Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 5Cb/60/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613202196
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Blašková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3613202196.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting s.r.o. so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika,
IČO: 264 29 705, v konaní zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811
09 Bratislava proti odporcovi: C. N.B., L.. XX.XX.XXXX, J. E. T. XXX, XXX XX G., občan SR, o zaplatenie
sumy 786,13 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti zmenkového úroku 0, 19 % denne zastavuje.

Súd vo zvyšku návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom podľa článku 4 ods. l Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady/
ES/ č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu proti
odporcovi domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 786,13 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne
zo sumy 946,13 eur od 11.06.2010 do 28.04.2011 v sume 761,63 eur, zo sumy 906,13eur od 29.04.2011
do 07.07.2011 v sume 158,57 eur, zo sumy 866,13 eur od 08.07.2011 do 25.07.2011 v sume 38,98 eur,
zo sumy 826,13 eur od 26.07.2011 do 05.09.2011 v sume 86,74 eur, zo sumy 786,13 eur od 06.09.2011

do zaplatenia, 6% ročného úroku zo sumy 946,13 eur od 09.09. 2010 do 28.04.2011 v sume 36,18 eur,
zo sumy 906,13 eur od 29.04.2011 do 07.07.2011 v sume 10,46 eur, zo sumy 866,13 eur od 08.07.2011
do 25.07.2011 v sume 2,57 eur, zo sumy 826,13 eur od 26.07.2011 do 05.09.2011 v sume 5,72 eur, zo
sumy 786,13 eur od 06.09.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy ,
teda 3,15 eur a trov konania na tom základe, že navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 18.11.2009 na zmenkovú sumu 946,13 eur okrem toho
sa odporca zaviazal zaplatiť zmenkový úrok 0,25% denne od 11.06.2010, zmenka bola vystavená a

opatrená doložkou " bez protestu" s tým, že ide o vistazmenku opatrenú doložkou "na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia". Vystaviteľ doposiaľ zaplatil sumu 160 eur započítanú na zmenkovú
istinu. Pred začatím konania vzal navrhovateľ návrh späť v časti zmenkového úroku 0,19% denne a
domáhal sa zmenkového úroku vo výške 0,06% denne s tým, že v ostatných častiach zostal žalobný
petit nezmenený, preto súd v tejto časti konanie podľa § 96 ods.1 OSP zastavil.

Súd konal vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 OSP.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zmenky č. 306000157 zo dňa 18.11.2009 č.l.4
spisu, výpisu z obchodného registra navrhovateľa č.l.5, tlačiva B č.l.28 spisu, odpovede na žiadosť
č.l.32 spisu, zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 306000157 zo dňa 18.11.2009 č.l.35 vrátane VPPÚ narube zmluvy bod 4,6,7,12.14,15,17, tlačiva C č.l.38-39 spisu, uznesenia o prerušení konania zo dňa
31.03.2014 č.l.40 spisu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.06.2014, opätovného prerušenia konania zo
dňa 03.10.2014č.l.127 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/73/2015-149 zo

dňa 10.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.04.2015, čiastočného späťvzatia návrhu č.l.152
spisu, oznámenia a poučenia č.l.155 spisu a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a
právny stav:

Zo zmenky č.l.4 spisu vystavenej odporcom dňa 18.11.2009 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o. súd zistil, že

zmenkabolasplatnápripredložení/vistazmenka/sdoložkami"bezprotestu"a"nazaplateniepredložiťv
lehote4rokovodvystavenia"nasumu946,13eursozmenkovýmúrokom0,25%denneod11.06.2010.V
pravom hornom rohu zmenku v rámčeku sa nachádza číslo spotrebiteľskej zmluvy o úvere č.306000157.

Z úverovej zmluvy č.306000157 zo dňa 18.11.2009 č.l.35 spisu pripojenej z exekučného spisu sp.zn.
3Er/436/2011 vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. uzatvorila s odporcom na predtlačenom

formulári zmluvu o úvere podľa ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 400 eur a poplatok 392 eur
spolu v sume 792 eur. Odporca v osobitnom rámčeku formulára zmluvy o úvere potvrdil prevzatie sumy
400eur,ktorésazaviazal splácaťv12-ichmesačnýchsplátkachpo66eur počnúcdňom27.12.2009 na
účel zamestnania, v zmluve absentuje RPMN. Pokiaľ ide o účel poskytnutia úveru za výkon zamestnania
tento účel je obchádzaním základných ustanovení zákona na ochranu spotrebiteľa, čím veriteľ prejavil

snahu vyhnúť sa aplikácii ustanovení na ochranu spotrebiteľa, čo je súdu zrejmé z jeho činnosti, že
odporca ako fyzická osoba nepodnikateľ si zobral úver pre svoju osobnú potrebu a nekonal v rámci svojej
obchodnej ani podnikateľskej činnosti, ale ako fyzická osoba - nepodnikateľ. V bode 14 Všeobecných
obchodných podmienok poskytovania úveru, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy na rube zmluvyč.l.35
spisu bola uzavretá dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku

dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil dlžník / vystaviteľ/ zmenku, v ktorej
nie sú vyplnené zmenková suma a dátum úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane splatný celý dlh okamžite,
zmenková suma bude pozostávať z peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak,

že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh. V bode 17 VOP sa uvádza, že zmluvné strany sa dohodli
podľa § 262 ods. l Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným
zákonníkom.
.

Podľa § 52 ods.l,2,3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. l, ods.2,ods. 3, ods.4 písm. a /, k/, l /,o/ , ods.5, ods.6 Občianskeho zákonníka
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku, obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti

niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná
strana, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.

Podľa § 4 ods.2písm. g/, h/, i/, j/,k/, ods.3 písm. b/, ods.4, ods.6, ods.7 zákona č. 258/2001 Z .z. o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej

miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na

príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,

Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom.Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.

Podľa § 265 obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa čl. I § 77 ods. l a ods.2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového účinného v čase
uzavretia zmenky.

Pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o
indosamente (§ 11 až 20), sročnosti (§ 33 až 37), platení (§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§ 43 až
50, 52 až 54), platení pre česť (§ 55, 59 až 63), odpisoch (§ 67 a 68),zmenách (§ 69), premlčaní (§ 70
a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§ 72 až 74).

Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom
mieste než je bydlisko zmenečníka (§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch
zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania
osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o
blankozmenke (§ 10).

Podľa č.l. I §5 ods.l,2,3 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového vo zmenke sročnej na videnie
alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke
platí táto doložka za nenapísanú.

Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľač.l.I§10zákonač.191/1950Zb.zmenkovéhoašekovéhoaknebolazmenka,ktorábolaprivydaní

neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania
neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky
previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa č.l. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb. kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,

ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa č.l. I § 48 ods. l bod 2 zákona č. 191/1950 Zb. majiteľ môže postihom žiadať šesťpercentné úroky
odo dňa zročnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odporca uzavrel zmluvu o úvere s
právnym predchodcom navrhovateľa ako fyzická osoba nepodnikateľ na svoj osobný účel. V bode 14
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru / dohoda o vyplnení zmenky/, ako aj vzhľadom na zhodu
čísla na zmenke s číslom spotrebiteľskej zmluvy o úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s

dátumom podpisu zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že zmenka predložená navrhovateľom bola
vystavená odporcom ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, pričom bola vystavená v súlade
s bodom 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka. Zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy bol do zmenky doplnený dodatočne, o čom svedčí aj iný spôsob
vyplnenia týchto údajov/ písané technickými prostriedkami/ v porovnaní s údajmi o vystaviteľovi, mieste

a dátume vystavenia zmenky / písané rukou/. Zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy
resp. pri prevzatí úveru môže mať buď uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu na rozdiel od
zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá bola v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s
účinnosťou od 01.01.2011. Preto súd mohol považovať zmenku predloženú navrhovateľom, ktorá bola
nesporne vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru odporcovi, len za zabezpečovaciu

zmenku a nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie dlhu odporcu.

V zmysle čl. 3 nariadenia č. 861/2007 sa jedná o cezhraničný spor, keďže navrhovateľ má sídlo v Českej
republike, teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci.Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16 bod
2 nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a
obchodných veciach, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch

členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Vecne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie danej veci je v zmysle čl. 25 bod 1 písm. a)
nariadenia č. 861/2007 okresný súd, nakoľko táto skutočnosť bola oznámená Komisii.

Keďže ide o cezhraničný spor, bolo potrebné určiť rozhodné právo, ktorým sa daný spor má riešiť. Súd
dospelkzáveru,žebezohľadunato,čibudetotokonaniepovažovaťzasporsúvisiacisospotrebiteľskou
zmluvou - v takom prípade je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky - alebo výlučne za spor zo zmenky - a
vtedy určí rozhodné právo podľa § 10 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (keďže nebolo preukázané ani tvrdené, že by

si navrhovateľ a odporca zvolili rozhodné právo) - daný právny vzťah sa spravuje právnym poriadkom
Slovenskej republiky, nakoľko zmenka bola vystavená v Slovenskej republike, platobné miesto bolo v
Slovenskej republike a aj sídlo pôvodného remitenta bolo v Slovenskej republike. Až indosamentom sa
dostal do tohto právneho vzťahu cudzí prvok, čo však nemôže zmeniť uplatňované rozhodné právo,
ktorým bolo od začiatku právo Slovenskej republiky.

Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia č. 861/2007 je konanie písomné, pričom navrhovateľ ani odporca netrvali
na nariadení ústneho pojednávania, avšak súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje
za potrebné. V danom prípade súd oboznámil účastníkov s predbežným právnym posúdením veci a
pojednávanie nenariadil.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej odporcom
pôvodne ako blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zo zmluvy o
úvere. Súd posudzoval či zmluva, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou je platná
a či vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky.

Úverová zmluva č.306000157 zo dňa 18.11.2009 č.l.35 spisu je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52
Občianskeho zákonníka, ktorá je formulárovou / typovou zmluvou/, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť
ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami je spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. IČO: 35807598 a
odporca ako fyzická osoba, ktorá v čase podpísania zmluvy nebola podnikateľom, pričom úver nemala v

úmysle a ani nepoužila na výkon povolania, ale len pre osobnú potrebu ako fyzická osoba, teda odporca
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti je teda spotrebiteľom, na základe
ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 400 eur, pričom dlžník sa veriteľovi zaviazal zaplatiť mu okrem
poskytnutej sumy aj poplatok vo výške 392 eur, spolu vo výške 792 eur všetko v 12- ich mesačných
splátkach po 66 eur počnúc dňom 27.12.2009. Podľa predmetnej zmluvy bol úver veriteľom poskytnutý

dlžníkovi na výkon zamestnania, čo sa ukázalo ako nepravdivé. Zmluva obsahovala na jednom liste
papiera dve strany, na prvej boli uvedené údaje o veriteľovi (obchodné meno, sídlo, IČO, zápis v
obchodnom registri, číslo oddielu a vložky v OR, skutočnosť, že veriteľ je zastúpený mandatárom),
číslo zmluvy 306000157, údaje o dlžníkovi (vyplnené boli meno, priezvisko, trvalé bydlisko, rodné
číslo, číslo OP, kolónka o trvalom pobyte), poskytnutý úver, výška poplatku, počet splátok, výšku

mesačných splátok, deň začiatku splatnosti a kolónka o to, že finančné prostriedky sú použité na účel
podnikania. Ďalej zmluva obsahuje dátum uzavretia, čas, meno a podpis mandatára, podpis dlžníka,
dátum prevzatia finančnej hotovosti a potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti s podpisom dlžníka. Na
druhej strane zmluvy sa nachádzajú zmluvné podmienky. V danom prípade bol úver poskytnutý na
súkromný účel a nie na výkon zamestnania, čo je súdu známe z jeho činnosti, že kolonka na účel "

