Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 2C/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915200756
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Klukoš

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2015:5915200756.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom v právnej veci navrhovateľov v

1. rade: M. R., nar.XX.X.XXXX, bytom ul.M. XX/X, C., v 2. rade: I. R., nar.XX.XX.XXXX, bytom ul.M.
XX/X, C., v 3. rade: C. R., nar.XX.X.XXXX, bytom ul.M. XX/X, C., všetci právne zastúpení advokátskou
kanceláriou JUDr. Danica Bírošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín, proti odporcovi: Ústredná
vojenská nemocnica SNP Ružomberok, Fakultná nemocnica, so sídlom gen.M.Vesela 21, Ružomberok,
za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom
Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00151700, v konaní o zaplatenie 303.902,48 eur z titulu náhrady
škody a náhrady nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1. až v 3.rade titulom náhrady majetkovej ujmy sumu
2.250,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku, na ktorú sumu sú navrhovatelia
v 1. až v 3.rade oprávnení spoločne a nerozdielne.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 79,67 eur zastavuje.

Odporca je povinný zaplatiť titulom náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľke v 1.rade sumu 20.000,-

eur, navrhovateľovi v 2.rade sumu 10.000,- eur a navrhovateľovi v 3.rade sumu 10.000,- eur, a to v lehote
do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľov v 1. až v 3.rade vo zvyšnej časti zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.2.2015 sa navrhovatelia v 1. až v 3.rade prostredníctvom
svojho právneho zástupcu domáhali, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom titulom náhrady

majetkovej ujmy sumu 3.902,48 eur a titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu 300.000,-
eur, z toho 150.000,- eur navrhovateľke v 1.rade a navrhovateľom v 2. a v 3.rade každému 75.000,- eur
a náhrady trov tohto konania.

Navrhovatelia v 1. až v 3.rade návrh po skutkovej stránke odôvodnili tým, že dňa 7.11.2012 bolo zo
strany navrhovateľky v 1.rade podané na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Ružomberok, odbor
kriminálnej polície oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin. Po prijatí oznámenia orgán

činný v trestnom konaní začal trestné konanie proti neznámemu páchateľovi vo veci nesprávneho
poskytnutia zdravotnej starostlivosti neb. I. R., nar.XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX v
nemocničnom zariadení odporcu. Spis je evidovaný pod číslom 397/2012 na Okresnom riaditeľstve
Policajného zboru Ružomberok. Do dňa podania návrhu nebolo prípravné konanie ukončené a spis bolpredložený na príslušnú prokuratúru. Z dôvodu opatrnosti podali navrhovatelia v 1. až v 3.rade návrh aj
v tomto konaní, aby sa nárok nepremlčal, pretože pokiaľ by čakali na právoplatné rozhodnutie súdu vo
vyššie uvedenom trestnom konaní, ktoré však bude mať pre rozhodnutie v tomto občianskom právnom

konaní podstatný význam, vystavili by sa riziku premlčania ich nároku. Oznámenie o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, bolo podané na tom skutkovom základe, že Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin bolo dňa 21.5.2012 doručené podanie zo dňa
15.5.2012, ktorého predmetom bolo prešetrenie správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti u neb.
I. R. zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - odporcu. Podanie bolo podané bratom nebohého

Ing. I. R., na základe splnomocnenia navrhovateľkou v 1.rade. V podaní oznamovateľ uviedol, že dňa
25.4.2012 bol jeho nebohý brat operovaný v nemocničnom zariadení odporcu s diagnózou hiátová
hernia. V súvislosti s operáciou uviedol to, že operácia s výsledkom posunutia žalúdka na správne
miesto podľa informácií prebiehala až do 17.00 hod. (plánovaná bola v ten deň medzi 10.00 a 11.00
hod.), avšak nebohý zomrel v uvedenej nemocnici o 20.15 hod. na krvácanie do hrudníka a brušnej
dutiny. Nebohý bol vo veku 49 rokov, pričom oznamovateľ vyjadril podozrenie, že došlo k celému radu

závažných pochybení a fatálnych chýb konkrétnych lekárov, zdravotníckych pracovníkov pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti. Na základe tohto podania vykonala pobočka úradu v Martine u odporcu dohľad
na mieste. Pri šetrení podania skupina vykonávajúca dohľad vychádzala zo zdravotnej dokumentácie
nebohého vedenej počas jeho hospitalizácie u odporcu na chirurgickom oddelení a na oddelení
anesteziológie a intenzívnej medicíny. V rámci súčinnosti pri šetrení podania poskytla vyjadrenie aj

zdravotnú dokumentáciu pacienta aj zmluvná lekárka nebohého - špecialistka v odbore všeobecné
lekárstvo. Zo získaných informácií skupina vykonávajúca dohľad prešetrovala správnosť poskytnutej
zdravotnej starostlivosti, ktorú posúdila zo záverom, že zo zdravotnej dokumentácie nebohého vyplýva,
že nebohý bol od roku 2003 liečený pre ťažké dyspektické ťažkosti na podklade gastroezofagiálneho
refluxu pri rozvíjajúcej sa paraezofagiálnej diafragmatickej hernie. Pre vystupňovanie dyspeptických

obtiaží začiatkom roku 2012 súhlasil s operačným riešením potvrdenej paraezofagiálnej hernie (2/3-
iny žalúdka v dutine hrudnej podľa kontrastného RTG vyšetrenia) a rozhodol sa pre výkon operačného
zákroku u odporcu. K operácii bol prijatý dňa 24.4.2012 s kompletnými predoperačnými vyšetreniami
urobenými v spáde, ktoré boli bez závažnejších patologických nálezov a nebohý bol hodnotený
ako primerane komponovaný a indikovaný k operácii. Bolo rozhodnuté o laparoskopickej operácii s

repozíciouparaezofagiálnejhernie.Indikáciaoperačnéhozákrokuapredoperačnáprípravapacientaboli
vedené správne, pričom v odôvodnení návrhu navrhovatelia presne popísali priebeh operácie. Pri pitve
bolo zistené výrazne zakrvácané operačné pole, ktoré bolo zároveň jediným zdrojom krvácania, ďalej
povolené stehy ako aj uvoľnenie veľkého množstva krvi do brušnej dutiny a do pohrudnicových dutín
- celkovo 1450 ml. Po dôkladnom preštudovaní zdravotnej dokumentácie nebohého úrad konštatoval,

že jednoznačnou príčinou smrti nebohého bol hemoragický šok na podklade chirurgického krvácania v
operačnej rane, čo potvrdzuje i pitevný nález, ale hlavne klinická diagnóza už od prekladu pacienta z
operačnejsálynaOAIM.Úradmalzato,žeprizačínajúcichsapríznakochšokumalbyťnebohýokamžite
transportovaný na operačnú sálu, mala byť u neho urobená chirurgická revízia so zastavením krvácania
s adekvátnou náhradou straty krvi. To by bola jediná šanca na záchranu života operovaného pacienta.

Úrad pre zdravotný dohľad konštatoval, že uvedeným konaním dohliadaný subjekt - odporca porušil
§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. Z vyššie uvedeného dôvodu uzatvoril úrad pre zdravotný dohľad
podanie ako opodstatnené a zároveň z vyššie uvedených nedostatkov zistených u obvineného subjektu
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebohému bude ďalej postupovať podľa osobitného predpisu.
V dôsledku smrti nebohého si teda navrhovatelia v 1. až v 3.rade uplatnili právo na náhradu majetkovej

ujmy, nakoľko odporca v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne zodpovedá za škodu
svojím konaním, pretože porušením ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytnutím zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
dôsledku poskytnutia nesprávnej zdravotnej starostlivosti zavinil vznik škody, v dôsledku čoho je povinný
túto škodu navrhovateľom uhradiť. Z dôvodu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti odporcu,

ktorá vyústila k smrti nebohého, je odporca povinný v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka uhradiť tiež
primerané náklady spojené s pohrebom ako aj ďalšie náklady, ktoré navrhovateľom v príčinnej súvislosti
s konaním odporcu vznikli, a to konkrétne sumu 3.902,48 eur, pričom navrhovatelia špecifikovali prehľad
účelne vynaložených nákladov na pohreb ako aj ďalšiu majetkovú ujmu, konkrétne špecifikácia ceny
nákladov navrhovateľa v 2.rade spolu s rodinou pri príležitosti zariaďovania pohrebu nebohého. V

nadväznosti na tieto skutočnosti poukázali navrhovatelia v 1. až v 3.rade na uznesenie Krajského súdu
v Žiline sp.zn. 5Co/23/2011 zo dňa 26.9.2011, v ktorom odvolací súd zaujal právny názor, v zmysle
ktorého primerané náklady so zhotovením hrobu a pomníka predstavujú náklady vynaložené nad rámec
sumy určenej podľa § 2 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoréustanovenia Občianskeho zákonníka za predpokladu, že nejde o očividne nadštandardne alebo luxusný
náhrobok a pomník.

V ďalšom odôvodnení návrhu navrhovatelia uviedli, že si uplatňujú aj nemajetkovú ujmu na § 13 ods.
2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého možno poškodenému priznať peňažné zadosťučinenie
za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnostného práva na súkromný život v dôsledku
usmrtenia blízkej osoby. Účelom náhrady nemajetkovej ujmy je určitá kompenzácia výlučne v oblasti
citovejujmy,ajpretojepotrebnétentoinštitútvnímaťlenakoprostriedokslúžiacikzmierneniuzávažného

dosahu protiprávneho konania, keďže finančný ekvivalent za ľudský život nie je možné určiť. Charakter
spôsobnej ujmy však vyžaduje od škodcu spolupodieľať sa na uvedenej strate adekvátnym spôsobom,
to znamená zmierniť ujmu navrhovateľov v maximálnej možnej miere. Ďalej navrhovatelia uviedli, že
boli splnené všetky hmotnoprávne predpoklady zodpovednosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka, a
to existencia zásahu objektívne nespôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu - usmrtenie blízkej osoby
nebohého I. R., neoprávnenosť (protiprávnosť) tohto zásahu - porušenie ust. § 4 ods. 3 zákona č.

