Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 13, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/71/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313010153
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5313010153.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr.

Evy Kyselovej a JUDr. Dany Wänkeovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. augusta 2014 v
Žiline, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 1T/47/2013 zo dňa
12.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. por.z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Čadca, sp.zn.
1T/47/2013 zo dňa 12.12.2013 v časti - vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom skutkovom a právnom stave

obžalovaného A. B., nar. X.XX.XXXX v W. F., trvale bytom W.
F. č. XXX, okres B. M. L.

o d s u d z u j e

podľa§207ods.3Tr.zák.spoužitím§38ods.2Tr.zák.natrestodňatiaslobodyvovýmere12(dvanásť)
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozhodnutia. Za tento prečin mu bol podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia
slobody vo výmere 18 mesiacov s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia
slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom
pojednávaní. Odvolanie, neodôvodnil.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu
na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Pri preskúmaní

prihliadal i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané ale sú takej povahy, že by mohli byť dôvodom
na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.. Následne zistil, že odvolanie obžalovaného bolo
podané v zákonom stanovenej lehote a oprávneným subjektom.Predovšetkým treba uviesť, že krajský súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd v
rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v
ustanovení § 2 Tr. por., najmä zásadu zákonného procesu podľa § 2 ods. 7 Tr. por., zásadu práva na

obhajobu podľa § 2 ods. 9 Tr. por., zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. a
zásadu rovnosti strán v konaní (kontradiktórnosti) podľa § 2 ods. 14 Tr. por.. Na hlavnom pojednávaní
v záujme zistenia skutočného stavu veci vykonal všetky dôkazy, ktoré mohol a mal, a aj podľa názoru
krajského súdu súhrn priamych, ako aj nepriamych dôkazov tvorí súvislú a ucelenú usvedčujúcu reťaz,
ktorá v zmysle zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci a voľného hodnotenia dôkazov bez

akýchkoľvek pochybností preukazuje, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal, a je prečinom
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. Bez pochybností bolo preukázané,
že tento skutok spáchal obžalovaný A. B..
Krajský súd uzatvára, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému odsudzujúcemu rozsudku po
bezchybnom procesnom postupe v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces
upravujú.

Právna kvalifikácia súdeného skutku ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm.
c) Tr. zák. aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto
smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa vyššie
uvedeného zákonného ustanovenia.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného, a
akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných

ustanovení zákona v otázke viny. Okresný súd zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil výrok o vine a
toto odôvodnenie zodpovedá ustanoveniu § 168 Tr. por. Tieto závery okresného súdu prezentované vo
výrokovej časti rozsudku, týkajúce sa viny obžalovaného, a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení
napadnutéhorozsudkusikrajskýsúdvcelomrozsahuosvojil,apretovzásadenaodôvodnenierozsudku
súdu prvého stupňa odkazuje.

Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd po jeho preskúmaní konštatuje, že prvostupňový súd pri ukladaní
trestu porušil ustanovenie § 34 Tr. zák., ktoré zakotvuje základné zásady ukladania trestov, a tiež uložil
obžalovanému trest neprimerane prísny (§ 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por.). Prvostupňový súd porušil
ustanovenie Trestného zákona, keď pri určovaní druhu trestu a jeho výmery neprihliadal na pomer a

mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností tak, ako mu to ukladá ustanovenie
§ 38 ods. 2 Tr. zák. Toto ustanovenie ukladá súdom povinnosť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
obligatórne prihliadať na pomer a mieru závažnosti všetkých zistených a ustálených poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti sú dôležitým prostriedkom individualizácie
trestu, a zároveň sú významné pre dosiahnutie účelu trestu, lebo vyjadrujú možnosti nápravy páchateľa

alebo pomery páchateľa, a tým v prospech alebo v neprospech páchateľa trestného činu ovplyvňujú
druh a výmeru ukladaného trestu. Zákon vychádza z taxatívneho výpočtu poľahčujúcich okolností, ktoré
sú uvedené v ustanovení § 36 pod písmenom a) až o) Tr. zák.. Priťažujúce okolnosti sú taxatívne
vymenované v ustanovení § 37 pod písmenom a) až m) Tr. zák..