zamestnania" bola vyplnená zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ a predložená odporcovi ako
spotrebiteľovi len na podpis čo je známe súdu aj z jeho činnosti V pochybnostiach má dôkazné bremeno
veriteľ. Nespotrebiteľský úver musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti.
V danom prípade sa javí súdu za nesporné, že ide o úver na súkromný účel fyzickej osoby- odporcu
ako spotrebiteľa -fyzickej osoby, ktorý v čase uzavretia zmluvy nepodnikal, pričom úver nepoužil na

výkon " zamestnania", teda kolonka o účele úveru mala slúžiť na obchádzanie predpisov na ochranu
spotrebiteľa. Nejedná sa o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, keďže zo zmluvy
vyplýva, že finančné prostriedky boli veriteľom odporcovi odovzdané a prevzaté pri podpise zmluvy, teda
sa jedná o zmluvu o pôžičke.Podľa článku 4 zmluvných podmienok v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou
sedem a viac dní, je povinný uhradiť túto splátku do rúk mandatára spolu so zmluvnou pokutou

vo výške 15 eur za každý jeden prípad omeškania. V prípade, že dlžník neuhradí včas 4 po sebe
idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť
poslednej splátky, stáva sa dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce
splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou
pokutou vo výške 30 eur. Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade

porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 eur ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s
tým spojenej. Podľa článku 5 zmluvných podmienok dlžník uzatvára s veriteľom dohodu o zrážkach
zo mzdy a iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je
podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Podľa
článku 6 zmluvných podmienok dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností
uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312,02 eur, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov

vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonávaním úkonov, smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka.
Pokiaľ dôjde k zabezpečeniu dlžníkovho dlhu uznaním formou notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, dlžník a veriteľ sa dohodli, že odmenu notára za spísanie notárskej zápisnice, trov právneho
zastúpeniaprijejspísaní vzmyslevtejtozmluveobsiahnutéhoplnomocenstva,uhradízadlžníkaveriteľ,
pričom tieto náklady zmluvné strany považujú za súčasť nákladov veriteľa spojených s vymáhaním jeho

pohľadávky a budú súčasťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa článku 12 zmluvných
podmienok dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške ako svoj dlh voči veriteľovi, tak
ako je to uvedené v tejto zmluve. Tretinu poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny
zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou. Súčasťou zmluvných podmienok je aj článok 14, označený ako dohoda o vyplnení zmenky,

na základe ktorého na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho
z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý
dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti

splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku
dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu štyri týchto podmienok stal splatný celý dlh. V zmysle článku
15 zmluvných podmienok všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia,

vrátane sporu o ich platnosť, výklad, alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmenky,zabezpečujúcejtútoúverovúzmluvuauplatneniaprávztaktovyplnenejzmenky,vrátanesporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: A/ pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 84104 Bratislava, IČO:
35922761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde: rozhodcovské konanie

bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, B/ pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu
(OSP). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej

túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Bod 17 Všeobecných podmienok poskytovania úveru podľa ktorého si zmluvné strany dohodli v zmysle §
262ods.lObchodnéhozákonníka,ževšetkyprávnevzťahysabudúspravovaťObchodnýmzákonníkom
je jednostranne formulovaný navrhovateľom ako veriteľom v úmysle obísť ustanovenia chrániace
spotrebiteľa či už v zákone o spotrebiteľských úveroch alebo Občianskeho zákonníka.

Dohoda o voľbe práva zakotvená v bode 14 VPPÚ nebola individuálne dohodnutá, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods.4 písm. a/ Občianskeho zákonníka a teda je absolútne neplatná.
Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo 20/2009, podľa ktorého sa zaneprijateľnú zmluvnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka. V zmluve
o úvere absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, o výške úroku z úveru, najmä o výške RPMN a
o priemernej RPMN, o výške, počtu, termínoch splatnosti splátok, úrokov a iných poplatkov a poradie

v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom podľa § 4 ods.2písm. g/,
h/, i/, j/,k/, ods.3 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z .z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzavretia zmluvy o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, ktorá má
za následok, že úver je zo zákona bezúročný a bez poplatkov. Súd dospel k záveru, že zmluva
o úvere č. 306000157 zo dňa 18.11.2009 je koncipovaná tak, je v nej hrubým spôsobom narušená

rovnováhamedziprávamiapovinnosťamizmluvnýchstránatonielenvzabezpečovacíchustanoveniach
o zabezpečovacích prostriedkoch ako sú zmluvné pokuty, blankozmenka na tiež celá zmluva vrátane
obchodných podmienok je koncipovaná výlučne v prospech veriteľa a obsahuje len povinnosti dlžníka
a práva a práva a výhody veriteľa. Teda samotný obsah a účel zmluvy sa prieči dobrým mravom a je
tiež v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a spôsobuje jej absolútnu neplatnosť podľa §
39 Občianskeho zákonníka, preto nemohlo navrhovateľovi ako veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie

blankozmenky. Na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 4Obo 161/2007 zo dňa 06.05.2008
v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že na základe absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo
vzniknúť navrhovateľovi právo na vyplnenie blankozmenky.