576/2004 Z.z. a existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a neoprávneným zásahom. V danom
konkrétnom prípade ide o objektívnu zodpovednosť za neoprávnený zásah bez ohľadu na zavinenie.
Nečakaným,šokujúcimúmrtímnajbližšiehopríbuznéhonavrhovateľovdošlokzávažnémuzásahudoich
osobnostných práv, pričom následok tohto zásahu je nereparovateľný. Poukázali na viaceré rozhodnutia
krajských a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Základ nároku navrhovateľov je preukázaný

oznámením o výsledku šetrenia podania z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Martine
a predpokladaným výsledkom vo veci trestného konania. Porušenie ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z.z. zo strany odporcu spočívajúce v poskytnutí nesprávnej zdravotnej starostlivosti nebohému, je
neoprávnený zásah odporcu do práva na súkromie navrhovateľov a je nespochybniteľný. Následkom
porušenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia ako aj následkom predpokladaného trestného

činu došlo k usmrteniu najbližšej osoby navrhovateľov - nebohého I. R.. Zásah do osobnostných
práv navrhovateľov v 1. až v 3.rade, konkrétne do práva na ich súkromný a rodinný život, vznikol
tejto rodine protiprávnym konaním odporcu prostredníctvom svojho zamestnanca, resp. zamestnancov
spočívajúcom v ublížení na zdraví nebohého s následkom jeho smrti. Z tohto dôvodu si preto uplatňujú
voči odporcovi aj právo nemajetkovej ujmy vo výške 300.000,- eur. Smrťou nebohého im vznikla

nenahraditeľná strata manžela a otca, živiteľa rodiny, bola narušená celistvosť rodiny, bolo zasiahnuté
do ich súkromného a rodinného života. Po smrti nebohého je navrhovateľka v 1.rade ochudobnená
nielen o rodinný život a citovú oblasť, ale aj celkovú kvalitu svojho osobného života. Navrhovateľka
v 1.rade je invalidná dôchodkyňa od 18.1.2006 s poberaním plného invalidného dôchodku a s
psychiatrickou diagnózou paranoidná schyzofrénia, ktorá pravidelne bývala a v súčasnosti býva kvôli

svojmu zdravotnému stavu hospitalizovaná. O všetky finančné a materiálne záležitosti rodiny sa staral
nebohý. Nie je schopná samostatne sa postarať o svoj zdravotný stav, kontroly u lekára a užívanie
predpísaných liekov. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 15.5.2006
jej bol vydaný preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu. O závažnosti
zdravotného stavu navrhovateľky v 1.rade svedčia aj priložené lekárske správy. Svedčia o tomto aj

uznesenia Okresného súdu v Prievidzi, ktorý viackrát konal vo veci vyslovenia prípustnosti držania alebo
prevzatia ústavom zdravotníckej starostlivosti navrhovateľky v 1.rade. Starostlivosť o navrhovateľku v
1.rade po smrti nebohého manžela prebrali jej synovia. Aj z tohto dôvodu, teraz, ako aj do budúcnosti
pre navrhovateľov v 2. a v 3.rade vyplýva celoživotná starostlivosť o navrhovateľku v 1.rade, ktorá
starostlivosť ich oberá o možnosť zariadiť si svoj život nezávisle od svojej najbližšej príbuznej - ich

matky. Smrťou nebohého utrpeli navrhovatelia citovú ujmu, ktorá spočíva v šoku zo smrti milovanej
osoby, v stavoch nepretržitého smútku, zúfalstva, úzkosti, bezvýchodiskovej situácie zo smrti nebohého.
Smrť nebohého je neodvrátiteľným faktom, ktorý natrvalo pretrhol rodinné a citové väzby s manželkou a
deťmi. Navrhovateľka v 1.rade žila so svojím manželom a dvoma synmi v spoločnej domácnosti, pričom
vzhľadom na ich dlhé roky pretrvávajúce manželstvo boli na seba navzájom veľmi citovo naviazaní.

Zosnulý manžel mal priemerný mesačný zárobok vo výške 1.297,- eur. Po smrti manžela navrhovateľka
v 1.rade ostala v domácnosti sama so synmi, pričom jej jediným príjmom od smrti manžela je invalidný
dôchodok vo výške 287,80 eur a vdovský dôchodok vo výške 135,30 eur. Z uvedeného je zrejmé, že
príjmy v domácnosti navrhovateľky v 1.rade v dôsledku úmrtia manžela poklesli o 1.161,70 eur na každý
mesiac, čo má prirodzene priamy negatívny vplyv na životnú úroveň účastníkov konania. Navrhovateľ v

2.rade v čase úmrtia nebohého bol zárobkovo činný a na domácnosť prispieval. Navrhovatelia v 2. a v
3.rade v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcu stratili svojho otca a tým definitívne stratili
možnosť vykonávať svoje práva k otcovi ako plnohodnotnému rodičovi vo všetkých oblastiach, v ktorých
tento rodinný vzťah plní svoje funkcie. Rodinné vzťahy v rodine boli skutočne pevné a silné, z nečakanej,traumatickej, šokujúcej udalosti prežívajú navrhovatelia pocity mimoriadnej bolesti, úzkosti, smútku,
straty možnosti viesť s nebohým aj naďalej rodinný život. Nemateriálne zadosťučinenie by v tomto
prípade bolo jednoznačne nepostačujúcim. Z tohto dôvodu navrhovatelia navrhli tento zásah odporcu

do práva na ich súkromie reparovať priznaním náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výška náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch je v zmysle ustálenej súdnej praxe určovaná základnými zákonnými
kritériami, a to predovšetkým závažnosťou vzniknutej ujmy a okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva
došlo. Navrhovatelia poukázali na viaceré prípady rozhodnuté v praxi všeobecnými súdmi ohľadom
náhrady nemajetkovej ujmy ako aj články Ústavy Slovenskej republiky a právnu úpravu ohľadom tejto

skutočnosti.

Odporca v písomnom vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že si je vedomý skutočností uvádzaných
v návrhu, ako aj v závere podania Úradu nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý konštatoval, že odporca
porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.. Navrhol, aby vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie súd
konanie prerušil až do úplného skončenia trestného konania, nakoľko samotní navrhovatelia uviedli, že

výsledky dotknutého trestného konania budú mať pre rozhodnutie v tomto konaní podstatný význam.
Odporca nesúhlasil s výškou nárokov uplatňovaných v tomto konaní, nakoľko v prípade preukázania
zodpovednosti za škodu je nenáležitá, resp. neprimeraná. V prípade, že z trestného konania po
vykonanom dokazovaní vyplynie skutočnosť, že neznámy páchateľ - zdravotnícke zariadenie odporcu
nepochybil pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti, navrhli návrh v celom rozsahu zamietnuť, v

opačnom prípade teda prezentovali svoje námietky k podanému návrhu. Pokiaľ sa týka nákladov
spojených s pohrebom, tieto je škodca povinný uhradiť tomu, kto je vinný za predpokladu, že tieto
náklady neboli sčasti alebo celkom kryté pohrebom podľa predpisov o nemocenskom poistení. Pohreb
nie je osobitná peňažná dávka, pričom jej výška je 79,67 eur a oprávnenou osobou je každá plnoletá
fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Výška nákladov na pohreb podľa

§ 2 Nariadenia vlády SR určuje podľa pracovných predpisov. Zákon limituje výšku náhrady nákladov
spojených s pohrebom paušálnou sumou 2.324,40 eur za pohreb, pričom fyzická osoba, ktorá s
poškodeným, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, žila ku dňu je
smrti v spoločnej domácnosti a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na náhradu nevyhnutných
výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 99,60 eur pre každú fyzickú osobu a na

nezaopatrené dieťa, tiež majú nárok na náhradu cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu
z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť. Suma výdavkov na ošatenie a cestovné výdavky
nesmú prevyšovať sumu 2.324,40 eur spoločne pre všetky osoby. Náklady na zariadenie dosky alebo
pomníka sa uhrádzajú do sumu 663,88 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené teda odporca nesúhlasil s
výškou náhrady za zariadenie pohrebu a pomníka a navrhol, aby navrhovateľom bola priznaná suma

len 663,88 eur. Odporca ďalej nesúhlasil ani s ďalšími položkami uplatnenými v súvislosti s pohrebom
a cestovnými náhradami. Odporca nevidí dôvod uhrádzať cestovné náklady spojené s návštevou hrobu
na sviatok, pamiatku zosnulých, čo absolútne nemá nič spoločné so zariaďovaním pohrebu a taktiež
návštevy brata zosnulého. Navrhovateľom by mala byť priznaná náhrada maximálne v sume 14,32 eur.
Smútočné oblečenie sa uhrádza v zmysle § 101 zákona č. 461/2003 Z.z. do výšky maximálne 1/3-iny, t.j.

navrhovateliamajúnárokna21,28eur.Odporcaanipriakceptovanísmútočnejhostinynevidídôvod,aby
uhrádzal dychovú hudbu uvedenú v položke 9 tabuľky, nakoľko nie je bežné, aby na smútočnej hostine
vyhrávala akákoľvek hudobná skupina, okrem iného si hudbu účtovala aj pohrebná služba. Zhrnutím
vyššie uvedeného má odporca za to, že navrhovateľom by mala byť priznaná náhrada škody, resp.
majetkovej ujmy len vo výške 1.997,59 eur, od ktorej by sa mala odpočítať štátna dávka vo výške 79,67

eur, čo predstavuje sumu 1.917,92 eur a v ostatnej časti navrhol návrh navrhovateľov zamietnuť.

