Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 4, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 5T/77/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111010914
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Golian PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1111010914.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jánom Golianom, PhD., a členov

senátu JUDr. Marián Mišík a Ing. Ján Sido na hlavnom pojednávaní dňa 04. 08. 2017 v Bratislave, v
trestnej veci obžalovaného I. N., stíhaného pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, Tr. zák. účinného
do 31. 12. 2005, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

I. N. nar. XX. XX. XXXX v H.
trvale bytom Bratislava, F.Í. X

sa uznáva za vinného, že

obvinený I. N. spoločne s Ľ. N., proti ktorému bolo trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. d) Tresného
poriadku zastavené, dňa 13.02.2005 v čase medzi 21.15 hod. a 21.30 hod. na voľnom priestranstve
medzi budovou firmy G.-I. na R. T. Č.. X a obytným domom na Ľ. Č.. X D. H. -C., po predchádzajúcej
hádke napadli I. R. tým spôsobom, že ho obaja viackrát udreli päsťami do oblasti tváre, a keď poškodený

I. R. spadol na zem, obaja ho viackrát kopli do oblasti rebier a nôh, po čom obvinený I. N. poškodenému
I. R. 5-6 krát cielene a rozhodne dupol po hlave celou šľapou topánky, následne mu oboma rukami
chytil hlavu a túto mu silno 5-6 krát buchol o zľadovatenú zem, čím mu spôsobil zlomeniny tvárových
kostí s následným zlyhaním životne dôležitých centier mozgu v dôsledku masívneho opuchu mozgu a
pľúc, zakrvácaní priedušiek pľúcnych pri zlomeninách kostí tváre a nosa, na následky ktorých zranení
na mieste zomrel,
bezprostredne po tom, ako obvinený I. N. a Ľ. N. prestali poškodeného R. biť, napadli poškodeného I.
U., ktorý sa ich snažil od poškodeného I. R. odtrhnúť a nadávaním upútať ich pozornosť na seba, tým

spôsobom, že sa rozbehli za ním k domu č. XX na Y. O. D. H.. Ako prvý ho dobehol obv. I. N. a za
ním prišiel aj Ľ. N., ktorých keď poškodený zbadal, pokúsil sa im ujsť, avšak spadol na zem a vtedy
ho obvinený I. N., ako aj Ľ. N. začali biť rukami do oblasti hlavy a kopať, čím mu spôsobili zlomeninu
druhej záprstnej kosti ľavej hornej končatiny bez posunu úlomkov, otvorenú zlomeninu tretej záprstnej
kosti ľavej ruky s posunom úlomkov, otras mozgu, pomliaždenie očnej gule ľavého oka, pomliaždenie
mäkkých tkanív pokrývok lebečných v oblasti za ľavým uchom, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre
v čelovej oblasti vľavo, pomliaždenie mäkkých tkanív bedrovej oblasti - v oblasti veľkého chochola

stehnovej kosti ľavej dolnej končatiny, tržnú ranu kože a podkožia v záušnicovej oblasti hlavy vľavo
cca 3,0 cm a v čelovej oblasti nad ľavým okom, krvnú podliatinu horného a dolného viečka a okolia
ľavého oka, krvnú podliatinu v bedrovej oblasti - oblasti veľkého chochola stehnovej kosti na ľavej
dolnej končatine, odierky kože čelovej oblasti hlavy obojstranne, oblasti líca vľavo, horných a dolných
končatín, liečenie ktorého zranenia si podľa vyjadrenia znalca z odvetvia súdneho lekárstva vyžiadalo
práceneschopnosť v trvaní najmenej 6 týždňov a ktoré má charakter ublíženia na zdraví,

tedainého úmyselne usmrtil a spoločným konaním sa dopustil konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré
bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle spôsobiť ťažkú
ujmu na zdraví a k dokonaniu trestného činu nedošlo,

čím spáchal

trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. a pokus trestného činu ublíženia na zdraví
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1 k § 222 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005,

Za to sa
odsudzuje

podľa § 219 ods. 1 Tr. Zák. účinného do 31. 12. 2005 s poukazom na § 31 ods. 1 Tr. Zák. účinného do
31. 12. 2005, § 3 ods. 4 Tr. Zák. účinného do 31. 12. 2005 a § 35 ods. 1 Tr. Zák. účinného do 31. 12.

2005 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov,

podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. Zák. s poukazom na § 438 ods. 1 Tr. zák. a § 39a ods. 2, písm. c) Tr. Zák.
účinného do 31. 12. 2005 do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia,

podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., s poukazom na § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá ochranný
dohľad na dobu 1 roku,

podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej spol. Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 13,74-

€,

podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodenému Ľ. R., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom Bratislava, Ľ. Č.. X, v sume 473,71- €,

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený Ľ. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Bratislava, Ľ. Č.. X, so
zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces,

podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený I. U., nar. XX. XX. XXXX trvale bytom Y. XX, Bratislava, s
nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces,

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22. 04. 2008 podal na Okresný súd Bratislava I prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava I obžalobu
vedenú pod č. k. 1 Kv 24/05 na obvineného I. N., ktorou mu v dvoch bodoch obžaloby kládol za vinu
spáchanie trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 a trestného
činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005. Pôvodný senát konanie

proti obžalovanému v bode I. obžaloby v ktorom bol stíhaný pre trestný čin vraždy vylúčil v roku 2011
na samostatné konanie. Po odchode pôvodného predsedu senátu do starobného dôchodku senát
Okresného súdu Bratislava I v novom zložení vykonal hlavné pojednávanie od počiatku. Senát vykonal
dokazovanie a to prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania za splnenia zákonných
podmienok, výsluchom poškodeného Ľ. R., výsluchom poškodeného I. U., svedkov C. I., C. I., N. I., I. I.,