Aj keď možno úverovú zmluvu hodnotiť ako bezúročnú a bez poplatkov, právo na vyplnenie

blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky v bode 14 ako
súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo
so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods.4
písm. a/ Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods.5 cit. zákona neplatná. Hoci použitie
zmenky ako uhradzovacieho ako aj zabezpečovacieho prostriedku v súvislosti so spotrebiteľskými

úvermi bolo zákonom zakázané až s účinnosťou od 01.01.2011, to neznamená, že v spotrebiteľských
zmluvách uzavretých pred týmto dátumom nemožno zmluvné ustanovenia o použití zmenky vyhlásiť za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danom prípade považuje súd dojednanie dohody o vyplnení zmenky
podľa bodu 14 VPPÚ za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka, pretože ide o podmienku, ktorá pre nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať

sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy úroku 0,25% denne ako sankcie spojenej
s nesplnením záväzku. Taktiež sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.4 písm.
a/ Občianskeho zákonníka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ale vychádza len jednostranne z
bodu 14 VPPÚ jednostranne stanovených navrhovateľom ako veriteľom, pričom odporca nemohol
jej obsah nijakým spôsobom ovplyvniť a tiež neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.4

písm. l/ Občianskeho zákonníka nakoľko prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku preniesol
dodávateľ povinnosť niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa/ napr. v súvislosti s čl. I§ 10, § 17
zákona č. 191/1950Zb./. Na rozdiel od situácie, ktorú predvída ustanovenie č. l. I § 10 zákona
č.191/1950 Zb. / vyplnenie zmenky v rozpore s tým čo bolo dojednané/ v danom prípade je celá
dohoda o vyplňovacom práve blankozmeniek neplatná, čo má taký istý dôsledok, ako keby nebolo

dojednané vôbec nič. Za takýchto okolností vôbec nevzniklo navrhovateľovi ako remitentovi právo na
vyplnenie bankozmenky, teda blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou a remitentovi nevzniklo právo
na vyplnenie blankozmenky, teda neexistencia dohody o vyplnení blankozmenky / bod 14 VPPÚ/ má
takéto právne následky.

Súd prvého stupňa vychádzal z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16CoE/164/2011-24
z 29.02.2012, v ktorom sa už zaoberal dohodou o vyplnení zmenky vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a v ktorom vyslovil, že dohoda je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods.4 písm. k/ a o/ Občianskeho zákonníka, ktorá stavia spotrebiteľa
do výrazne nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany

spotrebiteľa. Predmetná dohoda poskytuje veriteľovi primeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo
výškezmenkovejsumy,jelennaňom,abyurčilakájevýškajehonárokovvočidlžníkovikudňuvyplnenia
zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho,
aby bola táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon, čo súd považoval za
bezdôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa v

spotrebiteľských právnych vzťahoch.

Súd dospel k záveru, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
tiež o zmluvu podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Okrem toho zmenka obsahuje zmenkový úrok0,25% denne čo je 91,25% ročne , čo znamená takmer 100% ročné navýšenie dlhu. Konanie, ktorým
veriteľ prijal zmenku s takto vysokým úrokom nie je možné považovať za výkon práva, ktorý nie je v
rozpore s dobrými mravmi stanovenými v § 3 ods. l Občianskeho zákonníka a pokiaľ by išlo o režim

Obchodného zákonníka v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktoré konanie nemôže
požívať právnu ochranu.

Z dôvodu, že remitentovi -spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. nevzniklo právo prijať zmenku, ani právo
zmenku vyplniť, nevzniklo mu z takejto zmenky ani právo na žiadne plnenie, lebo zmenka ani nemohla

byť od dlžníka prijatá a nemožno sa na jej základe domáhať jej vyplatenia a tiež navrhovateľovi nevznikli
práva a povinnosti zo zmenky, preto remitentovi nevzniklo právo previesť práva a povinnosti z neplatnej
zmenky na navrhovateľa.

Okresnému súdu Partizánske bol dňa 28.03.2013doručený návrh na uplatnenie pohľadávky na tlačive
A podľa článku 4 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým

sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "nariadenie, alebo
nariadenie č. 861/2007"), ktorým navrhovateľ navrhoval, aby súd vydal proti odporcovi rozsudok, ktorým
by ho zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy786,13 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo
sumy 946,13 eur od 11.06.2010 do 28.04.2011 v sume 761,63 eur, zo sumy 906,13eur od 29.04.2011 do
07.07.2011 v sume 158,57 eur, zo sumy 866,13 eur od 08.07.2011 do 25.07.2011 v sume 38,98 eur, zo

sumy 826,13 eur od 26.07.2011 do 05.09.2011 v sume 86,74 eur, zo sumy 786,13 eur od 06.09.2011 do
zaplatenia, 6% ročného úroku zo sumy 946,13 eur od 09.09. 2010 do 28.04.2011 v sume 36,18 eur, zo
sumy 906,13 eur od 29.04.2011 do 07.07.2011 v sume 10,46 eur, zo sumy 866,13 eur od 08.07.2011 do
25.07.2011 v sume 2,57 eur, zo sumy 826,13 eur od 26.07.2011 do 05.09.2011 v sume 5,72 eur, zo sumy
786,13 eur od 06.09.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy , teda 3,15

eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil odporca dňa 18.11.2009. V časti zmenkového úroku 0,19% denne vzal navrhovateľ návrh späť
a žiadal konanie zastaviť, preto súd v tejto časti konanie podľa § 96 ods. l OSP zastavil.

Vzhľadom k tomu, že predmetná zmenka bola vystavená v prospech veriteľa a jej prvého majiteľa,

ktorý je podnikateľom, vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť aj poskytovaním úverov nebankovým
spôsobom ( dôkaz - výpis z Obchodného registra SR, do ktorého je prvý majiteľ zmenky zapísaný),
bol tu reálny predpoklad vzhľadom na vedomosť súdu o činnosti veriteľa z iných súdnych konaní, že
právo uplatňované v danom konaní zo zmenky môže mať právny základ v spotrebiteľskom vzťahu. V
zmysle platných predpisov a judikatúry ESD je povinnosťou súdu v každom štádiu konania ( a to aj v

každom druhu konania), bez výnimky ex offo skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a ak súd
príde k pozitívnemu zisteniu, na uvedený vzťah aplikovať právne normy spotrebiteľského práva. Súd
v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie ESD C-419/2011 z 14.03.2013 alebo rozhodnutie ESD sp.
zn. C-76/10), z ktorého vyplýva, že napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na
základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu

ako spotrebiteľa. Samotný ESD v uvedenom prípade z úradnej moci skúmal postavenie odporcu ako
spotrebiteľa. Na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu
potreby komplexného posúdenia existencie resp. neexistencie pôvodného záväzkového vzťahu ako
spotrebiteľského, si súd v tomto konaní zabezpečil z exekučného spisu zmluvu o úvere podľa čísla
zmluvy, ktorá bola uvedená na originály zmenky a ktorá bola uzavretá medzi odporcom ako dlžníkom