K otázke priznania nemajetkovej ujmy odporca poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka a na
ustálenú judikatúru. Uviedol, že v prípade, že sa trestným konaním preukáže zodpovednosť odporcu
za škodu, a to tým, že zamestnanec odporcu porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., je na

mieste skúmať, za akých okolností k porušeniu došlo a posudzovať mieru zavinenia odporcu. Pri
hodnotení miery zavinenia je potrebné rozlišovať medzi úmyselným a nedbanlivostným zavinením.
Odporca zatiaľ zo známych okolností a z vyjadrenia samotného operatéra, ktoré poskytol úrad nad
zdravotnou starostlivosťou, zastáva názor, že prípadná miera zavinenia odporcu je v tomto prípade
minimálna (nedbanlivostná) a nejde, resp. nešlo o sériu pochybení, pričom relevantne sa k tomu bude

vedieť vyjadriť po skončení trestného konania. Operatér vo svojej výpovedi uviedol, že predoperačné
vyšetrenia boli v norme, pacient bol poučený v zmysle zákona a tiež bol poučený, že špecializované
pracovisko na tieto zákroky je v Banskej Bystrici, pričom pacient sa i napriek tejto skutočnosti rozhodol
pre operáciu u odporcu formou laparoskopie. Po operácii operatér kontroloval pacienta, bol pri vedomí,reakcie boli primerané. Operatér skontroloval dren, stav pacienta zodpovedal krátkosti času po operácii
a pokles tlaku mohol byť vtedy prejavom dlhšej operácie a dlhodobého pôsobenia anastézie, pričom sa
po dohovore pacientovi podala infúzna liečba náhradnými roztokmi plazmy na zlepšenie cirkulačných

pomerov a doplnenie cirkulujúceho objemu. Následne operatér odišiel domov a hodinu na to nastalo
úmrtie. Uvedené jednoznačne poukazuje, že odporca, resp. jeho zamestnanec sa snaží plniť si
svoje pracovné povinnosti v maximálnej možnej miere a minimalizuje riziko porušenia predpisov, t.j.
neposkytnúť zdravotnú starostlivosť lege artis. Na základe uvedeného teda odporca nepovažuje výšku
nemajetkovej ujmy vo výške 300.000,- eur za primeranú. V tomto prípade navrhli ako primeranú

zadosťučinenie odsúdenie páchateľa na náhradu škody vo výške 1.917,92 eur. Je nesporné, že úmrtím
nebohého došlo k citovej ujme navrhovateľov, avšak odporca nesúhlasí s tým, že by išlo až o taký
zásah do osobnostných práv, ktoré by im zakladalo právo nemajetkovú ujmu v peniazoch. Odporca
ďalej poukázal na zdravotný stav navrhovateľky v 1.rade, ktorá si neuvedomuje realitu a z odôvodnenia
priloženého uznesenia Okresného súdu Prievidza ani nechápe obsah doručovaných listín. Z uvedeného
je preto otázne, či priznaná nemajetková ujma môže privodiť navrhovateľke zákonom požadované

zadosťučinenie, tzv. citové obveselenie, nakoľko nechápe ani význam tohto konania. Navrhovateľka
si neuvedomuje ani reálny stav a z tohto pohľadu je ťažko posúdiť, či si uvedomuje stratu manžela
vzhľadom na pretrvávajúce ochorenie paranoidnej schyzofrénie. K tvrdeniam navrhovateľov ohľadom
zníženia príjmu v domácnosti v dôsledku úmrtia otca uviedol, že ich príjem v domácnosti sa neznížil
o 1.161,70 eur, ale len o 874,62 eur, čo je priemerný príjem vypočítaný z potvrdenia príjmu fyzickej

osoby zo závislej činnosti zníženej o zákonné odvody a dane. Odporca nepovažuje argument o príjmoch
za podstatný aj vzhľadom na to, že navrhovatelia v 2. a v 3. rade sú plnoletí, dospelí, môžu sa o
seba postarať. Odporca nepovažuje nemateriálne zadosťučinenie ako nepostačujúce a žiadal návrh v
časti nemajetkovej ujmy zamietnuť. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s jeho tvrdeniami, navrhol, aby súd po
vykonanom dokazovaní priznal nemajetkovú ujmu v peniazoch len v nepatrnej výške, t.j. navrhovateľke

v 1.rade sumu 3.000,- eur a navrhovateľom v 2. a v 3.rade každému 1.000,- eur. V tomto smere poukázal
na právny poriadok Českej republiky, ktorý čiastočne upravuje náhradu škody pri usmrtení v rámci zásad
slušnosti, ktorá sa pohybuje cca od 85.000,- Kč až do 240.000,- Kč, čo predstavuje v eurách rozmedzie
od 3.101,50 eur do 8.780,42 eur. V tomto prípad majú blízki príbuzní zákonný nárok na jednorázové
odškodnenie v uvedenej výške, pričom zastávajú názor, že túto zákonnú čiastku nemožno zvyšovať.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhol návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť a v
prípade, že by v rámci trestného konania bude preukázaná vina zamestnanca odporcu, zaviazať ho
zaplatiť navrhovateľom sumu 1.917,92 eur z titulu náhrady škody, v ostatnej časti návrh zamietnuť,
alternatívne priznať odporcom aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- eur navrhovateľke v
1.rade a navrhovateľom v 2. a v 3.rade každému 1.000,- eur a rozhodnúť o trovách konania tak, že súd

žiadnemu z účastníkov neprizná právo na náhradu trov konania.

Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava podaním doručeným
tunajšiemu súdu dňa 23.3.2015 súdu oznámila, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane
odporcu a účastníctvo žiadala pripustiť vzhľadom na poistný vzťah s odporcom založený poistnou

zmluvou č. 511029067-poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, ktorú uzatvorila s odporcom so začiatkom poistenia od 1.7.2009. Vzhľadom na dojednané
poistné krytie spoločnosť zahlásila vstup do konania ako vedľajší účastník len v časti uplatnenej
majetkovej ujmy vo výške 3.902,48 eur, ktorá zahŕňa náklady vynaložené na pohreb s pomníkom a
cestovné náhrady. Navrhovatelia v 1. až v 3. rade ako aj odporca nenamietali vstup tohto vedľajšieho

účastníka do konania na strane odporcu.

Okresný súd Ružomberok uznesením sp.zn. 2C/42/2015 zo dňa 18.5.2015 návrh odporcu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňom 27.6.2015.

Vedľajší účastník konania na strane odporcu vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že namieta náhradu
majetkovej ujmy vo výške 3.902,48 eur. Poukázal na relevantné ustanovenie Občianskeho zákonníka,
pričom z dikcie ust. § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že v rámci tohto nároku sa
nehradia všetky náklady v skutočne vynaloženej výške a náhrada týchto nákladov je obmedzená

hľadiskom primeranosti, posúdenie primeranosti nákladov spojených s pohrebom je úlohou súdu.
Súd je však pri tomto posúdení viazaný limitmi ustanovenými v právnych predpisoch vydaných na
vykonanie Občianskeho zákonníka. Náklady pohrebu je škodca povinný uhradiť tomu, kto ich vynaložil,
za predpokladu, že tieto náklady neboli sčasti alebo celkom kryté pohrebným podľa predpisov onemocenskom poistení, ktorého výška je 79,67 eur. Výška nákladov na pohreb sa na základe § 2
nariadenia vlády určuje podľa právnych predpisov, ktoré upravujú náhrady pri pracovných úrazoch,
chorobách z povolania (teraz podľa zákona č. 461/2003 Z.z.). V tejto súvislosti sa teda vychádza z

ust. § 101 zákona o sociálnom poistení, ktorý uvádza demonštratívny výpočet nákladov spojených
s pohrebom. Tento zákon limituje výšku náhrady nákladov spojených s pohrebom paušálnou sumou
2.324,40 eur za pohreb. Suma náhrady výdavkov na ošatenie a na cestovné výdavky však nesmú
prevýšiť túto sumu pre všetky osoby, ktorým sa poskytne. V zmysle § 2 ods. 2 Nariadenia vlády náklady
na zariadenie pomníka alebo náhradu dosky a na úpravu hrobu sa uhrádzajú do výšky 663,88 eur. Pokiaľ

sa týka uplatneného nároku navrhovateľov v 1. až v 3.rade na náhradu škody vo výške 3.902,48 eur,
tento považoval za premlčaný a vzniesol námietku premlčania. Pri práve na náhradu škody je stanovená
dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok objektívnej premlčacej
doby plynie od tzv. škodovej udalosti, ktorá sa v tomto prípade stala dňa XX.X.XXXX (deň smrti neb. I.
R.). Začiatok subjektívnej premlčacej doby plynie odo dňa, kedy sa poškodení dozvedeli o vzniknutej
škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V tejto súvislosti poukázali na tú skutočnosť, že v predmetnej veci

bolo na základe podania zo dňa 15.5.2012, predmetom ktorej bolo prešetrenie správnosti poskytnutej
zdravotnej starostlivosti úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v oznámení o výsledku
šetrenia podania zo dňa 29.5.2012 konštatované, že odporca porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z.z. Následne dňa 7.11.2012 bolo zo strany navrhovateľky v 1.rade podané na Okresné riaditeľstvo
policajného zboru Ružomberok oznámenie o skutočnosti, že bol spáchaný trestný čin. Kto za škodu

zodpovedá, sa poškodený dozvie vtedy, ak obdrží informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok
o osobe konkrétneho škodcu, teda akonáhle získa vedomosť o takých skutkových okolnostiach, ktoré
sú rozhodné pre určenie zodpovednosti na osoby, vedomosť o škodcovi, ako aj výška škody mali
navrhovatelia najneskôr dňa 7.11.2012. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhli, aby súd návrh
v časti uplatnenej majetkovej škody ako nedôvodný zamietol.

Pred začatím pojednávania konaného dňa 14.9.2015 zobrali navrhovatelia v 1. až v 3.rade
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrh v časti o náhradu majetkovej ujmy v sume 79,67 eur
späť a uplatnili si iba náhradu majetkovej ujmy vo výške 3.822,71 eur, nakoľko im bola vyplatená dávka
príspevku - pohrebné v roku 2012 v tejto výške.

Právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. až v 3.rade na pojednávaní konanom dňa 14.9.2015 v plnom
rozsahuzotrvalanapodanomnávrhu,pričomuviedla,žeprístupakonanieodporcujepoľutovaniahodné,
nakoľko do dňa konania pojednávania ani nevyslovili ľútosť nad smrťou nebohého.