I. R., I. Ď., N. Y., G. H.M., M. K., I. N., C. D., I. M., I. Q., Utajeného svedka č. 2, Utajeného svedka č. 3,
výsluchom znalcov I.. J. I., I.. S. D., C.., prečítaním svedeckej výpovede J. H. (č.l. 464 -466), za splnenia
zákonných podmienok prečítaním znaleckého posudku PhDr. J. R., prečítaním listinných dôkazov podľa
§ 269 Tr. por. lekárskou správou I. U. (č.l. 373 - 375), veci súvisiace s pohrebom a úmrtím poškodeného
(č.l. 343 - 344), zápisnica o rekognícii osoby (č.l. 376), Vyjadrenie VšZP (č.l. 567), zápisnica o obhliadke

miesta činu (č.l. 583), článok časopisu Život (č.l. 553 - 554), doobhliadkou miesta činu (č.l. 588), znalecký
posudok KEÚ PZ (č.l. 277), odpis z registra restov a výpisom z ústrednej evidencie priestupkov.

Súd odmietol vykonať postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por. dôkazy a to výsluch utajeného svedka č. 1,
výsluch svedka R., výsluch svedkyne H., výsluch svedka Z. Y., výsluch svedka C. C. a výsluch svedka

N. Š..Obžalovaný I. N. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 o možnosti vykonať
jedno z vyhlásení predpokladaným príslušným ustanovením Trestného poriadku, vykonal vyhlásenie

podľa § 257 ods. 1, písm. a) Tr. por., teda, že sa cíti nevinný zo skutkov, ktoré sa mu kladú obžalobou
za vinu. Zároveň uviedol, že pred súdom vo veci vypovedať nebude. V rámci postupu podľa § 258 ods.
4 Tr. por. bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania (č. l.
305 - 319). V rámci prečítanej výpovede súd zistil, že obžalovaný nedeľu v zime išiel so svojím otcom
venčiť psa pričom po chvíli spozorovali dve osoby, ktoré sa hlučne správali. Následne si ich tieto osoby

počkali a žiadali od nich cigarety, ktoré obžalovaný R. aj U. podal a po žiadosti o oheň im cigarety aj
zapálil. Následne mal obžalovaný v rukách poškodeného R. zbadať zbraň, ktorou mal mieriť na otca
obžalovaného a žiadať od neho peniaze. Obžalovaný sa následne rozhodol spacifikovať zbraň, ktorú
zbadal v rukách R., pričom k nemu priskočil a otvorenou dlaňou udrel do krku po čom mal R. spadnúť.
Následne sa mal dostať do fyzického konfliktu s U., pričom jeho otec zápasil s R.. Následne mal U.
odbehnúť pre zbraň. Po tomto keď ich naháňali radšej spolu s otcom z miesta ušli otcovým automobilom.

Vo svojej ďalšej výpovedi obžalovaný uviedol, že je možné, že poškodeného R. omylom kopol v snahe
vykopnúť mu z ruky zbraň. Obžalovaný však poprel, že poškodenému R.u dupal po hlave a nevedel
uviesť, či mu dupal po hlave jeho otec.

Svedok - poškodený Ľ. R. po zákonnom poučení vypovedal, že v rozhodný deň bol doma spolu s

manželkou, ktorá započula krik z ulice. Následne vyšiel von zo svojho bytu, pričom pri vchode našiel I.
U., ktorý mal byť krvavý v tvári a oznámil mu, že jeho syn je zbitý na opačnej strane domu. Keď prešiel na
opačnú stranu našiel syna ležiaceho na zemi, pričom pri ňom bola osoba, ktorá mu dávala prvú pomoc
a nachádzala sa tam už aj hliadka polície. Od I. U. sa dozvedel, že osobou, ktorá ich napadla bol I. N.
spolu s otcom. Zároveň svedok uviedol, že v daný deň bol v kontakte so svojím synom, ktorý sa tešil na

to, že bude krstným otcom a išiel v daný deň dohadovať krstiny. Syn mu mal telefonovať okolo 21:00,
pričom podľa hlasu v telefóne sa poškodenému javil, že nemá veľmi vypité. Poškodený zároveň uviedol,
že tesne pred incidentom bol jeho syn prepustený z väzby, kde bol z dôvodu podozrenia spáchania
trestného činu podvodu. Meno N. mu do incidentu nič nehovorilo. Následne na otázky procesných strán
poškodený Ľ. R. uviedol, že poškodený U. mal podliatiny na oku. Nemá vedomosť o tom, že by mal

jeho syn nejakými osobami spory. Rovnako uviedol, že jeho syn nebol vlastníkom žiadnej zbrane a to
ani plynovej.

Svedok - poškodený I. U. po zákonnom poučení vypovedal, že v rozhodný deň sa I. R. stretli poobede
okolo druhej, pričom si kúpili víno a popíjali perlivé víno vzadu v školskom dvore. Následne spolu

navštívili niekoľko podnikov a večer okolo 20:00 - 21:00 sa vybrali domov. Pri vchodoch sa rozlúčili,
pričom keď už vchádzal od svojej brány začul I. R. kričať tak sa rozbehol naspäť a videl, ako obžalovaný
spolu so svojím otcom R. bijú a skáču po ňom. Poškodený U. sa následne snažil oboch útočníkov z
R. strhnúť pričom im vulgárne nadával. Následne sa mal za ním obžalovaný rozbehnúť a po chvíli, ako
ho našiel ho dobil. Na hlavnom pojednávaní tiež uviedol, že jeho osobe boli spôsobené zranenia a to

zlomená ruka, modriny na hlave. Poškodený U. rovnako na hlavnom pojednávaní označil obžalovaného,
ako jedného z útočníkov, ktorí bili a skákali po poškodenom I. R..

