Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 31, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/139/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711203866
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6711203866.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu V. W., nar. XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom C. XXXX/XX, XXX XX H. H. (pôvodne podnikajúceho pod obchodným menom
V. W. - IVAN PROFIL, s miestom podnikania Pieninská 6429/3, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 41 245
661), právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého
17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému V.. C. Y., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom S. X. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenému spoločnosťou TOMÁŠ KOHÚT advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, o zaplatenie

10.066,24 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č.k. 16C/66/2011 - 165 zo dňa 11. 02. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1 Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“
event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 11. 02. 2013 žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči
žalovanému zaplatenia 10.066,24 Eur s príslušenstvom z titulu zaplatenia ceny za dielo zamietol (prvý
výrok). Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v celkovej výške 2.082,79 Eur.

1. 2 Zamietnutie žaloby odôvodnil súd prvej inštancie tým, že vykonaným dokazovaním dospel k
záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného.
V tejto súvislosti konkrétne uviedol, že „z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca sa domáha
od žalovaného zaplatenia žalovanej pohľadávky titulom zaplatenia ceny za dielo, a to vykonanú
rekonštrukciu nebytových priestorov. Nepochybne bolo v konaní preukázané, že žalobca uzavrel zmluvu
o dielo s iným subjektom, ako je žalovaný, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z výpovede svedkov,
a to C. I., N. I., ktorí potvrdili tvrdenie žalovaného s tým, že pasívne legitimovaným subjektom v tomto

konaní nie je žalovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd žalobu žalobcu v plnom
rozsahu zamietol, ako nedôvodne podanú.“
1. 3 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou v tej dobe platného a účinného ustanovenia
§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) a žalovanému, ktorý mal v konaní plný
úspech priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 2.082,79 Eur, pozostávajúcu zo
zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 603,50 Eur a z trov právneho zastúpenia (za presne
špecifikované úkony právnej služby) vo výške 1479,29 Eur.

2. 1 Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v
zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.2. 2 V odôvodnení odvolania uviedol všeobecnú námietku o „nesprávnom postupe súdu prvej inštancie
pri hodnotení výsledkov dokazovania“ a zároveň konštatoval, že podľa jeho názoru prvoinštančný súd
„vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci ...“.

3. Žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že
v konaní na súde prvej inštancie „nebola preukázaná existencia proklamovaného záväzkovoprávneho
vzťahu“ medzi žalobcom a ním (žalovaným), „čo v jeho priebehu uznal aj samotný žalobca a uvedená
skutočnosť vyplýva tiež z výpovedí svedkov. Nakoľko žalobca v odvolaní nepreukázal žiadne nové

skutočnosti, ktoré by zistený právny stav vyvrátili,“ má za to, „že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z dostatočnej informačnej základne a je vecne správne.“ Z uvedeného dôvodu preto žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania, predstavujúcich trovy právneho zastúpenia, ktorý výšku presne špecifikoval.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolanie žalobcu bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha
už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP, a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. 1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
7. 2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením

jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

9. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo

argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný
súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný
právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého
rozhodnutia. Jeho argumentácia, že „prvoinštančný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci“ je všeobecná a vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 380

ods. 1 CSP) ja ako relevantný odvolací dôvod neakceptovateľná.

10. Odvolací súd nemohol akceptovať ani ďalšiu všeobecnú námietku žalobcu uvedenú v odvolaní
o „nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania“, pretože ani v
tomto prípade uviedol žiadne konkrétne argumenty. V súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov

zo strany prvoinštančného súdu je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje
alebo doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom konaní skúma (okrem splnenia procesných
podmienok odvolacieho konania), či súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie a či skutkovézistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel, majú v prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že
nebolo prevedené náležité dokazovanie (kde možno zaradiť i nevykonanie stranou sporu navrhovaného
relevantného dôkazu), alebo ak zistí, že prvoinštančným súdom konštatovaný skutkový stav nemá oporu

v prevedenom dokazovaní (nevyplýva z prevedených dôkazov) prípadne, ak má za to, že prvoinštančný
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v
potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP)

11. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, z

neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 132 O.s.p., aktuálne § 191 ods. 1 CSP) a na
základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov
zo strany prvoinštančného súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými
procesnými pravidlami a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo
doplniť.

12. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady

trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).