a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorej zistil takéto postavenie predmetných subjektov.
Súd musí poskytnúť ochranu spotrebiteľskému vzťahu aj v takom prípade, ak sa uplatňuje právo z
indosovanej zmenky. Umožňuje mu to priamo zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý je k zmenkovému
zákonu v postavení špeciality a lex specialis deroigat lex generali ( v tomto prípade aj lex posterior
derogat legi priori). Prednosť má teda zákon o spotrebiteľských úveroch. V tomto konaní sa nejedná

o zmenkové konanie, súd preto ani nerozhodol vydaním zmenkového platobného rozkazu a nemožno
sa preto odvolávať iba na ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb., ale súd aplikuje v rámci rozhodovania
o právnych vzťahov medzi účastníkmi aj všetky právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na ochranu
spotrebiteľa.

Právny predchodca navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli
dňa 18.11.2009 zmluvu o úvere. Z údajov zverejnených v Obchodnom registri vyplýva, že veriteľ je
právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov nebankovým
spôsobom. Odporca je fyzickou osobou nepodnikateľom, pričom z predmetnej zmluvy vyplýva ročnéčíslo a číslo OP, v konaní nebolo preukázané že dlžník bol v čase uzavretia úverovej zmluvy
podnikateľom, ale nebolo preukázané, že úver by mal slúžiť za účelom zamestnania, ale pre osobnú
potrebu odporcu ako fyzickej osoby, pričom zmluvu vypĺňal veriteľ a odporca len zmluvu podpísal

bez toho, aby jej venoval patričnú pozornosť. Súd má z vlastnej činnosti preukázané, že veriteľ v
mnohých prípadoch predkladá fyzickým osobám na podpis úverové zmluvy, kde je vopred zaškrtnuté,
že tieto osoby si berú úver na výkon povolania, podnikania, alebo zamestnania. V skutočnosti je však
účel poskytnutia úveru úplne iný a nesúvisí so zamestnaním dlžníka. Preto sa v takýchto prípadoch
prenáša bremeno tvrdenia o tom, že dlžník bral úver na takéto účely na veriteľa, resp. inú osobu,

ktorá uplatňuje takýto nárok. V tomto prípade navrhovateľ nepreukázal takýto účel úveru, súd má
z tohto dôvodu za to, že odporca je spotrebiteľ. Vzhľadom k subjektom uzatvárajúcim zmluvu, súd
mal teda za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu tzv. spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva predstavuje osobitný druh zmluvy,
pri ktorej na jednej strane vystupuje v silnejšej pozícii dodávateľ, osoba konajúca v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane v slabšej pozícii spotrebiteľ, fyzická osoba, ktorá pri

jej uzatváraní a plnení nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V uvedenom prípade
bola uzavretá zmluva označená ako zmluva o úvere uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka a v článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bolo medzi účastníkmi dohodnuté,
že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Vzhľadom k tomu, že
osobitným zákonom je v rámci nášho právneho poriadku upravené poskytovanie tzv. spotrebiteľských

úverov, súd ďalej skúmal, či predmetný právny vzťah nepodlieha aj režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľským úverom sa v zmysle zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch rozumie dočasné použitie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme. Spotrebiteľský úver poskytuje veriteľ, podnikateľ, ktorý má prebytočné finančné prostriedky,

ktorého predmetom činnosti je poskytovanie finančných prostriedkov nebankovým spôsobom a ktorý ich
poskytuje za úroky, na požiadanie dlžníka. Ak ide o obchodovanie s úverovými prostriedkami s osobami,
ktoréichnepoužijúnapodnikateľskýúčel,aninavýkonpovolaniaresp.zamestnania,ideospotrebiteľský
úverový vzťah. V uvedenom prípade bol veriteľom podnikateľ, právny predchodca navrhovateľa, ktorý
mal v predmete podnikania poskytovanie úverov nebankovým spôsobom, ktorý poskytol úver na žiadosť

dlžníka, fyzickej osoby, ktorá ich použila na osobnú potrebu za úroky skryté pod tzv. poplatok za
poskytnutie úveru, pričom obsah poplatku vyplýva z článku 12 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25.1.2011, sp.zn. 5 M
Cdo 20/2009, podľa ktorého sa za neprijateľnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného
zákonníka /v danom prípade čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru /.

Súd následne z úradnej povinnosti, po zistení, že v uvedenom prípade ide o spotrebiteľský vzťah,
poskytujúc slabšiemu účastníkovi zmluvy ex offo právnu ochranu v zmysle zásady ochrany spotrebiteľa,
preskúmaval platnosť pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy ako celku. Platnosť spotrebiteľskej zmluvy bola
nevyhnutným predpokladom pre následné posudzovanie zabezpečovacej zmenky, ktorá zabezpečovala

pôvodný záväzkový právny vzťah a plnenie z ktorej, bolo predmetom tohto konania. Súd sa v tejto
súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/1201/2012 z 20.06.2013,
z ktorého vyplýva, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho nerovným postavením vo
vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ (obchodník, profesionál), vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily
nerovnomernosti znalostí a z ekonomickej neúmernosti zdrojov vo veciach spotrebiteľských úverov je

to spotrebiteľ, ktorý pre nedostatok finančných prostriedkov žiada o úver. Systém ochrany zavedený
aj smernicou 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení
voči predajcovi alebo poskytovateľovi tak z hľadiska vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne
informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo
poskytovateľom, bez toho aby mohol ovplyvniť ich obsah. V tomto prípade odporca podpísal zmluvu