Svedok C. I. po zákonnom poučení vypovedala, že v daný deň bola vo svojom byte pričom počula krik z
ulice, kde odznelo “zabijem ťa” pričom uvedený výkrik bol sprevádzaný značným hlukom a znelo to celé

veľmi agresívne. Vykukla teda z okna čo sa deje a videla na zemi ležať muža a dvoch iných mužov, ktorí
na neho útočili a mala pocit, že jeden z nich ho niečím mláti. Na skutok sa pozerala zo vzdialenosti cca 20
metrov. Následne na návrh obhajcu bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania postupom
podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. por. (č.l. 504 - 506). Mužov, ktorí útočili na ležiaceho popísať nevedela.

Svedok C. I. po zákonnom poučení vypovedal, že v daný deň bol s I. R. poobede alebo večer, pričom
ho následne vysadil pri jeho baráku a až následne sa dozvedel, že bol I. R. zbitý. Svedok k veci viac
uviesť nevedel na čo bola so súhlasom procesných strán prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania
postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. por., v ktorej uviedol, že v zásade bol s I. R. v kontakte celý deň,
boli chvíľu aj spolu a okolo 18:00 ho vysadil pri dome. Skutok nevidel o tom, čo sa stalo sa dozvedel,

až telefonicky okolo polnoci.

Svedok N. I. po zákonnom poučení vypovedala, že v daný deň bola v doma v byte a pozerala sa z
okna. Videla z ľavej strany prichádzať dvoch mužov so psom a oproti išli dvaja muži po chodníku. Potomzašla dnu a zrazu počula strašne brechať psa, preto opätovne vykukla z okna kde videla bitku týchto
štyrochmužov,ktorúpopísala,akobrutálnu.Následnesarozhodlaprevidenúbrutalituzavolaťnapolíciu,
keďže v danom čase ešte nevlastnila mobilný telefón telefonovala z pevnej linky. Keď sa neskôr vrátila

k oknu videla, ako dvaja muži so psom nasadajú do auta a jeden muž ležal nehybne na zemi. Svedkyňa
nevedela popísať útok ako taký, celý incident popísala, ako bitku štyroch mužov. Následne vzhľadom
na vyjadrenie svedkyne bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania postupom podľa § 264 ods.
1, ods. 2 Tr. por. (č.l. 470 - 473). Z prečítanej výpovedi vyplynulo, že svedkyňa priamo nevidela, útok na
ležiacu osobu. So štyroch osôb opoznala suseda N. a I. U.. Svedkyňa však nevedela popísať udalosť v

čase keď telefonovala z pevnej linky, pretože to nebola pri okne.

Svedok I. I. po zákonnom poučení vypovedala, že v daný deň bola doma a mala pootvorené okná,
pričom počula krik z ulice a najmä štekot psa. Na to následne vyšla na balkón a videla pod balkónom
osoby, pričom spoznala I. U. a videla ďalšie dve osoby, ktoré nepoznala. Videla, že pes vyskakuje a I.
U. od uvedených dvoch osôb cúva. Svedkyňa nevidela, že by sa niekto bil, preto zavrela okno. Po chvíli

ešte počula krik z opačnej strany. Následne bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania
postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. por. (č.l. 501 - 503) Z prečítanej výpovede bolo zistené, že v
prípravnom konaní svedkyňa registrovala aj muža nehybne ležiaceho na zemi.

Svedok I. R. po zákonnom poučení vypovedala, že k veci vie uviesť, že jej muž (družka I. U.) bol

napadnutý a skončil v nemocnici a títo muži napadli aj I. R., ktorý zomrel. V daný deň zbehla dole videla
svojho druha na zemi zbitého, ktorý jej následne oznámil, že I. R. je na druhej strane a nech sa ide
rýchlo za ním pozrieť. Následne zišiel hore aj poškodený Ľ. R.. Konflikt svedkyňa nevidela, len od svojho
druha sa dozvedela, že boli napadnutí N.. Následne bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného
konania postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. por. (č.l. 513 - 516). V prečítanej výpovedi svedkyňa

ešte popísala priebeh dňa, ktorý konfliktu predchádzal.

Svedok N. Y. po zákonnom poučení vypovedal, že sa v daný deň snažil pomôcť chlapcovi ležiacemu
na zemi, keďže pracuje ako záchranár. V čase keď prišiel k ležiacemu tento už nejavil známky
života. Uviedol tiež, že jeho zranenia neboli zlučiteľné so životom. Uviedol, že pomáhal tiež druhému

zranenému, tomu pomohol sa posadiť na múrik. Svedok uviedol, že býva na 4-tom poschodí, zbehol
dole keď videl bitku chlapov. Videl, že starší z pánov je v potýčke s I. U.. Z okna videl, že od ležiaceho
na zemi odchádzajú dve osoby, pričom z videnia poznal staršiu z osôb. K ležiacej osobe uviedol, že
ešte chrčala keď ku nej prišiel.

