáhala zriadenia práva prechodu peši a dopravnými prostriedkami cez
pozemok žalovaného parcelu registra C KN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria, zapísaná na LV
č. XXXX vydanom Správou katastra v J., pre katastrálne územie Y. pre vlastníkov pozemku - parcely

registra C KN č. XXXX/X, parcely registra C KN XXXX/X a parcely registra C KN č. XXXX/X, zapísaných
na LV č. XXXX, vydaného Správou katastra v J., pre katastrálne územie Y. a zároveň žiadala priznať
náhradu trov konania.

3. Žalobu odôvodnila tým, že bolo vyhovené jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uznesením
Okresného súdu Bardejov zo dňa 19.12.2011, ktorým súd určil žalovanému povinnosť strpieť a umožniť
jej ako žalobcovi prechod peši, dopravnými prostriedkami po parcele č. XXXX/X - zastavané plochy a

nádvoria o výmere XX m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Y. k jej domu súpisné číslo XXX postaveného
na parcele č. XXXX/X zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. Y.. Ako vlastníčka rodinného domu súpisné
číslo XXX začala stavbu užívať vydaním kolaudačného rozhodnutia z 10.1.1992. Od tej doby bez
akýchkoľvek problémov prechádzala po vyššie uvedenej parcele vo vlastníctve žalovaného. Ústne sa
vtedy so žalovaným dohodla na práve prechodu po jeho pozemku za prítomnosti manžela. Dohoda bola
zo strany žalovaného dodržiavaná do konca roka 2011, keď tento na svoju parcelu umiestnil kolíky, ktoré
majúbrániťprístupunaichpozemoknajmämotorovýmvozidlom. Krodinnémudomunemajúinýprístup,

len po parcele žalovaného. Má za to, že právo prechodu a dopravnými prostriedkami vydržala, nakoľko
splnila všetky zákonné podmienky na vydržanie tohto práva. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu
užívala dobromyseľne v presvedčení, že jej patrí už z ústnej zmluvy po dobu viac ako desať rokov.
Žiada preto, aby bol žalovaný zaviazaný strpieť výkon jej práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,t.j. strpieť právo prechodu pešo a dopravnými prostriedkami po jeho pozemku. Naliehavosť právneho
záujmu na určení tohto práva odôvodnila potrebou jeho zápisu v katastri nehnuteľností, aby ho mohla
nerušene užívať a mala prístup k pozemku, na ktorom stojí jej rodinný dom.

4.Žalovanývovyjadreníkžalobeuviedol,žežiadažalobuzamietnuť,ajzdôvodu,žesamotnážalobkyňa
postavením plota medzi parcelami č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X zatarasila prístupovú cestu
k svojmu domu a zatarasila cestu z východnej strany vedenú pod č. XXXX/X ako obecná cesta podľa
katastrálnej mapy obce Y., ktorá bola žalobkyňou predložená súdu, teda cestu, ktorá bola dôvodom

vydania stavebného povolenia. Týmto postaveným plotom žalobkyňa zatarasila prístupovú cestu aj
žalobcomvkonanívedenomnaOkresnomsúdeBardejovpodsp.zn.2C/3/2012.Žalobkyňatiežnemôže
byť dobromyseľnou, keď sama uvádza, že parcela č. XXXX/X je v jeho vlastníctve. Podľa žalovaného
samotná žalobkyňa zavinila, že sa nemôže dostať k svojmu pozemku.

5. Na pojednávaní konanom dňa 11.9.2012 žalobkyňa požiadala o pripustenie zmeny žaloby, ktorú súd

uznesením pripustil a to v znení: „Súd určuje, že právo prechodu peši i dopravnými prostriedkami cez
pozemok žalovaného parc. reg. CKN č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvoria, zapísaná na LV č. XXXX,
vydaného Správou katastra v J., pre kat. úz. Y. existuje pre vlastníkov pozemkov parcely reg. Q. č. XXXX/
X, ďalej a parc. Q. XXXX/X a parc. Q. XXXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, vydaného Správou
katastra v J., pre kat. úz. Y..“