Krajský súd pri plnení preskúmavacej povinnosti nezistil u obžalovaného A. B. žiadnu poľahčujúcu
okolnosť. Z jeho prejavu na hlavnom pojednávaní síce možno vyvodiť jeho priznanie k spáchanému
trestnému činu, avšak aby takéto priznanie bolo možné vyhodnotiť v prospech obžalovaného, musí byť
učinené v snahe po náprave a nesmie byť urobené len formálne. V prejave obžalovaného chýbal prejav
ľútosti. Požiadavkou, aby ľútosť páchateľa bola úprimná, sa kladie dôraz na skutočnosť, že nebude

stačiť iba formálny prejav, vyžaduje sa kvalitatívne vyšší prejav vnútorného postoja páchateľa k svojmu
trestnému činu, a to na základe jeho správania po čine. Tak ako nebola zistená existencia poľahčujúcej
okolnosti, krajský súd nezistil u obžalovaného ani žiadnu priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný síce má v
odpiseregistratrestovjedenzáznamoodsúdení,keďtrestnýmrozkazomOkresnéhosúduČadcazodňa
25.10.2011,sp.zn.2T/126/2011bolprávoplatneuznanývinnýmzprečinupodľa§207ods.1Tr.zák.abol

muuloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere4mesiacesurčenímskúšobnejdobyna1rok.Tátookolnosť
všakuobžalovanéhopodmieňovalapoužitievyššejtrestnejsadzbyvterazsúdenejveci,apretovzmysle
§ 38 ods. 1 Tr. zák. nemožno na túto prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť. Po tomto zistení krajský súd
uzatvára, že u obžalovaného Ľubomíra B. neboli zistené žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti.I za takejto situácie bolo povinnosťou prvostupňového súdu vo výroku o treste citovať ustanovenie § 38
ods. 2 Tr. zák. Zákonodarca pri prečine podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. určil rozpätie trestnej sadzby na 1
rok až 5 rokov. Trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorý bol obžalovanému uložený súdom

prvého stupňa považoval krajský súd za neprimeraný. V ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. sú taxatívne
uvedené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadať pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery. Ide najmä o spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, ako aj osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa názoru
krajského súdu i trest kratšieho trvania, a to vo výmere 12 mesiacov bude na prevýchovu obžalovaného

postačujúci a bude ním naplnený účel trestu tak, ako má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák.

Prezaradenieobžalovanéhonavýkontrestuodňatiaslobodydoústavusminimálnymstupňomstráženia
bola rozhodujúca tá skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol. Podľa
§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do najmiernejšieho ústavu s minimálnym stupňom stráženia sú zaradení
páchatelia, ktorí v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu neboli vo výkone trestu,

ktorý im bol uložený za úmyselný trestný čin.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, treba uviesť, že toto bolo síce podané v zákonom stanovenej
lehote, ale obžalovaný podané odvolanie vôbec neodôvodnil. V súvislosti s neodôvodnením odvolania
odvolací súd vyslovuje, že v prejednávanej veci takýmto postupom obžalovaný ani nenaznačil, ktoré

úvahy a závery súdu prvého stupňa sú podľa jeho názoru nezákonné, resp. nesprávne, a ani vôbec
nenavrhol spôsob akým má krajský súd o jeho odvolaní rozhodnúť. Absencia dôvodov odvolania
zo strany obžalovaného potom neotvára žiadnu stránku napadnutého rozsudku, ktorou by sa musel
odvolací súd špeciálne zaoberať a riešiť ju. Z takéhoto prejavu odvolateľa možno vyvodiť, že on sám
považuje rozhodnutie okresného súdu za správne, a odvolanie podal iba z dôvodu oddialenia realizácie

výkonu trestu. Tu treba obžalovaného len upozorniť a poučiť, že už mu bola daná možnosť viesť riadny
život,keďmubolvpredchádzajúcomkonaníuloženýpodmienečnýtrest.Zákonnúvyživovaciupovinnosť
si však neplnil ani v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Práve z tohto dôvodu bolo potrebné
v tomto konaní pôsobiť na jeho prevýchovu trestom prísnejším, aby si uvedomil nesprávnosť svojho
konania a po prepustení z výkonu trestu viedol riadny život.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.