Svedok G. H. po zákonnom poučení vypovedal, že sa v daný deň počul večer krik, tak podišiel k oknu,
kde videl hádku štyroch osôb. Poznal tam I. U. aj obžalovaného. Videl ako obžalovaný ležiaceho muža
dvakrát buchol a udrel keď ležal na zemi. Následne sa U. vrátil, aby dali ležiacemu už pokoj. Následne
všetci išli za roh za U. okrem ležiaceho muža. Svedok uvedené sledoval so 7. poschodia bytového domu.
Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný sa bil s nebohým R. a poškodený U. sa bil s otcom obžalovaného.

Následne bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2
Tr. por. (č.l. 507) pričom svedok sa pridržal svojej výpovede z prípravného konania.

Svedok M. K. po zákonnom poučení vypovedala, že v danom čase vlastnila pohostinstvo v blízkosti
miesta skutku pričom osoby, ktoré boli zainteresované do konfliktu boli pred týmto práve v jej

pohostinstve. Tam videla R. G. U., ale zdržala sa tam iba 5 - 10 minút pričom to čo sa stalo sa dozvedela
až ráno. Viac k veci nevedela uviesť.

Svedok I. N. po zákonnom poučení vypovedal, že bol v daný večer v Z. C., kde sa nachádzali aj R. G.
U., ktorí od nich žiadali stoličku, Túto stoličku im však svedok neuvoľnil, keďže čakali na ďalšiu osobu.

Následne mali s podniku odísť pričom sa po chvíli rozkríklo, že niekoho vonku zabili. Svedok nevedel
uviesť, či sa v podniku udial nejaký incident.

Svedok C. D. po zákonnom poučení vypovedal, že v daný večer sedel doma vo svojom byte, pričom
zrazu začul krik z vonku ulice. Následne potom ako vykukol z okna videl incident medzi tromi osobami

pričom jedna z nich zrazu padla na zem a ostala tam ležať. Na to počul aj nejaký výkrik po čom sa dve
osoby, ktoré stáli pri ležiacom rozbehli preč. Svedok následne telefonoval na políciu, kde mu oznámili,
že o incidente vedia. V čase keď telefonoval sa z okna nepozeral a pre telefón išiel do inej miestnosti.
Svedok tiež nevedel uviesť, či útok pokračoval aj v čase keď poškodený už ležal na zemi.Svedok I. M. po zákonnom poučení vypovedala, že je sestrou družky I. U. pričom v danom čase
už ležala v posteli keď zrazu začula krik z ulice. Keď vykukla z okna videla hulákať mladého muža,

ktorého identifikovala ako bývalého suseda. Následne zvonil I. U. od vchodových dverí po čom svedkyňa
zobudila svoju sestru a tá následne utekala dole k miestu incidentu. Svedkyňa ďalej uviedla, že nevidela
žiadnu konfliktnú situáciu, ktorá by incidentu predchádzala, alebo ktorá by po incidente pokračovala.
Svedkyňa tiež na hlavnom pojednávaní identifikovala obžalovaného, ako osobu, ktorá kričala pod
oknami.

Svedok I. Q. po zákonnom poučení vypovedala, že sa stretla s otcom obžalovaného, ktorý bol v štúdii
na liek Avastin, ktorý bol v danom čase experimentálny a otec obžalovaného, ako onkologický pacient
sa v danom čase zúčastňoval výskumu tohto lieku. Počas rozhovoru uviedol aj iné informácie o svojej
osobe, okrem iného skutočnosť, že sa mal nachádzať vo väzbe z dôvodu, že zabil človeka a len z titulu
svojho ochorenia sa vo väzbe nenachádza. Otec obžalovaného si článok po jeho napísaní prečítal a

jeho obsah autorizoval.

Utajený svedok č. 2 po zákonnom poučení vypovedal, že daný deň prišiel domov okolo 21:00 a začul
hluk z ulice. Následne vykukol z okna a videl hádku štyroch osôb pričom jedna z osôb bola bitá a ležala
na zemi. Na udalosť sa pozeral zo vzdialenosti cca 20 metrov. Následne jedna z osôb z miesta ušla

a pri ležiacom ostali dve osoby a to staršia a mladšia. Staršia osoba stála od ležiaceho trochu ďalej a
mladší sa nachádzal pri ležiacom. Ležiaceho bil najskôr päsťami a potom aj nohami, kopal do neho.
Trvalo to asi 5 minút. Neskôr ho ešte chytil za hlavu a trieskal mu ju o zľadovatelú zem. Potom sa nad
neho postavil a kopol ho dvakrát do hlavy. Utajený svedok následne ako osobu útočníka identifikoval
obžalovaného. Svedok tiež uviedol, že útok bol vedený na hornú časť trupu. Následne ešte svedok

upresnil, že obžalovaný skákal po hlave ležiacemu, až keď bol zahnaný poškodený Trnka.

Utajený svedok č. 3 po zákonnom poučení vypovedal, že asi zo vzdialenosti 20 metrov sledoval, ako
pod oknami leží človek a ďalší človek ho bez zmyslu kope a udiera. Útočník bol mladý a podľa vyjadrenia
svedka robil veci bez rozmyslu. O pár metrov videl stáť ďalšieho človeka, ktorý bol o niečo vyšší a starší.

Útočník sa pri bitke pozeral okolo seba následne od ležiaceho odišiel pár krokov potom sa ešte vrátil a
skočil ležiacemu na hruď. Zbraň svedok pri incidente neregistroval pričom ako útočníka a osobu, ktorá
skočila na ležiaceho identifikoval na hlavnom pojednávaní obžalovaného.