6. Žalovaný podal dňa 18.1.2013 na tunajší súd protižalobu, v ktorej žiadal zaviazať žalovanú na
uhradenie nájomného vo výške 900,- Eur za tri roky spätne a počnúc rokom 2012 od 2.2.2012 do
21.12.2013 po 300,- Eur ročne až do právoplatného skončenia veci samej vedenej na Okresnom súde
Bardejov pod sp zn. 2C/10/2012. V uvedenom podaní okrem iného uvádza, že žalobkyni nemohlo byť

vydané stavebné povolenie tak, aby prístup bol po cudzom (teda jeho) pozemku. Mal za to, že žalobkyňa
postavila plot, ktorým si sama zatarasila prístup k nehnuteľnosti postavením plota cez cestu č. XXXX/X
od rázcestia cesty č. XXXX/X a domáha sa od súdu, aby mohla k svojmu domu dôjsť z opačnej strany,
teda zo strany slepej ulice cez cestu č. XXXX/X v súkromnom vlastníctve. V podaní zo dňa 1.3.2014
žalovaný opäť uviedol, že cestu zatarasila žalobkyňa spolu s pánom E..

7. Po tom, čo odpadla prekážka, a to vedenie konania pod sp. zn. 2C/22/2014, v ktorom sa rieši
otázka vlastníckeho práva k parcele CKN č. XXXX/X, a to právoplatným skončením konania uznesením
o zastavení konania pre späťvzatie žaloby, súd vyhlásil na pojednávaní konanom dňa 23.1.2017
uznesenie, ktorým pokračoval v tomto konaní.

8. V priebehu konania žalobkyňa navrhla zmenu petitu, ktorú súd pripustil na pojednávaní konanom dňa
11.9.2012 s tým, že až po prednesení predbežného právneho názoru konajúceho sudcu na pojednávaní
konanom dňa 23.1.2017 navrhla opäť zmenu petitu na pôvodný petit žaloby zo dňa 17.1.2012, ktorú
už súd vzhľadom na zásadu rovného postavenia strán v konaní, ako aj článku 17 CSP, v zmysle

ktorého postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu
a iných osôb, nepripustil, poukazujúc pritom na zásadu rovného postavenia strán konania, taktiež na
odôvodnenie žaloby a právny titul, z ktorého od počiatku žalobkyňa pri požadovanom nároku vychádzala
(teda vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu).

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán konania, oboznámil listinné dôkazy postupom podľa
ustanovenia § 204 CSP a zistil nasledovný skutkový stav veci:

10. Predmetom konania pred súdom je nárok žalobkyne na určenie vecného bremena, práva prechodu

po pozemku vydržaním a protižaloba žalovaného na zaplatenie nájomného za užívanie pozemku na
základe nájomnej zmluvy.

11. Dňa 16.5.1990 bolo začaté stavebné konanie stavebníkom G. I. a C. I. na stavbu rodinného domu.

12. Z kolaudačného rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v J., oddelenie územného
rozvoja a štátnej stavebnej správy zo dňa 10.1.1992 súd zistil, že navrhovateľ G. I. podal dňa 6.1.1992
návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre stavbu rodinného domu, pre ktorú bolo stavebné
povolenie vydané dňa 1.6.1990 pod číslom ÚP XXX/XXXX. Na kolaudačnom konaní spojenom smiestnou obhliadkou konanou dňa 9.1.1992 bolo zistené, že stavba je postavená v súlade s projektovou
dokumentáciou. Na stavbe neboli zistené závažnejšie nedostatky, ktoré by bránili užívaniu stavby, preto
je od uvedeného dňa užívania schopná.

13. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX bolo zistené, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov
parcelné č. XXXX/X, XXXX/X a stavieb domu súpisné č. XXX postavenému na parcele č. XXXX/X a
garáže súpisné č. XXX na parcele č. XXXX/X, všetko v katastrálnom území Y., obec Y., okres J..

14. Zo zápisnice o ohliadke na mieste samom zo dňa 19.12.2012 plynie, že súd vstúpil na pozemok vo
vlastníctve C. I., pričom konštatoval, že tento pozemok končí oplotením a konštatuje sa, že oblasť po
ktorejmalaviesťprístupovácestač.XXXX/Xvteréneniejevyznačenáaprístupniejemožnývzhľadomk
tomu, že v mieste vedie oplotenie suseda T.. Jedná sa o oplotenie, ktoré je murované so železnými stĺpmi
a pletivovými dielcami. Konštatuje sa, že prístupová cesta č. XXXX/X v teréne vôbec nie je viditeľná.
Viditeľné sú iba pozemky, stavby a oplotenie susedov. Konštatuje sa, že iný prístup na parcelu C. I. č.

XXXX/X možný nie je.

