Uznesenie Judgement was issued on Monday, June 5, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/824/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713209813
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6713209813.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej
a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: Centrálny
depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom 814 80 Bratislava, Ul. 29. Augusta 1/A, IČO: 31 338 976,
proti žalovanému: V.. C. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H., G. XXX, zastúpený Ulianko &
partners, s.r.o, so sídlom 960 01 Zvolen, Námestie SNP 41, IČO: 36 856 517, o zaplatenie 810,28 eur

s príslušenstvom, v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen číslo konania 6C/99/2014, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie p r e r u š u j e do skončenia konania o ústavnej sťažnosti pre porušenie základných
práv a slobôd sťažovateľa Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., 29. Augusta 1/A, Bratislava,
ktoré je vedené pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. Rvp 13230/2015.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen rozhodol meritórne vo veci rozsudkom č.k. 6C/99/2014-116 zo dňa 28.05.2015,

ktorým súd zamietol žalobu v celom rozsahu z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčania
zo strany žalovaného. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným vyplýva priamo zo zákona číslo 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách (ďalej zákon o cenných papieroch), podľa ktorého žalobca vedie žalovanému účet majiteľa
cenných papierov, pričom činnosť centrálneho depozitára vykonáva žalobca za odplatu s poukazom na
ustanovenie § 99 ods. 8 zákona o cenných papieroch a investičných službách. Žalovaný sa dovolával

v konaní námietky premlčania uplatneného nároku žalobcu. Súd nepovažoval za dôvodnú námietku
žalobcu, že právny vzťah v súvislosti s vedením účtu majiteľa cenných papierov medzi žalobcom a
žalovaným sa spravuje zákonom o cenných papieroch a v otázke neupravených týmto zákonom sa
tento právny vzťah spravuje ustanoveniami zákona číslo 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka, v
dôsledku čoho je potom nutné aplikovať na daný zmluvný vzťah štvorročnú premlčaciu dobu vyplývajúcu
zustanovenia§387Obchodnéhozákonníka. Súdmalzato,žeprávnaargumentáciažalobcu,žeprávny

vzťah medzi účastníkmi je podriadený Obchodnému zákonníku nie je dôvodná, pretože v prejednávanej
veci sa o záväzkové vzťahy upravené ustanoveniami § 261 ods. 6 písm. c) Obchodného zákonníka
nejedná. V danom prípade nie je možné použiť ani podporne ustanovenia Obchodného zákonníka
na daný vzťah účastníkov a to ani s poukazom na ustanovenie § 105 ods. 5 zákona o cenných
papieroch, podľa ktorého právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet majiteľa zriadený a centrálnym
depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu sa spravujú týmto zákonom a

Obchodným zákonníkom, pretože v prejednávanej veci nejde o záväzok zo žiadneho takéhoto vzťahu,
ale o záväzok zo vzťahu majiteľa cenných papierov - žalovaného, ktorý vedie žalobca ako centrálny
depozitár. Súd uviedol, že ustanovenie § 105 ods. 5 zákona o cenných papieroch nemožno na daný
právny vzťah aplikovať, pretože zákonné ustanovenie § 104 ods. 1 zákona o cenných papieroch
vymedzuje, kto môže byť takýmto členom. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že tento sa v
zásade v prvom rade aplikuje na vzťahy medzi členom (ktorému bol zriadený účet majiteľa), ktorým však

žalovaný nie je a centrálnym depozitárom (žalobcom). V druhom prípade sa toto ustanovenie aplikuje
na vzťah medzi členom, ktorým v zmysle § 104 zákona o cenných papieroch nie je ani žalobca, amajiteľom účtu. Žalobca nie je uvedený ako člen podľa ustanovenia § 104 ods. 1 zákona o cenných
papieroch, ktorý jednoznačne definuje, koho za člena možno považovať a nakoľko § 105 ods. 5 zákona o
cenných papierov neurčuje, že vzťah medzi žalovaným, ako majiteľom účtu a žalobcom, ako centrálnym

depozitárom sa má v otázkach neupravených zákonom o cenných papieroch spravovať Obchodným
zákonníkom, súd právne posúdil daný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský
vzťah a aj otázku premlčania je nutné posudzovať podľa premlčacej doby upravenej v Občianskom
zákonníku a nie v zmysle Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania tak súd mal za zrejmé, že
druhá - naposledy vystavená faktúra bola splatná dňa 2. 1. 2010 a pokiaľ žaloba na súd bola doručená

dňa 25. 2. 2013, premlčacia doba v danom prípade uplynula dňa 2. 1. 2013 a nárok žalobcu v danej
veci je premlčaný v trojročnej premlčacej dobe s poukazom na znenie ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka.

2. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, predovšetkým

ohľadom posúdenia daného zmluvného vzťahu ako spotrebiteľského a následne aplikácie Občianskeho
zákonníka pri posúdení otázky premlčania uplatneného nároku. Žalobca argumentoval, že žalovaný nie
je v danom vzťahu v postavení spotrebiteľa, nakoľko nie je naplnená zákonná definícia spotrebiteľa,
pretože v danom prípade žalovaný nenadobudol veci bežnej spotreby, ale rozhodol za zhodnocovať
svoje finančné prostriedky investíciou na kapitálovom trhu nadobudnutím cenných papierov. Nepripadá

pritom do úvahy, aby mal akcionár, ako spoločník obchodnej spoločnosti, postavenie spotrebiteľa,
keďže svojimi právami vyplývajúcimi z cenných papierov sa podieľa na podnikaní spoločnosti, čo samo
osebe vylučuje postavenie spotrebiteľa. Z uvedeného potom vyplýva, že na daný právny vzťah je
potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko aj samotný výkon práv a povinností
súvisiacich s predmetnými cennými papiermi, sa riadi Obchodným zákonníkom. Žalobca, ako centrálny

depozitár cenných papierov, nedrží tieto zápisy pre seba, ale pre majiteľov cenných papierov. Žalobca
v odvolaní argumentoval, že neexistuje iné, ako obchodnoprávne využitie cenných papierov, a teda
žalovanému nemožno priznať status spotrebiteľa. Je nevyhnutné v danom prípade prihliadať na
povahu cenných papierov a práva s nimi spojené. Rovnako predmetný právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným nepredstavuje spotrebiteľskú zmluvu, keďže medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k

uzavretiu zmluvy v zmysle ustanovenia § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka a tento právny vzťah
vznikol priamo zo zákona. Právnym dôvodom vzniku predmetného právneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným bol samotný zákon (zákon číslo 600/1992 Zb.. a neskôr zákon číslo 566/2019 Z.z.) a nie
zmluva v zmysle ustanovenia § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka, alebo § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. V ďalších dôvodoch odvolania žalobca poukázal na

obchodnoprávnu povahu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca taktiež zdôraznil, že
úprava obchodnoprávnych vzťahov podľa ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka umožňuje, aby za
určitých okolností bol účastníkom obchodnoprávneho vzťahu aj iný subjekt, ktorý nie je podnikateľom.
Žalobca tak má za to, že predmetný právny vzťah nemá povahu spotrebiteľského vzťahu a použitie
občianskoprávnej premlčacej doby v danom prípade nemá oporu v zákone a súvisiacej judikatúre.

Žalobca tak tvrdí, že pri aplikácii štvorročnej premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka jeho nárok
premlčaný nie je.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zdôraznil nutnosť na daný zmluvný vzťah aplikovať
výlučneprávnuúpravuobsiahnutúv Občianskomzákonníku,nakoľkosajednáoobčianskoprávnyvzťah

a tvrdí, že v predmetnom právnom vzťahu medzi ním a žalobcom vystupuje ako spotrebiteľ, nakoľko nie
je podnikateľom a v danom vzťahu nekoná v rámci obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
a tak použitie Obchodného zákonníka je vylúčené. Neexistuje žiadny dôvod, aby sa na predmetnú
vec nemala použiť právna ochrana vyplývajúca z ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
nakoľko ide o typický občianskoprávny vzťah a súd tak správne aplikoval pri posúdení otázky premlčania

trojročnú premlčaciu dobu vyplývajúcu z Občianskeho zákonníka.

4. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovaťustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Podľa ustanovenia § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

7. Podľa ustanovenia § 165 ods. 1 CSP, len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo,

pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

8. Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce procesné lehoty sa prerušujú.
Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova (§ 165 ods. 2 CSP).