Navrhovateľ v 2.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že po smrti otca pocítili žiaľ a
ukrutnú bolesť, ktorá pretrváva dodnes. Aj správanie odporcu na pojednávaní aj jeho stanovisko je
poľutovaniahodné. Jeho otec bol živiteľom rodiny, matka bola na neho odkázaná, jej zdravotný stav sa
po jeho smrti zhoršil, má rôzne výkyvy v správaní, musia ju sledovať, ako sa správa, či berie lieky. Pokiaľ
bol otec nažive, každý deň ho čakala, otec jej z práce telefonoval, či je všetko v poriadku, teraz už nemá

koho čakať. V tom čase pracoval ako profesionálny vojak v Ružomberku, po jeho smrti museli všetko
riešiť. Bolo to o to horšie, že brat mal v ten deň, keď zomrel, narodeniny. Bol to pre nich obrovský šok.
Keďže pracoval ako profesionálny vojak v Ružomberku, dal sa preveliť do Trenčína, aby mal bližšie
k rodine, matke, lebo brat bol vtedy študentom, pričom ho prevelili asi po roku. Všetko, čo plánoval
v budúcnosti, padlo. Chcel si zobrať úver na byt, avšak všetky ich peniaze a financie museli ísť do

domácnosti a na starostlivosť o matku. Dodal, že naďalej žijú s matkou v spoločnej domácnosti v 3-
izbovom byte a starajú sa o domácnosť. Pokiaľ sa týka otcovho zákroku, v podstate otec nebol v takom
zlom zdravotnom stave, aby musel tento zákrok akútne absolvovať, nemal také bolesti ani ťažkosti, ktoré
by ho obťažovali v práci. Na otázky samosudcu uviedol, že otec si vybral toto zariadenie z dôvodu, že mu
povedal, že také zákroky robia aj u nich, on tu ako vojak absolvoval testy, bral to ako banálnu operáciu,

zákrok, ktorý bude trvať pár minút, rekonvalescencia dva až tri dni a všetko bude v poriadku. Pokiaľ sa
týka výšky náhrady nemajetkovej ujmy, v podstate predpokladali roky, ktoré by otec ešte žil a vynásobili
tieto roky jeho príjmom, ktorý by mohol dosahovať a zohľadnili aj náklady na opatrovateľskú starostlivosť
a táto suma presiahla sumu 300.000,- eur a vychádzali z toho, že otec by ešte žil 20 rokov. Jedná sa
teda o akýsi približný výpočet sumy. Doplnil, že s otcom sa stretávali, organizovali rôzne rodinné oslavy,

otec zomrel vo veku 49 rokov, plánoval oslavu 50-tky, pričom mal rôzne plány do budúcnosti, chcel sa
presťahovať do Trenčína, chcel kúpiť byt a odísť do Medzilaboriec na dôchodok.Navrhovateľ v 3.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že v deň jeho narodenín im volal
MUDr. G. z Vojenskej nemocnice v Ružomberku a vyjadroval sa, že nevie, čo sa stalo, že otcovi
odsali 2 dcl krvi, stále opakoval, že nevie, čo sa stalo a že otec zomrel. Na druhý deň po smrti otca

musel ísť do školy, i napriek tomu, že otec zomrel, išiel do školy, aby nevymeškal žiadnu hodinu. Po
niekoľkých dňoch musel brat začať zariaďovať pohreb, bol aj v Martine, kde otca pitvali. Po týchto
udalostiach sa nedokázal v škole sústrediť, musel pomáhať vybavovať rôzne listiny a záležitosti,
musel chodiť po rôznych poisťovniach a úradoch. V roku 2015 začal študovať na vysokej škole, o
3.30 hod. musel vstávať, byť v škole a potom neskôr večer sa vracal domov k matke, aby mohol

na ňu dohliadnuť, či je všetko v poriadku. K otcovým trápeniam uviedol, že otec sa v roku 2012
sťažoval u všeobecného lekára na žalúdok, ten ho odporučil k lekárovi špecialistovi do Bojníc, kde mu
diagnostikovali chorobu a odporučili mu vykonať operačný zákrok. Otec sa po dobrých skúsenostiach
s Vojenskou nemocnicou v Ružomberku, kde mal dobré skúsenosti brat, rozhodol pre Ružomberok,
kde bola dobrá nemocnica a mala nové vybavenie. Do Ružomberka prišiel aj s DVD-nosičom, kde bol
popísaný jeho zdravotný stav, rozprával sa s lekárom, ktorý mu povedal, že by sa nemalo jednať o žiadny

závažný zákrok a že na žalúdok mu musia dať svorky a po dvoch-troch dňoch bude môcť byť prepustený
do domácej starostlivosti. Doplnil, že otec do operácie nemal žiadne problémy, športoval, behal 12-
minútovky, posilňoval, nemal žiadne závažné zdravotné problémy, okrem zdravotného problému grgania
a nadúvania žalúdka. Jeho stav však bol dobrý a otec sa do operácie nehrnul, netlačil, nakoľko nemal
žiadne iné ťažkosti. Doplnil, že pár mesiacov predtým sa im stratila matka, nebola v nočnej dobe doma,

bola nezvestná, potom sa však našla. Po smrti otca bolo potrebné postarať sa o matku, nakoľko tvrdenia
odporcu, že matka je nesvojprávna, nie sú pravdivé. Pokiaľ nemyslí na smrť, na hrob, tak je pri zmysloch,
dokáže pozerať vedomostné súťaže a lúštiť krížovky. Po smrti otca to bolo strašné, musel sa starať o
matku, musel myslieť na smrť otca, nemohol sa sústrediť na štúdium. Uviedol, že vyjadrenia odporcu
k návrhu nie sú pravdivé, prečo by on mal doplácať na rodinu, resp. platiť výdavky na matku, keď sa

o ňu mal starať otec. Tiež ju nechcú dať do žiadneho zariadenia, nakoľko všetko niečo stojí, kto by to
platil, keď sa o matku mohol starať otec.

Poverený zamestnanec odporcu na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na písomných vyjadreniach
k podanému návrhu.

Poverená zamestnankyňa vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu na pojednávaní uviedla,
že sa pridržiava vyjadrenia, ktoré podali k návrhu. Zotrvala na podanej námietke premlčania, ktorá
je dôvodná, nakoľko samotní navrhovatelia v 1. až v 3.rade označili ako odporcu Ústrednú vojenskú
nemocnicu SNP Ružomberok, pričom v trestnom konaní sa vedie trestné konanie proti neznámemu

páchateľovi, teda proti fyzickej osobe, čiže námietka premlčania je dôvodná.

Svedok Ing. I. R. vo svojej výpovedi uviedol, že od hoci ubehlo od tejto tragédie tri a pol roka, stále
sa nevie rodina z toho spamätať. Zo začiatku ani nechceli veriť, že brat umrel. Mysleli si, že sa museli
pomýliť, celá rodina bola z toho v šoku. Po jeho smrti sa všetko pretrhlo, všetky tie ich dobré rodinné

vzťahyaväzbyužnefungujú.Bolitrajasúrodenci,posmrtibolproblémsjehomanželkou,nakoľkovšetka
starostlivosť o ňu bola na ňom, on ju kontroloval. Po ňom všetko prebrali chlapci, ktorí museli mamu
kontrolovať telefonicky a starať sa o ňu. Nie je možné, aby bola 48-ročná žena v penzióne, nakoľko ona
je pri zmysloch, len sa treba o ňu starať. Jeho smrťou sa všetko pokazilo, trpí celá naša rodina. Aj na
východ, keď príde k rodičom, títo stále plačú aj sestra vo Vranove nad Topľou. Keď im to dňa XX.X.XXXX

oznámili, nechceli tomu veriť, bola to hrozná tragédia. Keď študoval vyšetrovací spis, boli tam rôzne
fatálne chyby a nedostatky zo strany lekárov, pričom to hádam ani nie je možné, aby sa v 21.storočí
stala takáto chyba, takáto tragédia. K synom nebohého uviedol, že títo to veľmi ťažko znášali, mladší
študoval na vysokej škole, musel to však ukončiť, nakoľko mal starosť o matku a nezvládal to. Teraz
študuje na druhej vysokej škole v Nitre. Stále je však problém so švagrinou, ktorá nemôže byť sama,

musí byť neustále kontrolovaná. Na otázky uviedol, že vzťahy medzi nimi boli dobré, teraz už ostali len
dvaja súrodenci, pričom k bratovi mal bližšie ako ku sestre. V podstate pochádzajú z východu, pričom
on s bratom odišiel do Trenčína, pričom on prišiel do Trenčína a brat do Prievidze. Po jeho smrti nič
nefunguje, všetko sa kazí, všetky rodinné väzby, bol to perfektný otec, miliónový chlap.

Na pojednávaní konanom dňa 21.10.2015 právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. až v 3.rade zotrvala na
podanom návrhu a svojich vyjadreniach v celej veci, ako aj poverený zamestnanec odporcu a poverená
zamestnankyňa vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu.Navrhovatelia v 2. až v 3. rade na otázky samosudcu uviedli, že doposiaľ v trestnom konaní vypočutí
neboli a ani nikoho nesplnomocnili, aby ich zastupoval v trestnom konaní.

V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s časťou
vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej polície Ružomberok
ohľadom začatého trestného stíhania pre trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona, ktoré doposiaľ nie je ukončené a v ktorom bol vypracovaný znalecký posudok a jeho
doplnky, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

V zdravotníckom zariadení odporcu bol dňa 25.4.2012 vykonaný operačný zákrok u manžela
navrhovateľky v 1.rade a zároveň otca navrhovateľov v 2. a v 3.rade. Po vykonaní operačného
zákroku I. R., nar.XX.XX.XXXX zomrel. Na základe tejto skutočnosti podal splnomocnený zástupca
navrhovateľky v 1.rade dňa 7.11.2012 oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, na
základe ktorého bolo začaté trestné konanie a spis je evidovaný pod sp.zn. ČVS: ORP/397/2012.

Splnomocnený zástupca navrhovateľky v 1.rade zároveň podal na Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pobočka Trenčín podanie, predmetom ktorého bolo prešetrenie správnosti poskytnutia
zdravotnej starostlivosti u neb. I. R. zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. V tomto podaní
oznamovateľ Ing. I. R. uviedol, že jeho brat bol operovaný v nemocničnom zariadení odporcu s
diagnózou hiatová hernia. Vyslovil podozrenie, že došlo k celému radu závažných pochybení a fatálnych

chýb konkrétnych lekárov a zdravotníckych pracovníkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Na
základe tohto podania vykonala pobočka úradu v Martine dohľad na mieste v zmysle zákona č. 581/2004
Z.z., pričom pri šetrení vychádzala zo zdravotnej dokumentácie nebohého počas jeho hospitalizácie
na chirurgickom oddelení a na oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny. Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin listom zo dňa 20.9.2012 oznámil výsledok šetrenia podania,

z ktorého vyplynulo, že pri pitve bolo zistené výrazne zakrvácané operačné pole, ktoré bolo zároveň
jediným zdrojom krvácania, povolené stehy ako aj uvoľnenie veľkého množstva krvi do brušnej dutiny
a do pohrudnicových dutín - celkovo 1450 ml. Po dôkladnom preštudovaní zdravotnej dokumentácie
pacienta úrad konštatoval, že jednoznačnou príčinou smrti pacienta bol hemoragický šok na podklade
chirurgického krvácania v operačnej rane, čo potvrdil i pitevný nález (1450 ml krvi nájdené pri pitve

v dutine brušnej a pohrudnicových dutinách), (ale hlavne klinická diagnóza už od prekladu pacienta z
operačnejsálynaOAIM.Úradmalzato,žeprizačínajúcichsapríznakochšokumalbyťpacientokamžite
transportovaný na operačnú sálu, mala byť u neho urobená chirurgická revízia so zastavením krvácania
a adekvátna náhrada straty krvi. To by bola jediná šanca na záchranu života pacienta. Uvedeným
konaním dohliadaný subjekt - Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok porušil § 4 ods. 3 zákona

č. 576/2004 Z.z. Z uvedeného dôvodu úrad uzatvoril podanie ako opodstatnené s tým, že úrad bude
ďalej voči odporcovi postupovať podľa osobitného predpisu.