Znalec I.. J. I., po zákonnom poučení, ako znalca sa pridržala svojho písomného znaleckého posudku

(č.l. 214), ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný. Následne pri svojom výsluchu uviedla, že pri
obžalovanom sa nejedná o agresívnu štruktúru osobnosti avšak v prípade stresovej situácie, alebo
pocitu ohrozenia je možné, že bude takáto osoba reagovať agresiou. V čase spáchania skutku sa
jednalo o menej zrelého jedinca, bez patologických porúch vnímania alebo myslenia avšak s emočnou
nestabilitou.

Znalec I.. S. D., C.. po zákonnom poučení, ako znalca sa pridržal svojho písomného znaleckého
posudku (č.l. 113), ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný. Z predmetného posudku vyplynulo, že
poškodený I. R. utrpel pri útoku podkožný krvný výron v čelovej oblasti pokrývok lebečných, masívny
opuch mozgu, presvitajúci výron pod kosť (vnútornú platničku) v pravej prednej jame lebečnej, masívne

vzdomnutie pľúcneho tkaniva obojstranne, krvné výronky pod podpľúcnicou, presiaknutie pľúcneho
tkaniva, zakrvácanie do priedušiek a hrtana, tekutú krv, drobné krvné výronky v oblasti hrtanovej
príchlopky, mestnanie krvi v obličkách a pečeni. U poškodeného I. R. bola zistená prítomnosť alkoholu
a to v krvi 1,78 promile a v moči 2,41 promile. Na oblasť tváre podľa znalca pôsobilo násilie tupým
až tupohraným predmetom pričom maximum násilia pôsobilo na oblasť hlavy - tváre poškodeného a

to spredu. Po následnom páde došlo k opakovaniu násilia pričom znalec uviedol, že tak mohlo dôjsť
údermi tvarovaným tupohranný predmetom, kopaním - skočením na oblasť tváre. Nárastom opuchu
mozgudochádzalokútlakuživotnedôležitýchcentiermozgu-hlavnecentierpreriadeniesrdcovocievnej
a dýchacej činnosti a následným zastavením srdcovej činnosti čím došlo k smrti poškodeného. Znalec
zároveň konštatoval, že zranenia poškodeného boli natoľko závažné, že jeho smrti nebolo možné

zabrániť ani poskytnutím včasnej odbornej lekárskej pomoci. Následne v rámci svojho výsluchu znalec
zopakoval zistené závery, ktoré boli obsiahnuté v znaleckom posudku.Vykonaním listinného dôkazu Znaleckého posudku C.. J. R. (č.l. 228) podľa § 268 ods. 2 Tr. Por. so
súhlasom procesných strán súd zistil, že obžalovaný je skôr psychicky skôr slabý typ a nerozhodný,
ktorý sa však snaží štylizovať do postavenia suveréna. Z hľadiska medziľudských vzťahov sa javí

ako problematický jedinec plný rozporov. Znalkyňa obžalovaného charakterizovala, ako priemerne
inteligentného jedinca. Z hľadiska posudzovania vnímania obžalovaného znalkyňa uviedla, že výpovede
obžalovaného je možné považovať za vierohodné pričom neboli u obžalovaného zistené žiadne
poškodenia a poruchy. Rovnako neboli pri obžalovanom zistené tendencie k vedomému skresľovaniu
údajov. U obžalovaného sa však prejavujú tendencie k povrchnému vnímaniu skutočností a následne aj

k povrchnému reprodukovaniu, čo spôsobuje skresľovanie reprodukcie prežitých skutočností a to tým,
že tieto sú redukované povrchnosťou vnímania. Rovnako má obžalovaný tendenciu vzďaľovať sa od
reality - respektíve znížený zmysel pre realitu.

Vykonaním listinného dôkazu zápisnice o rekognícii osoby (č.l. 376), ktorý bol vykonaný podľa § 269
Tr. Por. bolo zistené, že svedok - poškodený I. U. úspešne opoznal pri rekognícii vykonanej na základe

predložených fotografií osoby útočníkov a to obžalovaného I. N. a jeho otca Ľ. N., ako útočníkov, ktorí
napadli jeho osobu a osobu I. R., ktorý pri útoku zomrel.

Vykonaním listinného dôkazu lekárske správy poškodeného I. U. (č.l. 373 - 375) súd zistil, že I. U. utrpel
pri útoku komóciu mozgu, zlomeninu ruky, ktorá si vyžiadala následný operačný zákrok repozíciu kostí

ľavej ruky s použitím drôtu na upevnenie. Tiež utrpel hematóm na ľavom oku bez indikovanej poruchy
zraku.

Vykonaním listinného dôkazu vyjadrenie VšZP (č.l. 567), ktorá sa pripojila k trestnému stíhaniu a vyčíslila
si škodu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú I. R. v sume 414,- Sk čo prepočtom na menu euro

predstavuje sumu 13,74- €.

Vykonaním listinného dôkazu ohliadka miesta činu (č.l. 583) súd zistil, že pri ohliadke miesta činu
vyhotovil kriminalistický technik 18 fotografických záberov a zaistil 7 biologických stôp. Rovnako pri
ohliadke boli zaistené veci vodičský preukaz, mobilný telefón, bankovky, zapaľovač, cukríky, tužková

baterka.

Vykonanímlistinnéhodôkazuvýpisomzústrednejevidenciepriestupkovobžalovaného(č.l.414,III.časti
súdneho spisu), súd zistil, že obžalovaný U. bol doposiaľ dvadsaťjeden krát priestupkovo riešený a to
výlučne na úseku porušenie pravidiel cestnej premávky.

Vykonanímlistinnéhodôkazuodpisomzregistratrestovobžalovaného (č.l.413,III.častisúdnehospisu),
súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 1x súdne trestaný pričom sa na neho vzťahuje rozhodnutie o
amnestii prezidenta SR a hľadí sa na neho, ako keby nebol súdený.