15. Na pojednávaní konanom dňa 11.9.2012 žalobkyňa uviedla, že je výlučnou vlastníčkou parciel
XXXX/X XXXX/X, na ktorých majú postavený rodinný dom a taktiež garáž. Vzadu sa nachádza menšia
prístavba. Požiadali o vydanie stavebného povolenia. Zástupcovia stavebného úradu prišli na ohliadku,

pričom prístupová cesta viedla cez parc. XXXX/X, ktorá v tom čase bola v tom čase súčasťou parc.
XXXX/X. Čo sa týka prístupu z opačnej strany, cesta XXXX/X, tadiaľ prístup nikdy neviedol, jednalo
sa o poľnú cestu, po ktorej nechodili ani motorové vozidla. Táto cesta viedla okolo prístavby susedy.
Počas stavby sa všetok materiál na stavbu dovážal a vyvážal z cesty, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve
žalovaného. Predtým než bolo vydané stavebné povolenie, boli pozvané dotknuté osoby, ktoré sa mali

vyjadriť k prístupovej ceste, pričom suseda C. sa zaviazala zbúrať oplotenie, aby bol prechod pre
motorové vozidlá. Toto neurobila, vznikli spory medzi ňou a manželom žalobkyne. Pani C. cestu uvoľnila
a odvtedy problém nebol. Taktiež pri vydaní kolaudačného rozhodnutia sa pre účely ohliadky využila
prístupová cesta v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného. Predtým než žalovaný nadobudol vlastnícke
právo k ceste č. XXXX/X, táto cesta bola využívaná ako prístupová cesta. Dom stavali už v roku XXXX, v

tom čase túto cestu využívali ako prístupovú cestu na pozemok. Už v dávnej minulosti tadiaľ viedla cesta,
ktorá sa využívala ako prechod. V minulosti so žalovaným neboli žiadne problémy, tieto začali vznikať
až neskôr, keď manžel vysypal štrk na cestu, aby ju spevnil. Žalovaný sa sťažoval. Veľké problémy
nastali v roku 2010, v tom čase bývali v Bardejove, keď žalovaný zahradil prístup susedovi a takisto
aj im. Aj napriek tomu, že bývajú v J., rodinný dom pravidelne navštevujú. V roku 2010 tak ako aj P.,

aj oni sa chceli dohodnúť so žalovaným na odkúpení časti pozemku, ktorý je ako prístupová cesta. Na
začiatku žalovaný súhlasil, avšak podmienkou z ich strany bolo, že bude vyplatený až potom ako bude
vyhotovená prístupová cesta zo strany obce, keďže k tomu nedochádzalo, žalovaný od tejto dohody
odstúpil. Iný prístup k ich stavbe a pozemkom ako z cesty XXXX/X nie je, pretože prístup, ktorý viedol
cez č. XXXX/X vedie cez pozemok susedy E., ktorý v súčasnosti je znemožnený, pretože tam postavila

ďalšie stavby. Nie je pravdou to, čo tvrdí žalovaný, že stavbou garáže a oplotenia zabránila prechodu
po ceste XXXX/X, prechod bol znemožnený už predtým a to tým, že vlastníčka susedného pozemku
tento ohradila, postavila tam oplotenie. Čo sa týka garáže v prípade, ak by táto viedla po parc. XXXX/
X by priebehu v ceste nebránila.

16. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 11.9.2012 uviedol, že cesta XXXX/X vždy bola. Sám po
nej chodil. Žalobkyňa si nemôže pamätať ako to bolo, pretože tam v tom čase nebývala. Kým nebola
postavená spodná cesta, sám ju využíval ako prístupovú cestu na pozemok a aj pani C.. Nie je pravdou
to, čo tvrdí žalobkyňa, že súhlasil s tým, aby bola zriadená prístupová cesta na parc. č. XXXX/X. Nikto
sa ho nepýtal, ani žiaden súhlas nedal.

17. Súd po vykonaní dokazovania vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, jednotlivo a v ich vzájomných
súvislostiach a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná.

18. Podľa § 137 písm. c) CSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo
b/ nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho),
c/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva,
d/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.19. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadne úspešnosti určovacej žaloby
podľa § 137 písm. c/ CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom

určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa, resp. navrhovateľov, ktorý musí byť daný v čase
vyhlásenia rozsudku. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý
právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto
určenia holo ohrozené právo navrhovateľa alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo

neisté. V tejto spojitosti si teda treba ujasniť, či a ako sa následne požadované určenie môže dotknúť
právnych pomerov účastníkov (t.j. či môže založiť právne významný následok v týchto pomeroch).
Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a
predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi.

20. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

21. Pre účely vydržania je podstatné uviesť, že je možné vydržať práva zodpovedajúce vecným
bremenám. V zmysle § 151o ods. 1 OZ práva zodpovedajúce vecnému bremenu je možné nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 OZ tu platia obdobne. Z toho vyplýva, že
predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú rovnaké ako predpoklady
nevyhnutné na vydržanie vlastníckeho práva. To znamená, že nevyhnutnou podmienkou daného

spôsobu nadobudnutia vecného bremena je predovšetkým existencia právneho dôvodu právneho
dôvodu, z ktorého istý subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v
dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu (v skutočnosti len domnelého) na jednej strane jemu patrí
právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane je niekto povinný
strpieť výkon tohto práva.

22. Podobne ako je predpokladom vydržania pri oprávnenom držiteľovi jeho dobrá viera, resp.
dobromyseľnosť v presvedčení, že mu vec patrí, tak je to aj u vecného bremena, kde jedným
zo základných predpokladov oprávneného držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je
dobromyseľnosť v tom, že mu vec náleží. Takisto toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi

skutočnosťami. (Viď Jehlička, O. a kol.: Občanský zákonník. Praha, C. H. Beck 2004, s. 468.) Ďalším
predpokladom je to, že oprávnený držiteľ práva zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť so
zreteľom ku všetkým okolnostiam dobromyseľným o tom, že sa stal subjektom práva na základe
zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného bremena. To znamená, že je v dobrej viere,
že právo, ktoré vykonáva, mu patrí, resp. riadne vzniklo alebo naň prešlo. Všeobecne sa vzalo za

správne a je aj logické, že vydržacia lehota pri vecných bremenách je desať rokov, pretože ide o právo
k nehnuteľnosti. V § 109 OZ je stanovená desaťročná premlčacia lehota pre právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni posledného výkonu tohto práva.
Vecné bremeno je zaťažením pre vlastníka nehnuteľnosti, obmedzením vo výkone vlastníckeho práva
a na druhej strane oprávnenie osoby odlišnej od vlastníka vo vzťahu k užívaniu nehnuteľnosti realizovať

svoje právo. V praxi často tvrdí domnelý oprávnený, že prechádza cez cudzí pozemok na základe práva
vecného bremena, ktoré vydržal.

23. Podmienky vydržania nemôžu byť splnené v situácii, kedy domnelý oprávnený nepoužíva pozemok
ako prechod a prejazd len pre seba, ale sporná časť pozemku bola napr. v minulosti používaná aj

ostatnými občanmi. Z toho vyplýva, že na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí
faktický výkon tohto práva, ale oprávnený držiteľ musí vykonávať toto právo pre seba a byť v dobrej
viere, že mu toto právo patrí. Nemôže tomu tak byť v prípade, že sa domnelý oprávnený, domnieva,
že pozemok je obecný a slúži na prechod a prejazd aj iným občanom. V tomto prípade taktiež nemôže
byť ten, kto vykonáva právo zároveň dobromyseľný o tom, že k pozemku, ktorý je vlastníctvom niekoho,

patrí iba jemu právo prechodu a prejazdu.

24. V zmysle toho judikatúra stanovila, že nepôjde o nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu výkonom práva (vydržaním), keď ten, kto právo vykonáva, sa domnieva, že pozemok, kuktorému právo vykonáva a ktorý je vlastníctvom fyzickej osoby, patrí obci, a keď tento pozemok slúži k
chôdzi a jazde tiež iným fyzickým osobám. (viď tiež Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSFR č. 37/1992)
Túto právnu vetu potvrdila aj judikatúra NS ČR. (pozri tiež rozhodnutie NS ČR z dňa 26.4.2001, sp.

zn. 22 Cdo 1141/99) Cez cudzí pozemok možno prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov;
môže ísť napr. o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu (vlastník pozemku prechádzanie iných osôb
cez pozemok trpí, hoci by im k tomuto prechádzaniu vzniklo nejaké právo), alebo môže ísť o užívanie
cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom, ktorý napĺňa
možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ešte neznamená, že je držiteľom vecného

práva. (Rozhodnutie NS ČR z dňa 7.6.2001, sp. zn. 22 Cdo 595/2001)