Brat nebohého poškodeného - splnomocnený zástupca navrhovateľky v 1.rade bol dňa 3.1.2013
vypočutý vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ružomberku, pričom uviedol, že

sa pripája k trestnému konaniu a po poučení v zmysle § 46 Trestného poriadku uviedol, že si uplatňuje
nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená smrťou jeho brata vo výške 500.000,- eur. V tejto sume
okrem zahrnutých príjmov poškodeného, ktorý bol živiteľom rodiny a ktorý by ešte mohol minimálne 20
rokov žiť a minimálne 13 rokov pracovať, je zahrnutá aj psychická ujma, ktorú utrpeli jeho manželka a
deti a celá rodina.

V rámci prebiehajúceho trestného konania vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Ružomberku, odbor kriminálnej polície pribral do konania Inštitút foréznych medicínskych expertíz s.r.o.
sosídlomBoženyNemcovej8,Bratislavaznaleckýposudokč.140/2012voveciposúdeniaposkytovania
zdravotníckej starostlivosti I. R., nar.XX.XX.XXXX. Zo záverov tohto znaleckého posudku okrem iného

vyplynulo, že celkový zdravotný stav pacienta bolo možné komplexne označiť pred operáciou za dobrý,
neliečil sa na žiadne ochorenia, vyskytovali sa u neho dispeptické ťažkosti, ktoré boli v dôsledku
prítomnosti paraezofagiálnej hernie, ktorá mu bola prvýkrát diagnostikovaná v roku 2003. Pánovi I.
R. bola diagnostikovaná paraezofagiálna (popri pažeráku sa rozvíjajúca) hernia (prietrž), kde sa 2/3-
iny veľkosti žalúdka nachádzajú v dutine hrudnej. Indikácia na operačné riešenie bola v prípade

pána I. R. správna a plne opodstatnená. Ukončenie operácie prebiehalo štandardným spôsobom, na
záver operačného protokolu bolo zaznamenané, že výkon bol zdĺhavý, technicky namáhavý, ale bez
väčšej straty krvi. Podľa operačného nálezu vypracovaného operatérom skonštatovali, že operačný
postup bol správny a štandardný. V bezprostrednom pooperačnom období u pacienta pretrvávalahypotenzia a tachykardia a pacient bol spotený. Pri pretrvávaní tachykardie, ktorá sa zvyšovala
130/min., bolo potrebné ihneď konzultovať službukonajúceho chirurga, či operatéra, ktorý by daný
klinický obraz vyhodnotil, znovu na „cito“ odobrať krv, eventuálne vykonať na lôžku ultrasonografické

vyšetrenie brucha, ktoré by poukázalo na prítomnosť tekutiny v brušnej dutine. Taktiež chýbal akýkoľvek
záznam službukonajúceho chirurga, ktorý mal robiť vizitu chirurgického pacienta. Za daných okolností
nemal kto vyhodnotiť daný pooperačný stav pacienta a indikovať pacienta pána R. na operačné
riešenie. Pri preklade na JIS došlo u pacienta k hypotenzii a tachykardii, stav bol hneď vyhodnotený
ako možná vagová reakcia a vzhľadom na to, že operatér stav vyhodnotil, že stav počas operácie

nebolo závažné zakrvácanie, redonov dren v tom čase odviedol minimum krvi, jeho úvaha viedla
k pooperačnej reakcii na zlý výkon, no táto klinická situácia nebola podľa zdravotnej dokumentácie
úplne komplexne vyhodnotená, pretože pánovi R. malo byť vykonané napríklad sonografické vyšetrenie
brucha na vylúčenie inej príčiny hypotenzie. Avšak stav hypotenzie (nízkeho krvného tlaku) pretrvával,
tiež sa zvyšovala frekvencia pulzu, pacient bol bledý a spotený, išlo o prejavy hemoragického šoku,
ktorý nebol adekvátne a včas rozpoznaný. Službukonajúci anesteziológ nevolal k závažnému stavu

službukonajúceho chirurga a tiež službukonajúci chirurg za celý čas sa nebol pozrieť a zhodnotiť stav
pacienta po operácii. Jedinou adekvátnou liečbou by bola v danom prípade indikácia na reoperáciu.
Smrť pacienta I. R. dňa XX.X.XXXX po operácii paraezofagiálnej hernie laparoskopicky nastala v
dôsledku masívneho krvácania v oblasti operačného poľa do dutiny brušnej a hrudnej, ktoré nebolo
včas rozpoznané. Konštatovali, že rozvinutý hemoragický šok pána I. R. nebol rozpoznaný včas, čo

viedlo k rozvoju v nezvratnej fáze šokového stavu a k smrti pána R.. Podľa zdravotnej dokumentácie
existovala možnosť skoršej diagnostiky pooperačnej komplikácie a podľa zdravotnej dokumentácie
neboli vyčerpané všetky možnosti diagnostiky klinického stavu pána R. po operácii. Hypotenzia
nereagujúca na liečbu a postupná anúria boli hodnotené len ako stav po dlhotrvajúcej anestézii,
no existovali aj príčiny šokového stavu, ktoré neboli zhodnotené a neboli vykonané ani také úkony,

ktoré by túto príčinu odhalili, napriek tomu, že išlo o lôžko intenzívnej starostlivosti. Podľa zdravotnej
dokumentácie napriek monitorovaniu pacienta JIS, pooperačný stav s rozvinutým hemoradickým šokom
nebol adekvátne a včas vyhodnotený. Službukonajúci chirurg mal vykonať vizitu pri lôžku, urgentne malo
byť vykonané aj chirurgické konzilárne vyšetrenie ordinované anesteziológom.

Vzhľadom ku skutočnosti, že závery znaleckého posudku neboli adekvátne, bolo vykonané doplnenie
tohto znaleckého posudku, zo záveru ktorého vyplynulo, že bol analyzovaný videozáznam z operácie,
počas ktorej došlo ku krvácaniu, krv bola prítomná aj pri šití hiatus exofageus. Non lege artis postup
pri vedení zdravotnej dokumentácie a operačného protokolu MUDr. C. G. bol konštatovaný v tom,
že v zdravotnej dokumentácii nie sú uvedené pooperačné krvné straty (straty krvi počas operácie).

Operačný výkon sám o sebe bol sťažený a dlhotrvajúci a v tomto prípade bol vykonaný podľa záznamu
technicky správne a v súlade s postupmi lege artis, napriek tomu na videozázname je jasne možno
pozorovať výraznejšie krvné straty, čo bolo potrebné riadne zaznamenať a evidovať. Pred každou
náročnou operáciou je nutné mať zaistenú náhradnú krv či krvné preparáty. V prípade pána I. R. išlo
o náročný výkon, čo sám operatér uviedol vo svojej výpovedi, preto nie je zo zdravotnej dokumentácie

jasné, prečo nebola krv objednaná, resp. zaistená. Tento postup nie je možné považovať za správny
postup liečby. Nezabezpečenie krvi pred operáciou je nesprávny postup v liečbe, ide o postup non lege
artis. Operatér MUDr. C. G. uviedol, že dutinu brušnú nerevidovali, pretože si neboli vedomí výraznejších
krvných strát. Táto argumentácia však nie je z odborného hľadiska správna, pretože pri každej operácii
je nutné na jej konci revidovať operačné pole a brušnú dutinu. Nerevidovanie dutiny brušnej nie je možné

z odbornej stránky akceptovať. Išlo o nesprávny postup liečby - postup non lege artis. Vyhodnotením
dostupných údajov (aj ex post údajov) nie je možné sa zodpovedne vyjadriť k tomu, kedy vzniklo výrazné
krvácanie v dutine brušnej. V každom prípade však vznik krvácania v dutine brušnej bola okolnosť, ktorá
vznikla v rámci včasnej pooperačnej komplikácie. Napriek konštatovaným pochybeniam nie je možné
jednoznačne konštatovať, že pooperačný šokový stav nastal v dôsledku výlučne chybne vykonanej

operácie, pretože operačný výkon na základe videozáznamu splnil cieľ operácie. MUDr. J. M. prevzala
pacienta na ARO. Správne zhodnotila včasnú komplikáciu pooperačného šoku, ako uviedla vo svojej
výpovedi. Nesprávnym postupom (postup non lege artis) však bolo jednoznačne to, že diagnostickú
rozvahu nezaznamenala v zdravotnej dokumentácii a neuviedla ani, že si zdravotný stav vyžaduje
urgentne chirurgické konzílium. Non lege artis postupom bola aj skutočnosť, že nezabezpečila krvné

náhrady pre transfúznu liečbu. Zistenie, či bola krv objednaná, bol nedostatočný postup. Manažment
pacienta nebol správny v tom, že síce telefonicky lekárka nahlásila potrebu chirurgického konzília pri
lôžku pacienta, avšak jej konkrétny postup nemožno považovať za správny v tom, že si nevyžiadala
priame telefonické spojenie so službukonajúcim chirurgom. Pokiaľ by chirurg z akýchkoľvek príčinnemohol hovoriť s lekárkou telefonicky, takúto okolnosť musela jednoznačne zaznamenať do zdravotnej
dokumentácie. Pooperačná starostlivosť o pána R. nebola vedená správne pri jasne dokumentovanom
zdravotnomstave.ZostranyMUDr.J.M.išloonesprávny(nonlegeartis)postupliečby.Výpoveďlekárky,

ktorá uviedla, že podobné záznamy sa do zdravotnej dokumentácie nepíšu, nie je možné odborne
akceptovať, ide o postup non lege artis.