o úvere, spolu so zmenkou bez možnosti spolu vytvoriť, alebo akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť ich
obsah. Vnútroštátny súd musí posudzovať zneužívajúci charakter určitej zmluvnej klauzuly i bez návrhu.
Možnosť súdu skúmať charakter jednotlivých zmluvných podmienok z úradnej povinnosti predstavuje
prostriedok vhodný k dosiahnutiu toho, aby konkrétny spotrebiteľ nebol zneužívajúcou podmienkou
viazaný a tým zabraňovať k ďalšiemu používaniu zneužívajúcich podmienok v zmluvách uzatváraných

medzi spotrebiteľmi a podnikateľmi. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej
rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, rovnováhou
skutočnou, ktorá umožňuje obnoviť rovnosť medzi týmito zmluvnými stranami.Zmluva, ktorou bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 400 eur obsahuje poplatok za uzavretie zmluvy
vo výške 392 eur čo činí 98 % z požičanej sumy. Čo obsahuje uvedený poplatok je bližšie špecifikované
v článku 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z ktorého vyplýva, že predmetný poplatok je

tvorený z jednej tretiny z dohodnutého úroku a z dvoch tretín z nákladov na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy, bez bližšieho uvedenia obsahu a konkrétnej výšky týchto nákladov. V súvislosti s takto
stanovenýmpoplatkom,súdpoukazujenarozhodnutieKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.18Co/109/2011
zo dňa 21.11.2012, s ktorým sa stotožňuje a z ktorého vyplýva, že zákon o spotrebiteľských úveroch síce
predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie

spotrebiteľovi a v jeho záujme. Inak vymedzený poplatok, resp. neurčitý poplatok však možno považovať
za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a
ktoréslúživýlučnevprospechdodávateľa.NeprijateľnosťpoplatkovkonštatujeajRozhodnutieVrchného
krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom uvedený súd konštatuje,
že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné.

Súd sa teda oboznámil s predmetnou zmluvou o úvere č.l.35 spisu, vrátane všeobecných podmienok
poskytnutia úveru na rube zmluvy a dospel k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je neobyčajne
hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to najmä,
ale nielen v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (zmluvná pokuta, blankozmenka, uznanie
dlhu a pod.) a zároveň je celá zmluva koncipovaná výlučne len na prospech veriteľa bez toho, aby sa

mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Rovnosť a vyváženosť práv a povinností
zmluvných strán nie je zmluvou zabezpečená, práve naopak, zmluva obsahuje samé povinnosti dlžníka,
sankcie za porušenie povinností v neprimeraných výškach - napr. zmluvná pokuta 312 eur / dohodnutá
v článku 6 zmluvné pokuty vo výške 15 eur ( v prípade omeškania sa s o splatnosťou viac ako 7 dní),
30 eur (v prípade omeškania sa so zaplatením 4 a viac splátok, alebo ich častí) opäť dohodnuté ako

povinnosť iba pre dlžníka, bez ohľadu na výšku poskytnutého úveru, ďalej samé práva a výhody veriteľa
(zmenka, uznanie dlhu, dohoda o zrážkach zo mzdy, rozhodcovská doložka, súhlas na sprístupnenie
údajov zo sociálnej poisťovne, súhlas na spracovanie osobných údajov), všetko povinnosti a okolnosti,
zaťažujúce iba dlžníka bez akejkoľvek obdobnej zmluvnej povinnosti na strane veriteľa. Vzhľadom na
nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy, ako aj na

neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou, výška ktorého predstavuje 98 % z celého objemu úveru (pričom sa podľa názoru súdu
jedná o skryté úroky v celkovej výške 392 eur) , sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom
a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V rozpore s dobrými mravmi je pritom nielen
obsah zmluvy ale aj samotný účel zmluvy (získať na úkor slabšej strany - spotrebiteľa neprimerane

vysoký zisk). Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.
Neplatná je celá úverová zmluva, teda v rámci nej aj ustanovenie článku 14 Všeobecných zmluvných
podmienok poskytnutia úveru ktorý upravuje dohodu o vyplnení zmenky. Takáto zmenka na základe
neplatnej spotrebiteľskej zmluvy vôbec nemala byť vyplnená, ani následne indosovaná a nemožno
na jej základe uplatňovať akékoľvek nároky. K absolútnej neplatnosti súd prihliada ex offo. Predložená

zmenka, aj keď obsahuje všetky náležitosti zmenky, nezabezpečuje konkrétny záväzkový vzťah a to
vzťah z poskytnutého úveru medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Tu súd opäť poukazuje
na skutočnosť, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy je súd povinný skúmať kauzu a to aj napriek zneniu
zákona č. 191/1950 Zb., ktorý je prekonaný nielen zmenou spoločenských vzťahov, ale aj citovanými
smernicami a judikatúrou súdov. Absolútna neplatnosť zmluvy o úvere ako aj jej článku 14 ( ktorý je

súčasťou zmluvy) a to dohody o zabezpečení zmenkou a vyplnení blanco zmenky, sama o sebe nie
je dôvodom neplatnosti zmenky. Neplatnosť uvedenej dohody však znamená neexistenciu kauzálneho
vzťahu medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať. V uvedenom prípade
tedanedošlokplatnémuvznikuzmenkovéhozáväzkovéhovzťahu.Vtejtosúvislostisúdpoukazujenato,
že treba rozlišovať medzi neplatnosťou zmenky a to z dôvodu nesplnenia podstatných náležitostí resp.

vyplnenie v rozpore so zákonom č. 191/1950 Zb. a neplatnosťou zmluvy, dojednania o vyplnení zmenky
za účelom zabezpečenia konkrétnej pohľadávky, či už pre rozpor s dobrými mravmi, neprijateľnými
podmienkami, či nerešpektovaním zákonného obmedzenia maximálnej výšky zmenkovej sumy, ako
tomu došlo v tomto prípade (Rozsudok NS SR sp. zn. 1 Obdo V 43/2006). Dohoda o vyplnení zmenky
je neplatná, rovnako ako celá úverová zmluva. Navyše zmenka nemala byť veriteľom prijatá v zmysle §