Ostatné oboznámené listinné dôkazy nepovažoval senát okresného súdu za relevantné smerom k
rozhodnutiu v prejednávaných trestných vecí.
Na základe takto zisteného skutkového stavu individuálnym vyhodnotením dôkazov, ako aj ich
vyhodnotením vo vzájomnej súvislosti dospel senát okresného súdu k nasledovným záverom.

Z hľadiska výroku o vine v prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že je nesporný okruh osôb, ktoré
boli účastné pri spáchaní uvedeného trestného činu a to obžalovaný so svojím otcom v pozícii útočníkov
a zomrelý poškodený R. a poškodený U. v pozícii napadnutých osôb. Uvedené je zrejmé aj priamo z
výpovede obžalovaného (ktorá bola zákonným spôsobom prečítaná na hlavnom pojednávaní), ako aj z
výpovede poškodeného U., ako aj utajeného svedka č. 2 a utajeného svedka č. 3, ktorí incident sledovali.

Teda za žiadnych okolností neprichádzalo do úvahy, že by skutok mohol byť spáchaný treťou osobou
mimo ustáleného okruhu osôb a to I. N. Z. Ľ. N..

Súd teda zameral svoju pozornosť na kvalifikáciu konania páchateľov, ako aj možnú diferenciáciu ich
konania smerom k poškodenému R., ako aj smerom k poškodenému U., ktorý skončil po útoku so

zraneniami. Z hľadiska útoku vedeného proti zomrelému I. R. má súd jednoznačne a bez najmenších
pochybností za preukázané, že osobou, ktorá priam až brutálnym spôsobom útočila na poškodeného R.,
bol práve obžalovaný I. N.. Uvedená skutočnosť je preukázaná výpoveďami svedkov a to I. U., utajeného
svedka č. 2 a utajeného svedka č. 3. Najmä utajení svedkovia podrobne opísali útok obžalovaného, ktorýnadobudol najbrutálnejší rozmer práve v čase skutkového deja, kedy poškodený I. R. bezmocne ležal
na zemi a nebol schopný sa brániť. Teda na základe výpovede poškodeného U. a primárne výpovede
vypočutých utajených svedkov má súd bez najmenších pochybností preukázané, že osobou, ktorá

intenzívnejšie konala voči poškodenému R. bol obžalovaný I. N.. Z výpovedí svedkov je zrejmé, že to
bol práve obžalovaný, ktorý kopal poškodeného do hlavy a rebier, následne mu po hlave niekoľkokrát
poskákal a nakoniec mu rukami udrel hlavu o zľadovatenú zem.

Útok páchateľa bol pritom takej intenzity, že podľa vyjadrenia znalca boli zranenia poškodeného

nezlučiteľné so životom a to ani pri poskytnutí včasnej zdravotnej starostlivosti. Nezostalo bez
povšimnutia súdu, že útok na ležiacu osobu bol vedený na hornú polovicu tela teda na hlavu a trup
o čom svedčia polámané tvárové kosti, krvácanie do mozgu, zakrvácanie pľúc a priedušiek, ako aj
zakrvácanie pečene a obličiek. Z uvedeného rozsahu zranení je vylúčená verzia obžalovaného, že by k
zraneniu mohlo dôjsť pošmyknutím poškodeného na zľadovatenom povrchu. Súd konštatuje, že ja keby
k takémuto pošmyknutiu došlo z výpovedí svedkov je preukázané, že poškodený I. R. padol na chrbtovú

časť tela a je teda vylúčené, aby pri tomto páde došlo k zlomenine tvárových kostí, ako aj rebier v prednej
časti hrudného koša. Uvedené zranenia boli preukázateľne spáchané osobe, ktorá sa nebránila a bola
surovo napadnutá v čase svojej absolútnej bezmocnosti ležiac na zemi. Skutočnosť, že sa poškodený R.
nebránil je osvedčená aj nepriamo tým, že na rukách ktorými by sa bránil nemal temer žiadne zranenia.

Následnesúdzameralsvojupozornosťnaprávnukvalifikáciuskutku,akotrestnéhočinu.Obžalovanému
sa kladie za vinu spáchanie trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, Tr. zák účinného do 31. 12. 2005.
Z hľadiska právnej kvalifikácie súd poznamenáva že pri trestnom čine vraždy musí byť následok (účinok)
zavinený úmyselne tak ako to vyplýva z (§ 4 tr. zák. ). To znamená, že páchateľ chcel svojím konaním spôsobiť inému

smrť (úmysell priamy) alebo, že páchateľ vedel o možnosti spôsobenia smrti inému, a pre prípad, že
takýto následok nastane, bol s ním uzrozumený (úmysel nepriamy). Súd si uvedomuje skutočnosť, že
takýto úmysel musí byť pred súdom preukázaný a nie je možné ho iba predpokladať pričom takýto záver
o vražednom úmysle je možné vykonať aj z objektívnych skutočností, napr. z povahy činu, spôsobu jeho
vykonania a podobne. V prípade, že by sa totiž nepodarilo predmetný úmysel páchateľovi preukázať

musel by súd skutok kvalifikovať, ako ťažkú ujmu na zdraví s následkom smrti podľa § 222 ods. 3 Tr.
zák. účinného do 31. 12. 2005.