Následne bol vykonaný doplnok č. 2 k znaleckému posudku č. 140/2013, zo záverov ktorého vyplynulo,
že šok je možné všeobecne charakterizovať ako stav zníženej perfúzie (prietok krvi) tkanív na podklade

buď zníženého efektívneho cirkulujúceho objemu krvi (prípad pána R.) alebo nedostatočnej utilizácie
(využitia) kyslíka živými tkanivami. Pacienti v šokovom stave môžu udávať pocit smädu, úzkosti a
strachu, malátnosti, slabosti, chladu, či pocit sťaženého dýchania. Najčastejším typom hypovolemického
šoku je hemoragický šok, ktorý je vyvolaný stratou krvi pri krvácaní. Pokiaľ diferenciálno-diagnostická
rozvaha smeruje k chirurgickej príčine hypovolemického šoku, je potrebné bezodkladne informovať o
tejto skutočnosti chirurga a zrealizovať chirurgické konzíliárne vyšetrenie. Významnú úlohu môže mať v

danej klinickej situácii aj vykonanie zobrazovacieho vyšetrenia (napríklad ultrasonografické vyšetrenie,
či vyšetrenie tomografie). Znalecká organizácia skonštatovala, že z údajov o zaznamenanom aktuálnom
krvnom tlaku a pulze pacienta nie je možné vylúčiť, že v časti zápisu (ktorý však nie je známy a
uvedený) išlo u pána R. už o známky hypovolemického šoku. Pacientovi bola ordinovaná infúzna liečba
koloidným a krištaloidným roztokom, čo je možné hodnotiť ako správny postup. Dňa XX.X.XXXX v čase

o 18.15 hod. boli u menovaného jednoznačné klinické známky hypovolemického šoku, ktoré neboli
MUDr. M. včas a adekvátne rozpoznané a liečené. Rozhodnutie o vykonaní laboratórneho vyšetrenia
krvi bolo správne, avšak rozhodne mal nasledovať algorytmus úkonov vykonateľných v čo možno
najkratšom čase za účelom zistenia tohto šokového stavu, doplnenie diagnostických úkonov ako aj
zahájenie agresívnejšej liečby šoku (podaním vazopresorov). Znalecká organizácia ďalej uviedla, že o

18.15 hod. bolo možné rozpoznať klinické známky hypovolemického šoku, pričom ďalší postup liečby
však nemožno liečiť ako správny. V nadväznosti na závery doplnenia znaleckého posudku je možné
pripustiť, že z údajov zo zdravotnej dokumentácie pána I. R. nemohla MUDr. J. M. mať vedomosť
o krvných stratách počas operácie, nakoľko ich množstvo nebolo nikde zaznamenané. V teoretickej
rovine, pokiaľ by v čase o 18.15 hod. MUDr. J. M. bývala indikovala zobrazovacie vyšetrenia u pána

R., možno uviesť, že diagnostická hodnota takéhoto vyšetrenia by za danej situácie významným
spôsobompredčilauvádzanýnegatívnyčasovýfaktor.Znaleckáorganizáciaďalejuviedla,žeprianalýze
zdravotnej dokumentácie nie je možné z odborného hľadiska akceptovať (nehýbanie s pacientom) ako
jediné možné riešenie v danej klinickej situácie. Lekárka pri svojej výpovedi uviedla, že nesúhlasila
s názorom MUDr. C. G., že môže ísť o vagovú situáciu, no paradoxne sa lekárka pokúsila priamo

kontaktovať MUDr. C. G. ako operatéra s objasnením rôznych odborných názorov na aktuálny zdravotný
stav pacienta. Skonštatovali, že v situácii po 18.15 hod. však už bolo nevyhnutné zabezpečiť hlavne
chirurgické konzílium pri lôžku pacienta, nakoľko v čase o 18.15 hod. boli u pána I. R. prítomné známky
hypovolemického šoku z neznámej etiológie (príčiny). Celkový postup liečby a zistenia šokového stavu
nie je možné považovať za odborne medicínsky správny a ani čo sa týka organizácie práce konkrétneho

poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na základe pitevného protokolu pána I. R. možno konštatovať,
že bezprostrednou príčinou smrti menovaného bol hemoragický šok, ktorému predchádzalo krvácanie v
operačnom poli s prítomnosťou krvi a krvných koagúl v oboch pohrudnicových dutinách, v brušnej dutine
a medzihrudi pri základnej chorobe - hernii - pažerákového hiátu, stave po laparoskopickej fundoplikácii
podľa Nissena - Rosettiho. Nie je možné teda vôbec konštatovať, že vznik pooperačného krvácania vždy

je analyzačnou chybnou operatéra, či dokonca postupom non lege artis. Uvedená komplikácia patrí do
medicínskeho rizika akéhokoľvek operačného výkonu. Ďalej skonštatovali, že v podmienkach Ústrednej
vojenskej nemocnice nie je možné považovať za bežné a akceptovateľné, že anesteziológ, či lekár
intenzívneho lôžka nedokázal privolať k pacientovi v šokovom stave okamžite chirurgické konzílium.
Z hľadiska posúdenia poskytovania zdravotnej starostlivosti by za daných okolností, t.j. pri riadne

zaznamenanom a vyžiadanom konziliárnom vyšetrení prebrať chirurg - nevykonaním tohto vyšetrenia
podľa požiadavky anesteziológa - zodpovednosť za ďalší vývoj zdravotného stavu pacienta, ktorý by
si vyžadoval urgentné chirurgické vyšetrenie. Celkový postup liečby od zistenia šokového stavu nie je
možnépovažovaťzaodbornesprávny.KonkrétnasituáciasavšakjavívpodmienkachÚVNRužomberok
ako nezvládnutá. Znalci zhodnotili to, že pacient pred operáciou nemal zaistenú krv, ktorú by mu bolo

možné podať ihneď v prípade potreby ako postup non lege artis. Operatér pred plánovaným operačným
výkonom takého rozsahu mal zabezpečiť pre konkrétneho pacienta potrebné náhrady. Znalci uviedli,
že nehodnotia konanie MUDr. M. spočívajúce v nezabezpečení krvných preparátov pánovi I. R. ako
konanie v súvislosti s jeho smrťou. Na záver uviedli, že komplexne možno uviesť, že smrť pána I. R.síce bezprostredne nastala v dôsledku hemoragického šoku po laparoskopickej operácii hiátovej hernie
dňa XX.X.XXXX, avšak šanca na záchranu pacienta bola priaznivá za predpokladu včasnej chirurgickej
intervencie - operačnej revízie do dutiny brušnej s hemostázou. V danom prípade boli konštatované

viaceré postupy non lege artis, ktoré sú uvedené aj v doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 140/2013.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s

pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.

Podľa § 449 ods. 3 Občianskeho zákonníka náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto
ich vynaložil.

Podľa § 2 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. primerané náklady spojené s pohrebom sa určia
podľa pracovnoprávnych predpisov upravujúcich zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a
chorobách z povolania.

Podľa § 2 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej

dosky a na úpravu hrobu sa uhrádzajú do výšky 663,88 eura.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných
knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa§4ods.3zákonač.576/2004Z.z.ozdravotnejstarostlivosti,službáchsúvisiacichsposkytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytovateľ je povinný poskytovať
zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky
zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom

uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov

a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podaným návrhom si navrhovatelia v 1. až v 3.rade uplatnili prostredníctvom svojho právneho zástupcu

voči odporcovi dva nároky, a to jednak právo na náhradu majetkovej ujmy vo výške 3.902,48 eur a
právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 300.000,- eur, z toho 150.000,- eur pre
navrhovateľku v 1.rade a po 75.000,- eur pre navrhovateľov v 2. a v 3.rade. Tieto nároky si uplatnili na
vyššie opísanom skutkovom základe, t.j. že dňa 25.4.2012 zomrel v nemocničnom zariadení odporcu
manžel navrhovateľky v 1.rade a zároveň otec navrhovateľov v 2. a v 3.rade. Na základe vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že v uvedenej veci navrhovatelia v 1. až v 3.rade osvedčili všetky

základné podmienky pre priznanie náhrady škody. V konaní bolo preukázané, že v dôsledku nesprávne
poskytnutej zdravotnej starostlivosti zomrel príbuzný navrhovateľov v 1. až v 3.rade, a teda odporca
zodpovedá za škodu, ktorú porušil tým, že porušil ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Táto skutočnosť bola jednoznačne bezpochyby preukázaná jednak z oznámenia

Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý na základe podnetu splnomocneného zástupcu
navrhovateľky v 1.rade vykonal dohľad na mieste, zdravotníckom zariadení odporcu a po vykonaní
dohľadu, preštudovaní zdravotnej dokumentácie a oboznámení sa s celou situáciou skonštatoval, že
jednoznačnoupríčinousmrtinebohéhoMichalaHorňákabolhemoragickýšoknapodkladechirurgického
krvácania v operačnej rane, pričom táto skutočnosť bola potvrdená aj vyššie oboznamovanými závermi

znaleckého posudku v znení jeho doplnkov. Úrad jednoznačne uzatvoril a skonštatoval, že podanie
oznamovateľov bolo opodstatnené. Navyše na základe podaného trestného oznámenia sa ohľadom
úmrtia I. R. vedie aj trestné konanie na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Ružomberku, ktoré
doposiaľ skončené nie je. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia každý zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Nakoľko boli splnené všetky zákonné predpoklady

na to, aby súd mohol rozhodovať o náhrade škody, súd sa ďalej zaoberal, či uplatnená výška majetkovej
škody je dôvodná alebo nie.

Podaným návrhom si navrhovatelia v 1. až v 3.rade uplatnili právo na náhradu majetkovej škody vo
výške 3.902,48 eur, pričom predložili a presne špecifikovali náklady, ktoré vznikli v súvislosti s pohrebom

ako aj cestovné náklady pri príležitosti zariaďovania pohrebu nebohého, ktoré presne vyčíslili, nakoľko
právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. až v 3.rade pred začatím pojednávania konaného dňa 14.9.2015
zobrala návrh v časti o zaplatenie sumy 79,67 eur späť, súd s poukazom na uvedený dispozičný úkon
navrhovateľov v 1. až v 3.rade konanie v tejto časti zastavil.