4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného do 20.11.2009. Neplatná celá úverová zmluva, teda v rámci
nej aj ustanovenie článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ( citovaný v tomto rozsudku),
ktorý upravuje dohodu o vyplnení zmenky. Takáto zmenka na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy
vôbec nemala byť vyplnená, ani následne indosovaná a nemožno na jej základe uplatňovať akékoľveknároky. K absolútnej neplatnosti súd prihliada ex offo. Predložená zmenka, aj keď obsahuje všetky
náležitosti zmenky, nezabezpečuje konkrétny záväzkový vzťah a to vzťah z poskytnutého úveru medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Tu súd opäť poukazuje na skutočnosť, že v prípade

spotrebiteľskej zmluvy je súd povinný skúmať kauzu a to aj napriek zneniu zákona č. 191/1950 Zb.,
ktorý je prekonaný nielen zmenou spoločenských vzťahov, ale aj citovanými smernicami a judikatúrou
súdov. Absolútna neplatnosť zmluvy o úvere ako aj jej článku 17 ( ktorý je súčasťou zmluvy) a to
dohody o zabezpečení zmenkou a vyplnení blanco zmenky, sama o sebe nie je dôvodom neplatnosti
zmenky.Neplatnosťuvedenejdohodyvšakznamenáneexistenciukauzálnehovzťahumedzikonkrétnou

pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať. V uvedenom prípade teda nedošlo k platnému
vzniku zmenkového záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že treba rozlišovať
medzi neplatnosťou zmenky a to z dôvodu nesplnenia podstatných náležitostí resp. vyplnenie v
rozpore so zákonom č. 191/1950 Zb. a neplatnosťou zmluvy, dojednania o vyplnení zmenky za účelom
zabezpečenia konkrétnej pohľadávky, či už pre rozpor s dobrými mravmi, neprijateľnými podmienkami,
či nerešpektovaním zákonného obmedzenia maximálnej výšky zmenkovej sumy, ako tomu došlo v tomto

prípade (Rozsudok NS SR sp. zn. 1 Obdo V 43/2006). Ak aj teda zmenka vyplnená bola (napriek tomu,
že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe nej úspešne domáhať
akýchkoľvek práv (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp.zn. 4 Obo 161/2007).
Vzhľadom k tomu, že súd mal preukázanú absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere, súčasťou ktorej bola
v bode 14 Dohoda o vyplnení zmenky z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, na základe takto neplatnej

dohody nevzniklo právnemu predchodcovi právo blanco zmenku vyplniť, ako ani právo na základe
zmenky požadovať plnenie vzťahujúce sa k uvedenému úverovému právnemu vzťahu. Vzhľadom k
tomu, že toto právo nevzniklo právnemu predchodcovi navrhovateľa, nemohlo indosovaním ani prejsť
na navrhovateľa. Dohoda o vyplnení zmenky bola súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru vopred pripravených právnym predchodcom navrhovateľa. Odporca nemal možnosť ju žiadnym

spôsobom ovplyvniť. Dohodou o vyplnení blanco zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví
zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú
vyplnení veriteľ, a ktorá bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takto formulovaná dohoda o vyplnení blanco zmenky
predstavuje pre spotrebiteľa dohodu vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, teda opäť

ďalšie dôvody jej neplatnosti v zmysle neprijateľných zmluvných podmienok ( napr. § 53 ods. 4 písm.
a/ OZ). Spotrebiteľ nemôže vedieť, vzhľadom k mnohosti možností dojednaných zmluvných pokút, či
a v akej výške budú uplatnené veriteľom, a v akej miere sa premietnu do zmenkovej sumy. Takáto
dohoda o zabezpečení všetkých pohľadávok vrátane pokút zmenkou je nielen z dôvodu jej neurčitosti
a nezrozumiteľnosti neprijateľnou zmluvnou podmienkou, opäť neprimerane zhoršujúcou postavenie

spotrebiteľa,alejeajvpriamomrozpores§4ods.6 zákona č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch
výslovne limituje možnosť zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou
sumou a to do výšky nesplatnej istiny a príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. Inú
dohodu prekračujúcu uvedené zákonné ustanovenie možno považovať či už za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, alebo za obchádzanie zákona, ktoré majú rovnaký právny dôsledok a to neplatnosť takéhoto

dojednania.
V zmysle predmetného zákonného ustanovenia teda veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. mohol v prípade
platnosti tejto spotrebiteľskej zmluvy vyplniť zmenku nanajvýš na sumu 520 eur. To, že vyplnil zmenku
na sumu 946,13 eur ( teda o 426,13 eur viac, než mohol podľa citovaného zákona) znamená porušenie
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z .z. účinného do 20.11.2009, teda v čase vyplnenia zmenky/zmenka

bola vyplnená 18.11.2009/. Zmenku takto vyplnenú veriteľ nesmel prijať a už vôbec ju nesmel ďalej
postupovať.

Súd zároveň uvádza, že aj v prípade, ak by nedospel k záveru o neplatnosti úverovej zmluvy a
následnej nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky, plnenie, ktorého sa žalobca domáha

voči žalovanému, by nemohol priznať, nakoľko také rozhodnutie by navodilo stav, že by odporca na
svoj úver poskytnutý vo výške 400 eur a ktorý by sa v prípade platnosti úverovej zmluvy považoval za
bezúročný a bez poplatkov ( pre nedostatok zákonných náležitostí), bol povinný uhradiť:

a/zmenkovú sumu 786,13 eur/ odporca uhradil 160 eur/,

b/ zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 946,13 eur od 11.06.2010 do 28.04.2011 v sume
761,63 eur, zo sumy 906,13eur od 29.04.2011 do 07.07.2011 v sume 158,57 eur, zo sumy 866,13 eurod 08.07.2011 do 25.07.2011 v sume 38,98 eur, zo sumy 826,13 eur od 26.07.2011 do 05.09.2011 v
sume 86,74 eur, zo sumy 786,13 eur od 06.09.2011 do zaplatenia,

c/ 6% ročného úroku zo sumy 946,13 eur od 09.09. 2010 do 28.04.2011 v sume 36,18 eur, zo sumy
906,13 eur od 29.04.2011 do 07.07.2011 v sume 10,46 eur, zo sumy 866,13 eur od 08.07.2011 do
25.07.2011 v sume 2,57 eur, zo sumy 826,13 eur od 26.07.2011 do 05.09.2011 v sume 5,72 eur, zo
sumy 786,13 eur od 06.09.2011 do zaplatenia,

d/ zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy , teda 3,15 eur.