Senát okresného súdu sa zhodol, že kvalifikáciu trestného činu podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. účinného
v čase spáchania skutku neprichádza v prejednávanom prípade do úvahy. V tomto kontexte je súdu

zrejmé, že sa v prejednávanom prípade nejednalo o vopred naplánovaný čin, ale pohnútka páchateľa
sa postupným vývinom skutkového deja menila. Teda pokiaľ na začiatku konfliktu mohla byť pôvodná
pohnútka obžalovaného smerujúca k spôsobeniu čo najpočetnejších zranení poškodenému R. čo
by mohlo byť kvalifikované, ako ťažká ujma na zdraví, avšak vývojom skutkového deja došlo aj k
následnému vývinu pohnútky obžalovaného, ktorý pokračoval v útoku aj v čase kedy sa už poškodený

nebránil. Uvedené pokračovanie útoku spôsobuje z hľadiska právnej kvalifikácie skutočnosť, že napriek
dokonaniu ťažkej ujmy na zdraví na poškodenom I. R., ktorý sa nachádzal v stave bezmocnosti útok zo
strany obžalovaného na jeho osobu pokračoval čím došlo k naplneniu právnej kvalifikácie trestného činu
vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák účinného v čase spáchania skutku. O Uvedenom svedčí aj výpoveď
svedkyne C. I., ktorá začula z ulice výkrik „zabijem ťa“. Uvedená skutočnosť svedčí o tom, že páchateľ

bol s následkom svojho konania uzrozumený.

Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu vraždy sa senát Okresného súdu Bratislava I zhodol na
tom, že pri skutku, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu je jednoznačne a bez najmenších pochybností
preukázaný úmysel nepriamy teda bol uzrozumený s tým, že brutálnym útokom na hlavu poškodeného

tohoto usmrtí o čom svedčí dokázaná okolnosť, že značná časť útoku zo strany obžalovaného bola voči
poškodenému vykonaná v čase kedy sa nachádzal v bezvedomí a nebránil sa. Napriek tomu obžalovaný
pokračoval vo svojom útoku a to dokonca jeho najbrutálnejšou časťou - teda skákaním poškodenému po
hlave a následným úderom hlavy rukami o zľadovatenú zem. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný bol
uzrozumený s následkom svojho konania. Teda obžalovaný vzhľadom na svoj vek, životné skúsenosti,

intenzitu a smer útoku musel s následkom smrti počítať, a senát jedným dychom konštatuje, že tento
následok aj chcel svojím konaním spôsobiť.Uvedený záver súdu je podľa názoru súdu aj podporený ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR
vyjadrený v Uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 To 6/02 v zmysle ktorého uzrozumenie nepriamom
úmysle vyjadruje aktívny vôľový vzťah páchateľa k spôsobeniu následku pohľadu relevantného pre

trestné právo, t.j. predpokladaného a vyjadreného v konkrétnom ustanovení Trestného zákona. Na
predmetné uzrozumenie páchateľa v čase činu sa rozumie aj charakter konania páchateľa t.j. intenzity
jeho útoku, v čase jeho trvania, fyzických dispozícií poškodeného a páchateľa a z miesta na ktoré bol
vedený útok, ako aj početnosti jeho atakov.

Z hľadiska procesnej obrany obžalovaného, že konal v nutnej obrane, keďže bol spolu s otcom
napadnutý a to so zbraňou, táto verzia bola vykonaným dokazovaním v plnej miere vyvrátená. V prvom
rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že žiadna zbraň sa na mieste činu nenašla pričom svedok Y.
prišiel na miesto činu poskytovať prvú pomoc (pomohol poškodenému U. a snažil sa pomôcť R.) pričom
z jeho výpovedi je zrejmé, že z miesta činu až do príchodu polície nikto žiadny predmet neodniesol.
Teda verzia o tom, že by poškodení mali zbraň bola v plnej miere vyvrátená. Z hľadiska prípadného

fyzického útoku poškodených bez zbrane, kedy prichádzalo do úvahy prípadné použitie ustanovení o
nutnej obrane súd konštatuje, že takýto útok zo strany poškodených sa nie len, že nepodarilo preukázať,
ale bol rovnako vyvrátený. Svedčia o tom primárne zranenia oboch poškodených. Poškodený R. utrpel
najrozsiahlejšie zranenia v čase a stave bezmocnosti. Rovnako lekárske správy ohľadom poškodenia
zdravia I. U. svedčia o tom, že bol napadnutou osobou a nie osobou, ktorá by útočila. Súd dal v tomto

smerezapravduprokurátorovi,žeobžalovanývčasenajbrutálnejšejčastisvojhoútoku,kedypoškodený
nekládol žiadny odpor neodvracal žiadny útok voči svojej osobe a nehrozilo ani jemu ani jeho otcovi
žiadne nebezpečenstvo.

Skutočnosť ohľadom zranení I. U. dostatočne a bez najmenších pochybností osvedčila skutočnosť, že

útok voči jeho osobe je potrebné kvalifikovať, ako pokus ťažkej ujmy na zdraví. Hematóm na ľavom oku
poškodeného dostatočne preukazuje, že aj pri útoku na tohto poškodeného útočníci smerovali útok voči
hlave a značnou intenzitou. O tejto skutočnosti svedčí aj zlomená ľavá ruka s posunom kostí spôsobená
obranou poškodeného U.. Vo vzájomnej súvislosti s vykonaným dokazovaním senát okresného súdu
konštatuje, že práve z dôvodu úteku poškodeného U. nedošlo voči jeho osobe k zmene pohnútky

obžalovaného a tento sa zameral primárne na poškodeného R.R. a až následne smeroval svoj útok voči
poškodenému U., ktorý sa snažil ďalšiemu útoku voči R. zabrániť.