V priebehu konania do konania vstúpila na strane odporcu ako vedľajší účastník spoločnosť Allianz
- Slovenská poisťovňa a.s. vzhľadom ku skutočnosti, že medzi touto poisťovňou a odporcom existuje
poistný vzťah založený poistnou zmluvou č. 511029067 - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorú uzatvorila táto spoločnosť s odporcom so začiatkom
poistenia od 1.7.2009. Touto poistnou zmluvou bola okrem iného krytá aj majetková ujma, ktorá vznikla v

súvislosti so škodou na zdraví. Proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania ostatní účastníci konania
nenamietali, a preto súd konal ďalej aj s vedľajším účastníkom konania na strane odporcu. Vedľajší
účastník konania na strane odporcu vzniesol voči uplatnenému nároku na náhradu škody vo výške
3.902,48 eur námietku premlčania vzhľadom k tomu, že navrhovatelia mali vedomosť o škodcovi ako aj
výške škody najneskôr dňa 7.11.2012, pričom právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Súd sa teda skôr, ako sa začal zaoberať dôvodnosťou výšky uplatnenej majetkovej škody, najskôr musel
vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania. Ako už súd citoval vyššie, právo na náhradu škody
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že škodová udalosť - úmrtie poškodeného I. R.
nastalo dňa XX.X.XXXX, pričom v tento deň bolo pozostalým oznámené, že ich príbuzný zomrel. Od
tohto dňa teda navrhovatelia v 1. až v 3.rade vedeli, kto zodpovedá za úmrtie ich príbuzného. Pokiaľ sa
týka vzniknutej škody a jej výšky, náklady súvisiace so zaobstaraním pohrebu nebohého, ktorý sa konaldňa 2.5.2012, boli navrhovateľom známe podľa doložených potvrdení v priebehu dní 2. až 4.5.2012.
Pokiaľ sa týka nákladov súvisiacich so zhotovením kamenného pomníka dňa 4.10.2013, kedy podľa
príjmového pokladničného dokladu z tohto dňa (čl. 54 spisu) bol uhradený bratom nebohého doplatok

za zhotovenie pomníku v celkovej výške 2.250,- eur, pričom 1.000,- eur záloha bola vyplatená dňa
6.5.2013. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou oznámil výsledok svojho šetrenia listom zo
dňa 20.9.2012, v ktorom skonštatoval, že odporca porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.. Týmto
dňom mali teda navrhovatelia v 1. až v 3.rade definitívne potvrdené, kto zodpovedá za škodu a pokiaľ
sa týka výšky škody, s výnimkou nákladov na obstarávanie kamenného pomníka, o tejto sa dozvedeli

najneskôr dňa 4.5.2012, čo vyplýva z predložených pokladničných dokladov a príjmových pokladničných
dokladov svedčiacich o úhradách za poskytnutie služby súvisiacej s pohrebom.

Oproti vznesenej námietke premlčania zo strany vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu
navrhovatelia v 1. až v 3.rade namietali, že ich nárok premlčaný nie je vzhľadom k tomu, že
splnomocnený zástupca poškodenej navrhovateľky v 1.rade si nárok na náhradu škody uplatnil v

trestnom konaní, ktoré doposiaľ skončené nebolo, pričom v trestnom konaní bol dňa 3.1.2013 vypočutý
splnomocnený zástupca poškodenej navrhovateľky v 1.rade, ktorý sa pripojil k trestnému konaniu,
uplatnilsinároknanáhraduškody,ktorábolaspôsobenásmrťouzomreléhovovýške500.000,-eur,ktorá
zahŕňala tak majetkovú ako aj nemajetkovú ujmu. V tejto súvislosti právna zástupkyňa navrhovateľov
poukázala aj na viacero rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj na uznesenia súdov

v Českej republike, v zmysle ktorých ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody
spôsobenú trestným činom a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia lehota sa zastaví a v
priebehu tohto konania neplynie. Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že Ing. I. R. bol vypočutý
dňa 3.1.2013, avšak súd ustálil, že pokiaľ bol aj v trestnom konaní vypočutý splnomocnený zástupca
navrhovateľky v 1.rade ako poškodený, súd má za to, že v danom trestnom konaní, ktoré v súčasnej

dobe prebieha a ktoré je evidované pod sp.zn. ČVS: ORP-397/OVK-RK-2012, si ako poškodení nemohli
svoj nárok riadne uplatniť, nakoľko v súčasnosti platný právny poriadok na území Slovenskej republiky
nepozná trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb. Ku škode v súvislosti s úmrtím poškodeného
I. R. došlo v zdravotníckom zariadení odporcu jeho zamestnancami, a teda v prebiehajúcom trestnom
konaní môže byť vedená trestná zodpovednosť len voči fyzickým osobám, konkrétnym zamestnancom

a nie voči odporcovi. Z uvedeného je zrejmé, že poškodení si môžu uplatniť nárok na náhradu škody voči
obvinenému, a teda v danom prípade to môže byť len konkrétny zodpovedný zamestnanec odporcu.
I z ust. § 256 ods. 3 Trestného poriadku vyplýva, že ak uplatňuje práva poškodená osoba, ktorej toto
právo zrejme nepatrí, vysloví súd uznesením, že túto osobu ako poškodenú na hlavné pojednávanie
nepripúšťa.Aktedaniejemožné,abybolvtrestnomkonaníobvinenýodporca-zdravotníckezariadenie,

ale jeho konkrétny zamestnanec v prípade preukázania viny, nemôže si poškodený účinne uplatňovať
náhradu škody v takomto trestnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd teda zistil, že
pokiaľ sa týka vznesenej námietky premlčania, táto bolo ohľadom nárokov súvisiacich s nákladmi na
pohreb s výnimkou nákladov na obstaranie pomníka vo výške 2.250,- eur, dôvodná, nakoľko poškodení
si svoj nárok nemohli účinne uplatniť v trestnom konaní. O tom, kto škodu spôsobil a o výške sa v

súvislosti s týmito nákladmi sa dozvedeli najskôr 4.5.2012, pričom návrh bol podaný na tunajší súd podľa
prezenčnejpečiatkyaž12.2.2015,atedapouplynutídvojročnejsubjektívnejpremlčacejdoby.Vzhľadom
na uvedenú skutočnosť súd teda zistil, že námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom na
strane odporcu je čiastočne dôvodná.

Pokiaľ sa týka nákladov súvisiacich s obstaraním kamenného pomníka vo výške 2.250,- eur, ako už súd
vyššie konštatoval, z predložených príjmových pokladničných dokladov súd zistil, že navrhovatelia mali
vedomosť o výške týchto nákladov až dňa 4.10.2013 (príjmový pokladničný doklad na čl. 54 spisu), a
preto nárok v tejto časti premlčaný nebol. Z fotografie náhrobného kameňa predloženej navrhovateľmi
v 1. až v 3.rade na čl. 116 spisu súd zistil, že sa nejedná o nadštandardný alebo luxusný pomník,

a preto súd priznal navrhovateľom v 1. až v 3.rade v tejto časti ich nárok, teda nárok na náhradu
majetkovej ujmy - škoda, ktorá vznikla v súvislosti s úmrtím ich príbuzného, i napriek výhrade vedľajšieho
účastníka konania, že náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky na úpravu hrobu sa
uhrádzajú len do výšky 663,88 eur, čo vyplýva z § 2 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. V
tejto súvislosti súd konštatuje, že uvedené ustanovenie nariadenia vlády iba paušálne limituje výšku

týchto nákladov, pričom výška nákladov za pohreb sa určuje na základe pracovnoprávnych predpisov,
najmä v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý limituje výšku náhrady nákladov spojených s pohrebom.
V danej súvislosti je potrebné si však uvedomiť, že samotní navrhovatelia v 1. až v 3.rade nespôsobili
smrť svojho príbuzného. V prípade, keby bol odporca nebohému poskytol zdravotnícku starostlivosťriadne a včas, navrhovateľom v 1. až v 3.rade by nevznikli žiadne náklady súvisiace s jeho úmrtím.
Navrhovatelia v 1. až v 3.rade sa nijako nepričinili o smrť svojho príbuzného, nezavinili jeho smrť,
pričom mali so zhotovením náhrobku účelne vynaložené náklady. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi,

keby súd nepriznal navrhovateľom právo na náhradu majetkovej ujmy titulom vynaložených nákladov
na zhotovenie pomníka. Za striktného dodržiavania limitu stanoveného nariadením vlády by nastala
situácia, že nikto z príbuzných zosnulých, ktorí zomreli následkom pracovného úrazu alebo v prípade,
o aký sa jedná v uvedenej veci, by si nemohol dať nikto zhotoviť náhrobný kameň, nakoľko jeho
náklady takmer vždy by prevyšovali sumu ustanovenú nariadením vlády. Z tohto dôvodu preto súd nárok

navrhovateľom v 1. až v 3.rade priznal.

Pokiaľ si navrhovatelia v 1. až v 3.rade uplatnili aj právo na zaplatenie sumy 170,52 eur titulom
cestovných nákladov pri príležitosti zariaďovania pohrebu nebohého, o výške týchto nákladov vedeli
najneskôr dňa 28.4.2012, kedy bola vykonaná posledná cesta z Lehoty pod vtáčnikom do Prievidze a
späť. Ďalej si uplatnili aj cestovné náklady od 31.10.2012 do 1.11.2012 súvisiace s odvozom a dovozom

rodičov zosnulého k hrobu nebohého I. R. na deň pamiatky zosnulých, avšak súd konštatoval, že
uvedené náklady nesúvisia priamo s obstarávaním a zariaďovaním pohrebu nebohého, takéto náklady
nespadajú a nie sú v priamej súvislosti s konaním odporcu. Z tohto dôvodu preto návrh ako nedôvodný
v tejto časti zamietol.

Súd teda priznal navrhovateľom v 1. až v 3.rade titulom náhrady majetkovej ujmy sumu 2.250,- eur, a
to titulom nákladov na zhotovenie kamenného pomníka pre nebohého zosnulého a vo zvyšnej časti z
dôvodu účinne uplatnenej námietky premlčania návrh zamietol.