Táto suma by sa zároveň každým rokom neprimerane zvyšovala o 91,25% tejto sumy + o 6% úrokov z
omeškania z tejto sumy. Vydanie takéhoto absolútne nespravodlivého rozhodnutia nie je v právnom štáte
prípustné. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná
ako hodnotový činiteľ (nález Ústavního soudu ČR sp. zn. II. ÚS 3168/09 že dňa 05. 08. 2010 (N 158/58

SbNU 345). Keďže zmenka bez ohľadu na jej abstraktnosť je právnym úkonom, každý právny úkon, ktorý
odporuje zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu súd v rámci občianskeho súdneho konania prihliada ex offo. Povinnosť súdu z úradnej moci
prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prelomuje aj zásadu stanovenú v článku I. § 17
zákona č. 191/1950 Zbierky, čo je vyjadrené aj v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky

zákonov, kde zákonodarca uviedol, že ide o ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmenky majiteľa
zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky. Navyše odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od
spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože právo v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitím zmenky
regulované a obmedzené (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov) a keďže sa jedná o kogentnú
úpravu, je nutné zo zákona skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť. V tomto konaní

bolo preukázané, že prvý majiteľ zmenky a zároveň remitent konal vedome na škodu odporcu ako
dlžníka, pretože previedol na navrhovateľa zmenku následne na to, čo exekučný súd nepriznal prvému
majiteľovi zmenky plnenie a exekučné konanie, vedené na základe exekučného titulu, ktorým bola
tá istá zmenka, zastavil. Právny inštitút zmenky je síce založený na prísnej formálnosti zmenkových
vzťahov, každopádne by táto samotná formálnosť nemala vychyľovať práva, plynúce zo zmenkových

vzťahov v prospech jednej zo zúčastnených strán. Túto skutočnosť je potrebné brať do úvahy najmä
za situácie, kedy zmenková prax inklinuje k využívaniu zaisťovacej funkcie zmeniek. Zmenkový dlžník
a zmenkový veriteľ sú síce formálne v rovnom postavení, ale faktická situácia môže byť odlišná a v
tomto prípade aj odlišná bola, kedy na jednej strane vystupoval profesionálny podnikateľ a na druhej
strane neinformovaný dlžník. Navyše často dochádza k situáciám, kedy je zmenka využívaná vo vzťahu

k tým subjektom, od ktorých nie je možné očakávať hlbšie povedomie o zmenkovom práve. Ústavný
súdu Českej republiky vo svojom náleze z 16.10.2012 sp. zn. Pl 16/12 konštatoval, že súčasné napätie,
spojené so zmenkami je spôsobené najmä ich zneužívaním hlavne voči subjektom, po ktorých nie je
možné požadovať špecifické znalosti a značnú rigiditu zmenkových vzťahov spravodlivo požadovať.
Vo všeobecnej rovine možno súhlasiť s názorom, zdôrazňujúcim význam autonómie vôle v oblasti

záväzkových vzťahov. Napriek tomu však ochrana autonómie vôle nemôže byť absolútna tam, kde
existuje iné základné právo jednotlivca, alebo dokonca ústavný princíp, či iný ústavne aprobovaný
verejný záujem, ktorý je spôsobilý autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. /rozsudok Ústavného súdu
ČR : IV.ÚS 457/10. Indosatárovi teda možno robiť námietky , ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, teda v podstate, ktorý pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie

NS SR 3Obo/3/2007). "Vedomé" konanie odkazuje na rozhraničenie úmyslu a vedomej a nevedomej
nedbanlivosti, pričom v spojení s citovaným názorom NS SR by sa zrejme mali brať na zreteľ aj kritériá
uplatňovanéjudikatúroukdobromyseľnostivobčianskompráve.Dobromyseľnosťnadobúdateľaposúdiť
s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase nadobúdania zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a
dlžníkom existuje určitá dohoda, resp. že zmenka kryje určitý kauzálny vzťah. Ak vedel, treba posúdiť

otázku, či sa mohol spoliehať na to, že takýto vzťah je platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol
uplatňovať žiadne námietky. Dobromyseľnosť indosatára CD Consulting je vylúčená z dôvodu, že každá
zmenka v hornom rohu obsahuje číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy (to možno zistiť
porovnaním so spisom). Pri nadobúdaní takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré sú
označené rôznymi číslami v hornom rohu a ku ktorému indosant (POHOTOVOSŤ) musel poskytnúť

určité údaje o platení, možno vychádzať z toho, že indosatár vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú,
ale spoliehal sa na to, že nebudú mať na jeho zmenkové práva vplyv. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že
pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka. Na rozdiel od situácie, ktorú predvída ustanovenie č. l. I
§ 10 zákona č.191/1950 Zb. / vyplnenie zmenky v rozpore s tým čo bolo dojednané/ v danom prípade jecelá dohoda o vyplňovacom práve blankozmeniek neplatná, čo má taký istý dôsledok, ako keby nebolo
dojednané vôbec nič. Za takýchto okolností vôbec nevzniklo navrhovateľovi ako remitentovi právo na
vyplnenie bankozmenky, teda blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou a remitentovi nevzniklo právo

na vyplnenie blankozmenky, teda neexistencia dohody o vyplnení blankozmenky / bod 14 VPPÚ/ má
takéto právne následky. Súd preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

V časti zmenkového úroku 0,19% denne súd konanie zastavil podľa § 96 ods. l OSP, ale späťvzatie
návrhu v tejto časti nemalo vplyv na skutkové a právne posúdenie uplatneného nároku súdom.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 OSP tak, že odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd
nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ
možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.