9. Ak po začatí konania nastane skutočnosť, pre ktorú súd nemôže (prípadne sa domnieva že nemôže)

v konaní pokračovať (prekážka postupu súdu) a zároveň nie je trvalou prekážkou postupu súdu, súd
konanie preruší. Inštitút prerušenia konania ponúka procesné riešenie stavu, ktorý nastal v priebehu
konania a ktorý v danej chvíli neumožňuje súdu, aby vo veci pokračoval a to až do doby, kým iný súd
alebo orgán nerozhodne o otázke významnej pre rozhodnutie súdu, alebo kým súd sám neodstráni
prekážku, ktorá mu bráni pokračovať v konaní. V citovanom ustanovení § 164 CSP ide o prípad, kedy

súd po zvážení charakteru prekážky postupu konania môže konanie prerušiť. Nejde o prípady, kedy
platná právna úprava vyžaduje, aby súd obligatórne rozhodol o prerušení konania (§ 162 ods. 1 písm.
a/ až c/ CSP.), prerušenie konania je fakultatívneho charakteru a preto závisí výlučne od úvahy súdu.
Súd pri zvažovaní prípadného prerušenia konania je povinný rešpektovať základné procesné zásady
a to hospodárnosť, plynulosť konania a včasnosť rozhodovania veci tak, aby ochrana práv a právom

chránených záujmov bola rýchla a účinná.

10. Odvolací súd zistil, že rozhodovacia prax aj judikatúra všeobecných súdov a to tak prvoinštančných,
ako aj druhoinštančných, v skutkovo i právne obdobných veciach, nie je doposiaľ konštantná. Odvolací
súd mal ďalej preukázané, že žalobca podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosti (vedené

na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 13230/2015, RvP 16023/2015 a sp. zn.
Rvp 16024/2015 ) vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd mal preukázané, že uznesením
Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. PLs. ÚS 4/2016-6 zo dňa 3. februára 2016 a uznesením

Ústavného súdu Slovenskej republiky PLs. ÚS 27/2016 - 7 zo dňa 9. novembra 2016 boli všetky veci
vedené pod uvedenými spisovými značkami spojené na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené
pod sp. zn. Rvp 13230/2015. Z obsahu predmetných uznesení Ústavného súdu SR mal odvolací
súd preukázané, že podstatou argumentácie sťažovateľa v uvedených veciach je tvrdenie o porušení
označených práv z dôvodu, že prvoinštančné, ako aj odvolacie súdy zúčastnené na rozhodovaní o jeho

návrhoch, ktorými sa proti žalovaným - fyzickým osobám - domáhal zaplatenia poplatku za vedenie
účtu majiteľa cenných papierov v súlade s cenníkom Centrálneho depozitára cenných papierov SR,
a.s., nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia tým, že sa nevysporiadali s relevantnými argumentmi
sťažovateľa, ktoré uplatnil aj ako odvolacie dôvody, pretože v dôsledku žalovanými vznesenej námietky
premlčania rozdielne súdy posúdili nielen samotný charakter právneho vzťahu medzi sťažovateľom a

žalovanými, ale aj trvanie (dĺžku) a začiatok plynutia premlčacej doby (v niektorých prípadoch podľa
obchodnoprávnej, v iných prípadoch podľa občianskoprávnej úpravy).

11. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj z ďalších procesných

podaníanávrhovstránsporu,jetohonázoru,žesavkonanívedenompredÚstavnýmsúdomSlovenskej
republiky pod sp. zn. Rvp 13230/2015 o ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd,
rieši otázka zásadného právneho významu aj z hľadiska právneho posúdenia uplatneného nároku v
danej veci. Vyriešenie tejto otázky má/môže mať zásadný vplyv aj na rozhodnutie odvolacieho súdu o
odvolaní žalobcu, nakoľko žalobca sa dovoláva, aby odvolací súd právne posúdil ním uplatnený nárok

v danom konaní podľa obchodnoprávnej úpravy a podľa tejto právnej úpravy posúdil aj dobu a plynutie
premlčania, ktorého sa v konaní žalovaný dovolával.12.Vzhľadomnastranysporu,predmetkonania,sohľadomnavšetkytvrdenéapreukázanéskutočnosti,
v nadväznosti na odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, sú v danom
prípade dané dôvody na prerušenie konania, nakoľko je podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné,

aby mal odvolací súd pred tým, ako o odvolaní žalobcu meritórne rozhodne, vyriešenú otázku, ktorá je
predmetom prebiehajúceho konania na Ústavnom súde SR pod sp. zn. Rvp 13230/2015. Vyriešenie
aplikácie obchodprávnej či občianskoprávnej právnej úpravy aj na právny vzťah založený medzi
žalobcom a žalovaným má tak priamy vplyv aj na právne posúdenie plynutia premlčacej doby z hľadiska
posúdenia účinnosti vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku žalobcu. Prerušenie konania

je tak efektívne, účelné a dôvodné.

13. Odvolací súd preto podľa ustanovenia § 164 CSP, dané konanie prerušil do skončenia konania o
ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa Centrálny depozitár cenných
papierov SR, a.s., 29. Augusta 1/A, Bratislava, ktoré je vedené pred Ústavným súdom SR pod sp. zn.
Rvp 13230/2015 a v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).