25. V tomto prípade žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala ani existenciu právneho dôvodu
vzniku, od ktorého sa mala odvíjať jej dobromyseľnosť, pričom nepochybne jednak nepreukázala, že
malo dôjsť k nejakej ústnej dohode, a jednak dobromyseľnosť sa musí vzťahovať ku všetkým právnym
skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, preto

v prípade neexistencie písomnej zmluvy o zriadení vecného bremena vzhľadom na právnu úpravu platnú
v dobe, kedy mala dobromyseľnosť vzniknúť, teda nutnosť zápisu veci a práv k nehnuteľnostiam do
registra,pokiaľniektorealizujeprechodponehnuteľnosti,nemôžebyťvzhľadomkuvšetkýmokolnostiam
dobromyseľným o tom, že mu toto právo patrí, a to ani v prípade, že je v presvedčení, že takáto
zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti stačí (obdobne viď Uznesenie NS ČR, sp. zn. 22

Cdo 432/2003).

26. Dobromyseľnosť je psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, preto sama osebe nemôže
byť predmetom dokazovania. Týmito sú, ale skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorým sa toto vnútorné
presvedčenie prejavuje navonok. Sú to skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých je možné vyvodiť

presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, t.j. že mu vec patrí.

27. Súd má za to, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná dobromyseľnosť žalobkyne. V tomto
prípade podľa názoru súdu by v prípade ústnej zmluvy išlo o typický prípad výprosy, to znamená, že
možnosť prechádzať cez pozemok bola vždy so súhlasom vlastníka pozemku a tak nebola naplnená

podmienka dobromyseľnosti. Vychádzajúc z tohto podmienka dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým
okolnostiam musí existovať aj v prípade vydržania vecných bremien. Táto musí byť ako pri držbe vecí
založená na objektívnych okolnostiach a samozrejme musí existovať právny dôvod na to, aby mohlo byť
toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržané. Znovu sa vyžaduje, aby držiteľ pri normálnej
opatrnosti, ktorú od neho možno požadovať, nemohol a nemal mať pochybnosti, že mu v danom prípade

právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. V prípade, že by sa žalobkyňa, ktorá užívala cestu,
uspokojila len s ústnou dohodu, ktorej uzavretie koniec koncov ani nebolo preukázané, so žalovaným,
pričom táto okolnosť nie je uvedená v písomne uzavretej zmluve, nemôže byť so zreteľom ku všetkým
okolnostiam dobromyseľnou o tom, že jej právo patrí, lebo pri normálnej opatrnosti by si existenciu tohto
práva overila.

28. Záverom sa žiada naviac uviesť, že žalobkyňa nemohla byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam
dobromyseľnou, keďže vychádzajúc aj z podania žalovaného zo dňa 13.10.1997 (č.l. 25 spisu) ako
aj záznamu zo šetrenia sťažnosti žalovaného Okresným úradom v J. odborom životného prostredia
(č.l. 26 spisu) plynie, že žalovaný opakovanie namietal, že niektorí z bývajúcich svoje pozemky

zahradili a cez jeho pozemok by chceli mať prístup k rodinným domom. Spomenul zahradené pozemky
E. a I.. Dobromyseľnosť musela byť teda minimálne v roku 1997 narušená. Z uvedených dôvodov
nepreukázania podmienok vydržania vecného bremena súd žalobu žalobkyne zamietol.

29. Pokiaľ sa jedná o protižalobu žalobcu, ktorý požadoval nájomné od žalobkyne za tri roky spätne

vo výške 900,- Eur a vo výške 300,- Eur ročne za obdobie počnúc rokom 2012 do 21.2.2013 až
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej pod sp. zn. 2C/10/2012 (č.l. 66 spisu), tento nárok súd
považoval za nepreukázaný.

30. Žalovaný nepreukázal ani dôvodnosť, ani výšku požadovaného nároku na nájomné. Vo vzťahu

k tomuto nároku tento nepodporil žiadnymi podstatnými a rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami, teda
možno uviesť, že neuniesol dostatočne ani povinnosť bremena tvrdenia a naviac ho nepreukázal ani
pripojenými listinnými dôkazmi.31. Súd zdôrazňuje vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, že v sporovom konaní je to žalobca
(v tomto konaní o protižalobe žalovaný), kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh a
z ktorých vyvodzuje svoje právne postavenie. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí.