Z hľadiska odmietnutých dôkazov senát okresného súdu skonštatoval, že akákoľvek snaha o ich
vykonanie by spôsobila predĺženie už tak neprimerane dlhého trestného konania. Predmetní svedkovia

mali podľa vyjadrenia obžalovaného osvedčiť, že sa im jeho nebohý otec priznal, že on bol osobou,
ktorá viedla brutálnu časť útoku (skákanie po hlave a kopance do hornej časti trupu poškodeného R.).
Senát súdu v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že predmetní svedkovia mali mať informácie z tzv.
druhej ruky - teda od otca obžalovaného. Súd mal v danom momente osvedčené priamymi svedkami
skutkový dej a vypočúvanie akýchkoľvek svedkov nepriameho charakteru nebolo spôsobilé spochybniť

výpovede priamych svedkov skutku. Nad rámec uvedeného senát okresného súdu konštatuje že z
hľadiska vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že I. N. spolu so svojím nebohým
otcom konali spoločne, teda ak by otec obžalovaného žil, s najväčšou pravdepodobnosťou by rovnako
čelil obžalobe z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom, kedy v rámci najbrutálnejšej časti útoku
svojho syna sa iba nečinne prizeral a bol uzrozumený s následkom, ktorý jeho syn skutkom dosiahol.

Vzhľadom na uvedenú okolnosť s prihliadnutím by bolo vykonávania týchto dôkazov v príkrom rozpore
s ustálenou judikatúrou ohľadom dĺžky konania a senát okresného súdu ich vyhodnotil, ako návrhy
obžalovaného smerujúce k oddialeniu verdiktu súdu, ktorý bol nesporný už na základe doposiaľ
vykonaných dôkazov.

Po ustálení výroku o vine súd zameral svoju pozornosť na rozhodovanie o druhu a výmere trestu. Za
skutok, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného zákon účinný v čase spáchania skutku ustanovuje
trestnú sadzu v rozpätí 10 - 15 rokov odňatia slobody. Ak je to možné vôbec takto vyjadriť tak je “šťastím”
obžalovaného, že skutok nebol spáchaný za účinnosti súčasného Tr. zák., kde by sa trestná sadzba

pohybovala medzi 15 - 20 rokmi. Z hľadiska rozhodovania o treste pri obžalovanom súd nevzhliadol
žiadnu z poľahčujúcich okolností uvedených v § 33 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku a rovnako
nevzhliadol ani jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 34 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku.
Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol u obžalovaného v rovnováhe.Súd si je vedomý, že od spáchania skutku uplynulo už 12 rokov, čo je v zmysle Štrasburgskej judikatúry
dôvodom na mimoriadne znižovanie trestu, ako kompenzáciu za dĺžku trestného konania, avšak aj v

tomto prípade nemôže byť takáto okolnosť aplikovaná paušálne, ale musia tu byť okolnosti, o ktoré sa
obžalovaný nepričinil a ktoré spôsobili neúmernú dĺžku trestného konania. Súd v prvom rade poukazuje
na skutočnosť, že obžalovaný sa v počiatočných fázach trestného konania vyhýbal trestnému stíhaniu,
kedy bol na úteku, čo malo rozhodne vplyv na dĺžku trestného konania, ako takého. Z hľadiska konania
pred súdom, ktoré bolo iniciované podaním obžaloby dňa 22. 04. 2008 (teda viac ako 3 roky po spáchaní

skutku) súd poukazuje na skutočnosť, že od podania obžaloby, až do momentu vynesenia rozsudku
bol termín hlavného pojednávania odročovaný 17x z dôvodu na strane obžalovaného (respektíve jeho
obhajcu, za ktorého voľbu je obžalovaný zodpovedný). Z uvedeného je zrejmé, že je to primárne
osoba obžalovaného, ktorá nesie zodpovednosť za dĺžku uvedeného konania a z tohoto dôvodu mu
súd nepriznal mimoriadne zníženie trestu z dôvodu dĺžky súdneho konania, pretože túto dĺžku zavinil
obžalovaný “de facto” sám.

Na základe týchto okolností pri rovnováhe priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolnosťami súd
vymeral obžalovanému trest vo výmere 13 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s maximálnym stupňom stráženia tak ako to predpokladá trestný zákon pri obzvlášť závažnom
zločine, čo je trest v strede trestnej sadzby ustanovenej zákonom. Rovnako súd uložil obžalovanému

ochranný dohľad a to v trvaní jedného roku, tak ako to predpokladá Trestný zákon.

Z hľadiska výrokov o škode súd priznal náhradu škody Všeobecnej zdravotnej poisťovni v požadovanej
výške,akoajpoškodenémuĽ.R.vovýškepreukázanýchnákladovnapohrebzomrelého.Kvznesenému
nároku na sumu 5.000.000,- Sk (165.969,59- €) ako nemajetkovú ujmu súd konštatuje, že potreba

dokazovania týmto smerom presahuje rámec trestného konania a preto súd odkázal vo zvyšku nároku
poškodeného Ľ.O. R. s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Totožné konštatovanie je možné
vykonať o uplatnenej škode za poškodenie zdravia I. U.. Vo veci bol síce vypracovaný znalecký
posudok I.. W., avšak uvedený lekár medzi časom zomrel, pričom obžalovaný nesúhlasil s čítaním
jeho znaleckého posudku. Za tohto stavu by bolo dokazovanie smerujúce k preukázaniu výšky škody

spôsobenej I. U. za súčasnej dĺžky konania nad tolerovaný rámec.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou Okresného súdu
Bratislava I na Krajský súd v Bratislave.

rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,

c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 ods. 1, Trestného poriadku.