Podaným návrhom si ďalej navrhovatelia v 1. až v 3.rade uplatnili právo na zaplatenie náhrady

nemajetkovejujmyvovýške300.000,-eur.Občianskyzákonníkvust.§13ods.2umožňujepoškodeným
priznať peňažné zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnostného práva na
súkromnýživotvdôsledkuusmrteniablízkejosoby.Vuvedenejvecisícevzmyslecitovanéhozákonného
ustanovenia nedošlo k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti navrhovateľov v spoločnosti, avšak citované
ustanovenie umožňuje priznanie náhrady aj za iných podmienok. Za takúto inú podmienku možno

považovaťajzhoršeniekvalityrodinnéhoacitovéhoživotanavrhovateľov.Účelomnáhradynemajetkovej
ujmy je určitá kompenzácia výlučne v oblasti citovej ujmy, a preto je potrebné tento inštitút vnímať
len ako prostriedok slúžiaci na zmiernenie závažného dosahu protiprávneho konania, pretože finančný
ekvivalent za ľudský život nie je určiteľný. V danej veci boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti
v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka, došlo k smrti blízkej osoby na základe nesprávne poskytnutej

zdravotnej starostlivosti, porušenie ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti
a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a bola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi existenciou zásahu a neoprávneným
zásahom. V dôsledku konania odporcu teda došlo k neodstrániteľnému následku smrti zosnulého I. R.
príbuzného navrhovateľov v 1. až v 3.rade. Osobnosť každého človeka je chránená prostredníctvom

všeobecného osobnostného práva a v prípade, ak došlo k zásahu tohto práva, je možné využiť
právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú uvedené v ust. § 13 Občianskeho zákonníka. Zásah
do emocionálnej sféry fyzickej osoby spôsobenej protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorej
je úmrtie blízkej osoby zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka a ochrane osobnosti. Realizácia tejto ochrany je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v

takomto úzkom vzťahu k postihnutej fyzickej osobe s tým, že ochrana intimity osobnosti je aj po jej
smrti je ich osobným záujmom. Koncepcia inštitútu ochrany osobnosti predstavuje právne záruky pre
nerušenú realizáciu osobnosti fyzických osôb vo vzťahu k ostatným subjektom s rovným právnym
postavením. Ochrana osobnosti zakladá právo, ktorého zmyslom je ochrana rešpektovania osobnosti
fyzickej osoby a jej individuálnej integrity ako podmienky pre dôstojnú existenciu a celkovo slobodný

rozvod jedinca. Občiansky zákonník právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby upravuje ako jednotné
právo, ktorého úlohou je v občianskoprávnej oblasti zabezpečiť rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby
a jej všestranného osobného rozvoja. Ochrana práva na súkromie zahŕňa širokú oblasť týkajúcu sa
súkromného života, ako aj intímnej sféry vnútorného myšlienkového či citovaného života človeka. Týka
sa života v rodine, vzťahu k inej osobe, s ktorou je v úzkom citovom, priateľskom alebo úprimnom vzťahu.

K zásahu do súkromia dochádza v dôsledku zásahu do cti a dôstojnosti. Zodpovednosť za neoprávnený
zásah do práva fyzickej osoby na ochranu jej osobnosti nastupuje nezávisle a bez ohľadu na existenciu
zavinenia. Právny nárok v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné vnímať ako formu
absolútnej satisfakcie oprávnených, ale skôr ako všeobecné gesto spravodlivosti, úcty k ľudskémuživotu a čiastočného zmiernenia nenapraviteľných nezvoliteľných a svojou intenzitou s akýmkoľvek
výsledkom súdneho sporu neporovnateľných životných následkov navrhovateľov v emocionálnej oblasti.
Zavinená smrť blízkej osoby (manžela, otca) preto vzhľadom k vzájomným úzkym, pevným, sociálnym,

citovým, morálnym väzbám predstavuje vážnu nemateriálnu ujmu rozvíjania a napredovania osobnosti
pozostalého tak, že môže byť kvalifikovaná ako znižujúca jeho dôstojnosť či vážnosť v spoločnosti.

V danej veci predstavoval zásah do práva na ochranu súkromia rodinného života navrhovateľov v 1. až v
3.rade mimoriadny veľmi hlboký a nenapraviteľný následok. Navrhovatelia v 1. až v 3.rade pred smrťou

nebohého tvorili plnohodnotnú fungujúcu rodinu so sociálnymi, citovanými väzbami. Smrť manžela a
otca ich nečakane tragickým spôsobom zasiahla a nenávratne pretrhla silné citové a iné väzby. Tieto
boli počas konania preukázané, či už fotografiami, alebo výpoveďami samotných navrhovateľov. V
tejto súvislosti neobstojí tvrdenie a vyjadrenie odporcu, že toto v konaní preukázané nebolo. Naopak
boli preukázané silné citové a pevné rodinné väzby. Odporca bol v čase smrti zamestnaný, poskytol
svojím príjmom zabezpečenie výživy aj svojej manželke a deťom i napriek tomu, že jedno z detí už

bolo v čase jeho smrti sebestačné. Na tomto mieste neobstojí ani tvrdenie odporcu, že zdravotný stav
navrhovateľky v 1.rade bolo dlhšiu dobu i pred smrťou nebohého zlý, a že si vlastne ani neuvedomuje,
že jej muž zomrel. Aj v prípade, že by navrhovateľka v 1.rade nebola schopná vnímať smrť svojho
manžela (čo sa však v tomto prípade nepreukázalo), každá fyzická osoba bez ohľadu na jej postavenie,
zdravotný stav alebo iné skutočnosti, má právo na ochranu osobnosti. Toto právo jej nemôže nikto

uprieť, pričom v konaní bolo preukázané, že smrťou nebohého utrpeli navrhovatelia v 1. až v 3.rade
obrovskú citovú ujmu zvlášť z toho dôvodu, že jeho úmrtie absolútne nečakali. Odporca sa zveril do
rúk zdravotníckemu zariadeniu v nádeji, že mu pomôže, pričom sa malo jednať o banálny operačný
zákrok s krátkodobou rekonvalescenciou. Smrť nebohého je neodvrátiteľným faktom, ktorý natrvalo
zasiahol do života navrhovateľov v 1. až v 3.rade. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka v 1.rade

žila s nebohým zosnulým dlhé roky v spoločnej domácnosti, boli na seba citovo naviazaní, nebohý jej
poskytoval celé roky podporu a pomoc. Uviedli, že to bol veselý a milujúci manžel a dobrý otec. Súd
konštatoval, že nemateriálne zadosťučinenie by v tomto prípade nebolo postačujúce. Súd teda na záver
ustálil, že základ tohto nároku náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrený v peniazoch je daný.

Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd vychádzal zo závažnosti vzniknutej ujmy ako aj z
okolností,zaktorýchdošlokneoprávnenémuzásahudoosobnostifyzickejosoby.Vdôsledkunesprávne
poskytnutej zdravotnej starostlivosti došlo k nečakanej smrti príbuzného navrhovateľov v 1. až v 3.rade.
Žiadnezadosťučinenienemožnoodčiniťvzniknutýnásledokujmy,ktorámáabsolútnycharakter.Tým,že
príbuzný navrhovateľov v 1. až v 3.rade umrel, stratili navrhovatelia definitívne možnosť realizovať svoje

emocionálne a citové väzby k osobe, ktorá bola v ich živote človekom, ktorého nemožno nahradiť. Súd
teda pri určovaní výšky náhrady zohľadnil, že smrť spôsobená nebohému nebola zavinená úmyselným
konaním, jednalo sa o nedbanlivostné zavinenie zdravotníckych pracovníkov a lekárov, ktorí pracovali v
zdravotníckom zariadení odporcu. Tiež zohľadnil aj tú skutočnosť, že zariadenie odporcu nebolo priamo
špecializovaným pracoviskom na vykonanie takého operačného zákroku, akému sa podrobil nebohý I.

R.. Od tejto skutočnosti bol poučený a aj napriek tejto skutočnosti si vybral práve zdravotnícke zariadenie
odporcu. Zhodnotiac aj ďalšie okolnosti tohto tragického prípadu s poukazom na ustálenú rozhodovaciu
prax súdom Slovenskej republiky v obdobných prípadoch, súd ustálil, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľke v 1.rade nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 20.000,- eur a navrhovateľom v 2. až
v 3.rade každému po 10.000,- eur. Súd priznal navrhovateľke v 1.rade vyššiu náhradu vzhľadom ku

skutočnosti, že sa jednalo o manželku nebohého, teda jeho najbližšiu osobu, s ktorou žila v dlhoročnom
manželskom zväzku, z ktorého pochádzajú dve deti. Odporca spôsobil smrť človeka v produktívnom
veku, ktorý mal založenú plnohodnotnú fungujúcu rodinu. Smrťou otca a manžela došlo nielen k silným
citovým a sociálnym otrasom, ale aj k nenavrátiteľnému následku. Nebohý zabezpečoval všetky potreby
rodiny, jeho smrťou došlo aj k poklesu životnej úrovne rodiny a ďalším nenapraviteľným následkom.

Súd ďalej vychádzal z toho, že je potrebné zmierniť ujmu navrhovateľov v maximálnej možnej miere.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Strasburgu
(prípad Kontrová proti Slovenskej republike zo dňa 31.5.2007, kde bola priznaná náhrada nemajetkovej
ujmy vo výške 25.000,- eur v dôsledku zásahu do súkromného a rodinného života). V tomto konaní sa
však jednalo o smrť spôsobenú násilným úmyselným konaním. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto súd

priznal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo vyššie uvedených výškach, pričom synom priznal
polovicu z tejto sumy vzhľadom k tomu, že títo boli potomkami nebohého, pričom najsilnejší otras a
stratu utrpela ich matka a manželka nebohého.Pokiaľ si navrhovatelia v 1. až v 3.rade uplatnili náhradu nemajetkovej ujmy vo vyššej výške, súd v
prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko navrhovateľmi uplatňovaná výška nebola
adekvátna. Ako už bolo vyššie konštatované, smrť človeka, resp. stratu človeka nemožno vyčísliť v

peniazoch. Na druhej strane tiež nemožno vyčísliť jeho stratu tým, že sa bude predpokladať, že by určitý
počet rokov žil a dosahoval by zárobok. Toto všetko sú len hypotetické otázky, ktoré by sa mohli, ale
nemuseli naplniť. Súd má teda za to, že priznaná náhrada nemajetkovej ujmy plne zodpovedá všetkým
okolnostiam a skutočnostiam zisteným v uvedenej súdenej veci.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 2 OSP s poukazom na ust. § 150 ods.
1 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Navrhovatelia v 1. až v 3. rade mali vo veci čiastočný úspech, ako aj odporca, nakoľko návrh
navrhovateľov bol v prevažujúcej časti zamietnutý, avšak súd prihliadal v danej veci na okolnosti
a dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby súd priznal

odporcovi, ktorý mal vo väčšej časti úspech, právo na náhradu trov konania v súvislosti s konaním, ktoré
navrhovatelia v 1. až v 3.rade nezavinili, keď sa snažili uplatniť si len svoje základné práva a nároky
súvisiace so smrťou ich príbuzného. Súd prihliadol i na postoj odporcu, ktorý doposiaľ i napriek jeho
snahe vo svojom vyjadrení, kde čiastočne uznal nárok navrhovateľov, doposiaľ neuhradil navrhovateľom
v 1. až v 3.rade žiadnu z ich požadovaných nárokov. Z týchto dôvodov preto súd rozhodol o tom,

že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd nepriznal trovy konania ani
vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcu vzhľadom na okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) - ktorému
súdu je určené; kto ho robí; ktorej veci sa týka a čo sleduje; musí byť podpísané a datované; je potrebný
počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné - ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy - uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistené rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/,f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 OSP ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.