Na základe hore uvedeného dospel súd k záveru, že žalovaný dôkazné bremeno ohľadom preukázania
nárokupredloženímriadneuzavretejnájomnejzmluvy(odkázallennaverziu,ktorúmaldoručiťžalovanej
s tým, že táto ju nepodpísala) neuniesol. Žalovaný na pojednávaní sám uviedol, že nemá dôkazy, ktorými
by preukázal základ nároku ani jeho výšku. Skonštatoval, že nevie uviesť, na základe akej skutočnosti
by mal súd rozhodnúť o výške požadovanej sumy nájmu 900,- Eur. Nevedel uviesť z čoho má vyplývať

výška nájmu, ani na základe akého právneho titulu žaluje žalovanú na zaplatenie.

32. Žalovaný podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdených skutočností týkajúcich
sa uzavretia nájomnej zmluvy, keďže sám potvrdil, že takúto zmluvu žalobkyňa nepodpísala. Vzhľadom
na nepreukázanie nároku ani jeho výšky, súd protižalobu žalovaného zamietol.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Keďže obe strany konania boli vo svojich žalobách neúspešné,
ako žalobkyňa so žalobou o určenie vecného bremena, tak žalovaný so žalobou o nájomné, vyslovil súd
v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p., že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Žalobkyňa v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí
protižaloby o nájomné zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. Podľa názoru odvolateľky súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a

na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

36. Ďalej uviedla, že v celom rozsahu trvá na žalobe zo dňa 17.1.2012. Aj keď žalobkyňa svoj žalobný
návrh opierala o ustanovenie § 151o ods. 1 OZ, ktoré upravuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu
nadobudnutím výkonu práva, zákonom č. 586/2007 Z. z. bolo do Občianskeho zákonníka doplnené

nové ustanovenie § 151o ods. 3, ktoré zaviedlo nový druh vecného bremena - právo cesty cez priľahlý
pozemok. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobkyňa nemá prístup k svojej
stavbe na svojej parcele aj iným spôsobom, ako cez pozemok žalovaného. Táto prístupová cesta je
jedinou možnou pri zohľadnení zásahu do práv vlastníka pozemku a zároveň pri zohľadnení finančných
nákladov na stavbu inej prístupovej cesty s prihliadnutím na dobu viac ako 10 - tich rokov, počas ktorej

žalobkyňa dobromyseľne vykonávala právo prechodu a prejazdu , kde sa započítava aj dobromyseľná
držba právnych predchodcov žalobkyne.

37. Žalobkyňa preukázala nielen faktický výkon práva prechodu a prejazdu, preukázala, že vykonávala
toto právo pre seba a zároveň bola v dobrej viere nakoľko parcela C KN č. XXXX/X bola až do roku 2005

súčasťou riadnej prístupovej obecnej cesty.

38. Žalovaný navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

39. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku

preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

40. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

41. K odvolacím námietkam žalobkyne sa žiada uviesť nasledovné:

42. V ustanovení § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, na ktoré žalobkyňa v podanom odvolaní
poukazuje je zakotvené oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi stavby spočívajúce v práve
cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby.43. Súd o zriadení tohto práva vo forme vecného bremena môže rozhodnúť iba na základe žaloby
vlastníka stavby v prospech ktorého môže súd zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré
spočíva v práve cesty cez priľahlý pozemok.

44. Žaloba na zriadenie práva cesty zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť určitá. Musí z nej
vyplývať, ku ktorému pozemku a v prospech ktorej stavby má byť právo cesty zriadené a čo žalobca
navrhuje.

45. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že takýto návrh žalobkyne absentuje.

46. Súd totiž na pojednávaní dňa 23.01.2017 nepripustil zmenu žaloby a konal a rozhodol o návrhu
žalobkyne, ktorého zmenu pripustil na pojednávaní dňa 11.09.2012, v ktorom žiada, aby súd určil, že
právo prechodu peši i dopravnými prostriedkami cez pozemok žalovaného parc. reg. C KN č. XXXX/X
zastavaná plocha a nádvoria zapísaná na LV č. XXXX, vydaného Správou katastra v J., pre kat. úz. Y.

existuje pre vlastníkov pozemkov parc. reg. C KN č. XXXX/X, ďalej parc. reg. C KN č. XXXX/X a parc.
reg. C KN č. XXXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, vydaného Správou katastra v J. pre kat. úz. Y..

47. Čo sa týka námietok vo vzťahu k tvrdeniu, že žalobkyňa právo zodpovedajúce vecnému bremenu
nadobudla výkonom práva, vydržaním pri splnení zákonných podmienok s týmito sa súd prvej inštancie

v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom vyporiadal a z uvedenými
závermi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd.

48. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok v jeho
napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

49. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovanému , ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech v
súvislosti s týmto štádiom konania žiadne trovy nevznikli.

50. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).